40. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega Taraba, v rozprave si sa dotkol zopár takých paradoxov, ktoré tuná bežia, už v minulých rozpravách boli, teraz tu boli a trocha si vzniesol takú námietku. Ty si spomínal zdravotnícky výbor, to sa tu vlastne udialo na predchádzajúcej schôdzi, kedy bola zvolená, nie, nebola zvolená poslankyňa Cigániková za spravodajcu. Teraz to tu máme znova, že zo sociálneho výboru ste tu zvolili za spravodajcu kolegu Cmoreja, ktorý v podstate od samého začiatku tu nič iné nerobí, len ten zákon sabotuje. Predniesol tam dva procedurálne návrhy, najprv - vrátiť, potom aby sa vôbec o tom nerokovalo, dneska vystúpil v rozprave, vlastne zase to tu zopakoval, ten procedurálny návrh. Ja akože nechápem. To je to isté, ako keby sme dali, ja neviem, príklad tú vašu slávnu reformu národných parkov a zvolili by ste tam za spravodajcu mňa, čo mám k tomu vlastne odmietavý postoj. To sú, to je asi také spravodajcovanie, pritom to máte v rámci koalície a máte v tých výboroch väčšinu, jak povedal Tomáš.
Potom si sa tu dotkol toho, že sú tu poslanci, ktorí nás tu učia modliť sa Otčenáš, a potom neváhajú tu zahlásiť niečo v tom zmysle, že ženy majú právo slobodnej voľby, a to je vlastne inak povedané, že vlastne žena má právo, ženy majú právo zabíjať živé ľudské plody, keď si zmyslia. Podľa mňa toto s kresťanstvom nemá nič spoločné, toto sú akože zjavné nejaké prvky sekty. Takže toto si netreba tu nejako zamieňať.
Potom tu bolo ešte spomenuté, čo sa týka ochrany života, tiež je to jeden taký z paradoxov, že my chránime všetko možné dokola, zárodky života na úrovni možno vajca niekedy, ale keď sa tuná bavíme o deťoch, a dobre, môžeme si to nazvať teraz živé ľudské plody, tak jednoducho úplne v pohode tuná ich zabíjame.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Taraba, spomínali ste tiež tie termíny, že je to úplne bežne zaužívané, že keď kupujeme práčku alebo keď kupujeme auto, alebo ešte byt napríklad, tak si to rozmyslíme, nie tobôž, že ešte keď chceme ísť do zamestnania, a je to mnoho razy násobne viacej ako tých 72 hodín.
V medicínskej praxi je ešte jeden termín, ktorý chcem pripomenúť a ktorý je ďaleko-ďaleko dlhší ako 72 hodín. Keď sa žena alebo pár rozhodne nechať si zmraziť embryá, má dva mesiace na rozmyslenie, pretože sa zmrazujú ľudské bytosti. A toto isté je aj pri ukončení tehotenstva. Tu nehovoríme o diagnóze, o tehotenstve, tu hovoríme o ľudskom živote a nehovoríme tu o chirurgickom zákroku, o interrupcii, ale o ukončení tohoto ľudského života. Ďakujem pekne.

Kolega Tomáš Taraba, hej, pekne si to v úvode povedal, tá moderná doba, v podstate žijeme takú. Človek, ten, ktorý žije, rozhoduje o tom, ktorý nežije. Presne tak. My, ktorí sme sa mali možnosť narodiť, mali sme veľké šťastie, lebo nás rodičia prijali. Ale tí, ktorí ešte sa majú narodiť, tak my im uzurpujeme o ich životy. Tomu sa hovorí jednoducho egoizmus hrubého zrna.
A tak ako si aj v úvode spomenul tých SaS-ov, to nie je ako náhodou. Je to strana smrti. A strana smrti vždycky bude prezentovať to, čo tuná pán Cmorej tuná aj prezentuje. A v koalícii si zrobte s tým poriadok. Presne tak, ako si to pomenoval. Však na jednej strane predkladáte návrh zákona a na druhej strane váš koaličný partner vám to systematicky torpéduje. Naposledy bolo to tak, že vlastne ani k hlasovaniu ako nedošlo a vyšli sme tu všetci na posmech.
A registrované partnerstvá s ochranou života miešať, tak ako si to tuná sa ako dotkol, tak navrhol tu pán Cmorej, tak to spomínal, lebo si to hovoril v rozprave, čo je úplne absurdné. Viete, funkciu manželstva dvaja ľudia toho istého pohlavia nikdy nebudú plniť, nikdy, pretože nikdy sa nestanú rodičmi. To, že majú nejaké dieťa, tak to majú, ale z toho možno predchádzajúceho vzťahu a podobne.
A kolegyňu tú, ktorú si spomenul (povedané so smiechom), hej, aj s tým Otčenášom to išlo tak biednejšie, ale 250 odohraných profesionálnych zápasov, čo je to oproti večnosti, hej, alebo proste nejakým 2 500 zápasom, a ako to súvisí s touto témou.
Boh nám dáva slobodnú vôľu, ale nie bez zodpovednosti, pani kolegyňa. To je blud, to je omyl. Zodpovednosť budeš niesť a tá, tá slobodná vôľa nie je v tom, že ty môžeš vraždiť nenarodené deti. No môžeš zavraždiť aj suseda, aj kolegu, ale nie bez následkov a nie bez zodpovednosti.
Ak to v tomto duchu myslíš, tak máš pravdu, ale nemôžeš robiť úplne všetko.

Ďakujem veľmi pekne všetkým za faktické. Pani Drábiková, samozrejme, že na Slovensku je veľmi veľa ľudí, ktorí sa venujú ochrane detí. Veď vďaka tomu to tých už vyše 50 rokov vôbec funguje, pretože štát je v tomto výrazne pasívny, ak, ak by som až skôr mohol povedať, že negatívne naladený, vďaka tomu, že sa vlastne bavíme o komunistickej doposiaľ legislatíve, ktorá tu je, a práve preto práve tí ľudia, ktorí vedia a starajú sa o pomoc týmto ženám a pomáhajú pri, pri pôrode detí a starostlivosti o tieto deti vedia, ako málo niekedy rozhoduje o tom, že či vyhrá život, alebo vyhrá smrť.
Pokiaľ ide o pána Krajčího, ďakujem za vysvetlenie, ale myslím si, že máte schopnosť si urobiť poriadky v rámci, v rámci koalície, aby sa toto nedialo, že váš kľúčový zákon predkladá, teda svojím spôsobom tu pripomienkuje úplne niekto, kto je na opačnej strane toho celého.
No a, pani Tabák, úplne som to nepochopil, že teraz dobre, wow, hrali ste dvesto... Koľko? ... päťdesiat zápasov alebo 280 profesionálnych, veď to je v poriadku. Mohli ste aj povedať, koľko z nich ste vyhrali, ale neviem, čo tým ako chcete naznačiť, jak minule tuná, že aký máte silný forehand, tak hádam ste znova nešli touto cestou, že vlastne nám tu naznačujete, že sa radi bijete.
A v každom prípade, áno, sú dva druhy politikov, jedni, ktorí uznávajú to prirodzené právo človeka na život - a o to väčšmi, ak ide o dieťa, lebo to sa brániť nevie -, no a potom sú politici, ako ste vy, ktorí obhajujú právo dieťa zabiť. A to, že do toho ešte sem tam zamiešate Otčenáš, no tak to už netreba komentovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem veľmi úprimná. Som v rozpakoch, z niektorých vystúpení našich kolegov. Mám pocit, že keby sme navrhli zmeniť čokoľvek, čo by bolo len málo a čo i len malý potenciál zachrániť jeden ľudský život, naši oponenti by hlasovali proti.
Viete, pred pár rokmi sa zdalo, že naša spoločnosť sa zhodla na tom, že umelý potrat je zlý a že pri ňom trpí tak žena matka, ako aj nenarodené dieťa. A aj vďaka tomu, že sa spoločnosť na tom zhodla a boli to aj predstavitelia hnutia Pro-choice, ktorí tvrdili, že potrat je zlý, tak ten počet potratov od roku 1990 výrazne klesol.
Dnes vidím, že sa tento konsenzus rozpadá, že sú medzi nami poslanci, ktorí otvorene vyzývajú k potratom napríklad postihnutých detí, a je mi z toho smutno. Vo veľkej väčšine neplánovaných tehotenstiev nie je to problém to tehotenstvo, ale okolnosti, za ktorých to tehotenstvo vzniklo. A práve tieto okolnosti sú sociálna alebo finančná situácia, tlak okolia, dokončenie štúdia, zdravotný stav matky alebo počatého dieťaťa a iné. A v takýchto situáciách my chceme pomôcť. Podstatnou vecou je fakt, akú má hodnotu pre spoločnosť ľudský život a jeho práva pred narodením, tak je táto spoločnosť ochotná pomáhať nenarodeným deťom alebo pomáhať ženám, ktoré odmietajú potrat a prosia o pomoc. Môžem vám povedať a zopakujem to, skutočne prosia o pomoc.
Pred pár dňami vyšiel výskum a následne bol okrúhly stôl, ktorý analyzoval všetky tieto, tieto zistenia. Túto spoločnosť robilo niekoľko organizácií pod vedením Možnosť voľby a tie hlavné zistenia z výskumu boli dostupnosť služieb reprodukčného zdravia na Slovensku a správa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Keď teraz prerokovávame tento zákon, nič lepšie, nič lepšie tieto organizácie nemohli urobiť, ako zorganizovať takýto výskum, pretože bol to výskum o dostupnosti umelých potratoch, výskum o poplatkoch, o zariadeniach, ktoré, ktoré poskytujú tieto výkony. Bol to, bol výskum o, o cene, bol to výskum, či jednotlivé nemocnice uvádzajú, alebo neuvádzajú, že sa na ich klinikách robí alebo nerobí potrat. Bolo to, bola to finančná dostupnosť. A keď som si pozrela tento výskum, tak som povedala, že sa čudujem všetkým tým, ktorí kritizujú, pretože ten záver bol negatívny, v závere povedali, že tá dostupnosť služieb reprodukčného zdravia na Slovensku je zlá.
A preto sa čudujem kritikom nášho zákona, pretože my tu hovoríme o dodržiavaní procesného postupu pri realizácii umelého potratu, a že tento prejde z vyšších územných celkov na ministerstvo zdravotníctva. Práve preto, že jeden lekár, a neviem koľko ľudí má v tej kancelárii, v ktorej robí, nie je možné, aby v celom svojom kraji dokázal skontrolovať vo všetkých disciplínach, vo všetkých odboroch, že ako to funguje.
Čiže to, že my hovoríme, že by to malo robiť ministerstvo zdravotníctva, je správne. My hovoríme o tom, že, že ministerstvo zdravotníctva bude výročne zverejňovať správu o potratovosti na Slovensku s návrhom ďalších opatrení. Čiže zase je to len to, že ministerstvo zdravotníctva bude zodpovedné za to, aby nemuseli vychádzať takéto výsledky výskumov, ako sú v tomto, v tomto prieskume.
Ďalej hovoríme o tom, že, že treba zaviesť väčšie množstvo informácií o ženách, ktoré sa rozhodli podstúpiť umelý potrat. Tie ženy pri tom zisťovaní alebo pri tom, pri tom dotazníku keď chcú napíšu, keď nechcú nenapíšu, ale napíšu, že sa nemohli desaťkrát dotelefonovať do nemocnice, že ich päťkrát nemocnica odmietla alebo že mali nejaké iné, iné problémy.
Čiže ja sa skutočne čudujem, že títo naši kritici ste, sa im nepáčia tie tri body, ktoré sme do toho nášho zákona dali. Hovoria tu o tom v tom výskume, že sú mnohé nemocnice, ktoré umelé ukončenie tehotenstva odmietajú, že sú viacerí zdravotnícki pracovníci, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí.
Vieme dobre, že vo všetkých dokumentoch medzinárodných právnych, európskych aj v našej ústave je ako základné, univerzálne právo - právo na slobodu svedomia. Právo na slobodu svedomia nemá význam, ak nie je možné ho uplatniť prostredníctvom nástroja, ktorý sa volá výhrada vo svedomí. Bez tohto nástroja by ten, to základné ľudské právo nemalo zmysel.
Krátko pred ukončením volebného obdobia v Európskom parlamente som ešte bola na takom... prieskumnej ceste v Taliansku. Taliansko je známe tým, že lekári odmietajú robiť umelé ukončenie tehotenstva. Stretli sa s nami ako členkami výboru pre práva žien a rodovú rovnosť zástupcovia niekoľkých nemocníc včetne ministerky zdravotníctva. Ja vám môžem povedať, že posťažovali si, že sa nemajú kde tieto ženy obrátiť, ak chcú umelé ukončenie tehotenstva, ale ani v jednom prípade sa nesťažovali, že tí lekári si uplatnili výhradu vo svedomí, proste výhradu vo svedomí rešpektovali ako niečo, čo je proste nad akýmkoľvek iným právom, lebo je to základné ľudské právo, ktoré je neodňateľné. Hovorím, 90 % nemocníc nerobí umelé ukončenie tehotenstva.
Nebudem tu rozoberať, prečo to tí lekári nechcú robiť, a určite nie všetci lekári sú, to nero... nechcú robiť, pretože chodia sedemkrát do týždňa do kostola, a možno predtým to robili, ale ako pokročila veda, tak zistili, že z toho tela matky neodstraňujú len zhluk buniek. Pred akým rozhodnutím stáli tí Taliani, to talianske ministerstvo zdravotníctva, bolo, ako tento problém vyriešiť. Ako zabezpečiť, aby tie ženy mali prístup. Nie tým, že tých lekárov budú nútiť, ale jednou z možností bolo vytvorenie tzv. potratových kliník. A ak si my myslíme, že u nás je tiež problém, tak toto je jedno z riešení. Kto chce robiť umelé potraty, proste nech ich robí na takomto mieste.
Viacerí aj v tej diskusii, ktorá tu bola minulý týždeň, mi vyčítali, že, že nemusela by som podávať takéto návrhy zákonov, keby bola v školách sexuálna výchova. Ja sexuálnu, so sexuálnou výchovou súhlasím, ale len ako súčasťou veľkého celku. Myslím si, že nenájdem lepšie prirovnanie, ako napísal v jednej zo svojich kníh český psychiater Max Kašparů, citujem: „Mimo sexuality sú tu aj všeobecné zásady overené desiatkami generácií, zásady platné pre všetkých ľudí všetkých čias. Treba si ich tiež osvojiť. Vedomie, že vernosť je viacej ako nevera, že slušnosť je lepšia ako hrubosť, že prirodzené má väčšiu zdravotnú i mravnú cenu ako umelé, obeta pre druhých leží morálne vyššie ako sebectvo, čistota medziľudských vzťahov je životodarnejšia než prežívanie kto z koho. Ak nemá mladý človek z domu vypestovanú vôľu, sebaovládanie, zodpovednosť a dobré svedomie a ak si slobodu nemýli so svojvôľou, potom sa musí naučiť používať prezervatív, aby nerobil nešťastnými svoje sexuálne partnerky a nezvyšoval počet umelo likvidovaných detí.“
Je jedným z argumentov, ktorý tu tiež odzneli a ktorý ešte spomeniem je, že načo otvárame tento zákon, že však počet, počet umelých ukončení tehotenstva klesá. Tento argument sa používa dosť často v diskusiách aj, aj medzi novinármi a na to ja používam jeden príklad. Všetci súhlasíme s tým, že je potrebné, aby bol podporovaný šport mladých ľudí, a preto to spoločnosť podporuje finančne aj publicitou. Za niekoľko rokov sa zistí, že táto podpora bola úspešná, že mladí ľudia športujú viac, tak si povieme, keď trend je dobrý a postupom času budú športovať všetci mladí ľudia. No nepovieme si to, ale budeme hľadať ďalšie spôsoby, ako situáciu vylepšiť. A táto istá logika platí aj pre znižovanie počtu umelých ukončení tehotenstva, a preto aj tento náš zákon.
A tak sa chcem obrátiť aj na vás a na všetkých a požiadať - aj na tých, ktorí si možno už nemyslia, že potrat je zlá vec - o zváženie toho všetkého dobrého, čo, ako priznávajú, v tomto zákone je. Nenechajte sa ovládať svojou ideológiou. Aspoň nachvíľu na ňu zabudnite. Čítajte náš návrh zákona s nadhľadom a slobodne. Som presvedčená, že uvidíte jeho jadro a dobro, ktoré v ňom spočíva.
Poviete mi, a ty sa teraz obraciaš s ideológiou, ale práve preto, že pápež František je rešpektovaný aj veriacimi, aj neveriacimi, práve preto, že on si váži všetkých - aj veriacich, aj neveriacich - a rovnako aj on, ako aj my, čo sme predložili tento zákon, sa stavia na stranu nenarodených a ich matiek.
Tak skúsme pouvažovať, možno na tomto stanovisku niečo je. Možno je niečo na našom návrhu zákona o pomoci tehotným ženám. Majme prosím otvorené srdce a mysle a pomôžme im.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ja vám na záver prečítam list, ktorý sme, myslím, dostali všetci poslanci, je to list zo, od Slovenského národného strediska pre ľudské práva od pani Porubänovej.
Vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, obraciam sa na vás v mene Slovenského národného strediska pre ľudské práva kvôli návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o pomoci tehotným ženám, ktoré upravujú aspekty umelého prerušenia tehotenstva. Tento návrh je prezentovaný ako legislatíva na pomoc tehotným ženám, vo svojich ustanoveniach sa však opakovane snaží o obmedzenie prístupu k bezpečnému umelému, k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva, ktorý je prirodzeným obsahom práva na zdravie, ako aj práva na súkromný a rodinný život.
Hlavným poslaním strediska je sledovať a vyhodnocovať uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd vrátane uplatňovania sexuálnych a reprodukčných práv. Napriek viacerým odporúčaniam a výzvam strediska na uplatňovanie sexuálnych a reprodukčných práv opätovne sa stalo predmetom politickej diskusie a legislatívnej iniciatívy poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej cieľom je obmedziť prístup žien a dievčat k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva.
Pripravovaná právna úprava má viacero nedostatkov, je nesystematická a výrazným spôsobom zhoršuje uplatniteľnosť ľudských práv a základných slobôd, a to najmä práva matky dieťaťa a otca dieťaťa na súkromie, súkromný a rodinný život a do ochrany telesnej integrity matky dieťaťa.
Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva sú práva nárokované v mene nenarodeného plodu nerozlučne prepojené s právami tehotnej ženy a je na zvážení štátu, ako upra... a je na zvážení štátu, ako upraví tieto kolidujúce práva.
Miera úvahy štátu však nie je neobmedzená, musí byť v súlade s povinnosťami štátu a zásah musí byť primeraný a vyvažovať záujmy plodu a tehotnej ženy, napr. rozhodnutie vo veci V, O proti Francúzsku a rozhodnutie vo veci A, B a C proti Írsku. Túto povinnosť prízvukuje zákonodarcovi aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom náleze tvrdí, že hodnota spätá s ochranou nenarodeného života nestojí a vzhľadom na formu svojho ústavného vyjadrenia ani nemôže stáť a priori vyššie ako iné ústavné práva, princípy a hodnoty súvisiace s problematikou umelého prerušenia tehotenstva, in concreto právo na súkromie v jeho celostnom chápaní.
Súčasná právna úprava umelého prerušenia tehotenstva dostatočne upravuje stret práva matky na súkromie a práva plodu na ochranu ešte pred narodením. Rovnaký názor zastáva aj Ústavný súd Slovenskej republiky, aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Navrhovatelia právnej úpravy pri vypracovaní návrhu na vydanie zákona o pomoci tehotným ženám nezohľadnili vyššie uvedené princípy ustanovené judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Akékoľvek zmeny v oblasti umelého prerušenia tehotenstva musia prihliadať na práva a právom chránené záujmy ženy, ako aj na najlepší záujem dieťaťa. Zmeny by mali byť systematické, reflektovať potreby spoločnosti a byť výsledkom odbornej diskusie a participatívneho procesu.
V mene strediska si vás preto dovoľujem vyzvať, aby ste nepodporili navrhované znenie zákona o pomoci tehotným ženám. Prijatím navrhovaných zmien by došlo k ďalšej polarizácii spoločnosti bez riešenia skutočných problémov, ktoré trápia tehotné ženy, matky a tých ľudí, ktorí sa rozhodujú o založení rodiny na Slovensku.
A hlasovanie určujem na zajtra o 11.00 hod.

Dobrý deň, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v mene svojich spolupredkladateľov pána poslanca Kuffa a pána poslanca Čepčeka predložil novelu Zákonníka práce, ktorá rieši pracovné voľno pre pracovníkov v pracovnom pomere počas nedieľ, inými slovami, zákon o voľných nedeliach.
Tejto téme sa venujem konzistentne a dlhodobo. Bol som pri tom, keď sa prvýkrát predkladal, a bolo to prvé obmedzenie maloobchodného predaja. Bolo to ešte niekedy v roku 2008, keď zamestnanci a zamestnankyne v maloobchodnom predaji pracovali napríklad počas Štedrého dňa, ešte o 18.00 hod. boli v práci. Namiesto toho, aby chystali štedrovečernú hostinu, tak boli v práci a predávali výrobky oneskorencom, ktorí sa rozhodli zrovna na Štedrý deň ísť nakupovať darčeky. Vtedy sme spolu s pani poslankyňou Muškovou predložili obmedzenie maloobchodného predaja na prvých tri a pol dňa, bol to Štedrý deň do 12.00 hod., potom Prvý sviatok vianočný, Nový rok a Veľkonočnú nedeľu.
Tak vtedy, ako aj neskôr, ako aj teraz, vždy prebiehali diskusie o tom, či je na to vhodný čas, či je na to vhodná doba, či si to ekonomika môže dovoliť a podobne a podobne, tých argumentov bolo milión. Napokon sa ukázalo, že toto obmedzenie nemalo žiadny negatívny vplyv na ekonomiku ani štátu, ani na ekonomiku predajní, pretože ľudia sa správajú ekonomicky, to znamená, pred vianočnými sviatkami sa zásobili, predzásobili a po nich sa zasa dozásobili. Čiže obchodníci neprišli o tržby, štát neprišiel o daň, ale ľudia získali, ktorí pracujú v tomto sektore, a je ich skoro 300-tisíc, získali normálny Štedrý deň, že o 12.00 hod. mohli ísť domov a byť so svojimi rodinami.
Neskôr štatistiky ukázali, že aj verejnosť túto úpravu prijala, ľudia sa na to nastavili, takže potom keď sme neskôr prišli s ďalším obmedzením počas štátnych sviatkov, štátnych a cirkevných sviatkov, kde gro bolo kladené na vianočné a veľkonočné sviatky, opäť prebiehala tá istá diskusia, znova zaznievali tie isté argumenty, ale napokon sa ukázalo, že aj s touto novelou alebo s touto zmenou, ktorá znamenala približne 15 dní počas roka obmedzenie maloobchodného predaja, sa ľudia vysporiadali, štát neprišiel o žiadne dane, obchodníci neprišli o žiadne tržby, pretože ľudia sa správali, ako som povedal, ekonomicky, predzásobili sa, dozásobili sa, obchodníci dokonca šetrili na rozličných príplatkoch, na režijných nákladoch a štát neprišiel o nič. A boli vtedy varovania Inštitútu finančnej politiky, ministerstva financií, aké budú prepady a neviem čo, samozrejme, nič sa nepre... nepotvrdilo, ekonomiku to nijakým spôsobom nepoškodilo. Prieskum, ktorý sa robil dva mesiace zhruba po aplikácii tohto zákona, ukázal, že tieto zmeny podporovalo až 80 % ľudí.
A ja si myslím, že okrem toho, že sme umožnili pracovníkom v tomto sektore byť doma so svojimi rodinami počas sviatkov, že mohli tráviť čas so svojimi deťmi, mohli tráviť čas návštevou hradov, návštevou prírody, športovísk, tak sme dali akýsi taký aj iný dôraz na tie sviatočné dni. Zrazu, viete, keď je sviatok, že je sviatok, lebo akosi sa všetko stíši, nemáme plnú dopravu, parkoviská pred obchodnými centrami sú poloprázdne a tí ľudia trávia svoj čas naozaj tak, ako sa čas počas sviatku má tráviť, teda trávia ho sviatočne, preto štát prichádza s nápadom mať štátne sviatky.
Viem, že my môžete niekto oponovať, že, najmä kolegovia zo SaS, že prečo by sme my mali niekomu vnucovať, ako má tráviť sviatok. To je v poriadku. My nevnucujeme, ako má človek tráviť sviatok, len vy nevnucujte pracovníkom v obchode, aby boli počas sviatkov v robote. Obchod nemá charakter nepretržitej činnosti, že keď sa zatvorí, tak štát skolabuje, ako je to napríklad v elektrárňach alebo ako je polícia, alebo hasiči, ktorí musia pracovať aj keď je sviatok, aj keď je nedeľa, lebo tieto práce majú charakter nepretržitých činností a sú potrebné pre zachovanie fungovania štátu. Ale obchod či bude o jeden deň dlhšie otvorený, alebo kratšie, to nenásobí ani nedelí. Napokon túto skúsenosť máme z okolitých štátov. Je celkom normálne, že v nedeľu sú zatvorené obchody.
Takže ja vás chcem, vážení kolegovia a kolegyne, poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, aby sme tým takmer 300-tisíc ženám a mužom, ktorí pracujú v tomto sektore, umožnili konečne, konečne po tridsiatich rokoch tráviť nedele so svojimi rodinami, tak ako väčšina z nás, aby sme im dopriali tento - v úvodovkách - luxus, že nemusia v nedeľu ráno vstávať o 05.00 hod. a bežať do práce a po celodennej námahe potom prídu domov a povedia si, že konečne skončila táto nedeľa. Nedeľa by mala byť deň, kedy ľudia načerpajú energiu, stretnú sa so svojimi blízkymi, troška sa aj potešia zo života. Život nemá byť len o práci. Život má byť aj o oddychu, o budovaní vzťahov s priateľmi, s rodinou a podobne.
Ešte jeden efekt sa nám ukázal pri zavedení tohto zákona, ktorý bol dokonca pozitívny. Presunulo sa nám obrovské množstvo ľudí do sektorov, ktoré predtým, pred dobou koronovou mali problémy. Bol to sektor cestovného ruchu. Výrazne sa posilnila návštevnosť hradov, múzeí, galérií, ako som hovoril, športovísk, množstvo festivalov sa v tieto dni organizuje alebo organizovalo.
Takže tento zákon má nie negatívny, ale pozitívny ekonomický vplyv a ja vás chcem všetkých, vážené pani poslankyne, páni poslanci požiadať, aby sme tento zákon schválili. Ak prejde do druhého čítania, tak, samozrejme, sme pripravení diskutovať o zmenách, sme pripravení diskutovať o prípadných dobrých návrhoch, pripomienkach, ale aby sme to mohli urobiť, musíme ho najskôr posunúť do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, páni poslan... panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 669. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 699 zo 6. septembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.