40. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadril k predloženej novele zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov, a trošku aj tak voľne naviažem na slová z rozpravy, ktoré tu odzneli pred malou chvíľkou, s ktorými sa aj ja osobne stotožňujem.
Sám som učiteľ už 22 rokov. Vykonávam pedagogickú prax, a preto viem, že... aj z vlastných skúseností, ono nie je jednoduché novelizovať takýto zákon. Tie názory v tom uči... v tej učiteľskej obci sú rôznorodé a určite si to vyžaduje veľmi dlhú a trpezlivú, trpezlivú komunikáciu, a teda vôbec ma neprekvapuje, že takáto právna úprava, a ona je pomerne rozsiahla, sa pripravovala dlhšie obdobie a vôbec to nevidím akože nejakú chybu, ale skôr naopak si myslím, že to je dobré. Ja by som si dovolil vašu pozornosť ešte upriamiť na niektoré nové body, ktoré, ktoré sa zavádzajú v predmetnej novele zákona, a už nebudem spomínať tie pracovné pozície, ktoré sa vytvárajú s tými, ja nemám žiadny problém, naopak, si myslím, že sú dobré, doba ide dopredu a my musíme byť schopný pružne reagovať na zmeny, ktoré život prináša. A rovnako tak sa dívam aj na otvorenie systému vzdelávania učiteľov a odborných zamestnancov, či už systémom kvalifikačného, funkčného alebo špecializovaného vzdelávania pre skupinu tzv. iných právnických osôb poverených ministerstvom školstva na ich organizovanie.
Ale tu by som chcel počuť také jednoznačné ubezpečenia možno tu v pléne, možno na výbore, možnože aj niekde zákonnú úpravu, že naozaj tá kvalita bude vyžadovaná od všetkých. Toto vzdelávanie môžu uskutočňovať vysoké školy, ktoré majú na to oprávnenie, majú akreditáciu, prechádzajú veľmi prísnym hodnotením v akreditačnom konaní, potom sú to priamo riadené organizácie ministerstva školstva. Tam je priamy dohľad ingerencia, takže vieme, aká je kvalita poskytovaného vzdelávania pre učiteľov, odborných zamestnancov, a teraz sa tu otvára pre ďalšiu skupinu právnických osôb.
S tým ja osobne žiadny problém nemám, ale chcel by som naozaj počuť, že tá kvalita na organizovanie a poskytovanie tohto typu vzdelávania, a to už je jedno, či ide o funkčné, špecializačné, inovačné alebo akékoľvek v zákone uvedené, bude vyžadovaná rovnako aj u týchto iných právnických osôb, tak aby naozaj učitelia, ktorí sa do tohto systému vzdelávania dajú, v atestácii dostali plnohodnotné, plnohodnotné ďalšie vzdelávanie, alebo teda celoživotné vzdelávanie, a naozaj aj tie kredity aj to všetko, čo z toho získajú, tak bude mať svoju váhu a bude mať svoju kvalitu. Aj im to nakoniec pomôže v tom edukačnom procese a tým to pomôže aj deťom, žiakom a študentom, pretože, samozrejme, to obohatí ich poznatky.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister, na Slovensku máme školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, kde sa učia všetky predmety v jazyku národnostnej menšiny, a s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, kde sa vyučuje len jazyk národnostnej menšiny a všetky zvyšné predmety sa vyučujú v slovenskom jazyku.
Tie prvé, ktoré som spomínal, sú školy len s vyučovacím jazykom maďarského jazyka, ktoré by sa podľa tohto návrhu stali národnostnými školami. Nuž tie ďalšie, ako sú rusínske školy, rómske či iné menšinové, by sa menšinovými školami, teda národnostnými školami, bohužiaľ, nestali. By som povedal tak popravde, mňa oslovili aj zástupcovia rusínskych škôl. Oni nemali na to ani personálne kapacity, ani financie, aby dokázali vyučovať všetky predmety v jazyku národnostnej menšiny, a preto vyučujú len svoj jazyk národnostnej menšiny a zvyšné predmety sa vyučujú v slovenskom jazyku a tým pádom si zachovávajú svoju tradičnú reč aj pre ďalšie generácie.
Podľa môjho názoru by sa však národnostnými školami mali stať aj tie školy, ktorých vyučovací jazyk prebieha v slovenskom jazyku, ale v ich učebných osnovách je aj vyučovanie v jazyku národnostnej menšiny. Ak za národnostné školy budeme považovať len tie školy, ktoré učia všetky predmety v jazyku národnostnej menšiny, budeme mať národnostné školy len pre maďarskú menšinu a zvyšné menšiny potom utrpia. Môže ich to poznamenať v budúcnosti, keď napríklad budú vypísané rôzne granty len priamo pre, špeciálne pre národnostné školy.
Preto som aj spolu s kolegami inicioval stretnutie so štátnou tajomníčkou ministerstva školstva, kde som poukázal na tento problém, že by pri tomto probléme utrpeli rusínske školy či iné ďalšie, ktorá nám dala za pravdu, a preto sa v budúcnosti, teda v druhom čítaní pripraví pozmeňujúci návrh, aby mohli byť aj rusínske školy, rómske či iné školy národnostných menšín zaradené ako národnostné školy. Len toľko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, poukázal ste na problematiku, ktorá je naozaj dlhodobá, ktorá je dlhodobo neriešená, ale čo sa týka jej riešenia, ktoré ste momentálne tuná predkladal, resp. upozornil, že bude v druhom čítaní predložený pozmeňujúci návrh zákona, tak dovolím si povedať, že v prvom rade by sme mali apelovať na tom, aby aj školy, ktoré majú národnostný štatút alebo národnostný charakter, primárne boli brané ako školy nie národnostné, ale školy slovenské.
Čiže v tomto vašom návrhu zákona alebo v tomto vašom, v tomto vašom dôvetku naozaj viem, čo ste chcel povedať. Na jednej strane s tým súhlasím, ale na druhej strane musíme všetci brať na zreteľ to, že slovenský jazyk ako jazyk na území Slovenskej republiky, ako ten jazyk, ktorý musí byť ovládaný každým občanom Slovenskej republiky, by mal byť dávaný na ten piedestál a nemal by byť odsúvaný. Čiže dlhodobý problém ten, kedy určité národnostné menšiny, najmä maďarská národnostná menšina a deti prichádzali do styku výlučne s maďarským jazykom už od škôlky až po vysokú školu, mi príde dosť nebezpečné a dosť nie príliš šťastné, pretože mladý človek, ktorý sa vzdeláva na takomto type škôl alebo školy počas celého života a absolútne žiadnym spôsobom neovláda slovenský jazyk, v modernej Európe, ako sa niektorí moderní pedagógovia snažia naznačiť, je dosť nebezpečné.
Čiže národnostné školy fajn, ale vráťme sa k podstate veci, to znamená výučba slovenského jazyka aj na týchto národnostných školách.

Ďakujem za slovo. Iba v krátkosti zareagujem.
Veď práve aj tí Rusíni, ktorí navštevujú hlavne v Medzilaborciach či v iných mestách, kde sú práve tie aj rusínske školy, teda s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny rusínskej, tí rodičia sami hovorili, že chcú, aby sa deti učili aj ten slovenský jazyk a všetky predmety sa zvyčajne učili v tom slovenskom jazyku, ale si chcejú po boku ponechať aj ten rusínsky jazyk, aby ho mohli zachovať aj pre ďalšie generácie, pretože iná cesta, ako zachovať tento krásny jazyk, už asi neexistuje.
Takže v tomto sčasti s vami súhlasím a myslím, že ten pozmeňovák bude celkom dobrý a vyškrtáme nejaké muchy, ktoré tam, bohužiaľ, vznikli pri tvorbe zákona.
Ďakujem.

Dovoľte mi, kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za vaše príspevky, dovoľte mi, aby som na ne hneď zareagoval.
Pani poslankyňa Hatráková, tá diskusia - momentálne tu nie je, ale asi ma bude počúvať - tá diskusia so sociálnymi pracovníkmi prebieha teraz na VÚDPaP-e, kde sa snažia vypilovať a nájsť prienik v rámci štandardov, ktoré sú. Ak sa do toho chcete zapojiť, my budeme iba veľmi radi, aby ste boli súčasťou tohto procesu, aby sme si vedeli vychytať jednotlivé veci, ak bude treba dať ešte pozmeňujúce návrhy v rámci druhého čítania, aby sme vedeli zachytiť aj sociálnych pracovníkov.
Pán poslanec Habánik, môžem vám garantovať, že tak ako sa tvoril tento návrh zákona, tak sa aj uvažovalo o tom, že by boli vypustené niektoré prvky, ktoré sú tam. O vysokých školách sa nejako neuvažovalo, práveže ich podporujeme aj teraz s novou výzvou, ktorá bola v rámci podpory DPŠ-iek alebo funkčného vzdelávania, ktoré sa preplácajú ľuďom, ktorí si chcú splniť pedagogické vzdelávanie. Apelujeme na to, že tá kvalita v rámci vysokých škôl je, a chceme, aby zotrvala aj v rámci tohto vzdelávania, čo sa týka aj neštátnych subjektov alebo iných právnických subjektov, ktoré by mohli robiť vzdelávanie. Bude to, samozrejme, že kontrované a bude to schvaľované, takže tam tiež budeme dodržiavať jednotlivé veci. Vychádzali sme z toho, že štátne inštitúcie nerobia tak kvalitné vzdelávanie, ako robia rôzne iné neštátne inštitúcie. Aj na základe toho je táto úprava.
A, pán Šudík, ďakujem veľmi pekne. Čo sa týka, čo sa týka vášho príspevku, celá táto problematika, ona sa už otvorila trošku skôr - teraz ja si iba tu prepošlem jednu vec (rečník súbežne s ústnym príspevkom pracuje na notebooku) - otvorila skoro, lebo tento, toto opatrenie, ktoré ste vy hovorili, alebo túto problematiku prioritne riešime v tom zákone, ktorý budeme otvárať o chvíľu, ale tak ako ste boli súčasťou pracovných skupín, ktoré sú, tak áno, na základe tejto definície, ktorá momentálne tam je v rámci definície národnostného školstva, by zahŕňala školy, ktoré sa učia v národnostnom jazyku iba v niektorých triedach alebo predmetov, aby nám nevypadla, nevypadli tie spomínané dve rusínske školy, ktoré, samozrejme, že kontaktovali aj nás, my sme, my o tom vieme, takže musíme sa pozrieť aj na túto problematiku v rámci jednotlivých úprav, ktoré sú už pripravené, lebo sa debatujú v rámci pracovnej skupiny, ktorá je vytvorená, aby sa ešte viacej vypilovali jednotlivé veci.
Ja by som bol veľmi nerád, keby z toho teraz vznikla nejaké téma, čo sa týka maďarskej národnostnej menšiny alebo iných menšín, a vyvíjali sa tu nejaké body v rámci Národnej rade, rady, ale chceme aj v rámci zmeny pedagogickej dokumentácie dať tú možnosť, aby bola v štátnom jazyku, v jazyku štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny a dvojjazyčne, lebo je to vyslovene, že praktická vec, ktorá sa deje, aj keď sa jedná iba o interné dokumenty školy, ktoré sa síce nikde neevidujú, a bude to iba v jazyku národnostnej menšiny. Ale napríklad aj štátny vzdelávací program, ktorý sa zverejňoval v štátnom jazyku, teraz školy musia všetko robiť dvojjazyčne a je to podľa mňa pre nich zbytočná byrokracia. Takže do budúcna by sme mohli upravovať aj tieto veci.
A v 138, ktorú riešime momentálne, by sme boli veľmi radi, keby sa dala možnosť atestácie vykonávať aj v jazyku národnostných menšín, pretože robia v nich aj štátnice, tak nevidíme dôvod, prečo by nemohli robiť aj tieto opatrenia. Do konca roka budú vyčlenené finančné prostriedky, kde sa budeme pozerať na podporu poradní, podporu poradní v jazyku národnostných menšín, aby aj deti národnostných menšín mali adekvátne podmienky aj pri diagnostike, lebo ak nerozumejú dobre, nemôžu byť nejakým spôsobom diagnostikované adekvátne, a aj kvôli tomuto v podstate sa musíme pozrieť aj na túto problematiku.
Takže ja som veľmi rád, že ste otvorili tú tému, len ju veďme veľmi korektne, tak ako vediete aj vy, veľmi racionálne a toto dávame aj ponuku smerom k ostatným pánom poslancom. Ak chcú byť súčasťou v rámci tejto témy, tak budeme radi, aby sme potom v druhom čítaní vedeli prijať naozaj zmysluplný pozmeňujúci návrh.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, ministerstvo školstva, vedy a výskumu a športu predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245 o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) - ten nosný zákon, ktorý my vnímame v rámci školstva - a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona sa predkladá na základe cieľov vyjadrených v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie 2021 - 2024 aj na základe aplikačnej praxe jednotlivých požiadaviek.
Cieľom návrhu zákona, pre mňa aspoň tie najdôležitejšie, ktoré spomeniem, je zefektívnenie procesu prijímacieho konania na vzdelávanie na stredných školách, otvorenie trhu s edukačnými publikáciami a ešte presnejšie zadefinovanie, komplexná zmena systému poradenstva a prevencie - to je problematika, ktorá nás ťaží aj v súčasnom období v rámci podpory asistentov, v rámci podpory aj vzdelávania, aj v rámci možno národnostných menšín a nejakým spôsobom vysporiadaniu sa s jednotlivými problémami, ktoré dlhé roky nás tu ťažia - a zosúladenie systému hodnotenia žiakov v základných školách a v stredných školách, kde sme mali niektoré aplikačné problémy, ktoré teraz vyčistíme, úprava maturitnej skúšky s dôrazom na zabezpečenie vyššej miery, variability predmetov, z ktorých môžu žiaci stredných škôl maturitnú skúšku už vykonávať, zavedenie, ak by nás teraz sledovali nejakí maturanti, tak toto ustanovenie bude platiť až v tom ďalšom školskom roku v rámci jednotlivých, v jednotlivých zadefinovaní maturity alebo v tom rozšírení už v tomto školskom roku, kde si budú môcť vybrať ďalšie predmety, resp. si ich následne aj posúvať v tých ďalších školských rokoch, zavedenie štátneho výchovného programu, ktorý môže byť vzorom pre výchovný program školských zariadení, čo vyšlo z požiadaviek aplikačnej praxe, rozšírenie dištančného vzdelávania v dennej forme štúdia ako systémové opatrenie, už spomínané zavedenie pojmu národnostné školy a národnostné školské zariadenia.
Pán poslanec, ja som vás neoslovil, ospravedlňujem sa, že vy ste tiež reagovali v rámci tej problematiky, ale môžme sa o tom rozprávať či už teraz, alebo následne na výbore v rámci aj druhého čítania.
Zároveň sa vytvára rámec na väčšiu variabilitu pôsobenia škôl s viacerými organizačnými zložkami v rámci jednej právnickej osoby, kde je možnosť vytvárania či už klastrov, alebo spájanie jednotlivých škôl.
A to by mali byť také tie najzákladnejšie veci, ktoré, ktoré mňa oslovujú, o ktorom sa môžme diskutovať, ale je, sú tam ďalšie, ďalšie opatrenia, ktoré môžu byť aj nosnými témami vás.
Ja ďakujem veľmi pekne zatiaľ.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Panie kolegyne, páni kolegovia, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 640). Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺna, spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný. Chcem sa vyjadriť k tomu, k čomu už v rozprave hovoril kolega Šudík, keďže týmto návrhom zákona dostávame do... alebo teda ak ho schválime v tejto podobe, dostaneme do školského zákona aj pojem národnostné školy a vymedzíme ho.
Tak by som chcel navrhnúť doplnenie uznesenia v prípade, že sa Národná rada rozhodne prerokovať návrh zákona v druhom čítaní, chcel by som navrhnúť, aby medzi výbory, ktorým bude v druhom čítaní pridelený vládny návrh zákona, ktorým sa mení školský zákon, bol doplnený aj Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, keďže sa to týka národnostných menšín a tento výbor má v gescii národnostné menšiny, takže by bolo vhodné, aby aj tento výbor o tomto návrhu rokoval.
Predkladám tuto návrh v zastúpení kolegu a podpredsedu výboru Petra Polláka, odovzdávam ho pánovi spravodajcovi a poprosím, aby o tom dal hlasovať. V zmysle rokovacieho poriadku som už odovzdal na zverejnenie na webe Národnej rady a dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skúste na chvíľu zaspomínať, koľko ste mali spolužiakov a spolužiačok so zdravotným znevýhodnením za vaše žiacke a študentské roky. Mne by nato stačila jedna ruka. A to, keď zoberiem do úvahy základnú školu, strednú školu a vysokú školu.
Najhoršie však je, že mnohým ľuďom ani nenapadlo, kde takéto deti sú a kde sa vôbec vzdelávajú. Pre mňa, ale určite aj mnohých iných do istého veku jednoducho neexistovali. Dnes je to však inak a spoločnosť a zvlášť školstvo sa začína pomaly otvárať aj ľuďom s rôznymi druhmi postihnutí a môže za to aj niečo, čo sa nazýva inklúzia a inkluzívne formy vzdelávania.
Slovenská republika pri implementácii princípu inklúzie vo výchove a vzdelávaní vychádza z myšlienky, že inklúzia sa týka všetkých v školskom prostredí. Teda všetkých detí, žiakov, študentov, učiteľov, vychovávateľov, rodičov i ďalších aktérov výchovy a vzdelávania, ale aj politiky podpory mládeže, zamestnanosti a ďalších oblastí života. Vytvorenie podmienok pre inkluzívne vzdelávanie je ľudské právo. Vychádzame z týchto východiskových dokumentov: Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Deklarácie práv dieťaťa, Dohovoru OSN o právach dieťaťa, Svetovej deklarácie vzdelania pre všetkých, Deklarácii zo Salamanky, Deklarácii z Incheonu, Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Všeobecný komentár č. 4/2016 o práve na inkluzívne vzdelávanie a zo Záverov Rady o účinnom vedení v oblasti vzdelávania.
Cieľ zabezpečiť inkluzívne vzdelávanie je pre Slovensko právne záväzný už od 25. júna 2010, keď Slovenská republika pristúpila k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý má ako medzinárodná zmluva podľa čl. 6 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Podľa čl. 24 ods. 1 tohto dohovoru zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na vzdelanie. Na účel uplatňovania tohto práva bez diskriminácie a na základe rovnosti príležitostí zmluvné strany zabezpečia začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach a celoživotné vzdelávanie. Podľa ods. 2 písm. b) zmluvné strany zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú, a aby sa im poskytovali primerané úpravy v súlade s ich individuálnymi potrebami. Štát, zmluvná strana sa zaviazal k potrebnej zmene legislatívy, úprave zákonných a podzákonných noriem, tak aby podporovali inklúziu a zároveň k vypusteniu všetkých noriem, ktoré jej odporujú, čl. 4 ods. 1 dohovoru.
Tento dohovor, ako aj ďalšie dokumenty predpokladajú postupnú premenu školského systému na inkluzívny. Zároveň je na jeho základe právo na inkluzívne vzdelávanie vrátane primeraných úprav vzdelávacieho prostredia. Pre jednotlivca okamžité, okamžite uplatniteľné. Inklúzia ako jeden zo základných princípov výchovy a vzdelávania bude zahrnutá do zákona, o ktorom rozprávame, č. 245/2008 Z. z., je to zákon o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon.
Hlavným cieľom inkluzívneho vzdelávania je, aby mali všetky deti a žiaci možnosť rozvíjať svoj osobný potenciál v škole, ktorú majú najbližšie k miestu svojho bydliska alebo pre ktorú sa rozhodnú, a rozvíjať svoj osobný potenciál v živote a neskôr na trhu práce. Inštitúcia, škola, ktorá dieťa, žiaka a študenta vzdeláva, musí byť nastavená tak, aby v rámci inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní rešpektovala jedinečnosť každého dieťaťa, žiaka, študenta a jeho možnostiam prispôsobovala ciele a obsah vzdelávania, ako aj vzdelávacie metódy a formy hodnotenia.
Ďakujem veľmi za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ďakujem za hodnotný príspevok opäť. Ak ste vo svojej rozprave poznamenali, že počas vášho celého štúdia vám na stretnutie so spolužiakom, ktorý mal buď postihnutie fyzické, buď psychické, alebo kombinované, stačila ruka a na nej päť prstov, tak ja som nemal ani to šťastie, čiže ja som sa naozaj počas celého svojho vzdelávania od základnej školy po vysokú školu nestretol so spolužiakom, ktorý by bol – v úvodzovkách – iný.
A v tomto prípade je to taká veľká čierna bodka alebo až taký, taká obrovská, taký obrovský neduh, ktorý nám tu zanechalo bývalé vzdelávanie, pretože to, že deti, ktoré boli nejakým spôsobom iné alebo sa vymykali z nejakého rámca, boli odsúvaní do špeciálnych škôl, bolo veľmi zlé a bolo, bolo nie príliš vhodné, pretože deťúrence, ktoré poznám s akýmkoľvek druhom postihnutia, sú vzdelávateľné, dokáže sa s nimi pracovať a tie deti častokrát dosahujú veľmi dobré až pozoruhodné výsledky a nemali problém absolvovať bez väčších ťažkostí stredoškolské vzdelávanie a mnohí úspešne absolvovali aj vysokú školu.
Čiže vzdelávanie inklúzia a začleňovanie detí s akýmkoľvek typom postihnutia, pokiaľ im to ich postihnutie dovoľuje, sa vzdelávať adekvátnou formou počas, počas dennej formy a na základe štátneho vzdelávacieho programu, tieto deti musíme naďalej podporovať a akýmkoľvek spôsobom ich neodsúvať na okraj spoločnosti, ale snažiť sa im podať pomocnú ruku. A takýmto jednoduchým, ale zároveň krásnym spôsobom získame nového človeka pre spoločnosť.
Ďakujem pekne.