32. schôdza

Ďalším s faktickou poznámkou je pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak ako tuná bola povedané v rozprave už viackrát, aj môj názor je taký, že ochrana lesa, ochrana pôdy a ochrana krajiny mala by mať na Slovensku veľkú prioritu a mala by to byť priorita všetkých občanov Slovenskej republiky, pretože ako pôda, ako lesy, ako celá krajina je naším veľkým prírodným a kultúrnym bohatstvom. O tom sa, myslím, že nemusíme ani baviť, pretože je to holá pravda, holý fakt. Štefan, vo svojej rozprave si spomínal obdobie, resp. časy, kedy boli bezzásahové územia spravované lepšie, ale aj časy, kedy boli bezzásahové územia spravované horšie. Áno, je to tak, pretože určitá koncepčnosť alebo aj určitá nekoncepčnosť v minulom, v minulom režime trošku sa vymykala takým nejakým moderným a klasickým štandardom, ale hovorím, tak ako sa vyvíja spoločnosť, tak sa vyvíja aj hospodárenie v lesoch a hospodárenie na pôde.
Čo sa týka pralesov. Tak predovšetkým tie pralesy máme v Poloninách, a tam nech ten bezzásahový priestor bude. Veď je to úplne v poriadku, sú to naozaj pralesy, ktoré si musíme chrániť, musíme si ich vážiť a musíme urobiť všetko pre to, aby ten prales ostal naozaj bezzásahovým územím takým, akým naozaj má byť. Čo týka lesov bez zásahu, lesov bez systematickej ťažby, lesov bez systematickej výsadby, tieto lesy, ak sa takýmito lesmi stanú, môžu byť smrečinami, môžu byť zmiešanými, môžu byť ihličnatými lesmi, tieto lesy nikdy nebudú plniť typickú vodozádržnú, typickú vodozáchytnú a typickú vodozbernú funkciu. Jednoducho len les, ktorý je aktívne ochraňovaný či už ťažbou, či už výsadbou, len takýto les môže plniť tieto funkcie, ktoré každý lesný porast plniť má.
A naozaj sa máme učiť od úspešných. Učiť sa máme od ľudí, ktorí naozaj problematike rozumejú, a nie od takých snílkov a utopistov, akí teraz vládnu na ministerstvo životného prostredia.

Ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Filip Kuffa.

Čo sa týka tej rozpredanosti poľnohospodárskej pôdy, to v plnej nahote ukázali dotácie na zelenú naftu, kedy v tej top desiatke boli práve holandské firmy, ktoré boli podporované v tejto podpore.
Neviem, či to isté chcú nastoliť, aby, aby došlo aj v slovenských lesoch. Spomínal si, že sa to dotkne 6 500 pracovných miest. Navrhovatelia ale tvrdia, že nedôjde k poklesu zamestnanosti a tí ľudia neprídu o zamestnanie. To by platilo vtedy, keby tá nástupnícka organizácia, Štátna ochrana prírody, ktorá, mimochodom, práve ona výrazne prispela k poškodeniu týchto chránených území, pokračovala presne tým istým systémom a presne v tej istej činnosti, ako to robia štátne podniky teraz. Vtedy by sa všetky tie pracovné miesta zachovali. Keď to budú robiť inak, alebo teda keď to budú robiť takto, aby sa zachovali tie pracovné miesta, tak ja sa pýtam, potom vlastne na čo to je dobré. Načo je to celé dobré?
Spomínal si tam potom aj, že kto sa k tomu vyjadruje, že odborníci, neodborníci. Kľudne sa k tomu môže vyjadriť hocikto, nikto to tu nespochybnil, pretože už žiaci asi v siedmom ročníku základnej školy sa učia o lesných vegetačných stupňoch, o rozšírení lesných drevín, smrek má svoje optimum v 7. lesnom vegetačnom stupni. Čuduj sa svete, práve v tom 7. lesnom vegetačnom stupni nám došlo k rozpadu. Bola to monokultúra smreka, ktorá za sto rokov tam, keď to dorastie, zase to bude len monokultúra smreka, pretože ten 7. lesný vegetačný stupeň tam nič iné ani nepustí.

Ďalší, pán poslanec Milan Kuriak, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Štefan, máš iba sčasti pravdu, že lesy máme na Slovensku v dobrom stave. Ťažiari sa ešte nestihli dostať všade. Ale tam, kde sa dostali, zostala po nich hotová spúšť.
Choď sa pozrieť na Oravu a ako milovník prírody zaplačeš, čo v niektorých lokalitách svojou nenásytnosťou spôsobili. Sú miesta, kde zostalo po nich len pár pahýľov, polovyschnutých svedkov, že na tom mieste niekedy bol krásny les. Pár nenásytných ľudí sa pred rokmi zahryzlo do lesa, nenásytní ťažiari plnili kamión za kamiónom aj prvotriednym, kvalitným drevom, nie iba takým, ktorý bol vhodný na ťažbu a na ďalšie spracovanie. Stovky kamiónov smerovalo do Poľska. Bolo to pre nich veľmi výhodné, keď mali taký zdroj, neobmedzený zdroj ťažby iba pár kilometrov od hranice.
Roky sa na hospodárenie a regulovanie ťažby dreva a ochranu lesa sa v mnohých lokalitách pozabudla. Samozrejme, česť výnimkám, niektorých čestných lesníkov a ochranárov, ktorým na ochrane lesov záležalo. Som rád, že prišlo toto obdobie, aj keď je to veľmi nepríjemná téma, a že sa začalo diskutovať o skutočnej ochrane našich lesov a našej krásnej krajiny.
Bývam na Orave, blízko hraníc s Poľskom. To, čo ťažiari dennodenne dorábali na... nielen na Orave, ale aj v iných lokalitách, je naozaj na zamyslenie. Za posledné roky to nebola ťažba dreva, ale bolo to drancovanie lesov v zmysle, ako sa niektorí vyjadrili, že teraz je obdobie, že komu sa podarí z lesa zobrať čo najviac, česť, ako som spomenul, česť výnimkám.
Aj nemenovaný šéf všetkého na Orave, veľký kápo, okrem iného aj šéf... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Štefan Kuffa, môžete reagovať na faktické poznámky.

Začnem Filipom, tak jak, presne ako povedal, v tej rozprave sa nedá to všetko povedať, ten čas je krátky. Ale v tej top desiatke boli zahraničné, holandské firmy poľnohospodárske pri čerpaní zelenej nafty. Ja som si, Janko Mičovský, na teba vtedy spomenul a bolo mi to veľmi ľúto. Malí farmári, malí farmári - a to ti prídem aj do lavici povedať - nedostali nič z tej zelenej nafty, ale práve tieto firmy tuná dostali. Toto presne nás čaká tuná na Slovensku.
To neni strašenie, pán Šíbl! Prosím vás pekne, vy tu hovoríte o pôvodných monokultúrach ako smrečín. Pán Šíbl, vy ste inými slovami povedali takto, v Tatrách je smrek nepôvodnou drevinou, je nepôvodnou drevinou. Na tom sa zhodneme. Vy chcete nechať celé Tatry padnúť? Toto je váš zámer? To ste sa pekne odhalili.
Vážení občania, aby ste to počuli, Tatry ako celok, celé padnú, lebo tu pán Šíbl povedal, to je nepôvodná drevina, smrek. A tam smrek rastie, v Tatrách. Pôvodná drevina je jedľa a buk. Pôvodná drevina bola jedľa a buk. A tam sú smrečiny. Vy chcete toto všetko nechať?
Milan Kuriak, ty tuná na mňa tuná teraz takto pozeráš, tak na teba teraz tak zareagujem. Prosím ťa pekne, plačeš tu o ťažiaroch. Každú hodinu u nás na Slovensku 1 200 kubických metrov narastie dreva, každú hodinu 1 200. A 900 sa vyťaží. To znamená, to je úbytok, podľa teba? A to, že vyvážajú to do susedného Poľska? Veď ty si z Oravy, však, samozrejme, že to vyvážajú do Poľska. A ty aj vieš odpoveď prečo. No prečo? No lebo lepšie Poliaci zaplatia za, za tú guľatinu. A kde to majú dať tí ťažbári, z čoho majú uživiť svoje vlastné rodiny? Neplač tu nad tým, kde slzy nie je možné, neni potrebné vylievať.
Na Jara Karahutu nestihnem tuná reagovať (povedané so smiechom), ale ti odpoviem ešte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší v rozprave vystúpi pán predseda výboru pre kultúru, pán poslanec Kristián Čekovský, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, ekoteroristi verzus chamtiví lesníci, ktorých zaujíma iba zisk z ťažby dreva. Aj tak väčšinou vyzerá vášnivá debata o slovenských lesoch a národných parkov. A vyzerá tak aj teraz v pléne Národnej rady.
Ja som s týmto úplne nestotožňujem, s takouto debatou, ak sa hrotia obe strany, pretože ja si vážim prácu oboch týchto strán, aktivistov, ale aj lesníkov. Myslím si, že obe skupiny musia pracovať v národných parkoch, a práve o tom je tento návrh. Žiaľ, namiesto spolupráce roky sledujeme spory oboch strán. Slovensko je výnimočná krajina, má úžasnú prírodu, ale zároveň niečo, čo je tu výnimočné, je aj to, že v národných parkoch roky proti sebe stoja dve strany a národné parky nemajú, povieme to tak, svojho pána, ktorý by mal na starosti národný park, ochranu tohto parku. A vždy, keď potom príde nejaký problém, veterná kalamita alebo, alebo niečo podobné, tak sa stretnú tieto dve strany a sporia sa o to, kto a ako to má riešiť. Trvá to už 30 rokov.
A napriek tomu, že tu kolegovia z opozície teda spomínali a pasovali sa do role tých, ktorí žijú v Podtatranskom regióne, a zrejme predkladatelia tohto zákona asi okolo národných parkoch ani nešli, teda národných parkov ani nešli. Tak nie je to tak. Ja taktiež som z tohto regiónu a žijem v podstate na rozmedzí Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a Slovenského raja.
Položme si ale základnú otázku. Načo a komu majú slúžiť národné parky? Nepoviem žiadne tajomstvo a žiadnu novú informáciu, prečítať si ju môžeme v štatútoch každého z národných parkov. V prvom rade ide alebo, lepšie povedané, má ísť o ochranu životného prostredia, a teda aj lesov, ktoré na území národných parkoch, parkov ležia, a zároveň je to cenný priestor na rekreáciu. Myslím si, že si to každý uvedomil aj za posledný rok počas pandémie. Tu hovoríme najmä o turizme a do budúcna o jeho rozvoji, najmä rozvoji mäkkého turizmu.
A v tomto mi nedá nezareagovať na pána Filipa Kuffu, ktorý hovoril, že teda čo je to za mäkký turizmus, keď v národnom parku si nemôže rozložiť ohník a opiecť špekačku, takže toto je akože nepochopenie toho, ako má vyzerať mäkký turizmus.
Slovensko je výnimočná krajina aj preto, že každý návrh zákona, ktorý má posilniť právomoci ochrany prírody, dostane nálepku, že je namierený proti lesníkom alebo proti ľuďom, ktorí na území národných parkov a proti ich práci. Vážené kolegyne, kolegovia, v prípade tohto návrhu to nie je pravda. Tento zákon napráva neprirodzený stav, ktorý sme v tejto oblasti zdedili ešte z minulého obdobia. Lesníctvo bude na území národných parkov ďalej existovať, len s tým rozdielom, že lesníkov pod svoju správu prevezme národný park tak, ako je to už dávno v Českej republike, Poľsku, Maďarsku. Máte snáď pocit, že v týchto krajinách lesníctvo neexistuje, pretože v tamojších národných parkoch spravujú lesy samotné národné parky a niekto... a nie niekto iný? Kto podľa vás, keď hovoríte o zániku lesníctva, alebo že teda nebudú v národných parkoch pracovať lesníci, kto podľa vás potom sa bude starať o tie lesy, o tie stromy, kto ich bude ošetrovať? Vodoinštalatéri? Veď lesníci pracujú aj dnes, už aj dnes teda v Štátnej ochrane prírody. Tí ľudia tam proste majú svoje miesto. Musia tam byť.
To, čo je zarážajúce, je spôsob a objem ťažby, ktorá v národných parkoch prebieha. Už to tu dnes odznelo niekoľkokrát. Porovnajme si satelitné snímky lesných porastov napríklad v Nízkych Tatrách spred 20 či 10 rokov a porovnajme si ich s dnešným stavom. Aj oko laika stačí na otázku, či má takto vyzerať ochrana prírody. Nárast plôch, na ktorých chýba les, je enormný.
Položme si ďalšiu otázku. Prečo to tak je? Odpoveď sa ponúka sama. Ak budeme národné parky – tak ako doteraz – považovať primárne za hospodárske územie, tento trend, teda trend výrubu lesných porastov sa nám nepodarí zastaviť. No a recept, ako to zastaviť, sa opäť ponúka v tomto návrhu a ponúka a znie teda, že ochranu prírody a lesov v národných parkov treba zveriť tým, ktorí jej rozumejú, teda ochranárom a ľuďom z národných parkov.
Môžem uviesť ešte aj v rýchlosti druhý príklad. Pozrime sa na Vysoké Tatry. Tak keď ste teda napríklad od Kežmarku, vy ste si nevšimli, ako vyzerajú napríklad Tatranské Matliare? Veď tam vedie vlastne aj cesta cez Tatry do Kežmarku. Nevšimli ste si, ako sa po veternej kalamite rúbalo alebo čistil les, aby som to nenazýval tak expresívne, no tak musela sa vyťažiť kalamita po 2004., najmä v roku 2006 - 2009 zmizlo z tohto územia ešte väčšia plocha lesov, ako zničila samotná kalamita. Všetko, samozrejme, bolo aj z dôvodov, že teda lesníci hovorili, že bojujú s podkôrnym hmyzom.
Ale, samozrejme, aj po tejto kalamite vznikol spor na mnohých miestach národného parku, ako a akým spôsobom pristupovať k odstraňovaniu kalamity. A opäť sa, teda vznikli spory aj napríklad na území Tichej a Kôprovej doliny, kde zase vidíme iný príklad, ako môže teda práca lesníkov, alebo teda práca ľudí, alebo teda žiadna práca aj po kalamite vyzerať. Samozrejme, mohol by som hovoriť aj o prípade Polonín, Bukové pralesy, ktorým hrozí UNESCO, že ich vyškrtne zo svojho zoznamu, ale pre krátkosť času možno by som teda pristúpil aj k tomu, čo tu odznelo.
Počúvam trošku s pobavením túto diskusiu, pretože to, čo vyčítate aj vy teda z Ľudovej strany, SMER-u, aj teda pani Kuffovci, že teda ideme teda brať ľuďom prácu a živobytie, a jednoducho sa majú, má, tá správa, keď prejde spod lesníkov, tak jednoducho ja už, ja som dokonca ostal prekvapený, keď pán Štefan Kuffa hovoril o tom, že týmto návrhom vlastne budeme ešte aj závislí na dovoze dreva zo zahraničia. No tak to je úžasný prístup k ochrane prírody, pretože práve naopak. A teda ja neviem, o čo, o čo vám ide, lebo vy si dosť protirečíte. Veď niekoľkokrát mali aj z Ľudovej strany na bilbordoch o ochrane lesov, a teraz, keď je tu zákon o ochrane lesov, tak zrazu vás zaujíma, zaujíma niečo úplne iné, tá hospodárska časť tejto celej otázky a ekonomická. Čiže ja mám taký pocit, že ak by sme urobili pravý opak, teda posilňovali hospodársku úlohu lesov v národných parkoch, tak by ste zase kričali, že nám vôbec nezáleží na životnom prostredí a ideme likvidovať prírodu v našich národných parkoch a vyvážať drevo do zahraničia. (Reakcie z pléna.) A tak je to vlastne asi aj so všetkým. Poprosím vás. ďakujem pekne. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Ďakujem pekne. Tak je to asi aj so všetkým.
Aby som to možno trochu skrátil a zareagoval zároveň, ja mám taký pocit, že viacerí poslanci sa tu trochu správajú ako, ako nejakí lobisti drevospracujúceho priemyslu, povedal to aj pán Takáč zo SMER-u, že, že či si nečítame poštu. Tak ja neviem, páni kolegovia, čítate si poštu, lebo on hovoril, že nám prichádzajú maily od lesníkov, od poľovníkov a od ľudí z drevospracujúceho priemyslu? Tak dúfam, že teda budete všetci na to reagovať a vyjdete týmto ľuďom v ústrety, lebo pán Takáč je určite pripravený na to vychádzať všetkým týmto ľuďom v ústrety, tak ako sa tu vychádzalo 30 rokov v ústrety.
A rovno nadviažem na tú politickú rovinu. Často v pléne zaznieva, že po opozícii, teda po strane SMER tu ostala spúšť, ale v tomto prípade to platí dvojnásobne, pozrite sa do národných parkov. Tu vidíme ten plastický príklad naživo. Čo ste vy urobili pre ochranu životného prostredia a národných parkov za posledných 12 rokov? Ja sa pýtam. Výruby, pochybné povolenia z rúk vašich ľudí na okresných úradoch a podobne. Jednoducho bordel. A tomu všetkému kraľoval pán Žiga ako minister životného prostredia, v tom čase obchodník s drevom. Nedajte sa vysmiať. A potom tu bez hanby prídete pri zákone, ktorý má za úlohu chrániť životné prostredie a národné parky, a budete vyčítať, že a prečo je to teda poslanecký návrh a prečo to nešlo inak. No preto, lebo jednoducho ideme urobiť s týmto celým poriadok. A ja som hrdý, že tu môžem byť pod týmto návrhom a že som ho mohol predkladať, pretože jednoducho absolútne do bodky súhlasím s tým, ako je, ako je predložený.
Na záver zopakujem. Tento návrh, ktorý konečne urobí poriadok v národných parkoch, má aj jeden zaujímavý moment. Viete čo, pre krátkosť času, pre krátkosť času, žiaľ, som nebol v písomne rozprave.
Vážené dámy a páni, lesníctvo na Slovensku nezanikne ani po veľkej reforme národných parkov, ktorý, ktorú vlastne týmto návrhom spúšťame. Na ostatnom území budú lesy tak ako doteraz slúžiť hospodárskym účelom, a teda budú produkovať ekonomické hodnoty. Ak tvrdí niekto niečo iné, tak jednoducho klame. A v úvode som povedal, že Slovensko je výnimočná krajina. Dokážme túto výnimočnosť aj naozajstnou starostlivosťou o lesy na území národných parkov.
Ďakujem za pozornosť.