40. schôdza

Pán poslanec Mičovský, chcete reagovať? Nech sa páči. Musíte stlačiť tlačítko.

Ďakujem pekne. Ja ďakujem všetkým, ktorí ste zareagovali. Tým, ktorí ústretovo, súhlasne, ale aj tým, ktorí ste sa na to pozreli kriticky. Ono všetko sa vyvíja, to panta rhei, to platí aj pre naše myslenie. Ja si myslím, že aj táto diskusia, čo ako nevyvážená bude viesť k tomu, aby sme našli riešenia. To, že dneska by sa dalo povedať biblickým tým, že majú oči a nevidia, majú uši a nepočujú a myslím, že tie oči otvorím a lepšie aj uši nastavíme lepšie a budeme lepšie rozumieť tým, ktorým vlastne porozumieť by sme mali a chceli a o čom to všetko tu dnes je.
Ozaj vám ďakujem všetkým. Verím, že vývoj nám umožní pochopiť, že tí ľudia, o ktorých dneska rozprávame, si zaslúžia tú našu empatiu, porozumenie a podporu.
Ďakujem pekne.

Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Radovan Marcinčin, ktorému odovzdávam slovo. Je tu pán poslanec Marcinčin? Nie je v sále. Stráca poradie. Pán poslanec Andrej Stančík, je v sále? (Reakcia z pléna.) Stráca poradie aj on.
Pani poslankyňa Magdaléna Sulanová? Nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Tomáš Taraba.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, registrované partnerstvá a manželstvá homosexuálov sú zväzky medzi osobami rovnakého pohlavia. V štátoch, kde sú uzákonené, získavajú záujemcovia uzavretím tohoto zväzku buď podobné, alebo rovnaké právomoci a práva ako muži a ženy žijúci v manželstvách. Toto si treba uvedomiť. Toto je skúsenosť zo štátov, kde už boli uzákonené.
Základným problémom v prípade registrovaných partnerstiev alebo manželstiev homosexuálov je, že homosexuáli nemôžu plniť jednu z podstatných úloh rodiny založenej na prirodzenej komplementarite heterosexuálnych párov, ktorou je plodenie detí a zdravá výchova detí v rodine, kde je prítomný mužský a ženský vzor. Preto požiadavka rovnoprávnosti homosexuálnych párov s manželstvami heterosexuálnych nie je opodstatnená.
Množstvo právnych požiadaviek, ktoré požadujú homosexuáli, ktorými aj u nás argumentujú, potrebu registrovaných partnerstiev si môžu homosexuáli zabezpečiť viacerými parciálnymi zmluvami alebo inými postupmi, ktoré umožňuje naša legislatíva. Takže tento argument neobstojí.
Štát by mal legislatívnymi opatreniami podporovať to, čo štát a spoločnosť udržuje – stabilnú, životaschopnú a fungujúcu, teda normálnu rodinu. Tú by mal zvýhodňovať. Okrem toho, že z tradičného náboženského hľadiska je manželstvo chápané výlučne ako zväzok medzi mužom a ženou, ako sviatosť ustanovená samotným Bohom. Význam manželstva heterosexuálov je nielen k zameranosti plodeniu, ale aj k vytvoreniu samotnej rodiny, teda spoločenstva rodičov a detí. To je dôvod, prečo je manželstvo celé stáročia považované za základnú bunku spoločnosti. Aspekt plodenia potomstva je tým znakom, ktorý rodinu odlišuje od iných druhov spoločenstiev, kolegov, kamarátov a tak ďalej a tak ďalej. A koniec-koncov aj manželstvá alebo registrované partnerstvá homosexuálov.
Prekážka pre zdravú výchovu a otvorenosť pre dieťa v homosexuálnom vzťahu je neprekonateľná. Preto považovať homosexuálne praktiky za rovnocenné s manželstvom či heterosexuálnym partnerstvom, aj keď neplodným alebo používajúcim antikoncepciu, po ktorej je užívanie opäť okamžitá možnosť plodenia, by bolo popretím toho, o čom sexuálny styk muža a ženy je. Výnimočnosť heterosexuálneho manželstva je v tom, že sa vymyká spod najvýznamnejšie reduktívnych pohľadov. Jeho význam nie je iba v plodení, ale v tom, že kombinuje plodiaci potenciál s blízkym vzťahom.
Štát by mal podporovať a chrániť v podobe manželstva v prvom rade verné a trvalé vzťahy, kde biologickí rodičia vychovávajú svoje deti v harmonickom vzťahu lásky. Kvôli svojmu výrazne prevládajúcemu promiskuitnému životnému štýlu, čo je dokázané štatisticky, len veľmi malá skupina homosexuálov niečo ako verejné manželstvo otca chce alebo toho vôbec je schopná. Veľmi málo. Všeobecne známa zvýšená miera promiskuity medzi homosexuálmi a okrem iného ďalším faktorom znižujúcim perspektívnosť adopcií detí homosexuálmi. Je veľmi veľa poznatkov a informácií o tom zo zahraničia, konkrétne z Ameriky, ako tie deti príšerne trpia, pretože títo partneri sú promiskuitní a každú chvíľu majú iného otca a inú mamu.
Navyše ide o porušenie základného ľudského práva v takomto partnerstve, ktorým je nárok na vlastného otca a mamu. De facto a aj de jure, ak by sa uplatnilo osvojenie dieťaťa dvoma osobami rovnakého pohlavia, dieťa by tým pádom nemalo buď otca, alebo mamu. Právo dieťa, dieťaťa, právo na dieťa nie je zadefinované ako ľudské právo v základných ľudsko-právnych dokumentoch. Takže toto, čo požadujú homosexuálni partneri, je neakceptovateľné.
Z histórie je známe, že vo viacerých vyspelých kultúrach už aj v staroveku sa stalo homosexuálne spolužitie časom rešpektovaným, napríklad staroveké Grécko, staroveký Rím. Spravidla to však bolo predznamením konca týchto civilizácii. A keďže takéto tendencie vidíme aj dnes, tak sa zdá, že týmto smerom sa uberá aj naša západná civilizácia.
Predstavitelia LGBT hnutia v skutočnosti nepožadujú toleranciu od nás. Chcú od nás čosi celkom iné. Chcú mravný relativizmus, pretože, ako tvrdí prezidentka americkej organizácie s názvom Zjednotení za slobodu zosobášiť sa, hovorí, ak získame prístup k manželstvu, táto inštitúcia stratí svoj význam, preto to podporujem. De facto nejde o to, že chcú zlikvidovať intoleranciu, diskrimináciu, ale v pozadí je skrytý záujem, možno nie všetkých, hej, ale tých hnutí, ktoré toto začali, ktoré to podporujú, ide vlastne o likvidáciu manželského stavu heterosexuálnych párov. Posadnutosť toleranciou a jej nadraďovanie nadovšetko v snahe nikoho neuraziť vedie paradoxne k zničeniu tolerancie, čo sa prejavuje tak, že už nie je dovolené otvorene vyjadrovať nesúhlas s praktikami homosexuálnych párov, čiže k popieraniu práva tých druhých na vyjadrenie svojho názoru.
Ak sa má skutočne odstrániť diskriminácia inak sexuálne orientovaných ľudí, pýtame sa, a prečo nemáme diskriminovať len jednu sexuálnu menšinu, ale inú diskriminovať môžeme. Majú sa aj ďalšie práva pre sexuálne menšiny a zamedzenie určitej diskriminácie týkať aj pedofilov, zoofilov a ďalších? Potreba ľudského prístupu rešpektovania ľudskej dôstojnosti a práv človeka nemusí hneď znamenať prijatie hociktorej sexuálnej deviácie za legitímnu či étosom vyjadrenú alternatívu k heterosexualite.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem päť faktických poznámok.
Končím možnosť prihlásiť sa. Ako prvý vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál.
Nech sa páči.

Pani poslankyňa Sulanová, hovoríte tu o posadnutosti toleranciou. Ja tu skôr v tejto sále, v rozprave o tomto návrhu vidím posadnutosť netoleranciou, prípadne ešte posadnutosť plodením. Je nezmysel tvrdiť, že páry je rovnakého pohlavia, nemôžu spĺňať základné funkcie rodiny. Keď za zákonnú funkciu rodiny považujete aj zdravú výchovu detí. Existuje množstvo párov rovnakého pohlavia, ktoré žijú aj s deťmi, môže to byť dieťa jedného z tých dvoch, môže to byť dieťa osvojené. A pokiaľ sa oňho starajú, pokiaľ ho majú radi, pokiaľ ho vychovávajú, pokiaľ majú s ním láskyplný vzťah, tak plnia túto základnú funkciu rodiny a vychovávajú, vychovávajú dieťa v zdravom prostredí. Nie je podstatné pohlavie tých ľudí, ktoré dieťa vychovávajú. Podstatné je, ako sa k tomu dieťaťu správajú.
A zle sa k dieťaťu môžu správať aj homosexuáli, aj heterosexuáli. Zneužívať ho môžu, zneužívajú aj homosexuáli, aj heterosexuáli. To nie je dané sexuálnou orientáciou. To je dané charakterom človeka.
A je z vašej strany nemiestne a urážlivé voči ľuďom, ktorí žijú vo zväzkoch rovnakého pohlavia, ktorí sa navzájom majú radi, ktoré nie sú promiskuitní, ktorí žijú ešte aj s deťmi, starajú sa o ne, vychovávajú, čo vy o nich hovoríte. Ako vy paušalizujete a akým jazykom hovoríte o týchto, o týchto ľuďoch. A ako ste posadnutá touto plodnosťou. Lebo nie je to len o plodnosti.

Pán poslanec Ľuboš Krajčír s faktickou poznámkou, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja si naozaj viem predstaviť v istých medziach to nejaké partnerské spolužitie. Samozrejme, však máme demokraciu a nech aj títo ľudia majú svoje práva, či už sa dopytovať u lekára na zdravotný stav svojho partnera, alebo spolu mať nejakú partnerskú pôžičku v banke a podobne. Samozrejme, s týmto ja problém žiadny nemám. Aj pri diskusii s mnohými, nemám nejakých známych homosexuálov, tak im nejak stav, ktorý je, neprekáža. Skôr teda naozaj tiež nie sú názoru toho, aby sme tu podporovali, čo sa týka tej rodiny, lebo tam keď prichádzame naozaj k tej téme, keď pozrieme sa, ako to je na západe, tam častokrát však príroda to tak dala, že dieťa spolu nemôžu mať dvaja muži, tak, žiaľbohu, tam si hľadajú potom biologickú matku, ktorá im za peniaze vynosí dieťa. A myslím si, že určite nie je vhodné, aby sme podporovali obchodovanie s deťmi. Za to absolútne nikdy hlasovať nebudem.
A také tie reči o tom, že teda, či je lepšie deťom v detskom domove, pozrite sa, dá sa jednoducho štatistikou zohnať, koľko detí je dnes pripravených na adopciu. Dnes tu heterosexuálne páry, matka a otec, majú obrovský problém si adoptovať takéto dieťa, lebo tých detí na tu adopciu veľa nie je. Tak tu zase nezavádzajme, že teda, či je lepšie deťom v detskom domove, alebo v homosexuálnom páre. Lebo to teda nie je pravda, ak sa tam bavíme o nejakom dieťati, je to čisto iba podpora obchodovania s deťmi, to znamená, že si nájdu biologickú matku, ktorej zaplatia, a vynosí im to dieťa. A to si myslím, že teda správne nie je. Rešpektujme v tomto prírodu.
Ďakujem.

Faktickú poznámku má pripravenú aj pán poslanec Peter Pollák, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že dnes žijeme vo svete, kedy zrejme každý jeden človek aj v tejto miestnosti, ale všeobecne má v tom širšom kruhu rodiny človeka, ktorý má inú orientáciu. A ja by som vyzval naozaj týchto ľudí, aby si, aby sa pozreli na toho svojho člena rodiny a zrejme prehodnotili svoj názor na, na týchto ľudí.
Sú menšiny, samozrejme, kde dodnes je iná orientácia tabu téma, kde sa o nich nerozpráva, kde ľudia, ktorí sú inej orientácie, zvyknú utekať z komunít, z rodín a jednoducho vedú život ďaleko za hranicami, kde nemusia byť konfrontovaní inými názormi, ktoré im ubližujú. A nechcem žiť v tomto svete, kde ľudia inou, s inou orientáciou budú vlastne šikanovaní, odsudzovaní, odstrkovaní, či z rodín, čo sa aj deje. A pri komunikácii s ľuďmi LGBT komunitou, tak ja som neprichádzal do kontaktu s ľuďmi, ktorí tak silno bažili po adopcii, skôr túžili po tolerancii.
Tak ako som bol vlastne za predchádzajúcu, za zákon, ktorý predkladala pani kolegyňa Záborská, za pomoc ženám, tak budem, samozrejme, za veškerú pomoc aj pri iných hlasovaniach. V tomto prípade, pán kolega Valášek, ak teda dovolíte, nevznikla nejaká politická dohoda pri tomto bode, avšak do budúcna určite budem rád s vami komunikovať v tejto téme s tým, že ak príde nabudúce nejaká politická dohoda pri tomto zákone, tak určite budem za.
Ďakujem pekne.