40. schôdza

Vďaka. Keďže nikto sa nehlási do rozpravy, tak si s pánami spravodajcami nahradzujeme rozpravu formou týchto výmen, ale vítam to tak či tak.
Pán spravodajca, veľká vďaka za tvoju podporu meritu toho zákona, skutočne platová diskriminácia medzi ženmi a mužami sa v zamestnaní presne toho istého typu je neodôvoteľ... neodôvoditeľná a som rád, že to vidíš rovnako, len chcem reagovať na tú tvoju výtku, že tým vytvárame nadmerné zaťaženie pre podnikateľov.
Ako som zdôraznil aj v tom samotnom vstupnom slove, a keď som zákon podpisoval, toho sme si priamo vedomí, naším cieľom je napraviť skrivodlivosť, ale nie zabiť pri tomto toho podnikateľského ducha, ten elán a tú kreativitu, ktorú vidíme medzi našimi podnikateľmi a podnikateľmi, preto rušíme nesúvisiacu administratívnu povinnosť, a aby sme v konečnom dôsledku mali svojho papierovania zhruba rovnako.
Áno, budem prvý, ktorý prizná, že ten prvý rok, druhý rok možno pri tej tranzícii, kým sa nájde zväčša nejaké softvérové riešenie automatizované, to možno nebude jedna ku jednej, v konečnom dôsledku pevne verím, že toto bude jedna z tých administratívnych záťaží, ktorá bude zväčša zautomatizovaná, ide v konečnom dôsledku o veľmi jednoduchú excelovú tabuľku.
Vďaka.

Želá si záverečné slovo pán spravodajca? Nie, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Tomáša Valáška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 672, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 702.
Dávam slovo pánovi poslancovi Tomášovi Valáškovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov, tlač 672.)

Veľká vďaka po tretíkrát, pán predsedajúci. Dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, a dovoľte mi hneď, keď som už pri mikrofóne, neísť cestou rozpravy, ale hneď pokračovať aj na zdôvodnenie.
Začnem trošku obšírne. Predstavte si, kolegyne či kolegovia, že ste majiteľmi pekárne. Vybudovali ste si biznis od piky, založili ste dom, požičali nejaké peniaze od rodiny, ale pred nástupom pandémie už ste niekoľko rokov v biznise, máte pár stabilných zákazníkov, dodávate pár reštauráciám a váš biznis, vaše roky driny sa konečne začali vyplácať. Lenže potom príde COVID, prvá, druhá a v septembri ’21 už tretia vlna pandémie, a v tomto momente - a tu už sme v prítomnosti - pribúda tisíc chorých denne a desiatky mŕtvych týždenne. Vy tŕpnete. Bojíte sa hlavne ďalšej vlny plošného zatvárania, ale pribudla vám starosť, ktorú ste predtým v prvej či v druhej vlne nemali. Obavy o... a obavy z vašich vlastných zamestnancov. Prečo? Ako?
Vy totiž viete, že nie všetci sú očkovaní. Počúvate ich, bavíte sa s nimi denne, žijete prakticky pod jednou strechou a vnímate, že niektorí naskočili na antivaxerskú vlnu, ale iní sa len boja ihly, nemajú na autobus, aby sa dostali do najbližšieho očkovacieho centra, prípadne nemajú ten čas a nechcú prísť o príjem, keby si museli vybrať voľno. To nie je len ich problém, v tomto momente sa to stáva aj vaším problémom, ak ste tým spomínaným majiteľom pekárne, lebo ak príde čo len jeden chorý medzi viacerých nezaočkovaných zamestnancov s týmto superinfekčným delta variantom, si môžete byť prakticky istí, že tí nezaočkovaní sa tiež nakazia. A možno aj tí zaočkovaní, samozrejme, aj keď je tam pravdepodobnosť oveľa nižšia. Ba čo viac, hrozí vám, že príde nielen o zamestnancov, ale aj biznis a o zákazníkov, lebo predstavte si tú reputačnú pohromu, keby sa čo len jeden z nich nakazil od štvrťky chleba či rožka, ktorý mu predal váš nezaočkovaný a chorý zamestnanec. Koniec. Môžte rok zhasnúť a zavrieť.
No a teraz čo s tým? Ako si uchrániť biznis? Nemôžete nezaočkovaným zamestnancom zakázať chodiť do práce, to by bola diskriminácia, to je nelegálne. Tak vám napadne, že čo keby som im sľúbil odmenu za očkovanie. Deň voľna alebo peniaze na účet. Samozrejme, antivaxerov tým nepresvedčíte, ale iba tých váhajúcich, ktorí sa boja či straty príjmu, kľudne áno. Pre mnohých opäť je problém, že musia za očkovaním cestovať do najbližšieho očkovacieho centra, čo znamená, že príde nielen o deň práce, ale ešte si aj musia zaplatiť vlak či autobus.
Vy im viete, vy im to chcete uľahčiť, aby neprišli o plat, a chcete im ten autobus preplatiť. Ale pozor, aj tu narazíte na zákon! Je mi jasné, že viacerí to robia a mnohí podnikatelia to robia takpovediac pod stolom, ale ak máte tú duchaprítomnosť, že sa poradíte s právnikom, zistíte, že aj toto je diskriminácia. Právnik vám povie tým zvyčajným nudným jazykom právnikov, že, citujem: „V zmysle platnej legislatívy sú neprípustné akékoľvek úkony zamestnávateľa k zisťovaniu a podmieňovaniu výkonu povolania zaočkovaním.“ Preložené do slovenčiny, nemôžete diskriminovať a zakazovať vstup do očkovania, ale ten výklad je aj taký, že nemôžete ponúknuť odmeny, pozitívne motivovať očkovaných. Hoci ste to chceli urobiť z vlastnej vôle, z vlastného vrecka a vlastne tak trochu pre dobro nás všetkých, lebo, samozrejme, čím viac zaočkovaných, tým menej rýchle sa nákaza medzi nami šíri. Ale máte smolu.
Týmto návrhom zákona máte šancu to zmeniť. Zavádza dve novinky. Explicitne povoľuje zamestnávateľom udeliť zamestnancom buď extra dovolenku alebo odmenu za očkovanie. Opäť - len tým zamestnávateľom, ktorí sa tak svojvoľne rozhodnú, a len v prípade, že to zamestnanci chcú. Bavíme sa o dobrovoľnom, nenárokovateľnom opatrení, ktoré je len a len na dohode týchto dvoch strán, ale je, žiaľ, podľa súčasnej, súčasne platnej legislatívy nelegálne. Náš návrh zákona by to umožnil.
Ten druhý element návrhu zákona je automaticky deň voľna pre tých, ktorí sa dali zaočkovať. Na rozdiel od toho prvého dňa, pardon, od prvého bodu tento už by bol nárokovateľný, čiže zamestnanci by naň mali automaticky právo zo zákona. A tu úplne účelovo kopírujeme prax, ktorá už dnes platí a vzťahuje sa na darcovstvo krvi. Tí, ktorí sú v tejto sále a darovali krv, dúfam, že ste mnohí, viete, že máte zo zákona nárok na deň pracovného voľna. Robíme tak ako štát z veľmi dobrého dôvodu. Darcovstvo krvi je tak spoločensky prospešná aktivita, že ju chceme motivovať v podobe dňa voľna. A to, čo my hovoríme, to jediné nové je, že očkovanie vzhľadom na ekonomické, hospodárske a iné straty, ktoré pandémia spôsobuje, má rovnakú spoločenskú hodnotu ako darcovstvo krvi a mali by sme ho rovnako pozitívne motivovať dňom voľna.
Späť k tomu príkladu pekárne. A má to aj praktické následky. Ak máte nárok na automaticky deň voľna, tak sa nemusíte v prípade, že sa rozhodnete dať očkovať, bať... báť, že neprí... že prídete v ten deň o plat.
Dámy a páni, je mi jasné, že aj v tejto miestnosti sú ľudia, ktorých žiaden argument o očkovaní nepresvedčí, lebo, lebo, ale obraciam sa na tých, ktorí veria vo vedu, veria v čísla a veria vo fakty, vidia v očkovaní najrýchlejšiu cestu von z pandémie, ale vidia tiež, že sme dosiahli nejaký strop, že záujem o očkovanie klesol, a veria, že extra motivácia síce nepresvedčí tých najtvrdších oponentov, ale vie presvedčiť tých váhajúcich. Tých, ktorí sa boja jednoducho straty príjmu či nemajú na ten autobus do očkovacieho centra.
Ponúkam vám nástroj, ako s tým s nízkym záujmom o očkovanie niečo urobiť. Nie jediný nástroj, určite nie dokonalý, ale ak veríte, že odpoveďou na pandémiu je vyššia miera preočkovanosti, pošlite tento návrh do druhého čítania a poďme sa baviť o tom, ako ho vylepšiť.
Veľká vďaka vopred za vašu podporu.

Ďakujeme, pán poslanec.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Ľubomírovi Vážnemu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 rokovacieho poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 672. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Cieľom novely je zaviesť pre zamestnávateľov možnosť regulovaného spôsobu motivovania svojich zamestnancov alebo zamestnankýň k zaočkovaniu proti ochoreniu COVID-19.
V zmysle súčasnosti platnej legislatívy je neprípustné akékoľvek, sú neprípustné akékoľvek úkony zamestnávateľa smerujúce k zisťovaniu a podmieňovaniu výkonu povolania zaočkovaním. A predkladaná novela zavádza tri motivačné inštitúty, ktoré je možné využiť:
1. poskytnutie pracovného voľna na deň očkovania,
2. ďalšia dovolenka v rozmedzí 1 až 5 dní
3. jednorazový finančný príspevok v maximálnej výške 275 eur ročne. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť pre niektorý z týchto inštitútov alebo aj pre ich kombináciu. Rovnako na strane zamestnanca alebo zamestnankyne je plne ponechané, či sa tohto motivačného programu zúčastní, alebo nie. Toľko k predkladanému návrhu zákona.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku... 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 702 zo 6. septembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku, a to od pána poslanca Ondreja Dostála, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní vystúpil k návrhu novely Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov, ktorý tu predložil kolega pán poslanec Valášek, a chcel by som využiť túto príležitosť, aby som povedal, čo sa mi na tomto zákone pozdáva, čo považujem za dobré a hodné podpory, ale povedal aj to, čo tam vyvoláva vo mne, a teda aj v mojich kolegoch isté otázky a pochybnosti v navrhnutom riešení.
Jednoznačne musím povedať, že ten zámer považujem za veľmi dobrý a veľmi potrebný v dnešnej dobe, keď, ako povedal pán predkladateľ, zrejme sme narazili na nejaký strop záujmu o očkovanie, a treba hľadať formy, akým, akými motivovať ľudí, aby sa dali zaočkovať, pretože očkovanie je cesta, očkovanie nepochybne ten najlepší, najúčinnejší a v podstate jediný reálny spôsob, akým poraziť pandémiu, ak sa tu nechceme nechať opakovane premorovať. Čiže s tým zámerom ja určite súhlasím. A myslím si, že aj ten spôsob, ktorý je navrhnutý, je lepší ako niektoré z tých iných spôsobov, ktoré, ktoré dnes skúšame a ktoré sa neukazujú ako dostatočne efektívne. Nejdem to ďalej rozoberať.
K samotnému obsahu návrhu zákona. Tam by som chcel oceniť, zdá sa mi, že je hodné podpory. Tie ustanovenia, ktoré hovoria o dobrovoľných nástrojoch. Teda o tom, že zamestnávateľ môže z vlastného rozhodnutia vytvoriť motivačné nástroje pre svojich zamestnancov, aby sa dali zaočkovať, teda bez toho, aby zamestnávateľ niekoho do toho nútil, aby také nástroje vytvoril, a bez toho, aby zamestnancov niekto nútil, aby také nástroje, alebo teda tie benefity, ktoré im zamestnávateľ ponúkne, využili. Čiže je to úplne na báze dobrovoľnosti. Keď sa tak zamestnávateľ rozhodne, bude tak môcť urobiť.
Taká laická otázka, ktorá pri tom vznikne, je, že ale však prečo to nemôže urobiť už teraz, veď keď to chce urobiť, tak predsa zamestnávateľ môže, môže dať odmenu svojim zamestnancom, môže dať voľno svojim zamestnancom, čo mu v tom bráni. Ale tu sa ja stotožňujem s tým, čo hovoril pán predkladateľ a čo sa teda uvádza aj v dôvodovej správe, že podľa súčasnej právnej úpravy je to problém, lebo to sú informácie, ktoré sa týkajú zdravotného stavu, a teda bez toho, aby na to existovala nejaká opora v zákone, tak nie je množné, aby zamestnávateľ od svojich zamestnancov takéto informácie žiadal.
Čiže ak máme záujem vytvoriť priestor pre vytváranie takýchto motivačných, motivačných nástrojov, tak by sme mali uvažovať o zmene zákona, o zmene právnej úpravy, aby to bolo možné, aby si zamestnávatelia mohli zadefinovať, zadefinovať podmienky, za ktorých povedzme dajú svojim zamestnancom mimoriadnu dovolenku alebo za ktorých finančne podporia zamestnancov, ktorí sa rozhodnú dať zaočkovať a ktorí sa... a ktorí sa aj zaočkujú. Určite to nie je jediný spôsob, akým motivovať zamestnancov. Určite to nie je jediný, jediný návrh, akým spôsobom upraviť povedzme tieto benefity, ale je to jeden z možných spôsobov, a teda, ak by sme sa rozhodli posunúť ten zákon do druhého čítania, tak je možné určite debatovať o tom, že akým spôsobom konkrétne upraviť, upraviť tie benefity. Určite by som sa do tej diskusie vedel, vedel zapojiť, ale ak ten návrh neposunieme do druhého čítania, tak najbližších šesť mesiacov nebudeme môcť prísť s podobným opatrením ani vtedy, keby sa nám zdalo, že je, že je takéto opatrenie potrebné. A nejaké takéto opatrenia, som presvedčený, že potrebné sú.
A vyjadril by som sa aj k tej, k tej druhej časti, ktorou je povinne voľný deň za, za účasť na očkovaní. Teda vec, ktorá už nie je dobrovoľná. Vec, ktorá je na strane zamestnanca nárokovateľná. Vec, ktorá je na strane zamestnávateľa povinnosť, a teda aj náklady, náklady navyše. Ja rešpektujem a do značnej miery sa aj stotožňujem s tým, že, že sú vecné argumenty pre to, aby, aby sme aj takýto nástroj použili, pretože ak v dôsledku nízkej miery zaočkovanosti bude mať tretia, prípadne nejaká ďalšia vlna silnejší, intenzívnejší priebeh, ak v dôsledku toho sa budú zatvárať, zatvárať podniky, obmedzovať ekonomika, tak ako sme to videli napríklad v druhej vlne, ale aj v prvej vlne, tak sa môže stať, že tie straty, ktoré aj samotní zamestnávatelia, zamestnávatelia budú mať, budú vážnejšie ako tie náklady, ktoré by im, ktoré by im spôsobil ten povinný deň navyše. Otázka je potom len, že či to majú byť zamestnávatelia, ktorí majú znášať tie náklady, či to nie je napríklad záujem štátu a či, a či by to voľno zamestnancovi za účasť na zaočkovaní nemal, nemal platiť, nemal platiť štát, a nie zamestnávateľ, čiže kto má byť ten, kto znáša ten náklad.
Rovnako je úplne legitímne povedať, že takýmto spôsobom sa pristupuje pri darcovstve krvi, že keď ide človek darovať krv, tak, tak má nárok na deň voľna v práci. Ale je tam, samozrejme, že drobný rozdiel, že keď ide človek darovať krv, tak v podstate robí niečo v prospech iných bez toho, aby on mal z toho nejaký vlastný benefit s výnimkou dobrého pocitu, kdežto v prípade toho, že dnes sa niekto ide dať zaočkovať a doteraz nevyužil tie možnosti zaočkovania, tak bude primárne chrániť, chrániť sám seba, a teda, samozrejme, že sekundárne to, to pomáha k získavaniu nejakej kolektívnej imunity časom, ale, ale primárne je to jeho vlastný záujem a navyše je to situácia, že už dávno ten, kto chcel sa nechať zaočkovať, mal možnosť, mal možnosť sa zaočkovať. Čiže je to podobná situácia, ale je to, je to predsa len trochu odlišná situácia voči, voči tomu darcovstvu, darcovstvu krvi.
A keby som teda ešte mal, mal povedať nejakú výhradu, tak tá by sa týkala článku VII, kde sú spoločné ustanovenia, ktoré sa, teda sú formulované ako spoločné ustanovenia k všetkým predchádzajúcim článkom. Je to teda úprava, s ktorou som sa ešte, ešte nestretol, takže neviem, či je to z formálnej stránky takýmto spôsobom v poriadku, a keby aj, tak ale je to potom otázka aj obsahová, že tie benefity, ktoré dobrovoľne poskytuje zamestnávateľ alebo sa rozhodne poskytnúť zamestnávateľ zamestnancovi, tak by sa mali vzťahovať na všetkých zaočkovaných, nielen na tých novozaočkovaných, čo by som videl tiež ako vec na diskusiu, ktorá by mohla napríklad niektorých zamestnávateľov odradiť od toho, že poskytnú tie benefity, lebo ak 80 % zamestnancov je zaočkovaných, tak tie náklady, ktoré by s tým mali, mali spojené, tak by mohli sa im zdať neúmerné na to, aby dozaočkovali tých zvyšných 20 %.
To je asi všetko, čo som chcel k tomu povedať, a teda len kolegom, ktorí budú večer premýšľať o tom, že ako sa postavia k tomuto návrhu zákona, som sa chcel s nimi podeliť o to, ako o tom uvažujem ja, a aby možno zvážili, že sú tam, sú tam aj veci, ktoré sú, sú potrebné a ktoré, ak sa rozhodneme, že ten zákon nepustíme do druhého čítania, tak na šesť mesiacov si sami zatvoríme dvere pred tým, aby sme možno nie niečo identické, ale niečo podobné, čo my dospejeme k záveru, že je potrebné, urobili, navrhli, presadili.
Ďakujem.

Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, ak má niekto z kolegov záujem. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Už hlási záverečné slovo.
Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Vďaka, pán predsedajúci. Dovoľte mi začať poďakovaním kolegovi Dostálovi za niečo, čo bol veľmi odborný, slušný a myslím, že pozitívne ladený komentár. Vďaka za tú, za tú podporu tomu meritu toho zákona. Chcem s vami úplne súhlasiť a znovu podčiarknuť, áno, vieme a vieme z praxe, že už teraz sa to pozitívne odmeňovanie vo forme nejakého dňa voľna a či finančnej odmeny deje.
Tento zákon sme nevytiahli, moje kolegyne z Progresívneho Slovenska, z vákua ani z palca. Je založený na praktickej skúsenosti v spätnej väzbe od ľudí, ktorí chodia do právnických kancelárií s touto otázkou. (Zaznievanie gongu.) A faktom je, že zisťujeme, že veľa ľudí to už robí, ale robia tak na vlastné riziko. A robia to doslova na hrane zákona. A ja som pevne presvedčený, že veci sa majú robiť tak, ako sa majú robiť. Majú sa robiť čisto, a nie plátať. A nevystavujme tých ľudí, ktorí chcú urobiť dobrú vec pre nás všetkých, tých zamestnávateľov, ktorí chcú motivovať svojich zamestnancov k očkovaniu, riziku právneho postihu len za to, že nevieme upraviť návrhom, právnym návrhom niečo, čo je ľahko upraviteľné.
Mám čas veľmi rýchlo na zvyšné dva body? (Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu.) Veľmi rýchle.
Nárokovateľnosť. Rozumiem tým obavám, očakával som ich, je to konzistentné s dlhodobejšou, s dlhodobejšou spätnou väzbou od SaS. Na druhej strane máme pocit, že ten inštitút má svoj význam. Je to totiž o signalizácii zo strany štátu, že na tejto veci nám záleží. Ten štát už sa rozhodol ako spoločnosť, že chceme určitým spôsobom povzbudzovať aj signalizovať, že darcovstvo krvi je dôležité. Myslíme si, že aj očkovanie je rovnakého spoločenského významu. Ale opäť, toto je niečo, čo je na diskusiu.
Tým sa dostávam k môjmu tretiemu a záverečnému bodu vzhľadom na čas. Táto téma, ako aj téma, ktorú otvoril kolega Dostál, či by mali byť všetci očkovaní, už aj tí, čo boli, pardon, všetci odmenení, už aj tí, čo boli očkovaní pred vstupom tohto zákona do platnosti, alebo nie. Tá téma je, samozrejme, na niečo, čo ideme prebrať v druhom čítaní. Pripomínam bez nejakého vydierania či nátlaku, že áno, ak tento zákon zabijeme a spätne zistíme, že nám chýba nejaký nástroj na motivovanie k očkovaniu a že takéto niečo by sa nám vlastne hodilo, tak na šesť mesiacov si tú cestu prípadne, že to neposunieme do druhého čítania, zahatíme.
Vďaka, pán predsedajúci.