48. schôdza

Ďakujem pekne. Vyhlasujem dvojminútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať v prerušenej rozprave vystúpením pána poslanca Svrčeka.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave k

návrhu pána poslanca Györgya Gyimesiho na vydanie zákona o finančnej podpore pre Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku – Csemadok (tlač 734).

V rozprave teraz vystúpi ako písomne prihlásený pán poslanec Miloš Svrček.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vystúpim k danému návrhu zákona vecne, vystúpim k obsahu, nebudem tu ťahať žiadne spôsoby komunikácie, ako sme toho boli svedkami pred chvíľou. Vyslovene idem do podstaty a koreňa z návrhu.
Je zrejmé, že navrhovateľ uvedenej normy vychádzal pri tomto svojom návrhu zo zákona o Matici slovenskej, zo zákona č. 68/1997, kde definoval činnosť občianskeho združenia Csemadok a jeho financovania priamo zo štátneho rozpočtu. Štruktúra návrhu je obdobná ako pri štruktúre zo zákona o Matici slovenskej. Veď predkladateľ týmto návrhom prioritne rieši financovanie tejto menšinovej kultúrnej organizácie priamo zo štátneho rozpočtu. Pričom sa vyjadril aj verejne na sociálnej sieti, že jeho zámerom je zákonom stanoviť, aby mal Csemadok štátne prostriedky na svoju prevádzkovú činnosť, teda správu budov, platby za energie, refundáciu nájomných platieb, mzdy a podobne. Konkrétne Csemadok chce, aby im štát prispieval na prevádzkové náklady. Popri štátnej podpore budú mať vždy možnosť uchádzať sa o dotácie z projektov, hoci aj z fondu na podporu kultúrnych menšín. Presnú sumu, ktorú by Csemadok získal, by ustanovilo ministerstvo kultúry, tak ako je to aj v prípade Matice slovenskej, koniec citácie z facebookového príspevku.
Ohľadom Matice slovenskej Národná rada Slovenskej republiky v minulosti prijala tento návrh zákona z dôvodu, citujem: "Vychádzajúc zo skutočnosti, že Matica slovenská je historicky osvedčená významná ustanovizeň slovenského národa v oblasti kultúrnej, spoločenskej a vedeckej činnosti, sa uzniesla na tomto zákone." Účel je teda zrejmý. Matica slovenská je pre nás Slovákov historická ustanovizeň štátotvorného významu, a preto má nárok na samostatný zákon, čo uznali aj naši predchodcovia.
Csemadok je radová kultúrna organizácia menšiny na Slovensku. Podľa filozofie navrhovateľa by o takýto zákon mohli požiadať všetky organizácie a združenia iných menšín na Slovensku a to nielen národnostných, ale aj iných. Teda hocktoré občianske združenie na Slovensku by mohlo na základe tohto precedensu požiadať o pravidelnú a garantovanú podporu zo štátneho rozpočtu. Podľa môjho názoru by sa tým otvorila Pandorina skrinka žiadostí nezávislých právnických osôb z tretieho sektora na priamu štátnu podporu.
Ja som aj zvedavý, ako sa postaví k tomuto precedensu rezort kultúry. (Zaznievanie gongu.) Ako sa postaví pri prípadnom schválení tohto návrhu zákona, v prípade, ak by prešiel v takejto podobe.
Predkladateľ nerieši iné postavenie spolku, ako má dosiaľ. V zmysle jeho napojenia na štátny rozpočet by to riešil jednozna... by to riešiť jednoznačne mal, aby mal štát priamy dosah na kontrolu nakladania so štátnymi prostriedkami. Csemadok je dnes nezisková organizácia. V návrhu autor konkrétne ustanovuje, že Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku – Csemadok je nezávislá právnická osoba. Ak predkladateľovi slúžil zákon 68 o Matici slovenskej, tak Matica je verejnoprávna ustanovizeň, inak inštitúcia zriadená zákonom a jej tok zdrojov z rozpočtu kontrolujú dosadzovaní pracovníci Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorí sú, ktorými sú riadni členovia Dozorného výboru Matice slovenskej a môžu kontrolovať nielen tok zdrojov štátnych i neštátnych, ale aj priamo činnosť Matice slovenskej, jej vnútorné dokumenty, vízie, prácu, činnosť, teda všetko, na čo majú podľa stanov Matice slovenskej právo.
Pri návrhu o Csemadoku chýba takáto priamo kontrola štátu. Nie je to zasahovanie štátu do chodu inštitúcie, ale jej priama kontrola. Na nakladanie so štátnymi prostriedkami chýba v návrhu zákona forma vnútornej kontroly v rámci Csemadoku alebo vonkajšej prostredníctvom ministerskej kapitoly. Matica slovenská má vo svojom zákone aj presne definované štátne úlohy, ktoré musí plniť. Je ich celkovo štrnásť a sú vymedzené v § 2 od písmena a) až po písmeno n). Je tam presne definované, taxatívne, čo má Matica robiť. Čiže upevňovať slovenské vlastenectvo, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej národnosti, k štátnosti, robiť základný slovakistický výskum, zvyšovať národné povedomie Slovákov, podporovať propagáciu Slovenskej republiky doma aj v zahraničí, rozvíjať s európskymi, zahraničnými zväzmi, kultúrnymi, či už aj spoločenskými vzájomné vzťahy a tak ďalej a tak ďalej. Tieto úlohy musí Matica slovenská vykonávať, na čo jej dáva aj štát finančné prostriedky.
Matica slovenská na spolkovú činnosť nedostáva finančné prostriedky z rozpočtu, ale z grantovej sústavy. Rozpočtové peniaze dostáva na úlohy, ktoré jej zveril štát. Podotýkam, ktoré jej zveril štát. Keďže štát nezveruje ani týmto zákonom žiadne úlohy Csemadoku, nemôže byť financovaný z rozpočtu štátu. V zákone o Csemadoku štát tejto organizácii úlohy nedáva. Aj keď v § 2 hovorí o úlohách zväzu, nie sú to však, ako som už poznamenal, citujem, "zverené úlohy štátu ako pri Matici slovenskej v § 2 ods. 1". Csemadok nemá zverené žiadne štátne úlohy ako Matica slovenská, a napriek tomu mu návrh zákona garantuje pravidelný a garantovaný prísun štátnych zdrojov. V zákone o Matici slovenskej sa definuje, že jej činnosť financuje štát, avšak presne stanovená suma v zákone pre Maticu slovenskú uvedená nie je.
To, že zákon o Matici bol vzorom predkladateľa, naznačujú ustanovenia o jeho financovaní, teda zdrojoch, citujem, "napríklad na prevádzku a účelové dotácie zo štátneho rozpočtu", koniec citácie. Podľa zákona o Matici slovenskej, citujem, "na plnenie úloh Matice slovenskej sa poskytujú Matici slovenskej dotácie a účelové dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v zmysle § 2 ods. 1. S týmito dotáciami hospodári Matica slovenská podľa osobitných predpisov."
V návrhu o Csemadoku sa uvádza, citujem, "na plnenie úloh zväzu sa poskytujú zväzu dotácie na prevádzku a účelové dotácie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Je to v návrhu v § 2 ods. 1. S týmito dotáciami hospodári zväz v súlade s osobitnými predpismi," koniec citácie.
Rovnako ako pri Matici slovenskej, tuto nie je presne definovaná výška a práve o nich môže rozhodnúť priamo minister financií. Všimnite si, že konkrétne nehovorím o výške. Ja absolútne neatakujem výšku 300-tisíc euro. Myslím si, že akákoľvek výška by tam bola zverená alebo presne stanovená, pre mňa osobne to nie je problém. Problém je to, že akým spôsobom má dôjsť k financovaniu týchto činností. V § 2 ods. 2 už máme stanovenú presnú výšku toho príjmu z ministerstva, z rezortu a z kapitoly ministerstva kultúry, to znamená 300-tisíc.
Ja chápem dobrý úmysel navrhovateľa, ale záverom by som chcel zdôrazniť nasledovné. Návrh zákona jasne neustanovuje postavenie zväzu v systéme štátnych a verejných inštitúcií sčasti financovaných zo štátnych prostriedkov. V zákone síce zväz úlohy má, avšak sú dosiaľ vykonávané, ale nie sú zverené štátom. Na základe filozofie tohto návrhu by sa vytvoril precedens, že rôzne, napríklad nezávislé organizácie bez priamej kontroly štátu by mohli žiadať verejné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Je viac ako zrejmé, že by túto možnosť využili desiatky, možno stovky právnických osôb. Matica slovenská svoj zákon má, nakoľko, ako som už poznamenal v úvode, je významnou historicko-kultúrno-spoločenskou organizáciou štátotvorného národa, ktorej štát zveril úlohy napríklad v oblasti základného vedeckého výskumu, slovakistický výskum, vydavateľskej činnosti a iných konkrétnych úloh. Csemadok bude mať garantovaný príjem. Matica príjem garantovaný nemá napriek tomu, že má zákon.
Chcem taktiež upozorniť, že návrh zákona na financovanie menšinového občianskeho združenia Csemadok je dôkazom aj toho, že štát disponuje prostriedkami na podporu kultúry vo všeobecnosti. Kultúrny zväz maďarských pracujúcich nemôže byť nijako postavený na úroveň Matice slovenskej, ani zákonom, ani spôsobom financovania. Má byť financovaný podobne ako iné spoločenské a kultúrne organizácie z grantových schém, podobne ako je to v prípade členskej zložky Matice slovenskej.
Zákon je podľa môjho názoru z právneho hľadiska zmätočný, lebo vytvára precedens, ako som už poznamenal, že každá občianska organizácia by si mohla nárokovať zvláštny zákonný status, že každá táto občianska organizácia si následne môže aj požiadať o finančné prostriedky zo strany štátu. Preto úplne nerozumiem tomu, prečo práve historická, kultúrna ustanovizeň slovenského národa Matica slovenská by mala byť daná na úroveň kultúrnemu zväzu jednej národnosti, keďže ani spolková časť Matice slovenskej nie je financovaná zo strany štátu. A keďže štát nevytvára v rámci Csemadoku žiadnu inštitucionálnu zložku, ktorej by zveroval nejaké úlohy zo svojej agendy, financovanie priamo zo štátneho rozpočtu by podľa môjho názoru, ale aj ďalších právnikov bolo možno v rozpore aj s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi.
Len pre informáciu, štátne granty z Fondu na podporu umenia boli v minulosti pre Maticu významnou podporou jej činnosti pri rôznych podujatiach alebo pri vydávaní knižných titulov. Zatiaľ čo v období rokov 2013 až 2016 poskytol tento fond Matici 170 510 eur, za obdobie rokov 2017 až 2020 to bolo 22 500 eur, pričom od roka 2019 už Matica nedostala nič, a to i napriek podávaniu množstva žiadostí o grant na projekty.
Vlani po parlamentných voľbách sa otvorila téma financovania Matice slovenskej. Rezort kultúry začiatkom októbra informoval, že Rada vlády Slovenskej republiky pre kultúru schválila zriadenie dočasnej pracovnej skupiny pre zmenu financovania a rozvoj Matice slovenskej. Jej úlohou bude zanalyzovať hospodárenie Matice vrátane hospodárenia tlačiarne Neografia, ktorej je Matica majoritným akcionárom. Výsledkom pracovnej skupiny by mal byť nový model financovania Matice slovenskej. V terajšej, v terajšom režime Matica dostáva alebo ročne obdrží konkrétne 1 344 600 euro. Môžem poznamenať, že budem veľmi sledovať, s akým návrhom dôjde rezort kultúry pred verejnosť, a môžete mi veriť, že ak je tam úmysel niekoho zo strany štátnych orgánov ešte viac oklieštiť postavenie našej významnej ustanovizne, tak určite neostanem ticho. Neostanú ticho miestne spolky ani poslanci Národnej rady, ktorým záleží na existencii a budúcnosti Matice slovenskej.
Ako už aj v rozprave v začiatku bolo povedané, že bolo stretnutie medzi navrhovateľom a mnou v otázke možnosti otvorenia financovania alebo spôsobu, nájdenia spôsobu financovania Matice slovenskej, kde bol prítomný aj zástupca Matice, tak úplne legitímne sme chceli vedieť, akým spôsobom by malo byť nastavené to financovanie. Práve preto hovorím, že keďže je to otázka rezortu kultúry a predpokladám, že asi rezort kultúry príde s týmto vládnym návrhom možnosti financovania, tak aj očakávam, že bude vyrokované nejaké stretnutie, kde budú aj zástupcovia Matice slovenskej, keďže to nemôže byť zákon o nich a bez nich.
V princípe, ako som už tu spomenul, podľa môjho názoru, idem vyslovene mimo tej roviny ideologickej, mňa toto nezaujíma. Ja sa pozerám na to právne. V princípe je návrh podľa mňa nekompatibilný s naším právnym rámcom. Štát nemôže dať občianskemu združeniu peniaze bez grantovej schémy. Csemadok nie je inštitúcia, ktorá by vykonávala niečo v mene štátu, takže nemôže byť priamo financovaná zo štátneho rozpočtu.
Ďakujem pekne, za mňa všetko.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Pán poslanec Eduard Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Svrček vo svojej rozprave naozaj zhrnul tie všetky obavy, ktoré počas vystúpenia alebo počas úvodného slova pána kolegu Gyimesiho vznikli a sú naďalej prezentované. To znamená, naozaj nesmieme dať na rovnakú úroveň maďarský zväz Csemadok a Maticu slovenskú. V tejto rozprave to bolo jasne povedané.
V žiadnom prípade rovnaké financovanie zo strany štátu a pravidelný príjem pre organizáciu Csemadok nie je v žiadnom prípade akceptovateľný na takej úrovni, ako je to tuná z pohľadu predkladateľa nejakým spôsobom navrhované. To znamená, išlo by o pravidelný príjem, ktorý by táto organizácia mala mať na úkor Matice slovenskej, ktorá takýto pravidelný a garantovaný príjem v žiadnom prípade by nemala.
Čiže v tomto ohľade úplný súhlas s pánom kolegom Svrčekom a môj názor je v tomto taký, že v tejto rovine je viacej otázok ako odpovedí a uvidíme, ako sa ďalej bude táto debata vyvíjať.

Áno, áno, pán Mizík, vy nepôjdete už do rozpravy.
Ešte s reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Svrček.

Ďakujem pekne za reakciu, pán poslanec. Ja len na doplnenie, ako som aj povedal. Keďže sa jedná o nový spôsob financovania, je potrebné myslieť aj na tú Maticu slovenskú. A ako som aj povedal, keď už bolo nejaké stretnutie k navrhnutiu a spôsobu financovania Matice, ja vyslovene chcem apelovať opätovne, a budem sa aj pýtať tieto otázky na rezorte kultúry, resp. u našich koaličných partnerov, ak má byť niečo takéto nastavené, vyslovene žiadam, musí to byť za prítomnosti predstaviteľov Matice slovenskej. Jedno je mať niečo verejne prezentované, niečo sľúbené, druhá vec je vyrokovať niečo na záver dňa a aby s tým súhlasila aj jedna, aj druhá strana, pretože v minulosti, a to nehovorím o súčasnej koalícii, hovorím aj o minulých vládnych garnitúrach, keď sa tu rozprávalo o Matici, a pritom sa dozvedeli niektoré veci a záležitosti len z médií.
Takže vyslovene budem žiadať a apelovať na to, aby, keď bude to stretnutie, aby tam boli prítomní a aby sa na záver dňa dohodol konsenzus, ktorý bude prijateľný pre všetkých. Hovorím predovšetkým nie o financovaní Csemadoku, hovorím o financovaní Matice slovenskej.
Ďakujem.

Takže prerušujem schôdzu do štrnástej hodiny, kedy budeme pokračovať ďalšími vystúpeniami v rozprave k tomuto návrhu.

(Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prajem vám príjemné popoludnie.
Budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní ôsmeho rokovacieho dňa 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o prvom čítaní, v prvom čítaní o

návrhu poslanca Györgya Gyimesiho na vydanie zákona o finančnej podpore pre Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku – Csemadok (tlač 734).

Oboch vidím, že už zaujali svoje miesto, tak pán predkladateľ, ako aj pán spravodajca, a preto môžeme pokračovať v poradí. Z písomne prihlásených rečníkov sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Mizík, po ňom bude nasledovať pani poslankyňa Laššáková.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.