40. schôdza

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Marek Šefčík, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem ti, Juraj, že si upozornil aj ty na kontrast medzi tým, ako reagoval generálny prokurátor, špeciálny prokurátor, a nie je tam len kontrast v komunikácii. Ja som sa o tom presvedčil aj v týchto dňoch, keď som sa pýtal na zničenie nahrávky Gorily. Pán generálny prokurátor mi odpovedal, že si mám naštudovať to a to, v tom a v tom spise a na tej a tej strane a tam sa dozviem odpovede. Pán špeciálny prokurátor, za čo mu ďakujem, mi odpovedal tak, že to mohol pochopiť aj laik.
Zachytil som, že Fico tvrdí, že Lipšic musí odísť pre upokojenie situácie. Ja si myslím, že toto najlepšie svedčí o tom, že si pán špeciálny prokurátor robí svoju prácu dobre. Kováčik Ficovi a jeho ľuďom doprial pokoja až až.
Ďakujem.

Pán poslanec Šeliga, chcete reagovať na faktické poznámky?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Beluský, kým sa dostaneme k tým ústavným rozmerom, samozrejme, že ten trest je v súlade s ústavou, aby, aby sme tú debatu posunuli ďalej.
Ja si myslím, že máme príliš veľa obligatórneho trestu prepadnutia majetku, to znamená, že príliš veľa skutkových podstát je podľa môjho názoru naviazaných na to, že súd musí uložiť tento trest. Myslím si, že ten trest by mal zostať súčasťou nášho právneho poriadku, ale je podľa mňa namieste tá diskusia, že či naozaj pri tých všetkých, a urobil by som to tak, to hovorím ako vstup do tej diskusie, že by som viac posilnil právomoc súdu. Nech súd vzhľadom na okolnosti prípadu sa rozhodne, či uloží, alebo neuloží ten trest. Sú potom, samozrejme, trestné činy, kde by sme to mohli pokojne nechať ako obligatórny trest prepadnutia majetku, ktorý sa uloží s trestom odňatia slobody.
A čo sa týka toho, čo hovoril váš kolega, tam sa mi ťažko niečo dodáva, lebo mi to prišlo, že to nie je vstup do diskusie, to je niečo, čo on má uzavreté ako svoj vlastný názor, a tam asi je zbytočné ho nejako presviedčať o tom, že je to inak. Ja len zopakujem to, čo som hovoril predtým.
Komunikácia a pochopenie verejnosti je kľúčové pre udržanie právneho poriadku. Nie preto, aby niekto bol za pekného, nie preto, aby niekoho mala verejnosť rada a iného menej rada, ale preto, aby občania, ktorí sa zriekajú časti svojej slobody a odovzdávajú ju štátu, ktorí štátu dávajú autoritu, aby udržiavala koncept pokojného života, ak to takto môžem povedať, rozumeli, čo ten štát robí a prečo v určitých prípadoch zasahuje aj trestnou politikou. V tom je kľúčová tá komunikácia, a preto je dôležitá.

To bol posledný príspevok vo všeobecnej rozprave, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A teraz dostane priestor pán navrhovateľ, aby v záverečnom slove zaujal stanovisko k rozprave, nech sa páči.

Ďakujem vám pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem reagovať aj na posledné príspevky v rozprave aj pána poslanca Šeligu. Možno stručne to, čo hovoril pán poslanec Mazurek.
Je mi v prvom rade ľúto, že okrem úvodného vystúpenia jedného z poslancov opozície z opozičných strán nevystúpil nikto. Evidujem rôzne plamenné prejavy na sociálnych sieťach a vyzýval som aj v úvodnom slove, že by som rád o veciach v pléne diskutoval. Tým, že musím byť zdržanlivý, nebudem komentovať, o akej charakterovej vlastnosti svedčí, keď po vlastnom prejave niekto uteká zo sály, a nevypočuje si ani reakciu. To je mi ľúto, pretože podľa mojej mienky len v diskusii sa môžeme posúvať ďalej a diskusiou znamená, že aj počúvame tú druhú stranu.
Vo vzťahu k veciam, ktoré spomínal pán poslanec Šeliga pred chvíľou, samozrejme, že aj my evidujeme nové informácie, ktoré sa týkajú o offshoreových spoločností, dokonca jedna osoba ktorá bola, ktorej meno bolo zverejnené včera, sa nachádza aj v našom trestnom stíhaní v kauze Mýtnik a určite aj informácie z verejných zdrojov nám budú slúžiť na to, aby sme podľa Trestného poriadku konali ďalej. Akým spôsobom budeme konať ďalej a v akých veciach, samozrejme, zverejňovať nebudeme, ale určite aj verejné zdroje sú jednou z dôležitých informačných súčastí, na základe ktorých Úrad špeciálnej prokuratúry koná a konať bude, pokiaľ tieto informácie budú vytvárať podozrenie, že došlo alebo dochádza k páchaniu trestnej činnosti.
Súhlasím s vami, pán poslanec, aj v tom, že platná právna úprava preukázania pôvodu majetku je nefunkčná, a ja by som bol za to, aby sa prijal úplne nový zákon, ktorý by nastavil účinnejšiu právnu úpravu preukazovania pôvodu majetku v rámci civilného, teda netrestného konania. Pokiaľ sa pýtate na trest prepadnutia majetku, ja sa domnievam, že ustanovenia § 58 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sú proporcionálne, a ten obligatórny trest prepadnutia majetku sa týka v princípe najzávažnejších drogových trestných činov, legalizácie príjmov z trestnej činnosti, založenia zločineckej skupiny a tých najzávažnejších korupčných trestných činov, prijímania úplatku v tej najzávažnejšej kvalifikovanej skutkovej podstate, kde ide o korupciu vo veľkom rozsahu, teda nad 133-tisíc eur.
Ja sa domnievam, že tam obligatórny trest prepadnutia majetku má svoj význam, samozrejme, v súčasnosti posudzuje tento inštitút Ústavný súd a ja by som, je to, samozrejme, vec Národnej rady, ale myslím si, že by Národná rada mala počkať na rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci a potom zvažovať svoje kroky.
Ale dovolím si predsa len jednu poznámku, evidujem, evidujem, že je tu veľká kritika niektorých spolupracujúcich obvinených. Jedným z najkritizovanejších, najviac napádaných je Ľudovít Makó. On v prípade akejkoľvek dohody alebo čohokoľvek, jemu hrozí obligatórny trest prepadnutia majetku. Teraz tu trošku urobím takú skratku. Ak niekto bojuje proti obligatórnemu trestu prepadnutia majetku, tak bojuje aj za to, aby tieto osoby neboli v trestom prepadnutia majetku postihnuté. A potom mi to nie je celkom zrejmé, na jednej strane taká kritika nejakých veľmi veľkých benefitov a na strane druhej snaha, aby ten ultimatívny trest nebol taký prísny. To, to sa mi zdá, že, že sa, že sa logicky nedá celkom spojiť. V každom prípade by som ale odporúčal, aby Národná rada počkala na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý dá odpoveď aj poslancom, ktorí sa dnes na to pýtali, do akej miery je možné obmedziť vlastnícke právo chránené, chránené našou ústavou.
Vo vzťahu, len jedna poznámka, možno, možno len podnet vo vzťahu k médiám. Sú rôzne mainstreamové médiá a rôzne mainstreamové média vlastnia rôzni ľudia. Pán poslanec, odporúčam vám, pozrite si mainstreamové médiá, ktoré vlastní pán Brhel, pán Haščák, pán Kmotrík, nejdem ďalejm, nie je to moja parketa. Pozrite si, koho v tej diskusii o právnom štáte tieto média podporujú a do koho pália. Ak máte otvorenú myseľ. A ja musím prezumovať, že vy ju máte otvorenú, tak si to skúste pozrieť, aby ste mohli svoj názor, možno si nejakým spôsobom objektivizovať.
Vo vystúpení v piatok bola Špeciálna prokuratúra napádaná aj na základe toho, že sa vedú trestné stíhania, ktoré majú nejaký politický podtext. To úplne vylučujem a dôkazom toho je, že, že sú stíhaní aj nominanti súčasnej vládnej koalície, ak ktokoľvek poruší zákon, tak bude niesť vo veciach pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry trestnú zodpovednosť. Ale nedá mi, možno pár vetami nepovedať, že sme tu mali systém, kde boli trestné veci ovplyvňované politicky. Sú podozrenia dokonca, že trestné stíhania niektoré boli koordinované z úradu vlády. Vieme o trestných stíhaniach viacerých opozičných politikov v tom čase, kde záver orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov bol, že išlo o účelové trestné stíhania. Je tu pán podpredseda Grendel, išlo o súčasných ministrov Mikulca, ministra Matoviča, šikanovaný bol pán poslanec Mičovský, nie v trestnom konaní, ale v civilnom konaní štátnou organizáciou, Štátnymi lesmi. Pánovi ministrovi Mikulcovi bol podhodený do motorového vozidla dátový nosič, aby mu vedeli preukázať, že nelegálne uschováva utajované informácie. To bolo preukázané. Myslím si, že je potrebné mať veľkú odvahu, aby osoby ktoré v tom čase vykonávali vládnu moc, dnes kritizovali alebo uvádzali údajné politické stíhanie. Ja som bol trestne stíhaný tri roky nezákonne vo veci Privatbanka. O 11.00 hod. idem na Úrad inšpekčnej služby vypovedať ako poškodený vo veci nezákonných lustrácií aj mojej osoby, aj mojich blízkych. Kde títo ľudia berú odvahu hovoriť o politických stíhaniach? Ja som poškodený osobne v kauze nezákonného sledovania skupinou Bödörovcov, skupinou Kočnerovcov, nezákonné lustrácie, prípravy úkladnej vraždy. Treba si trochu niektoré veci popripomínať.
Vo svojej funkcii za sedem mesiacov som zamietol a vo vzťahu k rôznym uzneseniam, najmä uzneseniam k vzneseniu obvinenia desiatky sťažností, podávam obžaloby. Zrušil som len jedno uznesenie o vznesení obvinenia. Len jedno jediné, ktoré sa týkalo trestného stíhania poslanca Fica. Máme rovnaký meter na každého a nebudem ani ja tolerovať premotivované stíhania, ale pokiaľ niekto poruší zákon, a si myslí, že nás zastraší nejakými verbálnymi deklaráciami alebo verbálnymi útokmi alebo vyhrážaním sa, čo príde, keď niekto vyhrá voľby, tak je na veľkom omyle. My neutekáme. Ani z rokovacej sále, ale ani z boja.
Bol tu spomínaný prípad môjho predchodcu, ktorému sa nikto na Špeciálnej prokuratúre, tomuto prípadu neteší, bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Chcem len povedať poslancom, ktorí tak veľmi zastávajú inštitút § 363, že jeho trestné stíhanie bolo preskúmané v rámci konania podľa § 363 Trestného poriadku s tým, že ide o úplne zákonné, oprávnené a dôvodné trestné stíhanie.
Bol tu spomínaný aj prípad bývalého policajného prezidenta Lučenského a bolo spomenuté, že práve Milan Lučanský bojoval proti skutočnej mafii, ktorou bol napríklad Mikuláš Černák. Mikuláš Černák bol skutočná mafia. Ja som v jeho veci, ešte ako minister spravodlivosti podával mimoriadny opravný prostriedok, keď bol prepustený z väzby v roku 2002, a vďaka tomu a rozhodnutiu Najvyššieho súdu sa vrátil do väzby a už z nej nikdy nikdy nevyšiel.
Len ani predchádzajúce zásluhy v boji proti zločinu nikoho, nikoho z nás nerobia imúnnym voči následnej trestnej činnosti, napr. korupčného charakteru. A keďže som tak nepriamo sa vyjadril k otázke odvahy, resp. jej nedostatku, tak vám vo veci Milana Lučanského poviem ešte, ešte jednu informáciu. Možno si pamätáte a možno to bolo práve tých nie mainstreamových médiách. Koncom minulého roku, potom ako zahynul Milan Lučanský, tak na jednom tiež webovom portáli, a teda aj na Facebooku zverejnil bývalý politik Fedor Flašík informáciu, ktorá sa týkala mojej osoby a toho, že na výsluchu Milana Lučanského, kde som bol ako obhajca jedného zo spoluobvinených, som naňho mal tlačiť, aby udal Fica, Kaliňáka a proste politikov a tak ďalej. Ja už som to považoval za konanie cez čiaru, tak som podal trestné oznámenie a trestné stíhanie bolo začaté, na KS v Bratislave. Všetci prítomní vrátane obhajcu Milana Lučanského potvrdili, že to je klamstvo, úplná lož. Pán Flašík teraz povedal, že vlastne on nevie, on to dostal z neznámeho čísla na WhatsUpe, ďalší hrdina dnešných dní a on to len zverejnil. Nedá sa nič robiť. On nevie, kto mu to poslal. Veľmi mám rád takýchto hrdinov.
Rovnako v rámci rozpravy tu zaznievali slová ohľadne nezákonných trestných stíhaní, ktoré potvrdzujú aj súdy, a opakovane sa v tejto súvislosti vo verejnosti spomína prípad advokáta Rybára, ktorý podľa tvrdení mnohých mal byť vyše 500 dní nezákonne vo väzbe. Je to, samozrejme, že nepravda. Ústavný súd konštatoval v jeho rozhodnutí, to je okrem rozhodnutia Adamčo proti Slovensku ďalšie jediné rozhodnutie, ktoré opakovane býva recyklované v podaniach obhajoby, že jeho rozhodnutie o predĺžení väzby po základnej lehote väzby nebolo v súlade s ústavou, pretože Najvyšší súd si nevšimol nadkvalifikáciu skutku pri trestnom čine vydierania, a podľa tohto rozhodnutia 3ÚS 33/2021 nie je možné dôvody preventívnej väzby založiť len na samotnej trestnej činnosti, ktorá je stíhaná.
Musím povedať, že tento pomerne široko znejúci princíp a nechcem ísť do nejakých právnych podrobností, samozrejme, nie je platný v každom jednom prípade, a preto aj tento nález Ústavného súdu bol podrobený pomerne veľkej kritike poukazom na judikatúru Ústavného súdu, dokonca toho istého senátu. Túto judikatúru Ústavného súdu tretieho senátu veľmi pregnantne zhrnul vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd v trestnej veci vedenou pod spisovou značkou IV. TO SP 23/2021, kde na záver uviedol: „Z uvedeného je potom zrejmé, že rozhodnutie Ústavného súdu spisová značka III. ÚS 33/2021, na ktoré obvinenie opakovane poukazoval, nie je možné podľa názoru Najvyššieho súdu považovať za ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu. Je záväzné pre všeobecné súdy v trestnej veci, v ktorej bolo vydané, teda inter partes, a vzhľadom na odklon o doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu a už spomínané odlišné východiská Najvyšší súd nevzhliadol jeho použiteľnosť v prejednávanej trestnej veci.“
Odcitujem z nálezu Ústavného súdu, tretieho senátu pod spisovou značkou III. ÚS 202/2021 kde tento, ten istý senát potvrdzuje vo svojom rozhodnutí, že dôvodom preventívnej väzby môže byť samotné trestné stíhanie vedené pre skutok alebo skutky. Je to inak pomerne logická argumentácia, pretože v opačnom prípade, ak by ste mali trestne stíhaného sériového vraha, ktorý mal čistý register trestov, tak by dôvodom preventívnej väzby nemohla byť len samotná jeho stíhaná trestná činnosť, čo, samozrejme, že je nelogické.
Považoval som za potrebné sa k tomu vyjadriť práve preto, že sa často aj tento prípad v médiách pomerne často spomína. Spomínajú ho aj verejní činitelia a spomínajú ho, obávam sa, že bez znalosti veci, resp. buď tú znalosť veci majú a potom úmyselne podsúvajú pomerne nesprávne informácie.
Len na margo chcem spomenúť, že advokát Ribár je v súčasnosti trestne stíhaný v ďalšej veci v kauze Bar Casey, a to za zločin vydierania, založenia zločineckej skupiny, zločin krivej výpovede, krivej prísahy. Tá vec sa týka dokonanej snahy presvedčiť poškodeného, ktorému bola bitkou odtrhnutá slezina, aby na hlavnom pojednávaní vyvinil obžalované osoby.
Dovoľte mi vyjadriť sa stručne aj k situácii, ktorá nastala v piatok, ktorá sa týka vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, ktorí pracujú pod dozorom mojich kolegov, ale aj mojím na Úrade špeciálnej prokuratúry. Ja nebudem prejudikovať ďalšie konanie, ale, ale chcem povedať, že ak sa tu dlhé hodiny hovorilo o zákonnosti alebo potrebe rešpektovať zákonnosť, tak predpokladám a verím, že zákonnosť bude rešpektovaná a bude postupované v právne identickej veci aj v ďalších prípadoch.
O čom hovorím? Práve 1. 10., teda v piatok publikovali prokurátori prieskumného oddelenia trestného odboru Generálnej prokuratúry reakciu Generálnej prokuratúry k návrhu stanoviska Súdnej rady. Táto reakcia bola zverejnená na Právnych listoch, čo je portál, ktorý, ktorý prevádzkuje jeden sudca krajského súdu, má tam odborné články aj rôzne politické výzvy a tak podobne. V tejto reakcii spomínali trestnú vec obvineného Jaroslava Haščáka, kde zmieňovali rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 7. 1. 2021 a uvádzali: „V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval Najvyšší súd nielen absenciu dôvodov väzby, ale predovšetkým absenciu zákonných dôvodov na vznesenie obvinenia.“ A potom išli ďalej a uzavreli to týmto spôsobom: „Pokiaľ by teda Trestný poriadok neumožňoval generálnemu prokurátorovi zrušiť nezákonne právoplatné uznesenie orgánov prípravného konania o vznesení obvinenia, dotknutí obvinení by mohli byť nezákonne trestne stíhaní aj niekoľko rokov, kým by došlo k ich právoplatnému oslobodeniu v konaní pred súdom.“
Čo tým prokurátori hovoria? Prokurátori povedali, že pokiaľ sťažnostný súd pri rozhodovaní o väzbe prišiel k záveru o nedôvodnosti vedeného trestného stíhania, bolo nevyhnutné uznesenie o vznesení obvinenia zrušiť. Inak by obvinení, v tomto prípad Haščák, Arpáš, Arpášová boli stíhaní nezákonne. Teraz prišlo k čomu? Sťažnostný súd Krajský súd v Bratislave povedal, že trestné stíhanie vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry a povereného riaditeľa Úradu inšpekčnej služby je nedôvodné. Mal by byť rovnaký záver, ak hovoríme veľa vzletných slov o zákonnosti. To znamená, malo by byť v rámci sťažnostného konania zrušené uznesenie o vznesení obvinenia, lebo ja si myslím, že vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, ktorí celý život pracovali na najťažších prípadoch organizovaného zločinu, majú rovnaké právo na zákonnosť ako pán Haščák, pán Arpáš a pani Arpášová. Uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať.
Ale právne názory prokurátorov Generálnej prokuratúry by nemali závisieť od toho kto a kedy, z akej procesnej situácii je, ale podľa toho, aby sa právne názory principiálne aplikovali bez ohľadu na osobu obvinenej osoby, preto má bohyňa spravodlivosti zaviazané oči.
A musím povedať, ako som už spomínal v piatok, že v tejto veci, ktorá sa týka vyšetrovateľov pracovnej skupiny Očistec, boli opakovane poskytované médiám nepravdivé informácie o neposkytovaní súčinnosti, ale aj, na čo sa pýtal pán poslanec Dostál, aj vo vzťahu k mojej osobe. V návrhu, a k tomu sa tým pádom môžem, dokonca asi musím vyjadriť, v návrhu na vzatie do väzby konštatoval prokurátor krajskej prokuratúry vo veci štyroch vyšetrovateľov, že dôvod kolúznej väzby u jedného z nich je daný aj tým, že pri jeho zadržiavaní požiadal svoju kolegyňu vyšetrovateľku, aby ma vyrozumela o tom, že prichádza k zaisťovaniu vyšetrovacieho spisu. Tento prokurátor napísal v návrhu na vzatie do väzby pre sudcu pre prípravné konanie, že kontaktovala táto vyšetrovateľka ako špeciálneho prokurátora, námestníka generálneho prokurátora ako najvyššieho postaveného, jedného z najvyššie postavených predstaviteľov prokuratúry, a to bol celý odsek o tom, aké postavenie má špeciálne prokurátor. Tento prokurátor zabudol uviesť, že v danej veci ma kontaktovala tá vyšetrovateľka ako dozorového prokurátora. Keď som sa ohradil, tak krajská prokuratúra dala informáciu, že síce som bol dozorujúci prokurátor v tej starej veci, ale v tej novej už nie. Ale ja som bol aj v tej novej veci, aj to vyplýva z dozorového denníku a vyplýva to z informačného systému Patricia, kde sú zaevidované nové dokumenty. Generálna prokuratúra oznámila, že to preverí. Termín bol do 1. októbra.
Kontaktoval som vedenie Generálnej prokuratúry včera, bezúspešne. Generálna prokuratúra dva týždne preveruje, kto bol dozorový prokurátor v tejto veci a či prokurátor krajskej prokuratúry úmyselne nezavádzal sudcu pre prípravné konanie a následne aj verejnosť vo svojej reakcii sprostredkovanej hovorcom Generálnej prokuratúry. Čo to má znamenať? U nás sa dá veľmi ľahko zistiť, kde je pravda a kde je lož. Dnes je 5. 10., dva týždne to mala Generálna prokuratúra preverovať, dodnes nemám žiadnu reakciu. Včera večer som sa snažil skontaktovať pred dnešným vystúpením vedenie Generálnej prokuratúry. Neúspešne.
Ja si neosobujem ani nikto z mojich kolegov, že máme v každej veci pravdu. Ale som presvedčený o tom, že ak sa úprimne hľadá, tak sa pravda dá nájsť. Vo väčšine vecí dá sa proste nájsť. Považujem to za neprijateľné a pýtam sa, z akého dôvodu je prokurátor krajskej prokuratúry takýmto spôsobom chránený, aj keď nepravdivo útočí na mňa. A nebudem sa ďalej vyjadrovať k iným veciam, ktoré sa na krajskej prokuratúre dejú, pretože musím zachovávať adekvátnu mieru zdržanlivosti, ktorá sa týka priamo mojej osoby. V tejto súvislosti sa vyjadrím ešte stručne k § 363 Trestného poriadku.
Ako som spomenul v piatok, viacerí verejní funkcionári tento inštitút v súčasnosti, doposiaľ nebol ani veľmi známy v laickej verejnosti, dnes § 363 pozná celé Slovensko. A tento inštitút v takejto podobe nemá žiadna krajina Európskej únie. A podľa mňa ani teda ani mimo Európsku úniu. Je to úplne, v takomto rozsahu inštitút, ktorý, ktorý je... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, my sme si potykali?! Tak vám to teda vysvetlím. Už som to v piatok vysvetľoval. Ale ja vám budem teda vykať, lebo sa snažím byť slušný.
Pán poslanec, v roku 2005 sme zaviedli nový Trestný poriadok, kde sa zaviedol aj § 363. Mám tu celú analýzu aj môžte sa pozrieť aj potom na ASPI, v roku 2005 bol zavedený § 363 len na meritórne rozhodnutia. Meritórne sú tie, ktoré, ktoré skončenia právoplatne vec, teda o zastavení trestného stíhania. (Reakcia z pléna.) Myslíte, že nie? Je to také tiež, že sa pravda ťažko hľadá. (Reakcia z pléna.) Nie, dá sa nájsť, pán poslanec. Pozrite si ASPI, urobte si jednotlivé časové verzie, uvidíte to, hej? Aj preto do roku 2012, pán poslanec, nebolo žiadne uznesenie o vznesení obvinenia zrušené. Zastupujúci generálny prokurátor Tichý v internom predpise z roku 2012 rozšíril § 363 interným pokynom aj na uznesenia o vznesení obvinenia. V roku 2014 povedal Ústavný súd, som citoval to rozhodnutie, mám ho tu, vo veci Plháková, že generálny prokurátor nemá právomoc zrušovať uznesenie o vznesení obvinenia. V roku 2015 sa doplnil § 363 tak, aby sa netýkal len meritórnych rozhodnutí, ale okrem iného aj uznesení o vznesení obvinenia. Takže kto to zaviedol, pán poslanec? Si to načítajte, prosím vás, lebo len tak vykrikovať do pléna je síce možno zaujímavé, ale nie príliš bystré.
Na konci dňa, na konci dňa je otázka § 363 otázkou politickou. Nie právnou. Politickou v tom slova zmysle, že či je potrebné, aby v prebiehajúcom trestnom konaní, ak sa trestné konanie dostane do nejakého štádia, tu existovala nejaká záchranná brzda, alebo nie. O tom to koniec koncov je, lebo ak si nechá Parlamentný inštitút urobiť komparatívnu analýzu iných krajín, tak veľmi ľahko zistí, ako, aké mimoriadne opravné prostriedky fungujú, v akom rozsahu a v akej krajine. To je najmenší problém.
Dovoľte mi na záver sa vyjadriť aj k otázke, ktorá podľa mňa je dôležitá, a to je prebiehajúca diskusia o charaktere prokuratúry a o tom, či by malo ísť o otvorenú prokuratúru alebo prokuratúru, ktorá je uzavretá. Inými slovami, či by prokuratúra mala fungovať ako nejaká vojenská jednotka alebo ako demokratický inštitút štátnej obžaloby. A v tomto je spor - hovorím to otvorene - aj vo vedení Generálnej prokuratúry.
Ja neviem, kto z kolegov vo vedení Generálnej prokuratúry bol na vojenskej službe, ja som teda bol a myslím si, že moja skúsenosť s touto službou je odlišná ako moja skúsenosť s prokuratúrou. Tá otvorenosť prokuratúry alebo uzatvorenosť sa netýka, samozrejme, len sporov medzi Špeciálnou prokuratúrou a Generálnou prokuratúrou, je to, je oveľa širšia téma. Nedávno bol dokonca, bolo iniciované dokonca konanie pred etickou komisiou proti predsedovi Rady prokurátorov Krajskej prokuratúry Žilina, pretože prokurátori krajskej prokuratúry sa stretli s krajskou prokurátorkou a vyjadrili nesúhlas s tým, aby bol na krajskú prokuratúru preložený pomerne kontroverzný prokurátor z Okresnej prokuratúry v Martine. Nechcem riešiť, v akej pozícii sa ten prokurátor nachádza dnes. To je možnože téma na inokedy. Je úplne v poriadku, že na konci dňa o preložení tohto prokurátora rozhodne na návrh krajskej prokurátorky generálny prokurátor. Ale upierať právo prokurátorom krajskej prokuratúry sa vyjadriť, povedať svoj nesúhlas na internom fóre, a pokiaľ tak urobia, iniciovať konanie na etickej komisii, považujem za prejav uzavretosti prokuratúry. Etická komisia konštatovala, že to bolo úplne v poriadku. Rovnako som citoval stanovisko Rady prokurátorov, ktoré sa týkalo nevyhnutnosti, aby orgány prokuratúry prezentovali svoju činnosť, ale aj závažné problémy pred spoločnosťou, aby bola diskusia.
Pán poslanec Dostál sa pýtal aj na tie podporné petície. Ja sa k tomu vyjadrovať nechcem. Boli tu čítané rôzne maily, a to, myslím, že hovorí samo za seba. Myslím si, že vždy je dobré, keď je podpora spontánna, a nie podľa mojej mienky, ale hovorím to, ako skôr osoba, ktorá bola vo verejnom živote činná, keď podpora sa zabezpečuje takýmto spôsobom, že aby sa vyjadrili tí, ktorí nesúhlasia, tých potom dáme na nástenku.
Ale chcem povedať možno ešte ďalšiu vec. Podľa mojich informácií včera bola doručená na Radu prokurátorov žiadosť o vyjadrenie rady k odvolaniu námestníčky generálneho prokurátora JUDr. Klimentovej. JUDr. Klimentová je jediná z dnešného vedenia prokuratúry, ktorá strávila celý svoj profesný život ako prokurátorka. Považujem ju - a tým jej asi nepomôžem, ale poviem to napriek tomu - za jednu z najkvalifikovanejších prokurátoriek na netrestnom úseku. A aj dlhé roky viedla netrestný, netrestný úsek. Má mimoriadne veľký rešpekt na prokuratúre, ale aj mimo nej v odborných kruhoch. Pani námestníčka Klimentová ma podporila ešte začiatkom augusta, keď sme sa dostali do sporu s pánom generálnym prokurátorom ohľadne mojich vyjadrení, kde som podporil vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, ktorí boli opakovane a agresívne škandalizovaní vo verejnom priestore. Po tomto, po tejto podpore jej bola uložená úloha, aby zmenila organizačný poriadok a aby vymenila pozície prvého námestníka, námestníka, lebo vtedy bola prvá námestníčka, tak, aby bol prvým námestníkom námestník pre trestný úsek. Následne podpísala list na moju podporu a bolo jej, bola požiadaná, aby sa vzdala funkcie pre stratu dôvery, a následne bol podaný návrh na jej odvolanie, resp. na vyjadrenie Rady prokurátorov. Nepovažujem to za dobré, nepovažujem to za správne a myslím si a som presvedčený, že diskusia o otvorenosti alebo uzavretosti prokuratúry pokračovať bude a pokračovať musí.
Dovoľte mi na záver ešte predniesť aj z tohto miesta jedno poďakovanie. Napriek tomu, že Úrad špeciálnej prokuratúry je súčasťou Generálnej prokuratúry, my sme prvostupňová prokuratúra. Riešime tie najzávažnejšie kauzy, ale sme na prvom stupni, dozorujeme vyšetrovanie, zastupujeme obžalobu na hlavných pojednávaniach a chcem sa poďakovať mojim kolegom prokurátorom na Špeciálnej prokuratúre, že tento rok, ale aj ten minulý odviedli enormný kus práce pod tlakom, pod vyhrážkami aj v tom priestore verejnom, ale nielen a chcem vyjadriť aj presvedčenie, že napriek tomu, pod akým útokom sa Špeciálna prokuratúra nachádza - sčasti ten útok je pochopiteľný, ja to absolútne chápem, vieme, kam trestné stíhania smerujú, títo ľudia nezložia sami zbrane, čiže chápem to -, tak verím, že, že ten postup aj v tomto roku a v tých nasledujúcich bude, bude rovnaký. Som presvedčený ale a za to im aj ďakujem, že sa nenechali týmito útokmi, ktoré nemajú obdobu v našej histórii, na prokurátorov, ani znechutiť, ani odradiť by som povedal, že možno práve naopak. Myslím si dokonca, že aj vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, ktorí boli v piatok z dôvodu nezákonne vedeného trestného stíhania, prepustení z väzby, že sa vrátia na svoje pozície. A zákonne, bez vášne a hnevu, ale aj so svojím drajvom budú ďalej v trestných stíhaniach, ktoré viedli a viesť budú, pokračovať.
Jednoducho som presvedčený o tom, že v súčasnosti, v súčasnej dobe sa naozaj Slovensko v tej oblasti spravodlivosti nachádza na, na križovatke. Všetci vieme. Za 30 rokov trestné stíhania neviedli tak vysoko nikdy. A buď sa vrátime k systému našich ľudí, kde nebudeme tie trestné stíhania tak vysoko viesť, kde bude nejaká implicitná dohoda, že tak vysoko sa proste nejde, alebo sa v trestných stíhaniach pokračovať bude a na Slovensku nebudeme nikdy v ideálnom stave, nerobím si žiadne ilúzie, ale sa budeme približovať k stavu, kde každý - akokoľvek vplyvný, akokoľvek bohatý -, pokiaľ poruší zákon aj Trestný zákon, bude niesť trestnú zodpovednosť. A chcem vám sľúbiť za prokurátorov Špeciálnej prokuratúry, že urobíme všetko pre to, čo je v našich silách a zákonných možnostiach, aby sa Slovensko už nevrátilo do systému našich ľudí a aby ten najdôležitejší princíp právneho štátu, princíp rovnosti pred zákonom, platil čo najdôslednejšie aj na Slovensku. Zaslúžime si to my a zaslúžia si to aj naše deti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)