48. schôdza

Pán predseda, ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov, SaS, OĽANO a SME RODINA, týmto podávam podľa § 24 ods. 5 rokovacieho poriadku návrh, aby sa Národná rada uzniesla, že bod 36 návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov, tlač 663, sa presúva na najbližšiu riadnu schôdzu s predpokladaným začiatkom 23. 11. 2021.
Odôvodnenie: Bod č. 36 žiadame presunúť z dôvodu, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vznieslo výhrady k návrhu zákona, ktoré je potrebné vydiskutovať.
Ďakujem pekne.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Čiže dokončím najprv tú tému, ktorá sa týka (ruch v sále), ktorá sa týka kultúrneho centra, alebo teda celkovo centra, ktoré by slúžilo aj pre... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Tak neviem, či je teda možné vrátiť tých päť minút, ktoré by som mal mať.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Áno, prosím vás pekne, vráťte päť minút pánovi poslancovi, plných.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem pek... (Rečník sa díva na veľkoplošnú obrazovku.) Už, už to tam je, tuším, tak.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja teda najskôr dopoviem ešte tú vec s tým, s tým centrom. V podstate by to malo ako keby sídlo Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vo Vojvodine, teda v Srbsku. Aj dnes zhodou okolností sú tu zástupcovia tejto, týchto našich Slovákov na Úrade vlády u predsedu Úradu pre zahraničných Slovákov a riešia to. Takže uvidíme, s akými novými informáciami prídu.
Ja osobne som mal a nie, nestojí to kvôli, ale ja osobne som mal výhrady voči, v súvislosti s týmto projektom kvôli tomu, že sa mi zdalo, že ak investujeme niekde 3 mil. eur, prípadne viacej teda z finančnej podpory, tak by mohli byť k dispozícii aspoň tri ponuky, ktoré by sme si vedeli porovnať. To, to neboli.
A druhá vec je, že podľa mňa bolo by treba vždy zvažovať aj viacej lokalít ako len jedna. Ja rozumiem, že je to, je to v Srbsku citlivé, že keď dáte niečo do Báčskeho Petrovca, tak v Kovačici sa budú hnevať, a keď dáte do Kovačice, tak v Báčskom sa budú hnevať, ale ak by to bolo v jednom z týchto dvoch miest, tak to vieme spraviť za polovičnú sumu a zvyšnú sumu vieme, jednoducho s ňou vieme podporiť trebárs aj výlučne projekty našich krajanov v Srbsku.
No, tak zatiaľ sa preferuje Nový Sad, kde to je dvojnásobne drahšie, a teda je to tam zatiaľ neisté. Takže budem zvedavý, lebo aj na Úrade vlády bude rokovanie, že aké sú informácie z ich, od nich samotných, lebo zdá sa, že ten, teda boli také informácie, že ten pán nejak sa už potom k tomu moc nemal, aby tú budovu predal.
A ešte sa dotknem vo zvyšnom čase dvoch vecí, nie podrobne, lebo verím, teda myslím si, že aj pán minister asi bude chcieť zareagovať, a nechcem mu nejak tú tému preberať, lebo ja som pri nej až tak veľmi nebol, ale viem, že v pláne obnovy sa podarilo vyčleniť 10 mil. eur aj na veci, ktoré súvisia s návratovou politikou a so vzťahmi s novou, s tzv. novou diaspórou. Ja som sám tiež veľkým zástancom teda riešenia tejto problematiky, ale keďže viem, že je to aj srdcová záležitosť pána ministra, tak mu to naozaj teraz nechcem zobrať. A pokiaľ on zváži, že je aj teraz potrebné k tomu niečo povedať, tak nechávam na neho. Ja som sa tomu chcel venovať potom, keď sem príde do parlamentu koncepcia starostlivosti na najbližšie obdobie.
A tá v súčasnosti naozaj stojí v podstate takmer výlučne na tom, na akej výške zvýšenia tých dotácií sa dohodneme s ministerstvom financií, ako sa to podelí.
Ja len korigujem ešte tú moju pôvodnú informáciu, pretože keď dneska Fond na podporu národnostných menšín má 8 mil. eur a tomu by mala zodpovedať aj tá celková podpora vo vzťahu k slovenskému zahraničiu, tak to nebude delené 3 mil. a 5 mil., ale bude to 3,5 mil. zo strany ministerstva školstva, teda dneska dáva okolo 3 mil. priemerne a ešte by to malo navýšiť do konca volebného obdobia o 500-tisíc. Čiže napríklad vidím tam aj priestor v rámci tých 500-tisíc riešiť povedzme väčší počet vyslaných učiteľov, na čo ste aj vy poukazovali. A tých zvyšných 4,5 mil. by mal byť ten strop, ktorý mal byť dotačný v dotáciách na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Dneska v zmysle uznesenia by to malo byť 1,33, ale reálne je to už od roku, teda pán Pellegrini ako spomenul prvý a teraz sa to drží, je v tom kontinuita, je to, myslím, okolo 2,5 mil. Čiže reálne oproti dnešnému stavu by sa ešte z tých 2,5 mil. nie asi budúci rok, ale ´23 a ´24 a ďalej malo navýšiť z 2,5 na 4,5 a o tom sa rokuje. A keby toto bolo vyrokované, tá koncepcia, tu už v parlamente, ale vlastne toto je jediný taký kľúčový a citlivý bod, lebo peňazí v štátnom rozpočte ako nie je na rozdávanie.
No a krátko ešte posledná vec: voľby zo zahraničia. Budeme sa tým asi tiež viacej zaoberať jednak pri novelizáciách volebných zákonov, ale aj pri koncepcii. Ja len chcem tých, ktorí sa o túto tému zaujímajú, im chcem povedať, že pracuje sa aj na tejto problematike. Je zriadená pracovná skupina na ministerstve vnútra, okrem iných osôb aj ja som jej členom. Momentálne sa najviac pracuje na zjednodušení a elektronizácii volieb poštou, zvažujeme aj v akom rozsahu, a teda či, lebo je to aj náš záväzok vo vzťahu k voličom, zaviesť elektronické voľby, aj keď je to naozaj veľmi sporná téma aj z ústavnoprávneho hľadiska. A otázka ambasád, či voliť na ambasádach, to by som prenechal na pána ministra, pretože on najlepšie vie, že ako je to reálne kedy, a teda akým spôsobom.
Takže toľko za mňa, nechcem naozaj naťahovať čas.
A na záver chcem poďakovať aj parlamentu, že sme mohli túto správu po dlhých rokoch prerokovať tu na tomto mieste. Veľmi si to váži, vážia aj Slováci v zahraničí, pretože v princípe len raz do roka takýmto spôsobom riešime aj záležitosti, ktoré sa ich týkajú, a verím, že v tom budeme pokračovať aj najbližšie roky, pretože aspoň raz do roka si to zaslúžia.

Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať Milanovi Vetrákovi, že v podstate načal aj tú otázku tých volieb. Ja sa prikláňam k tomu a poprosím týmto aj pána ministra, aby naozaj sme hľadali cestu, ako by mohli Slováci zo zahraničia voliť. To je jedna vec.
Druhá vec, vrátim sa k tým učebniciam, o ktorých, o ktorých hovoril pán poslanec Vetrák. Okrem tých učebníc, ktoré by mali smerovať do škôl, kde sa učí slovenský jazyk v zahraničí, ja sa prikláňam aj k tomu, aby sa dali, dalo zopár učebníc, no zopár, pár sto učebníc aj do voľného predaja, pretože sú tam menšie obce, ako je napríklad Šíd, kde nie je slovenská škola, napriek tomu tam žije 500 obyvateľov, ktorí majú, ktorí sa hrdo hlásia k Slovákom a k slovenskej národnosti. Tieto deti chodia do klasickej srbskej školy, ale rady by sa učili aspoň s mamami, s otcami doma po slovensky. Chýbajú im trochu učebnice. To znamená, aby sme sa nepozerali iba na tie školy, ale možno dali zopár učebníc aj do nejakého voľného obehu. Hovorím, do tých obcí, ktoré sú menšie, ale napriek tomu dosť veľké na to, aby tá slovenčina tam kvitla.
A týmto chcem aj poďakovať pánovi ministrovi, že sa živo zaujíma o túto tému, pretože si myslím, že je veľmi dôležitá.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci alebo pán predseda. A, pán Vetrák, ja som veľmi rád, že si naozaj načrtol tému volieb zo zahraničia. Veď napokon aj my sme sa, Milan, stretli, ako ty si bol šéf úradu pre zahraničných Slovákov, pokiaľ si dobre pamätám, a ja som bol Slovák žijúci v zahraničí, v Írsku.
Voľby zo zahraničia sú naozaj veľmi komplikované, ja som to vtedy avizoval, bolo to medializované, keď sa strácali lístky, lebo som potreboval vypísať lístky a putuje to poštou hore-dole a tak ďalej. Je to úplne, žijeme, ako keby sme boli niekde v 18. storočí. Naozaj je potreba, aby zahraniční Slováci mali možnosť voliť priamo zo zahraničia. Veľa ambasád sa využíva na tieto účely a naši susedia využívajú tieto, tieto možnosti voliť na ambasádach a takisto toto by bol prvý krok. Aj to je možno myšlienka pre vás, pán minister.
A potom druhá vec, ktorá by sa mala potom zorganizovať a tá je trošku komplikovanejšia. Samozrejme, chápem to, že na to sú potrebné aj financie a tak ďalej, je elektronická, elektronické voľby zo zahraničia.
Čiže naozaj veľmi vítam túto iniciatívu, ja verím, že, pán minister, ako aj ty, pán poslanec Vetrák, sa toho ujmete a že naozaj zahraniční Slováci nebudú musieť kvôli voľbám utekať domov a, a voliť doma kvôli tomu, že tie voľby sú tak veľmi komplikované cez poštové obálky.
Veľmi pekne vám ďakujem za túto aktivitu a veľmi pekne vám ďakujem za slovo.

Vďaka, pán predsedajúci. Takisto k tej istej téme, voľby zo zahraničia, som veľmi rád, že to pán predseda otvoril a má to, samozrejme, našu plnú podporu.
Dodávam len k predrečníkovi, voľby zo zahraničia sú nielen komplikované, ale v prípade niektorých volieb vôbec nie sú možné. Dá sa len v niektorých voľbách hlasovať, v niektorých sa zo zahraničia nedá vôbec, hovorím aj z osobnej skúsenosti ako niekto, kto 20 rokov vonku žil, a môžem potvrdiť, máme státisíce ľudí vonku, ktorí sú fyzicky v zahraničí, ale srdcom doma. Radi by volili a je absurdné, že toto právo im je de facto upreté.
Nechcem prejudikovať, aké formy toho hlasovania sú najlepšie, rád si vypočujem aj pána ministra, tie komplikácie a určite aj to finančné zaťaženie, ktoré by spôsobilo voľby cez konzuláty. Podotýkam, že v zahraničí v iných krajinách bolo elektronické hlasovanie zo zahraničia z diaľky zneužité, tak treba myslieť potom aj na bezpečnostné implikácie tohto módu.
Podotýkam, že tie hlasovania cez konzuláty nie sú elegantné, zažili sme, fyzicky som videl takmer kilometrové rady na konzulátoch poľských a rumunských v Londýne a inde, ale ide to a, a radšej to právo zabezpečiť možno neelegantne, ale zabezpečiť ho, ako ho uprieť, pretože je to komplikované či drahé.
... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. red.) ja už som rád opäť, že to pán predseda otvoril, a poprosím aj pána ministra, ak teda vie povedať takto z voleja takto k otázke, či sa vyjadriť k tým komplikáciám súvisiacim s voľbou cez konzuláty a čo by ste aj od nás potrebovali k tomu, aby to bolo realizovateľné.
Vďaka.

Ďakujem pekne. Áno, ten nákup učebníc, on sa dá riešiť aj iným spôsobom, ako je dnes. Dnes sa aj mne osobne zdá tak administratívne o dosť komplikovanejší, ako by sa to dalo urobiť, a chceme o tom rokovať či už s ministerstvom školstva, ale aj s pánom predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Nechcem predbiehať, ale súhlasím s tebou, pani poslankyňa Kozelová, že treba s tým niečo robiť, lebo aj vďaka tomu potom môžu napredovať tie vzdelávacie centrá najmä v krajinách, kde Slováci nie sú uznaní ako národnostná menšina.
A pokiaľ ide o tému volieb zo zahraničia, naozaj veľká téma. Ja som to preto len tak nadhodil, lebo viem, že máme tu, aj v prvom čítaní sme už schválili, pôjde do druhého čítania taká menšia novela volebných zákonov, aj keď táto téma by mala prísť rozpracovaná a predložená by mala byť do parlamentu budúci rok. Ja myslím, že asi sa toho dotkneme aj, aj, aj v druhom čítaní v nejakej rozprave k tej novele, ktorá je predložená, hoci teda nie je to tam upravené.
Ambasády bez toho, aby ministerstvo zahraničných vecí povedalo, či áno a v akom rozsahu, lebo aj vytváranie okrskových komisií na ambasádach je asi tá najzložitejšia vec z toho celého. Skôr možno tá prvá fáza pri, pomoc pri tých registráciách, dostupnosť tých volebných obálok na ambasádach a podobne, že tam osobne ja to vidím priechodnejšie, ale nechám to na pána ministra.
Pokiaľ ide o to zjednodušovanie tých volieb poštou, aj tam sa dá veľa vymyslieť, veľa, veľa spraviť v prospech elektronizácie a na tom ministerstvo vnútra robí. Sám som sa minulý týždeň s nimi stretol a dve hodiny mi to podrobne vysvetľovali, takže robí sa na tom, ale výsledky budú vidieť až budúci rok.
No a tá voľba zo zahraničia elektronicky, skôr momentálne sa rozpráva o nejakom pilotnom projekte dajme tomu o príslušníkoch ozbrojených síl v zahraničí, čiže odskúša to tam aj z hľadiska toho zneužitia a vidieť to, ako to funguje, ako sa pustiť v plnom formáte do toho. Ale je to predmetom diskusií, sú tam aj ústavnoprávne problémy niektoré z hľadiska tajnosti a tak ďalej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. A chcem sa poďakovať za všetky vstupy, intervencie, námety. Nebudem reagovať na všetky, lebo to nie je účelom tejto rozpravy, v každom prípade ubezpečujem, že všetko, čo tu zaznelo, je zaznamenané nielen na zázname, ale aj predovšetkým kolegami, ktorí sú tu, je tu predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraniční, lebo on je ten hlavný manažér, ktorý túto vec realizuje a rovnako vníma, a chcem aj zaňho povedať mnohé konštruktívne námety, ktoré tu zazneli.
To, čo je podstatné, je vytvorenie naozaj rámca jednak politického, koncepčného, a to je spomínaná koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorá bola v pripomienkovom konaní. My sme, samozrejme, zobrali do úvahy mnohé podnety, ktoré prichádzali z vonkajšieho prostredia, ale aj z tejto snemovne, z Národnej rady.
Pán predseda Vetrák konkrétne hovoril, o čo ide, sú to najmä zdroje, ktoré majú byť vyčlenené na, na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí. Ale chcem apelovať, aby sme túto fázu uzavreli, aby sme prípadne zopakovali medzirezortné pripomienkové konanie, aby to čo najskôr prešlo vládou, pretože to obdobie, ktoré koncepcia pokrýva, je ´21 – ´25 a jeden rok je pomaly za nami.
Druhý koncepčný dokument, zásadný pre tvorbu politiky a implementácie, je pripravovaný nový zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, táto novelizácia je nevyhnutná práve z toho dôvodu, že sa nám mení skladba zloženie našej diaspóry žijúcej v zahraničí, už to nie sú len tie, tie staré komunity, z ktorej, ktoré majú svoje korene z vysťahovalectva z 19., 20. storočia, ale veľmi, veľmi silná diaspóra, s ktorou chceme pracovať my, a to sú Slováci, ktorí odišli, aby hľadali nové príležitosti, po roku 1989.
Dobrou správou je, že veľká väčšina z nich, ako tu bolo povedané, žije v zahraničí, založili si tam životy, darí sa mnohým z nich, ale srdcom sú stále doma a je výborné, že sa k nám hlásia, preto robíme s jednou skupinou takéto diaspóry Slovak Global Network, ktorý sa inšpiruje aj tou známou írskou platformou, ktorá veľmi účinne vytvára, povedzme to tak, ako to je, lobistov Írska, v našom prípade Slovenskej republiky v zahraničí.
Rovnako chcem reagovať na to, že pán poslanec Kmec hovoril o Pláne obnovy a odolnosti. Áno, sme tam prepojení, ja by som niekde, by som to aj mohol mať, aby som vám povedal, ako sa to presne volá, ale je to, je to program, v ktorom je vyčlenené na štyri roky celkove 2,1 mil. euro a je to zamerané na návraty a aj na teda lákanie, lákanie talentov. Takže ministerstvo zahraničných vecí dostalo do kapitoly aj zdroje na, zdroje na túto dôležitú oblasť.
Viacero dotazov bolo k tomu, čo robíme s Domom Slovákov vo Vojvodine. V Maďarsku je na veľmi dobrej ceste práve rekonštrukcia evanjelického kostola, ktorý má byť centrom samosprávy, a rovnako Dom Slovákov v Jablonke v Poľsku, takže na týchto veciach robíme.
A posledná vec, zazneli tu, zazneli tu mnohé apely, ja chápem konsenzuálne apely, aby sme sa pohli s možnosťou voľby zo zahraničia, asi to všetci tak cítime, že to treba umožniť, je to niečo prirodzené pre našich občanov žijúcich v zahraničí. Nebudem reagovať na parciálne veci, lebo nepoznám podobu novelizovaného zákona, ktorý by to umožnil, ale to je na príslušnom rezorte ministerstva vnútra, ktoré je gestorským orgánom, potom parlamentu, v akej podobe sa to prijme.
Ja len poviem to, že pokiaľ to bude bežať cez naše veľvyslanectvo a konzuláty bez toho, aby som poznal detaily, budem sa k tomu stavať veľmi otvorene a konštruktívne tak, aby sme to zvládli, ale bude na to treba, samozrejme, vyčleniť aj kapacitu, aj zdroje, lebo to je po a príliš vážna vec a aj logisticky náročná. A treba si uvedomiť, Slovenská republika napríklad, len aby ste vedeli v porovnaní s krajinami V4, má výrazne nižšiu sieť zastupiteľských úradov v zahraničí ako napríklad krajiny V4, ktoré majú oveľa viac zastúpení po svete. Takže aj toto je realita. Kvôli voľbám asi otvárať zastupiteľské úrady nebudeme. Ubezpečujem všetkých, ak sa prijme takáto právna úprava, kde to bude cez zapojenie konzulátu ambasád, budeme veľmi konštruktívni.
Chcem sa veľmi pekne poďakovať za túto rozpravu, považujem ju za korektnú, vecnú, plnú námetov, ktoré sme, ktoré sme zaznamenali, a chcem aj vlastne povedať to, že naozaj táto debata je aj niečo, čo sme dlžní zahraničným Slovákom, lebo aj oni pozerajú na to, ako štát dbá na nich, stará sa o nich, a keď sa hlásia oni k nám, mali by sme sa aj my k nim.
Ešte raz veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako nezaradený poslanec a člen hnutia REPUBLIKA predkladám do pléna Národnej rady Slovenskej republiky zmenu ústavného zákona, ktorý bude jasne definovať pojem otec – muž a pojem otec, teda matka – žena.
Manželstvo a rodičovstvo je v našej spoločnosti pod striktnou a jasnou ochranou zákona a zaručuje sa tomu aj jasná ochrana detí a mladistvých. Čiže týmto zákonom chcem len naozaj uzákoniť a ešte viac ochrániť tieto pojmy, ktoré sú v našej spoločnosti častokrát dehonestované a častokrát zavádzané určitými formami inej nahliaditeľnosti na tento stav.
Takže v krátkosti asi toľko. A zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca, ktorý bol navrhnutý ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh spĺňa formálnoprávne náležitosti. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské správ... ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol pán predseda ústavnoprávny výbor, rovnako určil lehoty pre ostatné výbory do 30 dní, gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania a prípadného schválenia v prvom čítaní.
Myslím, že zo znenia návrhu je zrejmý účel tejto úpravy. Ako spravodajca navrhnutý gestorským výborom po rozprave navrhnem, aby Národná rada hlasovala o tomto návrhu zákona a rozhodla, či ho prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam, samozrejme, ak sa tak stane, aby bol pridelený výborom vrátane určenia lehôt.
Ďakujem pekne. Prosím, otvorte rozpravu, pán predseda.