48. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k tomuto návrhu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Ešte raz, vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené dámy a páni, ako som už povedal, tento návrh zákona navrhujeme ako reakciu na aktuálny stav predpokladaného výrazného zdražovania cien energií. A ten návrh je veľmi jednoduchý a sme presvedčení, poslanci za stranu HLAS – sociálna demokracia, že aj veľmi efektívny, pretože navrhujeme dočasne znížiť daň z pridanej hodnoty na úroveň piatich percent na služby spojené s elektrickou energiou, plynom, parou a teplou vodou a ich predajom, prenosom, distribúciou a dodávkou.
Mimoriadne zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty by platilo počas celého roka 2022 a následne od 1. januára 2023 by pre tieto služby opakovane platila základná sadzba dane, pokiaľ by Národná rada Slovenskej republiky v priebehu roka 2022 nemala alebo neuznala za potrebné predĺžiť uplatňovanie tejto mimoriadne zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty na 5 %. Cena elektriny by sa pre rok 2022 mohla vzhľadom na vývoj cien na komoditných burzách zvýšiť podľa ÚRSO, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, až o 15 %, pri plyne odborníci odhadujú zvýšenie, ktoré by mohlo byť až v objeme 25 až 30 %, a preto prichádza tento návrh zákona, aby sa dôsledkom, ktoré toto zvýšenie cien prinesie, dalo predísť.
Finálna podoba cien podľa zverejnených informácií by mala byť predstavená, teda má byť predstavená verejnosti v priebehu novembra 2021 a takýto výrazný skokovitý nárast cien môže tvoriť prekážku obnovy ekonomiky po pandémii a hlavne ešte viac zaťažiť rizikové skupiny obyvateľstva.
To, že je to problém, ktorý sa netýka iba Slovenska, ale celej Európy, je aj to, že mnohé iné vlády už začali reagovať, reagujú a prijímajú konkrétne opatrenia, aby sa nárasty tých cien energií nepreniesli v plnej miere na ich obyvateľstvo alebo priemysel. Veľká Británia, teda Spojené kráľovstvo Veľkej Británie, Severného Írska zvažuje pomoc dodávateľom energií, teda finančnú pomoc dodávateľov energií, najmä teda tí, čo dodávajú plyn. Niektoré štáty prijímajú opatrenia na kompenzáciu až trojnásobne vyšších cien pre spotrebiteľov. Francúzsko oznámilo, že uvoľní 580 mil. eur nad rámec pomoci, ktorú dlhodobo potrebuje práve preto, aby skompenzovala nárast účtov za energie. A podporné opatrenia pripravili vlády v Grécku, v Španielsku, hovorí sa, resp. oznámila to aj Česká republika, že dokonca dá nulovú hodnotu DPH.
Nakoľko si teda uvedomujeme aj zraniteľnosť spotrebiteľov v súčasnej náročnej ekonomickej situácii, považujeme za potrebné, aby štát niečo urobil, aby štát zasiahol a nespoliehal sa v dnešnej dobe iba na samovoľný vývoj cien trhu, a práve toto zníženie daní z pridanej hodnoty považujeme za účinný a adresný krok na pomoc obyvateľom Slovenskej republiky. Takýmto spôsobom môže štát znížiť konečnú sumu energií v roku 2022, zabrániť, aby spotrebitelia v plnej miere pocítili tento výrazný nárast, ktorý sa očakáva v oblasti energií. A zároveň je tento spôsob efektívny aj v tom, že je veľmi jednoduchý, štát nemusí vynakladať náklady a čas na organizáciu iného typu pomoci a týmto jednoduchým spôsobom bude nárast cien do veľkej miery kompenzovaný.
Prijatie tohto zákona považujeme aj za znak istej solidarity s obyvateľmi Slovenskej republiky, pretože si myslíme a sme presvedčení, že nie je obhájiteľné, aby na rastúcich cenách energií a zvyšovaní výdavkov obyvateľstva v konečnom dôsledku zarobil na súčasnej dépeháčke práve štát.
Takže, vážený pán podpredseda, tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými sme viazaní, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem.
Pán poslanec, vy v dôvodovej správe priznávate celkom správne, že to bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Ministerstvo financií reagovalo takisto veľmi správne. Poukázalo na to, že vlastne vôbec ste neuviedli, čím budete vykrývať potom ten deficit v rozpočte verejnej správy, ktorý vznikne práve tou zníženou sadzbou. Tak ja som sa chcel spýtať, že či máte takú predstavu, že akým spôsobom to vykryť, lebo vaša strana stále vyčíta, že prehlbujeme deficit, a tento návrh vlastne prehlbuje deficit. Takže možno máte nejakú predstavu, že čím potom teda vykryť ten deficit, ktorý vznikne.
Ďakujem.

Richard, ďakujem, že si predniesol plénu tento návrh. Som rád, že konečne plénum sa zaoberá aj niečím podstatným, nie iba rušením jedno- a dvojcentoviek, ale konečne sa zaoberáme aj nejakou pomocou, konkrétnou pomocou pre ľudí.
Keď však chceme byť realisti, tak si musíme povedať pravdu a ja si myslím, že toto plénum a najmä vládna koalícia sa k nášmu návrhu zákona na zníženie DPH na energie postaví rovnako, ako sa postavila v lete k nášmu návrhu na zníženie DPH pre celý gastropriemysel, kedy sme navrhovali, aby bol, bola DPH pre gastro znížená na 5 %, tak vládna koalícia poslala nás, ale aj celý gastropriemysel niekam, pretože pre nich to nebola podstata, pomáhať im. No a ja som presvedčený o tom, že rovnako sa títo alibisti zachovajú aj, rovnako aj takto pri tom znížení cien energií.
Ja iba upozorním, že Česká republika znížila DPH z 21 % na 0 %. Na Slovensku návrh najschopnejšieho ministra hospodárstva je nie znižovať ceny DPH, nejsť tou českou cestou, nejsť ani cestou HLAS-u, ktorý navrhuje zníženie na 5 %, minister hospodárstva navrhuje, aby si občania Slovenskej republiky vymontovali žiarovky. Gratulujem! To je tá strana odborníkov, či ako sa to SaS rada tituluje a nazýva.
Tak ja by som aj chcel takouto cestou apelovať na vládny valec, aby možnože teraz dala, dali bokom politické preferencie a aby urobili konečne, aby toto plénum na tejto schôdzi konečne prijalo jeden jediný zákon pre ľudí, aby ste znížili DPH na energie na 5 %. Prosím, urobte to v mene všetkých občanov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Raši, ja vám chcem poďakovať, že ste prišli s týmto návrhom zákona a že ste ukázali, že opozícia vie byť konštruktívna a vie prichádzať s návrhmi, ktoré reálne pomôžu s problémami, ktoré majú ľudia alebo teda budú mať ľudia aj v súvislosti so zvyšovaním sa cien energií, pretože pred malou chvíľou pri predchádzajúcom bode sme mali možnosť počuť, ako sa koaličný poslanec priznal, že vlastne oni ako koalícia alebo minister hospodárstva prichádza s návrhmi, ktoré tú problematiku neriešia skoro vôbec. Oni sa tam venujú napríklad tomu Národnému jadrovému fondu, ktoré tvorí iba 2 % z tej celej zložky energie. Vy prichádzate s návrhom, aby bola znížená daň na 5 % pri prenose a distribúcii elektriny, ktorá tvorí 31 % cien energie, čiže je to naozaj oveľa výraznejšia pomoc ako to, čo navrhuje samotná koalícia.
Pán poslanec, ešte vám chcem pripomenúť, že budúci rok je plánovaný odhad príjmov do štátneho rozpočtu na úrovni 20 miliárd eur, čo nikdy v živote Slovenská republika takéto obrovské príjmy nemala. Čiže baviť sa tu o tom, že z čoho budeme teraz financovať ten výpadok tejto dane, je absolútna katastrofa, pretože nemôže štát s rastúcimi príjmami aj rast, stále narastať svoje výdavky, proste ten rast budeme musieť jedného dňa zastaviť, aby sme tu mali konečne finančné prostriedky na pomoc ľuďom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kazda, v tom rozpočte je niekoľko zázračných položiek, napríklad covidová rezerva. Potom je tam rezerva, ktorú si necháva štát dokopy, je to v návrhu štátneho rozpočtu, 1,7 miliardy na riešenia opatrení, ktoré súvisia s COVID-om. Tak ja si myslím, že to zníženie cien DPH, aj keď ho dáme na nulu, tak sa ani zďaleka nepriblížime k tomu, čo štát môže stratiť, a teda tých rezerv v tom štátnom rozpočte je práve na to.
A vrátim sa aj k pánovi poslancovi Beluskému. Ďakujem pekne, pán poslanec, lebo keď porovnáme príjmy štátu proti roku 2019, reálne príjmy s návrhom na rok ´22, tak štát dostane o 4,2 miliardy viac, a keď porovnáme deficit, ktorý bol niečo cez jedno percento vtedy, teraz štát plánuje výdavky 25,5 miliardy. Čiže reálne to, čo minie v porovnaní s rokom pred pandémiou, bude nejakých osem-deväť miliárd viac. A asi nielen ja a vy, ale každý sa pýta, že kde tie peniaze idú. Tak to je presne na to, má to ísť na opatrenia, ktoré súvisia jednoznačne s COVID-om, pretože zvýšenie cien energií v tejto covidovej dobe ohrozí všetkých, vrátane hospodárstva.
A mňa aj mrzí a ďakujem Matúšovi Šutajovi Eštokovi; viete, to my sme tu vôbec nemali byť, vôbec opozícia nemá čo takéto návrhy predkladať. Tu mal byť minister hospodárstva, ktorý s tým mal prísť a my všetci by sme výskali a dvíhali ruky a hlasovali za to. Ale minister hospodárstva, teda určite úspora žiaroviek je veľmi efektívny krok a myslím si, že najúspešnejší bude vtedy, keď sa, žiarovky vytočí vláda, zhasne, zamkne a odíde.
Ďakujem pekne.

Ja by som si dovolil predtým, než ohlásim hlasovanie, ešte doplniť pána kolegu Rašiho, jedného z predkladateľov návrhu zákona. Keď sa pán kolega Kazda pýtal, že odkiaľ zobrať, myslím, že vysvetlil určité zdroje, odkiaľ zobrať na to financie, na tento budúci možný výpadok, ale veď spomeňme si, že v tomto roku sme tu mali veľkú zmenu rozpočtu, úpravu rozpočtu, možno až 3,8 miliardy, ak si dobre spomínam, a nie je vylúčené, budeme očakávať, či v budúcom roku, pokiaľ tento vývoj bude tak ďalej pokračovať, či nebude znovu taká istá úprava rozpočtu, pokiaľ bude schválený teraz, ktorý príde do parlamentu. Takže tých možností je viacero. Zrejme si to pán kolega Kazda neuvedomil, že napríklad aj takto.
Ja chcem len oznámiť, že hlasovanie k tomuto návrhu zákona by bolo zajtra o jedenástej hodine.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, pri tomto uvádzaní len stručne uvediem návrh zákona a potom sa vyjadrím v rozprave, aby prípadne mohli kolegovia reagovať v prípade záujmu.
Takže cieľom tejto novely zákona o sociálnom poistení je spätné zavedenie tzv. garančného mechanizmu na minimálnu valorizáciu dôchodkov.
Mnohí viete, možno mnohí nie, že končí prechodné ustanovenie, štvorročné, ktoré tento garančný mechanizmus zaviedlo. Bol ale zavedený iba na prechodnú dobu, aby sa zistilo, do akej miery funguje, pretože bolo to, bola to reakcia na tzv. dôchodcovskú infláciu, ktorá sa, samozrejme, každým rokom mení, a ten garančný mechanizmus zabezpečoval to, aby najmä dôchodcom s nízkymi dôchodkami garantoval minimálne valorizáciu na úrovni dvoch percent priemerného dôchodku. A keďže tento garančný mechanizmus ku koncu tohto roka končí, tak my chceme do zákona dať, aby tento garančný mechanizmus v rovnakej podobe pokračoval. Čiže žiadna veľká veda. Skúste sa nad tým zamyslieť, či by to nebolo dobré. Podľa nás určite áno.
A ďakujem za prípadnú podporu. Do rozpravy sa potom hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. V súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 721. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 751 zo 4. októbra tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania tohto návrhu v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Na návrh troch poslaneckých klubov – OĽANO, SAS a SME RODINA – žiadam o termínovanie hlasovania o tlačiach 695, to sú zmeny v zložení výborov, a 741, je to voľba člena Správnej rady TASR, na stredu 27. 10. o 17.00 hod.
Odôvodnenie, ešte stále prebiehajú rokovania.
Ďakujem pekne.