40. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Ako bolo spomenuté a predpokladám, že to ešte bude zdôraznené, tento návrh zákona v žiadnom prípade neútočí na LGBT menšinu alebo komunitu. Práve naopak, keď si uvedomíme, že táto komunita sa prezentuje a častokrát argumentuje tým, že je menšina a potrebuje svoje práva, potrebuje byť akceptovaná spoločnosťou, prezentuje to veľmi hlasno, tak si myslím, že je úplne logické chrániť deti, chrániť tú väčšinu aj takýmto, aj takýmto návrhom zákona. Ospravedlňovať alebo nejakým spôsobom zľahčovať prejavy pedofílie, ktoré mnohé prípady sú známe hlavne zo západnej Európy, ktorá sa k týmto prejavom a k týmto komunitám veľmi výrazne a násilne hlási, to je podľa mňa neprístupné. Neexistuje tam jeden racionálny dôvod alebo nejaké vysvetlenie, prečo by sme my toto ako rodičia, ako zákonodarci, ako občania Slovenskej republiky mali tolerovať. A keď vnímame takéto trendy zo Západu alebo z akéhokoľvek vplyvu, tak jednoducho je namieste nastaviť legislatívu tak, aby deti boli v tomto chránené.
Druhá vec je určité experimenty alebo novátorské prístupy na školách a v škôlkach. To sme takisto svedkami hlavne zo západnej Európy, kde tento trend je veľmi silný. Takže ja nevidím dôvod, keď je tu zdôraznené, že sa nejedná o útok na akúkoľvek menšinu alebo komunitu, prečo by sme tento návrh zákona nemohli podporiť. Ide o deti, ide... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán Urban, ja neviem, či tento váš zákon je kvalitný a dobre spracovaný, ale to, čo ste povedali za rečníckym pultom, so všetkým súhlasím. Úplne s každým jedným slovom, ktoré ste povedali. A celé toto, ako sa začalo aj v tom Maďarsku, tak ja by som len spomenul tú knižku rozprávkovú. A keď len jedno slovné spojenie poviem, tak všetky signálky sa mi rozklikali, rozblikali a nožík sa mi otvoril vo vrecku, a to bolo, že rodovo neutrálny jeleň. Tak to ma dorazilo. Takže... v rozprávke pre deti. Takže s tým, čo ste tu hovorili, so všetkým súhlasím. Neviem ohodnotiť zákon, aký je, ale naozaj s vami súhlasím s každým jedným slovom.

Tak ja by som reagoval hlavne tuto na SaS-ku. Pani Bittó Cigániková tu nie je ani pán Žiak. Naozaj ten zákon nie je namierený proti LGBTI komunite. Ja sa s tými ľuďmi stretávam. Sú to moji kolegovia, lekári dobrí, sú to moji priatelia z tejto komunity. Ja sa za to nehanbím. Sú to moji pacienti, sú to dobrí ľudia, vzdelaní. Ja neposudzujem ľudí podľa tohto, sexuálnej teda orientácie, vôbec ma to nezaujíma, nikdy ma to nezaujímalo. Ale ja sa snažím naozaj ochraňovať tie deti. Vidíme, že tie rôzne mimovládne organizácie alebo zo Západu, čo sem prídu nejaké organizácie, snažia sa naozaj pretláčať do škôl tú agendu, poskytujú im nejakú finančnú dotáciu a oni za to vedú nejaké reči s tými detičkami, besedu usporiadajú, potom nejaké pofidérne knižky, materiály, brožúrky. A mne sa to nezdá adekvátne, aby v takom malom veku tie deti na základných školách vôbec takéto veci riešili. Sexuálna výchova môže byť súčasťou normálne štandardnej výuky, v siedmom či ôsmom ročníku to majú, ale prečo do toho vtláčať tak nasilu tú LGBTI agendu a zdôrazňovať ako, že sú nejakí výnimoční? Alebo tie Pride pochody. Veď Pride pochody, keď vidíte tých ľudí, ako sú tam sporo odetí, čo tam predvádzajú, a teraz sa majú na to počas bieleho dňa pozerať malé deti? Veď to je úplne absurdné. To neni celkom normálne, to musíte uznať.
A čo tam ešte pán Žiak spomínal. Ako my nie sme určite nejakí xenofóbni alebo čo. Vôbec si to nemyslím. Je to naozaj ochrana detí.
A čo sa týka tej pedofílie. Áno, samozrejme, keď sa niekomu dokáže pedofília, tak je obvinený. Lenže potom sa môže vrátiť do toho pracovného procesu. A ten zákon má zabrániť tomu, aby ten človek, čo už v minulosti mal ten biľag, že je pedofil, aby sa nemohol vrátiť trebárs do školy ako nejaký sociálny pracovník a podobne. Len o to tam išlo v tom zákone. Dúfam, že ten zákon podporíte.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi bližšie sa vyjadriť k nami predkladanému návrhu zákona, ktorý, ako povedal môj predrečník, kolega z hnutia REPUBLIKA Miro Urban, kopíruje to, čo navrhol maďarský predseda vlády Viktor Orbán a čo bolo úspešne schválené v Maďarsku. Je to zákon, ktorý si za cieľ kladie ochranu tých najzraniteľnejších, ochranu tých najmenších a zabezpečenie zdravého a ničím deviačného charakteru narušeného vývoja malých detí.
Ľudia, ktorí majú nejaké národné, prípadne konzervatívne, kresťanské presvedčenie, žijú s istým súborom hodnôt, ktorý vníma niektoré veci ako normálne, niektoré ako nenormálne. Títo ľudia nie sú nejakí vrahovia, násilníci, presvedčení o tom, že tieto práva týchto ľudí by mali byť potierané a títo by nemali patriť do spoločnosti, tak ako to častokrát hovoria poslanci SaS o neočkovaných ľuďoch. My, naopak, vnímame tieto veci tak, že hoci existujú určité odchýlky od, niektoré veci, ktoré nevnímame ako úplne normálne, tak s ich existenciou sa skrátka všetci musíme zmieriť, ale nevidíme jediný dôvod, prečo by takéto odchýlky mali byť propagované, vyzdvihované, dokonca mali by byť povyšované nad ten bežný, normálny život, nad tú tradičnú rodinu, nad muža, ženu, dieťa. A už absolútne, v žiadnom prípade, za žiadnych okolností, to je doslova že červená čiara, nevidíme jediný dôvod, prečo by práve takéto spôsoby života, takéto konania, takéto povedzme sexuálne preferencie mali byť ukazované malým deťom. To skrátka vnímame ako vec, ktorá je úplne neprípustná.
A vnímame to práve z toho dôvodu, že vidíme, kam to speje v západnej Európe. Vidíme scenérie, kedy chlap prezlečený za ženu, dokonca veľmi podobne, častokrát vyzerajúci ako ten transsexuál, ktorý práve teraz dobodal to dievča v tom Trenčíne, známy prípad, a takýto človek sedí niekde v škôlke a číta malým deťom v škôlke rozprávky, kde sa používajú práve také termíny, ako hovoril pán Krošlák, že rodovo neutrálny jeleň, dvaja zajačikovia majú, zajac a zajac majú spolu malého zajačika a podobné kraviny a zvrhlosti, ktoré odporujú vede, ktoré odporujú viere, ktoré odporujú prírode, ktoré odporujú všetkým formám normálnosti. A je predsa našou úlohou ako poslancov zabezpečiť, aby tieto formy deviácie a tieto jednoznačne škodlivé faktory, ktoré môžu v budúcnosti vplývať aj na výchovu detí na Slovensku, nemali priestor v našom vzdelávacom systéme. A práve to rieši náš zákon.
Náš zákon rieši ochranu tých najmenších pred tým, aby boli počas svojho vývoja, či už je to v ranom detstve, alebo v puberte, do 18 rokov, keď sa chápu ako deti, neboli kontaktovaní alebo nejakým spôsobom konfrontovaní s obsahom, ktorý môže rozrušiť nejaké ich vnímanie, ktorý môže mať veľmi zlý vplyv na ich výchovu. Či už je to prehnaná sexualizácia, či je to nejaké prehnané, radikálne, krvilačné násilie, alebo je to propagácia nejakej homosexuality, pedofílie a podobných vecí, ktoré reálne existujú. Ale veci ako homosexualita sú veci, ktoré sa majú týkať dospelých ľudí a do detí by sme ich určite tlačiť nemali.
Ako spomínal kolega, ako spomínali ďalší kolegovia, to predsa nie je žiaden útok na iných ľudí. Tým, že nechcete deťom propagovať nejakú prehnanú sexualitu, predsa na nikoho neútočíte, nikomu neodoberáte ich práva, dávate tým deťom akurát možnosť prežiť normálne detstvo, ako si ho mnohí pamätáme, aby neboli konfrontovaní s takýmito deviačnými vplyvmi a aby sa potom v budúcnosti, možno v osemnástich a ďalej sami rozhodli, keď sú dospelí ľudia, keď sú ľudia, ktorí sami zodpovedajú za svoju budúcnosť.
A ďalším podstatným faktorom tohto nášho návrhu zákona je ochrana tých najmenších pred pedofilmi. To je niečo, čo nemôže hádam nikto príčetný nejakým spôsobom oponovať.
Chceme, aby osoba, ktorá bola odsúdená za nejaký násilný čin voči chránenej osobe, voči deťom, aby osoba, ktorá bola odsúdená napríklad za znásilnenie dieťaťa, nikdy ani teoreticky po zahladení trestu nemohla napríklad vyučovať v materskej škôlke, škole, v domove sociálnych služieb alebo v akomkoľvek inom zariadení, kde prichádza do kontaktu s ľuďmi pod 18 rokov.
Jednoznačne je tu potrebné sa postaviť k tejto veci úplne inak, ako to povedal napríklad pán Žiak, že veď pedofília je trestná, veď keď niekto znásilní dieťa, tak pôjde do basy. Lenže našou úlohou je prevencia, nie represia. My predsa musíme urobiť všetko pre to, aby takýto úchylák nemal ani len možnosť to dieťa znásilniť, aby s ním ani neprišiel do kontaktu. A to rieši náš zákon. Ochrana najmenších pred pedofilmi. A s týmto má Cigániková problém? Toto sa vraj dotýka niekoho citov, že chcete malé deti chrániť pred niekým, na koho sa každý z nás s príčetnosťou musí pozerať s najväčším opovrhnutím, lebo takto ja vnímam pedofilov. A nijak inak to nikdy v mojom prípade ani nebude a nikdy by som nechcel, aby to nejak inak aj bolo. Čo je preto zlé na tom, ak v školách, v škôlkach, v zariadeniach, kde sa stretávajú deti, v médiách a tak ďalej, v reláciách, s ktorými deti prichádzajú do kontaktu, nebola propagovaná nejaká prehnaná sexualita? Čo je zlé na tom, ak chceme tieto veci, ktoré patria do dospelého života, od detí odstrihnúť a nechať im možnosť zdravého vývoja? Čo je zlé na tom, ak chceme, aby takéto veci, ktoré určite nie sú považované za nejaké normálne alebo za nejaké bežné, boli do detí tlačené?
Z môjho pohľadu absolútne logický návrh zákona. Z môjho pohľadu absolútne potrebný návrh zákona. A je to práve z toho dôvodu, ktorý zopakujem, že v zahraničí vidíme desivé prípady. Vidíme desivé prípady, kam to celé speje, ako som spomínal tie škôlky, a čo je ešte nesmierne závažné podotknúť, tak náš návrh zákona chráni deti taktiež pred propagáciou, propagandou tej tzv. gender ideológie. Gender ideológie, ktorú zavádzal napríklad Istanbulský dohovor, ktorý z väčšiny obsahuje, fajn, dobrý dokument, ale obsahuje state, ktoré hovoria o tom, že pohlavie je len určitý sociálny konštrukt. To znamená, že vy sa nenarodíte ako muž, ako žena, čo každý z nás chápeme ako prirodzenú danosť, ale že sa narodíte ako akýsi nepopísaný papier a táto neomarxistická ideológia vám umožňuje sám sa rozhodnúť o tom, či vy chcete byť muž, žena a dokonca, lebo to vždy ide salámovou metódou, prichádza tretie pohlavie, päťdesiate pohlavie, sedemdesiate pohlavie a zistíme, že pohlavie je spektrum, spektrum, ako odpovedali mnohí účastníci košického toho Pridu, toho pochodu, o ktorých hovoril kolega Miro Urban, kde bezdôvodne vidíme aj malé deti popri chlapoch v kožených trenkách a veciach, z ktorých sa mne osobne zdvíha žalúdok a ktoré sú určitými ľuďmi prezentované ako čosi hodnotnejšie ako normálna tradičná rodina s mužom, ženou a deťmi.
Čiže je nesmierne potrebné, aby sme deti chránili od propagácie a kontaktu s takouto gender ideológiou, pretože sú len dve pohlavia – muž a žena – a všetko ďalšie sú už len duševné choroby a je preto potrebné deti chrániť pred duševnými chorobami a je potrebné deťom jasne vysvetliť a najlepšie ani ich nekonfrontovať s tým, že keď sa narodí ako chlapec, tak je chlapec, a keď sa narodí ako dievča, tak je dievča. Je to danosť, je to nemenné a treba sa s tým skrátka zmieriť. A tisícky rokov tu s tým nemal nikto problém, až dokiaľ nebol vynájdený ten skvelý neomarxistický prístup s tou kritickou teóriou, kde zrazu všetko relativizujeme, všetko meníme, nič už nie je pevne dané, príroda nás nezaujíma, veda nás nezaujíma, viera nás nezaujíma, my si skrátka narichtujeme úplne nový svet podľa vlastných uletených a častokrát z užívania drog vychádzajúcich predstáv.
Čiže, kolegovia a kolegyne, budem veľmi rád, ak tento návrh zákona podporíte. Ako hovorím, netajíme sa tým, že je to v podstate kópia návrhu, ktorý už dnes platí v Maďarsku a ktorý je podľa môjho názoru pre zdravý vývoj detí, pre ochranu tých najmenších mimoriadne potrebný.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Mazurek, opäť si len racionálne, konštruktívne a úplne polopate vysvetlil, o čom tento náš návrh zákona vlastne je. Naozaj tento zákon vôbec nejde útočiť. Naopak, tento zákon ide brániť a chrániť. Ide brániť tých najslabších, najzraniteľnejších a všetky deti, osoby mladistvé a osoby maloleté, osoby zverené. To znamená, že osoba, ktorá je osobou chránená, nemusí byť len dieťaťom, ale môže to byť aj človek alebo osoba, ktorá je nejakým spôsobom naviazaná buď na telesné, alebo fyzické postihnutie, ale aj takáto osoba bude týmto zákonom chránená. To znamená, v žiadnom prípade nemôžme zatvárať oči pred niečím takým, ako je pedofília. A mnohokrát tu bolo povedané, že táto sexuálna deviácia, ktorá vo všetkých tabuľkách alebo v každom spektre, či už sa na to pozrieme zo sociologického, z psychologického alebo sexuálneho hľadiska, je to deviácia najhrubšieho zrna.
Koaliční poslanci najmä z radov SaS-ky, teda najmä kolegyňa Cigániková stále hovorí o tom, že tieto menšiny, týchto pedofilov v podstate ona chce chrániť pred nami. A ja sa pýtam, akým spôsobom my vlastne útočíme alebo napádame túto skupinu ľudí? V žiadnom prípade ich nenapádame, v žiadnom prípade na nich neútočíme. Práve naopak, my chceme chrániť tých, ktorí sa chrániť nevedia a ešte nemôžu. Nechceme týmto deťom podsúvať škodlivé ideológie, ktoré do značnej miery nieže môžu, ale poškodia ich zdravý fyzický a duševný vývin. Ale toto je môj pohľad na svet, kdežto liberálna strana SaS má na to názor úplne iný.

Ďakujem za slovo.
Práve k tej rodovej rovnosti by som chcel niečo povedať z mojej vlastnej skúsenosti, aby ste si vedeli predstaviť, kam sa to celé uberá. Ja som niekoľko rokov žil v Spojených štátoch a do školy tam chodila aj moja mladšia dcéra. Samozrejme, že tam tá, tam tá propaganda už je niekde nastúpená a dievča malo deväť rokov, keď som, keď začalo, keď začala chodiť do školy. No navštevovala tam, nejaká jej spolužiačka jej robila zle, tak jak sa to deje hocikde aj na Slovensku, hovorím fajn, toto dievča, akože riaditeľka nech ten problém vyrieši. Za rok prídem zase do školy, nechodil som tam tak často, ale za rok prídem do školy a hovorím, čo je s tým dievčatkom, čo ti robilo tak zle? Však už nevnímam, že by bolo také. Moja dcéra mi ukáže, vidíš tamtoho chlapca, to je Austin, to je bývalá Mekena, v desiatich rokoch jej zmenili rodičia pohlavie! Predsa v normálnej zdravej spoločnosti si myslím, že je normálne, že dospelý človek, ktorý má 18 rokov, plnoletosť alebo 21 v tých štátoch, Spojených štátoch, sa rozhodne, aké chce byť, aké chce byť pohlavie, alebo zostane ako buď muž, alebo žena. To znamená, že tam to došlo až tam, že to dievča, resp. potom chlapec zostali v tej škole a ešte riaditeľka upozorňovala deti, aby proste akceptovali túto skutočnosť. Takže ja sám som s tým mal problém, ja som s tým bol sám konfrontovaný a môžem vám povedať, že toto by som rozhodne nechcel, aby sa dialo u nás.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Kolegyne, kolegovia, Milan Mazurek to veľmi dobre pomenoval. Ja si myslím, že nie je k tomu čo dodať. Kto má zdravý sedliacky rozum a záleží mu na ochrane detí, tak nemôže voči jeho vystúpeniu namietať.
Viete, ja sa pýtam vás, kolegyne, kolegovia, mali sme my zlé detstvo? Tí, čo ste starší ako ja a ešte starší? Mali ste zlé detstvo? Ja si myslím, že sme mali dobré detstvo. Chýbalo nám v tej škôlke, že nám tam nevtĺkali do hlavy kadejaké tieto zvrátené ideológie? Chýbalo nám to? Ja si myslím, že nikomu to nechýbalo. Ak sa niekto rozhodne v plnoletosti, že chce byť iný, nech je! Nech je. Ale prečo ideme útočiť na tie malé nevinné deti, ktoré sú ľahko ovplyvniteľné a nenaháme to na nich, nech sa rozhodnú v dospelosti? Ja neviem, skúste sa prihlásiť niekto, keď bude ústna rozprava a povedzte: Áno, mal som zlé detstvo, lebo ja som nemohol byť konfrontovaný s touto ideológiou, môj vývin zastal, som teraz netolerantný, lebo mňa to nemohli v škôlke naučiť! Ak to niekomu takto vadí. A potom môžeme hlasovať proti tomuto zákonu. Ale ak to je tak, ako hovorím ja, že sme mali detstvo dobré a že nám záleží na tých našich deťoch a na tej našej generácii, a hlavne keď vymierame, tak by sme mali za tento zákon, vážení kolegovia, zahlasovať. Neťahajme sem politiku, vôbec nie. Tu nikto neútočí na LGBTI. Nikto neútočí na LGBTI.
Ja viem, že v SaS-ke je problém, ja vidím, že aj tuto kolega Stančík má problém. Ale mne nevadí, keď ste iní... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcia z pléna.)

Ja by som ešte jednu takú tému nadhodil. Myslím, že tá ochrana neplnoletých je veľmi dôležitá. Ak si to uvedomíte, ak máte puberťákov doma, ako sa tie detičky menia, no, detičky, už keď majú štrnásť-pätnásť rokov. Prebiehajú obrovské zmeny hormonálne, zmeny v správaní, v mozgu zaniká asi polovica synaps, teda spojení medzi nervovými bunkami. Čiže tie deti sa vyvíjajú, menia, majú rôzne zmeny nálad a do tohto keď im dávate, do toho ich sveta vnášate túto ideológiu, do toho vzdelávacieho procesu, tie deti budú neisté, sú zmätené aj čo sa týka povedzme tej sexuálnej orientácie, keď všetko toto ostatné vidia, ako popri sebe ako to funguje, a stretávajú sa s takýmito, s rôznou teda tou propagandou, tak môže to naozaj narušiť ten vývoj toho dieťaťa. Sú naozaj zraniteľné, kým nedospejú do tých dvadsať rokov aj viac. Potom už nech si tie deti robia, čo chcú, nech sa hlásia, menia si pohlavie a nech navonok vystupujú, ako chcú, ale ochraňovať deti, pokiaľ sa vyvíjajú, pokiaľ sa naozaj formuje tá ich osobnosť, to nie je dobré.
Základné informácie áno, ale tá prehnaná agenda, ktorá sa tlačí na školách, a je to sponzorované, je to rôznymi tými mimovládnymi organizáciami, ako som spomínal, alebo nejakými fondami tlačené, aby sa tomu viacej venovali, času, priestoru, to mi pripadá úplne zbytočné, zlé a zaťažujúce tie deti.
Ďakujem.

Dámy a páni, bavíme sa o zákone, ktorý by mal na Slovenku jednoznačne zadeklarovať, že naše deti sa nebudú učiť nejakým homosexuálnym zvrátenostiam, že sa nebudú vystavovať nejakým vplyvom akéhokoľvek skrytého pedofila, ktorý sa tvári, že je učiteľ a podobne. No a áno, doba je taká, že v časti Európskej únie prebieha ten neomarxistický model, ktorý toto považuje za práveže slobodu. V poriadku, sloboda je to, že nech si každý v rámci svojej sféry robí, čo chce, ale sloboda nie je to, keď štát si myslí, že tie deti patria jemu a že on bude indoktrinovať tie deti spôsobom, ako on chce. To je jednoducho totalita, ktorú sme tu štyridsať rokov mali.
A to, že aj na Slovensku to začína byť téma, je aj to, že som niekde čítal, že váš minister školstva pán Gröhling sa rozhodol, že otvorí slovenské školy, že budú chodiť o sexuálnej výučbe kadejakí, kadejaké komixové persóny rozprávať, a preto chcem aj využiť tuná pána Vašečku, ktorý tu je predseda školského výboru, nech sa k tomu vyjadrí, na základe akej autority si toto dovolil minister Gröhling dovoliť. Na základe toho, že sa tvárime, že školy majú svoju vlastnú autonómiu? No tak práve preto je potrebné tento typ zákona prijať, pretože bočnými dverami tu začínate homosexualitu vnášať medzi naše deti. A či to viete, alebo či to akceptujete, to je úplne jedno, tie deti patria do rodín a tento typ výchovy patrí primárne rodičom. A nie ani Gröhlingovi, nie ani Ferovi Joke a neviem komu. A vy, ktorí to tolerujete a sa tvárite, že sa to nedeje, tak ste obyčajní farizeji. Preto vás vyzývam, aby ste prešli pred tento mikrofón a povedali, na základe akého práva si toto dovoľujete na Slovensku robiť.
A, pán Vašečka, čakám odpoveď.

Ďakujem za slovo. To bol taký typický prejav, pán Mazurek, že taká čierno-biela dichotómia, idete veľmi po povrchu a, samozrejme, maľujete čerta na stenu.
Ja by som chcel možno ešte jednu vec vypichnúť a na tom vlastne ukázať, že ako vlastne vy nechápete, o čom hovoríte, že vy sa tu stále oháňate tým genderom, že tam hovoria, že tu je 75 pohlaví, ale reálne sú iba dve biologicky, takže cha-cha-cha, vy ste všetci hlúpi, my to vieme dobre. Len ten problém je trošku lingvistický, pretože v anglickom jazyku sú dve slová, sú sex ako pohlavie a gender. A keď si pozrete, kebyže už len trošku, vyviniete trošku aktivitu, aby ste si pozreli, čo ten gender vlastne je, tak si pozriete, že gender znamená, že sociálne konštruované očakávania spoločnosti o tom, ako by sa napríklad žena alebo muž mali správať. A to sa vyvíja v histórii. Keď si pozriete napríklad, ako vyzerá Ľudovít XIV. na obraze, tak dneska by ste povedali, že to je transgender, lebo mal mejkap, mal takú bielu parochňu, mal také silónky biele a do toho lodičky. A vtedy to bolo považované za vrchol mužskosti. Tak sa obliekala európska aristokracia. Dnes to je, samozrejme, iné, pretože spoločnosť sa vyvíja. Takže nabudúce aspoň si niekedy trošku prečítajte, o čom hovoríte, lebo ja chápem, že na tom videu to bude vyzerať skvelo a ľudia vám to zožerú, ale tá realita je často oveľa komplikovanejšia.