48. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie
21.10.2021 o 9:30 hod.
JUDr. Bc. PhD., LL.M.
Miloš Svrček
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Ja by som v úvode chcel poďakovať za vecnú a korektnú diskusiu, odbornú diskusiu s tým, že by som chcel tiež tak upriamiť pozornosť na to, že týmto určite nekončíme, ideme ďalej. Ja veľmi chcem pekne poďakovať aj kolegom za podnetné diskusie s tým, že ak máte aj nejaké návrhy, tak veľmi rád vás privítam v pracovnej skupine, aby sme spoločne potiahli tú ochranu cyklistov.
Na druhej strane chcem povedať aj to, že ak by sme neriešili politiku v takýchto odborných veciach, tak by sme tu dnes nemuseli stáť a pred piatimi rokmi by už bola prijatá táto úprava. Čiže stráňme sa tej politiky, poďme skôr do tej vecnej diskusie a sme pripravení otvárať aj ďalšie témy. Takto v krátkosti. A ideme potom do druhého čítania.
A chcel by som všetkým pekne poďakovať a poprosiť ich o podporu, aby sme prešli do druhého čítania a poprípade aj rozšírili tento návrh o pozmeňujúce.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
9:30
Vystúpenie 9:30
Miloš SvrčekJa by som v úvode chcel poďakovať za vecnú a korektnú diskusiu, odbornú diskusiu s tým, že by som chcel tiež tak upriamiť pozornosť na to, že týmto určite nekončíme, ideme ďalej. Ja veľmi chcem pekne poďakovať aj kolegom za podnetné diskusie s tým, že ak máte aj nejaké návrhy, tak veľmi rád vás privítam v pracovnej skupine, aby sme spoločne potiahli tú ochranu cyklistov.
Na druhej strane...
Ja by som v úvode chcel poďakovať za vecnú a korektnú diskusiu, odbornú diskusiu s tým, že by som chcel tiež tak upriamiť pozornosť na to, že týmto určite nekončíme, ideme ďalej. Ja veľmi chcem pekne poďakovať aj kolegom za podnetné diskusie s tým, že ak máte aj nejaké návrhy, tak veľmi rád vás privítam v pracovnej skupine, aby sme spoločne potiahli tú ochranu cyklistov.
Na druhej strane chcem povedať aj to, že ak by sme neriešili politiku v takýchto odborných veciach, tak by sme tu dnes nemuseli stáť a pred piatimi rokmi by už bola prijatá táto úprava. Čiže stráňme sa tej politiky, poďme skôr do tej vecnej diskusie a sme pripravení otvárať aj ďalšie témy. Takto v krátkosti. A ideme potom do druhého čítania.
A chcel by som všetkým pekne poďakovať a poprosiť ich o podporu, aby sme prešli do druhého čítania a poprípade aj rozšírili tento návrh o pozmeňujúce.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie
21.10.2021 o 9:30 hod.
JUDr. Bc. PhD., LL.M.
Miloš Svrček
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Ja by som v úvode chcel poďakovať za vecnú a korektnú diskusiu, odbornú diskusiu s tým, že by som chcel tiež tak upriamiť pozornosť na to, že týmto určite nekončíme, ideme ďalej. Ja veľmi chcem pekne poďakovať aj kolegom za podnetné diskusie s tým, že ak máte aj nejaké návrhy, tak veľmi rád vás privítam v pracovnej skupine, aby sme spoločne potiahli tú ochranu cyklistov.
Na druhej strane chcem povedať aj to, že ak by sme neriešili politiku v takýchto odborných veciach, tak by sme tu dnes nemuseli stáť a pred piatimi rokmi by už bola prijatá táto úprava. Čiže stráňme sa tej politiky, poďme skôr do tej vecnej diskusie a sme pripravení otvárať aj ďalšie témy. Takto v krátkosti. A ideme potom do druhého čítania.
A chcel by som všetkým pekne poďakovať a poprosiť ich o podporu, aby sme prešli do druhého čítania a poprípade aj rozšírili tento návrh o pozmeňujúce.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:33
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem uviesť, hlasovanie je dnes o 11.00 hod. Ďakujem.
Rozpracované
9:35
Jedným z hlavných nástrojov podpory rozvoja bývania sú v súčasnej dobe predovšetkým orgány ako Štátny fond rozvoja bývania a dotácie na rozvoj bývania poskytované Ministerstvom...
Jedným z hlavných nástrojov podpory rozvoja bývania sú v súčasnej dobe predovšetkým orgány ako Štátny fond rozvoja bývania a dotácie na rozvoj bývania poskytované Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Prostredníctvom týchto nástrojov štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
Cieľom návrhu zákona spolu s..., ktorý sme predložili so spolupredkladateľmi, je upraviť niektoré podmienky pre poskytovanie výhodného úveru podľa zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
Zámerom návrhu zákona je zlepšenie podmienok a zvýšenie dostupnosti finančných zdrojov zameraných na rozširovanie sektora nájomného bývania s cenovo dostupným nájomným.
Návrh zákona súčasne obsahuje úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.
Predloženým návrhom nevzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet.
V úvode všetko. Ja by som ešte chcel poprosiť, aby som mohol vystúpiť ako navrhovateľ v rámci rozpravy.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
21.10.2021 o 9:35 hod.
JUDr. Bc. PhD., LL.M.
Miloš Svrček
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Uvádzam návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení aj zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.
Jedným z hlavných nástrojov podpory rozvoja bývania sú v súčasnej dobe predovšetkým orgány ako Štátny fond rozvoja bývania a dotácie na rozvoj bývania poskytované Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Prostredníctvom týchto nástrojov štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
Cieľom návrhu zákona spolu s..., ktorý sme predložili so spolupredkladateľmi, je upraviť niektoré podmienky pre poskytovanie výhodného úveru podľa zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
Zámerom návrhu zákona je zlepšenie podmienok a zvýšenie dostupnosti finančných zdrojov zameraných na rozširovanie sektora nájomného bývania s cenovo dostupným nájomným.
Návrh zákona súčasne obsahuje úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.
Predloženým návrhom nevzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet.
V úvode všetko. Ja by som ešte chcel poprosiť, aby som mohol vystúpiť ako navrhovateľ v rámci rozpravy.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:35
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jany Žitňanskej, Petra Kremského a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov (tlač 731). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam návrh v prvom čítaní, spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
9:35
Nájomné bývanie na Slovensku predstavuje významnú celospoločenskú tému, ktorá je, myslím si, že dosť signifikantná a ktorej sa venuje veľká pozornosť aj, svojím spôsobom aj odlišným spôsobom a niekedy subjektívnym hodnotením, prípadne vlastnou skúsenosťou.
Bývanie patrí medzi najdôležitejšie a najstaršie funkcie sídiel. Človek vo svojom príbytku strávi asi dajme tomu najviac času. Tento fakt...
Nájomné bývanie na Slovensku predstavuje významnú celospoločenskú tému, ktorá je, myslím si, že dosť signifikantná a ktorej sa venuje veľká pozornosť aj, svojím spôsobom aj odlišným spôsobom a niekedy subjektívnym hodnotením, prípadne vlastnou skúsenosťou.
Bývanie patrí medzi najdôležitejšie a najstaršie funkcie sídiel. Človek vo svojom príbytku strávi asi dajme tomu najviac času. Tento fakt opodstatňuje aj vysoké nároky na kvalitu tohto prostredia. Nutné je zároveň zdôrazniť, že bez uspokojivého riešenia otázky bývania akékoľvek sídlo môže byť ohrozené vo svojom vývoji. Nedostatok bytov znižuje atraktivitu sídla hlavne pre mladšie obyvateľstvo, čiže sme de facto aj svedkami toho, že z niektorých lokalít Slovenska dochádza k úniku ľudí, vysídľujú sa regióny a s tým súvisí, samozrejme, aj prepojenosť na kvalitu bývania.
Riešenie rozvoja bývania je preto v existenčnom záujme každého sídla, každej samosprávy, každej obce, každého mesta. Obce a mestá by mali hľadať cesty a formy optimálneho riešenia dostupnosti bývaní vo svojom území. Podľa zákonnej úpravy je základnou úlohou samosprávy starostlivosť a všestrannosť na rozvoj svojho územia a potreby obyvateľov. V rámci plnenia týchto úloh je úlohou samosprávy riešiť aj rozvoj bývania v danom sídle. Samospráva síce nemá zákonnú povinnosť priamo zabezpečiť bývanie pre svojich obyvateľov, ale v kontexte definovanej základnej úlohy je úlohou samosprávy venovať sa aj vytváraniu podmienok na rozvoj bývania v danom sídle, pretože bývanie patrí k základným ľudským potrebám.
Hlavné v rozvoji bývania a výstavby nájomných bytov na Slovensku sú predovšetkým limitované požiadavkami na mobilitu pracovných síl, slabou príjmovou štruktúrou občanov a vysokými cenami na realitnom trhu. Bývanie v nájomných bytoch je v podmienkach Slovenskej republiky na rozdiel od zahraničia stále vnímané a hodnotené v rámci sociálneho statusu bývajúceho. Jednou z príčin je aj skutočnosť, že väčšina z nás rieši otázku bývania predovšetkým kúpou bytu do vlastníctva, pričom ide o celoživotnú investíciu s úverovým zaťažením na dlhé roky.
Ako príklad v oblasti nájomného bývania môžeme uviesť mesto Viedeň, ktoré je charakterizované ako najväčší komunálny vlastník bytov v Európe. S približne 1,7 milióna obyvateľov Viedne býva každý štvrtý Viedenčan v obecnom byte. Celkovo má Viedeň dokopy okolo 220-tisíc nájomných bytov. Popularita nájomných bytov je však spôsobená vyššou podporou štátu, resp. samosprávy v tejto oblasti, ako aj tým, že mentalita ľudí je oveľa viac naklonená možnosti mobility práce. Ľudia často menia nielen svoje zamestnanie, ale aj mesto alebo región svojho profesného pôsobenia. Otázkou zostáva inštitucionálne prostredie v oblasti bývania, ktoré je v Rakúsku diametrálne odlišné ako na Slovensku. Samozrejme, je to prepojené aj s dopravnou infraštruktúrou a prepojenosťou medzi jednotlivými regiónmi a akým spôsobom vedia ľudia pri hľadaní zamestnania byť rýchlejšie z jedného miesta do druhého.
Slovensku sa v poslednom čase darí výraznejšie znižovať nezamestnanosť, v niektorých regiónoch sa však stále objavujú dvojciferné čísla. Jedným z dôvodov je aj fakt, že ľudia nie sú ochotní cestovať za prácou mimo svojho domova a keď prídu niekde do nového miesta výkonu práce, tak nájmy, komerčné nájmy, podnájmy sú veľmi vysoké a nemôžu si ich dovoliť zaplatiť. A práve tu absentuje ten segment nájomného bývania.
Na regionálnu mobilitu vplýva okrem iného aj trh s bývaním. Kým vlastníctvo bytov pôsobí na ochotu sa sťahovať za prácou negatívne, dostupnosť nájomných bytov mobilitu zvyšuje. Práve z toho dôvodu sme aj po konzultácii s jednotlivými samosprávami, obcami, mestami začali riešiť tieto otázky na pôde Štátneho fondu rozvoja bývania na sekcii bytovej výstavby, kde sme mali viacero pracovných rokovaní a prišli sme s touto zákonnou úpravou spolu so spolupredkladateľmi.
Platné znenie zákona umožňuje poskytovať podporu aj na stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v zozname svetového dedičstva. Budovy, v ktorých sa nachádzajú byty vyžadujúce stavebnú úpravu a sú národnou kultúrnou pamiatkou, napríklad pod Unescom, však v mnohých prípadoch nie sú zapísané ako bytové domy, ale napr. ako meštianske domy a podobne. Pre obnovu bytov v týchto budovách je nevyhnutné zmeniť pojem "bytový dom" na všeobecný pojem "budova" a vytvoriť možnosť poskytovať podporu aj na meštianske domy s existujúcimi bytmi. Zvyčajne ide o schátrané objekty v centrách miest, ktoré je obzvlášť dôležité obnoviť a skultúrniť.
Navrhujeme taktiež zvýšiť maximálny limit úveru na účel obstarania nájomných bytov, a to na výšku 1 500 eur za meter štvorcový, čím by sa zohľadnil vplyv rastu cien stavebných prác a materiálov spotrebovávaných v stavebníctve v uplynulom období a aj zvýšené nároky na technické a energetické riešenia budov. V prípade obstarania nájomného bytu stavebnou úpravou budovy je podmienkou poskytnutia podpory aj výmena všetkých technických zariadení budovy (rozvody, kotolňa, výťahy) a aj podmienka na splnenie požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pre novú budovu.
Cieľom tejto navrhovanej úpravy, ktorú predkladáme, je taktiež optimalizovať náklady pri výstavbe týchto budov na nájomné byty. Podľa právnej úpravy, ktorá je v súčasnosti platná, je táto požiadavka stanovená na päť rokov, čo v niektorých prípadoch môže spôsobovať neefektívnu výmenu zariadenia, ak vymieňané zariadenie je v rámci svojej doby ešte životnosti, preto sa navrhuje predĺženie tejto doby.
Navrhnutou úpravou sa vytvára aj možnosť navýšenia poskytovania úverov zo štátneho fondu aj po uzatvorení zmluvy o poskytnutí úveru a dotácie tak, aby boli dodržané podmienky poskytnutia podpory podľa zákona 150/2013. V prípade preukázania zvýšenia obstarávacích nákladov sa umožní zvýšiť financovanie aj nájomných bytov dodatočným navýšením úveru zo štátneho fondu, a to až do výšky stanoveného limitu obstarávacieho nákladu na obstaranie nájomného bytu. Predmetné zvýšenie úveru je možné uplatniť aj v iných účeloch, pričom podrobnosti pre navýšenie úveru bude špecifikovať zmluva o poskytnutí podpory.
Navrhovanou úpravou sa umožňuje žiadateľovi o úver – právnickej osobe preukázať schopnosť splácania úverov aj pristúpením jej materskej spoločnosti s väčšinovým obchodným podielom v žiadateľovi k záväzku z úveru voči Štátnemu fondu rozvoja bývania. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že povinnosť vinkulácie 24 mesačných splátok úveru môže byť pre novovzniknutú právnickú osobu ťažko splniteľná, keďže takáto spoločnosť bez činnosti v období pred podaním žiadosti nevie dostatočne preukázať schopnosť platenia splátok a úverov z požadovaného úveru.
Navrhuje sa taktiež aj zmeniť podmienka pre žiadateľov o úver - právnické osoby, ktorá sa týka povinnosti zachovania nájomného charakteru podporených nájomných bytov. Povinnosťou žiadateľa je zachovať nájomný charakter obstarávaného nájomného bytu počas lehoty najmenej 30 rokov. Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšenie záujmu o obstaranie nájomných bytov zo strany súkromného sektora.
Z aplikačnej praxe vyplynula aj potreba umožniť obstaranie garážového stojiska, ktoré je nielen súčasťou budovy s nájomnými bytmi, ale aj v prípade, ak garážové stojisko je samostatným stavebným objektom v bezprostrednej blízkosti bytového domu alebo polyfunkčného domu, v ktorom sa obstarávajú nájomné byty v prípade, ak nie je vhodné alebo efektívne umiestniť stojisko priamo v rámci bytu, budovy bytového domu alebo polyfunkčného domu. Garážové stojisko je určené na užívanie spolu s obstarávaným nájomným bytom a nachádza sa priamo v budove s nájomnými bytmi alebo v samostatnej budove umiestnenej na spoločnom pozemku s domom alebo priamo susediacim pozemkom s pozemkom, kde sa bytový dom alebo polyfunkčný dom nachádza. V súčasnej dobe je možné poskytnúť úver len na garáže, ktoré sú vo vlastnej budove, ale nie na priľahlé parkoviská, preto rozširujeme aj túto možnosť touto novelou.
Platné znenie zákona umožňuje poskytovať podporu aj na stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je už spomínanou národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v zozname svetového dedičstva. Práve preto chceme rozšíriť aj tieto zoznamy, aby mohli byť poskytované úvery aj na tieto stavby.
A záverom by som chcel ešte povedať, že navrhovaná úprava taktiež ustanovuje, že aj v prípade zvýšenia obstarávacích nákladov počas trvania platnosti zmluvy o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomného bytu by nemalo dochádzať k navýšeniu dotácie.
Myslím si, že záverom nejdeme len otvoriť dvere samosprávam pri možnosti rozšírenia výstavby nájomných bytov, ale celkovému segmentu stavebného priemyslu, hlavne v tomto období, kedy dochádza k navýšeniu jednotlivých súm alebo cien stavebného materiálu, a vidíme, že aké sú obrovské problémy v tomto segmente. Čiže jednak vnímame, že v tomto, v tejto oblasti národného hospodárstva potrebujeme rozhýbať možnosti výstavby nájomných bytov, ale potrebujeme aj trošku dať pomocnú ruku stavebnému priemyslu.
Z toho dôvodu by som chcel, kolegovia, v rámci tohto prvého čítania poprosiť o podporu, aby sme mohli posunúť do druhého čítania tento návrh zákona s tým, že chcem vás upozorniť, že budeme mať pripravené aj rokovania so Štátnym fondom rozvoja bývania, aj so sekciou bytovej politiky na ministerstve dopravy a každý, kto by prejavil záujem, tak je veľmi vítaný s každým svojím návrhom, aby sme mohli podporiť túto dobrú myšlienku.
Ďakujem pekne, zatiaľ všetko.
Vystúpenie v rozprave
21.10.2021 o 9:35 hod.
JUDr. Bc. PhD., LL.M.
Miloš Svrček
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Nájomné bývanie na Slovensku predstavuje významnú celospoločenskú tému, ktorá je, myslím si, že dosť signifikantná a ktorej sa venuje veľká pozornosť aj, svojím spôsobom aj odlišným spôsobom a niekedy subjektívnym hodnotením, prípadne vlastnou skúsenosťou.
Bývanie patrí medzi najdôležitejšie a najstaršie funkcie sídiel. Človek vo svojom príbytku strávi asi dajme tomu najviac času. Tento fakt opodstatňuje aj vysoké nároky na kvalitu tohto prostredia. Nutné je zároveň zdôrazniť, že bez uspokojivého riešenia otázky bývania akékoľvek sídlo môže byť ohrozené vo svojom vývoji. Nedostatok bytov znižuje atraktivitu sídla hlavne pre mladšie obyvateľstvo, čiže sme de facto aj svedkami toho, že z niektorých lokalít Slovenska dochádza k úniku ľudí, vysídľujú sa regióny a s tým súvisí, samozrejme, aj prepojenosť na kvalitu bývania.
Riešenie rozvoja bývania je preto v existenčnom záujme každého sídla, každej samosprávy, každej obce, každého mesta. Obce a mestá by mali hľadať cesty a formy optimálneho riešenia dostupnosti bývaní vo svojom území. Podľa zákonnej úpravy je základnou úlohou samosprávy starostlivosť a všestrannosť na rozvoj svojho územia a potreby obyvateľov. V rámci plnenia týchto úloh je úlohou samosprávy riešiť aj rozvoj bývania v danom sídle. Samospráva síce nemá zákonnú povinnosť priamo zabezpečiť bývanie pre svojich obyvateľov, ale v kontexte definovanej základnej úlohy je úlohou samosprávy venovať sa aj vytváraniu podmienok na rozvoj bývania v danom sídle, pretože bývanie patrí k základným ľudským potrebám.
Hlavné v rozvoji bývania a výstavby nájomných bytov na Slovensku sú predovšetkým limitované požiadavkami na mobilitu pracovných síl, slabou príjmovou štruktúrou občanov a vysokými cenami na realitnom trhu. Bývanie v nájomných bytoch je v podmienkach Slovenskej republiky na rozdiel od zahraničia stále vnímané a hodnotené v rámci sociálneho statusu bývajúceho. Jednou z príčin je aj skutočnosť, že väčšina z nás rieši otázku bývania predovšetkým kúpou bytu do vlastníctva, pričom ide o celoživotnú investíciu s úverovým zaťažením na dlhé roky.
Ako príklad v oblasti nájomného bývania môžeme uviesť mesto Viedeň, ktoré je charakterizované ako najväčší komunálny vlastník bytov v Európe. S približne 1,7 milióna obyvateľov Viedne býva každý štvrtý Viedenčan v obecnom byte. Celkovo má Viedeň dokopy okolo 220-tisíc nájomných bytov. Popularita nájomných bytov je však spôsobená vyššou podporou štátu, resp. samosprávy v tejto oblasti, ako aj tým, že mentalita ľudí je oveľa viac naklonená možnosti mobility práce. Ľudia často menia nielen svoje zamestnanie, ale aj mesto alebo región svojho profesného pôsobenia. Otázkou zostáva inštitucionálne prostredie v oblasti bývania, ktoré je v Rakúsku diametrálne odlišné ako na Slovensku. Samozrejme, je to prepojené aj s dopravnou infraštruktúrou a prepojenosťou medzi jednotlivými regiónmi a akým spôsobom vedia ľudia pri hľadaní zamestnania byť rýchlejšie z jedného miesta do druhého.
Slovensku sa v poslednom čase darí výraznejšie znižovať nezamestnanosť, v niektorých regiónoch sa však stále objavujú dvojciferné čísla. Jedným z dôvodov je aj fakt, že ľudia nie sú ochotní cestovať za prácou mimo svojho domova a keď prídu niekde do nového miesta výkonu práce, tak nájmy, komerčné nájmy, podnájmy sú veľmi vysoké a nemôžu si ich dovoliť zaplatiť. A práve tu absentuje ten segment nájomného bývania.
Na regionálnu mobilitu vplýva okrem iného aj trh s bývaním. Kým vlastníctvo bytov pôsobí na ochotu sa sťahovať za prácou negatívne, dostupnosť nájomných bytov mobilitu zvyšuje. Práve z toho dôvodu sme aj po konzultácii s jednotlivými samosprávami, obcami, mestami začali riešiť tieto otázky na pôde Štátneho fondu rozvoja bývania na sekcii bytovej výstavby, kde sme mali viacero pracovných rokovaní a prišli sme s touto zákonnou úpravou spolu so spolupredkladateľmi.
Platné znenie zákona umožňuje poskytovať podporu aj na stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v zozname svetového dedičstva. Budovy, v ktorých sa nachádzajú byty vyžadujúce stavebnú úpravu a sú národnou kultúrnou pamiatkou, napríklad pod Unescom, však v mnohých prípadoch nie sú zapísané ako bytové domy, ale napr. ako meštianske domy a podobne. Pre obnovu bytov v týchto budovách je nevyhnutné zmeniť pojem "bytový dom" na všeobecný pojem "budova" a vytvoriť možnosť poskytovať podporu aj na meštianske domy s existujúcimi bytmi. Zvyčajne ide o schátrané objekty v centrách miest, ktoré je obzvlášť dôležité obnoviť a skultúrniť.
Navrhujeme taktiež zvýšiť maximálny limit úveru na účel obstarania nájomných bytov, a to na výšku 1 500 eur za meter štvorcový, čím by sa zohľadnil vplyv rastu cien stavebných prác a materiálov spotrebovávaných v stavebníctve v uplynulom období a aj zvýšené nároky na technické a energetické riešenia budov. V prípade obstarania nájomného bytu stavebnou úpravou budovy je podmienkou poskytnutia podpory aj výmena všetkých technických zariadení budovy (rozvody, kotolňa, výťahy) a aj podmienka na splnenie požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pre novú budovu.
Cieľom tejto navrhovanej úpravy, ktorú predkladáme, je taktiež optimalizovať náklady pri výstavbe týchto budov na nájomné byty. Podľa právnej úpravy, ktorá je v súčasnosti platná, je táto požiadavka stanovená na päť rokov, čo v niektorých prípadoch môže spôsobovať neefektívnu výmenu zariadenia, ak vymieňané zariadenie je v rámci svojej doby ešte životnosti, preto sa navrhuje predĺženie tejto doby.
Navrhnutou úpravou sa vytvára aj možnosť navýšenia poskytovania úverov zo štátneho fondu aj po uzatvorení zmluvy o poskytnutí úveru a dotácie tak, aby boli dodržané podmienky poskytnutia podpory podľa zákona 150/2013. V prípade preukázania zvýšenia obstarávacích nákladov sa umožní zvýšiť financovanie aj nájomných bytov dodatočným navýšením úveru zo štátneho fondu, a to až do výšky stanoveného limitu obstarávacieho nákladu na obstaranie nájomného bytu. Predmetné zvýšenie úveru je možné uplatniť aj v iných účeloch, pričom podrobnosti pre navýšenie úveru bude špecifikovať zmluva o poskytnutí podpory.
Navrhovanou úpravou sa umožňuje žiadateľovi o úver – právnickej osobe preukázať schopnosť splácania úverov aj pristúpením jej materskej spoločnosti s väčšinovým obchodným podielom v žiadateľovi k záväzku z úveru voči Štátnemu fondu rozvoja bývania. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že povinnosť vinkulácie 24 mesačných splátok úveru môže byť pre novovzniknutú právnickú osobu ťažko splniteľná, keďže takáto spoločnosť bez činnosti v období pred podaním žiadosti nevie dostatočne preukázať schopnosť platenia splátok a úverov z požadovaného úveru.
Navrhuje sa taktiež aj zmeniť podmienka pre žiadateľov o úver - právnické osoby, ktorá sa týka povinnosti zachovania nájomného charakteru podporených nájomných bytov. Povinnosťou žiadateľa je zachovať nájomný charakter obstarávaného nájomného bytu počas lehoty najmenej 30 rokov. Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšenie záujmu o obstaranie nájomných bytov zo strany súkromného sektora.
Z aplikačnej praxe vyplynula aj potreba umožniť obstaranie garážového stojiska, ktoré je nielen súčasťou budovy s nájomnými bytmi, ale aj v prípade, ak garážové stojisko je samostatným stavebným objektom v bezprostrednej blízkosti bytového domu alebo polyfunkčného domu, v ktorom sa obstarávajú nájomné byty v prípade, ak nie je vhodné alebo efektívne umiestniť stojisko priamo v rámci bytu, budovy bytového domu alebo polyfunkčného domu. Garážové stojisko je určené na užívanie spolu s obstarávaným nájomným bytom a nachádza sa priamo v budove s nájomnými bytmi alebo v samostatnej budove umiestnenej na spoločnom pozemku s domom alebo priamo susediacim pozemkom s pozemkom, kde sa bytový dom alebo polyfunkčný dom nachádza. V súčasnej dobe je možné poskytnúť úver len na garáže, ktoré sú vo vlastnej budove, ale nie na priľahlé parkoviská, preto rozširujeme aj túto možnosť touto novelou.
Platné znenie zákona umožňuje poskytovať podporu aj na stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je už spomínanou národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v zozname svetového dedičstva. Práve preto chceme rozšíriť aj tieto zoznamy, aby mohli byť poskytované úvery aj na tieto stavby.
A záverom by som chcel ešte povedať, že navrhovaná úprava taktiež ustanovuje, že aj v prípade zvýšenia obstarávacích nákladov počas trvania platnosti zmluvy o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomného bytu by nemalo dochádzať k navýšeniu dotácie.
Myslím si, že záverom nejdeme len otvoriť dvere samosprávam pri možnosti rozšírenia výstavby nájomných bytov, ale celkovému segmentu stavebného priemyslu, hlavne v tomto období, kedy dochádza k navýšeniu jednotlivých súm alebo cien stavebného materiálu, a vidíme, že aké sú obrovské problémy v tomto segmente. Čiže jednak vnímame, že v tomto, v tejto oblasti národného hospodárstva potrebujeme rozhýbať možnosti výstavby nájomných bytov, ale potrebujeme aj trošku dať pomocnú ruku stavebnému priemyslu.
Z toho dôvodu by som chcel, kolegovia, v rámci tohto prvého čítania poprosiť o podporu, aby sme mohli posunúť do druhého čítania tento návrh zákona s tým, že chcem vás upozorniť, že budeme mať pripravené aj rokovania so Štátnym fondom rozvoja bývania, aj so sekciou bytovej politiky na ministerstve dopravy a každý, kto by prejavil záujem, tak je veľmi vítaný s každým svojím návrhom, aby sme mohli podporiť túto dobrú myšlienku.
Ďakujem pekne, zatiaľ všetko.
Rozpracované
9:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:46
Miroslav SujaPán poslanec, som rád, že ste tam zahrnuli aj tie mestské, ako sa to povie, tie budovy v mestách, ktoré si hovoril, ktoré mali označenie nie ako panelák, vlastne tie meštianske budovy. Áno, v tých 1 500 euro za meter štvorcový je to navýšenie, verím, že to niečo pomôže, za druhé ale musíme povedať, že veľakrát tu zaznievajú výhovorky, že sa nedalo stavať, lebo bola pandémia alebo bola korona. Ja som...
Pán poslanec, som rád, že ste tam zahrnuli aj tie mestské, ako sa to povie, tie budovy v mestách, ktoré si hovoril, ktoré mali označenie nie ako panelák, vlastne tie meštianske budovy. Áno, v tých 1 500 euro za meter štvorcový je to navýšenie, verím, že to niečo pomôže, za druhé ale musíme povedať, že veľakrát tu zaznievajú výhovorky, že sa nedalo stavať, lebo bola pandémia alebo bola korona. Ja som vám to predtým sľúbil, že vám to naspäť vrátim a aj napriek dobrým vzťahom vám to poviem. Bola aj v Detve, aj v Stožku, aj v Kriváni, aj výnimočný stav či núdzový stav, aj pandémia, a predsa sa stavali bytovky počas celého obdobia. Teraz sa v Detve odovzdáva ďalšia. To znamená, že vyhovárať sa na to, že sa nedá počas pandémie alebo že niečo nefunguje, je od vás nevhodné. Teraz nemyslím konkrétne u teba. To znamená normálne, napriek tomu, že toto všetko bolo, sa stavalo.
Druhý, kde vidím problém, vidím problém v pracovnej sile. To som už hovoril aj predtým. Som zvedavý, skade chceme navýšiť túto pracovnú silu, kto bude tieto bytovky stavať a to ako stavbár vidím veľký problém.
Čo sa týka parkovísk, áno, veľmi súhlasím s tým, že si povedal, že budú tam zahrnuté aj parkoviská. Len sa chcem spýtať, toto je taká technická otázka. Hovoríme o parkoviskách, ktorú sú vonkajšie. Ale máme parkoviská, ktoré sa nachádzajú a dajú sa vybudovať, lebo nie všade je priestor aj vonka, máme problémy s pozemkami, či sa to bude vzťahovať aj na parkoviská, ktoré sú pod bytovkou, ktoré sa vytvoria pod bytovkou, a ak áno, koľko bude za meter štvorcový na vytvorenie parkoviska, ktoré sú vonku, a koľko, ktoré budú pod bytovkami. Lebo toto je veľký rozdiel. Budovať parkovisko niekde pod bytovkou je niekoľkonásobne drahšie, ako ho spraviť niekde vedľa bytovky. Samozrejme, keď sa dá, je to možnosť. Ale keď sa nie, tých parkovacích miest neni nikdy dosť, či sa ráta aj s týmto, že tieto parkovacie plochy pod obytnými budovami stoja oveľa viacej peňazí. Tak preto by som chcel, ak je toto už niekde vyty... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.10.2021 o 9:46 hod.
PaedDr. Mgr.
Miroslav Suja
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, som rád, že ste tam zahrnuli aj tie mestské, ako sa to povie, tie budovy v mestách, ktoré si hovoril, ktoré mali označenie nie ako panelák, vlastne tie meštianske budovy. Áno, v tých 1 500 euro za meter štvorcový je to navýšenie, verím, že to niečo pomôže, za druhé ale musíme povedať, že veľakrát tu zaznievajú výhovorky, že sa nedalo stavať, lebo bola pandémia alebo bola korona. Ja som vám to predtým sľúbil, že vám to naspäť vrátim a aj napriek dobrým vzťahom vám to poviem. Bola aj v Detve, aj v Stožku, aj v Kriváni, aj výnimočný stav či núdzový stav, aj pandémia, a predsa sa stavali bytovky počas celého obdobia. Teraz sa v Detve odovzdáva ďalšia. To znamená, že vyhovárať sa na to, že sa nedá počas pandémie alebo že niečo nefunguje, je od vás nevhodné. Teraz nemyslím konkrétne u teba. To znamená normálne, napriek tomu, že toto všetko bolo, sa stavalo.
Druhý, kde vidím problém, vidím problém v pracovnej sile. To som už hovoril aj predtým. Som zvedavý, skade chceme navýšiť túto pracovnú silu, kto bude tieto bytovky stavať a to ako stavbár vidím veľký problém.
Čo sa týka parkovísk, áno, veľmi súhlasím s tým, že si povedal, že budú tam zahrnuté aj parkoviská. Len sa chcem spýtať, toto je taká technická otázka. Hovoríme o parkoviskách, ktorú sú vonkajšie. Ale máme parkoviská, ktoré sa nachádzajú a dajú sa vybudovať, lebo nie všade je priestor aj vonka, máme problémy s pozemkami, či sa to bude vzťahovať aj na parkoviská, ktoré sú pod bytovkou, ktoré sa vytvoria pod bytovkou, a ak áno, koľko bude za meter štvorcový na vytvorenie parkoviska, ktoré sú vonku, a koľko, ktoré budú pod bytovkami. Lebo toto je veľký rozdiel. Budovať parkovisko niekde pod bytovkou je niekoľkonásobne drahšie, ako ho spraviť niekde vedľa bytovky. Samozrejme, keď sa dá, je to možnosť. Ale keď sa nie, tých parkovacích miest neni nikdy dosť, či sa ráta aj s týmto, že tieto parkovacie plochy pod obytnými budovami stoja oveľa viacej peňazí. Tak preto by som chcel, ak je toto už niekde vyty... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
9:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:48
Miloš SvrčekÁno, je rozdiel stavať v súčasnosti, keď máme už aj navýšenú sumu materiálov, a je rozdiel stavať potom o dva, tri, štyri roky, ale aspoň pripravíme legislatívu. Ale čo sa týka tých čísel, tak ja si pamätám, keď som mal stretnutie na štátnom fonde, tak mi hovorili, že v 2020., keď sa menila vláda, tak celkový ten počet odovzdaných nájomných bytov pre samosprávy bol v sume okolo 1 200 až 1 400 s tým, že momentálne je...
Áno, je rozdiel stavať v súčasnosti, keď máme už aj navýšenú sumu materiálov, a je rozdiel stavať potom o dva, tri, štyri roky, ale aspoň pripravíme legislatívu. Ale čo sa týka tých čísel, tak ja si pamätám, keď som mal stretnutie na štátnom fonde, tak mi hovorili, že v 2020., keď sa menila vláda, tak celkový ten počet odovzdaných nájomných bytov pre samosprávy bol v sume okolo 1 200 až 1 400 s tým, že momentálne je ten predpoklad okolo 2 000 bytov a cieľ do tých troch rokov, do roku 2024, je, aby sa odovzdávali nájomné byty v počte okolo 3 000 v prípade, ak bude schválená legislatíva, ak budú otvorené dvere pre samosprávy pri poskytovaní týchto finančných prostriedkov.
Čo sa týka tých parkovísk, tak momentálne vieš dobre, že pod tými bytovkami, keď sú tieto garáže, tak sa poskytuje momentálne nastavená tá dotácia, tie detaily konkrétne technické ja ti môžem zistiť, aby si mal k dispozícii, s tým, že určite keď bude aj rokovanie tej pracovnej skupiny, ja by som ťa veľmi rád privítal na rokovaní, lebo myslím si, že je to veľmi podnetné a môžeme sa posunúť ďalej, ale keď máš aj tie návrhy že z tej aplikačnej praxe, lebo viem, že sa tomu venuješ, tak by sme mohli zapracovať také nejaké efektívne veci do toho pozmeňováku v rámci druhého čítania, v prípade, ak budeme úspešní.
Takže veľmi sa teším na spoluprácu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.10.2021 o 9:48 hod.
JUDr. Bc. PhD., LL.M.
Miloš Svrček
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Áno, je rozdiel stavať v súčasnosti, keď máme už aj navýšenú sumu materiálov, a je rozdiel stavať potom o dva, tri, štyri roky, ale aspoň pripravíme legislatívu. Ale čo sa týka tých čísel, tak ja si pamätám, keď som mal stretnutie na štátnom fonde, tak mi hovorili, že v 2020., keď sa menila vláda, tak celkový ten počet odovzdaných nájomných bytov pre samosprávy bol v sume okolo 1 200 až 1 400 s tým, že momentálne je ten predpoklad okolo 2 000 bytov a cieľ do tých troch rokov, do roku 2024, je, aby sa odovzdávali nájomné byty v počte okolo 3 000 v prípade, ak bude schválená legislatíva, ak budú otvorené dvere pre samosprávy pri poskytovaní týchto finančných prostriedkov.
Čo sa týka tých parkovísk, tak momentálne vieš dobre, že pod tými bytovkami, keď sú tieto garáže, tak sa poskytuje momentálne nastavená tá dotácia, tie detaily konkrétne technické ja ti môžem zistiť, aby si mal k dispozícii, s tým, že určite keď bude aj rokovanie tej pracovnej skupiny, ja by som ťa veľmi rád privítal na rokovaní, lebo myslím si, že je to veľmi podnetné a môžeme sa posunúť ďalej, ale keď máš aj tie návrhy že z tej aplikačnej praxe, lebo viem, že sa tomu venuješ, tak by sme mohli zapracovať také nejaké efektívne veci do toho pozmeňováku v rámci druhého čítania, v prípade, ak budeme úspešní.
Takže veľmi sa teším na spoluprácu.
Rozpracované
9:52
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Samozrejme, vy nie, ale pán poslanec Takáč.
Fico, Robert, poslanec NR SR
V každom prípade ďakujeme za pochopenie v prípade pána poslanca Takáča.
Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene malej skupiny...
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Samozrejme, vy nie, ale pán poslanec Takáč.
Fico, Robert, poslanec NR SR
V každom prípade ďakujeme za pochopenie v prípade pána poslanca Takáča.
Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene malej skupiny poslancov za stranu SMER – sociálna demokracia predložil novelizáciu zákona č. 241/1993, ide o zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. My sme už jeden pokus o novelizáciu tohto zákona urobili na jeseň v roku 2020. Tento pokus napriek tomu, že v Národnej rade bola veľmi zaujímavá rozprava k tejto téme, nevyšiel, ale keďže každý rok sa opakuje výročie mníchovskej zrady, považujeme za správne sa pokúšať vždy na jeseň s týmto návrhom prísť a keď to nevyjde teraz, nepochybne tak urobíme opäť o dvanásť mesiacov v roku 2022.
Dámy a páni, ťažko by sme našli lepšieho laureáta na pamätný deň, ako je mníchovská zrada. Pod pamätnými dňami si pripomíname všeličo, ale to, čo sa udialo 29. – 30. septembra 1938, je udalosť, ktorá je ako na mieru šitá na pojem pamätný deň.
Použijem teraz jedno porekadlo, ktoré nie je zo slovenského prostredia, pravdepodobne je z prostredia afrického alebo indického, pretože hovorí o slonoch. A podľa tohto porekadla je úplne jedno, či slony sa bijú alebo sexujú, vždy trpí tráva. A vždy to tak jednoducho bolo. Vždy, keď veľké krajiny si strážili svoje mocenské záujmy, tak trpeli malé štáty, malé krajiny a sme svedkami tohto javu, bohužiaľ, aj v súčasnosti, nie je to iba otázka minulosti. Pozrite sa, ako vybabrali so všetkými Nemci a Rusi, keď sa dohodli na výstavbe nového plynovodu Nordstream 2. Pozrite sa, ako dopadlo dokonca veľké Francúzsko, keď chcelo dodávať do Austrálie jadrové ponorky a došli veľkí americkí bratia a všetko bolo vyriešené a dokonca dnes z toho vznikol pomerne vážny konflikt medzi Francúzskom a Spojenými štátmi.
Niečo podobné sa udialo – avšak v hrozitánskych rozmeroch s obrovským dopadom na fungovanie jedného štátu – v roku 1938. Po viacerých ultimatívnych požiadavkách na adresu vtedajšieho Československa sa stretli 29. – 30. septembra 1938 predstavitelia štyroch veľkých krajín – Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a Nemecka – a dohodli sa prakticky na faktickej likvidácii Československa. Československo muselo na základe tejto tzv. Mníchovskej dohody odovzdať časť svojho suverénneho územia, muselo pristúpiť k mnohým ponižujúcim podmienkam a na konci dňa, ako je všeobecne známe, došlo k rozpadu Československa na Protektorát Čechy a Morava a na samostatný Slovenský štát.
Prosím, nezabúdajme, že v roku 1938 Československo bolo jediným demokratickým štátom v strednej a východnej Európe. Nezabúdajme na to, že Československo patrilo medzi desať najvyspelejších krajín na svete. Nezabúdajme na to, že Československo bolo spojené s vyspelou armádou, veľmi vyspelým zbrojárskym priemyslom a celou sieťou obranných postavení a pevností, ktoré muselo Československo odovzdať v súvislosti s Mníchovskou dohodou.
Dnes nikto nepochybuje a nepochybovali ani vtedy, že Veľká Británia a Francúzsko, akože spojenci Československa, obetovali Československo ako suverénnu krajinu, zlikvidovali Československo ako suverénnu krajinu, lebo vedeli, čo robia, v mene svojich vlastných mocenských záujmov. Ak sa pozrieme na politickú scénu a spoločenskú scénu v roku 1938, je úplne jedno, že či to boli ľavicové názory, pravicové názory, občianske názory, názory intelektuálov alebo robotníkov, všetci tvrdili: Toto je zrada. Všetci v roku 1938, keď sledovali, čo podpísali v Mníchove 29. – 30. septembra, jednoznačne hlásali, veľké spojenecké krajiny – Veľká Británia, Francúzsko – nás oklamali, zradili a prakticky odovzdali do rúk Hitlera, pretože môžme dnes viesť všelijaké polemiky, či sa Československo malo brániť, alebo nemalo brániť, čo mali tí politici robiť, alebo nemali robiť. Fakt je, že keby Francúzsko a Veľká Británia nezradili v danej situácii Československo, vývoj v tomto období mohol mať úplne iné smerovanie. Možno sa to bude niekomu páčiť, možno nebude páčiť, ale dodám, jediná krajina, ktorá si chcela dodržať zmluvné záväzky voči Československu, bol vtedajší Sovietsky zväz. A hovorím to ako historický fakt, nevnášam na rokovanie Národnej rady žiadne ideologické momenty.
Dámy a páni, nie je cieľom skupiny poslancov, ktorá predkladá tento návrh, vnášať akúkoľvek mieru nervozity medzi Slovensko ako suverénny štát, Veľkú Britániu a Francúzsko. Veľkú Britániu dnes už nie ako nášho partnera v Európskej únii, ale Francúzsko ako významného partnera v Európskej únii. Nie je naším záujmom jatriť historické rany, naším záujmom je iba nastaviť takú právnu úpravu, ktorá bude pripomínať historické diania, fakty a udalosti, ktoré potvrdzujú, že malé krajiny sú často obeťou veľkých mocenských záujmov, a uviedol som možno nejaké príklady na úvod tohto vystúpenia, že sa to deje aj v súčasnej dobe.
Preto, dámy a páni, navrhujeme, aby sme do zákona č. 241/1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch zaradili jeden nový pamätný deň, ktorý by sa nazýval 30. september – Deň mníchovskej zrady. Opäť bez akýchkoľvek bočných úmyslov, historicky chceme dostať do našeho kalendára túto udalosť, ktorá výrazne poznačila históriu Československa v rokoch 1938 až 1945 a mala aj obrovský vplyv na ďalšie dianie v našej krajine. Ak nám to nevyšlo minulý rok, uchádzame sa o vašu podporu tento rok, nevidíme v tomto návrhu zákona nič kontroverzné, nič šokujúce, nič urážajúce, hovoríme o tom, čo sa stalo 29. – 30. septembra 1938.
Pán podpredseda, ďakujem pekne.
Pán podpredseda, ďakujem, nie som na výsluchu, takže môžem predložiť návrh zákona. (Povedané s pobavením.)
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Samozrejme, vy nie, ale pán poslanec Takáč.
Fico, Robert, poslanec NR SR
V každom prípade ďakujeme za pochopenie v prípade pána poslanca Takáča.
Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene malej skupiny poslancov za stranu SMER – sociálna demokracia predložil novelizáciu zákona č. 241/1993, ide o zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. My sme už jeden pokus o novelizáciu tohto zákona urobili na jeseň v roku 2020. Tento pokus napriek tomu, že v Národnej rade bola veľmi zaujímavá rozprava k tejto téme, nevyšiel, ale keďže každý rok sa opakuje výročie mníchovskej zrady, považujeme za správne sa pokúšať vždy na jeseň s týmto návrhom prísť a keď to nevyjde teraz, nepochybne tak urobíme opäť o dvanásť mesiacov v roku 2022.
Dámy a páni, ťažko by sme našli lepšieho laureáta na pamätný deň, ako je mníchovská zrada. Pod pamätnými dňami si pripomíname všeličo, ale to, čo sa udialo 29. – 30. septembra 1938, je udalosť, ktorá je ako na mieru šitá na pojem pamätný deň.
Použijem teraz jedno porekadlo, ktoré nie je zo slovenského prostredia, pravdepodobne je z prostredia afrického alebo indického, pretože hovorí o slonoch. A podľa tohto porekadla je úplne jedno, či slony sa bijú alebo sexujú, vždy trpí tráva. A vždy to tak jednoducho bolo. Vždy, keď veľké krajiny si strážili svoje mocenské záujmy, tak trpeli malé štáty, malé krajiny a sme svedkami tohto javu, bohužiaľ, aj v súčasnosti, nie je to iba otázka minulosti. Pozrite sa, ako vybabrali so všetkými Nemci a Rusi, keď sa dohodli na výstavbe nového plynovodu Nordstream 2. Pozrite sa, ako dopadlo dokonca veľké Francúzsko, keď chcelo dodávať do Austrálie jadrové ponorky a došli veľkí americkí bratia a všetko bolo vyriešené a dokonca dnes z toho vznikol pomerne vážny konflikt medzi Francúzskom a Spojenými štátmi.
Niečo podobné sa udialo – avšak v hrozitánskych rozmeroch s obrovským dopadom na fungovanie jedného štátu – v roku 1938. Po viacerých ultimatívnych požiadavkách na adresu vtedajšieho Československa sa stretli 29. – 30. septembra 1938 predstavitelia štyroch veľkých krajín – Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a Nemecka – a dohodli sa prakticky na faktickej likvidácii Československa. Československo muselo na základe tejto tzv. Mníchovskej dohody odovzdať časť svojho suverénneho územia, muselo pristúpiť k mnohým ponižujúcim podmienkam a na konci dňa, ako je všeobecne známe, došlo k rozpadu Československa na Protektorát Čechy a Morava a na samostatný Slovenský štát.
Prosím, nezabúdajme, že v roku 1938 Československo bolo jediným demokratickým štátom v strednej a východnej Európe. Nezabúdajme na to, že Československo patrilo medzi desať najvyspelejších krajín na svete. Nezabúdajme na to, že Československo bolo spojené s vyspelou armádou, veľmi vyspelým zbrojárskym priemyslom a celou sieťou obranných postavení a pevností, ktoré muselo Československo odovzdať v súvislosti s Mníchovskou dohodou.
Dnes nikto nepochybuje a nepochybovali ani vtedy, že Veľká Británia a Francúzsko, akože spojenci Československa, obetovali Československo ako suverénnu krajinu, zlikvidovali Československo ako suverénnu krajinu, lebo vedeli, čo robia, v mene svojich vlastných mocenských záujmov. Ak sa pozrieme na politickú scénu a spoločenskú scénu v roku 1938, je úplne jedno, že či to boli ľavicové názory, pravicové názory, občianske názory, názory intelektuálov alebo robotníkov, všetci tvrdili: Toto je zrada. Všetci v roku 1938, keď sledovali, čo podpísali v Mníchove 29. – 30. septembra, jednoznačne hlásali, veľké spojenecké krajiny – Veľká Británia, Francúzsko – nás oklamali, zradili a prakticky odovzdali do rúk Hitlera, pretože môžme dnes viesť všelijaké polemiky, či sa Československo malo brániť, alebo nemalo brániť, čo mali tí politici robiť, alebo nemali robiť. Fakt je, že keby Francúzsko a Veľká Británia nezradili v danej situácii Československo, vývoj v tomto období mohol mať úplne iné smerovanie. Možno sa to bude niekomu páčiť, možno nebude páčiť, ale dodám, jediná krajina, ktorá si chcela dodržať zmluvné záväzky voči Československu, bol vtedajší Sovietsky zväz. A hovorím to ako historický fakt, nevnášam na rokovanie Národnej rady žiadne ideologické momenty.
Dámy a páni, nie je cieľom skupiny poslancov, ktorá predkladá tento návrh, vnášať akúkoľvek mieru nervozity medzi Slovensko ako suverénny štát, Veľkú Britániu a Francúzsko. Veľkú Britániu dnes už nie ako nášho partnera v Európskej únii, ale Francúzsko ako významného partnera v Európskej únii. Nie je naším záujmom jatriť historické rany, naším záujmom je iba nastaviť takú právnu úpravu, ktorá bude pripomínať historické diania, fakty a udalosti, ktoré potvrdzujú, že malé krajiny sú často obeťou veľkých mocenských záujmov, a uviedol som možno nejaké príklady na úvod tohto vystúpenia, že sa to deje aj v súčasnej dobe.
Preto, dámy a páni, navrhujeme, aby sme do zákona č. 241/1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch zaradili jeden nový pamätný deň, ktorý by sa nazýval 30. september – Deň mníchovskej zrady. Opäť bez akýchkoľvek bočných úmyslov, historicky chceme dostať do našeho kalendára túto udalosť, ktorá výrazne poznačila históriu Československa v rokoch 1938 až 1945 a mala aj obrovský vplyv na ďalšie dianie v našej krajine. Ak nám to nevyšlo minulý rok, uchádzame sa o vašu podporu tento rok, nevidíme v tomto návrhu zákona nič kontroverzné, nič šokujúce, nič urážajúce, hovoríme o tom, čo sa stalo 29. – 30. septembra 1938.
Pán podpredseda, ďakujem pekne.
Rozpracované
10:00
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
10:02
Vystúpenie v rozprave 10:02
Ľuboš BlahaUž pred niekoľkými mesiacmi či rokmi sme zachytili z Európskeho parlamentu veľkú, búrlivú diskusiu o tom, kto začal svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu, a dokonca...
Už pred niekoľkými mesiacmi či rokmi sme zachytili z Európskeho parlamentu veľkú, búrlivú diskusiu o tom, kto začal svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu, a dokonca sme sa dozvedeli úplne kontraintuitívne a až by som povedal smiešne stanovisko niektorých západných, najmä liberálnych poslancov, že vraj druhú svetovú vojnu začal sovietsky národ alebo Sovietsky zväz, alebo ruský národ. To je taký bohapustý nezmysel a taký výsmech tým všetkým hrdinom, ktorí nás zachránili v druhej svetovej vojne, ktorí pochádzali zo Sovietskeho zväzu, že naozaj na Slovensku to vzbudilo veľkú mieru pohoršenia a myslím si, že každý, kto zahlasoval za takúto historickú lož, sa môže hanbiť.
Ja vám poviem, kedy začala v skutočnosti druhá svetová vojna. Ona začala oficiálne 1. septembra 1939, poznáme to z učebníc, lebo tam už došlo naozaj k tomu, že Hitler zaútočil armádou, ale on predsa oberal o územia demokratické štáty aj predtým a začalo to 30. septembra 1938 počas mníchovskej zrady. Takže keď sa pýtame, kto začal druhú svetovú vojnu, no áno, bolo to Nemecko, ale spoločne s Talianskom, Francúzskom a Veľkou Britániou, spoločne s demokratickými mocnosťami, spoločne s našimi spojencami, lebo Francúzsko bolo náš oficiálny spojenec.
Čiže prvá veľmi dôležitá udalosť alebo prvý veľmi dôležitý zmysel toho celého, čo dneska pripravujeme, aby sme mali mníchovskú zradu ako pamätný deň, aby sme ju mali ako memento pre budúce generácie, je uvedomiť si, že v skutočnosti druhá svetová vojna začala už v roku 1938, a to likvidáciou Československa, likvidáciou našej štátnosti.
Druhá veľmi dôležitá skutočnosť je naša vlastná národná trauma, a tu je zase niečo, čo už naznačil predseda strany SMER Robert Fico ako predkladateľ. Ono to, čo bolo zlikvidované, nebolo len Československo, bola zlikvidovaná demokracia. Boli zlikvidované základné demokratické alebo, keď chcete, liberálnodemokratické hodnoty, ktorých bolo nositeľom Československo ako jediné a osamotené v strednej Európe, ako naznačoval pán predseda, však my sme boli jedna z najrozvinutejších demokracií na svete, jedna z desiatich najbohatších krajín, jedna z najprosperujúcejších krajín a jedna z najvyspelejších krajín, a takýmto spôsobom nás zničili.
A opakujem, veľa sa hovorí, že zničil nás Hitler a Mussolini. No áno, tých sme už všetci odsúdili, ale neboli v tom sami. Zničili nás tak fašistické, resp. nacistické štáty, ako aj demokratické štáty, ako aj Británia a Francúzsko. Viete, tu sa tak vytvára taká ilúzia, že čo by sa stalo, keby sa vtedy Československo bránilo, a pán predseda to naznačil. No, ja vám poviem, čo by sa stalo. Nielenže by sa proti nám postavili Nemci a Taliani, ale na základe tejto zmluvy by nás museli ísť rozprášiť aj Briti a Francúzi ako po boku Hitlera, ako spojenci, veď na tom sa dohodli, a Československo by bolo to trucovité, zlé, ktoré nerešpektuje Mníchovskú dohodu, takže my by sme tu nemali okupantov iba z Nemecka a Talianska, ale aj z demokratického Francúzska a Veľkej Británie. Toto si uvedomme. My sme stáli proti všetkému, proti celému svetu, celý svet nás v tej chvíli vtedajší zradil. S výnimkou jednej veľmoci, a to bolo už povedané, s výnimkou Sovietskeho zväzu. Ten veľmi tvrdo protestoval na pôde Spojených národov. Veľmi tvrdo protestoval proti tejto mníchovskej zrade.
Dneska sa tu vytvára ilúzia, že za všetko môže zlé Rusko, najhorší je Sovietsky zväz a tak ďalej, a preberáme dokonca rétoriku nemeckých nacistov, ktorí tu hovorili o židoboľševikoch, o tom, ako treba zničiť Rusov, ako treba zničiť Slovanov. Toto sa tu dneska podsúva mladým generáciám. No ale presný opak je pravdou. Historickou pravdou je, že Sovietsky zväz stál na našej strane počas mníchovskej zrady, a zároveň historickou pravdou je, že to bol Sovietsky zväz, ktorý nás oslobodil, že my musíme byť vďační ruskému národu za slobodu v roku 1945.
A ja sa, viete, veľmi čudujem, že tento návrh zákona, aby bol 30. september pamätný deň ako Deň mníchovskej zrady, že vôbec má niekto potrebu nepodporiť. Už minulý rok nám to tu kolegovia z koalície zarezali, ale povedzte mi, preboha, prečo? Tak ste antifašisti alebo nie ste? Ak ste antifašisti, tak prečo nezahlasujete za niečo, čo vymyslel Hitler? Však vy musíte byť proti Hitlerovi. Alebo teda sa zamyslite nad sebou, že aká je miera vášho antifašizmu, pokiaľ nechcete, aby bola mníchovská zrada pamätným dňom. Ale ja sa pýtam ešte ďalej. Ak ste dneska centristické demokratické strany a k tomu sa určite veľmi radi hlásite, tak ja vám poviem, čo sa stalo s centristickými demokratickými stranami v Československu v roku 1938 po 30. septembri. Ich to kompletne duševne zničilo, kompletne ich to duševne zničilo.
Keď si pozriete vývoj v našom priestore z hľadiska politického myslenia, odporúčam Oxfordské dejiny politického myslenia v strednej Európe, tam sú úžasné pasáže o tom, čo to znamenal mníchovský diktát pre liberálov, v tom čase Agrárnu stranu. Jak sa celá okamžite vyklonila doprava, ako prestala veriť v demokraciu, ako prestala veriť v Západ, ako prestala veriť v to, že niekedy dôjdu spojenci zachraňovať. V to, ako prestala veriť vo všetky hodnoty, v ktoré dovtedy verila. Prestala byť pilierom tej demokracie a toho centrizmu, o ktorom neustále hovoríte, a do popredia sa dostali extrémy. Pravé krídlo Agrárnej strany kompletne ovládlo stranu a Československo išlo absolútne do autoritárskeho a polofašistického režimu, ktorý sa neskôr rozvinul do spôsobu, aký poznáte z histórie, aký bol naznačený, a Slovenský štát vznikol na veľmi krajne, by som povedal, pravicových základoch. Čiže toto je dôsledok Mníchova.
Jeden z autorov, ktorý bol pôvodne takisto skôr centristický a stal sa z neho potom kovaný fašista a kolaborant, pán Karel Lažnovský to nazval "to bolo dejetřesení". Krásna slovná hračka na zemetrasenie, dejetřesení. To bol taký míľnik, to bola taká trauma, to bola taká udalosť, ktorá zasiahla celé generácie a do dneska nás sprevádza. Prečo to nepripomínať, prečo nepripomínať historický fakt, že to bol Západ, ktorý zradil, a že to bol Sovietsky zväz, ktorý nás oslobodil. Že zo západu prišla vojna a že z východu prišiel mier. Taká je historická pravda.
Dovoľte už len poslednú poznámku. Viete, keď sa hovorí o tom, že v roku 1938 nás nejakým spôsobom zradil najmä ten fašistický Západ, hej, teda to Nemecko, to Taliansko, zabúda sa pripomínať, že v mnohých kruhoch západných liberálnych demokracií bol Benito Mussolini mimoriadne populárny. Zabúda sa pripomínať, že aj Adolf Hitler bol jeden z tých, ktorému mnohí držali palce, že ako vypráši tých Rusov, ako vypráši tých židoboľševikov. Však si to pozrite v tých dokumentárnych filmoch, ak nečítate knižky, kolegovia z koalície.
Zabúda sa pripomínať na to, ako Winston Churchill s obdivom hľadel na Benita Mussoliniho. Preňho to bol autoritársky konzervatívny líder. Vodcovstvo, autorita, hierarchia. Veď to boli konzervatívne hodnoty tak Winstona Churchilla, ako aj Benita Mussoliniho. Pozrite si historické knižky, kde sa opakujú postoje Churchilla, ktoré boli spočiatku voči Mussolinimu mimoriadne sympatizujúce. A potom sa nečudujme, že v istom okamihu našich dejín sa stalo to, že nás tak veľkí demokrati z Británie aj veľkí demokrati z Francúzska, s ktorými sme dokonca mali spojeneckú zmluvu, zradili, zradili, ako to veľmoci vždy v dejinách robia. A zradia nás znova, takže nespoliehajme sa a majme to ako memento do budúcnosti.
Nespoliehajme sa na nikoho. My sa môžme spoliehať iba na seba. Majme dobré vzťahy na východ aj na západ. Dobré vzťahy s mocnosťami, to je nevyhnutné, to je údel malých štátov, aby sme boli zachránení, aby sme si obhájili našu existenciu a suverenitu. Ale prosím, nerobme tie isté chyby ako v minulosti, že sa priľneme k nejakej mocnosti úplne nekriticky a budeme ju ovievať, hladkať a budeme s ňou zaobchádzať ako s nejakou mamičkou. Nie, ukázalo sa, že Francúzsko, Británia, Nemecko, Taliansko, áno, dneska naši spojenci, nás surovo a bohapusto v roku 1938 zradili.
Je tu veľký dôvod pre každého antifašistu, je tu veľký dôvod pre každého, kto si ctí Slovenskú republiku na demokratických princípoch, je tu veľký dôvod pre každého, kto si ctí historickú pravdu, aby dnes zahlasoval za to, že mníchovská zrada bude pamätným dňom a že aj naše budúce generácie, naše deti, naši vnukovia si budú pamätať, že sú veci, ktoré sa nemajú diať, nemajú robiť a že my jednoducho musíme bojovať proti tomu, aby demokratické mocnosti zrádzali svojich mladých spojencov.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
21.10.2021 o 10:02 hod.
Mgr. PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Vážené dámy, vážení páni, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte iba niekoľko stručných slov k tejto veľmi významnej historickej téme, ktorá sa, žiaľ, stala traumou pre celý národ, pre tak slovenský, ako aj český národ, ale dovoľte začať najskôr historickým svetovým kontextom.
Už pred niekoľkými mesiacmi či rokmi sme zachytili z Európskeho parlamentu veľkú, búrlivú diskusiu o tom, kto začal svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu, a dokonca sme sa dozvedeli úplne kontraintuitívne a až by som povedal smiešne stanovisko niektorých západných, najmä liberálnych poslancov, že vraj druhú svetovú vojnu začal sovietsky národ alebo Sovietsky zväz, alebo ruský národ. To je taký bohapustý nezmysel a taký výsmech tým všetkým hrdinom, ktorí nás zachránili v druhej svetovej vojne, ktorí pochádzali zo Sovietskeho zväzu, že naozaj na Slovensku to vzbudilo veľkú mieru pohoršenia a myslím si, že každý, kto zahlasoval za takúto historickú lož, sa môže hanbiť.
Ja vám poviem, kedy začala v skutočnosti druhá svetová vojna. Ona začala oficiálne 1. septembra 1939, poznáme to z učebníc, lebo tam už došlo naozaj k tomu, že Hitler zaútočil armádou, ale on predsa oberal o územia demokratické štáty aj predtým a začalo to 30. septembra 1938 počas mníchovskej zrady. Takže keď sa pýtame, kto začal druhú svetovú vojnu, no áno, bolo to Nemecko, ale spoločne s Talianskom, Francúzskom a Veľkou Britániou, spoločne s demokratickými mocnosťami, spoločne s našimi spojencami, lebo Francúzsko bolo náš oficiálny spojenec.
Čiže prvá veľmi dôležitá udalosť alebo prvý veľmi dôležitý zmysel toho celého, čo dneska pripravujeme, aby sme mali mníchovskú zradu ako pamätný deň, aby sme ju mali ako memento pre budúce generácie, je uvedomiť si, že v skutočnosti druhá svetová vojna začala už v roku 1938, a to likvidáciou Československa, likvidáciou našej štátnosti.
Druhá veľmi dôležitá skutočnosť je naša vlastná národná trauma, a tu je zase niečo, čo už naznačil predseda strany SMER Robert Fico ako predkladateľ. Ono to, čo bolo zlikvidované, nebolo len Československo, bola zlikvidovaná demokracia. Boli zlikvidované základné demokratické alebo, keď chcete, liberálnodemokratické hodnoty, ktorých bolo nositeľom Československo ako jediné a osamotené v strednej Európe, ako naznačoval pán predseda, však my sme boli jedna z najrozvinutejších demokracií na svete, jedna z desiatich najbohatších krajín, jedna z najprosperujúcejších krajín a jedna z najvyspelejších krajín, a takýmto spôsobom nás zničili.
A opakujem, veľa sa hovorí, že zničil nás Hitler a Mussolini. No áno, tých sme už všetci odsúdili, ale neboli v tom sami. Zničili nás tak fašistické, resp. nacistické štáty, ako aj demokratické štáty, ako aj Británia a Francúzsko. Viete, tu sa tak vytvára taká ilúzia, že čo by sa stalo, keby sa vtedy Československo bránilo, a pán predseda to naznačil. No, ja vám poviem, čo by sa stalo. Nielenže by sa proti nám postavili Nemci a Taliani, ale na základe tejto zmluvy by nás museli ísť rozprášiť aj Briti a Francúzi ako po boku Hitlera, ako spojenci, veď na tom sa dohodli, a Československo by bolo to trucovité, zlé, ktoré nerešpektuje Mníchovskú dohodu, takže my by sme tu nemali okupantov iba z Nemecka a Talianska, ale aj z demokratického Francúzska a Veľkej Británie. Toto si uvedomme. My sme stáli proti všetkému, proti celému svetu, celý svet nás v tej chvíli vtedajší zradil. S výnimkou jednej veľmoci, a to bolo už povedané, s výnimkou Sovietskeho zväzu. Ten veľmi tvrdo protestoval na pôde Spojených národov. Veľmi tvrdo protestoval proti tejto mníchovskej zrade.
Dneska sa tu vytvára ilúzia, že za všetko môže zlé Rusko, najhorší je Sovietsky zväz a tak ďalej, a preberáme dokonca rétoriku nemeckých nacistov, ktorí tu hovorili o židoboľševikoch, o tom, ako treba zničiť Rusov, ako treba zničiť Slovanov. Toto sa tu dneska podsúva mladým generáciám. No ale presný opak je pravdou. Historickou pravdou je, že Sovietsky zväz stál na našej strane počas mníchovskej zrady, a zároveň historickou pravdou je, že to bol Sovietsky zväz, ktorý nás oslobodil, že my musíme byť vďační ruskému národu za slobodu v roku 1945.
A ja sa, viete, veľmi čudujem, že tento návrh zákona, aby bol 30. september pamätný deň ako Deň mníchovskej zrady, že vôbec má niekto potrebu nepodporiť. Už minulý rok nám to tu kolegovia z koalície zarezali, ale povedzte mi, preboha, prečo? Tak ste antifašisti alebo nie ste? Ak ste antifašisti, tak prečo nezahlasujete za niečo, čo vymyslel Hitler? Však vy musíte byť proti Hitlerovi. Alebo teda sa zamyslite nad sebou, že aká je miera vášho antifašizmu, pokiaľ nechcete, aby bola mníchovská zrada pamätným dňom. Ale ja sa pýtam ešte ďalej. Ak ste dneska centristické demokratické strany a k tomu sa určite veľmi radi hlásite, tak ja vám poviem, čo sa stalo s centristickými demokratickými stranami v Československu v roku 1938 po 30. septembri. Ich to kompletne duševne zničilo, kompletne ich to duševne zničilo.
Keď si pozriete vývoj v našom priestore z hľadiska politického myslenia, odporúčam Oxfordské dejiny politického myslenia v strednej Európe, tam sú úžasné pasáže o tom, čo to znamenal mníchovský diktát pre liberálov, v tom čase Agrárnu stranu. Jak sa celá okamžite vyklonila doprava, ako prestala veriť v demokraciu, ako prestala veriť v Západ, ako prestala veriť v to, že niekedy dôjdu spojenci zachraňovať. V to, ako prestala veriť vo všetky hodnoty, v ktoré dovtedy verila. Prestala byť pilierom tej demokracie a toho centrizmu, o ktorom neustále hovoríte, a do popredia sa dostali extrémy. Pravé krídlo Agrárnej strany kompletne ovládlo stranu a Československo išlo absolútne do autoritárskeho a polofašistického režimu, ktorý sa neskôr rozvinul do spôsobu, aký poznáte z histórie, aký bol naznačený, a Slovenský štát vznikol na veľmi krajne, by som povedal, pravicových základoch. Čiže toto je dôsledok Mníchova.
Jeden z autorov, ktorý bol pôvodne takisto skôr centristický a stal sa z neho potom kovaný fašista a kolaborant, pán Karel Lažnovský to nazval "to bolo dejetřesení". Krásna slovná hračka na zemetrasenie, dejetřesení. To bol taký míľnik, to bola taká trauma, to bola taká udalosť, ktorá zasiahla celé generácie a do dneska nás sprevádza. Prečo to nepripomínať, prečo nepripomínať historický fakt, že to bol Západ, ktorý zradil, a že to bol Sovietsky zväz, ktorý nás oslobodil. Že zo západu prišla vojna a že z východu prišiel mier. Taká je historická pravda.
Dovoľte už len poslednú poznámku. Viete, keď sa hovorí o tom, že v roku 1938 nás nejakým spôsobom zradil najmä ten fašistický Západ, hej, teda to Nemecko, to Taliansko, zabúda sa pripomínať, že v mnohých kruhoch západných liberálnych demokracií bol Benito Mussolini mimoriadne populárny. Zabúda sa pripomínať, že aj Adolf Hitler bol jeden z tých, ktorému mnohí držali palce, že ako vypráši tých Rusov, ako vypráši tých židoboľševikov. Však si to pozrite v tých dokumentárnych filmoch, ak nečítate knižky, kolegovia z koalície.
Zabúda sa pripomínať na to, ako Winston Churchill s obdivom hľadel na Benita Mussoliniho. Preňho to bol autoritársky konzervatívny líder. Vodcovstvo, autorita, hierarchia. Veď to boli konzervatívne hodnoty tak Winstona Churchilla, ako aj Benita Mussoliniho. Pozrite si historické knižky, kde sa opakujú postoje Churchilla, ktoré boli spočiatku voči Mussolinimu mimoriadne sympatizujúce. A potom sa nečudujme, že v istom okamihu našich dejín sa stalo to, že nás tak veľkí demokrati z Británie aj veľkí demokrati z Francúzska, s ktorými sme dokonca mali spojeneckú zmluvu, zradili, zradili, ako to veľmoci vždy v dejinách robia. A zradia nás znova, takže nespoliehajme sa a majme to ako memento do budúcnosti.
Nespoliehajme sa na nikoho. My sa môžme spoliehať iba na seba. Majme dobré vzťahy na východ aj na západ. Dobré vzťahy s mocnosťami, to je nevyhnutné, to je údel malých štátov, aby sme boli zachránení, aby sme si obhájili našu existenciu a suverenitu. Ale prosím, nerobme tie isté chyby ako v minulosti, že sa priľneme k nejakej mocnosti úplne nekriticky a budeme ju ovievať, hladkať a budeme s ňou zaobchádzať ako s nejakou mamičkou. Nie, ukázalo sa, že Francúzsko, Británia, Nemecko, Taliansko, áno, dneska naši spojenci, nás surovo a bohapusto v roku 1938 zradili.
Je tu veľký dôvod pre každého antifašistu, je tu veľký dôvod pre každého, kto si ctí Slovenskú republiku na demokratických princípoch, je tu veľký dôvod pre každého, kto si ctí historickú pravdu, aby dnes zahlasoval za to, že mníchovská zrada bude pamätným dňom a že aj naše budúce generácie, naše deti, naši vnukovia si budú pamätať, že sú veci, ktoré sa nemajú diať, nemajú robiť a že my jednoducho musíme bojovať proti tomu, aby demokratické mocnosti zrádzali svojich mladých spojencov.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované