40. schôdza

Pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Suja vo svojej rozprave poukázal iba na závažný problém, ktorý sa ťahá niekoľko mesiacov a týchto niekoľko mesiacov vláda Slovenskej republiky, či už to bola vláda Eduarda Hegera, alebo pred ním vláda Igora Matoviča, nesystematicky, nekomplexne, nekompetentne a nijakým zázračným spôsobom nekompenzovala straty, ušlý zisk a nemožnosť podnikania malých, stredných alebo aj veľkých podnikateľov z dôvodu chránenia zdravia a chránenia hodnôt spoločnosti.
Pretože, ako sa neustále vyjadrovali na svojich infantilných tlačových konferenciách, robíme to pre ľudí, robíme to preto, aby sa táto pliaga, táto pandémia nešírila. Preto vás obmedzujeme, preto vás zatvárame, ale nebojte sa, odškodníme vás. To slovo nebojte sa, odškodníme vás, zaznelo z úst vtedajšieho premiéra a terajšieho premiéra nespočetne veľakrát, ale zo sladkých rečí a prázdnych sľubov sa podnikatelia, drobní prevádzkari, ktorí svoje podniky a prevádzky budovali niektorí naozaj viac ako desať rokov, nenajedia, nezaplatia účty, nezaplatia lízingy. A to, čo bolo sľúbené, naozaj nedostali.
Pomoc voči podnikateľom v každom segmente, či už šlo o gastrobiznis, či už šlo o hoteli, či už šlo o prevádzky stravovacieho zariadenia, ktoré žili výlučne z nejakého cateringu, tieto boli postihnuté úplne najviac a vláda naozaj v týchto segmentoch a v týchto destináciách sa pohybovala na veľmi tenkom ľade a do dnešného dňa ani ministerstvo financií, ani ministerstvo hospodárstva nezareagovalo tak, ako sľúbilo.

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem za faktické poznámky od kolegov. Ešte raz by som chcel podotknúť. Jedná sa tu minimálne o 100-tisíc ľudí, fyzických osôb, žien a matiek, ktorí sú živitelia rodín. To znamená, 100-tisíc rodín bolo minimálne obmedzených, keď hovorím pri živnostníkoch. Stosedemdesiattisíc spoločností fyzických osôb a právnických osôb bolo takisto úplne zatvorených alebo viac obmedzených.
Preto, priatelia a kolegovia, dúfam, že budeme chcieť pomôcť týmto podnikateľom, živnostníkom a ich zamestnancom.
Ďakujem.

Teraz dám slovo pánovi poslancovi Milanovi Mazurekovi, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy.

Kolegyne, kolegovia, už veľmi dlhú dobu nás tu vládny predstavitelia opíjajú nezmyselnými rečami o tom, že na nič podstatné v štáte nie sú peniaze. Potrebujeme odškodniť a pomôcť podnikateľom, štát nemá peniaze, potrebujeme odškodniť živnostníkov za škody, ktoré im urobili vaše opatrenia, štát na to jednoducho vraj nemá. Potrebujeme pomôcť slobodným mamičkám, deťom v školách, ľuďom na dôchodku, štát nemá na trináste dôchodky, štát nemá na obedy v školách. Štát nemá na to, aby zlepšil materskú pre slobodné mamičky. Štát vraj nemá na nič.
Človek, ktorý je mimoriadne naivný, človek, ktorý žije v rozprávkach, by vám mohol aj uveriť. Ale potom prídeme k zisteniu, že štát má 300 mil. eur ročne, ktoré môže dať bankám. Že štát má na to, aby nakúpil nekonečné množstvo testov na nezmyselné celoplošné testovanie, ktorým pozabíja veľkú časť svojho obyvateľstva. Zistíme, že štát má 100 mil. alebo 200 mil. na očkovaciu lotériu. A v neposlednom rade jedna z najnovších informácií, my ako poslanci, ako občania Slovenskej republiky zistíme, že štát má 2 mld. na nákup vojenskej pásovej techniky. Dve miliardy eur! V tom istom čase, keď krachujú celé segmenty podnikania. V tom istom čase, keď opäť zatvárate prevádzky. V tom istom čase, keď sa rekordne zvyšuje štátny dlh. Vtedy dáme dve miliardy eur na zbrojenie, lebo si to praje veľký brat spoza Atlantiku? Lebo si to praje Brusel? Lebo to chcú štruktúry NATO? A kde sú záujmy obyvateľov Slovenskej republiky? Čiže rozprávky o tom, že štát nemá finančné zdroje, ktorými by vedel pomôcť svojim vlastným obyvateľom, tým najviac potrebným, si môžete, či už ako vládni predstavitelia, alebo koaliční poslanci, ktorí by chceli obhajovať takéto klamlivé stanoviská, nechať pre niekoho, kto je mimoriadne naivný. Nechať pre niekoho, kto chce veriť rozprávkam, ale ľudia, ktorí od ráno do večera makajú, platia tomuto štátu dane, ľudia, ktorí vychovávajú tomuto štátu slušné, zodpovedné a poctivé deti, si zaslúžia od tohto štátu adekvátnu pomoc za škodu, ktorú im ten štát sám spôsobil. A preto navrhujeme tento návrh zákona.
Preto navrhujeme tzv. odškodňovací zákon, ktorý poskytne vláde aj pánovi Sulíkovi, ktorý sa celý čas vyhováral na to, že nemá ako týchto podnikateľov odškodniť, lebo takýto zákon nie je a vraj mu ho na koaličnej rade z nejakého dôvodu blokujú, tak tu ho má. Tu je návrh odškodňovacieho zákona, ktorý poskytne vláde legislatívny rámec na to, aby vedela účinne pomôcť. Nie v nejakej gigantickej miere, ale aspoň čiastočne účinne pomôcť podnikateľom, ktorí sú presne definovaní v tomto zákone. To znamená podnikateľom, ktorých sa jednoznačne dotkli opatrenia tejto vlády. Nejedná sa o všetkých. Jedná sa presne o tých, ktorých tržby, ktorých príjmy boli značne znížené práve vplyvom opatrení, ktoré prijala táto vláda. Definujeme tu jasné podmienky, ktoré z tejto pomoci vylúčia zahraničné subjekty a umožnia získať túto pomoc len podnikateľom, ktorí majú svoje sídlo v Slovenskej republike a trvalý pobyt v Slovenskej republike. To znamená, že nebudeme pomáhať nenažraným zahraničným firmám, ktoré tu dostávajú obrovské daňové prázdniny, ktoré tu dostávajú neskutočné štátne subvencie, ale budeme pomáhať slovenským podnikateľom.
Definujeme tu jednoznačne, že maximálny ročný obrat pre podnikateľa, ktorý chce žiadať takúto pomoc v roku 2019, mohol dosiahnuť milión eur. Milión eur, čo je už pomerne slušná suma a limitujeme to tak, aby sme pomáhali malým a stredným podnikateľom. Malým a stredným podnikateľom, pretože práve tí boli postihnutí najviac. Limitujeme to tak, že subjekt, ktorý chce žiadať o túto pomoc, môže mať maximálne do 50 zamestnancov. Opäť prízvukujem. Aby sme prioritne pomohli malým a stredným podnikateľom. V prípade podnikateľa, živnostníka s ročným obratom, ktorý je do nejakých 47 900 eur alebo tak nejak, je hranica pre registráciu na platca DPH, je to 5-tisíc eur, o ktoré môže v rámci tohto odškodňovacieho zákona žiadať. V prípade podnikateľa, ktorý má tú tržbu od tej hranice DPH do 100-tisíc eur, je to 4-tisíc eur a v prípade subjektu, ktorý má tržby od 4-tisíc, teda od 100-tisíc do milióna eur je to 4 % z tej dosiahnutej tržby.
Snažili sme sa to urobiť čo najspravodlivejšie. Snažili sme sa to urobiť aj s reálnym pohľadom na štátny rozpočet, ale aj s pohľadom na potreby týchto obyvateľov, ktorí boli jednoznačne poškodení týmto štátom. A presne preto, ak máte nejaký záujem odškodniť tých, ktorým aj vaše hlasy v tomto pléne, tých, ktorí boli aj vašimi opatreniami poškodení, zruinovaní, pripravení o všetko, dostaní do stavu, kedy nevládali splácať lízingy, úvery, hypotéky, keď máte záujem pomôcť ľuďom na Slovensku, skutočne Slovákom, slovenským občanom, slovenským podnikateľom - jedinečná príležitosť. Úplne jedinečná príležitosť a nemyslím si, že by mohli existovať akékoľvek výhovorky, ktoré by umožnili rozhodnúť sa človeku, že nie, a potom s čistým svedomím povedať, veď ale my chceme pomáhať! Ja chcem pomáhať! Ja chcem, aby sa ľudia mali lepšie, chcem, aby boli odškodnení za tie opatrenia, chcem, aby mali adekvátnu náhradu za čas, kedy sme ich zatvorili. To takto fungovať nemôže. Ak chcete pomáhať, zahlasujete za tento návrh zákona.
Tento návrh je tu len preto, že ste s ním mali prísť už pred rokom. Tento návrh je tu len preto, že vy ho ľuďom neustále sľubujete, ale schopní priniesť ste ho neboli. Tento návrh je tu preto, že to, čo hovoria ľudia ako Sulík pred kamerami, sú skrátka rozprávky. Nie je to realita. Nie je to pravda. Lebo keď rozprávali, že pracujú na odškodňovacom zákone a že máme počkať, že už bude, tak od tej doby prešlo viac ako pol roka.
Je to úplne rovnaké, ako keď nás tu opíjal rožkom poslanec, tuším Šefčík, načo vy predkladáte návrh zákona o hmotnej zodpovednosti politikov? Veď vy vykopávate otvorené dvere. Hovoril to tuším v máji. My už čoskoro prídeme s vlastným zákonom, veď na ňom pracuje Jožo Pročko. A pozrite sa dnes. Za chvíľku je október a furt nič. Lebo takto presne dopadajú sľuby vládnych poslancov a takto dopadajú sľuby aj ministrov.
A z tohto dôvodu, keď vy nie ste schopní sa chopiť iniciatívy, nie ste schopní to, čo ľuďom sami sľúbite, tak sme tu na to my. Dávame to tu, je to úplne jednoduché. Každý podľa môjho názoru to dokáže pochopiť a sme ochotní sa bez problémov rozprávať o možných zmenách, nastaveniach toho zákona tak, aby pomohol čo najväčšiemu množstvu slovenských podnikateľských subjektov, malých živnostníkov, ako povedal kolega Miro Suja, ľuďom, mužom, ženám, mamám, otcom, tým neuveriteľným, tým obrovským množstvám ľudí, ktorým ste vašimi opatreniami mnohokrát zruinovali celý život.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť.
Ako prvý vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Miroslav Suja, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Miňo Mazurek veľmi presne podotkol opatrenia, ktoré navrhla vláda, ktoré koaliční poslanci tu schválili a prijali. Zničilo to životy stovkám tisíc ľudí. Stovkám tisíc ľudí, živnostníkom, podnikateľom a desiatky tisíc z nich museli svoje živnosti úplne zavrieť alebo prejsť do iných profesií a robia niečo iné v zahraničí. Toto je výsledok vašich opatrení, priatelia, koaliční poslanci. Keď som vám hovoril a vy ste povedali, že sa nemusí obnovovať les a vysádzať les, že sa to v Nemecku robí, tak my sme to na Slovensku zastavili. Tu som na to upozorňoval ministra. A čo je výsledok? To znamená, že sa vyťažilo, ale sa neobnovuje. Ale Nemci normálne sadia ďalej. To je vďaka vám koaliční poslanci. Vďaka dedolesovi, ktorý bol minister, najneschopnejší, akého som kedy videl, pôdohospodárstva. A teraz pokračujeme ďalej.
Miňo veľmi správne povedal, že na lotériu vám nebolo problém vyhodiť skoro 200 mil. Dvesto miliónov! A keď sa jedná o život dieťaťa za dva mil., tak tu robíte, sa handrkujete a nedáte. Na banky ste schválili 300 mil. Tristo! Na banky! Ale 100-tisíc živiteľom rodín nedáte! Kde je kresťanské krídlo v OĽANO pri tomto? Sú vám ukradnutí.
Prešustrovali ste cez nos skoro miliardu a teraz včera som sa rozprával s riaditeľom základnej školy, stále nemajú testy kloktacie, aby deťom nemuseli špárať do nosa. Tak kde ste minuli tie peniaze? A koľkého septembra je dneska? Včera ešte napríklad v niektorých školách v Detve nemali riaditelia kloktacie testy. Ale hlavné je, že ste skoro miliardu minuli. Hovoríte o ťažkej, hovorí sa tu o ťažkej technike, dve miliardy, že sa minulo. Keby sa minulo na Slovensku, že sa vyrábajú. My sme boli svetová špička vo vyrábaní ťažkej techniky - BVP, OT. OT-čka, viete, čo to je? A teraz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Mazurek vo svojej rozprave poznamenal najmä fakty a najmä čísla, ktoré tak veľmi populárne a tými číslami sa väčšina vládnych poslancov najmä riadi. Ak vládna strana SaS nám tu sľubovala, nie len nám ako poslancom Národnej rady, ale najmä ľuďom, ktorých by sa tento odškodňovací zákon mal najmä týkať, že už na ňom pracujú, už sa naňho chystajú, už sa naňho pripravujú, už sa naňho chystajú. Ale tak ako plynuli dni, týždne, mesiace, stále sme počúvali len tie isté výhovorky. Koaličná rada nám to nepustí. Blokuje nám to tento koaličný partner. Odmietli nám to, pretože nemáme peniaze.
Ale ja sa pýtam, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vykrikovali ste predchádzajúcej vláde SMER-u, že kradli 3 mld. eur ročne. Jeden a pol roka vládnete vy, SMER nemá možnosť ukradnúť jeden a pol mi... 3 a pol mi... 3 miliardy ročne, čiže už by ste mali mať usporené 4 a pol mld. Ja sa pýtam, prečo z tých 4 a pol imaginárnych peňazí neviete použiť na odškodňovanie živnostníkov, živnostenského stavu, ktorý je naozaj chrbtovou kosťou celej slovenskej spoločnosti. Stotisíc ľudí pracuje na živnosť. Viac ako vo fabrikách, viac ako v malých podnikoch. Stotisíc živnostníkov. Ale neustále budete opakovať len tú istú obohratú pieseň: "Nemáme, nemôžme dať." Tak ja sa pýtam, prečo dávame peniaze na úplné hlúposti, ktoré nepomáhajú ľuďom, nepomáhajú ekonomike, naopak, ľuďom ubližujú, ekonomiku zadlžujú. Robíte všetko úplne opačne!