40. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Pán Dostál, začnem s vami. Nereagoval som faktickou, plánoval som vystúpiť v rozprave. Ak budete chcieť, môžte vystúpiť.
Ale začnem takou otázkou, viete, ja som sa tak nad tým zamyslel. Viete, ja budem ten, ja som ten posledný, ktorý by plakal za komunizmom alebo socializmom, jak ste mi to tu chceli nanútiť. Ja som bol, pán Dostál, ten posledný. Ale opýtam sa vás na susedné Rakúsko, to máte tu blízko, ste Bratislavčan. Pred 30 rokmi aké hospodárstvo tam bolo? Socializmus tam bol, komunizmus? V susednom Nemecku bol socializmus, komunizmus? Áno, bolo rozdelenie na východné a západné. Časť Nemecka bola komunistická, socialistická a časť bola kapitalistická. Kde bolo to, kde bolo to trhové hospodárstvo? Susedné Švajčiarsko, trošku je to, trocha ďalej. Aká ekonomika tam fungovala? V Taliansku? Trhová.
A teraz sa pozrime na tie krajiny, na tie štáty skrze tú nedeľu, kde je predkladaný návrh zákona. Pred 30 rokmi, pán Dostál, boli tam otvorené obchody v nedeľu, boli? Tam nebol komunizmus ani socializmus, ale to trhové hospodárstvo, ktoré ospevujete, a je aj u nás teraz. Boli otvorené tam obchody? No neboli. Teraz keď sa pozriete do Rakúska, do Nemecka, do Švajčiarska, do Talianska, sú tam otvorené v nedeľu obchody alebo sú zatvorené?
Vidíte, tak potom asi slovenský národ, Slovensko ako také po 40 rokov totality sme odtrhnutí jak z reťaze, sme odtrhnutí ako z reťaze, lebo žijeme konzumným spôsobom života. Kedykoľvek, v ktorúkoľvek hodinu si ja zmyslím, no tak ja musím nakupovať ako v obchode, ale však to už sú normálne chorobnosť ako z toho nakupovania. Myslím si, že niektoré dievčatá a ženy priam tým trpia, keď ony nejdú ako do toho obchodu a nemíňajú ako tie peniaze, tak by neprežili. Ale trošku skúsme aj tú našu spoločnosť formovať aj trochu inak, tak ako to bolo spomenuté tuná. Viete, vy tu nepriťahujte zase tak za vlasy.
Kolega Viskupič, on to tak aj tuná vysvetlil, lebo, dobre, týka sa to 300-tisíc zamestnancov v nedeľu, hej, tak to tuná zaznelo, ktorí by nešli ako do práce. Ale nikto tu za vlasy nepriťahuje to, mám manželku lekárku, ale však máme lekárov, som tu spomínal aj, aj tuná, v zdravotníctve ktorí pracujú. Ale tam nejdete len v nedeľu, pán Dostál, ale aj na Štedrý deň, na Veľkú noc. Tí lekári sa o nás musia starať. Zdravotné sestry detto, nikto tuná o týchto prevádzkach nehovorí. Hasiči, keď horí a ten plameň keď je teraz, či je sobota, nedeľa, či je sviatok alebo čo, prosím vás pekne, to ja vám to poviem tak biblicky. Keď to presne, to sú tie reči medzi Kristom a farizejmi, že azda keď ti padne vôl do studne a je sobota, lebo tu padla sobota, pre Židov je sobota sviatkom, no ale však nič proti tomu, však každý národ, ktorú-akú má kultúru. Viete, v Svätej zemi ja som bol a tá je úplne super, hej, toto je miesto, ja by som si napríklad vedel predstaviť, že by som tam žil, lebo oni majú tri dni v podstate akoby voľna. V piatok nepracujú moslimovia, v sobotu nepracujú Židia a v nedeľu kresťania. Nie je to super, nie je to super? No a dokážu ako títo ľudia. Nepriťahujme za vlasy ako tieto veci, lebo je nedeľa, lebo je to. Azda keď ti padne vôl do tej studne nevytiahneš ho preto, lebo je sobota? Alebo tvojmu synovi keď sa čosi stane? A to je, to sú hasiči, policajti, ale nielen to, pán Dostál, ale tam je celý rad tých ďalších v postate povolaní a zamestnaní, lebo sú povolania a zamestnania, kde jednoducho tá prevádzka je nonstop a je nevyhnutná, pracovať ako v nedeľu.
Jadrovú elektráreň nevieme odstaviť, pán Dostál, v nedeľu, lebo je nedeľa. Vysoké pece v železiarňach tiež nevieme odstaviť zo dňa na deň, lebo nedeľa. Ale tu nikto o tomto nerozpráva. A je to, v podstate je to tá jedna tretina tých zamestnancov, kde zhruba okolo 40-tisíc alebo 47-tisíc zamestnancov, ktorých by sme vedeli uvoľniť.
Pán Dostál, viete, vy ste tu aj spomenuli, že keď vy by ste chceli pracovať v nedeľu, že nemôžte, lebo zamestnanosť. Nie. Je to zle chápané, v zmysle Zákonníka práce je to naopak, zamestnávateľ, ktorý vám nemôže nariadiť prácu, a vy keď by ste chceli celkom ako v nedeľu ako pracovať, lebo ste hovorili, keby aj dobrovoľne, alebo ako dobrovoľník, no ako dobrovoľník dneska máte taký, taký priestor úžasný, môžte ísť ako pracovať, však ísť do systému zdravotníctva.
Viete, ja som bol riaditeľom hospicu. Pán Dostál, keby ste každú nedeľu prichádzali k nám pracovať, a čo len šesť alebo štyri hodiny ako dobrovoľník aj v nedeľu, no ja by som to uvítal. Samozrejme, adekvátnu prácu alebo tú službu by sme vám museli prideliť vášmu vzdelaniu, lebo nemôžte tiež hocičo, a rovnako aj inde. Alebo keď, neviem, viete, aj v minulosti keď som si to, ale to máte aj v zahraničí, to nielen teraz, že čo trhové hospodárstvo alebo to socialistické aké bolo. Keď idete s rodinou, idete, vyberiete fakultatívny výlet a si vyberiete nejaké mesto, lebo chcete pozrieť kultúrne pamiatky a podobne, a ste teraz v tom meste, a že tá cukráreň je otvorená, kúpite si zmrzlinu, prosím vás pekne, áno, to patrí k tomuto.
A prečo práve ako nedeľa, ste sa tiež pýtal, prečo nie sobota. No nedeľa je to, pán Dostál, predovšetkým preto, lebo toto hovorí historická skúsenosť, ale aj naša tradícia na Slovensku, hej. A nebola to nikdy sobota, ale vždycky to bolo nedeľa, pán Dostál, takže v tom je podstatný rozdiel.
A teraz dotknem sa ešte aj takej inej práce. Alebo vy si myslíte, že my teraz zavádzame, že aby nedeľa bola voľná pre mnohých zamestnancov? Viete, kedy prvýkrát sa, pán Dostál, zaviedla nedeľa, že v nedeľu sa zakázalo pracovať? Bol to panovník cisár Konštantín Veľký, bol cisárom Východorímskej ríše a v 4. storočí nariadil, že v nedeľu, nieže nariadil, on zakázal práce v nedeľu. Ale bol tak múdry panovník, bol veľmi múdry panovník a skúste v tomto duchu tohto múdreho panovníka uvažovať, bol to svetský muž. Nejaký, nič s kresťanstvom nemal spoločné konkrétne on, aj keď tým ediktom uvoľnil kresťanstvo a konečne ich nehádzali ako levom, ale proste akceptoval ako aj ďalšie náboženstvo, a to bolo kresťanstvo. Ale tu urobil jednu výnimku, pán Dostál. Veľmi múdro to urobil. Zakázaná nedeľa bola okrem prác v poľnohospodárstve. A táto výnimka, pán Dostál, si predstavte, že za celé tieto stáročia dodnes nebola zrušená.
Ja si pamätám generáciu našich starých rodičov. Nikdy si neplánovali práce v poľnohospodárstve v nedeľu, aby išli na role a teraz pracovali alebo kosili a ťažko pracovali a podobne. Okrem situácie a boli také situácie, kedy bola nepriazeň počasia. A jak bola nepriazeň počasia, no boli to aj nedele, kedy, ja neviem, potrebovali pre dobytok dorobiť sena a podobne a trebalo to seno zozbierať a do stodoly uskladniť, alebo bolo to obilie, ktoré trebalo pozbierať, všetko ručne sa to robilo, to sa nerobilo, že kombajn vybehol a skosil celú rolu. Všetko tí ľudia museli ručne. Obilie keď pokosili, museli to zviazať najprv do tých snopov, potom do tých ďalších to uskladnili. Kým to preložili na ten voz, ručne to mlátili, všetko bola ručná práca. Viete, tí ľudia si aj oveľa viac ten chlebík ako vážili.
Ale my dneska máme nedeľu, máme otvorenú preto, aby sme mali napchaté plné kontajnery, pán Dostál, potravín. No, tak toto chceme? My sme tak konzumnou spoločnosťou, my už by sme asi jeden deň nevydržali bez toho, že by boli zatvorené potraviny. Hádam toto nechcete nám nahovoriť? Ja som uviedol ten príklad, že ja som generácia taká, ktorá to zažila, a jednoducho v sobotu o 12.00 hod. sa zatvorili obchody a otvorili sa až v pondelok. Ale choďte do susedného Rakúska, do Nemecka, do Švajčiarska a pozrite si to tam, že či to oni tam nemajú. A tiež sú trhové hospodárstvo. Tam neni socializmus dnes ani komunizmus. A vedia títo ľudia žiť.
Ale choďte sa, pán Dostál, neviem, či ste boli niekedy v Švajčiarsku, a keď nie, tak choďte do Álp na výlet a v nedeľu, vy v tých Alpách prežívate nedeľu. Vy vidíte, vy sa stretávate s celými rodinnými klanmi, ktorí sú na turistických chodníkoch a prechádzajú tým horským reliéfom a naozaj si užívajú, užívajú tú pohodu.
My vytvorme podmienku aj skrze nedeľu, aj vo vzťahu ako k rodine. Lenže nie. Aj Národná rada a vôbec taký módny trend vo svete je celkovo, za každú cenu torpédovať rodinu. A nielen rodinu, ale aj inštitút manželstva, inštitút rodiny. Ale však potom, akú to generáciu my detí chceme vychovať. Ja chcem, aby naše deti boli aj užitočné pre tento štát, aj pre Slovenskú republiku. A nielen, aby to boli egoisti a konzumenti, ktorí nevydržia a budú plakať, lebo jeden a pol dňa by boli zatvorené obchody.
Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa, no, teraz ste hovorili o tom, že ako je to v Rakúsku, hovorili ste o tom, ako je to v Nemecku, Ale v tej faktickej poznámke, na ktorú som ja reagoval, ste hovorili o tom, ako to bolo u nás za komunistického režimu, a o tom, že sa v sobotu o 12.00 zatvárali obchody. Ja som reagoval na to. čo ste hovorili, nie na to, čo ste si vy predstavovali.
Keby ste v tej faktickej poznámke povedali, povedali, že však sa pozrite do Rakúska, tam majú v nedeľu zatvorené obchody, tak by som pravdepodobne vo svojom vystúpení na to, na to nereagoval, lebo by som si povedal, že áno, áno, sú príklady demokratických krajín, ktoré majú trhové hospodárstvo a kde sú napríklad v nedeľu zatvorené, zatvorené obchody, povedal by som si, že ako ten poslanec Kuffa dobre argumentuje. No, ale vy ste argumentovali tým, že sme tu za komunizmu mali od sobotného poludnia zatvorené obchody. Tak ja som na to reagoval, lebo predpokladám, že keď niečo takéto použijete, tak hovoríte o tom, že je to dobré. Nehovoríte, že s... nekritizovali ste to, hovorili ste to, že však áno, bolo to v poriadku.
Ďalej ste povedali, že jadrovú elektráreň nemožno zastaviť, ale, samozrejme, že je tam kopu ďalších povolaní, zamestnaní, ktoré teoreticky by ste mohli zastaviť, odstaviť. Nakoniec aj tú zmrzlinu by ste mohli zakázať v nedeľu predávať, lebo aj tú zmrzlinu musí niekto predávať, kto by v tom čase možno bol rád na kúpalisku, aj keď teda vlastne na kúpalisku by nemohol byť, lebo na kúpalisku by musel byť nejaký plavčík a ten by tam vlastne tiež nemusel byť, lebo aj tomu by sme mohli zakázať prácu.
No, a opakujete to, že to nie je zákaz pre zamestnancov, tak v tom ustanovení sa píše, že nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu. Ani dohodnúť!

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kuffa, pritom v zásade nemyslíte zle, len to bolo také trošku rozhádzané. Ja som sa na túto debatu aj celkom tešil, lebo je to taký zaujímavý stret dvoch pohľadov. Jeden hovorí o tom, že podnikatelia a zamestnanci by mali mať slobodu pracovať aj v nedeľu. Druhí hovoria o... o spoločenských dopadoch a tak ďalej. Ale vy ste tak trošku to rozvláčne poňali, lebo tam ste hovorili o rímskom cisárovi, o hádzaní kresťanov do Kolosea, o Svätej zemi, kde by ste chceli žiť, potom ako sa dakedy spracovávalo obilie, potom tu bol taký turistický itinerár, takže naozaj, že to by bolo potrebné aspoň trošku zjednotiť, aby sme vlastne zistili, že čo chcete povedať týmto celým.
A vy keď hovoríte o tých krajinám, čo to majú, tak, samozrejme, to je pravda. Sú krajiny, čo to majú takto. Sú krajiny, čo to nemajú. Ale napríklad je dobre povedať, že v Maďarsku to mali a tiež to museli potom zrušiť, lebo ľudia boli proti. A takisto v Poľsku bol teraz prieskum a väčšina ľudí by si napríklad priala, aby obchody boli otvorené aj v nedeľu, hlavne čo sa týka maloobchodu.
A ja tento názor, teda že by si jednak podnikatelia, a jednak aj zamestnanci mali možnosť zvoliť prácu aj v nedeľu, je to dobré napríklad aj pre mladých ľudí, študentov, pretože mnoho študentov tým, že cez týždeň chodí do školy, tak práve cez víkend si môžu privyrobiť a často práve cez tú nedeľu zarobia viac, ako by zarobili v normálny pracovný deň.
Takže ja som rozhodne za to, aby ten stav, ktorý máme, ostal aj naďalej.

Spomínal si v rozprave počet pracujúcich, ktorí robia v tých maloobchodoch. Potom sa aj spomínali tie príplatky. Ja som zhruba pred rokom vystupoval v rozprave tiež k obdobnému návrhu zákona a vtedy som tam spomenul aj to, v obchode pracuje zhruba 380-tisíc ľudí, z toho 80 až 85 % žien a hlavne starostlivosť o ženy, a nielen o nich, ale aj ich rodiny nás vedie k tomu, aby sme vytvorili prostriedky a nástroje pre to, aby mohli byť jeden deň v týždni nedeľu doma. To povedal šéf Zväzu slovenských obchodníkov pán Katriak. Potom zamestnanci maloobchodu sú síce len menšou skupinou ľudí pracujúcich v nedeľu, tvoria 13 %, na rozdiel od niektorých iných profesií nie je nevyhnutné, aby bol obchod v nedeľu otvorený. To je na margo tých, ktorí sa pýtajú, keď sme tu rozoberali policajtov, hasičov a tak ďalej.
Martin Katriak hovorí, že podľa zistení analytikov sociologického ústavu až 90 % zamestnancov obchodu chce mať v nedeľu zatvorené. V mnohých štátoch Európskej únie majú zatvorené a je to v poriadku. Šéf Zväzu slovenských obchodníkov ďalej vraví, že nedeľa nie je rozhodujúcim dňom, na ktorom by obchody padali, pokiaľ by bolo zatvorené. Vraví, že nedeľa je pre nich najslabším dňom v týždni. Maloobchodný obrat v predajniach potravín v nedeľu je približne 2 až 4 % z týždňového obratu a pri priemyselnom tovare 10 až 12 %.
Potom ešte hovorí, že predavačka so mzdou na úrovni 600-700 eur si za nedeľu vďaka príplatku privyrobí 15 až 18 eur. On hovorí, že nepodceňuje ani jeden cent, ale že toto sú peniaze, ktoré nemôžu byť argumentom niektorých autorít, že oni si chcú zarobiť, to konštatoval Katriak.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Kuffa, ja ďakujem za vaše vystúpenie, a teda mám pár otázok, a keby ste mohli, poprosil by som, odpovedať.
Ako budete vnímať, ak kvôli zákazu nedeľného predaja prídu ľudia o prácu?
Ďalšia otázka. Prečo vlastne zmenšujete osobnú slobodu ľudí, ktorým zakazujete v nedeľu pracovať? Aj keď chcú, im to neumožňujete.
Ďalšia otázka, to isté. Prečo obmedzujete slobodu podnikateľov podnikať a pracovať?
A potom je posledná otázka. Prečo tiež zmenšujete osobnú slobodu ľudí, ktorí chcú ísť cez víkend v nedeľu do obchodu a chcú povedzme tráviť svoj voľný čas nakupovaním alebo proste potrebujú? Poprosil by som odpoveď.
Ďakujem pekne.

Pán Viskupič, tá odpoveď je veľmi jednoduchá. My bojujeme za práva zamestnancov. Tí, ktorí sú nútení pracovať v nedeľu. My za tieto práva bojujeme. Nie za práva zamestnávateľov, to je omyl. Ste nedávali pozor.
Pán kolega Stančík, keby tu bol od začiatku, no tak by, by počul, že čo všetko v tej rozprave už dneska ako zaznelo, by sa tak nečudoval, ale teraz tuná takto ako odišiel. Ale typický kresťanský demokrat, ktorý sa takto správa, alebo to kresťanské krídlo, ktoré v podstate za tú nedeľu (povedané so smiechom), už to deklaroval, že zahlasovať nezahlasuje.
K pánu Dostálovi. Pán Dostál, viete, neprekrúcajte ma a pozrite si, vo faktickej čo som povedal. Ja som komunizmus nespomenul, socializmus ani slovíčkom vo faktickej. To ste otvorili tú otázku v rámci rozpravy vy. A ja som vám to teda dopovedal, že v minulosti, ale ja nejdem len do obdobia komunizmu, pán Dostál, v našej krajine a na Slovensku. Ja idem 70 rokov dozadu. 70 rokov dozadu, kedy ten komunizmus tuná nebol a tie nedele mali ľudia ako voľné.
Aj pánu Viskupičovi, aj vám, aj všetkých odpovedám, že prečo nedeľa. No preto, lebo jednoducho tak je aj človek nastavený. Už šiesty deň, keď má človek pracovať šesť dní v kuse v týždni, je to veľmi náročné. Ale ak by pracoval sedem dní v týždni, a prečo je to práve siedmy deň.
No, ja vám tu uvediem taký príklad, a to je francúzska revolúcia, kedy jakobíni nastolili nie sedem dní v týždni, ale dekády tzv. a desiaty deň, ktorý ako vyšiel, tak to bol deň odpočinku. Veľmi krátke trvanie to malo, lebo zistili, že jednoducho tento systém nefunguje.
Si predstavte, pán Dostál, že nefunguje. Je to jednak historicky, ale aj tradícia taká, ale aj človek aj po psychologickej stránke je takto nastavený. Viac nevládze robiť a nie jak taký otrok, že by pracoval sedem dní v týždni v kuse.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Kolegynky, kolegovia, už tu padlo veľa. Ja sa skúsim chvíľku venovať tomu najdôležitejšiemu, tomu zásadnému argumentu, o čom je tento návrh zákona. A ten je o tom, že to bude znamenať stratu pracovných miest. Bude.
Prečo? Pretože to nie je tak, ako pán Kuffa si predstavuje, že človek robí päť dní v týždni, potom ešte z nejakého neznámeho dôvodu aj v sobotu a ešte aj v nedeľu ide pracovať. No, nie. Proste my máme Zákonník práce. Presne ten zákon, ktorý chcete meniť, ktorý hovorí nejaké pravidlá, proste určuje pracovnú dobu, určuje množstvo hodín. Jednoducho ak 47-tisíc ľudí robí v maloobchode v nedeľu a my im tú nedeľu zavrieme, tak možno ich neprepustia všetkých 47-, ale odhady hovoria, že takých tých 40-tisíc by prepustiť mohli. Práve preto, pretože to je ďalší pracovný čas, ktorý oni teda tie všetky obchody vykrývajú, a keď ho nebudú mať, nebudú potrebovať ani zamestnancov. Toto si treba uvedomiť. To je prvý fakt.
Druhý fakt je ten a ja to zopakujem, už som to dnes povedal. My máme 7,2-percentnú nezamestnanosť a veľká väčšina tých ľudí sú ľudia, ktorí si jednoducho ťažko hľadajú prácu, pretože ich schopnosti kvalifikácie a možností sú povedzme že obmedzené. A práve pre nich je zamestnanie v maloobchode relatívne veľmi jednoduchá činnosť v relatívne rozumnom prostredí a my zoberieme týmto ľuďom možnosť pracovať. A vy, pán Kuffa, ani nikto z nás nespravíme ďalších 40-tisíc miest pre týchto ľudí, ktorí proste sa zrazu len prezamestnajú inde. Áno, môžte povedať, že je 70-tisíc voľných pracovných miest, ale to sú väčšinou špecialisti, to sú ľudia, na ktorých nemôže proste tento človek, ktorý príde o prácu v obchode, sa bez problémov zamestnať.
Fakt vylejete s vodou z vaničky aj to dieťa. Proste pripravíte o prácu presne tých ľudí, ktorým najviac chcete pomôcť. To si fakt treba uvedomovať. To je jedna vec.
Druhá vec. Málokto si uvedomujeme, že v tú nedeľu pracujú poväčšine fakt ľudia, ktorí chcú pracovať už len preto, že polovica týchto pracovných miest v povedzme reťazcoch sú mladí ľudia, ktorí brigádujú. No tí mladí ľudia, ktorí chodia cez týždeň do školy, to je ich zamestnanie a popritom, keďže je život ťažký, a proste alebo sa chcú, teda si zarobiť jednoducho viac peňazí alebo nejaké peniaze, tak idú pracovať. No, asi každý štvrtý mladý človek pracuje v nedeľu. Zoberiete im tú možnosť, nebudú mať kde pracovať. Toto si tiež treba uvedomovať. Aj to sú ľudia, ktorým je každé zarobené euro veľmi, veľmi vhodné a dobré. To je taký teda základný argument, ľudia prídu o prácu.
Druhý argument, prečo chodíme do práce sú platy. Ono sa to dá povedať áno, že v tú nedeľu sú príplatky a tie príplatky sú povedzme len 20 euro. No, je to veľa, málo? Je to asi málo, ale zároveň ten človek nemá len príplatok, ale má ešte aj plat za tú nedeľu a ešte predtým má aj prácu. Takže keď nebude môcť ísť v nedeľu do práce, je možné, že nie príde o 20 euro ako nedeľný príplatok, ale príde o celú mzdu nedeľnú, no a ešte môže prísť aj o celú prácu. Tak to sme mu teda pomohli.
No a treba si ešte raz uvedomiť, že paradoxne to nie je, nieže paradoxne, to nie je tak, že človek pracuje 6-7 dní v týždni v kuse. To veď to ten, presne ten Zákonník práce neumožňuje. Práve väčšinou sa robí krátky - dlhý týždeň. Tá nedeľná práca, ktorá teda je ale pre toho zamestnanca ešte navyše lepšie zaplatená, mu práve umožňuje aj si modelovať, že má potom buď viac dní voľna, alebo iný deň voľna. Proste paradoxne toto dáva slobodu, slobodu tým zamestnancom sa rozhodovať.
No a potom je to, ja viem, že to možno znie nie úplne realizovateľne vždy, ale, samozrejme stále má ten zamestnanec možnosť, že keď teda zásadne v tú nedeľu pracovať nechce, lebo chce byť s deťmi alebo... tak teda stále je nejaký priestor, že si to vyrieši sám svojím slobodným rozhodnutím, dá takému obchodu výpoveď a proste pôjde robiť inde a bude mať teda povedzme voľné víkendy, hej. Toto, toto si ľudia vedia vyriešiť. No proste my ideme riešiť niečo, ideme robiť zákazy, ideme obmedzovať osobnú slobodu v situácii, kedy toto všetko si vedia ľudia vyriešiť.
A ono dokonca to funguje aj opačne. Túto situáciu si vedia vyriešiť aj podnikatelia, ktorým inak tiež zasahujete do slobody podnikať, keďže im proste poviete, že tak ako tu kolega Ondro Dostál menoval, že ty, ty, ty, ty, lebo zrovna pracuješ v takej oblasti alebo podnikáš v takej oblasti, ktorú sme si my vybrali, že ju ideme regulovať, tak nebudeš môcť. Veď ale toto zasa rieši, rieši všetko trh. Pamätáme si, všetci si pamätáme tie obrovské Tescá otvorené 24 hodín denne, sedem dní v týždni a ešte to mali napísané takými písmenami veľkými na, na svojich teda priečeliach. Ono sa to vyriešilo časom. Prvá vec je, že ľudia prestali mať záujem, lebo už nebolo také zaujímavé tráviť o, ja neviem, 23. hod. v noci nakupovaním čas. Zároveň a tým klesali, klesali zisky, alebo teda obraty, obraty podnikateľov, zároveň mali problém aj so zamestnávaním, lebo presne tak, človek, ktorý má možnosť, tak nechce robiť úplne v noci. Toto všetko sa rieši. Dnes nenájdete Tesco otvorené 24 hodín denne. Už pomaly nenájdete ani obchody otvorené do, ja neviem, 22.00 hod. Takisto aj tie nedele proste, ono sa to obmedzuje. To treba len nechať ten svet fungovať, nemusíme všetko regulovať. Normálne, že ľudia, aj podnikatelia, ono sa to vie, vie vyriešiť. Ale vždy majme najviac na pamäti proste tých najslabších, tých, ktorí tú prácu potrebujú.
Ďalšia vec je, takisto podnikatelia. Vy im zakážete v nedeľu podnikať, ale nijakovsky ste tým pádom neznížili ich náklady, povedzme kúriť musia ten obchod aj cez nedeľu, aj chladiť musia, aj platiť nájomné. Väčšina, veľká väčšina nákladov zostáva. Čo myslíte, ako sa to asi prejaví? No prejaví sa to tak, že je možné, že budú musieť povedzme zvýšiť ceny, hej. To zasa dopadne ale najviac proste na, na toho najslabšieho, že?
Toto si treba uvedomovať, že všetky tie regulácie majú nejaké dopady. A ono to tak ekonomiky nejak funguje, že celý ten reťazec nejak ide a ono sa to zleje všetko na konci. Aj tak je to už dnes ťažké. Máme infláciu, proste ceny sa zvyšujú, nerobme opatrenia, ktoré vo finále, vo finále budú ešte, ešte vytvárať ďalší tlak na rast cien.
No a ešte možno sa povenujem chvíľku, skutočne asi, asi 13 % teda ľudí robí v maloobchode. Všetci ostatní, ktorí teda pracujú v nedeľu, tak pracujú v rôznych oblastiach, tak ako tu boli spomínané. A prečo, prečo sme si vybrali zrovna, zrovna týchto, hej? Už sa, majú sa triasť potom nejakí ďalší, lebo nabudúce si vyberieme, vyberieme niečo iné, že skutočne uvažujme nad tým, že to, čo funguje, netreba regulovať všetko. Ja v podstate súhlasím, tak ako to bolo povedané v úvodnom slove, že asi je jeden extrém byť do 18.00 hod. na, na Štedrý deň v práci, hej. O. K. To sa proste aj tak niekomu stáva, pretože nie všetci robia v maloobchode, čiže aj tak je niekto v práci, ale dobre, musí. Ale povedzme, že nejaké teda tieto základné sviatky sú sviatkami, má sa byť doma. O. K., pridali sa, pridali sa nejaké ďalšie, dobre. Ale zasa majme ten cit pre mieru, hej. Akože teraz poviete, že 53 nedieľ do roka. To je, to je fakt obrovský, obrovský zásah do všetkého. (Reakcia z pléna.) Áno, dobre. (Povedané so smiechom.)
Takže ďakujem za pozornosť.

Pán kolega Viskupič, neviem, nepoznám vás, nepoznám vašu históriu, kde ste predtým pracoval, než ste bol poslanec, ale tvrdiť, že väčšina ľudí chce pracovať v nedeľu, veď som dával teraz faktickú poznámku, kde som spomínal aj tých 3 %, spomínal som tu aj, že sú to väčšinou ženy, a povedal som aj to, že podľa zistení analytikov zo Sociologického ústavu až 90 % zamestnancov chce mať v nedeľu zatvorené. Ešte raz, 90 % chce mať v nedeľu zatvorené.
Teraz čo sa týka ešte raz toho vášho výroku, že väčšina ľudí chce pracovať v nedeľu, to s realitou podľa mňa nemá nič spoločné na Slovensku. Tam v podstate dostanete možnosť alebo pôjdete pracovať, alebo môžeš teda si dať nejakú výhradu, že nebudeš pracovať v nedeľu, ale v tú ranu ti povie zamestnávateľ proste čau. Príde niekto iný, kto mi toto zoberie. Však proste nebuďte takí utrhnutí už od reality, čo sa tu deje. Ja nerozumiem tomu, niekedy čo tu vystupujete a čo rozprávate.
Jeden ešte zaujímavý výrok, to som si poznačil: „Nerobme opatrenia, ktoré spôsobujú nárast cien.“ Ten si normálne zapíšem a ten vám tu budem potom stále opakovať, keď tu prídete s vašimi návrhmi zákonov, vďaka ktorým rastú ceny.

Ďakujem, pán poslanec. Myslím, že to najdôležitejšie tam je, že naozaj upierame, takýmto návrhom by sme upierali slobodu, slobodu ľudí, ktorí chcú pracovať, a to je dosť dôležité.
Ja som prekvapený, že sa vraciame opäť k tomu po vlastne roku k tejto téme, a ja by som tu možno, preto som vtedy aj vystúpil v rozprave, ale jednu, jeden prieskum by som zacitoval. Britská štúdia z roku 2018 reagovala na prebiehajúcu debatu ohľadom zákona, ktorý by chcel zakázať v nedeľu obchody, a tá prišla s dvomi zaujímavými číslami, 64 % zákazníkov považuje nedeľné nákupy za rodinnú aktivitu, za rodinnú aktivitu tieto nákupy. Približne tretina ľudí v čase, keď sú obchody v nedeľu zatvorené, trávi voľný čas prácou, 86 % zákazníkov si myslí, že otvorené obchody v nedeľu žiadnym spôsobom negatívne neovplyvňujú ich rodinný život, a 96 % si myslí, že by otvorenie obchodov v nedeľu nemalo žiaden negatívny vplyv na náboženský život.
Naozaj tento návrh sa opakovane tu vracia. Ja myslím, že, a dúfam, teda že zbytočne a že už sa prestane vracať, lebo mnohé ďalšie štúdie potvrdzujú, že autori, ktorí, teda predkladatelia toho zákona vychádzajú z úplne mylných predpokladov.

Pán poslanec Viskupič, ja myslím, že si teda pomenoval podstatu toho problému. Ako ten spor je, myslím si, že legitímny.
Ja teda tým nechcem predkladateľov tohto návrhu z dôvodu, že ho predkladajú, vykazovať mimo nejaký demokratický rámec, lebo existujú krajiny, kde zákaz predaja je rozšírenejší ako, ako v Slovenskej republike v súčasnosti, a otázka je len, či je to dobré. Ja sa podobne ako ty, alebo rovnako ako ty nazdávam, že to, že to dobré nie je, že, v poriadku, sú nejaké, sú nejaké dni 24. december, dobre. To myslím, že s tým nikto nemá, nemá zásadný problém, ale rozšíriť zákaz práce v maloobchode na všetky nedele sa mi naozaj zdá úplne neprimerané. A hovorím to aj, aj teda z pozície, keď pripúšťam, že je to legitímna debata.
Nemyslím si, že je dobré zasahovať do vecí, ktoré je možné vyriešiť prirodzeným spôsobom, a prirodzený spôsob v ekonomike je trh. Nie je tam nevyhnutná štátna regulácia v tomto konkrétnom, v tomto konkrétnom bode. Ekonomika nejakým spôsobom funguje, ľudia majú možnosť vybrať si. Majú možnosť vybrať si zamestnávatelia, majú možnosť vybrať si zamestnanci, majú možnosť vybrať si zákazníci. A keď to necháme na nich, tak to rozhodnutie nakoniec povedie k lepším výsledkom pre všetkých, ako keď tu, majúc na mysli aj nejaké, samozrejme, že postranné, postranné úmysly, ktoré sú s tým spojené, ktoré tu nie sú v tejto chvíli zdôrazňované predkladateľmi, niečo zaregulujeme a zakážeme.