40. schôdza

Dve faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mičovského. Potom sa do rozpravy prihlásil pán generálny prokurátor.
Takže, nech sa páči, pán poslanec Blaha s faktickou.

Pán Mičovský, ja si veľmi dobre pamätám, ako pán generálny prokurátor podrobne vysvetlil, ako bola celá kauza Vietnamec iba jedna obludná Tódovej konšpiračná teória. Potvrdil, že desiatky výsluchov hovorili, že v lietadle nebolo nič podozrivé. Potvrdil, že tu existuje úplne logické vysvetlenie, že jeden z Vietnamcov stratil diplomatický pas, a teda použil svoj civilný pas. Konšpiračná teória, že Kaliňákov ochrankár išiel podozrivo dva mesiace potom na dovolenku do Vietnamu, sa vyvrátila tým, že pán si ju objednával rok dopredu, čiže to nemohlo byť tento dôvod. A jeden po druhom, celé tie čriepky tam zapadali, že všetko si to Tódová vymýšľala a vsúvala tu slovenskej verejnosti tento nezmysel, ktorý logicky vyhovoval nemeckej strane. Pretože ten, kto zlyhal v tomto prípade, bola nemecká strana. Nemcom vyfúkli Vietnamci zrejme to vietnamské zlodejisko spod nosa a zobrali ho do Vietnamu a tam ho odsúdili, lebo to je gauner a zločinec a teraz sa tu bavíme o ňom, ako keby to bol nejaký hrdina. Nemci zlyhali, Nemci zbabrali. A samozrejme, že im teraz vyhovuje, keď budú Korčekovi vešať na nos, že ako sú dnes celkom spokojní s tým, že sa im to celé zrútilo.
A vy ste tak naivný, že teraz Korčokovi, ktorý slúži Nemcom a neslúži Slovensku, veď to je agent západných mocností, ešte mu veríte tieto reči. Je to úplne trápne, keď všetky tie dôkazy, ktoré predložil pán Žilinka, jeden po druhom vecne a absolútne právne podložené, vy teraz idete konfrontovať nejakým svojím pocitom pravdy. Vy máte niekde v hlave vymodelované, že tu máme zlo, tu máme dobro, toto je nejaká pravda s veľkým P, klamstvo s veľkým K, a vy to teraz idete vsúvať ako nejaký hypnotizér slovenskej spoločnosti. Veď, preboha, počúvajte fakty! Počúvajte, čo hovorí pán Žilinka. On nie je spriahnutý v žiadnej obrovskej celosvetovej konšpirácii reptiliánov, ktorí uniesli Vietnamca. On hovoril fakty a vy iba blúznite.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Štefan Kuffa.

Janko, mi tu skýta sa len s tebou súhlasiť, a to je dlhodobo známa vec, že prirodzená úcta k autoritám sa nielen stratila, ale ja dodám, že je systematicky nabúravaná. Veď sme tuná svedkom, keď tu je pán generálny prokurátor, ktorý zastupuje tak vážnu inštitúciu, ako je Generálna prokuratúra, akú úctu my poslanci Národnej rady vzdávame zástupcovi Generálnej prokuratúry, kde je on hlavou. To je celý ten problém. Ale to nie je len pri Generálnej prokuratúre, že táto úcta sa stratila. Ale to je vo všeobecnosti ako takom. Nič nemáme v úcte.
A viete, ja vám to poviem takto a môžte sa aj zasmiať, ale tá úcta sa stratila predovšetkým tým, že sme systematicky začínali a stále aj naburávame rodinu, a to je to také, odtiaľ to pramení, keď sú zle vychovávané tie deti. Však si zoberte, úcta k šedinám dávno sa stratila. Dávno sa stratila. Takže to nie je len teraz ako tuná, ale vo všeobecnosti.
A tak ako si sa dotkol toho strachu, vieš, ale ja ti to takto poviem. Vládnuť demagógiou strachu je znakom totality. Strach je pochopiteľne ľudský, tak ako si to povedal, že mnohí policajti sa boja. Ale, a však keď si v službe štátu, no tak môžeš mať ten strach. To ja sa z toho neposmievam. Ale je ten strach na to, aby si ho prekonával, hej, to, aby si ho prekonal a slúžil naozaj štátu, to je oveľa dôležitejšie, ako je ten strach. Tak ten strach treba ako prekonávať. Ale práve aj my sme tí, ktorí ten pocit strachu tuná vzbudzujeme.
A ten únos Vietnamca, to len tak v závere sa chcem. Áno, je to veľmi dôležité, jak to rozprávaš, ale oveľa dôležitejší je ten únos ľudí, ktorí skončili v kolúznych väzbách a vo väzbách, a to robil štát. Čo sú tieto únosy? Tieto ťa netrápia, že naši občania skončili neoprávnene v base? Však tu máme aj výsledky, ovocie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo.
No predovšetkým chcem povedať, že som rád, že línia zahraničnej politiky Slovenskej republiky je úplne jednoznačná a že v osobe pána ministra Korčoka máme človeka, ktorý túto líniu veľmi elegantne, veľmi presvedčivo a veľmi potrebne háji. Takže určite by som si s ním nedovolil spájať žiadne konšpirácie, žiadne pochlebovanie alebo žiadne potrimiskárenie. Naopak, som presvedčený, že záujmy Slovenskej republiky sa majú hájiť práve takýmto spôsobom. Orientácia smerom k našim spojencom je jasná a som presvedčený, že sú v tom záruky nie pre nás, ktorí sme tu na chvíľu, ale pre krajinu, ktorá tu musí byť, verme, že na veky. A to je veľmi dôležité vedieť, kam patríme.
Čo sa týka tých pocitov. Nuž, o pocitoch by som nerozprával, aj keď viem, že v tejto chvíli je ťažko položiť všetky argumenty na stôl. Tu by som len upozornil na tú časť môjho vystúpenia, kde som naznačil, že z tých poznámok z rozhovorov, ktoré som teda viedol s policajtmi, ktorí mali odvahu prehovoriť, ale nevedeli celkom uveriť, že už v tej chvíli je to všetko tak isté, že môžu ísť s tým na verejný priestor, tak sa koná. Urobil som kroky, ktoré som považoval ako občan aj ako poslanec za potrebné, a verím, že vďaka odvahe týchto policajtov nie je tomuto prípadu koniec a že napokon všetko sa dá aj prehodnotiť a pán generálny prokurátor príde možno aj k tomu, že bude treba prípad otvoriť a trestné oznámenie podať. Ale to, samozrejme, je niečo, čo ja nedokážem predvídať. Len prosím, aby sme to chápali ako vo vývoji, ten proces hľadania pravdy v prípade Vietnamca aj v prípade našej spoločnosti, ako sa posunúť ďalej, je kontinuálny a verím, že všetci na ňom sa budeme podieľať tou mierou, ktorou nám ukladá to svedomie i súčasné postavenie poslancov.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán generálny prokurátor.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja som očakával, že pán poslanec Mičovský otvorí, otvorí túto tému, pretože viem, že mu je blízka. A tak to aj berem a pripravil som si niekoľko poznámok k tomu.
Ja som sa k prípadu Vietnamec vyjadroval na branno-bezpečnostnom výbore a potom aj v médiách veľmi podrobne, veľmi konkrétne. Prezentovali sme, koľko procesných úkonov bolo vykonaných a s akým obsahom. A zároveň sme konštatovali aj to, že boli vypočutí všetci príslušníci Policajného zboru, ktorí sa zúčastňovali alebo mali mať nejakú informáciu alebo mohli mať nejakú informáciu v súvislosti s týmto trestným prípadom. Na základe tých dôkazov, ktoré boli produkované, nebolo možné vzniesť obvinenie žiadnej konkrétnej osobe.
Zároveň odmietam, že by bolo zastavené stíhanie, že ja som neumožnil stíhanie alebo že som zastavil stíhanie. Ja som ako generálny prokurátor v tejto veci nevykonával žiaden procesný úkon v trestnom konaní. Žiadne rozhodnutie som nevydal ani pokyn smerujúci k zastaveniu trestného stíhania. V danej veci naďalej prebieha trestné stíhanie vo veci a o tomto som informoval aj verejnosť, aj pána ministra zahraničných vecí na základe jeho osobného listu. Čakáme na vybavenie dožiadaní o právnu pomoc z Vietnamu. Má byť vypočutý samotný poškodený, ako aj styčná osoba, ktorá dohadovala styk ministerstva vnútra a vietnamskej strany.
Pokiaľ ide o to, že nemecká strana, nemecká strana má nejaké pocity alebo domnienky, treba povedať, že jedna stránka mince je vnímanie veci zo strany politikov a druhá stránka je vnímanie veci vyšetrovateľmi a prokurátormi, pretože my na vec nemáme politický pohľad. My máme na vec čiste právny, skutkovo-právny pohľad a ani iný nie je možný. Jednoducho prokurátor dozorujúci pracuje s tými dôkaznými prostriedkami, ktoré boli vykonané, a z nich vyplývajúcimi dôkazmi, obsahom jednotlivých dôkazov. Na základe týchto dôkazov ja som aj písal na žiadosť pána ministra zahraničných vecí mu taký osobný list, kde som mu odpovedal a potvrdil som, že v priebehu trestného konania nebolo možné jednoznačne preukázať ani skutočnosť, či sa vôbec unesený vietnamský občan nachádzal na území Slovenskej republiky. Toto je proste fakt. To je fakt. Toto nie je preukázané. Hovorím to už naposledy, lebo už sa k tej téme nebudem vracať. Zároveň v obžalobe generálneho spolkového štátneho zástupcu pri spolkovom súdnom dvore z 19. februára 2018 proti obžalovanému českému a vietnamskému štátnemu príslušníkovi Long Hai sa v tejto súvislosti konštatuje, že unesený vietnamský občan bol po násilnom zadržaní dopravený do rodnej krajiny neznámou cestou. Nevedia to ani nemecké orgány ustáliť, ako sa vôbec dostal z Nemecka do Vietnamu, a už vôbec nie, že cez Slovensko.
Zároveň som aj pána ministra zahraničných vecí informoval, že vyšší krajinský súd vo svojom rozsudku z 25. júla 2018 potvrdeným uznesením spolkového súdneho dvora zo 7. augusta 2019, ktorým právoplatne rozhodol o odsúdení toho občana Long Nguyen Haia, potvrdil, že na základe vykonaného dokazovania nemohol skonštatovať vedomú participáciu členov slovenskej vlády na únose vietnamského občana.
Čo ma však viac vyrušuje na tomto prípade, je to, že zasahovali alebo snažili sa ovplyvňovať či už verejnú mienku, alebo činnosť orgánov činných v trestnom konaní politici, čo nie je správne, jednoducho nie je to správne. Ja budem demonštrovať to na jednotlivých krokoch. Ja som o nich informoval aj na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, keď sme prejednávali túto správu o stave zákonnosti, a zo strany médií to, čo som prečítal, bolo absolútne nepovšimnuté, takže ja to znovu dnes prečítam a prečítam to vlastne poslednýkrát.
K tomu, čo hovoríte, pán poslanec Mičovský, že ste boli informovaní príslušníkmi, ochrankármi o určitých skutočnostiach, o tom, že sa hanbia a že je vrhaný tieň podozrenia na nich. Na žiadneho z policajtov nie je vrhaný tieň podozrenia. Nikto ich neočierňuje a nikto ich ani neobviňuje z toho, že sa podieľali vedome či nevedome na únose kohokoľvek. To totiž nikto nikdy nepovedal. Aj na túto tému som sa bavil aj s pánom ministrom vnútra, zrejme o tej debate alebo tej komunikácii ste sa aj spoločne rozprávali. Ale pripadá mi, pripadá mi absolútne neprijateľné, pokiaľ hovoríme o funkčných orgánoch činných v trestnom konaní, v danom prípade funkčných orgánoch Policajného zboru, absolútne scestné, aby povedal policajt, že ja sa hanbím, ale bojím sa. Bojím sa povedať o niečom, čo som vnímal vlastnými zmyslami a čo môže prispieť k objasneniu závažného trestného činu. Proste je nemysliteľné, aby policajt, ktorý skladal prísahu, ktorý pozná svoje povinnosti, samozrejme, aj práva, aby totiž boli vypočutí všetci. Ak by bola pravda to, čo sa vás snažili presvedčiť, znamenalo by to, že krivo svedčili.
Ja som aj pána ministra vnútra upozornil na skutočnosť, že my sme pripravení ich kedykoľvek vypočuť, pretože to trestné stíhanie naďalej prebieha vo veci. Akúkoľvek osobu. To som, na toto vyzval aj v mojom vystúpení, v televíznom vystúpení, kde som rozoberal túto kauzu, a povedal som: Sme pripravení kohokoľvek kedykoľvek vypočuť, ak má čo povedať k veci vecné. Ale, opakujem, vecné.
Ale to, že sa policajti úradu ochrany ústavných činiteľov, niektorí, správajú ako baby na trhu a vedú chodbové reči, na základe ktorých riaditeľ úradu ochrany ústavných činiteľov takýmito chodbovými rečami futruje ministra vnútra a ten verejne vystupuje a vyzýva a spochybňuje výsledky doterajšieho vyšetrovania, to je trošku zvláštne. Ja len pripomeniem, že áno, ja mám o tom informáciu, že 10. marca ste informovali pána krajského prokurátora v Bratislave o tom, že sú pripravení niektorí príslušníci ochranky vypovedať. Samozrejme, viem aj o tom, že ste sa na túto tému bavili v tom čase s vecne nepríslušným špeciálnym prokurátorom Dr. Lipšicom, ktorý ma však o tejto skutočnosti informoval až po tom, čo sme dali mediálny výstup, že sme nezistili skutočnosti na vznesenie obvinenia alebo zmenu toho pôvodného rozhodnutia prvého. Ale to je v poriadku, to berem, poznáte sa, ste priatelia.
Vás upozornil pán krajský prokurátor podľa dokladov, že je potrebné mu písomne nahlásiť mená, funkčné zaradenie príslušníkov úradu ochrany ústavných činiteľov, aby sme mohli zabezpečiť ich vypočutie, či na krajskej prokuratúre, alebo na úrade inšpekčnej služby. To bolo 10. marca ´21, dodnes deň sa tak nestalo. A z vašej strany sa zrejme tak už ani nestane, lebo už nie ste ministrom.
Áno, 22. 4. 2021 sa uskutočnila tá relácia Pucung alebo to podujatie Pucung, alebo ako sa to volá. Tam bol minister vnútra a mal tam niektoré výroky, proti ktorým som sa ihneď, pomerne intenzívne sme na túto tému komunikovali v noci. Ja mám tú komunikáciu, ale z úcty k pánu ministrovi tú komunikáciu nebudem, nebudem čítať. Ale medzi iným bolo mi aj povedané, že však viete, aké vedia médiá dávať otázky, tak taká bola odpoveď. (Povedané s pobavením.) Ja viem, aké dávajú médiá otázky, ale vždy musí byť človek nad vecou a profesionálne pristupovať k veciam.
V nadväznosti na túto akciu, ten Pucung, bol vypočutý pán minister vnútra k danej veci, pretože tam sa vyjadril, že má informácie, že sú konkrétni príslušníci, ktorí by chceli vypovedať, a touto cestou ich aj vyzýva. Mediálne ich vyzval. Však to je v poriadku, ja som to nikdy nespochybňoval, že vyzýva niekoho, aby sa prihlásil.
On, zhruba povedané, na otázky vyšetrovateľa k danej veci a k obsahu tých verejných výziev uviedol všeobecne, že bol nespokojný s tým, že tí príslušníci boli nespokojní s tým, ako sa to uzatvorilo, a že to nekorešponduje s tým, ako to vnímali. Ale, samozrejme, vypovedali inak, lebo všetci boli vypočutí. O týchto skutočnostiach sa mal dozvedieť od riaditeľa úradu ochrany ústavných činiteľov, že sú niektorí príslušníci nespokojní. Na otázku, či komunikovali aj s ním osobne, to znamená, že či to má z počutia, alebo že či má priamo, odpovedal, že nie, nikto z nich s ním priamo nekomunikoval. Na otázku, či po tom 22. 4. bol niekým z tých príslušníkov kontaktovaný, uviedol, že nie, nikým nebol kontaktovaný. Na otázku, či disponuje nejakými konkrétnymi relevantnými informáciami, uviedol, že nie, okrem tých, ktoré teda sú medializované ikskrát. To znamená to, čo na základe skutočností nie vyplývajúcich zo spisu bolo medializované, to sa stále oživuje a tisíckrát opakovaná lož stáva sa pravdou.
Opýtali sa ho, či príslušníci mali byť sklamaní vyjadreniami generálneho prokurátora v súvislosti s touto udalosťou, to bolo, keď som vystúpil v televízii, a či má vedomosť, ktorí príslušníci mali byť sklamaní. Tak uviedol, že nie, riaditeľ úradu ochrany mu to uviedol len vo všeobecnosti, že sa to týka viacerých ľudí a že to vzbudilo nevôľu.
Bol vypočutý aj riaditeľ úradu ochrany ústavných činiteľov nadväzne na to, to bolo v máji tohto roku, a ktorý rovnako ako pán minister rozprával len všeobecne o tom, že boli nespokojní s tým, ako sa to uzatvorilo... počkajte, sekundu (krátka pauza, rečník listoval v podkladoch), a že vychádzal z toho, čo sa bežne rozprávalo po chodbách. Riaditeľ takéhoto útvaru, špičkového, elitného, vychádzal z toho, čo sa rozprávalo po chodbách! Označil zároveň ako svedkov štyri osoby, ktoré však vo veci vypovedali úplne inak, ako tvrdia oni. Pod prísahou, pod sľubom. Otázka priama znela, či sa rozprával s chlapcami z útvaru, na ktorú odpovedal, o tejto veci, samozrejme, odpovedal, že nie. Rozprával sa o tom hocikto, hocikedy, hocikde a ja neviem, s kým sa, s kým som sa rozprával. Proste toto je výpoveď riaditeľa elitného útvaru, ktorý tvrdí ministrovi vnútra, že sú tu príslušníci, ktorí sú ochotní vypovedať a majú závažné skutočnosti: Ja neviem, rozprával sa hocikto, hocikedy, hocikde, neviem, s kým som sa rozprával. Dokonca si ani nespomína na tú moju tlačovku, čo tam bolo povedané. Keby ju videl, mohol by reagovať. S ministrom komunikoval len vo všeobecnosti, už si to presne nepamätá. A na konkrétnu otázku, kto konkrétne bol sklamaný s mojimi výrokmi, uviedol, že nevie to uviesť, že bol on sklamaný.
Riaditeľ po tejto výpovedi, ja to chcem dokumentovať, že ozaj na našej strane je dobrá vôľa veci objasňovať, ale proste s veternými mlynmi sa nedá biť. To bolo 9. 6. Po tejto výpovedi všeobecnej 10. júna príde riaditeľ úradu ochrany ústavných činiteľov ku krajskému prokurátorovi v Bratislave s tým, že sú nejakí príslušníci, ktorí by chceli vo veci vypovedať a že sú ochotní vypovedať. Krajským prokurátorom bol vyzvaný opäť, aby oznámili mená priamo jemu alebo zaslali ich na krajskú prokuratúru a následne ich vyšetrovateľ úradu inšpekčnej služby predvolá a vypočuje, 10. júna, po tej všeobecnej výpovedi. Prečo ich neuviedol do výpovede? Samozrejme, tie mená od 10. júna ´21 dodnes deň neboli predložené ani úradu inšpekčnej služby, ani krajskej prokuratúre.
Urobil sa ďalší pokus. Vyšetrovateľ zaslal úradu ochrany ústavných činiteľov 15. 6. 2021, plus-mínus, tento dátum mám poznamenaný, žiadosť, dožiadanie o oznámenie mien príslušníkov, ktorí by vedeli uviesť nejaké skutočnosti, dodnes deň žiaden výstup nebol.
Takže povedzme si otvorene a nalejme si už konečne čistého vína, zodpovedzme si otázku, či to je len hra, či to sú len ničím nepodložené vyjadrenia politikov a médií, alebo čo máme viac spraviť. Čo máme viac spraviť, ako žiadať od policajtov, aby vypovedali pravdu, aby v prípade, že majú skutočnosti, prišli a vypovedali? Ale my ich nemôžme nijakým spôsobom donútiť. Každý si musí byť vedomý toho, aké sú jeho povinnosti, boli poučení a aj dnes musia si byť vedomí toho, akým spôsobom vypovedali, a mali by vedieť zdôvodniť, prečo vypovedali vtedy inak, ako by vypovedali dnes. Ale zjavne vypovedať nechcú. A o obave, že sa bojí policajt alebo nebojí policajt, to sú také... viete. Keby sa prokurátor bál a policajt bál, tak to môžme zabaliť a v týchto zložkách my nemáme čo robiť. Proste dennodenne je ten boj s kriminalitou otázkou ohrozenia života, zdravia aj nás, aj našich rodín, a práve preto som aj povedal včera, že ja jednoducho neurobím umelú správu o činnosti prokuratúry za obdobie, ktorému som ja nezodpovedal, len preto, aby som kydal na svojich kolegov prokurátorov, že sú zlí. Jednoducho cítim to tak, že tá správa je v tomto smere absolútne objektívna.
Takže na vysvetlenie tých súvislostí týkajúcich sa tejto kauzy, že tá snaha je, ale jednoducho my nemáme mlynské kolesá, aby sme tu niekoho na škripec naťahovali alebo na tie kolesá. Jednoducho takto sa to nerobí. A preto by mali aj politici a médiá pristupovať k veciam korektne, aby nezvyšovali to rozčarovanie ľudí z toho, či sa dosiahla, alebo nedosiahla spravodlivosť. Ale nechcite od prokurátorov a policajtov, aby sme postupovali na základe pocitov, domnienok, proste jediná vec sú dôkazy. My sme stále otvorení na vypočutie, na zdokumentovanie akýchkoľvek dôkazov.
Ďakujem veľmi pekne.

Osem faktických poznámok, deväť na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.
Nech sa páči, ako prvý pán poslanec Marek Šefčík.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán generálny prokurátor, teraz ste krásne ukončili svoju reč. Treba byť korektný, jediná vec sú dôkazy, my sme stále otvorení dôkazom.
No, vysvetľovali ste aj kauzu Vietnamec, ale ja sa troška vrátim. Hovoríte o dôvere verejnosti v Generálnu prokuratúru. V rozprave včera som vás vyzval a asi trikrát som to zopakoval, aby ste mne ako laikovi a ľuďom, ktorí nie sú právnikmi, vysvetlili svoje rozhodnutie zničiť nahrávku kauzy Gorila. Pred chvíľočkou ste hovorili, sme otvorení akýmkoľvek dôkazom a tak ďalej a tak ďalej. Čo je toto za rozhodnutie, ktoré nariadi zničiť takýto dôkazový materiál? Boli ste potom v rozprave, boli ste potom v rozprave, prihovorili ste sa Kotlebovi, ktorý vám dával otázky, ste ho oslovili pán poslanec Kotleba, a odpovedali ste mu pekne na otázky, ktoré vám položil. Všetka česť. Na moju otázku, moju otázku ste odignorovali. Reagoval som potom faktickou poznámku s tým, aby ste mi odpovedali. Vy ste napriek tomu, že ste mohli faktickú využiť a odpovedať mi, znova nereagovali. Prosím vás teda o odpoveď na moju otázku opakovane.
Ďakujem.