40. schôdza

Pán predseda, ja vítam tvoju iniciatívu tohto návrhu zákona a je to naozaj pomoc vo vzťahu, keď to nazvem, k nejakým bežným občanom, bežným tým poľnohospodárom, možno aj tým malým, možno aj k tým menej finančne zabezpečeným. Pár vecí si spomenul. Spýtal si sa takú rečnícku otázku, čo nám tu chýba, či nám tu chýba zdravý rozum. No chýba nám tu. Však bolo to tu povedané z tých lavíc a som rád vlastne, že týmto prejavom si sa prihlásil k tomu, že návrhy zákonov, ktoré dávate, aj tú slávnu reformu parkov, ja to vlastne beriem tak, že týmto príhovorom viac-menej SME RODINA stiahne ten podpis z tohto návrhu zákona, pretože to je proti návrhu, proti zdravému rozumu a proti akejkoľvek logike.
Hovoril si o divine zo zahraničia, pritom my tu máme doma, proste to sú tisícky ton diviny, ktoré produkujeme. Ide to preč a vieš dobre, že tie, tá legislatíva je nastavená tak, že my to ani nevieme predávať doma, pretože združenie má povedané, že vieš predať nejaké malé množstvo a to malé množstvo je určené z množstva ton, ktoré, ktoré vlastne odlovíš v tom revíri, hej? Čiže celé zle.
Ďalej, podpora farmárov, ktorí reálne budujú potravinovú sebestačnosť, je naozaj na bode mrazu. Čo mám povedať? Však ja poznám tých ľudí. Reálne má aj živočíšnu, aj rastlinnú výrobu. On reálne zásobuje domáci trh a teraz mu prídu také somariny a on mi hovorí, však ja tou byrokratickou záťažou strávim ročne možno aj dva mesiace nad papiermi miesto toho, aby som sa vedel reálne venovať nejakému chovu. A keď tam spravím nejakú chybu, nie s úmyslom oklamať, ale technickú chybu, tak oni mi ešte stiahnu dotáciu, že ja tu niečo produkujem.
Kde sú tie lúky plné pasúcich sa oviec a kráv? No tie nám zničila novodobá ochrana prírody a krajiny, ja to hovorím. Však tí vyhnali ľudí pracujúcich na vidieku a pre vidiek. Boli sme na poslaneckom prieskume vo Vysokých Tatrách, tie historické fotky sme tam videli, že sa tam pásli ovce a dobytok. Bavili sme sa o tom, či to vieme vrátiť. Ochranári: áno, vieme. Ja poviem, dám vám ľudí, ktorí vám tam pôjdu pásť. Viete, kde sme stroskotali? Riaditeľ Správy národného parku Majko mi povedal, viete, nedokážete to ochrániť pred veľkými šelmami, ani pred vlkom, ani pred medveďom. Už mám len dve sekundy, ale to je práve... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Karahuta, tak ako ste poznamenali vo svojom príspevku, Slovenská republika vždy mala charakter nielen poľnohospodársky, ale najmä charakter chovateľský, pretože všetci, ktorí si to pamätáme ešte z bývalého režimu, tak na Slovensku sa chovali desaťtisíce oviec, desaťtisíce kôz a desaťtisíce kusov hovädzieho dobytka, ktoré mali nielen vplyv, ako ste poznamenal, na krajinotvorbu, ale mali najmä vplyv na to, že domáca produkcia mäsa bola zabezpečená naozaj na sto percent. Nie je nejakým zvláštnym alebo nejakým skvelým umením nakúpiť "hovädzinu", aj keď kvalitnú, z Argentíny, Bolívie, Chile, Brazílie, o ktorú sa tak naši reštauratéri alebo nejakí kvalitnejší kuchári bijú, a stále budú tvrdiť, že áno, to mäso je kvalitné, to mäso je skvelé, pretože niekoľko týždňov sa vezie na tej lodi a viete, ono sa tak vyleží, ono sa tak do, ľudovo povedané, vycestuje, ale tak kvalitné mäso dokážeme vyprodukovať aj na týchto farmárskych bitúnkoch, pretože aj títo farmári, títo chovatelia budú musieť mať chladiace zariadenia, kde to mäso sa naozaj na 30, 40, 50, 60 dní dá naozaj vyležať a to mäso kvalitou, si dovolím povedať, bude o 50 % kvalitnejšie, pretože tak ako bolo povedané z úst kolegu Suju, ekoteroristi z ministerstva životného prostredia a mnohí poslanci, ktorí ich takto krvavo, doslova a do písmena krvavo obhajujú, tvrdia, že lepšie nám je to doviesť, ako chovať. No nie, je to úplná hlúposť, pretože tá uhlíková stopa, ktorou sa títo blázni naozaj riadia, tak zanecháva najmä kvôli tomu, že cesta tohto mäsa je, znamená značnú, značnú uhlíkovú stopu a značnú, značnú dlhodobú neudržateľnosť. Čiže naozaj domáci chov, domáca spotreba je to jediné riešenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Ján Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, povedali ste niečo o tých jahňatách a vo mne to vyvolalo teraz nejaké spomienky, ktoré naozaj sú hodné možno aj toho, aby som využil tento priestor na poďakovanie. Bol som pred Veľkou nocou pár dní vo funkcii a volal som, keď som zistil teda, že máme taký obrovský problém s jahňatami, nejakých spracovateľov, chovateľov, aj obchodníkov, a hovorím, viete, ja som teraz nejaký Mičovský, som minister a ja by som potreboval, aby ste mi pomohli. A naozaj sa stala taká malá zázračná vec, že tí ľudia, aj keď sme sa ešte v živote nevideli, sme sa dali dohromady a to, čo bolo v roku 2019 realitou, že sa na slovenskom trhu predalo slovom aj písmom 400 kusov jahniat, sa vďaka týmto ľuďom, vďaka tomuto trojuholníku výrobcov, spracovateľov a obchodníkov zmenilo na realitu, ktorá mala tých 8-tisíc kusov vlani a teraz to stúpa tak, že dokonca sme v situácii, že dopyt začína byť väčší ako ponuka. To znamená, že aj tu je práve ten čarovný moment, keď vieme, že tých našich pôdohospodárov a v tomto prípade chovateľov oviec a jahniat musíme podporiť.
Dokonca tí spracovatelia po tých rôznych rokovaniach sú dnes takí féroví, teda niektorí, nebudem menovať, lebo sa to asi nepatrí, ale vyjadrujem vďaku tým konkrétnym, ktorí garantujú našim chovateľom, že keby náhodou z nejakých dôvodov neodobrali kontrahované množstvo jahniat, tak za každý kus mu zaplatia, hoc ho neodoberú. To sú naozaj už kroky, ktoré boli pred dvomi-tromi rokmi úplne neočakávané, alebo teda vylúčené. Takže ďakujem tomuto trojuholníku, že to funguje a samozrejme treba pristúpiť nielen k jahňatám, ale tento spôsob, ktorý vyžaduje možno komunikáciu, dohodu a snahu o spoluprácu ako kľúčové slovo, umožňuje robiť malé zázraky na pôdohospodárskom a chovateľskom trhu.
Ďakujem.

Pán poslanec Martin Borguľa s faktickou poznámkou, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Karahuta, vy ste tak exaktne popísali devastáciu vidieka a zdevastovaný vidiek, že človeku sa až chlpy ježili na tele. Naozaj je to presne tak, ako ste to povedali. My sme agrárne boli silná krajina, dneska chodíme pracovať radšej za výrobný pás do automobiliek, nič proti nim, a následne sa ideme pozerať na kozičky a kravičky do rakúskych Álp.
To, ako to tu funguje, je choré. Ja som mal takú skúsenosť, kedy som sa zastavil u jedného výrobcu alebo spracovateľa zemiakov, ktorý mi povedal, že či viem, že on 95 % zemiakov, ktoré spracováva následne na hranolky, na kvantum výrobkov, kupuje z Nemecka, lebo jednoducho tá cena nemeckého zemiaku je nižšia pri rovnakej kvalite ako slovenského, a to len kvôli chorej dotačnej politike. Však to predsa nie je normálne, aby on vedel z Nemecka kúpiť aj s dopravou kilo zemiakov za 15 centov a Slovák mu, žiaľ, dokáže tie isté zemiaky poskytnúť za 60 centov kilo a tam možno ani výrobné náklady nemá, nemá kompletne zohľadnené.
Ja vás považujem za jedného veľkého odborníka. Som šťastný, že ste členom strany SME RODINA a že práve za stranu SME RODINA bojujete. Bodaj by takých ľudí, ako ste vy, bolo viacej, so zdravým sedliackym rozumom, ktorých v poľnohospodárstve a v tejto krajine ohromne chýba. Aj tento návrh zákona, ktorý predkladáte, síce bude len čiastočnou, nie veľkou pomocou farmárom, ale možno práve toto je cesta, takýmito čiastkovými krokmi sa dostať k nejakej reorganizácii vidieku tak, aby sme nemuseli byť odkázaní len na to, že sme nejakou výrobnou dielňou automobiliek... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Radovan Kazda, nech sa páči.

Pán poslanec, ono je fakt, že klesajú niektoré stavy, napríklad aj zmieňovaných oviec, ale ono je to v podstate aj európsky trend. Tie články v poslednej dobe vychádzajú dosť intenzívne, hovoria štatistiky európskej, Európskej únie, Eurostatu, konštatujú, že v prípade mnohých hospodárskych zvierat alebo napríklad aj ovce, aj teda hovädzí dobytok, tie stavy tak, síce pozvoľne, ale klesajú v Európskej únii. Na Slovensku je ten, ten úbytok napríklad oviec, z roku 2011 ich bolo, myslím, že 393-tisíc, v 2020 už iba 320-tisíc, ale napríklad v Španielsku poklesol až o 1,5 milióna oviec, to znamená, že možno tá otázka neznie tak, že či oni nejakým spôsobom zabezpečujú sebestačnosť zle, potravinovú, alebo nejakú, nejaké budovanie svojho vidieka, ale skôr to môže byť ovplyvnené tým, že jednoducho niekto to vie vyrábať, resp. produkovať oveľa lacnejšie. A práve Európska únia je veľmi preregulovaná, je už aj predotovaná, poľnohospodárstvo, napriek tomu stále zaostáva za tou produkciou vo svete.
Takže ešte tu vidím jednu štatistiku hovädzieho dobytka, ten napríklad v Slovenskej republike posledné štyri roky je pomerne stabilizovaný. Takže nemyslím si, že, nevidím to až tak veľmi hrozne so slovenským vidiekom, stavy klesajú podobne ako v iných krajinách Európskej únie, ale v zásade, v zásade naďalej táto produkcia tu existuje.

Pán poslanec Jozef Šimko s faktickou poznámkou, nech sa páči.