40. schôdza

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyčerpali sme týmto rozpravu, ktorú vyhlasujem za uzavretú.
Udeľujem slovo pánovi navrhovateľovi v záverečnom slove. Nech sa páči.

Vďaka, pán predsedajúci. Počúval som tú diskusiu pozorne, aj keď niekedy sa to počúvalo ťažko a tie otázky a postrehy v podstate spadali do troch kategórií, tak aj rozdelím tú moju odpoveď.
Začnem tými kolegami a kolegyňami, ktorým ide v podstate o to isté, čo nám. Začnem poďakovaním za slová podpory tomuto zákonu alebo ideám a efektom, ktoré sa ním snažíme dosiahnuť. Niektorí mi vyčítate taktiku a niektorým na tie otázky už čiastočne odpovedal kolega Dostál, za čo mu ďakujem. Ja už, samozrejme, dávno nie som členom koalície, takže výčitka, že som mal konzultovať v koaličnej rade, je založená na šesť mesiacov starej realite. A vyjadrenie, že opozícia nemá predkladať zákony, ak tak plánuje robiť koalícia, už nie je založené na žiadnej realite.
Ja, samozrejme, chcem, aby naše návrhy zákonov prešli. Nie sme tu preto, aby sme si robili nejaké politické fajky. A úprimne ma mrzí tá prestrelka s kolegom Žiakom, škoda že tu nie je, ale hovorím to verejne, povedal som to pre médiá aj vonku. Treba tiež povedať, že sa ťažko koordinuje, keď koaličné návrhy zákonov nevidíme, keďže o dohodách v koalícii nevieme. Preto prosím aj tých kolegov – ako kolegu Stančíka, ktorý práve odišiel, kolegu Dostála a iných, zdieľajme viac informácií o chystanej legislatíve, aj od nás toho veľa vychádza. Ja som pripravený na túto spoluprácu. Lebo keď sa pozriem na tú dnešnú hádku s kolegom Žiakom očami zraniteľných ľudí, ktorí od nás potrebujú pomoc, asi by na nás neboli v tom danom momente pyšní. Skúsme nechať tie škriepky na fašistov a na ich pomáhačov v koalícii.
Teraz k tým, ktorí sú proti tomuto zákonu, či akémukoľvek právnemu riešeniu pre zväzok iný ako manželstvo a ponúkli aj vecné argumenty. Nebolo ich veľa, ale skúsme. Dovoľte mi na to odpovedať po bodoch.
Nie, pán poslanec Taraba, nie je pravda, že tento zákon je zbytočný, lebo súčasnými zákonmi už vieme garantovať to, čo pokrýva návrh životného partnerstva. Skúste zájsť za notárom a poprosiť ho zmluvou zariadiť poberanie vdovského dôchodku alebo ošetrovné. Vysmeje vás a pozrie sa na vás ako na blázna. Je pár vecí, ktoré už dnes viete vyriešiť zmluvou, priznávam. Dedenie viete napríklad vyriešiť závetom, prístup k zdravotným informáciám viete vyriešiť splnomocnením. Ale tým sa ten zoznam viac-menej končí. Spomínané vdovecké, vdovské, ošetrovateľské, úrazové dávky, výživné, sirotské, nič z toho neviete vyriešiť zmluvou medzi dvoma partnermi, lebo ide o dávky či výhody, ktoré štát udeľuje občanom, a nejaká zmluva medzi dvoma ľuďmi partnermi od notára štát nezaujíma. Preto je ten zákon potrebný, pán poslanec Taraba.
Nie, pán poslanec Schlosár, páry odlišného pohlavia sme nezaradili do tohto zákona, len aby bol ľúbivejší. Sú tam z dvoch príčin, jednak vylúčiť heterosexuálne páry by bola diskriminácia, s čím vy možno problém nemáte, ale zákon a ja áno. Ten druhý dôvod na ich zaradenie je jednoduchý, že ľudia žijúci v heterosexuálnych pároch nám tiež hovoria, že podobný inštitút chcú a my ich pozorne počúvame, aj z ich hlasov vychádzajú naše návrhy zákonov.
Kolegom z ĽSNS, ktorý tento zákon napádajú ako neprípustný podľa právnej legislatívy, asi toľko, že opak je pravdou. Nechcel som to spomínať, vysvetlím prečo. Ale Európsky súd pre ľudské práva opakovane rozhodol, že členské štáty majú pozitívny záväzok dať párom rovnakého pohlavia právne uznanie ich zväzku. Neuviedol som to naschvál v úvode, lebo si myslím, že k schváleniu zákona by nás malo viesť, mal viesť hlavne náš vlastný pocit spravodlivosti a pochopenia k menšinám, nie nejaká zahraničná legislatíva. Ale keď už ste to otvorili, treba spomenúť, že zákon nie je na strane ĽSNS. Európsky zákon je jednoznačne na strane tohto návrhu zákona.
Pán poslanec Kotleba, pán poslanec Taraba, kľud. Nikto vám nejde brať deti. Ak by ste si ten návrh zákona prečítali pozornejšie, prišli by ste na to, že návrh alebo vami citované právo na osvojenie dieťaťa bez súhlasu biologického rodiča platí len a len pre druhého člena toho páru, ktoré to dieťa vychováva, je určený pre tie výnimočné situácie, kedy biologický otec či mama dieťaťa, ktoré vychováva s iným partnerom, to dieťa zavrhne, prestane sa o neho starať. A v týchto prípadoch by náš návrh zákona umožnil tomu druhému z toho páru, hoci to nie je biologický otec či mama, ktorý už to dieťa vychovával, vychovával roky v tejto opatere pokračovať. Nič viac, nič menej, žiadne kradnutie detí, prosím, neklamte, nezavádzajte a nestrašte.
A na záver k tejto skupine poslancov, bolo nám vytknuté, že umele podsúvame témy, ktoré nikoho nezaujímajú. Skúste to, prosím, povedať tým zhruba 250- až 400-tisíc Slovákom a Slovenkám, ktoré sa v prieskumoch, ktorí sa v prieskumoch identifikujú ako LGBTI, a medzi ktorými 97 % týchto ľudí podobný zákon chce a podporuje. To možno nie sú vaši voliči, ale sú to ľudia ako vy či ja a majú svoje životy, osudy a práva. Toľko k tým, ktorí ponúkli vecné argumenty.
Úplne na záver čo povedať k tým mnohým, šokujúco mnohým treba povedať, ktorí šírili bludy a nenávisť. Žiada sa mi povedať spolu s kolegom Mičovským, že mi je úplne ľúto, že je vo vás toľko zloby a nenávisti, že cítite potrebu chrániť vaše krehké egá ponižovaním iných. Ale predsa by vaše slová nemali ostať bez reakcie. Nechcem vám dovoliť, nemalo by vám byť dovolené haniť a dehumanizovať desaťtisíce, státisíce ľudí na Slovensku, ľudí, ktorí žijú v milujúcich vzťahoch, ľudí, ktorí sa chcú starať o svoje deti, ľudí, ktorí chcú mať pokoj a rovnaké práva ako vy.
Rozmýšľal som nad tým, ako vám najlepšie odpovedať. Myslím, že najlepší spôsob, ako vám uprieť možnosť dehumanizovať a hádzať do nejakého pytla jednotlivými príbehmi. Dali sme si tú prácu, oslovili sme rodičov a starých rodičov rodín, ktoré sa potýkajú s problémami, ktoré návrh zákona rieši. A chcem vám prečítať tri z nich.
Prvý. Sme starí rodičia vnuka, ktorého často opatrujeme, keď je chorý, pretože jedna z jeho mám nemá nárok na ošetrovné. V čase pandémie sme s ním byť nemohli. Mamy sa teda pri dieťati striedali. Avšak len jednej bolo priznané ošetrovné. Obidve partnerky sú zamestnané, obidve odvádzajú dane štátu, ale len jedna má okrem povinností aj práva. Ako to môže byť fér?
Druhý. Píše vám starká dvoch vnúčat, ktoré vychováva môj syn s partnerom. Chcela by som, aby moje vnúčatá žili v takej rodine, kde by v prípade smrti zákonného rodiča nestratili svoj bezpečný a milujúci domov a tiež, aby rodičia mojich vnúčat prestali byť druhotriedni občania.
Tretí, 83-ročná žena. Som prababka milovaného pravnuka, s ktorými trávim hodiny každý týždeň. Som súčasťou jeho života, máme sa radi, miluje moje koláče, rád sa hrá so mnou bedminton, ale podľa slovenských zákonov nie je môj a nepatrí mi. To mi trhá srdce. Toto sú ľudia, pre ktorých je tento návrh zákona určený. Sú to ľudia ako vy a ja. Nedovolím vám dehumanizovať ich nadávkami či osočovaním.
Ďakujem.

Pán spravodajca, máte záujem o záverečné slovo? Nech sa páči.

Ďakujem. Podobne ako pán predkladateľ by som chcel apelovať teda aspoň na časť politického spektra na to, aby sme vážili slová, keď hovoríme o iných ľuďoch a nepoužívali výrazy ako tu častokrát, najmä zo strany fašistov, zaznievali. Naozaj sem nepatrí.
Rovnako ako pán predkladateľ si myslím, že je to primárne naša vnútorná záležitosť, že si to máme rozhodnúť my sami. A keď schválime či už životné partnerstvá, alebo nejakú inú úpravu vzťahov a párov rovnakého pohlavia, tak to má byť naše vlastné rozhodnutie a nie preto, že niekto nám hovorí, že by sme to mali urobiť, pretože vieme, že je to správne.
Považujem argumentáciu tým smerom, že vlastne zase na čo to vyťahujete, veď to nikoho nezaujíma, za krajne nekorektnú, včera tu stál pán poslanec Podmanický, uvádzal zákon zakazujúci pracovať v maloobchode v nedeľu a ohradil sa voči tomu, ak by niekto chcel im vyčítať, že to nie je dôležité a že teraz nie je na to ten správy čas. Je úplne legitímne, že poslanci prichádzajú s návrhmi, ktoré považujú za dôležité. Povedal som to včera v reakcii na pána poslanca Podmanického a opakujem to aj dnes, keď rokujeme o návrhu pána poslanca Valáška.
Čo sa týka tých informácií, ktoré medzi sebou by sme mohli zdieľať, tak zatiaľ ešte na strane koalície nie je veľmi čo zdieľať, lebo ešte sme k nejakému záveru neprišli, myslím teraz v rámci celej koalície, vnútri klubov už asi sú niektoré veci dohodnuté.
A posledná vec, hlasovanie bude dnes o 17.00 hodine.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem obom. Aj pánovi navrhovateľovi, aj spravodajcovi.
A pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o návrhu poslancov Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pod parlamentnou tlačou 592 a spoločnou správou pod tlačou 592a.
Udeľujem teraz slovo pánovi poslancovi Jaromírovi Šíblovi, aby tento návrh zákona pred parlamentom odôvodnil. Pán poslanec, za rečnícky pult vás poprosím. Môžete sa ujať slova, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 592.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je eliminovanie negatívnych vplyvov zo spracovania rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ktoré nepochádzajú z prevádzkových alebo iných činností realizovaných na území Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z ústavného práva na priaznivé životné prostredie a práva na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva je tento návrh zákona vyjadrením snahy vnímať ochranu životného prostredia ako dlhodobú prioritu s ohľadom na práva budúcich generácií. Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľu je ustanovenie zákazu dovozu rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva s pôvodom mimo územia Slovenskej republiky, a to s cieľom znižovania environmentálneho zaťaženia krajiny a ochrany zdravia obyvateľstva a zamestnancov na území Slovenskej republiky.
Podrobnú právnu úpravu činnosti a procesov súvisiacich s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým jadrovým palivom obsahujú viaceré právne predpisy. V rámci návrhu zákona sa upravuje primeraným spôsobom preto aj zákon č. 87/2018 o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona nebude mať vplyv na plnenie zmlúv, ktoré boli uzavreté pred termínom účinnosti tohto zákona. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite.
Ďakujem.

Ďakujem, pán navrhovateľ. Udeľujem teraz slovo pánovi poslancovi Šudíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru ako spoločný spravodajca za výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 845 z 25. júna 2021 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. zákona o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 592, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 333 z 9. septembra 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Výbor pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 138 zo 16. septembra 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre zdravotníctvo o predmetnom poslaneckom návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom II spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný poslanecký návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného poslaneckého návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 141 zo 16. septembra 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu, pán spravodajca. Do rozpravy sa prihlásili písomne traja páni poslanci, z toho jedna pani poslankyňa Anna Zemanová, pán poslanec Radovan Kazda a pán navrhovateľ Jaromír Šíbl. Takže ako prvá by mala vystúpiť pani poslankyňa Zemanová, ktorá sa nenachádza v rokovacej sále, takže stráca svoju možnosť vystúpiť, prepadáva jej. Pán poslanec Radovan Kazda je k dispozícii, takže udeľujem mu slovo, 20 minút môže vystúpiť v rozprave. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda, chcel by som krátko vyjadriť svoj postoj k tomuto návrhu. Chcel by som povedať o tom, ako ja vnímam ochranu životného prostredia.
Tento návrh vzišiel z podnetu ministerstva životného prostredia, ktorý si osvojili poslanci Národnej rady vrátane poslancov za náš klub. Tento návrh zákona podporíme a budem rád, ak ho podporíte aj vy. Nie je to zákon, návrh zákona, s ktorým by som bol na 100 % stotožnený, mám isté výhrady voči nemu, ale rešpektujem dohody, rešpektujem koaličnú dohodu, rešpektujem dohody, ktoré máme medzi ako koaliční partneri a v rámci týchto dohôd sa vieme dohodnúť aj na niektorých návrhoch, ktoré si vzájomne podporíme, proti ktorým nemáme až veľmi zásadné výhrady, ale ktoré občas máme veľmi odlišné alebo trochu odlišné názory.
Ja sa vyjadrím teda k tejto novele. My sme počas, vlastne od prvého čítania do druhého ešte naďalej intenzívne rokovali o tomto zákone, o tejto novele zákona. Z nej vzíde aj pozmeňujúci návrh, ktorý tu bude prednesený. A principiálnou podstatou tohto návrhu je, že v zákone zakazujeme dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky. Mám k tomu tri poznámky.
Tá prvá poznámka je, že tento návrh novely zákona nepoškodzuje životné prostredie, resp. takto, súčasný stav, ktorý teraz je, nepoškodzuje životné prostredie. Súčasný stav, môžme sa opierať o zákon č. 17/1992 životnom prostredí, ktorý aj teraz novelizujeme, ktorý v podstate definuje zásady ochrany životného prostredia, v § 11 je uvedené, územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia.
Keď chceme hovoriť o ochrane životného prostredia a o tom, čo je ekologické a čo nie je ekologické, musíme sa opierať o zákon. Samozrejme, ideologicky, čisto ideologicky všetci každou ľudskou činnosťou znečisťujeme životné prostredie nepretržite. Dokonca aj tým, že dýchame a produkujeme skleníkový plyn – oxid uhličitý. Takisto keď páni poslanci idú, väčšina asi pôjde po rokovaní parlamentu do garáže a odvezie sa autom, takisto poškodzuje životné prostredie, ideologicky, lebo už zasahuje do životného prostredia nejakou produkciou emisií znečisťujúcich látok.
Ale my keď chceme povedať to, že čo je a čo nie je znečistenie životného prostredia, musíme urobiť nejakú diskrétnu funkciu, musíme urobiť nejakú hranicu medzi tým, čo budeme považovať, že, áno, toto je v poriadku a nie, toto už nie je v poriadku a tu stanoviť tú hranicu. V tomto momente tento súčasný návrh ide trochu nad hranicu toho, čo je vlastne určené zákonom. Pretože stavby na spaľovne rádioaktívneho odpadu sú zariadenia, ktoré prechádzajú obrovským rozsiahlym povoľovacím konaním. Vyjadruje sa k nemu nespočetné množstvo odborníkov. Opierajú sa o právne predpisy, ktoré existujú a títo odborníci na základe toho dajú potom povolenie na výstavbu tohto zariadenia, ktoré je považované za zariadenie, ktoré nepoškodzuje životné prostredie nad úmernú mieru, tak ako je uvedené v zákone.
Moja druhá poznámka k tomuto je, že v tomto návrhu zákona vlastne chceme zaistiť, aby zahraničný rádioaktívny odpad nebol spaľovaný na Slovensku. Ten zahraničný rádioaktívny odpad je následne exportovaný naspäť do krajiny svojho pôvodu. Lenže my sme, Európska únia je jeden veľký geopolitický celok. Je to veľký ekonomický celok a mne sa zdá, že tento návrh a veľmi intenzívne s ním polemizujem, je vo svojej podstate ekonomicky nacionalistický a je niekde na hranici s takým zeleným populizmom, poviem to takto priamo, otvorene. Pretože, čo vlastne týmto návrhom dosahujeme? Dosahujeme to, že rádioaktívny odpad, ktorý tu vzniká, vzniká v celej Európskej únii, tak my vlastne že odmietame, aby tento rádioaktívny odpad bol zhodnocovaný z iných krajín Európskej únie napríklad ako na Slovensku.
Mne sa to zdá byť naozaj trochu, trochu nie správne. Myslím si, že je toto taká istá forma ekonomického nacionalizmu. Tento náš ekonomický celok, geopolitický celok je predsa jedným celkom, kde zdieľame, zdieľame rovnaké hodnoty, rovnaké ekonomické väzby, rovnaké ekonomické regulácie a to, že rádioaktívny odpad nebude môcť byť zhodnotený v ekologickej prevádzke, riadne preverenej, riadne prejdenej procesom EIA, procesom IPKZ, ktorá má jasné povolenie, ktorá dnes poškodzuje životné prostredie nad únosnú mieru, tak toto si myslím, že nie je tá správna cesta, ktorou by sme sa mali uberať. Ja si to viem predstaviť, napokon toto nie je, nie je to zase riešenie, ktoré by bolo že úplne ojedinelé. V Európskej únii aj všade vo svete určite nájdeme množstvo prípadov, kedy sa niekto snaží presadiť nejaké zlepšenie životného prostredia v tom ideologickom smere, teda zlepšenie životného prostredia práve takouto reguláciou, že jednoducho zakážeme, zakážeme produkovať, zakážeme podnikať s nejakou činnosťou.
Čo bude vlastne výsledkom, keď to takto zhrniem. Výsledkom tohto návrhu celkom určite nebude zvýšenie ochrany životného prostredia v zmysle súčasnej legislatívy, pretože zariadenie na spaľovanie, ako som už uviedol viackrát, je riadne povolené, riadne dodržujúce environmentálne limity. Takisto nebude zvýšením ochrany životného prostredia na Slovensku, teda nebude na Slovensku, ale takisto ani nie v EÚ, samozrejme, pretože jednoducho ten odpad niekde sa produkuje a nezaťažuje územie Slovenskej republiky ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia. Takisto nebude jeho výsledkom, že by nastalo nad mieru únosného zaťaženia ohrozenie nejakým radiačným ožiarením, radiačného zaťaženia tých ľudí, ktorí tam pracujú. Toto sme komunikovali aj v pripomienkovom konaní, kde bolo jasne definované príslušnými odborníkmi, že ten súčasný stav, kedy sa spaľuje rádioaktívny odpad na Slovensku aj zo zahraničia a prebiehajú nejaké kontrakty, plnia sa nejaké kontrakty, neznamená, že by boli dotyční zamestnanci zaťažení nad únosnú mieru radiačnou, radiačným ožiarením.
Summa summarum, tak ako prezentovala aj spoločnosť Javys, ktorá má teda toto zariadenie, v dôsledku tohto opatrenia bude, príde Slovensko o tržby, príde spoločnosť o tržby, samozrejme, príde aj Slovensko o dividendy z tržieb tejto spoločnosti. Spoločenstvo to odhaduje na niekoľko miliónov eur ročne a hovoria aj o tom, tvrdia, že pravdepodobne budú musieť prepustiť niekoľkých zamestnancov. Takže ja sa trochu obávam, aby sme nešli v budúcnosti takouto cestou. Samozrejme, toto opatrenie tým, že sa bude spaľovať menej, tak čisto ideologicky, čisto technicky vzaté, jasné, že zníži mieru radiačného zaťaženia obyvateľov, ale nebude to zníženie, ktoré by, ktoré by zlepšilo situáciu, ktorá by pred tým bola nejaká zlá. Tá situácia doteraz bola úplne, úplne v poriadku.
Obávam sa, že náklady, resp. straty tržieb, ktoré spôsobíme týmto, a to je môj súkromný názor, idú trochu nad rámec tých benefitov, o ktorých som spomínal. Tie benefity sú, boli povedané, sú jasné, že čisto ideologicky vzaté a technicky vzaté, každá ľudská činnosť spôsobuje znečistenie životného prostredia. Ak jej zabránime, tak, samozrejme, dôjde k takémuto zníženiu.
Len sa obávam, že táto cesta zakazovania je síce veľmi populárna, pretože je to také riešenie, že jednoduché, keď niečo sa nám nepáči, tak to proste zakážeme. Je to veľmi populárne, veľmi dobre sa to predáva, ale nemyslím si, že by to malo byť správna cesta k nepopulistickej racionálnej zelenej, poctivej zelenej politike.
Záverom chcem zdôrazniť, že prebiehali rokovania s ministerstvom životného prostredia, s dotknutými stranami, do istej miery sme modifikovali tento návrh a ja sám ho v záujme rešpektovania dohôd takisto podporím.
Ďakujem.