48. schôdza

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, Jurajovi Šeligovi.

Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca, ktorý bol navrhnutý ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh spĺňa formálnoprávne náležitosti. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské správ... ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol pán predseda ústavnoprávny výbor, rovnako určil lehoty pre ostatné výbory do 30 dní, gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania a prípadného schválenia v prvom čítaní.
Myslím, že zo znenia návrhu je zrejmý účel tejto úpravy. Ako spravodajca navrhnutý gestorským výborom po rozprave navrhnem, aby Národná rada hlasovala o tomto návrhu zákona a rozhodla, či ho prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam, samozrejme, ak sa tak stane, aby bol pridelený výborom vrátane určenia lehôt.
Ďakujem pekne. Prosím, otvorte rozpravu, pán predseda.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlásenia. Pán poslanec Mazurek a pani poslankyňa Marciníková, pardon, Marcinková, ospravedlňujem sa.
Takže prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Mazurek. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Reakcia navrhovateľa: „Hlásil som sa ako prvý, pán predseda.“) Nevidím ho tu, ale prepáčte, nevšimol som si, lebo som pozeral do papierov.
Tak nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Reakcia navrhovateľa: „Pán kolega Mazurek ani nebude.“) Dobre, prepadne mu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Čiže ako som uviedol vo svojom úvodnom slove, dovoľujeme si plénu Národnej rady Slovenskej republiky predložiť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Kočiša na vydanie a zmenu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
V čl. 15 odsek 1 znie: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Rodová identita človeka je nemenná a je určená jeho pohlavím už pri narodení.“
V čl. 41 ods. 1 sa uvádza, že: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou a Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Rodičia sú otec – muž a matka – žena. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.“ A „Zaručuje sa im osobitná ochrana detí a mladistvých.“
Tak ako sa hovorí v Ústave Slovenskej republiky, tak týmto naším návrhom zákona chceme docieliť legislatívny návrh, ktorého cieľom je ústavné zadefinovanie rodičov výlučne ako páru ľudí opačného pohlavia, teda ženy – matky a otca – muža. Cieľom nášho legislatívneho návrhu je taktiež zavedenie nemennosti pohlavia určeného pri narodení.
Častokrát sme konfrontovaní s rôznymi polemikami, že práve prečo teraz v týchto relatívne ťažkých a pohnutých časoch prichádzame s ďalším hodnotovým zákonom, ktorý podľa mnohých poslancov, ale aj podľa inak hodnotovo orientovaných a nastavených ľudí neprislúcha terajšej dobe a jednoducho s takýmito hodnotnými názormi alebo hodnotnými témami, hodnotovými témami máme počkať, pokiaľ sa situácia nezlepší alebo nejakým spôsobom nevykryštalizuje tak, že spoločnosť nebude týmito názormi polarizovaná.
Ja však tento názor naozaj nemôžem zdieľať a nemôžem s ním súhlasiť, pretože ja ako konzervatívne nastavený človek, vôbec nie ako poslanec, ale ako človek, otec, manžel a syn mám v týchto hodnotových veciach úplne jasno a ochrana života, ochrana manželstva, ochrana rodiny má pre mňa úplne tú najzásadnejšiu a najhlbšiu prioritu.
Čiže aj týmto naším návrhom zákona chceme docieliť, aby ústava jednoznačne zadefinovala, kto môže byť otcom a kto môže byť matkou.
Značná časť liberálne orientovanej populácie alebo inak nastavenej populácie môže stále tvrdiť, že otcom môže byť aj žena, matkou môže byť aj muž. V žiadnom prípade s tým nemôžem súhlasiť, pretože ani z ideologického, ani z biologického hľadiska tento názor nesmiem zdieľať, pretože je v rozpore s tým, čomu verím a o čom som bol presvedčený a ako som bol vychovávaný.
Čiže tieto hodnotové témy, ktoré predkladáme, resp. ktoré predkladám, budú mať vždy jednoduchý rámec. Chrániť otca, chrániť matku, chrániť dieťa, chrániť rodinu. Slovensko je stále konzervatívnou krajinou, ktorá je výlučne orientovaná na ochranu rodiny, a ak sú v spoločnosti iné skupiny populácie obyvateľstva, ktoré jednoducho vyznávajú iné hodnoty, možno troška menej tradičné, nikdy ich nebudem odsudzovať, nikdy nebudem tvrdiť, že ich názor nie je správny, ale zároveň nikdy nemôžem dovoliť tvrdiť to, že ten môj názor je zlý alebo že nemám naňho právo.
Takže aj v tomto je tento náš ústavný zákon, by som povedal, ubezpečením, že chceme chrániť tradičnú rodinu, chceme chrániť tradičné hodnoty a jedinou tradičnou hodnotou je zakotvenie do ústavy štatút a rolu otca – muža a ženy – matky. Pokiaľ títo dvaja ľudia opačného pohlavia dokážu splodiť dieťa, dokážu to dieťa aj vychovávať a v žiadnom prípade nemôžem zdieľať názor niektorých iných kolegov, ktorí tvrdia, že aj dve osoby rovnakého pohlavia môžu byť úžasnými rodičmi a dokážu dieťa vychovávať s rovnakou láskou. Je to na veľkú polemiku. Dokážu určite dieťa vychovávať s nejakou láskou, ale v žiadnom prípade nemôžem akceptovať tento názor, že dokážu byť rodičmi. Rodičom môže byť len človek, ktorý dieťa dokáže buď vynosiť, porodiť alebo splodiť.
Takže aj v týchto jednoduchých veciach by sme mali mať v spoločnosti jasno. Viem, že tu vždy budú a navždy tu budú dve polemiky, ktorá je správna a ktorá je iná. Ale podsúvanie týchto teórií alebo podsúvanie týchto nejakých poloprávd alebo polofaktov nemôže byť založené na racionálnom základe. Preto navrhujeme doplniť nasledovné veci.
V čl. I k bodu 1 ustanovuje sa nemennosť rodovej identity človeka určenej jeho pohlavím pri narodení. V zmysle ústavy tak bude meniť, možné meniť pohlavie človeka, nebude možné meniť pohlavie človeka z právneho ani medicínskeho hľadiska.
K bodu 2. Ústavne sa zakotvuje princíp, že rodičia sú len otec – muž a matka – žena, tým sa úplne vylučuje možnosť priznania akejkoľvek (akéhokoľvek, pozn. red.) rodičovského práva homosexuálnym párom, vrátane adopcie detí týmito pármi.
V čl. II sa navrhuje účinnosť zákona 15. dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.
Predkladaný návrh zákona bude mať veľmi pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ktorá je základnou bunkou spoločnosti a túto základnú bunku spoločnosti my ako konzervatívni poslanci a občania Slovenskej republiky musíme nadovšetko chrániť a brániť a zastávať ju tak, ako to len bude možné.
Veľmi pekne ďakujem.

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Ako prvý pán poslanec Žiak.

Pán poslanec, ja to začnem od konca. Vy ste povedal, že rodič môže byť len ten, kto dokáže splodiť to dieťa. Poznáme prípady, kedy napríklad matka ostane sama s dieťaťom a vychováva to dieťa spolu so svojou starou mamou. Ja neviem o tom, že by tieto dve ženy dokázali splodiť toto dieťa, ale to dieťa ich považuje za svojich rodičov a môže sa stať, že napríklad otec zomrie alebo matka zomrie a vychováva to dieťa otec so svojím starým otcom, resp. otcom.
Takže nerozumiem vašej hystérii. Taktiež nevidím v súčasnosti, že by sa húfne adoptovali deti akýmikoľvek pármi, nielen homosexuálnymi, ale vieme, že ten proces adopcie trvá dosť dlho, a vidím, že vy preferujete, aby tieto deti skončili v detských domovoch a v osemnástich rokoch boli vykopnuté na ulicu len s nejakým základným príjmom.
Taktiež nevidím, že by sa diali manželstvá párov rovnakého pohlavia. My dokonca nemáme schválené ani registrované partnerstvá pre páry aj rôzneho pohlavia, teda vy idete vykopovať otvorené dvere. Keby Monty Phyton ešte robili produkciu, tak si myslím, že vy by ste bol veľmi dobrý námet na ich rytiera bojovníka. Neviem, či ste videl túto, túto časť Zmysel života, tak vy by ste bol krásnym exemplárnym prípadom.
Ďakujem.

Pán poslanec Valášek.

Vďaka, pán predsedajúci. Pán poslanec, neprekvapím vás, nezhodneme sa v tejto veci, vaše názory sú dlhodobo známe, moje tiež, neplánoval som pôvodne vystúpiť, ale nedalo mi k dvom bodom.
Prvý už spomenul kolega Žiak, neviem, či ste si uvedomili, ale vlastne tým, že ste povedali priamo v rozprave, že rodičom môže byť len ten, kto biologicky priviedol to dieťa na svet, tak ste po prvé nielen všetky tie staré mamy a starých otcov či samotné matky, ktoré vychovávajú dieťa, ale ste vlastne popreli, že by mohli byť dobrými rodičmi aj adoptívni rodičia, ktorí sú našťastie po celom Slovensku státisíce a chvalabohu za nich. Lebo je to, samozrejme, oveľa vítanejšia alternatíva tomu, že by tie deti mali vyrastať v detských domovoch či nebodaj na ulici. Takže už len tento fakt a dnešná prax popiera to, čo ste naznačili, že dobrými rodičmi môžu byť len biologickí rodičia.
Chcel som sčasti už aj k druhému bodu, povedali ste, že sme spoločnosť výlučne orientovaná na ochranu rodiny. Tak to nesedí ani fakticky, pretože sú tu dokázateľne fyzicky desaťtisíce párov, ktoré žijú, párov rovnakého pohlavia, ktoré žijú spoločne v domácnosti a často v milujúcom partnerstve, či sa vám to páči, alebo nie. Fakticky je, proste táto spoločnosť je už dnes iná, nie je určite výlučne orientovaná. Rozumiem tomu, že ak budú zákony nastavené, to sa v konečnom dôsledku rozhodne nejakým takým že meraním síl v parlamente, toto je to správne fórum, kde si tieto otázky máme vyriešiť, ale už zďaleka to nemáme len jeden hlas. A zďaleka nie sme len výlučne konzervatívnou spoločnosťou, čo ma veľmi teší.

Ďalší s faktickou – pán poslanec Čepček.

Pán poslanec, podporujem túto aktivitu, myslím si, že ústavným zákonom treba zmeniť to nastavenie, ktoré tam je momentálne, a ja osobne budem hlasovať za tento zákon a dúfam, že toto plénum sa uznesenie na tom a zákon schváli. Ďakujem.