35. schôdza

Ďakujem za slovo.
Nie, nemám na to iný názor, len som tam videl nesúlad, tak to bola taká legislatívno-technická pripomienka, že v jednom paragrafe hovoríte, že je zriadená úradom a tam už nepíšete ministerstvá a v inom paragrafe hovoríte o úrade aj ministerstvách, čiže to som mal na mysli, že to možno bude treba zladiť.
Vy ste hovorili, že veľa ministrov dopravy zlyhalo pri príprave nejakej novelizácie stavebného zákona. To je pravda. Práve preto sa tu naskytá tá otázka, či sa to vám podarí, pretože keď prijmeme takýto zákon bez novelizácie stavebného zákona, tak jednoducho sa úplne zasekneme na, zase na ďalších prieťahoch a zbytočných naťahovaných procesoch. Čiže mňa zaujíma, ak teda pripravujete nejakú novelu, v akom to je stave, či už to bude niekedy v nejakej dohľadnej dobe tu v parlamente na prerokovaní, pretože musím aj ja povedať, že mám pred tým zákonom veľký rešpekt a bude veľmi ťažké ten zákon pripraviť tak, aby, určite ho nepripravíme tak, že budú všetci spokojní, samozrejme, vždycky budú buď mestá a obce nespokojné, alebo budú developeri nespokojní, alebo bude verejnosť nespokojná, proste bude veľmi ťažké nájsť také vyváženie, aby ten zákon hlavne splnil svoj účel, že bude pružný a efektívny a že bude zároveň zabezpečovať tú kvalitu.
Vy ste hovorili, že štát nebude odkupovať, áno, to som možno len zle povedal, rozumiem tomu, len, ale aj tak ma zaujíma, či tam nebude nejaká regulácia. Vlastne ste mi na to odpovedali, že to budete nechávať na trh a potom tie ďalšie veci si necháme na ďalšie sedenie.
Ďakujem pekne.

Teraz je možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, nech sa páči. Ako jediný pán poslanec Taraba. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa nebudem zaoberať nejak detailmi toho zákona, lebo veď teraz sme videli, že zákon o štátnom bývaní je v podstate tak asi v plienkach aj odborne, že tu nemá teraz zmysel nejak ho rozoberať. Zrejme prejde ešte veľkou zmenou, ale napriek tomu ja som veľmi prekvapený, že ako hlavný bod volebného programu SME RODINA, politickej strany, ktorá s týmto prišla, že v takto slabom prevedení ste to do Národnej rady priniesli už v tejto fáze.
Predovšetkým chcem povedať, že základná ekonomická logika je, vy na Slovensku máte dve skupiny obyvateľstva. Sú tu takí, ktorí nechcú bývať v štátnych nájomných bytoch alebo v štátom regulovaných bytoch. Jednoducho máte skupinu ľudí, ktorá, si myslím, že na Slovensku je v drvivej väčšine, ktorá chce bývať, aj keď to ľudia povedia, vo vlastnom, ale nazvime to v hypotekárnom bývaní. To znamená, chcú si vybrať lokalitu, kde budú bývať, chcú si vybrať prostredie, v akom budú bývať, chcú si vybrať susedov, s akými budú bývať, akú budú mať dostupnosť ku školám a tak ďalej. Toto je základné správanie nielen Slovákov, je to základné správanie aj Maďarov, je to celkovo správanie ľudí v strednej Európe. Jednoducho je to spotrebiteľské správanie, ktoré, tak ako keď niekto povie, že má rád menšie autá, druhý, že má vyššie autá a tak ďalej, jednoducho podľa toho sa rozhoduje.
Týchto ľudí vy týmto zákonom absolútne neoslovíte. Týchto ľudí zaujíma to, aká je primárne cena bytu a aká je hypotekárna miera. To, čo spôsobíte vy týmto vaším projektom, že spôsobíte brutálny nárast cien nehnuteľností na Slovensku. Pretože ako tu povedali kolegovia aj tí, ktorí sa v stavebníctve vyznajú, ktorí sú o financiách, vy spôsobíte vo veľmi krátkom období výrazný tlak na dopyt po stavebných materiáloch. Spôsobíte koncentrovaný dopyt v nejakých geografických lokalitách, to znamená, že absolútne narušíte ceny a tie ceny jednoducho pôjdu hore.
To znamená, zhoršíte kvalitu a možnosť nadobudnúť nehnuteľnosti pre drvivú väčšinu mladých rodín, to znamená, nedosiahnete vôbec to, čo tu rozprávate, že chcete pomôcť mladým rodinám.
Bola tu maďarská ministerka sociálnych vecí a tá povedala, prečo sa nevybrali touto cestou, ktorou idete vy, a mňa to šokuje, že to stretnutie organizoval minister Krajniak, on na tom stretnutí bol a vy ste sa z toho stretnutia nepoučili. Ona vám povedala, prečo Maďarsko sa vybralo inou cestou a tá cesta bola v tom, že rodinám, kde jedno, dve, tri deti, prispievajú maďarská vláda 10-tisíc, 20-tisíc, 30-tisícami eurami a znižujú im hypotéky, tým spôsobom, že majú vlastne znížené náklady na tú formu obstarania nehnuteľnosti, ktorú oni chcú, v ktorej oni sú spokojní. Oni nechcú bývať, tí ľudia, v králikárňach, že vy vyberiete 20-hektárovú lokalitu a budete tu stavať malé Petržalky. Oni nechcú bývať v lokalitách, kde sami vy ste povedali, že pre koho to má byť orientované. Ja vám to teda pripomeniem.
Po prvé, spomenuli ste ľudí, ktorí údajne sa chcú vrátiť na Slovensko, čo teda neviem, prečo tí ľudia by mali preferovať túto formu bývania, ale predovšetkým ste povedali, že sú tu ľudia, ktorí si nevedia obstarať svoju vlastnú hypotéku. No lenže to keď dnes prídete do tej definície, aká skupina ľudí to je, tak sa veľmi začneme pýtať, že či vlastne toto je cielené na nejaké mladé rodiny s deťmi, alebo sú to iba sociálne bývania pre mladých ľudí bez detí.
No a teraz celková tá konštrukcia, ako ste si to nastavili. Jednoducho najväčšie riziko tam nesie štát, a to práve v tom, že vy garantujete tým developerom obsadenosť. Samozrejme, že keby komukoľvek z vás, kto máte akúkoľvek nehnuteľnosť alebo ju chcete postaviť, štát garantoval, že vlastne má 100 % obsadenosť, aj keď tam nikto bývať nebude, no tak, samozrejme, že každý takýto projekt, každá normálna finančná inštitúcia v čase, kedy sa tlačia peniaze a sú veľmi nízke úrokové miery, tak po nej skočí. Pretože vy vytvárate neskutočnú, neskutočný priestor na obrovské marže a zisky z toho dôvodu, že vy 25 rokov budete developerom splácať nejaké nehnuteľnosti, aj keby v nich absolútne nikto nebýval. A oni to potom po 25 rokoch zrejme môžu predať. To znamená, oni odpísané budovy, ako to bolo povedané, budovy, ktoré navyše pri tejto forme nájomného bývania chcete dať zníženú dépeháčku na 5 %, čo ja si myslím, že to koliduje s Európskou legislatívou o hospodárskej súťaži. Pretože vy nemôžete vyselektovať jednu časť nejakých developerov a povedať, že vy budete mať 5 % dépeháčku a tí ostatní budú mať riadnu v tom štáte, pretože oni sa nachádzajú na tom istom trhu a uskutočňujú presne tú istú podnikateľskú, podnikateľskú činnosť, len vy ako štát zrazu ju dáte do nejakej inej kolónky a budete sa tváriť, že to je niečo iné.
To znamená, že toto nedáva ani ekonomický žiaden zmysel, čo robíte, zriaďujete nejakú agentúru, ktorá má byť pod Úradom vlády, čomu nerozumiem, že prečo by mal Úrad vlády mať takúto agentúru pod sebou, nerozumiem, že či je na to spôsobilá a v akej forme.
A to, čo je pre mňa najviac tak akože otázne, že vôbec ako vy chcete tie lokality pre tých ľudí vyberať. Ako čo oni sa teraz pôjdu na nejakú webstránku a jeden klikne, že chcem bývať v Poltári, druhý klikne, že chce bývať v Detve, tretí, že chce bývať v Bratislave, a čo vám to dá, aké údaje? Čo keď dostanete sto tam, dvadsať tam, tridsať tam, to mi chcete povedať, že budete robiť takéto malé bytovečky? A že toto bude niekoho riešiť nejakú bytovú situáciu na Slovensku? No nebude. Samozrejme, že nebude.
To znamená, to, čo vy ste sľubovali, vy ste sľubovali štátne nájomné byty. To je to, čo SME RODINA sľubovala, vy ste nesľubovali, že idete vybraným developerom, a to je teraz tá otázka, ako ich vyberiete. To je oveľa väčšia otázka ako to, že vytvoríte aplikáciu, cez ktorú si záujemcovia budú dávať žiadosti o byty, že ako budete vy týmto súkromným developerom dávať priestor na to, aby získali neskutočne lukratívny biznis, v ktorom čierneho Petra v rukách má len štát. Pretože štát bude mať 25 rokov niesť všetko bremeno za to, že ten developer eventuálne zlú lokalitu vyberie, následkom toho to bude mať prázdne, štát bude musieť niesť de facto všetky náklady, ale ako ste povedali, vy neplánujete, že by štát do toho vstupoval tak, že by to odkupoval.
To znamená, stále predpokladáte, že ten konečný zisk zostane na strane toho developera. Takže ja tam nevidím ani sociálne nejak prínosy tohto celého. Jednoducho je to potenciálne veľmi nákladná dotačná schéma sociálnej politiky, tak to treba nazvať.
A potom je úplne legitímne sa pýtať, že prečo ste si zvolili práve túto formu. Prečo ste si nezvolili, ak sa bavíme o nejakej dotácii pre ľudí, tak potom prečo ste si nezvolili formu, ako sú napríklad dotované hypotéky, ako to robia teda v Maďarskej republike, ktoré sú naviazané na počet detí v rodine? A vtedy Maďarsko dosiahlo za tých 10 rokov aj obrat v demografii.
Vy by ste si, pán Svrček, založili rodinu v nejakej králikárni, kde bude, kde bude možno bývať, ja neviem, 2-tisíc, 3-tisíc pracovníkov mladých a vy by ste tam si založili rodinu? Veď to je úplne iné sociálne správanie tých skupín. Viete, čo tí ľudia prvé budú chcieť robiť, tie mladé rodiny? Čo najrýchlejšie odtiaľ vypadnúť. Veď takto vznikli vo Francúzsku tie getá, v Marseille a podobne. Veď toto, toto neni nič nové.
To, čo je nové, to, čo je nové, to máte pravdu, je celá tá motanica okolo toho, že ako ten súkromný developer, ako tie, ten voľný kapitál a tak ďalej sa nakontrahuje do projektov, kde ale, opakujem ešte raz, štát nesie čierneho Petra, že budete garantovať tomu súkromníkovi 100-percentnú obsadenosť. Ale toto nie je žiadne, vy ste nevymysleli koleso. Veď toto je úplne že neskutočný, super biznis pre každého.
Takže podľa mňa je toto, ja rozumiem, prečo sa o tomto bavíme, sú dve hodiny ráno, pretože toto z normálneho pera nejakého fundovaného analytika v živote by neopustilo proste dvere z uzavretej kancelárie. A nie, že my sa tu reálne bavíme o projekte, ktorý neviete vyčísliť, že či desať miliárd, dvadsať alebo päťdesiat miliárd euro.
Takže ja pevne verím v zdravý rozum, pretože takto sa netvorili ani tie Počiatkové PPP projekty, keď sa stavali diaľnice, a to sme boli v iných cenách. My sme boli úplne v iných cenách.
Takže, takže ja len teraz verím, že si to neodfajknete tou formou, že idete robiť niečo pre ľudí. Toto sa obráti v cenách aj v dostupnosti bývania pre ľudí. Toto ľudia nechcú. Poďte potom dotovať radšej hypotéky naviazané na počet detí.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Ako prvý pán poslanec Svrček.

Ďakujem vám za slovo.
Tak v prvom rade štát vyberá investora, bude verejná súťaž v súlade s pravidlami verejnej súťaže, detailné kritériá sú predmetom ešte diskusie, ale mali by byť zárukou, že investor, realitný fond bude garantovať kvalitnú prevádzku nájomných bytov a stabilitu. Teda musí byť primerane, primerane pripravený a musia tam byť skúsenosti s nájomným bývaním v iných európskych krajinách, musí to byť regulovaný subjekt, aby to nebol hocikto.
Čo sa týka obsadenosti, tak štát obsadenosť negarantuje. Jednoducho všetko ide na riziko investora.
A čo sa týka tej pripravenosti tohto legislatívneho návrhu, no tak veľmi jednoducho je povedať v deviatich alebo desiatich minútach, že tento návrh je absolútne nepripravený, že je paškvilom a jednoducho nemať naštudované, že o čo tam celkovo ide.
Ale, pán poslanec, ako nie je problém sa stretnúť a presne ako som aj povedal ostatným kolegom, pánom poslancom či už koalície, alebo aj opozície, ja to hovorím verejne. Jednoducho, keď máte záujem stretnúť sa na úrade podpredsedu vlády, tak vieme dohodnúť stretnutie ešte pred rokovaním výborov, pred rokovaním v druhom čítaní, aby sme si prešli všetky vaše otázky a poprípade námety, návrhy, ktoré by mohli byť prednesené do toho návrhu a v prípade, ak by boli príčetné a legislatívne prípustné, tak sa vieme o tom baviť, aby sme to tam zapracovali. Nie je absolútne s tým problém.
Ale ja si tiež na druhej strane vyprosím, že tu ide o nejaký Kollárov paškvil alebo absolútne nepripravenú vec. Táto vec sa pripravovala dlhé mesiace aj s ľuďmi zo zahraničia a boli jednoducho dopracované širokými cenovými kalkuláciami, s rokovaniami aj zo zahraničia so subjektmi, ktoré sa dlhé roky venovali tejto oblasti, takže ja to skôr beriem ako trošku po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Suja.

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa vyjadril k pár veciam, pán poslanec. Ako mal ste pravdu, že je pravda, že u nás sme naučení, že ľudia najradšej bývajú vo svojom a každý sa to chce snažiť dosiahnuť svoje. Aj to je formou tej hypotéky a nie nájomné, je to u nás zaužívané.
Hej a druhá vec, to Maďarsko, čo ste povedal, áno, to je celkom dobrý príklad a si myslím, že to by možno tiež stálo za uváženie, nie je hanba si zobrať dobrý príklad od niekoho iného.
A teraz by som sa chcel vyjadriť aj k tým bytovkám, čo ste povedal. Nie je pravda, že sa stavajú len veľké. V malých mestách a väčších obciach je bežné, že sa stavajú malé bytové domy, ktoré majú od 30 do 50 bytových jednotiek a tých sa momentálne v súčasnej dobe stavia najviac. Aj v takých mestách, ktoré majú okolo 15- až 20-tisíc obyvateľov, sa stavajú vo veľkom tieto bytové jednotky. Ako vravím, čiže tieto bytovky ktoré majú 30 až 50 týchto bytových jednotiek. Takže toto je trošku ináč, inak ako ste povedal.
A čo sa týka toho stavebného materiálu, čo som hovoril, že je ho nedostatok, je aj problém, že sa draží, ale nejde tu len o stavebný materiál, vážení kolegovia. Choďte si kúpiť nejaké profi náradie v nejakom väčšom množstve, to je jedno, či sa to týka od motorových píl, či sa to týka malého ručného náradia, alebo sa to týka nejakých strojov, podvozkov na nákladné autá, na ktoré sa čaká mesiace, potom sa na to montujú špeciálne nástavby, ako sú zdvíhacie zariadenia a kontajnery, ktoré všetko budeme zrazu potrebovať pri takejto obrovskej výstavbe. To nie sú voľne na trhu. Na všetko sa čaká mesiace.
Preto je nereálne, je nereálne, aby sme to dokázali spraviť alebo postaviť, ako keby sme chceli naprieč celým politickým spektrom a všetci sa tu dohodli, že áno. To nedokážeme. Nedokážeme to, lebo na všetko sa čaká, nie sú ľudia a nie sú kopu vecí. Skúste ísť teraz a niečo kúpiť. Nedá sa to. Aj keby bola akákoľvek dobrá vôľa, tento cieľ sa nedá dosiahnuť.

Pán poslanec Ďurica.

Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti na pána Tarabu ako reakcia.
Skutočne treba reflektovať aj ten stav, že ľudia na Slovensku sú zvyknutí a je nám to blízke mať snahu niečo vlastniť a nie si prenajímať alebo splácať, ale takto, takto sa treba na tento, na tento celý problém toho bývania a záujmu o bývanie pozerať.
Je na mieste zvážiť aj sa celkom vážne zamyslieť nad tou formou, ktorú spomínal pán kolega Taraba, kedy v Maďarsku to presne takto vyriešili a bolo to, bolo to pre tých ľudí oveľa prijateľnejšie, bolo to pre tých ľudí vnímané pozitívnejšie, pretože zvýšila sa pôrodnosť, zlepšili sa podmienky pre tú rodinu. Samozrejme, sa cítia slobodnejší, pretože si vyberajú a na základe toho, čo si vyberú, nie na základe nejakej konkrétnej ponuky, ktorú majú pred sebou, ktorú im pripravil štát a kde sú limitovaní tým, čo ten štát pre nich vytvoril v lokalite, v ktorej vybral alebo ktorá bola dostupná.
Druhá vec, veľmi podstatná, ktorú netreba opomínať, je to, že typ takéhoto bývania má svoje limity, aj čo sa týka otázky kvality, aj čo sa týka otázky všeobecne jednoducho kritérií toho bývania, to je tej sociálnej vrstvy a tak ďalej, takže ja by som si z toho nerobil veľké ilúzie. Je to odvážny projekt určite na niekoľko možno desaťročí reálne, takže netreba to zase preceňovať.
Myšlienka, ako som už spomenul, pretože každý normálny politik má záujem, aby sa problém bývania, s tým súvisia rodiny a tak ďalej, aby sa riešil. Ale tá myšlienka bola, postavme ľuďom štátne byty za ceny za štart... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Taraba.