40. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takisto ďakujem pani kolegyni Márii Šofranko za vystúpenie a som veľmi rád, že aj celá táto debata už – pre tých, ktorí prichádzajú, vlastne preberáme tretí zákon z dielne ministerstva školstva, ešte nás čakajú dva v druhom čítaní –, že celá táto debata je naprieč politickému spektru kultivovaná, vystúpenia sú k veci, a takto to chceme aj udržať, minimálne hovorím za náš výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, že je dobré, aby sme si uvedomili, tak ako pani kolegyňa povedala vo vystúpení, že ide o deti, ktoré majú nejaké svoje potreby, nejaké svoje problémy ich rodiny a my sme tu pre nich a máme sa spolu o tom rozprávať. Môžme mať rôzne názory na niektoré riešenia na niektoré postupy, ale tu sa netreba biť alebo hádať, tu treba proste hľadať riešenia aj pri tvorbe tohto zákona nebola to ľahká cesta, boli dve medzirezortné pripomienkové konania, bolo veľa rokovaní a sme v prvom čítaní, čiže predpokladám, že rokovania aj budú, aj my dostávame ďalšie podnety k niektorým týmto veciam a som rád, že niektoré veci, na ktoré sme nevedeli nájsť zhodu a mohli by vytvárať nejaké napätie, tak nakoniec neboli zaradené, naopak, niektoré tam boli pridané. Čiže je tu priestor na to hľadanie tých najlepších riešení.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja rovnako považujem tému inkluzívneho vzdelávania za veľmi aktuálnu, ale aby sme došli k tomu cieľu a k tomu želateľnému stavu, ktorý v rozprave odznel, budeme musieť prejsť ešte strašne dlhou cestou a chcel by som pri tejto príležitosti upozorniť alebo upriamiť vašu pozornosť na také dva problémy. Ony nie sú nové, sú to problémy dlhodobé, ale treba na nich nájsť nejakú spoločenskú zhodu.
A to prvým problémom, ktorý ja tu vidím, je systém odmeňovania pracovníkov v regionálnom školstve, či už hovoríme o pedagogických, odborných, ale aj nepedagogických zamestnancov, pretože títo ľudia s týmito deťmi a žiakmi pracujú.
No a po druhé je to tam modernizačný dlh a to všetci veľmi dobre vieme, že ten priamo potom a veľmi úzko súvisí aj s kvalitou vzdelávania, a ak naozaj nám ide a záleží nám na každom jednom dieťati a každom jednom žiakovi bez ohľadu na to, či potrebuje, alebo nepotrebuje inkluzívne vzdelávanie, tak tu budeme musieť postupovať míľovými krokmi vpred, aby sme dokázali tento želateľný stav zabezpečiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Mne dnes nefungovalo zariadenie v čase, keď som sa mal prihlásiť.
Veľmi správne ste, pani kolegyňa, zhrnula naše medzinárodnoprávne záväzky, ktoré máme voči osobám so zdravotným postihnutím v oblasti vzdelávania a realizácii ich práva na vzdelanie. Je smutný fakt, že až donedávna v podstate väčšina z týchto záväzkov bola plnená skôr formálne, a ja sa veľmi teším, že teda konečne sa veci hýbu dopredu aj vďaka novému vedeniu ministerstva školstva a vlastne vďaka tomu, že sa aj v tejto koalícii a v tomto parlamente našla skupina ľudí, ktorá rovnako spolu s ministerstvom pracuje na tom, aby sa aj v tejto oblasti dosiahla reálna zmena.
Je treba podotknúť, že k inklúzii sa ešte len blížime, a máme, ako už bolo povedané, pred sebou ešte dlhú cestu, ale finálny a želaný stav je teda inklúzia, pri ktorej treba jednoznačne povedať, že inklúzia, ak funguje správne a dobre, tak nikoho neobmedzuje, a tým pádom sa nemusíme baviť o tom, či niekto inklúziu potrebuje, alebo nepotrebuje, pretože inklúziu v zmysle prijatia a v zmysle začlenenia potrebuje každý jeden z nás, pretože špecifické potreby má v rôznych etapách svojho života každý jeden z nás.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Kočiš, ďakujem za vaše slová, ktoré ste povedal, že takéto deti musíme naďalej podporovať a podávať im pomocnú ruku.
Pán Vašečka, za vaše slová - hľadáme najlepšie riešenie, to my vždy na školskom výbore (povedané so smiechom), snažíme sa.
Pán Habánik, áno, musíme prejsť ešte dlhou cestou, ale raz začať musíme. A páčilo sa mi tiež, ako ste povedal, že nám záleží na každom a jednom dieťati a žiakovi. Ja si myslím, že pán poslanec Dominik Drdul je skvelým príkladom toho, ako inklúzia funguje.
Ďakujem vám všetkým za vaše názory a Dominikovi Drdulovi držím palce, aby to dotiahol veľmi, veľmi ďaleko.
Veľká vďaka.

Aby som reagoval, odpovedal. Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Dostálovi za ten návrh. Samozrejme, že súhlasíme, aby aj tento návrh zákona, školského zákona bol prerokovaný vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Ja by som potom poprosil aj pána Šudíka, ktorý nie je súčasťou tohto výboru, aby tiež prišiel na to rokovanie, aby sme sa mohli o tomto návrhu, resp. o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyjdú z diskusie, predebatovať.
Ďakujem pani poslankyni Šofranko za jej príspevok, ktorý sa týkal inklúzie.
Je dôležité vysloviť, prosím vás, z našej strany, že integrácia je súčasťou školského zákona aj praxe a inklúzia je pre všetky deti. Je to pre všetky deti, na ktoré sa pozeráme, tak ako ste hovorili, je to pre deti či už rodičov, ktorí sa rozvádzajú, alebo pre mimoriadne nadané deti, alebo pre deti, ktoré možno sú šikanované. Sú to hodnotné a potrebné veci, ktoré my, na ktoré my sa budeme pozerať aj v rámci tohto návrhu zákona.
Pre mňa je dôležité ešte vysloviť, prosím vás, lebo jedna téma sa tak okolo stále spomína, čo sa týka špeciálneho školstva, špeciálnych škôl, že aj z našej strany špeciálne školstvo je stále potrebné školstvo, je stále hodnotné školstvo, ktoré tento systém musí mať, my sa musíme naňho pozerať, musíme ho podporovať. To, že budeme rozprávať o integrácii, o inklúzii, nemôžme rozprávať o tom, že budeme vylučovať nejakým spôsobom špeciálne školstvo.
A tak ako, pani poslankyňa Šofranko, si spomínala pána poslanca Drdula, ja som tiež veľmi rád, že v rámci Plánu obnovy máme finančné prostriedky v rámci debarierizácie, kde pán poslanec je súčasťou aj pracovnej skupiny. Takže ja som rád, že ministerstvo školstva a Národná rada takýmto spôsobom aj spolupracuje.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie vlády predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov. Návrh zákona bol vypracovaný na základe úlohy z uznesenia vlády Slovenskej republiky a predkladaný návrh zákona má za cieľ zjednodušiť proces schvaľovania záväzných dokumentov týkajúcich sa poskytovania regionálneho príspevku.
Keď sme nastupovali do funkcie, v zásade počas celého procesu sme počúvali, že príspevky, regionálne príspevky na najmenej rozvinuté okresy sa často rozdeľovali podľa straníckych knižiek alebo sa kupoval traktor, ktorý nevytvoril žiadne pracovné miesto, prípadne sa vybudovala cesta, ktorá šla len po dom k nejakému miestnemu funkcionárovi, čiže Najvyšší kontrolný úrad túto schému skontroloval, dal nám odporúčania a tieto odporúčania, ktoré Najvyšší kontrolný úrad identifikoval, sme zapracovali aj do tejto novely zákona.
Cieľom novely zákona takisto bolo aj zjednodušiť celý proces. Viete, že zjednodušovanie je také hlavné motto, s ktorým prichádzam aj v eurofondoch. Zjednodušovať, zjednodušovať, zjednodušovať, pretože byrokracia následne plodí korupciu, korupcia znamená menej peňazí, ktoré sa dostanú k ľuďom. V eurofondoch sme to už robili piatimi balíčkami, ďakujem aj všetkým za podporu, teraz to robíme aj v tomto návrhu zákona, kedy v zásade ten proces, ktorý priemerne trval 177 dní schvaľovania, a to sú malé, relatívne malé regionálne príspevky, tak tento proces teraz skracujeme o viac ako polovicu.
Takisto hodnotenie prebiehalo len na úrovni prednostov okresných úradov, teraz rozširujeme, rozširujeme hodnotiacu komisiu tak, aby tam mal zástupca, mal zástupcu aj samospráva, to znamená aj župa, aj región, aj, aj starostovia, aj, samozrejme, aj prednosta.
Čo sa týka samotnej schémy, viete, že Slovensko má stále najmä veľký podiel najmenej rozvinutých okresov, je to najmä Prešovský kraj, ale je to aj Rimavská... Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok. Jedným z takých ukazovateľov je práve nezamestnanosť, ktorá je nad 1,5-násobok priemeru nezamestnanosti Slovenska, čiže to je také pomerne jednoduché kritérium na zaradenie najmenej rozvinutého okresu do schémy, do celej schémy okresov a cieľom je, samozrejme, v prvom rade vytvoriť pracovné miesta. Pracovné miesta, zamestnanosť – rovná sa dôstojný život, rovná sa peniaze na obživu seba a svojej rodiny. Čiže to je cieľom schémy najmenej rozvinutých okresoch.
Takisto prínosom tejto schémy je aj to, že nastavila určitý počet, určitý postup alebo proces plánovania priorít na úrovni okresov. To znamená, že najmenej rozvinuté okresy, to, čo vlastne teraz robíme aj pri eurofondoch, majú, schvaľujú alebo pripravujú akčný plán, na základe ktorého následne sa priority, sa priority plnia.
Týmto návrhom sa zavádza aj nová koncepcia, nová koncepcia pre radu, ktorá sa nahrádza riadiacim výborom, ako som povedala, bude tam, budú tam zástupcovia aj najvyššieho územného celku, aj okresného úradu a miest a obcí patriacej do najmenej rozvinutého okresu, sociálnoekonomickí partneri, čiže tá komisia je oveľa širšia, proces je transparentnejší, takisto jednou zo zmien je nahradenie dvoch vládou schvaľovaných záväzných dokumentov, schvaľoval sa akčný plán a ročné priority, teraz sa bude schvaľovať plán rozvoja ako komplexný dokument pre poskytovanie podpory najmenej rozvinutému okresu.
A návrh zákona bol, samozrejme, predmetom riadneho pripomienkového konania. Je v súlade s ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu a myslím si, že je to pokračovanie dobrej schémy, ktorá môže pomôcť znížiť regionálne, regionálne rozdiely na Slovensku. Čiže ďakujem vám za pozornosť, dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (tlač 559), v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 803 zo 17. júna 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 324 z 9. septembra 2021, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 218 zo 14. septembra 2021 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 203 zo 14. septembra 2021. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 213 zo 16. septembra 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu a zároveň sa hneď hlásim ako spravodajca do tejto rozpravy.

VYMAZAŤ RÁMČEK!!!

Vážení kolegovia, pán predsedajúci, pani ministerka, dovoľte mi v súlade s ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predložiť nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 559).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh zákona zohľadňuje najmä pripomienky legislatívy Národnej rady, pričom zapracovaním týchto zmien dôjde k precizovaniu textu návrhu zákona, zároveň vzájomné zabezpečenie a právne istoty prijímateľov, ako aj jednotné aplikácie navrhovaných ustanovení zákona v praxi, bolo nevyhnutné do zákona doplniť napríklad podstatné náležitosti zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku. Dovoľte mi teraz ho prečítať, je to trochu dlhšie.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I, v 4. bode § 3 ods. 3 písm. b) v prvom bode sa slová „miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná“ nahrádzajú slovami „priemerná miera evidovanej nezamestnanosti za kalendárny štvrťrok vypočítaná z miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike vypočítanej“.
2. V čl. I, v 4. bode § 3 ods. 3 písm. b) v prvom bode sa vypúšťajú slová „ako aj ten okres, ktorého hranice obklopujú najmenej rozvinuté okresy alebo štátna hranica Slovenskej republiky“.
3. Päť, čl. 5... čl. I., 4. bod, § 3 ods. 3 písm. b) v druhom bode sa slová...
3. Päť... čl. 5... čl. I, 4. bod, § 3 ods. 3 písm. b) v druhom „ktorého hranice obklopujú najmenej rozvinuté okresy spĺňajúce podmienku podľa prvého bodu alebo štátna hranica Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „ohraničený okresmi podľa prvého bodu alebo ohraničený okresmi podľa prvého bodu a štátnou hranicou“.
4. V čl. I v 5. bode, § 3 ods. 4 písm. b) sa za slová „predkladá ho“ vkladajú slová „po prerokovaní riadiacim výborom“.
5. V čl. I sa za 8. bod vkladá nový 9. bod, ktorý znie:
„9. V § 3 sa odsek 4 dopĺňa písmenami f) a g), ktoré znejú:
f) vyhlasuje výzvu na podanie žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku,
g) prijíma žiadosti o poskytnutie regionálneho príspevku.“
Doterajšie body 9 až 15 sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I v 9. bode § 4 ods. 2 sa slová „súbor aktivít“ nahrádzajú slovami „zoznam aktivít“.
7. V čl. I v 9. bode § 4 ods. 4 sa slová „okruh aktivít" nahrádzajú slovami „zoznam aktivít“.
8. V čl. I v 11. bode § 5 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „v nadväznosti na schválený plán rozvoja. Riadiaci výbor prerokúva návrh plánu rozvoja a prijíma k nemu stanoviská“.
9. V čl. I v 14. bode § 8 ods. 2 úvodnej vete sa za slová „písomnej žiadosti“ vkladajú slová
„zverejnenej na webovom sídle ministerstva investícií“.
10. V čl. I v 14. bode § 8 ods. 2 písm. a) sa slová „údaje o žiadateľovi“ nahrádzajú slovami „identifikačné údaje žiadateľa“.
11. V čl. I v 14. bode § 8 ods. 3 v prvej vete sa na začiatku vkladá slovo „Podrobnosti“, slovo
„Poskytovanie“ sa nahrádza slovom „poskytovania“ a za slová „ministerstvom investícií“ sa vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: „ktorú zverejňuje ministerstvo investícií na svojom webovom sídle“.
12. V čl. I v 14. bode § 8 ods. 9 sa na konci pripája táto veta: „Vzor zmluvy o poskytnutí regionálneho príspevku zverejňuje ministerstvo investícií na svojom webovom sídle.“
13. V čl. I v 14. bode § 8 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10) Zmluva o poskytnutí regionálneho príspevku obsahuje najmä
a) identifikačné údaje zmluvných strán,
b) predmet a účel zmluvy,
c) podmienky poskytnutia a použitia regionálneho príspevku,
d) podmienky vyúčtovania regionálneho príspevku,
e) merateľné ukazovatele,
f) rozpočet projektu,
g) práva a povinnosti zmluvných strán.“
Doterajšie odseky 10 a 11 sa označujú ako odseky 11 a 12.
14. V čl. I v 15. bode § 12 odsek 2 znie:
„(2) O návrhu ročných priorít na nasledujúci kalendárny rok, ktorý predloží okresný úrad ministerstvu investícií do 31. októbra 2021, rozhodne minister investícií.“
A to je všetko.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani ministerka, vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, meníme zákon o projekte, ktorý vznikol v roku 2015.
Prečo tento projekt vznikol? Mal som tú česť byť pri vzniku tohto projektu, takže vznikol hlavne preto, lebo, samozrejme, prehlbovanie regionálnych rozdielov, ktoré v tej dobe bolo a ktoré do dneska je, oslovilo vládnucu garnitúru, a rozhodli teda, že s tým niečo budú robiť. Tento projekt začal tak, že naozaj vznikli nejakí aktivisti v jednotlivých okresoch a začali tvoriť akčné plány a na základe tých akčných plánov tento projekt vznikal. Neskôr oslovili okresní prednostovia, že prečo nie sú do tohto projektu zapojení. Keď som dostal otázku, ako tých, ako tomu projektu na pomoc tým, že zapojíme do toho okresných prednostov, tak som povedal, že držať ich čo najďalej od toho projektu, tak tomu projektu najlepšie pomôžeme. Nestalo sa tak a vlastne od, tí okresní prednostovia sa do tohto projektu zapojili tak, že tie projekty v jednotlivých okresoch viedli. Keďže vieme, že okresní prednostovia sú politickí nominanti, takže aj tieto peniaze smerovali týmto smerom.
Hneď na začiatku boli kritériá, 1,5-násobok na, na jed... daný okres, 1,5-násobok priemerného, priemernej nezamestnanosti. Tento, po novele tento, tento bod ostal, tieto kritériá ostali. My sme vážne uvažovali, že ako to zmeniť, ako to zlepšiť, ale naozaj tieto kritériá boli nastavené veľmi dobre, lebo táto nezamestnanosti odráža v jednotlivom okrese aj vzdelanie, vylúčené rómske komunity a samotnú zamestnanosť v okrese. Čiže lepšie kritérium ako kritérium nezamestnanosti sa naozaj, keď chceme definovať tento problém, nedá a navyše chceme riešiť túto nezamestnanosť týmito zdrojmi.
Prečo bolo nutné novelizovať tento projekt? Tak urobili sme analýzu na základe jasných dát. Neskôr, samozrejme, aj Najvyšší kontrolný úrad kontroloval 10 projektov a sa nejak s nami stotožnil alebo my sme tú analýzu urobili podrobnejšie, ale, ale to, čo v tej analýze vyšlo nám, tak vlastne vyšlo aj kontrolnému úradu z tých kontrolných zistení.
Možno na začiatok ešte pár čísiel. Jedná sa, od roku 2016 v podstate sa začali vyplácať peniaze do roku 2019, jedná sa o 50 mil. euro, to znamená, nie je to zanedbateľná čiastka. Tri také oblasti, na čo boli najviac využité peniaze, tak to podnikatelia na tvorbu pracovných miest, školstvo a všeobecná infraštruktúra. Aj z toho vidieť, že tie peniaze skôr plnili, skôr plnili nejakú servisnú činnosť než rozvojovú, bo ani, ani v jednom tomto parametri nejaký zvláštny rozvoj a dlhodobý a cieľavedomý nemôžeme očakávať.
Čo je, čo je zaujímavé ešte možno. Čísla, že najviac toho príspevku išlo na tri okresy, a to Kežmarok, Rimavská Sobota a Trebišov, ale počet pracovných miest najviac sa vytvoril v Rimavskej Sobote 133, v Rožňave 126, ale napríklad boli aj okresy, kde to číslo bolo jednociferné, a to bola Gelnica 8 a Michalovce napríklad 15, to znamená okres od okresu tá kvalita prideľovania tých peňazí, aby sa pozeralo na rozvoj a na vytváranie pracovných miest, bol veľmi rozdielna. Vyplýva to aj z čísiel, že poviem tri okresy, kde nás jedno pracovné miesto stálo najviac, tak v Gelnici nás pracovné miesto stálo 151-tisíc vytvorené, v Kežmarku 90-tisíc a v Sabinove 101-tisíc. Ale boli, samozrejme, okresy, kde tie pracovné miesta vytvárali v oveľa nižších sumách, ako napríklad Stropkov 25-tisíc, Svidník 25-tisíc či Medzilaborce 24-tisíc. Taká základná analýza.
Čo, čo v svojej správe vytklo NKÚ, tak vytklo, že projekt bol vytvorený na vlastne zamestnateľnosť, zamestnanosť, zamestnanosť ťažko zamestnateľných skupín vylúčených komunít a napriek tomu za tých 50 mil. sa vytvorilo málo pracovných miest, lebo sa vytvorilo len 1 188 pracovných miest, čo nie celých 50-tisíc vychádza na jedno pracovné miesto priemerne.
Opatrenia. Opatrenia boli málo efektívne. Pokiaľ si to NKÚ pozrelo, okresy, ktoré susedia s najmenej rozvinutým okresom, ktoré nedostalo žiadne príspevky, a porovnalo to s okresom najmenej rozvinutým, ktoré dostalo príspevky, tak nevidelo tam žiadne zlepšenie. To znamená, že z toho usúdili, že tie opatrenia bolo málo efektívne.
Komplikovaný a časovo náročný postup, ten naozaj trval pol roka a vo výnimočných prípadoch aj oveľa dlhšie. Treba si uvedomiť, že ministerstvo oznámilo okresnému úradu, aby vyhlásilo výzvu. Okresný úrad vyhlásil výzvu, zozbieral projekty, tam sa to na okrese nejakým spôsobom vyhodnotilo, išlo to na ministerstvo alebo vtedy ešte na úrad vlády, tam sa to všetko prehodnotilo, išlo to na radu vlády, tam sa to znova odsúhlasilo, znova to sa prehodnotilo, následne to išlo do vlády, tá to odsúhlasila, následne to išlo na, na úrad vlády, ktorý začal pripravovať tie projekty, a ten proces na to, aké sumy sa rozdeľovali, lebo tie sumy sa rozdeľovali v desaťtisícoch euro, bol naozaj veľmi komplikovaný a časovo náročný.
Výber projektov - netransparentný. Celý ten výber projektov spočíval v tom, že okresný, okresný prednosta si zvolal nejakých ľudí bez jasných kritérií, ktorí sa stali členovia výboru, a tento výbor následne rozhodoval o projektoch. Nebolo tam žiadne bodové kritérium ani pri vyhlasovaní výzvy, ani, ani pri vyhodnocovaní. Proste rozhodovalo sa naozaj na základe subjektívneho názoru a častokrát sme boli svedkami, že, že v niektorých okresoch, nebolo to vo všetkých, dostali peniaze minimálne blízki politici, blízki politickí nominanti.
Čo je zarážajúce, že naozaj pri tých výzvach, kritériách výberu neboli, ja si neviem predstaviť, ako, ako napísať ten projekt, ako podať ten projekt, keď neviem, nepoznám kritériá, kritériá výberu, čo je v každej normálnej výzve, kto raz písal projekty, vie, že to základná súčasť výzvy.
Analýzu, ktorú sme robili my, bola podrobnejšia a prišli sme k ďalším bodom. Podporovali sa neefektívne projekty, napríklad podporovali sa projektové dokumentácie, vytvorenie projektových dokumentácií, z ktorých väčšina, väčšina ani nebola zrealizovaná. Účel využitia príspevku: oprava traktora, oprava strechy, oprava domu smútku, naozaj, keď niekomu zaplatíte 20-tisíc, aby si kúpil traktor, nemusí vytvoriť žiadne pracovné miesto, tak asi moc toho rozvoja neprinesie.
Adresnosť... adresnosť, transparentnosť a miera zodpovednosti v tých regiónoch nebola žiadna. Teraz, keďže tam budú zástupcovia organizácií miestnej samosprávy, vyššieho územného celku, MIRRI a taktiež okresného úradu, si myslíme, že tá miera transparentnosti a zodpovednosti je oveľa, oveľa väčšia.
Čo je veľmi dôležité, tak to je plán rozvoja. Samozrejme, v zákone sa píše o pláne rozvoja, ale plán rozvoja je potrebné urobiť inak, ako boli plány, akčné plány urobené, a to z tohto dôvodu, lebo ten plán rozvoja, ktorý je potrebné urobiť, je potrebné urobiť veľmi špecificky a priamo zamerať na tie opatrenia, ktoré v okrese, v okrese trápia. Poviem príklad, keď, keď máme tam lokality vylúčené, ktoré nemajú pitnú vodu, a nedá sa to inak urobiť ako studňami, tak treba určiť to ako problém a tie studne im tam nejakým spôsobom pomôcť zafinancovať, lebo pokiaľ máme taký všeobjímajúci plán rozvoja, ako to bolo predtým, tak vlastne vyberajú sa z toho také čerešničky a neriešia sa skutočne problémy, ale vyberie sa z toho niečo, lebo všetko do toho plánu, plánu rozvoja nám zapadne.
Ten plán rozvoja, je najvyšší čas, aby sa začal robiť, alebo podľa mňa už sa mal začať robiť, lebo 12 okresov skončili svoju, prestali byť okresmi, lebo akčný plán im skončil a nový plán rozvoja ešte nemajú, takže nemôžu aktívne čerpať tieto peniaze. Takže dúfam, že sa to urobí a že všetko sa naplno rozbehne.
Ďakujem.