32. schôdza

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Štefan Kuffa.

Janko Mičovský, vážený pán minister, tak ako si to povedal, tá hranica medzi lesom národného parku a ostatným lesom nedá sa presne preťať. Kde je tá línia, kde je tá pomyselná čiara? Veď my máme v susedstve takisto tri národné parky a ten les bezprostredne naväzuje z tých národných parkov na ten ďalší les, hej?
A tie bezzásahové územia, ktoré si spomenul, však áno, potom sa asi nepočúvame. My nemáme s tým problém, aby boli, ale nemôžu byť v takej obrovskej výmere. O tom my hovoríme. Veď tu prídu ľudia, ktorí robia ako v tých lesoch, zamestnanci v lesoch, ktorí sú, 6 500 pracovných miest je ohrozených. A toto je vám ľahostajné? To nemôže byť nám ľahostajné. Nám všetkých má na tom záležať.
A regióny, vidiecke regióny, to sú jediné príležitosti, kde tí ľudia majú pracovné príležitosti. Kam pôjdu robiť? Myslíte si, že pôjdu do fabriky, nie? A budú nadšení a budú vám tlieskať?
A tak ako si to spomenul, že ten jeden rezort, no to je toto, čo sa nepočúvame, my s tým nemáme problém, aby sa ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spojilo v jeden rezort. Ty si starší muž a máš dobrú pamäť, veď to tak bolo na Slovensku. To bol jeden rezort. A ja by som aj, to v podstate aj lesníci, to, čo hovoria, aby to bolo ministerstvo prírodných zdrojov, a nech sa to zlúči pod jeden rezort. My vám to zahlasujeme za to. Ale tú reformu má predkladať tuná minister, nie nejakí osemnásti poslanci, ktorí ani vôbec sa do rozpravy nezapojili. Však to ste taký paškvil tuná z toho zrobili, že to je úplne, tá úroveň tu padla.
A čo sa týka ťažby dreva, samozrejme, nemôže to byť len to, len tá ťažba, ale aj to sadenie. A tu keď padla otázka, čo ste za posledných 12 rokov urobili, ja som 500 stromov toho roku vysadil.

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Ján Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja sa obrátim v tejto chvíli povedzme na tých lesných robotníkov na LP Ulič. Možno si budete pamätať na to, že z tejto lavice pred viacerými rokmi som teda tých 300-tisíc nezmyselného odvodu do štátneho rozpočtu zastavil, keď pán minister Kažimír, aj keď potichu, uznal, že takto lynčovať tento nádherný a zároveň chudobný kút Slovenska je neprimerané, a verte, že aj teraz týmto návrhom, ktorý som povedal včera a dnes zopakoval, že treba nám vložiť do správy lesov prírode blízke hospodárenie pod jedným rezortom, je návrh, ktorý vám robotu nezoberie, ale ktorý vám prácu zmysluplnú pre lesy ešte prinesie. Takže budem veľmi rád, ak predsi len tú politiku dáme bokom a zhodneme sa na tom, že riešenie, aby sme teraz rozťali toto dieťa na dvoje, národné parky jedným a lesníkom, tým zlým, aby si rúbali tie ostatné lesy, je naozaj nie najšťastnejší.
Oveľa lepšie riešenie je to spojiť, nech sa to už volá akokoľvek, a pod tým spojením bude musieť zaznieť ako základná symfónia práce v lese práve to prírode blízke hospodárenie, to, ktoré pomôže lesom z hľadiska ich komplexnej produkcie od dreva až po kyslík, po pôdu, po vodu a ktoré pomôže aj tým ľuďom, že budeme musieť zvýšiť našu výkonnosť v tomto lesnom prostredí, a to bude tá najlepšia cesta, ja to hovorím ako lesník, nie ako politik. Ja som napokon lesník, ktorý sa iba na chvíľočku stal politikom, aj to nie bohvieakým, a verte tomu, že toto je pre mňa vec osobného rozhodnutia.
A nejde o Mičovského, ide o to množstvo ľudí, ktoré pribúda na tejto scéne, ktorí rozumejú tomu, že je to cesta, a, chvalabohu, na tejto ceste sa stretávajú s podaním ruky lesníci a ochranári, tak nebráňme v tejto ceste, povedzme si, že máme nástroj, ktorý to umožní, a ja som veľmi rád, že o tom teraz rozprávame, a verím, že pokračovanie tohto zákona prinesie veľmi zaujímavú, dôležitú diskusiu aj na Bôriku, aj v kinosále... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Toto bol posledný príspevok vo všeobecnej rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

Vážená pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som v prvom rade poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v tejto diskusii, kolegom z opozície aj kolegom z koalície za vyjadrenie názoru, aj keď teda niektoré tie názory boli skôr záporné. Oceňujem v každom prípade vecný a v rámci možnosti aj odborný tón všetkých diskutujúcich, zvyčajne bez zbytočných osobných útokov, osobne ma veľmi teší, že naprieč politickým spektrom tu rezonuje zhoda, že všetci chcú chrániť naše lesy aj naše lesy v našich národných parkoch, všetci viac alebo menej cítia potrebu zmeny v hospodárení a v správe našich národných parkov, každému tuná, kto o tom hovoril, záleží na ich vodozádržnej funkcii, aby sa nezhoršovalo, aby sa zlepšovalo.
Na čo nemáme celkom rozdielny, na čo máme celkom rovnaký názor, akým spôsobom toto dosiahnuť. Väčšina kritických poznámok, ktoré tu zazneli, sa zameriavali na spôsob, akým bol predložený náš návrh, formou poslaneckého návrhu. Ostatné kritické poznámky, ja som si robil veľmi podrobný prehľad, sa zamerali na dva hlavné okruhy problémov. To je bezzásah a najmä bezzásah v tých smrečinách na nepôvodných stanovištiach alebo na stanovištiach, kde percentuálne zastúpenie smreka viacej, podstatne viacej, ako by zodpovedalo jeho prirodzenému zastúpeniu. Toto sú problémy, ktoré sa dajú odborne doriešiť, a napriek tomu, že viacerí kolegovia to tak vnímajú, tento návrh zákona nerieši priamo ani percento bezzásahu v našich národných parkoch, to upravuje už existujúca legislatíva zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, a nerieši ani spôsob, akým sa v súčasnosti alebo v budúcnosti budeme vysporadúvať s náhodnou ťažbou, čiže tzv. kalamitami v týchto porastoch s dominantných, s dominantným zastúpením smreka. Zdôrazňujem ešte raz, čo už som spomínal vo svojej faktickej poznámke, že tieto kalamity sú v prvom rade problémom týchto smrečín. A nie je to náhoda, tie smrečiny sú výsledok práce niekoľkých generácií lesníkov, ktorí v dobrej viere, plniac vtedajšiu spoločenskú objednávku, tieto smrečiny vypestovali. Kalamity takého rozsahu, ako vidíme v týchto nepôvodných smrekových porastoch, môžme ich volať aj monokultúry alebo aj dokonca plantáže v niektorých prípadoch, v prírodných, prirodzených lesoch a pralesoch sa prakticky nevyskytujú alebo sa vyskytujú v oveľa menšom rozsahu.
Čiže áno, ak tuná kolega hovorí, že porasty nám sfúkol vietor, potom nám ich zožral lykožrút, tak treba sa zamýšľať na tým, že aké porasty sme to vypestovali, že ich môže tak ľahko sfúknuť vietor a tak ľahko zožrať lykožrút. A príroda takéto problémy v tých tzv. bezzásahových lesoch veľmi spoľahlivo vie vyriešiť a je to len otázka dostatočne dlhého časového obdobia.
Čiže myslím, že bolo povedané všetko, ja vás všetkých poprosím o podporu tohto poslaneckého návrhu, aby sme ho mohli posunúť do druhého čítania a vytvoriť dostatočný časový priestor na odbornú diskusiu, kde si môžme tieto veci ešte dodiskutovať na výbore, na poslaneckých prieskumoch a pri iných príležitostiach.
Ďakujem.

Ďakujem.
Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nech sa páči.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dnešným prerokovaním a verím v to, že následným schválením novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa proces reformy slovenského vidieka, pretože jedná sa o slovenský vidiek, nekončí, ale iba začína. Som presvedčený, že ani nová vláda, aj keď ani neviem ešte, aká bude, tento proces nezastaví, ale práve naopak, bude ho precizovať ďalej tak, aby vo výsledku sme dosiahli stav presne taký, aký bol dnes a včera kritizovaný aj zo strán, aj zo strany koaličných partnerov, pretože paradoxne hlavne koa... pardon, opozičných partnerov, pretože paradoxne práve tí opoziční poslanci vytýkali stav slovenskej prírody, slovenskej krajiny a slovenského vidieka.
A najčastejším, najčastejšou formou kritiky bolo práve porovnávanie či už z Poľskom, ale hlavne s Rakúskom, Švajčiarskom, ale myslím, že tu niekto aj Slovinsko spomínal, tak ja si myslím, že je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby naša krajina sa priblížila k týmto vidiecky a turisticky vyspelým štátom.
Pred nami je, pokiaľ schválime v prvom čítaní túto novelu zákona, pred nami je dlhé, takmer trojmesačné obdobie, kde bude aj medzirezortné pripomienkové konanie v dĺžke dvoch týždňov, kde sa bude môcť pripraviť pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, pretože tento zákon je iba spúšťačom procesov, na ktorý si myslím, že všetci čakáme a všetci chceme tú zmenu slovenského vidieka.
A pokiaľ niekto má problém s tým, že nebude môcť zasahovať do nejakých negatívnych procesov, ak dovolíte, prečítam vám čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky.
1. Každý má právo na priaznivé životné prostredie.
2. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
3. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
Teraz dôležitý bod 4. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy, o lesnú pôdu a o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
5. Poľnohospodárska pôda, lesná pôda ako neobnoviteľný prírodný zdroj používajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti.
A pokiaľ si niekto myslí, že nemá možnosť vplývať na to, tak využije čl. 45, kde sa hovorí: „Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.“
Čiže chráni naše životné prostredie, naše lesy chráni Ústava Slovenskej republiky a, chvalabohu, že túto ochranu tam máme, preto, ak niekto bude mať v budúcnosti pochybnosti, a my ako poslanci, ako ústavní činitelia sme povinní upozorňovať na porušovanie ústavy.
Ďakujem veľmi pekne a takisto žiadam o podporu pri hlasovaní tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie návrhu poslancov Petra Polláka, Vladimíry Marcinkovej, Ondreja Dostála a Romana Foltina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Chcem uviesť, že navrhovateľom tohto návrhu bol aj Ján Herák, ktorému mandát poslanca Národnej rady zanikol. Návrh zákona má tlač 507, spoločná správa výborov má tlač 507a. Dávam slovo poslancovi Petrovi Pollákovi, aby návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Vladimíry Marcinkovej, Ondreja Dostála, Jána Heráka a Romana Foltina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 507.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predstaviť novelu zákona č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý vznikol na základe spolupráce viacerých poslancov a ministerstva kultúry.
Cieľom predloženej novely zákona je zmena niektorých podmienok, ktoré musí splniť organizácia či právnická osoba, ktorá sa venuje podpore kultúry národnostných menšín, aby bola oprávnená navrhovať svojho zástupcu na zhromaždení organizácií konkrétnej národnostnej menšiny, na ktorom sa volia členovia jednotlivých odborných rád.
Novelou zákona vytvárame register, resp. evidenciu kultúrnych organizácií národnostných menšín, a tiež vytvárame nový pojem, tzv. kultúrnu organizáciu národnostnej menšiny.
Schválením tejto novely zákona by sa po novom do procesu výberu členov odborných rád mohla prihlásiť iba organizácia, ktorá bude zapísaná do registra, resp. evidencie kultúrnych organizácií národnostných menšín, a vyvíja aktívnu činnosť v oblasti podpory kultúry národnostných menšín.
Pán predsedajúci, skončil som a hlásim sa potom ako prvý do rozpravy, kde potom vysvetlím viac detailov.
Ďakujem.