40. schôdza

Ďakujeme, pán poslanec. Na vaše vystúpenie neevidujem žiadnu faktickú poznámku.
Teraz odovzdávam slovo ďalšej rečníčke, ktorá sa prihlásila do rozpravy, a to je pani poslankyňa Mária Šofranko, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skúste na chvíľu zaspomínať, koľko ste mali spolužiakov a spolužiačok so zdravotným znevýhodnením za vaše žiacke a študentské roky. Mne by nato stačila jedna ruka. A to, keď zoberiem do úvahy základnú školu, strednú školu a vysokú školu.
Najhoršie však je, že mnohým ľuďom ani nenapadlo, kde takéto deti sú a kde sa vôbec vzdelávajú. Pre mňa, ale určite aj mnohých iných do istého veku jednoducho neexistovali. Dnes je to však inak a spoločnosť a zvlášť školstvo sa začína pomaly otvárať aj ľuďom s rôznymi druhmi postihnutí a môže za to aj niečo, čo sa nazýva inklúzia a inkluzívne formy vzdelávania.
Slovenská republika pri implementácii princípu inklúzie vo výchove a vzdelávaní vychádza z myšlienky, že inklúzia sa týka všetkých v školskom prostredí. Teda všetkých detí, žiakov, študentov, učiteľov, vychovávateľov, rodičov i ďalších aktérov výchovy a vzdelávania, ale aj politiky podpory mládeže, zamestnanosti a ďalších oblastí života. Vytvorenie podmienok pre inkluzívne vzdelávanie je ľudské právo. Vychádzame z týchto východiskových dokumentov: Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Deklarácie práv dieťaťa, Dohovoru OSN o právach dieťaťa, Svetovej deklarácie vzdelania pre všetkých, Deklarácii zo Salamanky, Deklarácii z Incheonu, Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Všeobecný komentár č. 4/2016 o práve na inkluzívne vzdelávanie a zo Záverov Rady o účinnom vedení v oblasti vzdelávania.
Cieľ zabezpečiť inkluzívne vzdelávanie je pre Slovensko právne záväzný už od 25. júna 2010, keď Slovenská republika pristúpila k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý má ako medzinárodná zmluva podľa čl. 6 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Podľa čl. 24 ods. 1 tohto dohovoru zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na vzdelanie. Na účel uplatňovania tohto práva bez diskriminácie a na základe rovnosti príležitostí zmluvné strany zabezpečia začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach a celoživotné vzdelávanie. Podľa ods. 2 písm. b) zmluvné strany zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú, a aby sa im poskytovali primerané úpravy v súlade s ich individuálnymi potrebami. Štát, zmluvná strana sa zaviazal k potrebnej zmene legislatívy, úprave zákonných a podzákonných noriem, tak aby podporovali inklúziu a zároveň k vypusteniu všetkých noriem, ktoré jej odporujú, čl. 4 ods. 1 dohovoru.
Tento dohovor, ako aj ďalšie dokumenty predpokladajú postupnú premenu školského systému na inkluzívny. Zároveň je na jeho základe právo na inkluzívne vzdelávanie vrátane primeraných úprav vzdelávacieho prostredia. Pre jednotlivca okamžité, okamžite uplatniteľné. Inklúzia ako jeden zo základných princípov výchovy a vzdelávania bude zahrnutá do zákona, o ktorom rozprávame, č. 245/2008 Z. z., je to zákon o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon.
Hlavným cieľom inkluzívneho vzdelávania je, aby mali všetky deti a žiaci možnosť rozvíjať svoj osobný potenciál v škole, ktorú majú najbližšie k miestu svojho bydliska alebo pre ktorú sa rozhodnú, a rozvíjať svoj osobný potenciál v živote a neskôr na trhu práce. Inštitúcia, škola, ktorá dieťa, žiaka a študenta vzdeláva, musí byť nastavená tak, aby v rámci inkluzívneho prístupu vo výchove a vzdelávaní rešpektovala jedinečnosť každého dieťaťa, žiaka, študenta a jeho možnostiam prispôsobovala ciele a obsah vzdelávania, ako aj vzdelávacie metódy a formy hodnotenia.
Ďakujem veľmi za pozornosť.

Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ďakujem za hodnotný príspevok opäť. Ak ste vo svojej rozprave poznamenali, že počas vášho celého štúdia vám na stretnutie so spolužiakom, ktorý mal buď postihnutie fyzické, buď psychické, alebo kombinované, stačila ruka a na nej päť prstov, tak ja som nemal ani to šťastie, čiže ja som sa naozaj počas celého svojho vzdelávania od základnej školy po vysokú školu nestretol so spolužiakom, ktorý by bol – v úvodzovkách – iný.
A v tomto prípade je to taká veľká čierna bodka alebo až taký, taká obrovská, taký obrovský neduh, ktorý nám tu zanechalo bývalé vzdelávanie, pretože to, že deti, ktoré boli nejakým spôsobom iné alebo sa vymykali z nejakého rámca, boli odsúvaní do špeciálnych škôl, bolo veľmi zlé a bolo, bolo nie príliš vhodné, pretože deťúrence, ktoré poznám s akýmkoľvek druhom postihnutia, sú vzdelávateľné, dokáže sa s nimi pracovať a tie deti častokrát dosahujú veľmi dobré až pozoruhodné výsledky a nemali problém absolvovať bez väčších ťažkostí stredoškolské vzdelávanie a mnohí úspešne absolvovali aj vysokú školu.
Čiže vzdelávanie inklúzia a začleňovanie detí s akýmkoľvek typom postihnutia, pokiaľ im to ich postihnutie dovoľuje, sa vzdelávať adekvátnou formou počas, počas dennej formy a na základe štátneho vzdelávacieho programu, tieto deti musíme naďalej podporovať a akýmkoľvek spôsobom ich neodsúvať na okraj spoločnosti, ale snažiť sa im podať pomocnú ruku. A takýmto jednoduchým, ale zároveň krásnym spôsobom získame nového človeka pre spoločnosť.
Ďakujem pekne.

Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Richard Vašečka, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takisto ďakujem pani kolegyni Márii Šofranko za vystúpenie a som veľmi rád, že aj celá táto debata už – pre tých, ktorí prichádzajú, vlastne preberáme tretí zákon z dielne ministerstva školstva, ešte nás čakajú dva v druhom čítaní –, že celá táto debata je naprieč politickému spektru kultivovaná, vystúpenia sú k veci, a takto to chceme aj udržať, minimálne hovorím za náš výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, že je dobré, aby sme si uvedomili, tak ako pani kolegyňa povedala vo vystúpení, že ide o deti, ktoré majú nejaké svoje potreby, nejaké svoje problémy ich rodiny a my sme tu pre nich a máme sa spolu o tom rozprávať. Môžme mať rôzne názory na niektoré riešenia na niektoré postupy, ale tu sa netreba biť alebo hádať, tu treba proste hľadať riešenia aj pri tvorbe tohto zákona nebola to ľahká cesta, boli dve medzirezortné pripomienkové konania, bolo veľa rokovaní a sme v prvom čítaní, čiže predpokladám, že rokovania aj budú, aj my dostávame ďalšie podnety k niektorým týmto veciam a som rád, že niektoré veci, na ktoré sme nevedeli nájsť zhodu a mohli by vytvárať nejaké napätie, tak nakoniec neboli zaradené, naopak, niektoré tam boli pridané. Čiže je tu priestor na to hľadanie tých najlepších riešení.
Ďakujem.

Ďalšiu faktickú poznámku má pán poslanec Jozef Habánik, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja rovnako považujem tému inkluzívneho vzdelávania za veľmi aktuálnu, ale aby sme došli k tomu cieľu a k tomu želateľnému stavu, ktorý v rozprave odznel, budeme musieť prejsť ešte strašne dlhou cestou a chcel by som pri tejto príležitosti upozorniť alebo upriamiť vašu pozornosť na také dva problémy. Ony nie sú nové, sú to problémy dlhodobé, ale treba na nich nájsť nejakú spoločenskú zhodu.
A to prvým problémom, ktorý ja tu vidím, je systém odmeňovania pracovníkov v regionálnom školstve, či už hovoríme o pedagogických, odborných, ale aj nepedagogických zamestnancov, pretože títo ľudia s týmito deťmi a žiakmi pracujú.
No a po druhé je to tam modernizačný dlh a to všetci veľmi dobre vieme, že ten priamo potom a veľmi úzko súvisí aj s kvalitou vzdelávania, a ak naozaj nám ide a záleží nám na každom jednom dieťati a každom jednom žiakovi bez ohľadu na to, či potrebuje, alebo nepotrebuje inkluzívne vzdelávanie, tak tu budeme musieť postupovať míľovými krokmi vpred, aby sme dokázali tento želateľný stav zabezpečiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Drdul, ste sa zrejme neskoršie prihlásili. Je všeobecný súhlas, aby som mu dal slovo vo faktickej? Týka sa to vlastne jeho. (Súhlasná reakcia pléna.)
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Mne dnes nefungovalo zariadenie v čase, keď som sa mal prihlásiť.
Veľmi správne ste, pani kolegyňa, zhrnula naše medzinárodnoprávne záväzky, ktoré máme voči osobám so zdravotným postihnutím v oblasti vzdelávania a realizácii ich práva na vzdelanie. Je smutný fakt, že až donedávna v podstate väčšina z týchto záväzkov bola plnená skôr formálne, a ja sa veľmi teším, že teda konečne sa veci hýbu dopredu aj vďaka novému vedeniu ministerstva školstva a vlastne vďaka tomu, že sa aj v tejto koalícii a v tomto parlamente našla skupina ľudí, ktorá rovnako spolu s ministerstvom pracuje na tom, aby sa aj v tejto oblasti dosiahla reálna zmena.
Je treba podotknúť, že k inklúzii sa ešte len blížime, a máme, ako už bolo povedané, pred sebou ešte dlhú cestu, ale finálny a želaný stav je teda inklúzia, pri ktorej treba jednoznačne povedať, že inklúzia, ak funguje správne a dobre, tak nikoho neobmedzuje, a tým pádom sa nemusíme baviť o tom, či niekto inklúziu potrebuje, alebo nepotrebuje, pretože inklúziu v zmysle prijatia a v zmysle začlenenia potrebuje každý jeden z nás, pretože špecifické potreby má v rôznych etapách svojho života každý jeden z nás.
Ďakujem veľmi pekne.