48. schôdza

Pani poslankyňa, chcete reagovať?
Nech sa páči.

Samozrejme, pán kolega, nemusíte mať obavy, všetko to budú kvalifikovaní ľudia.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec György Gyimesi, pripraví sa pani poslankyňa Jarmila Halgašová.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, plníme sľuby dané aj národnostným komunitám, ktoré sme sa zaviazali plniť do programového vyhlásenia vlády. A jedným z takýchto sľubov bol ten, že sa zmenia metódy a formy vyučovania slovenského jazyka na národnostných školách.
Dnes vieme, že práve žiaci pochádzajúci z menšinového prostredia alebo z prostredia národnostných komunít v čase, keď prídu do, na strednú školu, napríklad zo základnej školy s vyučovacím jazykom národ... v jazyku národnostnej menšiny, tak majú obrovský problém naskočiť na ten vlak, ktorý zmeškali oproti tým žiakom, ktorí chodili do slovenských škôl. Takíto žiaci majú automaticky možnosť sa učiť slovenský jazyk presne tak isto, ako aj ostatní, to znamená, že sa učia vetné skladby, učia sa členy, učia sa prísudky a príslovkové určenia namiesto toho, aby sa naučili komunikovať najprv v jazyku. Týmto sa aj prehlbuje aj tá medzera medzi takýmito žiakmi a medzi žiakmi pochádzajúcich zo slovenského, zo slovenského prostredia.
Je to vec, ktorú zväz, napríklad Zväz maďarských pedagógov požadoval už 30 rokov od založenia Slovenskej republiky alebo presne od prevratu. A bolo to práve ministerstvo školstva pod vedením pána ministra Gröhlinga, ktoré to umožnilo. A ja sa mu za toto v mene všetkých týchto pedagógov, v mene všetkých rodičov a aj žiakov chcem veľmi pekne poďakovať.
A teraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Györgya Gyimesiho a Radovana Marcinčina k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 640).
K čl. I bod 26 znie:
26. V § 12 ods. 3 prvej vete sa slová „ich jazyku“ nahrádzajú slovami „jazyku príslušnej národnostnej menšiny“ a v druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo vyučovací predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra, ktorý sa vyučuje metódami a formami výchovy a vzdelávania ako cudzí jazyk“.
Toto bol pozmeňujúci návrh, ďakujem pekne

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo. Juraj, prosím ťa, aké sľuby vy plníte? Môžme hovoriť o sľube. Dajme tomu o tomto konkrétnom.
Ale tu mám viac ako 120 strán vašich sľubov a môžem na každú stranu jednu po druhej prejsť a povedať, čo ste nesplnili: rozvoj vidieka, potravinová sebestačnosť, pomoc poľnohospodárom, pomoc lesníkom - veď to je jeden sľub za druhým - výberové, transparentné výberové konania, nie našich ľudí. Však dobre, hovorme. Ty si veľký človek, tak povedz, áno, plním tento sľub, ale nehovor, prosím ťa, sľuby, lebo môžme tu ísť, do rozpravy sa môžem prihlásiť a čítať z týchto 127 strán, všetky sľuby, ktoré ste nesplnili, kolegovia. Buďme trošku sebareflexiu, majme nejakú sebareflexiu.
Tu je 127 strán. Stále tu mám, aby som vám to mohol ukázať, že ako vy plníte tie sľuby.

Pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Gyimesi, v tomto vašom pozmeňujúcom návrhu zákona sa nejakým zvláštnym spôsobom ide obhajovať, že vraj nedostatočná alebo zvláštna forma výučba, výučby slovenského jazyka v rámci škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.
Aby sme uviedli všetky tieto veci na pravú mieru a aby aj verejnosť o tom mala nejakú zmienku, predovšetkým sa to týka škôl, kde je vyučovací jazyk maďarskej národnostnej menšiny, pretože ani školy, ktoré majú iný vyučovací jazyk, čiže už, či sa jedná o školy s vyučovacím jazykom rusínskym alebo ukrajinským, tento problém nemajú, pretože ovládajú tieto deťúrence vyučovací jazyk slovenský, myslím si, že na viac ako dostatočnej úrovni.
Problém je ten, že školy, ktoré sú výlučne orientované na maďarský jazyk, tá výučba slovenského jazyka je nedostatočná a nedeje sa takým spôsobom, aby sa tento hendikep – v úvodzovkách –, pretože tie deti, vieme, žijú na akom prostredí, a tá domáca výučba toho slovenského jazyka, dá sa povedať, že minimálna, nakoľko rozprávajú výlučne po maďarsky. Čiže nie je vhodné, by som povedal, prezentovať to takým spôsobom, že zmeňme prístup výučby slovenského jazyka voči národnostným menšinám. Práve naopak, národnostná menšina by mala ovládať štátny jazyk. A týmto štátnym jazykom je slovenský jazyk.
Čiže je to také troška nekorektné z tvojej strany. No ale nevadí.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Gyimesi.