48. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Uvádzam návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení aj zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.
Jedným z hlavných nástrojov podpory rozvoja bývania sú v súčasnej dobe predovšetkým orgány ako Štátny fond rozvoja bývania a dotácie na rozvoj bývania poskytované Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Prostredníctvom týchto nástrojov štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
Cieľom návrhu zákona spolu s..., ktorý sme predložili so spolupredkladateľmi, je upraviť niektoré podmienky pre poskytovanie výhodného úveru podľa zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a pre poskytovanie dotácií na rozvoj bývania z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
Zámerom návrhu zákona je zlepšenie podmienok a zvýšenie dostupnosti finančných zdrojov zameraných na rozširovanie sektora nájomného bývania s cenovo dostupným nájomným.
Návrh zákona súčasne obsahuje úpravy a doplnenia, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe.
Predloženým návrhom nevzniknú nové požiadavky na štátny rozpočet.
V úvode všetko. Ja by som ešte chcel poprosiť, aby som mohol vystúpiť ako navrhovateľ v rámci rozpravy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Petrovi Libovi. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Jany Žitňanskej, Petra Kremského a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov (tlač 731). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam návrh v prvom čítaní, spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Ja otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Miloš Svrček, ktorý sa zároveň prihlásil ako navrhovateľ, takže bude iba raz, predpokladám, rozprávať.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Nájomné bývanie na Slovensku predstavuje významnú celospoločenskú tému, ktorá je, myslím si, že dosť signifikantná a ktorej sa venuje veľká pozornosť aj, svojím spôsobom aj odlišným spôsobom a niekedy subjektívnym hodnotením, prípadne vlastnou skúsenosťou.
Bývanie patrí medzi najdôležitejšie a najstaršie funkcie sídiel. Človek vo svojom príbytku strávi asi dajme tomu najviac času. Tento fakt opodstatňuje aj vysoké nároky na kvalitu tohto prostredia. Nutné je zároveň zdôrazniť, že bez uspokojivého riešenia otázky bývania akékoľvek sídlo môže byť ohrozené vo svojom vývoji. Nedostatok bytov znižuje atraktivitu sídla hlavne pre mladšie obyvateľstvo, čiže sme de facto aj svedkami toho, že z niektorých lokalít Slovenska dochádza k úniku ľudí, vysídľujú sa regióny a s tým súvisí, samozrejme, aj prepojenosť na kvalitu bývania.
Riešenie rozvoja bývania je preto v existenčnom záujme každého sídla, každej samosprávy, každej obce, každého mesta. Obce a mestá by mali hľadať cesty a formy optimálneho riešenia dostupnosti bývaní vo svojom území. Podľa zákonnej úpravy je základnou úlohou samosprávy starostlivosť a všestrannosť na rozvoj svojho územia a potreby obyvateľov. V rámci plnenia týchto úloh je úlohou samosprávy riešiť aj rozvoj bývania v danom sídle. Samospráva síce nemá zákonnú povinnosť priamo zabezpečiť bývanie pre svojich obyvateľov, ale v kontexte definovanej základnej úlohy je úlohou samosprávy venovať sa aj vytváraniu podmienok na rozvoj bývania v danom sídle, pretože bývanie patrí k základným ľudským potrebám.
Hlavné v rozvoji bývania a výstavby nájomných bytov na Slovensku sú predovšetkým limitované požiadavkami na mobilitu pracovných síl, slabou príjmovou štruktúrou občanov a vysokými cenami na realitnom trhu. Bývanie v nájomných bytoch je v podmienkach Slovenskej republiky na rozdiel od zahraničia stále vnímané a hodnotené v rámci sociálneho statusu bývajúceho. Jednou z príčin je aj skutočnosť, že väčšina z nás rieši otázku bývania predovšetkým kúpou bytu do vlastníctva, pričom ide o celoživotnú investíciu s úverovým zaťažením na dlhé roky.
Ako príklad v oblasti nájomného bývania môžeme uviesť mesto Viedeň, ktoré je charakterizované ako najväčší komunálny vlastník bytov v Európe. S približne 1,7 milióna obyvateľov Viedne býva každý štvrtý Viedenčan v obecnom byte. Celkovo má Viedeň dokopy okolo 220-tisíc nájomných bytov. Popularita nájomných bytov je však spôsobená vyššou podporou štátu, resp. samosprávy v tejto oblasti, ako aj tým, že mentalita ľudí je oveľa viac naklonená možnosti mobility práce. Ľudia často menia nielen svoje zamestnanie, ale aj mesto alebo región svojho profesného pôsobenia. Otázkou zostáva inštitucionálne prostredie v oblasti bývania, ktoré je v Rakúsku diametrálne odlišné ako na Slovensku. Samozrejme, je to prepojené aj s dopravnou infraštruktúrou a prepojenosťou medzi jednotlivými regiónmi a akým spôsobom vedia ľudia pri hľadaní zamestnania byť rýchlejšie z jedného miesta do druhého.
Slovensku sa v poslednom čase darí výraznejšie znižovať nezamestnanosť, v niektorých regiónoch sa však stále objavujú dvojciferné čísla. Jedným z dôvodov je aj fakt, že ľudia nie sú ochotní cestovať za prácou mimo svojho domova a keď prídu niekde do nového miesta výkonu práce, tak nájmy, komerčné nájmy, podnájmy sú veľmi vysoké a nemôžu si ich dovoliť zaplatiť. A práve tu absentuje ten segment nájomného bývania.
Na regionálnu mobilitu vplýva okrem iného aj trh s bývaním. Kým vlastníctvo bytov pôsobí na ochotu sa sťahovať za prácou negatívne, dostupnosť nájomných bytov mobilitu zvyšuje. Práve z toho dôvodu sme aj po konzultácii s jednotlivými samosprávami, obcami, mestami začali riešiť tieto otázky na pôde Štátneho fondu rozvoja bývania na sekcii bytovej výstavby, kde sme mali viacero pracovných rokovaní a prišli sme s touto zákonnou úpravou spolu so spolupredkladateľmi.
Platné znenie zákona umožňuje poskytovať podporu aj na stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v zozname svetového dedičstva. Budovy, v ktorých sa nachádzajú byty vyžadujúce stavebnú úpravu a sú národnou kultúrnou pamiatkou, napríklad pod Unescom, však v mnohých prípadoch nie sú zapísané ako bytové domy, ale napr. ako meštianske domy a podobne. Pre obnovu bytov v týchto budovách je nevyhnutné zmeniť pojem "bytový dom" na všeobecný pojem "budova" a vytvoriť možnosť poskytovať podporu aj na meštianske domy s existujúcimi bytmi. Zvyčajne ide o schátrané objekty v centrách miest, ktoré je obzvlášť dôležité obnoviť a skultúrniť.
Navrhujeme taktiež zvýšiť maximálny limit úveru na účel obstarania nájomných bytov, a to na výšku 1 500 eur za meter štvorcový, čím by sa zohľadnil vplyv rastu cien stavebných prác a materiálov spotrebovávaných v stavebníctve v uplynulom období a aj zvýšené nároky na technické a energetické riešenia budov. V prípade obstarania nájomného bytu stavebnou úpravou budovy je podmienkou poskytnutia podpory aj výmena všetkých technických zariadení budovy (rozvody, kotolňa, výťahy) a aj podmienka na splnenie požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pre novú budovu.
Cieľom tejto navrhovanej úpravy, ktorú predkladáme, je taktiež optimalizovať náklady pri výstavbe týchto budov na nájomné byty. Podľa právnej úpravy, ktorá je v súčasnosti platná, je táto požiadavka stanovená na päť rokov, čo v niektorých prípadoch môže spôsobovať neefektívnu výmenu zariadenia, ak vymieňané zariadenie je v rámci svojej doby ešte životnosti, preto sa navrhuje predĺženie tejto doby.
Navrhnutou úpravou sa vytvára aj možnosť navýšenia poskytovania úverov zo štátneho fondu aj po uzatvorení zmluvy o poskytnutí úveru a dotácie tak, aby boli dodržané podmienky poskytnutia podpory podľa zákona 150/2013. V prípade preukázania zvýšenia obstarávacích nákladov sa umožní zvýšiť financovanie aj nájomných bytov dodatočným navýšením úveru zo štátneho fondu, a to až do výšky stanoveného limitu obstarávacieho nákladu na obstaranie nájomného bytu. Predmetné zvýšenie úveru je možné uplatniť aj v iných účeloch, pričom podrobnosti pre navýšenie úveru bude špecifikovať zmluva o poskytnutí podpory.
Navrhovanou úpravou sa umožňuje žiadateľovi o úver – právnickej osobe preukázať schopnosť splácania úverov aj pristúpením jej materskej spoločnosti s väčšinovým obchodným podielom v žiadateľovi k záväzku z úveru voči Štátnemu fondu rozvoja bývania. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že povinnosť vinkulácie 24 mesačných splátok úveru môže byť pre novovzniknutú právnickú osobu ťažko splniteľná, keďže takáto spoločnosť bez činnosti v období pred podaním žiadosti nevie dostatočne preukázať schopnosť platenia splátok a úverov z požadovaného úveru.
Navrhuje sa taktiež aj zmeniť podmienka pre žiadateľov o úver - právnické osoby, ktorá sa týka povinnosti zachovania nájomného charakteru podporených nájomných bytov. Povinnosťou žiadateľa je zachovať nájomný charakter obstarávaného nájomného bytu počas lehoty najmenej 30 rokov. Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšenie záujmu o obstaranie nájomných bytov zo strany súkromného sektora.
Z aplikačnej praxe vyplynula aj potreba umožniť obstaranie garážového stojiska, ktoré je nielen súčasťou budovy s nájomnými bytmi, ale aj v prípade, ak garážové stojisko je samostatným stavebným objektom v bezprostrednej blízkosti bytového domu alebo polyfunkčného domu, v ktorom sa obstarávajú nájomné byty v prípade, ak nie je vhodné alebo efektívne umiestniť stojisko priamo v rámci bytu, budovy bytového domu alebo polyfunkčného domu. Garážové stojisko je určené na užívanie spolu s obstarávaným nájomným bytom a nachádza sa priamo v budove s nájomnými bytmi alebo v samostatnej budove umiestnenej na spoločnom pozemku s domom alebo priamo susediacim pozemkom s pozemkom, kde sa bytový dom alebo polyfunkčný dom nachádza. V súčasnej dobe je možné poskytnúť úver len na garáže, ktoré sú vo vlastnej budove, ale nie na priľahlé parkoviská, preto rozširujeme aj túto možnosť touto novelou.
Platné znenie zákona umožňuje poskytovať podporu aj na stavebnú úpravu nájomného bytu v bytovom dome, ktorý je už spomínanou národnou kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v lokalitách zapísaných v zozname svetového dedičstva. Práve preto chceme rozšíriť aj tieto zoznamy, aby mohli byť poskytované úvery aj na tieto stavby.
A záverom by som chcel ešte povedať, že navrhovaná úprava taktiež ustanovuje, že aj v prípade zvýšenia obstarávacích nákladov počas trvania platnosti zmluvy o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomného bytu by nemalo dochádzať k navýšeniu dotácie.
Myslím si, že záverom nejdeme len otvoriť dvere samosprávam pri možnosti rozšírenia výstavby nájomných bytov, ale celkovému segmentu stavebného priemyslu, hlavne v tomto období, kedy dochádza k navýšeniu jednotlivých súm alebo cien stavebného materiálu, a vidíme, že aké sú obrovské problémy v tomto segmente. Čiže jednak vnímame, že v tomto, v tejto oblasti národného hospodárstva potrebujeme rozhýbať možnosti výstavby nájomných bytov, ale potrebujeme aj trošku dať pomocnú ruku stavebnému priemyslu.
Z toho dôvodu by som chcel, kolegovia, v rámci tohto prvého čítania poprosiť o podporu, aby sme mohli posunúť do druhého čítania tento návrh zákona s tým, že chcem vás upozorniť, že budeme mať pripravené aj rokovania so Štátnym fondom rozvoja bývania, aj so sekciou bytovej politiky na ministerstve dopravy a každý, kto by prejavil záujem, tak je veľmi vítaný s každým svojím návrhom, aby sme mohli podporiť túto dobrú myšlienku.
Ďakujem pekne, zatiaľ všetko.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Končím možnosť prihlásiť sa.
S faktickou poznámkou vystúpi ako pán pos... ako... s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, som rád, že ste tam zahrnuli aj tie mestské, ako sa to povie, tie budovy v mestách, ktoré si hovoril, ktoré mali označenie nie ako panelák, vlastne tie meštianske budovy. Áno, v tých 1 500 euro za meter štvorcový je to navýšenie, verím, že to niečo pomôže, za druhé ale musíme povedať, že veľakrát tu zaznievajú výhovorky, že sa nedalo stavať, lebo bola pandémia alebo bola korona. Ja som vám to predtým sľúbil, že vám to naspäť vrátim a aj napriek dobrým vzťahom vám to poviem. Bola aj v Detve, aj v Stožku, aj v Kriváni, aj výnimočný stav či núdzový stav, aj pandémia, a predsa sa stavali bytovky počas celého obdobia. Teraz sa v Detve odovzdáva ďalšia. To znamená, že vyhovárať sa na to, že sa nedá počas pandémie alebo že niečo nefunguje, je od vás nevhodné. Teraz nemyslím konkrétne u teba. To znamená normálne, napriek tomu, že toto všetko bolo, sa stavalo.
Druhý, kde vidím problém, vidím problém v pracovnej sile. To som už hovoril aj predtým. Som zvedavý, skade chceme navýšiť túto pracovnú silu, kto bude tieto bytovky stavať a to ako stavbár vidím veľký problém.
Čo sa týka parkovísk, áno, veľmi súhlasím s tým, že si povedal, že budú tam zahrnuté aj parkoviská. Len sa chcem spýtať, toto je taká technická otázka. Hovoríme o parkoviskách, ktorú sú vonkajšie. Ale máme parkoviská, ktoré sa nachádzajú a dajú sa vybudovať, lebo nie všade je priestor aj vonka, máme problémy s pozemkami, či sa to bude vzťahovať aj na parkoviská, ktoré sú pod bytovkou, ktoré sa vytvoria pod bytovkou, a ak áno, koľko bude za meter štvorcový na vytvorenie parkoviska, ktoré sú vonku, a koľko, ktoré budú pod bytovkami. Lebo toto je veľký rozdiel. Budovať parkovisko niekde pod bytovkou je niekoľkonásobne drahšie, ako ho spraviť niekde vedľa bytovky. Samozrejme, keď sa dá, je to možnosť. Ale keď sa nie, tých parkovacích miest neni nikdy dosť, či sa ráta aj s týmto, že tieto parkovacie plochy pod obytnými budovami stoja oveľa viacej peňazí. Tak preto by som chcel, ak je toto už niekde vyty... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na faktickú poznámku bude reagovať pán poslanec Miloš Svrček.