40. schôdza

A upravujeme to preto, pretože je to vážnym zásahom do vlastníckeho práva majiteľa pozemku alebo stavby. Uvedomujeme si, že je teda dôležité, aby sa o takomto zásahu vlastník čo najskôr dozvedel a aj s ohľadom na trojročnú subjektívnu prekluzívnu lehotu spojenú s uplatnením nároku na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena alebo obmedzenie vlastníckeho práva. Nepodanie návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností alebo návrhu na výmaz vecného bremena zo strany držiteľa povolenia sa bude považovať za správny delikt, ktorý je sankcionovaný pokutou vo výške 40 % ceny nehnuteľnosti, ktorej sa táto týka. A teraz si ho dovolím prečítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Dominika Drdula a Jaroslava Karahutu k vládnemu návrhu zákona o významných investíciách, tlač 560.
Vládny návrh zákona o významných investíciách sa mení a dopĺňa takto:
1. § 11 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12) Štát si uplatní predkupné právo za trhovú cenu na pozemky a stavby na nich, ktoré previedol držiteľovi osvedčenia podľa § 3 ods. 2 a § 3 ods. 3 a § 3 ods. 5, ak účel prevodu nebol naplnený."
2. § 12 vrátane nadpisu znie:
㤠12
Vecné bremená
(1) Držiteľ osvedčenia môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na prípravné, prieskumné a zisťovacie práce a úkony na pozemkoch a stavbách. Ide o vstup výlučne z dôvodu a na čas potrebný na vykonanie nevyhnutných úkonov súvisiacich s prípravou významnej investície, najmä kvôli hydrogeologickému prieskumu, archeologického prieskumu, geodetickému prieskumu a zameraniu, pyrotechnickému prieskumu a radónovému prieskumu.
(2) Činnosti podľa odseku 1 je držiteľ osvedčenia povinný najmenej 15 dní vopred oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti.
(3) Ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv držiteľa osvedčenia majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Na náhradu škody sa vzťahuje Občiansky zákonník. Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú opakovanú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti; náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Nárok na primeranú opakovanú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti možno uplatniť u držiteľa osvedčenia do dvoch rokov odo dňa, keď sa o tom vlastník nehnuteľnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak právo vlastníka nehnuteľnosti na primeranú opakovanú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zaniká. Ak sa držiteľ osvedčenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej opakovanej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej opakovanej náhrady do jedného roka odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa osvedčenia.
(4) Držiteľ osvedčenia je povinný konať tak, aby nespôsobil ujmu na právach vlastníkov dotknutých nehnuteľností, a ak sa jej nedá vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru. Po skončení nevyhnutných pozemných prác je držiteľ osvedčenia povinný uviesť pozemky do pôvodného stavu, alebo ak to nie je možné, je povinný uhradiť vlastníkovi pozemku spôsobenú škodu.
(5) Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je držiteľ osvedčenia povinný podať do troch mesiacov od oznámenia podľa odseku 2; prílohou k návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľnosti je aj geometrický plán stanovujúci rozsah vecného bremena.
(6) Vlastník nehnuteľnosti má za zariadenie, pardon, zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu. Náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom osvedčenia.
(7) Nárok na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena možno uplatniť u držiteľa osvedčenia do dvoch rokov odo dňa, keď sa vlastník nehnuteľnosti o uplatnení zákonného vecného bremena držiteľom osvedčenia dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom osvedčenia a pri zákonných vecných bremenách odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, inak právo na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena držiteľom osvedčenia zaniká. Držiteľ osvedčenia je povinný písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Ak sa držiteľ osvedčenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do jedného roka odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa osvedčenia.
(8) Na základe dohody medzi vlastníkom nehnuteľnosti a držiteľom osvedčenia možno náhradu podľa odseku 3 a náhradu podľa odseku 6 vyplatiť súčasne a náhradu podľa odseku 3 možno vyplatiť aj naraz za celé obdobie núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti.
(9) Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi osvedčenia. Ak dôjde k zmene osoby držiteľa osvedčenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa osvedčenia.
(10) Návrh na výmaz vecného bremena predkladá držiteľ osvedčenia do troch mesiacov od ukončenia činností podľa odseku 1.".
3. V § 14 sa odsek 1 dopÍňa písmenom i), ktoré znie:
„i) nepodá návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností v lehote podľa § 12 ods. 5 alebo nepodá návrh na výmaz vecného bremena v lehote podľa § 12 ods. 10.".
4. V § 14 sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d) odseku 1 písm. i).".
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem. Ďalší v rozprave vystúpi pán predseda hospodárskeho výboru Peter Kremský.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, ctená snemovňa, chcel by som sa vyjadriť k návrhu tohto zákona a takisto predniesť pozmeňujúci návrh. Myslím si, že tento návrh zákona je veľmi dôležitý preto, aby mnohé významné investície na Slovensku netrpeli obrovskými zdržaniami, rôznymi byrokratickými prekážkami a extrémnym predlžovaním procesov, ktoré často prinesú to, že tá investícia nakoniec sa neuskutoční alebo sa uskutoční v menšom rozsahu, prípadne sa uskutoční oveľa neskôr, keď sa trhové podmienky už výrazne zmenili, a to často mení celý, celý zmysel tej investície.
Slovensko v tomto zaostáva za okolitými krajinami, ktoré majú tieto procesy podstatne rýchlejšie a dokážu ich v kritických prípadoch naozaj výrazne-výrazne urýchliť, a tým Slovensko stráca konkurenčnú výhodu, ktorú má vo svojom, vo svojej polohe, vo svojom prístupe k infraštruktúre, vo svojich šikovných, schopných, kreatívnych, flexibilných ľuďoch, a to je veľká škoda.
Čiže vítam tento zámer ministerstva hospodárstva priniesť úplne nový zákon o významných investíciách a verím, že to prinesie prospech pre celú našu krajinu.
V tomto zákone sa však myslelo hlavne na priemyselné investície a ako spomínam, je to veľmi dôležité, ale takisto tu máme investície v iných oblastiach, ktoré sú takisto veľmi dôležité. Spomeniem len príklad investícií v oblasti dopravy, ktoré sa takisto veľmi často zdržujú, naťahujú, sú tam veľmi dlhé lehoty na rozhodnutia a prináša to situácie, že naozaj nám kolabuje doprava. Mnohé regióny sú úplne odrezané od sveta a tvoria sa obrovské lieviky, kde ľudia stoja hodiny v zápchach. Stačí, keď spomeniem mesto Ružomberok, ktoré dnes sa stalo úplne príslovečným v tej oblasti, že tam ľudia trávia hodiny v zápchach vo svojich autách, ani nehovoriac o tovarových tokoch, ktoré sa oneskorujú a ďalší takýto lievik je Strečno, ďalší takýto lievik je Kysuce, a samozrejme hrozí nám, že ďalším sa stane Triblavina, Ivanka pri Dunaji. Oblasť vlastne na vjazde do Bratislavy.
Čiže po dohode s ministerstvom hospodárstva som pripravil pozmeňovací návrh, ktorý pamätá aj na iné typy investícií. Som veľmi rád, že tam bola veľmi ochota a súčinnosť s ministerstvom hospodárstva, aby sme vlastne rozšírili tento zákon o významných investíciách aj na dopravné stavby. Takisto prenosovú sústavu elektroenergetických zariadení, a takisto výstavbu zdravotníckych zariadení, informačných technológií verejnej správy, aby vlastne aj v týchto prípadoch sa mohli tieto procesy urýchliť, a aby, aby tieto diela sa mohli vykonať oveľa rýchlejšie.
Prečítam teraz tento pozmeňujúci návrh a verím, že ho podporíte. Je v podstate relatívne krátky a vlastne prináša alebo zahŕňa aj tieto typy investícií do tohto zákona. Samozrejme, vo väčšine prípadov je to iba v prípade, že ich vykonáva právnická osoba, ktorej zakladateľom je štát, VÚC alebo obec. Teda ide o verejné investície.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského k vládnemu návrhu zákona o významných investíciách, tlač 560.
Návrh zákona o významných investíciách sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 písmeno h) znie:
„h) strategickým územím okrem písmena f) a g) je aj stavba plynovodu, plynárenského zariadenia distribučnej siete, plynárenského zariadenia prepravnej siete, elektrického vedenia, elektroenergetického zariadenia prenosovej sústavy, elektroenergetického zariadenia distribučnej sústavy, ako aj strategickej dopravnej a inžinierskej infraštruktúry celonárodného významu, o ktorej rozhodla vláda Slovenskej republiky".
Odôvodnenie: okrem odstránenia chyby v terminológii bolo potrebné do textu doplniť aj pojem zariadenie prenosovej sústavy, nakoľko vyššie spomínané projekty spoločného záujmu sa nevzťahujú iba na distribučnú, ale aj na prenosovú sústavu a strategickú dopravnú a inžiniersku infraštruktúru celonárodného významu.
2. V § 2 písm. i) bod 1. sa vypúšťajú slová „podľa písmena f)".
Odôvodnenie: navrhuje sa vypustenie vnútorného odkazu na písm. f) a tým sa písmeno i) rozšíri na všetky prípady strategických území, ktoré zákon vymedzuje v § 2 písmenách f), g) a h).
3. V § 3 odsek 5 znie:
„(5) Významná investícia je okrem odsekov 1 až 3 aj investičný projekt, ktorého účelom je výstavba zdravotníckeho zariadenia alebo informačnej technológie verejnej správy, odvolávka na poznámku 4), ak je súčasťou kritickej infraštruktúry, odvolávka na poznámku 1) a spĺňa podmienky podľa odseku l.".
Poznámka pod čiarou v bode 1., to je súčasť kritickej infraštruktúry, je § 2 písm. a) zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov a poznámka pod čiarou štyri znie, tam je odvolávka na informačné technológie verejnej správy, znie:
"⁴⁾ § 2 zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Nasledujúce odkazy k poznámkam pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: navrhuje sa rozšírenie zákona aj na významné investície, ktoré sú investičné projekty výstavby strategických databázových systémov s tým, že musia byť súčasťou kritickej infraštruktúry a ich realizáciu bude zabezpečovať výlučne právnická osoba, ktorej zakladateľom je štát, VÚC alebo obec.
4. Do poznámky pod čiarou k odkazu 3 sa dopĺňa text:
„Čl. 2 bod 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 v platnom znení.".
Odôvodnenie: ide o doplnenie odkazu o príslušné nariadenie.
Ďakujem za pozornosť a verím, že môj pozmeňovací návrh podporíte.

Ďalším v rozprave, ktorý vystúpi, je pán poslanec Tomáš Taraba.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda vlády, prišli ste s návrhom zákona, ktorý by mal urýchliť a uľahčiť najmä investorom na Slovensku postaviť veľké investičné projekty.
Ja si myslím, že nikto v tejto Národnej rade, príčetný, nie je proti tomu, aby na Slovensku chodili investori investovať. Samozrejme, že export jedného automobilu má väčšiu hodnotu, ako povedzme tony kukurice. To znamená, z tohto pridá, z tejto pridanej hodnoty to je úplne samozrejmé, že tie investície vedia pre Slovensko byť prínosom.
Ja som dlhé roky robil s príchodom investorov a ja úplne nezdieľam taký ten optimizmus, že väčšina investorov odišla preto, lebo sme nemali úplne pripravené tie podmienky územia a podobne. Samozrejme, že to, čo sa dialo okolo Kii, to bol teda veľký extrém, hej, že tam bolo sedemtisíc vlastníkov, ale zároveň, zároveň taký je aj ten príklad toho, že ako sa investori rozhodujú. Kia sa dlhé obdobie motala kade tade, pozerala iné, iné územia, a nakoniec, keď na poslednú chvíľu sa ukázalo prezidentovi koncernu Hyundai-Kia okolie Tepličky pri, pri Žiline, tak povedal, že im sa to ľúbi, oni tam chcú ísť. Bolo to blízko, bolo to blízko českých hraníc, kde vedeli, že idú s Hyundaiom. Nebolo to ďaleko, vedeli zdieľať subdodávateľskú sieť a podobne.
A takto vyzerali rozhodovania Kórejcov, pretože oni boli veľmi naučení, že v Kórei, kde ukázali na ktorý pozemok, tak proste tam tiež neplatili v podstate regulatívy a podobne. A nevedeli pochopiť, že čo sa to tu deje, keď roky sa nevedeli dostať ani k pozemkom. Takže z tohoto pohľadu ak budeme mať nástroj, ktorý veľmi rýchlo bude vedieť pripraviť územie, kde ale reálne investor pôjde, tak je to samozrejme, že pridaná hodnota.
Drvivá väčšina investorov, ktorí na Slovensku chodili, a došli do finále, tu môžem menovať LG Philips a veľké takéto obrovské koncerny, oni prišli do finále na Slovensku, dostali ponuku (zaznievanie gongu) na konci dňa, viete aj Hankook, to tiež bol taký, vtedy taký až prúser vtedajšieho ministra Ruska, ale Slovensko oni len používali na to, aby dostali veľmi silné konkurenčné ponuky v Českej republike, v Poľsku a podobne. To znamená, ten, pri veľa týchto veľkých investorov ten záujem úplne až taký reálny nebol. Oni so Slovenskom rokovali, dostali nejaký balík, a potom s tým balíkom skôr chodili do okolitých štátov a očakávali, že dostanú niečo viac alebo vyrokujú niečo viac.
Ja si myslím, že Slovensko, a to si treba reálne teraz skôr skonštatovať, my nemáme kapacitu veľkú na to, aby už sem chodili nejakí mega veľkí investori. Samozrejme, že jedna vec je, že prídeme do finále s niekým, ale to vôbec neznamená, že to je až taký reálny záujem. Poviem príklad, Slovensko stratilo asi desať veľkých investorov, ktorí skončili vo Vroclave, a skončili tam preto, lebo jedno z najväčších Slovenských miest už keď je, tak má 80-tisíc obyvateľov, kdežto poľská aglomerácia má v miliónoch. To znamená, to sú úplne iné dopady na to, že na dovoz tých zamestnancov. Na Slovensku musia stavať, rozmýšľať, že kde postavia nájomné byty, kde, ako si stabilizujú pracovnú silu a podobne. Toto v Poľsku oni riešiť nikdy nemuseli ani nemusia.
Druhý vážny problém, ktorý nám zobral veľmi veľa investorov, bol ten, že prišli na ministerstvo školstva, vypýtali si profiláciu jednotlivých škôl v regiónoch, a zistili, že všade je sociálna práca, málo učňovkárov a tak ďalej. Všade, všade študenti práva a neviem čoho všetkého, takže to bol ďalší problém, ktorý nás stál niekoľko, niekoľko investorov veľkých a v tomto sa absolútne nič nezmenilo ani nemení podľa mňa. Máte ministerstvo školstva a ja verím, že v tomto sa niečo pohne, ale už tá situácia pred desiatimi rokmi, pätnástimi, bola úplne že kritická na Slovensku.
No takže náš, náš problém je, že my jednoducho s takým Poľskom, pokiaľ ide o pracovnú silu, či chceme alebo nie, tak veľmi súťažiť nevieme. S kým nevieme tiež súťažiť, sú zase tie krajiny úplne na východe, keď ide vyslovene iba o nejakú manuálnu prácu a cenu práce, pretože tie investície sa robia tak z horizontu sedem rokov dopredu, no a to, čo zostáva, je, že ja si myslím, ak budete mať tento nástroj, to je v poriadku, ale teraz, keď som počul pána Kremského, na čo všetko sa to má uplatňovať, tak potom vzniká otázka, že či neskonštatujeme radšej, že na Slovensku je neskutočne komplikované čokoľvek postaviť, a potom riešme to, aby to také komplikované nebolo, lebo pán Kremský teraz vymenoval asi sedem oblastí ďalších, do ktorých chcete uplatňovať to, že aby sa jednoducho a rýchlo dalo stavať. Však v poriadku, poďme tou cestou, ale potom kde nájdeme tú hranicu? Lebo, lebo vydávate certifikáty o významných investoroch, na konci dňa viete, ako to skončí. Každý obchvat mesta, každý obchvat dediny, nakoniec všetko bude súčasťou infraštruktúry dôležitej, pretože všade sú zápchy, a potom sa bavme o tom, že dobre, poďme reálne teda s tým, čo zdá sa, že úplne zastalo, zmeniť stavebný zákon, zmeniť proste spôsoby vyvlastňovania, náhrady za to vyvlastňovanie, aby to proste nebolo to, že, že štát to vyvlastňuje a tvári sa, že to je, že to je proste kukurica, a potom de facto sú to vlastne stavebné pozemky.
Takže podľa mňa potom urobme normálne že komplexnú nejakú zmenu, ktorá sa bude týkať v rozumnej miere v podstate aj malých, aj stredných. Jednoducho áno, rýchlosť je dôležitá, ale tá rýchlosť nie je až tak dôležitá pri tých úplne že najväčších, pretože tam nehrajú rolu nejaký, nejaký mesiac alebo podobne. Ale pri tých stredných investoroch, stredne-veľkých investoroch, tam je oveľa-oveľa dôležitejšia a tých sa to možno ani týkať nebude.
A to, čo by ste mohli nejakým spôsobom, neviem, či to tento zákon dokáže obsiahnuť alebo nie, ale existuje dnes veľa investorov, ktorí už zo Slovenska odišli. Zostali tu reálne po nich tie prázdne haly. Štát im poskytol finančné prostriedky alebo incentíva na to, aby tie, tie investície tu zrealizovali. No a problém je, že tie, tie haly sú dnes prázdne. Oni to majú dávno odpísané, ich to nejak akože netlačí, ale štát by vedel jednotlivé tie areály podľa mňa využiť, najmä pokiaľ pôjde o proste ostatných investorov, ktorí by do toho priestoru vedela ísť, vedeli ísť. A tam, kde je dnes problém, že štát nemá absolútne žiadnu páku, nemá žiadne predkupné práva na tie nehnuteľnosti, na ktoré v minulosti poskytol štátnu pomoc. A tie štátne pomoci, viete, každý investor za vami bude chodiť a povie, že v ideálnom prípade on chce sto percent cash, lebo však to je najlepšie dostať za sto percent nehnuteľnosť a vy ako dobrý hospodár budete ponúkať najmä daňovú úľavu, lebo však nech, keď si na seba profitabilne zarobí, tak potom v poriadku, ak bude robiť, zamestnávať ľudí, niečo kreovať, tak pre štát je najlepšie dávať daňovú úľavu, pre investora je získavať najmä hotovosť.
No a teraz vy sa budete musieť stretnúť niekde, niekde v polke alebo teda v nejakej predstave, no len problém je potom ten, že títo veľmi veľkí investori majú subdodávateľské rôzne reťazce naviazané a veľa tej technológie, ktorá sem chodí, chodí cez transferové oceňovania, ale s tým, že oni vlastne z vlastných podnikov nosia tie linky, čo my nevieme nikdy presne identifikovať, že či to je naozaj že úplne nové, alebo to kúpili, kúpili to cez spriaznené osoby a podobne. A týmto sa nafukujú tie investície, ktoré síce potom nominálne vyzerajú, že sú proste dvesto, tristo, štyristo miliónov, ale keď to rozrobí sa niekedy úplne že dopodrobna, a to teda by som vedel o prípadoch rozprávať, tak zrazu sa zistilo, že proste sú tam ponafukované rôzne, rôzne položky, ktoré tú hodnotu ani, ani zďaleka takú nemali, len aby sa dostali do toho pásma strategických investorov.
Takže preto podľa mňa úplne zo strednodobého hľadiska oveľa čitateľnejší prístup je, keď teda identifikujete, že tu je vážny problém, že všetko trvá strašne dlho, tak potom nájdime riešenie, ktoré ale bude prijateľné vlastne aj pre tých stredných alebo aj pre tých menších.
Ďakujem.

Vyčerpali sme rozpravu k tomuto bodu. Vyhlasujem rozpravu za uzavretú. Takže nie, pán minister sa ešte prihlásil na poslednú chvíľu do rozpravy. Udeľujem mu slovo.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Hlásim sa do rozpravy, aby pán poslanec Taraba mohol na mňa reagovať vo faktickej poznámke.
V podstate so všetkým súhlasím, čo ste povedali, a chcem uviesť pár drobných doplnení. Ja som nespomínal Kiu v tom mojom, pri prvom vstupe, ale BMW ako príklad, a nechcem tým povedať, že väčšina investorov, ktorí sem neprišli, je takých ako BMW. Nie. BMW je jeden do očí bijúci príklad a keby to bol iba tento jeden prípad, tak si myslím, stojí to za to prijať tento zákon, lebo to by bol naozaj obrovský investor, zrovna taký, ktorý tú dodávateľskú sieť na Slovensku by vybudovanú mal.
No a potom ste ďalej spomenuli teda, že už pomaly niet moc kde kapacít, súhlasím s vami, ale na východe je tá situácia predsa len iná. Teda nielen na východe, ale konkrétne v najmenej rozvinutých okresoch a preto aj všetky investičné stimuly, ktoré ja som predložil vláde, možnože s jednou výnimkou, išli, išli práveže na východ alebo úplne hore na Oravu alebo na, na juhovýchod. Čiže tam, kde naozaj má ešte zmysel prinášať pracovné miesta s cieľom znižovať regionálne rozdiely. No nie je pravda, že na tom východe sú len ľahké montážne práce. Je tam napríklad aj niekoľko tisíc ľudí zamestnaných ako programátori, v T-Systems, ale aj v ďalších firmách v Košiciach. Čiže tam, tam ten potenciál je aj na náročnejšie práce. Navyše to, čo dnes je nejaká ľahká montážna práca, tak o pár rokov to bude skoro programovanie tých kobotov alebo o takýchto vyslovene sofistikovaných činnostiach.
Potom ste spomenuli, že to, čo tu naozaj chýba, je vzdelanie. Áno, súhlasím s vami, sociálna práca, politológia, právo, kadečo. A potom tí ľudia jazdia taxíkmi. Čiže tam je čo robiť. Už prvú vysokú školu v Sládkovičove zrovna sa podarilo zrušiť, ale viem, že Braňo Gröhling tu má aj ďalšie plány a pokračuje, len nejde to zo dňa na deň. No a potom ste spomenuli, že teda Slovensko je len akási návnada a aby s našimi ponukami niekde dostali viac. Áno, ale deje sa to aj naopak. Zažil som tieto prípady. Čiže ono sa to tak plus-mínus vyrovná a na konci dňa rozhodujú iné, iné faktory, ako len investičné stimuly preto, lebo Európska únia stanovuje pomerne jasné stropy a keď už dajú všetci, všetci maximum, tak potom už všade má rovnako a tým pádom hrajú rolu iné faktory. A k tým iným faktorom patrí napríklad čas, ktorý tu vieme získať, a vieme ho získať aj v prípade menších investícií preto, lebo ten zákon aj znižuje sumy. No a poslednú vec. Teda sumy, čo treba preinvestovať a koľko ľudí zamestnať.
Posledné dve veci, čo chcem spomenúť. No aj tam vám dávam za pravdu, že pokiaľ tu chceme týmto nahrádzať stavebný zákon, či nie je rozumnejšie napísať nový, robí to kolega Holý. Je to veľmi ťažká vec. Čím komplexnejšia úprava, tým to trvá dlhšie, tým je aj menšia šanca, že to prejde. Tam boli no už desiatky rozporových konaní, a to sme ešte stále len vo vnútri koalície. A keď ten zákon teda už bude pustený do, do parlamentu, tak to bude ďalšia velikánska debata, ale významné zmeny takéto niečo so sebou majú, chcem vám teda len, so sebou prinášajú. Chcem vám teda len povedať, že áno, toto sa robí a napriek tomu si myslím, že táto novela zákona je dôležitá, užitočná a vrátane aj tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli predložené.
Úplne posledná poznámka k tým prázdnym areálom. No tak, keď raz predáte firmu, keď aj predáte firme pozemok, ona si tam postaví halu, aj keď so štátnym príspevkom, tak, tak je to skrátka jej vlastníctvo. Ale SARIO prednedávnom, pár mesiacov dozadu veľmi rozsiahlym spôsobom a náročným aktualizovalo zoznam voľných kapacít, ktoré aj reálne ponúkame, je tam vyše 500 objektov. Môžete si stiahnuť aplikáciu, ktorá sa volá Industrial Parks a tam uvidíte, čo, kde, v akej rozlohe a aká plocha je disponibilná, aké je tam pripojenie elektrické, plyn, podobne. Toto všetko tam nájdete. Čiže minimálne toto sme urobili, že keď sem príde investor, tak nemusíme najprv siahodlho zisťovať, čo by malo byť preňho vhodné, ale je to pár klikov v počítači, ktorému sa, ktorými sa, ktorými je možné vyfiltrovať mu tie objekty, ktoré sú pre prípadného investora vhodné. Takže toto som chcel v krátkosti reagovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vaše vystúpenie, pán minister, jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Tomáš Taraba.

Ďakujem, pán minister. Oceňujem, že ste vystúpili, aby som mohol reagovať. Len dve také. Áno, ja viem, že vy ste hovorili o BMW, ja som zámerne povedal o Kii, pretože to, čo tam bolo, tak to bolo úplné eldorádo, ale ja hovorím ako príklad, že už ani dnes by sme nenašli manažérov za štát, ktorí by boli ochotní robiť tú partizánčinu, ktorú museli tam robiť, aby vôbec mohla Kia stavať, lebo tam tým, že sa tam namontoval Kočner a kadekto, sa nevedeli dostať k tým pozemkom a zrazu zistili, že nevedia dať stavebné povolenie ani na, na lakovňu a podobne. Takže to, preto tento zákon je dôležitý.
Ale poviem vám úplne také, vy ste vtedy robili poradcu u Mikloša, keď sme my rokovávali s týmito investormi, mimochodom T-Systems som za Slovensko viedol rokovania ja vo Viedni, no a keď sme prišli, tak Mikloš, bolo pred voľbami a jednému veľmi veľkému investorovi povedal, že všetko im dá, len nech idú do Banskej Bystrice, lebo oni chceli ísť najbližšie k Bratislave. Všetko im dá, nech idú do Banskej Bystrice. A oni mu povedali, že keď majú ísť do Banskej Bystrice, už potom pôjdu do Poľska alebo do Maďarska a že buď im tie peniaze dá, keď nepôjdu úplne na západ. Lebo oni chcú byť najbližšie k Viedni, kvôli školám, kvôli neviem čomu a tak ďalej. A zrazu, keď máte veľkú, veľkú fabriku, kde má dôjsť 250 expatriotov so svojimi rodinami, no tak im neni jedno úplne, že kde ide. To znamená, toto sú tie, tie reality, ktoré proste sú. To, čo Slovensku v minulosti paradoxne by, by bolo pomohlo, keby Bratislavský kraj nebol tak veľký, ako je, keby bola iba Bratislava, pretože tým pádom my nevieme čerpať z Európskej únie na širšie okolie žiadnu pomoc a všetky IT firmy chcú ísť blízko Bratislavy. To je realita, aj napriek tomu, že viem, že T-Systems išlo do Košíc, ale to bolo skôr kvôli trošku iným vzťahom, ktoré tam na Košice boli vtedy.

Vyhlasujem rozpravu za uzavretú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či má záujem o záverečné slovo. Pán minister? Nie. Pán spravodajca? Chcem sa spýtať, pán spravodajca, že kedy navrhujete hlasovať o tomto návrhu. Nech sa páči.