32. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja sa obrátim v tejto chvíli povedzme na tých lesných robotníkov na LP Ulič. Možno si budete pamätať na to, že z tejto lavice pred viacerými rokmi som teda tých 300-tisíc nezmyselného odvodu do štátneho rozpočtu zastavil, keď pán minister Kažimír, aj keď potichu, uznal, že takto lynčovať tento nádherný a zároveň chudobný kút Slovenska je neprimerané, a verte, že aj teraz týmto návrhom, ktorý som povedal včera a dnes zopakoval, že treba nám vložiť do správy lesov prírode blízke hospodárenie pod jedným rezortom, je návrh, ktorý vám robotu nezoberie, ale ktorý vám prácu zmysluplnú pre lesy ešte prinesie. Takže budem veľmi rád, ak predsi len tú politiku dáme bokom a zhodneme sa na tom, že riešenie, aby sme teraz rozťali toto dieťa na dvoje, národné parky jedným a lesníkom, tým zlým, aby si rúbali tie ostatné lesy, je naozaj nie najšťastnejší.
Oveľa lepšie riešenie je to spojiť, nech sa to už volá akokoľvek, a pod tým spojením bude musieť zaznieť ako základná symfónia práce v lese práve to prírode blízke hospodárenie, to, ktoré pomôže lesom z hľadiska ich komplexnej produkcie od dreva až po kyslík, po pôdu, po vodu a ktoré pomôže aj tým ľuďom, že budeme musieť zvýšiť našu výkonnosť v tomto lesnom prostredí, a to bude tá najlepšia cesta, ja to hovorím ako lesník, nie ako politik. Ja som napokon lesník, ktorý sa iba na chvíľočku stal politikom, aj to nie bohvieakým, a verte tomu, že toto je pre mňa vec osobného rozhodnutia.
A nejde o Mičovského, ide o to množstvo ľudí, ktoré pribúda na tejto scéne, ktorí rozumejú tomu, že je to cesta, a, chvalabohu, na tejto ceste sa stretávajú s podaním ruky lesníci a ochranári, tak nebráňme v tejto ceste, povedzme si, že máme nástroj, ktorý to umožní, a ja som veľmi rád, že o tom teraz rozprávame, a verím, že pokračovanie tohto zákona prinesie veľmi zaujímavú, dôležitú diskusiu aj na Bôriku, aj v kinosále... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som v prvom rade poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v tejto diskusii, kolegom z opozície aj kolegom z koalície za vyjadrenie názoru, aj keď teda niektoré tie názory boli skôr záporné. Oceňujem v každom prípade vecný a v rámci možnosti aj odborný tón všetkých diskutujúcich, zvyčajne bez zbytočných osobných útokov, osobne ma veľmi teší, že naprieč politickým spektrom tu rezonuje zhoda, že všetci chcú chrániť naše lesy aj naše lesy v našich národných parkoch, všetci viac alebo menej cítia potrebu zmeny v hospodárení a v správe našich národných parkov, každému tuná, kto o tom hovoril, záleží na ich vodozádržnej funkcii, aby sa nezhoršovalo, aby sa zlepšovalo.
Na čo nemáme celkom rozdielny, na čo máme celkom rovnaký názor, akým spôsobom toto dosiahnuť. Väčšina kritických poznámok, ktoré tu zazneli, sa zameriavali na spôsob, akým bol predložený náš návrh, formou poslaneckého návrhu. Ostatné kritické poznámky, ja som si robil veľmi podrobný prehľad, sa zamerali na dva hlavné okruhy problémov. To je bezzásah a najmä bezzásah v tých smrečinách na nepôvodných stanovištiach alebo na stanovištiach, kde percentuálne zastúpenie smreka viacej, podstatne viacej, ako by zodpovedalo jeho prirodzenému zastúpeniu. Toto sú problémy, ktoré sa dajú odborne doriešiť, a napriek tomu, že viacerí kolegovia to tak vnímajú, tento návrh zákona nerieši priamo ani percento bezzásahu v našich národných parkoch, to upravuje už existujúca legislatíva zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, a nerieši ani spôsob, akým sa v súčasnosti alebo v budúcnosti budeme vysporadúvať s náhodnou ťažbou, čiže tzv. kalamitami v týchto porastoch s dominantných, s dominantným zastúpením smreka. Zdôrazňujem ešte raz, čo už som spomínal vo svojej faktickej poznámke, že tieto kalamity sú v prvom rade problémom týchto smrečín. A nie je to náhoda, tie smrečiny sú výsledok práce niekoľkých generácií lesníkov, ktorí v dobrej viere, plniac vtedajšiu spoločenskú objednávku, tieto smrečiny vypestovali. Kalamity takého rozsahu, ako vidíme v týchto nepôvodných smrekových porastoch, môžme ich volať aj monokultúry alebo aj dokonca plantáže v niektorých prípadoch, v prírodných, prirodzených lesoch a pralesoch sa prakticky nevyskytujú alebo sa vyskytujú v oveľa menšom rozsahu.
Čiže áno, ak tuná kolega hovorí, že porasty nám sfúkol vietor, potom nám ich zožral lykožrút, tak treba sa zamýšľať na tým, že aké porasty sme to vypestovali, že ich môže tak ľahko sfúknuť vietor a tak ľahko zožrať lykožrút. A príroda takéto problémy v tých tzv. bezzásahových lesoch veľmi spoľahlivo vie vyriešiť a je to len otázka dostatočne dlhého časového obdobia.
Čiže myslím, že bolo povedané všetko, ja vás všetkých poprosím o podporu tohto poslaneckého návrhu, aby sme ho mohli posunúť do druhého čítania a vytvoriť dostatočný časový priestor na odbornú diskusiu, kde si môžme tieto veci ešte dodiskutovať na výbore, na poslaneckých prieskumoch a pri iných príležitostiach.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dnešným prerokovaním a verím v to, že následným schválením novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa proces reformy slovenského vidieka, pretože jedná sa o slovenský vidiek, nekončí, ale iba začína. Som presvedčený, že ani nová vláda, aj keď ani neviem ešte, aká bude, tento proces nezastaví, ale práve naopak, bude ho precizovať ďalej tak, aby vo výsledku sme dosiahli stav presne taký, aký bol dnes a včera kritizovaný aj zo strán, aj zo strany koaličných partnerov, pretože paradoxne hlavne koa... pardon, opozičných partnerov, pretože paradoxne práve tí opoziční poslanci vytýkali stav slovenskej prírody, slovenskej krajiny a slovenského vidieka.
A najčastejším, najčastejšou formou kritiky bolo práve porovnávanie či už z Poľskom, ale hlavne s Rakúskom, Švajčiarskom, ale myslím, že tu niekto aj Slovinsko spomínal, tak ja si myslím, že je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby naša krajina sa priblížila k týmto vidiecky a turisticky vyspelým štátom.
Pred nami je, pokiaľ schválime v prvom čítaní túto novelu zákona, pred nami je dlhé, takmer trojmesačné obdobie, kde bude aj medzirezortné pripomienkové konanie v dĺžke dvoch týždňov, kde sa bude môcť pripraviť pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, pretože tento zákon je iba spúšťačom procesov, na ktorý si myslím, že všetci čakáme a všetci chceme tú zmenu slovenského vidieka.
A pokiaľ niekto má problém s tým, že nebude môcť zasahovať do nejakých negatívnych procesov, ak dovolíte, prečítam vám čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky.
1. Každý má právo na priaznivé životné prostredie.
2. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
3. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
Teraz dôležitý bod 4. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy, o lesnú pôdu a o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
5. Poľnohospodárska pôda, lesná pôda ako neobnoviteľný prírodný zdroj používajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti.
A pokiaľ si niekto myslí, že nemá možnosť vplývať na to, tak využije čl. 45, kde sa hovorí: „Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.“
Čiže chráni naše životné prostredie, naše lesy chráni Ústava Slovenskej republiky a, chvalabohu, že túto ochranu tam máme, preto, ak niekto bude mať v budúcnosti pochybnosti, a my ako poslanci, ako ústavní činitelia sme povinní upozorňovať na porušovanie ústavy.
Ďakujem veľmi pekne a takisto žiadam o podporu pri hlasovaní tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predstaviť novelu zákona č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý vznikol na základe spolupráce viacerých poslancov a ministerstva kultúry.
Cieľom predloženej novely zákona je zmena niektorých podmienok, ktoré musí splniť organizácia či právnická osoba, ktorá sa venuje podpore kultúry národnostných menšín, aby bola oprávnená navrhovať svojho zástupcu na zhromaždení organizácií konkrétnej národnostnej menšiny, na ktorom sa volia členovia jednotlivých odborných rád.
Novelou zákona vytvárame register, resp. evidenciu kultúrnych organizácií národnostných menšín, a tiež vytvárame nový pojem, tzv. kultúrnu organizáciu národnostnej menšiny.
Schválením tejto novely zákona by sa po novom do procesu výberu členov odborných rád mohla prihlásiť iba organizácia, ktorá bude zapísaná do registra, resp. evidencie kultúrnych organizácií národnostných menšín, a vyvíja aktívnu činnosť v oblasti podpory kultúry národnostných menšín.
Pán predsedajúci, skončil som a hlásim sa potom ako prvý do rozpravy, kde potom vysvetlím viac detailov.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, aby... ako navrhnutej spravodajkyni výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Vladimíra, Vladimíry Marcinkovej, Ondreja Dostála, Jána Heráka a Romana Foltina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 507) v druhom čítaní. Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 721 z 5. mája 2021 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona (tlač 507) schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej bola schválená uznesením č. 111 zo dňa 15. júna 2021. Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov.
Pán predseda, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, skôr, než poviem, o čom vlastne je táto novela, vám chcem povedať, prečo vlastne vznikla táto novela. A vznikla vlastne ako spôsob reakcie na to, akým spôsobom sa v minulosti prerozdeľovali a hodnotili projekty vo Fonde na kultúru pre národnostné menšiny. Vyšlo viacero článkov, reportáží, ktorým sa venovali novinári, za čo im pekne ďakujem, ktorí robili vlastne opozičnú politiku v predchádzajúcom volebnom období a ktorí upozorňovali na to, že sa tam netransparentne prerozdeľovali a hodnotili tie projekty. Ja som veľmi rád, že do tejto novely prispeli svojimi, svojimi poznatkami koaliční poslanci a samotná štátna tajomníčka ministerstva kultúry Zuzana Kumanová, ktorej veľmi pekne ďakujem za súčinnosť a ktorá nám dala podnetné body, ktoré sme, samozrejme, zahrnuli do tejto novely. Ak dovolíte, prejdem rovno vlastne už k tejto novele.
Fond v minulosti zažil, ako som spomínal, medializované kauzy, ktoré poukazovali na viaceré nedostatky. Jedným z tých najväčších bol podľa nás spôsob výberu ľudí do odborných rád. Odborná rada národnostnej menšiny je jedným zo základných orgánov fondu. Najdôležitejšia činnosť volených členov týchto rád je posudzovanie žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov. Po posúdení sú to práve odborné rady, ktoré riaditeľovi fondu navrhujú, ktoré projekty sa podporia a ktoré nie a zároveň odporúčajú, aký vysoký finančný príspevok pre konkrétny projekt bude. Do odborných rád navrhujú kandidátov rôzne typy organizácií na zhromaždení organizácií národnostných menšín, ktoré vyhlási riaditeľ fondu a vybraných kandidátov potom vymenuje. Týchto zhromaždení sa podľa súčasnej úpravy zúčastňujú aj obchodné spoločnosti, ktoré sa na podpore kultúry národnostných menšín nejakým spôsobom podieľajú.
Podľa nás je táto skutočnosť značne rozporuplná, pretože aj ak obchodná spoločnosť určitým spôsobom reálne podporuje kultúru národnostných menšín, jej hlavným cieľom je stále zisk. Účasť na výberovom procese členov odborných rád, ktorí následne rozhodujú o financiách fondu, tak môže byť motivované obchodnými záujmami danej spoločnosti, a táto skutočnosť sa podľa nás značne líši od hlavného cieľa fondu. Nehovoríme, že obchodná spoločnosť nepodporuje či nerozvíja kultúru národnostných menšín, práve naopak. Existuje viacero pozitívnych príkladov spoločností, ktoré urobili v tejto oblasti obrovský kus práce, napriek tomu je však podľa nás potrebné, aby o budúcom rozvoji kultúry národnostných menšín na Slovensku skrze výber členov odborných rád rozhodovali organizácie či iné typy právnických osôb, ktorých prioritný cieľ je a vždy bude práve podpora kultúry národnostných menšín, a nie obchodná spoločnosť, ktorá sa najskôr musí pozerať na zisk.
Prvou úpravou definujeme nový pojem, jedná sa o tzv. kultúrnu organizáciu národnostnej menšiny. Do tohto typu organizácií bude podľa našej novely patriť občianske združenie, nezisková organizácia, nadácia, záujmové združenie právnických osôb a neinvestičný fond. Navyše takáto organizácia musí reálne dokázať, že sa podpore kultúry národnostných menšín venuje minimálne dva roky, a musí byť zapísaná v registri kultúrnych organizácií národnostných menšín.
To nás privádza vlastne k druhej úprave, ktorou je vytvorenie registra, resp. evidencie kultúrnych organizácií národnostných menšín, kde sa bude musieť každá organizácia, ktorá prejaví záujem podieľať na výbere kandidátov na členov odborných rád, registrovať.
V rámci našej novely zákona sa teda mení spôsob výberu členov odborných rád, ktoré rozhodujú o prerozdeľovaní financií fondu pre vybrané projekty, sprísňuje sa typ organizácie, ktorá bude mať možnosť kandidátov na členov odborných rád ponúknuť či vyberať a voliť. Z tohto procesu sa vylučujú obchodné spoločnosti. To, samozrejme, v konečnom dôsledku neznamená, že obchodné spoločnosti či iné právnické osoby teraz nebudú môcť požiadať o finančný príspevok z fondu na priamu podporu kultúry národnostných menšín, znamená to len, že nebudú mať možnosť ovplyvňovať zloženie odborných rád.
Zároveň vytvorením verejne, verejne dostupného registra kultúrnych organizácií národnostných menšín sa okrem iného snažíme vyriešiť problém častého ovplyvňovania výberu členov odborných rád veľkým počtom organizácií, ktoré spadajú pod jedného človeka, čím viac môže mať jednotlivec, jeho rodina a jeho blízki k organizácii, ktoré sa zúčastňujú na výbere členov odborných rád, tým väčší vplyv na tento výberový proces, ale aj na následné prerozdeľovanie financie fondu, fondu.
Táto skutočnosť je značne kontroverzná najmä tým, že členovia viacerých odborných rád, ktorí o projektoch takto rozhodujú, sú zároveň žiadatelia alebo rodinní príslušníci žiadateľov, ktorí z fondu berú nemalé finančné prostriedky. Podľa nás môže v tejto situácii pomôcť práve vytvorenie verejne dostupného registra. Doteraz informácie, kto sa zúčastní volieb do odborných rád, ako volil, komu dané organizácie patrili, kto je ich štatutár a podobne, na internete neboli dostupné. Našou novelou sa to zmení a k týmto informáciám sa bude môcť dostať každý človek.
Ja osobne takisto vkladám veľké ambície a... a chcem veriť novej riaditeľke fondu, že nám pomôže k tejto transparentnosti fondu a prerozdeľovania, lebo koniec koncov stále je potom už len o jej podpise a o rozhodnutí, akým spôsobom a či vôbec budú podporené nejaké organizácie. Ja budem veľmi rád naozaj, ak sa tohto, alebo teda budú môcť čerpať organizácie, ktoré doposiaľ nemali možnosť čerpať, aby čerpali tieto financie, prostriedky z tohto fondu a aby rozvíjali kultúru v regiónoch, kde to je potrebné.
Ďakujem za slovo, nech sa páči, je otvorená rozprava.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som z tohto miesta chcela najskôr v prvom rade poďakovať kolegom, ktorí daný návrh podali, lebo akokoľvek sa to nezdá v tom, v tejto našej rozprave o lesoch a... a peniazoch a neviem čom, ale aj toto je veľmi dôležitá vec.
Dôležité na tom je hlavne to, že sa stransparentní absolútne celý proces, že bude konečne vidno, odkiaľ a kam tie peniaze tečú, pretože doteraz to vidieť nebolo. Mali tú odvahu a ja pevne verím, že takýmto spôsobom budeme postupovať aj pri ďalších fondoch, ktoré sú naviazané na ministerstvo kultúry, pretože je pravda, že tá kvázi transparentnosť, ktorá sa teda viac-menej skôr tvári ako transparentnosť, ale až tak transparentná nie je, že, že to bude postupovať aj ďalej. Takže ešte raz veľká vďaka.
A skutočne rekonštrukcia fondov je viac ako potrebná, že to, že sa tak deje práve teraz, je veľmi dôležité možno aj vzhľadom na to, že sa mení šéf fondu pre kultminor, a myslím, že trafili, trafili kolegovia všetko, čo mohli, vrátane času, takže ešte raz ďakujem za tento návrh zákona.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako jeden zo spolupredkladateľov návrhu zákona vystúpil v druhom čítaní k návrhu novely zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín.
Na záver môjho vystúpenia prednesiem aj pozmeňujúci návrh, na ktorom sme sa dohodli predkladatelia a časť teda ďalších poslancov, ktorí sa o tento návrh zákona a o túto problematiku zaujímali, ale na úvod mi dovoľte pár slov k samotnému zákonu a k doterajšiemu pôsobeniu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Tento zákon bol schválený v predchádzajúcom volebnom období, je to zákon z roku 2017, je to zákon z čias tretej Ficovej vlády, ja som bol vtedy opozičným poslancom, napriek tomu som za ten zákon hlasoval, lebo som ho považoval za dobrý, považoval som ho za krok správnym smerom, a to z toho dôvodu, že vytváral lepšie podmienky pre financovanie kultúrnych aktivít národnostných menšín. Vniesol do rozhodovania o finančnej podpore kultúry národnostných menšín prvok samosprávnosti a prvok systematickosti. Príslušníci národnostných menšín prostredníctvom rôznych organizácií, v ktorých pôsobia, dostali do rúk nástroj, ako spolurozhodovať o finančnej podpore štátu pre menšinové kultúry, a nástroj, ktorý je upravený priamo v zákone. Myslím si, že je to správne rozhodnutie, národnostné menšiny predstavujú bohatstvo krajiny, a tak by sme sa k nim mali aj správať a vytvárať im čo najlepšie podmienky, aby sa na Slovensku všetci občania cítili ako doma vrátane občanov, ktorí sa hlásia k niektorej z národnostných menšín.
Chcem by som sa poďakovať aj končiacemu riaditeľovi Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý v júli na tomto poste končí, za jeho doterajšiu činnosť, napriek teda tým pochybnostiam, ktoré tu zazneli a ktoré sa týkajú primárne spôsobu konštituovania odborných rád formou voľby členov odborných rád, k tomu sa dostanem, si myslím, že fond je dobre rozbehnutý a predstavuje dobrý nástroj pre podporu kultúrnych aktivít národnostných menšín, napokon v júni minulého roku, v roku 2020 Úrad splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti analyzoval existujúce postupy a metodiky dotácií zo štátneho rozpočtu v rámci rozličných rezortov a fondov a dotačnú schému menšinového kultúrneho fondu zanalyzoval a označil ako dobre nastavenú z hľadiska efektívnosti a transparentnosti.
Napriek tomu predkladatelia návrhu zákona vidia isté rezervy aj z hľadiska, z hľadiska toho nastavenia a vidia tam problémy, ktoré sa týkajú konštituovania odborných rád, čo sú útvary, ktoré rozhodujú o... alebo teda navrhu... posudzujú žiadosti o podporu a navrhujú udelenie finančnej podpory z prostriedkov fondu, sú zriadené pre všetky národnostné menšiny, ktoré sú zadefinované v zákone. Tie menšie národnostné menšiny majú po jednej odbornej, odbornej rade. Väčšina národnostných menšín, maďarská, rómska majú, majú tri pre jednotlivé oblasti, ktoré sú, ktoré sú podporované. Odborné rady určené na podporu kultúry národnostných menšín sú päťčlenné, pričom troch ich členov volí, volia zástupcovia organizácií, kultúrnych organizácií národnostných menšín a dvoch menuje riaditeľ. Čiže je tam, je tam prvok, prvok samosprávnosti, pričom doteraz sa mohla do voľby, v čase voľby zapojiť akákoľvek organizácia, ktorá, alebo akákoľvek právnická osoba, ktorá sa, ktorá sa prihlásila, prejavila záujem, povedala, že pôsobí v oblasti kultúry národnostných menšín a stala sa, stala sa voliteľom.
Táto novela je pokusom vniesť do toho istý systém, istý, istý poriadok, aby to nebolo iba ad hoc pri hlasovaní, ale ak by existoval trvalý register, alebo teda ak prejde pozmeňujúci návrh, tak evidencia voliteľov, a teda organizácií, ktoré sa môžu podieľať na voľbe členov odborných rád, aby to nebolo tak, že prihlási sa hocikto a je automaticky akceptovaný ako, ako voliteľ, ale aby tá organizácia spĺňala určité podmienky, ktoré preukážu, že organizácia je činná v oblasti kultúry národnostných menšín alebo v niektorej z oblastí kultúrnych a umenia národnostných menšín, nejakú dobu.
Definujeme v návrhu zákona a potom aj v pozmeňujúcom návrhu pojem kultúrnej organizácie národnostnej menšiny. To je organizácia, ktorá bude evidovaná v evidencii a bude sa mať právo podieľať na voľbe tých odborných rád, ktoré rozhodujú alebo navrhujú pridelenie finančných prostriedkov na kultúrne aktivity. V súčasnosti to môže byť akákoľvek právnická osoba. Návrh zákona obmedzuje, obmedzuje právne formy organizácií, ktoré sa môžu stať kultúrnymi organizáciami národnostných menšín evidovaných v evidencii v zmysle zákona. A obmedzuje ich na nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a neinvestičné fondy a občianske združenia, teda o mimovládne neziskové organizácie. Tento zoznam chceme pozmeňujúcim návrhom rozšíriť ešte o ďalšie kategórie právnych foriem, a to o samostatné organizačné jednotky občianskych združení, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu, a ďalej o cirkvi, náboženské spoločnosti a právnické osoby, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkvi alebo náboženských spoločností, ak, samozrejme, vyvíjajú činnosť v oblasti menšinovej kultúry.
V tom prípade, v tom prvom prípade ide predovšetkým o miestne alebo oblastné organizácie združenia Csemadok, ktorý je občianskym združením, ale veľmi početným a má aj miestne a regionálne štruktúry, ktoré pôsobia samostatne, sú samostatne zapísané v registri mimovládnych neziskových organizácií ako samostatné organizačné jednotky. A zhodli sme sa na tom, že by mala byť zachovaná možnosť podieľať sa voľbe odborných rád.
Pokiaľ ide o cirkvi a náboženské spoločnosti a právnické osoby odvodené od cirkvi alebo náboženských spoločností, tam zase dôvodom tej zmeny je skutočnosť, že máme na Slovensku menšinu, kde sa etnicita a náboženstvo prekrýva, a teda ide o židovské a náboženské obce, ktoré, ktoré vyvíjajú aktivity aj v oblasti kultúry židovskej menšiny, a bolo by nesprávne, ak by mali byť takouto novelou vylúčené.
Ale aj tak sa oproti súčasnému stavu tým návrhom zúžil rozsah právnych foriem, ktoré budú môcť byť voliteľní, nie poberateľmi podpory, ale voliteľmi do odborných rád. Vypadlo odtiaľ, napr. obchodné spoločnosti, o ktorých hovoril kolega Peter Pollák, ale napríklad aj príspevkové, príspevkové organizácie, obce a podobne.
Po tomto sme mali aj medzi predkladateľmi, a teda aj medzi koaličnými poslancami, ktorí sa o tému zaujímajú, medzi prvým a druhým čítaním pomerne rozsiahle diskusie. A rovno teda poviem, že sme sa úplne, úplne nezhodli, lebo sme mali na to iný názor. Ja som presvedčený, že právo voliť by mali mať všetky organizácie, ktoré sa preukázateľne podieľajú na kultúre národnostných menšín, a to bez ohľadu na ich právnu formu. Boli prípady firiem, ktoré sa zapojili do voľby a boli navzájom majetkovo prepojené, a teda ovplyvňovali výsledok voľby, a stál za nimi jeden človek alebo nejaká skupina prepojených osôb, čo áno, nie je celkom tá správna forma, forma samosprávnosti a skôr teda ide o nejakú formu využívania alebo zneužívania nastavených dotačných pravidiel.
Toto je problém, ktorý, uznávam, ktorý nejakým spôsobom treba ošetriť, ale nie som presvedčený, že, že tým najlepším ošetrením, že vylúčime niektoré právne formy, lebo napríklad isté typy činností, ako sú napríklad vydavateľstvá, nakladateľstvá, filmové, produkčné a audiovizuálne spoločnosti a niektoré ďalšie, neexistujú ako občianske združenia alebo nadácie, ale obvykle ide o spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo teda iné podnikateľské subjekty, ďalšie subjekty typu divadiel alebo iných kultúrnych ustanovizní mávajú právnu formu napríklad príspevkových organizácií, a teda domnievam sa, že mali by mať možnosť podieľať sa nielen na poberaní alebo uchádzaní sa o, o finančnú podporu, ale aj na kreovaní toho odborného názoru vo forme odborných rád.
Takže toto je vec, na ktorej sme sa celkom nezhodli, rovnako, rovnako si myslím, že, že, uznávam, že povedzme spoločnosť s ručením obmedzeným je zneužiteľná na snahu ovplyvniť kreovanie odbornej rady nie celkom kóšer spôsobom, že prihlásim si tam niekoľko eseročiek, ale pokiaľ máme tam občianske združenia, ktoré tam nemôžeme nemať, lebo predstavujú základ občianskej spoločnosti, tak rovnako nie je problém zneužiť aj to, že, že si niekto, kto bude chcieť zneužiť, vytvorí niekoľko občianskych združení. A myslím si, že smerom do budúcnosti budeme musieť hľadať spôsoby, akým to kontrolovať skôr cez kontrolu činností, a teda nejaké, nejaké prepojenia alebo, alebo iným spôsobom zamedziť tomu zneužívaniu. Ale v tejto chvíli, v tejto chvíli sme hľadali najmenší spoločný menovať a tým najmenším spoločným menovateľom je rozšírenie toho pôvodného zoznamu mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sú v návrhu zákona, aj o organizačné jednotky, samostatné organizačné jednotky občianskych združení, cirkví, náboženské spoločnosti a právnické osoby, ktoré svoju právnu subjektivitu odvodzujú od cirkví a náboženských spoločností, čo, čo je obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu, návrhu, ktorý prednesiem na záver svojho vystúpenia.
Ale teda vopred avizujem, že do budúcnosti nevylučujem, že dôjde k ďalšej zmene toho zákona, a budeme sa snažiť nejakým spôsobom jednoznačnejšie nastaviť nejaké pravidlá transparentnosti, o čo sa pokúšame už v tejto novele, ale aj konflikt záujmov a zábezpeky proti účelovému zapojeniu organizácií len za účelom získania vplyvu na rozdeľovanie financií.
V súčasnosti musí organizácia pôsobiť v oblasti kultúry najmenej tri roky, ale nijako sa to nekontrolovalo, iba to stačilo, keď to deklaroval, že pôsobí v oblasti kultúry národnostných menšín najmenej tri roky. V návrhu je to skrá... zákona je to skrátené na dva roky, ale v tom pozmeňujúcom návrhu ostávame pri súčasne existujúcich troch rokoch. Toto je vlastne obsahom bodu dva a § 6a ktorý nanovo upravujeme pozmeňujúcim, v pozmeňujúcom návrhu.
V § 6b) v tom istom bode navrhujeme, aby to, čo je v návrhu zákona nazvané register kultúrnych organizácií národnostných menšín, sa zmenilo na evidenciu, pretože nie je potrebné vytvárať samostatný, samostatný nový informačný systém. Ide o to, aby tie údaje boli evidované a aby boli zverejnené, aby bolo, aby sa dalo kontrolovať, ktoré organizácie sa podieľali na voľbe, voľbe odborných rád.
Zásadná zmena oproti návrhu zákona, ktorá je obsiahnutá v pozmeňujúcom návrhu, sa týka, že návrh zákona počíta iba s nejakou rámcovou úpravou voľby alebo konštituovania odborných rád s tým, že predpokladal, že bude vydaný vykonávací predpis, vyhláška ministerstva kultúry, ktorá upraví konkrétny, konkrétny postup a konkrétne podmienky, ktoré musia organizácie splniť, aby sa mohli zaevidovať do registra, alebo teda po novom do evidencie. Ale aj na základe pripomienok parlamentnej legislatívy, vládnej legislatívy sme dospeli k tomu, že je potrebné upraviť základné náležitosti, základné podmienky a aj postup pri posudzovaní, posudzovaní záujmu zaradiť sa do evidencie kultúrnych organizácií národnostných menších priamo v zákone, nielen odkazom na vyhlášku, a teda ten odkaz na vyhlášku je vypustený a v § 6 v novonavrhovanom je upravené, akým spôsobom dochádza k zápisu do evidencie kultúrnych organizácií, k výmazu z evidencie kultúrnych organizácií a k predĺženiu platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií. A je tam upravený aj, upravený aj opravný prostriedok.
Sú tam definované, akým spôsobom sa podáva žiadosť, čo má žiadosť obsahovať, aké má mať žiadosť prílohy. Je tam upravený postup, akým spôsobom sa postupuje, keď nie je žiadosť úplná. Ten žiadateľ je upozornený na to, že má do 10 dní doplniť tie chýbajúce údaje, a pokiaľ tak neurobí, tak tá žiadosť je odmietnutá. Je tam upravené, že novú žiadosť môže žiadateľ podať až po uplynutí 6 mesiacov od rozhodnutia od prechádzajúcej žiadosti. Sú tam zadefinované dôvody, kedy príde k výmazu organizácie z evidencií kultúrnych organizácií, teda buď keď ide, keď kultúrna organizácia samotná požiada o výmaz alebo keď kultúrna organizácia zanikne, alebo ak sa preukáže, že zápis do evidencie kultúrnych organizácií bol vykonaný na základe nepravdivých údajov, alebo ak uplynuli štyri roky od zápisu, alebo od predĺženia zápisu a organizácia nepodala návrh na predĺženie zápisu v evidencii.
A ako som spomínal, je tam upravený, upravený aj opravný prostriedok, ktorým je preskúmanie o zápise, a o predĺžení zápisu bude rozhodovať kancelária. Kancelária do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti rozhodne buď o tom, že zapíše organizáciu do evidencie, alebo to odmietne. Keď to odmietne, tak má organizácia možnosť požiadať o preskúmanie, preskúmanie a to preskúmanie do 15 dní urobí riaditeľ fondu.
Rovnako možno použiť tento opravný prostriedok aj na rozhodnutie o výmaze, nie vo všetkých prípadoch, iba v dvoch z tých definovaných prípadoch, teda keď dôvodom výmazu je, že bol zápis vykonaný na základe nepravdivých údajov, alebo ak uplynula tá štvorročná lehota a nepožiadal žiadateľ o predĺženie platnosti, samozrejme, že keď kultúrna organizácia zanikne, alebo sama požiada o výmaz, tak toto možnosti preskúmania nebude podrobené.
Rovnako sú tam dve formy odmietnutia žiadosti o zápis. Jedna sa týka, jedna sa týka nedoplnenia nie úplnej žiadosti, keď dostane organizácia 10 dní, aby to doplnila, a nedoplní to. A druhá forma sa týka konštatovania kancelárie, že organizácia nespĺňa zákonom stanovené podmienky. V tom prípade rozhodne o odmietnutí. Ten prvý prípad je takpovediac procesný, procedurálny, formálny, ten druhý prípad je vecný. V tom procesnom nebude 6-mesačná lehota, keď nemôže opätovne požiadať organizácia o zápis, že môže nanovo požiadať, keď si skompletizuje žiadosť, aj skôr, ale zasa nemôže požiadať o preskúmanie. V tom druhom prípade, keď bol zápis odmietnutý z vecných dôvodov, tak organizácia môže požiadať o preskúmanie, ale ak riaditeľ potvrdí rozhodnutie kancelárie, tak potom má tú 6-mesačnú lehotu na možnosť opätovného požiadania.
Upozornil by som, že som zapísaný ako poslanec vystupujúci za poslanecký klub, takže mám ešte 10 minút. A pozmeňujúci návrh ďalej obsahuje niektoré legislatívnotechnické zmeny, ktoré tu nebudem detailne rozoberať. Upozorním iba na dve vecné zmeny, ktoré pozmeňujúci návrh obsahuje.
Riešime tam, že za člena odbornej rady nemôže byť vymenovaný zamestnanec fondu, aby teda nedochádzalo k tomu, že členmi odborných rád budú podriadení pracovníci riaditeľa fondu, aby tie odborné rady pôsobili nezávisle. Tu považujem za dôležité povedať, že, že aj samotní členovia odborných rád sú v pracovnoprávnom vzťahu s odbornými radami, teda s fondom na základe dohôd. Rovnako tak členovia správnej rady, ktorí získavajú členstvo z titulu členstva v odbornej rade, a... a toto ustanovenie ale nebráni opätovnému zvoleniu niektorej osoby za, za člena odbornej rady, lebo tá podmienka, že nie je, že nie je v pracovnoprávnom vzťahu, sa posudzuje ku dňu vymenovania. Čiže keď je niekto členom odbornej rady môže byť opätovne, opätovne zvolený alebo opätovne vymenovaný, ale najprv mu zanikne členstvo v odbornej rade uplynutím funkčného obdobia, tým pádom mu skončí aj pracovnoprávny vzťah a ten nasledujúci deň alebo nejaký ďalší deň, keď by mal byť vymenovaný za člena odbornej rady, už k tomu dňu nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Bráni to teda len členstvu iných zamestnancov, ktorých zamestnanecký pomer alebo pracovnoprávny vzťah sa netýka, pracovnoprávny vzťah fondu sa netýka iba výlučne členstva v odbornej rade alebo správnej rade.
A potom, potom ďalšie ustanovenie sa snaží ošetriť nejaký možný konflikt záujmov, keď sa upravuje, kto môže byť alebo nemôže byť žiadateľom. A tam k doterajším osobám, ktoré nemôžu byť žiadateľmi, kde sa to vzťahuje na členov dozornej rady, riaditeľov, im blízke osoby alebo právnické osoby, kde sú v orgánoch týchto firiem takéto osoby, sa dopĺňa, že nemôže ísť ani o člena odbornej rady, ale iba o člena odbornej rady, ktorý je vymenovaný riaditeľom. Teda nie tých, ktorí sú volení a ktorí tam zastupujú národnostné menšiny, ale, ale týka sa to tých, ktoré, ktoré, ktorí sú menovaní riaditeľom, či už z dôvodu, že národnostná menšina si nezvolila všetkých troch členov odbornej rady, na čo má nárok, alebo tých dvoch, ktorých tak či tak volí, teda menuje riaditeľ. Títo nemôžu byť žiadateľmi ani nesmú byť v orgánoch žiadateľa.
Čiže ako som už avizoval, predpokladám, že toto nie je posledná novela zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín v tomto volebnom období. Chceme sa tejto téme venovať. Na jeseň by mali prebehnúť voľby členov odborných rád. Budeme to sledovať, vyhodnotíme, ako sa prejavia zmeny, ktoré sú obsiahnuté v zákone, o ktorom rokujeme, ako to ovplyvní spôsob voľby, a môžeme potom na to reagovať buď my ako poslanci legislatívnou iniciatívnou, alebo ministerstvo kultúry, teda ak by išlo o nejakú väčšiu novelu, tak by bolo asi žiaduce, aby to spravilo ministerstvo kultúry s normálnym pripomienkovým konaním, kde by sa potom možno ešte zmenil ten spôsob voľby okruhu organizácii, riešil sa, riešil sa konflikt záujmov, nastavili sa formy podpory, jej zamerania, možno by sa nejak inak nastavili podmienky pre tie väčšie, početnejšie menšiny a tie menšie väčšiny v záujme toho, aby fond smeroval k čo najlepšiemu napĺňaniu svojho poslania.
A teraz teda dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Začínam čítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Petra Polláka, Vladimíry Marcinkovej, Györgya Gyimesiho a Gábora Grendela k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Vladimíry Marcinkovej, Ondreja Dostála a Romana Foltina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2017 Z. z. o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 507):
„1. V čl. 1 sa vypúšťa bod 1.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. 1 bod 2 znie:
2. Za § 6 sa vkladajú § 6a až 6c, ktoré vrátane nadpisov a nadpisu nad § 6a znejú:“
Nadpis nad § 6a:
„Evidencia kultúrnych organizácií národnostných menšín
§ 6a
Kultúrna organizácia národnostnej menšiny
Kultúrna organizácia národnostnej menšiny (ďalej len „kultúrna organizácia“) je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky podieľajúca sa na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád, ktorá spĺňa tieto podmienky:
a) je nadáciou, neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby, neinvestičným fondom, občianskym združením alebo organizačnou jednotkou občianskeho združenia so samostatnou právnou subjektivitou zapísanou v registri mimovládnych neziskových organizácií, 9a) cirkvou, náboženskou spoločnosťou alebo právnickou osobou, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností, 9b)
b) preukázateľne pôsobí v niektorej z prioritných oblastí podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo c) najmenej tri roky,
c) je zapísaná v evidencii kultúrnych organizácií.
§ 6b
Evidencia kultúrnych organizácií
Evidencia kultúrnych organizácií je verejne prístupná evidencia, ktorá je zverejnená na webovom sídle fondu a obsahuje údaje o kultúrnych organizáciách, ktoré sa môžu podieľať na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád. Evidencia kultúrnych organizácií obsahuje tieto údaje:
a) názov, sídlo a právna forma kultúrnej organizácie,
b) identifikačné číslo organizácie, ak bolo kultúrnej organizácii pridelené,
c) dátum vzniku kultúrnej organizácie,
d) meno a priezvisko štatutárneho orgánu alebo meno a priezvisko členov štatutárneho orgánu kultúrnej organizácie,
e) uvedenie národnostnej menšiny, ku ktorej sa vzťahuje činnosť kultúrnej organizácie,
f) prioritná oblasť podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo písm. c), ktorá tvorí prevažnú činnosť kultúrnej organizácie s výnimkou cirkví, náboženskej spoločnosti a právnickej osoby, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví alebo náboženskej spoločnosti,
g) evidenčné číslo kultúrnej organizácie pridelené kanceláriou,
h) deň zápisu kultúrnej organizácie do evidencie kultúrnych organizácií.
§ 6c
Zápis do evidencie kultúrnych organizácií, výmaz z evidencie kultúrnych organizácií, predĺženie platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií
(1) Žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií môže podať písomne žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií, ktorým je právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 6a písm. a) a b); zápis kultúrnej organizácie je dobrovoľný. Splnenie podmienky podľa § 6a písm. b) preukazuje žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií predložením kópie jeho stanov, štatútu, nadačnej listiny alebo iného obdobného dokumentu; splnenie podmienky podľa § 6a písm. b) preukazuje žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií ďalej najmä:
a) predložením kópie správy o jeho činnosti,
b) predložením zoznamu ním zrealizovaných projektov podporených z verejných zdrojov s uvedením odkazu na webové sídlo, na ktorom možno túto skutočnosť overiť, alebo
c) uvedením odkazu na jeho webové sídlo, na ktorom sú uvedené informácie, z ktorých vyplýva, že jeho prevažná činnosť sa realizuje v prioritných oblastiach podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo písm. c).
(2) Žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií sa podáva kancelárii a obsahuje tieto údaje o žiadateľovi o zápis do evidencie kultúrnych organizácií:
a) názov, sídlo a právna forma,
b) identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené,
c) dátum vzniku,
d) meno a priezvisko štatutárneho orgánu alebo meno a priezvisko členov štatutárneho orgánu,
e) uvedenie národnostnej menšiny, ku ktorej sa vzťahuje jeho činnosť,
f) prioritná oblasť podľa § 7 ods. 9 písm. a), b) alebo písm. c), ktorá tvorí jeho prevažnú činnosť; to neplatí v prípade cirkvi, náboženskej spoločnosti a právnickej osoby, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkví alebo náboženských spoločností,
g) adresa elektronickej pošty a telefónne číslo.
(3) K žiadosti podľa ods. 2 sa prikladajú tieto prílohy:
a) písomný súhlas osoby, ktorá je štatutárnym orgánom žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií, alebo písomný súhlas všetkých členov štatutárneho orgánu žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií so spracúvaním osobných údajov na účel vedenia evidencie kultúrnych organizácií a zverejnenia údajov o štatutárnom orgáne alebo členoch štatutárneho orgánu kultúrnej organizácie na webovom sídle fondu v rozsahu meno a priezvisko,
b) čestné vyhlásenie osoby, ktorá je štatutárnym orgánom žiadateľa, o zápis do evidencie kultúrnych organizácií alebo čestné vyhlásenie všetkých členov štatutárneho orgánu žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií, že všetky údaje v žiadosti o zápis do evidencie kultúrnych organizácií sú pravdivé.
(4) Ak žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií nie je úplná, kancelária písomne vyzve žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií na opravu alebo doplnenie žiadosti o zápis a jej príloh v lehote desať dní odo dňa doručenia výzvy žiadateľovi o zápis. Ak žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií v lehote podľa predchádzajúcej vety žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií neopraví alebo nedoplní, kancelária rozhodne o odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií. O tejto skutočnosti upovedomí žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií.
(5) Kancelária v lehote 30 dní od doručenia úplnej žiadosti o zápis do evidencie kultúrnych organizácií podanú žiadosť preskúma a rozhodne o
a) zápise do evidencie kultúrnych organizácií, ak sú splnené podmienky podľa § 6a, alebo
b) odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií, ak nie sú splnené podmienky podľa § 6a; o tejto skutočnosti upovedomí žiadateľa o zápis do evidencie kultúrnych organizácií.
(6) Ak kancelária rozhodne o odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií podľa ods. 5 písm. b), žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií môže podať novú žiadosť o zápis do evidencie kultúrnych organizácií najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, odkedy bol upovedomený o odmietnutí zápisu do evidencie kultúrnych organizácií alebo odkedy bol upovedomený o výsledku preskúmania žiadosti podľa ods. 10 prvej vety, ak žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií so svojou žiadosťou neuspel.
(7) Kancelária vykoná výmaz kultúrnej organizácie z evidencie kultúrnych organizácií, ak
a) kultúrna organizácia požiada o výmaz,
b) kultúrna organizácia zanikne,
c) sa preukáže, že zápis do evidencie kultúrnych organizácií bol vykonaný na základe nepravdivých údajov,
d) od zápisu do evidencie kultúrnych organizácií alebo od predĺženia platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií uplynuli štyri roky a nedošlo k predĺženiu platnosti tohto zápisu.
(8) Dňom výmazu kultúrnej organizácie z evidencie kultúrnych organizácií stráca táto kultúrna organizácia oprávnenie podieľať sa na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád.
(9) O predĺženie platnosti zápisu v evidencii kultúrnych organizácií môže kultúrna organizácia požiadať opakovane najskôr jeden rok pred uplynutím platnosti tohto zápisu. Na konanie o predĺžení platnosti zápisu sa ustanovenia ods. 1 až 6 použijú primerane.
(10) Ak kancelária odmietne zápis do evidencie kultúrnych organizácií podľa ods. 5 písm. b), môže žiadateľ o zápis do evidencie kultúrnych organizácií písomne požiadať riaditeľa o preskúmanie odmietnutia zápisu. Ak kancelária vykoná výmaz kultúrnej organizácie z evidencie kultúrnych organizácií podľa ods. 7 písm. c) alebo d), môže táto kultúrna organizácia písomne požiadať riaditeľa o preskúmanie výmazu. Riaditeľ preskúma odmietnutie zápisu podľa prvej vety alebo výmazu podľa druhej vety do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o preskúmanie.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 9a a 9b znejú:
„9a) § 2 zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9b) § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.“
3. V čl. 1 bod 3 znie:
3. V § 7 ods. 5 až 7, 9, 10 a 12 sa pred slovo „organizácií“ vkladá slovo „kultúrnych“.
4. V čl. I bod 4 § 7 ods. 8 úvodnej vete sa vypúšťajú slová „podľa § 6a ods. 1“.
5. V čl. I bod 4 § 7 ods. 8 písmená b) a c) znejú:
„b) národnostnú menšinu, ku ktorej patria,
c) záujem podieľať sa na výbere a voľbe kandidátov na členov odborných rád.“.
6. V čl. I sa za bod 4 vkladajú nové body 5 a 6, ktoré znejú:
„5. V § 8 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
d) nie je ku dňu vymenovania v pracovnoprávnom vzťahu k fondu.“.
6. V § 8 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) nie je ku dňu vymenovania v pracovnoprávnom vzťahu k fondu.“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú
7. V čl. I bod 5 v § 14 odsek 3 znie:
„(3) Kancelária vedie evidenciu kultúrnych organizácií.“.
8. V čl. I sa za bod 5 vkladajú nové body 6 a 7, ktoré znejú:
„6. V § 15 ods. 7 písm. c) sa slová „§ 8 ods. 11“ nahrádzajú slovami „§ 8 ods. 12“ a slová „§ 8 ods. 13“ sa nahrádzajú slovami „§ 8 ods. 14“.
7. V § 16 ods. 5 písm. a) a b) sa za slová „člen dozornej komisie“ vkladá čiarka a slová „člen odbornej rady menovaný podľa § 7 ods. 6 druhej vety a podľa § 7 ods. 7“.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
„8. V § 24 ods. 3 sa za slovo „podľa“ vkladajú slová „§ 6a písm. a),“.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegovi Dostálovi za vyčerpávajúcu rozpravu. A, samozrejme, že sme spolupracovali na tomto pozmeňováku, ako aj na návrhu zákona. Ja chcem len povedať to, že toto je prvý krok k tomu, aby sme naozaj pomohli v tomto tomuto fondu, a ubezpečujem kolegu Dostála, že tomuto fondu sa budeme venovať určite možno aj celé volebné obdobie. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolega Ondrej Dostál, veľmi správne si povedal, že národnostné menšiny predstavujú bohatstvo našej krajiny.
Som starostka v obci Chmeľnica, ktorá je nemeckou obcou. V roku 2011 sa k národnostnej menšine prihlásilo 19,45 % obyvateľov obce Chmeľnica, ktorá ma v súčasnosti 995 obyvateľov. V obci veľmi aktívne pôsobí Karpatskonemecký spolok. Už toho roku budeme organizovať 29. ročník dní nemeckej kultúry, kultúry našich otcov. Je to podujatie s medzinárodnou účasťou, kde sa stretávajú Karpatskí Nemci zo Slovenska a zo zahraničia. Tohto roku aj vzhľadom na pandemické opatrenie sa v menšej forme uskutoční takéto podujatie 1. augusta.
Súhlasím, že financovanie národnostných menšín musí byť transparentné s nastavením dotačných pravidiel. Je však potrebné, aby získať peniaze na zmysluplné projekty v kultúrnej oblasti bolo čo najjednoduchšie bez administratívnych prekážok. Verím, že tento systém nových dotačných pravidiel neskomplikuje organizáciám získať finančné prostriedky z tohto fondu. V prípade, že by to nebolo funkčné, mala by byť kreativita a systém znovu nastaviť v maximálnom zjednodušení podávania a získania finančných prostriedkov.
Ďakujem pekne.