40. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, povedali ste zase dosť nové informácie, resp. nové podnety k tomuto vášmu návrhu zákona. Mňa zase napadla taká myšlienka, či by ste sa ako predkladateľky neskúsili zaoberať alebo možno nejakým spôsobom podumať, či by nebolo vhodné, ak by povedzme jeden člen pedagogického zboru, či na prvom alebo na druhom stupni, si nejakým spôsobom mohol rozšíriť svoje "zdravotnícke vzdelanie", a to plnohodnotne absolvovaným kurzom dajme tomu opatrovateľstva alebo opatrovníctva, ktorý organizuje buď Slovenský Červený kríž alebo iné pridružené organizácie. Najmä čo sa týka detí, ktoré sú na týchto školách integrované, či už majú mentálny, fyzický postih, alebo aj kombinované postihnutie, pretože takýto personál, ktorý si prejde naozaj takýmto plnohodnotným kurzom opatrovania, takto sa to odborne, alebo aj myslím, že právne volá, dokáže adekvátne poskytnúť, či už je to dieťa, ktoré má poruchu autistického spektra, alebo či je to dieťa, ktoré má iné pridružené diagnózy, do príchodu plne kvalifikovaného zdravotníka alebo lekára alebo RZP-čky, plnú starostlivosť. Či sa už budeme baviť o epileptickom záchvate alebo o nejakom, o autistickom dieťati, ktoré v nejakom stave amoku má nejaké sebapoškodzujúce nejaké afekty alebo podobné veci. Čiže toto by podľa mňa bola nejaká možno cesta, akým spôsobom by aj ten učiteľ alebo vychovávateľ alebo nejaký odborný asistent na škole bol nejakým spôsobom plne krytý, ale zároveň mal aj určité vedomosti, ako v danom prípade, ako v danej situácii postupovať. Čiže netvrdím vôbec, že zdravotnícka starostlivosť na školských alebo školských zariadeniach je zlá. Práve naopak, je dobrá.

Ďakujem veľmi pekne. To je to, o čom som hovorila, že do druhého čítania chceme ešte naďalej diskutovať o tom, akým spôsobom vytvoriť tie podmienky tak, aby naozaj čo najviac odborníkov mohlo poskytovať túto starostlivosť o deti. Môžme sa baviť aj o tom, čo navrhujete vy a ďalej je dôležité mať na pamäti, že aj ten riaditeľ, aj vôbec tá škola musí si byť vedomá, že vlastne aké kompetencie má dotyčný, aby sa nestalo, že proste zamestná, vymyslím si len nejakého opatrovateľa alebo niekoho, a bude od neho žiadať úkony, ktoré nebude môcť on robiť. Čiže preto ja chcem, aby to bolo naozaj všetko jasne zadefinované, aby sme neuviedli niekoho do omylu, aby v konečnom dôsledku to potom nepoškodilo, či už tomu dieťaťu, alebo jemu samotnému, alebo tej škole.
Čiže áno, do druhého čítania sa budeme rozprávať aj s kolegami z OĽANO, ktorí tiež, pani poslankyňa Horváthová už o tom hovorila, že chcú rozšíriť ten počet alebo tie, počet, áno, profesií, ktoré by mohli vykonávať túto starostlivosť na pôde školy. Čiže ja si viem predstaviť aj to, čo vy spomínate, hoci priznám sa, že z toho, ako poznám školy a to prostredie, že neviem, aká bude odozva zo strany pedagógov na to, že by si mali robiť opatrovateľský kurz, pretože naozaj je to ako keby, však na jednej strane teda poskytujú vzdelávanie, potom by sa mali starať. Ale, hovorím, je to hodné debaty, takže ďakujem pekne aj za váš, vašu pripomienku.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte mi, prosím, milí kolegovia, aby som ako poverená poslankyňa v prvom čítaní uviedla návrh, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona sa týka oblasti, ktorej sa dlhodobo venujem, teda v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí, konkrétne činnosti kolízneho opatrovníka a postupov orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Veľmi ma teší, že sa pod tento zákon práve v tomto období, kedy vykonávame aj poslanecký prieskum k tejto téme, podpísalo viacero kolegov. Dovoľte mi teda uviesť len všeobecne návrh zákona, keďže hlbšiu diskusiu, na hlbšiu diskusiu, verím, že bude priestor v druhom čítaní.
Ako som spomínala, aktuálne beží poslanecký prieskum, ktorý bol schválený výborom pre sociálne veci v júni, a teraz včera na zasadnutí bol ešte rozšírený o ďalšie subjekty a práve v rámci tohto poslaneckého prieskumu bolo, sme zistili, že predložená novela skutočne prichádza v hodine dvanástej.
Základným návrhom alebo základným cieľom návrhu je detailnejšou úpravou, je upraviť, alebo detailnejšie upraviť postup kolízneho opatrovníka a prispieť tak k minimalizácii negatívneho vplyvu rodičovských sporov na dieťa a tiež prispieť k naplneniu princípu najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh zákona má vytvoriť právny základ pre zjednotenie postupu orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v pozícii kolíznych opatrovníkov. Čiastočne napĺňa jednotlivé tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 - 2024 v oblasti práv detí a ochrany detí pred násilím.
Týmto návrhom zákona sa zavádza zákonná povinnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonať po ustanovení do funkcie kolízneho opatrovníka s obidvomi rodičmi informatívny pohovor. Cieľom je prízvukovať rodičovskú zodpovednosť oboch rodičov vo vzťahu k dieťaťu. Pohovor má za cieľ na začiatku procesu konania súdu vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu prispieť k objektívnej informovanosti rodičov o postavení kolízneho opatrovníka, o jeho možnostiach, o jeho činnosti, ako samozrejme aj o možnostiach pomoci, teda využiť služby úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, konkrétne poradensko-psychologické služby pre dieťa, rovnako teda plnoletú, pre tú plnoletú fyzickú osobu a rodinu.
Cieľom zjednotenia výkonu pohovoru orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo funkcii kolízneho opatrovníka sa navrhuje ustanoviť lehotu na vykonanie pohovoru, náležitosti a podrobnosti tohto pohovoru všeobecne záväzným právnym predpisom. Teda navrhuje sa doplnenie splnomocňujúceho ustanovenia pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na vydanie vyhlášky. Aby malo ministerstvo práce dostatok času na vydanie, resp. doplnenie všeobecne záväzného právneho predpisu, navrhujeme účinnosť od 1. mája 2022.
Zatiaľ teda ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 659. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 689 zo 6. septembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, hlavným cieľom návrhu zákona je umožniť starým rodičom, ktorí sú starobnými dôchodcami alebo predčasnými starobnými dôchodcami, poberať rodičovský príspevok. Starí rodičia sa tak budú môcť starať o vnúčatá s finančnou podporou štátu a rodičia sa budú môcť vrátiť do pracovného života. Rovnakú možnosť sa navrhuje poskytnúť aj tzv. nebiologickým starým rodičom, teda rodičom náhradných nebiologických starých náhradných rodičov alebo rodičom manžela alebo manželky rodiča dieťaťa. Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečí medzigeneračná solidarita. Predkladaný návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Hlásim sa do rozpravy a podrobnejšie vysvetlím.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 660. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 690 zo 6. septembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre sociálne veci, Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak ako už som spomínala, tento návrh prináša so sebou takú medzigeneračnú solidaritu a ponúka možnosť, aby aj starý rodič, ktorý je na dôchodku, mohol byť poberateľom rodičovského príspevku. Týka sa to poberateľov starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Pretože v mnohých rodinách je to práve starý rodič, ktorý na plný úväzok supluje rodičov vo veku dieťaťa do troch rokov, aby sa rodičia mohli vrátiť do pracovného života. Je to taký naozaj milý ústretový oficiálny krok, ako ohodnotiť prácu starého rodiča, ktorú zanecháva v tejto rodine. V mnohých prípadoch rodič nechce prijať peniaze od svojich detí ani žiadnu finančnú výpomoc, ale táto forma bude pre neho prijateľnejšia. Výška rodičovského príspevku je presne v tej výške, ktorú by poberal rodič dieťaťa a nemá vplyv na poberanie dôchodku. Ako som spomínala, návrh nemá vplyv na štátny rozpočet. Jedná sa naozaj o medzigeneračnú solidaritu a je to len rozšírenie možností uľahčiť život rodinám. Ďakujem za podporu tohto návrhu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Iniciujem novelu, ktorá deťom zákonom prizná právo na prítomnosť blízkej osoby počas poskytovania zdravotnej starostlivosti. Toto právo je štandardom práv maloletého pacienta v celej Európskej únii. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej alebo zdravotnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. O tom som presvedčená. Aby už žiaden rodič nemusel bojovať za možnosť držať svoje dieťa za ruku, keď ho dieťa najviac potrebuje.
Zároveň táto novela zakotvuje aj právo ženy pri pôrode mať pri sebe blízku osobu, ktorá si sama, ktorú si sama určí. Sama som rodila počas pandémie a viem, akú nálož strachu ženy prežívali, keď nevedeli, či im bude dovolené mať pri pôrode prítomného partnera alebo inú blízku osobu. Veľmi si želám, aby sme aj do budúcna dokázali aj my ako zákonodarcovia predísť týmto obmedzeniam práv a aby sa tieto ženy už nikdy nemuseli strachovať o túto možnosť.
Viem, že pripravenosť nemocníc na túto zmenu nie je stopercentná. Uvedomujeme si to my ako zákonodarcovia, uvedomuje si to aj exekutíva. Navyše stále bojujeme s pandémiou, ktorú porazíme len zodpovedným dodržiavaním opatrení. Preto aj z tohto miesta navrhovateľa chcem vyzvať všetkých rodičov, budúcich rodičov a taktiež aj zdravotníkov k ohľaduplnosti, pracujú v ťažkých podmienkach práve ľudia v zdravotníctve a denne zachraňujú životy. Preto vzájomným rešpektom a úctou dokážeme získať na oboch stranách. Chcem poďakovať pánovi ministrovi Lengvarskému za jeho snahu posúvať naše zdravotníctvo vpred a ďalším kolegom, ktorí na tomto participovali.
Do rozpravy sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená výborom za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 661. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ďalej môže.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako druhá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Detský pacient má v rámci zdravotníckeho systému špecifické postavenie, keďže choré dieťa sa psychosomaticky odlišuje od chorého dospelého človeka. Dieťa reaguje na skutočnosť, že musí byť hospitalizované, odlišne. A objavujú sa uňho častokrát pocity strachu nielen zo samotného pobytu v nemocnici, liečby, ale aj strachu z opustenosti. Preto je pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nevyhnutné dbať aj na psychickú a emocionálnu stránku dieťaťa.
Prínos prítomnosti rodiča k celkovej pohode dieťaťa, ktorá má vplyv aj na rýchlejšie uzdravenie dieťaťa, je dokázaný. Prítomnosť osoby, ktorú dieťa pozná, ktorej dôveruje, pomáha zmierniť stres z neznámeho nemocničného prostredia. Z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť podmienky pre prijatie rodiča na hospitalizáciu spolu s dieťaťom, ktorý pre dieťa nepochybne predstavuje významnú psychickú podporu a v konečnom dôsledku prispieva k efektívnejšiemu procesu liečby dieťaťa, o čo sa všetci snažíme v slovenských podmienkach, verím. (Zaznievanie gongu.)
Právo detských pacientov na sprevádzajúcu osobu okrem vyššie uvedeného vychádza aj z ústavného práva na súkromný a rodinný život, ktoré je už dnes súčasťou nášho právneho rámca a je tiež súčasťou práv dieťaťa zakotvený v medzinárodných dohovoroch, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a majú prednosť pred slovenskými zákonmi. Vnútroštátna legislatíva v tejto oblasti však toto právo nedostatočne upravovala a absentovala jednoznačná legislatívna úprava. Preto táto zmena, preto táto motivácia dostať to tam.
Právo rodičov na nepretržitý kontakt s dieťaťom nemožno obmedziť a naozaj rodičov možno odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu alebo na základe zákona. Toto je veľmi kľúčové, keď sa opierame o právne argumenty tu v našich slovenských podmienkach. A samozrejme aj Charta základných práv Európskej únie hovorí, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy tie najlepšie záujmy dieťaťa.
Ďalším veľmi významným dokumentom, ktorý túto skutočnosť upravuje, je Charta práv hospitalizovaných detí, na ktorú už dnes odkazujú mnohé slovenské nemocnice, čomu som ja veľmi rada. Podľa čl. II tejto Charty majú deti v nemocnici vždy právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu. Právo všetkých detí mať pri sebe kedykoľvek bez obmedzenia svojich rodičov je integrálnou súčasťou starostlivosti o deti v nemocnici, tak ako to mu priznali medzinárodné organizácie.
Nebudem vás ďalej zaťažovať ďalšími právnymi argumentami, viete ich nájsť v mojej dôvodovej správe, ale čo považujem za veľmi kľúčové ako, ako matku, ako človeka, ktorý sa venuje témam matky a dieťaťa v našom politickom prostredí, je to možno jeden príbeh, ktorý vo mne naozaj vyvolal potrebu zaoberať sa touto témou.
Pred pol rokom mi uprostred noci volala jedna matka, ktorá si na mňa kontakt našla cez ix ďalších ľudí a naozaj s obrovským plačom ma prosila o pomoc. Hospitalizovali jej polročného syna. V tom čase som aj ja mala polročné dieťa, no pravidlá oddelení nedovoľovali, aby zostala v nemocnici s ním. Pukalo mi srdce z jej strachu a z bolesti o vlastné dieťa a ja rozumiem, že skúšala možné aj nemožné, aby svojho synčeka mohla v týchto ťažkých chvíľach mať pri sebe, držať ho za ruku a byť mu oporou. Urobila by som presne to isté a priznám sa, že ako právničku ma zarazilo, že je vôbec možné, právne možné vzhľadom na súčasnú legislatívu oddeliť matku od niekoľkomesačného dieťaťa. Personál bol však citliví, vôbec im to nedávam za vinu, naozaj v spleti pandemických pravidiel nechceli pochybiť. No som rada, že to nakoniec tejto mame umožnili a že bola pri svojom dieťatku.
V mnohých iných prípadoch to však nedopadlo rovnako a rovnako to nedávam za vinu zdravotníckemu personálu, ale možno nejednoznačnosti našej právnej úpravy, ktorá pre nás právnikov je v tomto veľmi čitateľná, ako som už povedala odkazujúc na medzinárodnú právnu úpravu, ale aj našu ústavu, no pre ľudí v tomto zdravotníckom prostredí a taktiež rodičov nemusí byť úplne zreteľná. Preto považujem za kľúčové, aby sme my z tejto pozície zákonodarcov naozaj urobili poriadok v našom legislatívnom rámci a tieto práva sprehľadnili a urobili ich naozaj čitateľnejšie pre verejnosť a ak ide o maloletých, práve pre tých, ktorí majú ich práva chrániť.
Takže toľko z mojej strany a som otvorená naozaj konštruktívnej diskusii, ktorá už prebieha aj v iných poslaneckých kluboch, veľmi sa tomu teším a v druhom čítaní bude priestor na precizovanie tých vecí, o ktorých sme sa už s kolegami bavili.
Ďakujem pekne.