48. schôdza

Pán predsedajúci, ja som mal obdobný návrh ako pán Kuffa s tým, že vás chcem poprosiť ako predsedajúceho ísť troška podľa rokovacieho poriadku a nehovoriť o tom, že máte, váš pocit je, že to pán Šíbl prečítal správne, keď všetci, viacerí, ktorí sme to vnímali a počúvali, vieme, že to neprečítal správne. Chýbajú mu tam dosť vecí, ktoré tam nečítal, takže, pán predsedajúci, chcem vás poprosiť, dodržujte rokovací poriadok, a budem rád, keď sa toto preverí a podľa toho sa bude aj hlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Na úvod chcem dať procedurálny návrh podľa § 83 ods. 2 rokovacieho poriadku, aby Národná rada vrátila návrh zákona na dopracovanie, napríklad v zmysle mnou predloženého pozmeňovacieho návrhu, čiže pozmeňujúci návrh, ktorý v závere môjho vystúpenia predložím, by mohol byť inšpiráciou k tomu, aby sa ten zákon vrátil naspäť na dopracovanie.
V čom je zásadná zmena medzi tým pozmeňovacím návrhom, ktorý predniesol pred chvíľočkou pán poslanec Šíbl, a tým, ktorý som, ktorý predkladám ja dnes. Bude rovnako dlhý, v tom sa zhodneme. Ten zásadný rozpor je v tom, ak chceme ísť v tomto duchu, ako aj spomínal to pán poslanec Šíbl, že ideme chrániť prírodu, nejdeme obmedzovať vlastníkov, tak po prvé navrhujeme odstrániť tri štvrtiny bezzásahovej plochy z územia národných parkov, zo zákona to odstrániť, pretože bezzásahovosť sa má riešiť zonáciou a nie nejakým zákonom z dielne Národnej rady, pretože nie je ničím v podstate podložená.
Po ďalšie, aby na pozemkoch v III. stupni ochrany aby nemal štát predkupné právo. Tento dôvod je logický, je to § 19, ktorý spal dlhú dobu, 18 rokov, a zrazu sa obnovil ako časovaná bomba. A pokiaľ toto neodstránime, tak všetci, ktorí tu sedíte a vlastníte pôdu a na tej pôde pracujete, vašou smrťou zaniká právo na túto pôdu, pretože nemôžte ju posunúť ani na najbližších ľudí, pretože predkupne vám ju zoberie štát. Jednoducho kataster vám ju nezapíše, aby sme boli féroví voči tým neštátnym vlastníkom.
Ďalej v mojom pozmeňováku precizujem zloženie rady národného parku, ktorú má menovať a odvolávať minister. Precizujeme tam zloženie, kde majú byť aj neštátni vlastníci, lesníci, poľnohospodári, ale aj pracovníci v cestovnom ruchu a ľudia pracujúci v cestovnom ruchu. A hlavne tá rada by mala sa vyjadrovať a mala by mať aj možnosť zasahovať do zonácií a mala by mať kontrolnú funkciu.
Ďalej, zásadnú vec, ktorú navrhujem v tom mojom pozmeňováku na rozdiel od tohto, ktorý bol predložený, že do národných parkov nebudú zahrnuté pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, čiže v intraviláne, alebo určené na zastavanie, to znamená aj tie, ktoré sú v plánoch, územných plánoch rozvojov týchto obcí.
Ďalej v národných parkoch nebudú zahrnuté ani podiely na spoločných nehnuteľnostiach, čiže urbáre a pozemky, ktoré čiastočne zasahujú do národného parku a kde má štát menšinový podiel. Je to v zmysle Občianskeho zákonníka, kto má väčšinový podiel na tej parcele, ten rozhoduje. To znamená, takýto pozemok nemá byť zaradený do národného parku. V opačnom prípade my tieto parky nie zmenšíme, a ich rozšírime ešte o každý hektár, ktorý sa len trošičku, čo hoci len jedným percentom dotýka národného parku.
Ďalej, pozemky vo vlastníctve štátu v štvrtom, piatom stupni ochrany by podľa nášho návrhu by prešli do správy Tatranského národného parku. Ostatné, to znamená prvý, druhý, tretí, lebo tam je aj jednotka, by prešli až po zonácii. Trváme na zonácii.
Ďalej, pozemky vo vlastníctve štátu v štvrtom a piatom stupni ochrany prírody okrem menšinových podielov v správe štátne lesy v Tatranskom národnom parku prechádzajú do správy Pieninského národného parku. Čiže takisto štvorka a päťka, ostatné až po zonácii. Súhlasíme s tým, pretože naším záujmom je takisto, samozrejme, podporiť, prejsť na štandardný model ochrany prírody, aby Slovenský raj, ktorý už zonáciou prešiel, aby bol v plnom rozsahu prevedený na Štátnu ochranu prírody, resp. aby ho spravovala Správa Národného parku Slovenský raj.
Ďalej, pozemky v štvrtom, piatom stupni ochrany prechádzajú do správy národných parkov okrem pozemkov v zastavanom území obce a určené na zastavania plus okrem pozemkov, kde štát má menšinový podiel. Kde má štát menšinový podiel, rozhoduje väčšinový vlastník a ten sa musí rozhodnúť, či do toho parku vstúpi, alebo nevstúpi. Ostatné pozemky v treťom stupni ochrany navrhujeme, aby prešli pod Štátnu ochranu prírody až tri mesiace po účinnosti zonácií, odo dňa účinnosti zonácie, čiže odo dňa schváleného vykonávacieho predpisu.
Čo je ale zásadným rozdielom ďalším medzi tým, ktoré bolo povedané, a čo budem o chvíľočku čítať, je to, že navrhujeme zachovanie štátnych lesov Tatranského národného parku, pretože pokiaľ tá trojka ostane, tak bol by úplný nezmysel teraz ju delimitovať, presúvať na Lesy SR, štátny podnik, alebo nejakú inú organizáciu, pretože my navrhujeme presunúť z TANAP-u iba štvorku a päťku a štátne lesy Tatranského národného parku, kde, mimochodom, pracuje 570 zamestnancov, čiže dotýka sa to zhruba 2 200 osôb, aby ostali zachovalé. Čiže reforma Národného parku, tak ako ju navrhujeme, má byť urobená po zonácii a na tom si trváme.
Na záver prečítam pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím vás, dôsledne aj s tými úvodzovkami, aj bodkami, aj čiarkami, aby sme nemali zase problém, lebo kolegovia to sledujú všetko. Nech sa páči.

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Pani poslankyne, páni poslanci, musíme si povedať, že náš slovenský vidiek je veľmi citlivý nie iba na negatívne zmeny, ale je veľmi citlivý aj na pozitívne zmeny. A každý zásah do slovenského vidieka, ktorý je silne konzervatívny, prináša neskutočný chaos. A takým príkladom pozitívnej zmeny, z ktorej sa nevieme spamätať 30 rokov, je obyčajný rozpad jednotných roľníckych družstiev. Pozerajte, 30 rokov, kedy sa, to bola pozitívna zmena, kedy pôda sa vracala naspäť ku vlastníkom, tým, ktorým tá pôda patrí, po 30 rokoch nevieme náš vidiek dať dohromady a náš vidiek je stále vďaka kolektivizácii najchudobnejší z celej Európskej únie. Preto hovorím, opatrne so zmenami na vidieku.
A čo sa týka samotného, prečo sme za zonáciu a prečo nie sme za jednoduchý presun správy majetku. Ja vám to poviem na jednoduchom príklade. Predstavte si, že vlastníte dom, ten dom prenajímate, nájomcovia sa sťažujú, že je tam zima, že je tam špina, nefungujú technické zariadenia, celé zlé a tento dom predáte. Ten nový majiteľ neurobí žiadne zmeny, žiadne investície, len bude prenajímať ďalej. Myslíte, ste presvedčení o tom, že kvalita života týchto nájomníkov sa zmení? No, určite nie. Pokiaľ chceme kvalitu života nájomníkov zmeniť, musíme urobiť nejaký zámer, nejaký plán, nejaký projekt, musíme nejak analyzovať možnosti prenájmu toho domu a až po realizácii tohto zámeru zvýšime úroveň kvality života týchto nájomníkov. A toto je zonácia. Preto chceme, aby bola najprv urobená zonácia a aj keď súhlasíme s tým, že štyrka, päťka ide, v podstate tak či tak je takmer všetko bezzásah, aby ostala tak, ako je navrhované v pozmeňováku.
My sme v takom období, kde najčastejšie skloňovanie slova okrem korupcie je reforma. Lenže treba si uvedomiť, v čom je zásadný rozdiel medzi reformou nemocníc, justície, školstva a národných parkov. V reforme justície nemeníme trestné právo a nejaké zákony nemeníme. Tam sa možno vymenia budovy a proste nejaký manažérsky spôsob, dokonca ani sudcovia sa nemenia.
Čo sa týka reformy zdravotníctva, takisto nemeníme liečebné postupy, nemeníme lieky, nemeníme lekárov. Snáď manažérsky sa to nejako upraví. To isté je v školstve. Pozor, ale v národných parkoch zasahujeme do ústavných práv vlastníkov pôdy. Nie je to pravda, že nezasahujeme, pretože podľa platných zákonov, a pokiaľ sa nezmení to, čo som aj predtým čítal a ktoré navrhujem v pozmeňováku, že sa vyhlásia bezzásahy a tak ďalej a nedôjde ku dôslednej kompenzácii týchto vlastníkov, tak dojde ku porušeniu ich ústavných práv slobodne spravovať s nadobudnutým majetkom. Čiže v tom je zásadný rozdiel.
Ja som osobne veľmi smutný, ja som to už niekoľkokrát aj v médiách povedal, že, a smutný som z toho, že sa stala z reformy národných parkov politická téma. Nemala by to byť politická téma. Ochrana prírody má spájať a nie rozdeľovať. A kam sme sa to dostali? No, dostali sme sa tam, že náš vidiek je nahnevaný, ľudia sú doslova, doslova tak polarizovaní, že na vidieku nám prekvitá ale absolútna nenávisť. Nenávisť voči všetkému. A viete, voči komu majú najväčšiu nenávisť vo vidieku? Tí, čo bývate na vidieku a hlavne východnejšie od Bratislavy, voči Bratislave. Tá najväčšia nenávisť je voči Bratislave, lebo stále len v Bratislave sa vymýšľa od zeleného stola, hej, tu gazdovský rozum nefunguje. Tu sú len papiere a biznis a tak ďalej a tak ďalej. Je to pravda. Toto je názor väčšiny ľudí. Takto je polarizovaná spoločnosť. Tak prečo ideme ju polarizovať ďalej?
Zákon o ochrane prírody má chrániť prirodzené biotopy, má chrániť vidiecku krajinu. A nezabudli sme na jeden dôležitý prvok tejto vidieckej krajiny, a to je človek? Človek je súčasťou toho ekosystému. Človek je takisto živočích ako iný, hoci sme sa posunuli vývojovo niekde inde, ale nezabudli sme trošku aj na človeka? Na dopady týchto rozhodnutí, ktoré bude, pocíti samotný človek, alebo chceme to, aby sme tých ľudí doslova dostali zlými rozhodnutiami z vidieka preč, natrepali ich do tých veľkých miest a hlavne do Bratislavy? Veď tu aj milión ľudí môže bývať. Veď máme tu nákupné centrá, máme tu markety, nebude voziť 900 kamiónov, ale 1 800 kamiónov.
Toto nechceme. Toto snáď nechce nikto z nás. Preto vás prosím, aby ste ozaj prehodnotili postoj k tak vážnemu zásahu, lebo to je najväčší zásah do vidieckej krajiny od roku 1989. Väčší zásah do vidieckej krajiny nebol. A hovorím, vidiek je konzervatívny a ten nám to všetko potom zráta.
A teraz k samotnému zákonu. Ja som, a netajím sa tým, bol som od začiatku podporovateľom tohto zákona. Ja som bol rád, že sa to celé rozhýbalo. Lenže očakával som, že potom nastane tá zmena, to znamená, že potom prídu tie pozmeňovacie návrhy, kde budeme sa baviť o zonácii, kedy prebehne, ako prebehne, ako sa presunú tie majetky, kto bude spravovať. Lenže tu sme sa dostali do slepej uličky a minulý týždeň v stredu, keď sme prejednávali tento bod, sme sa zasekli, zasekli sa v jednom bode, a to je, že zonácia nie je to slovo, s ktorými sú predkladatelia kamaráti.
Mňa, poslanec Šíbl, ja budem úprimný, mňa strašne zamrzelo, keď sme sa bavili a sedeli sme do polnoci skoro, do jedenástej v noci, keď si povedal, že keď sú dve alternatívy, jedna alternatíva je zonácia a po zonácii prevody, alebo prevody bez zonácie, dvakrát si povedal, že ja si radšej vyberem ten prevod bez zonácie. A toto bol pre mňa veľmi silný taký stimul, že haló, o čo tu vlastne ide. O čo tu vlastne v celých prevodoch ide? Ide snáď len o peniaze? Či plán obnovy má slúžiť na to, aby sa minuli peniaze, alebo sa majú minúť peniaze na to, aby sa tie reformy urobili, zlepšil sa život na vidieku, ale samotne, aby sa aj výrazne zlepšila kvalita nielen života, ale aj tej prírody, života ľudí, kvalita ochrany prírody. So všetkým súhlasím, len niekde sme sa zasekli. A mám taký pocit z toho, že tie peniaze, že by boli až na prvom mieste?
Pre nás je ochrana prírody veľmi dôležitá a ja sa tým netajím. Všetci, čo ma poznáte, viete, že som taký viac konzervatívny pragmatik ako politik. Nikdy som ním nebol, už ani nebudem, mám veľa rokov. A ja som veľmi rád, že presne táto téma, táto diskusia o tak dôležitej otázke, ako sú národné parky, prebieha v období, keď v Glasgowe je dôležitý klimatický summit. A ja som ozaj rád, že už máme prvý výsledok toho summitu, a to je zníženie zalesňovania na celom svete. Opakujem, zníženie.
A Slovenská republika, ja si myslím, že je v tomto smere, podobne ako je to pri Farm to Fork alebo pri tých programoch, celkom dobre, pretože my, chvalabohu, neznižujeme lesnatosť, správne hovorím, a my ju zvyšujeme. A ja som veľmi rád a je to zo zelenej správy, ktorá mi dnes došla z ministerstva pôdohospodárstva, kde sme od roku 1920 do roku 2020 zvýšili výmeru lesných po... lesnatosť Slovenskej republiky sme zvýšili o 20 %, takmer o 20 % z 1,66 mil. hektárov na 1,95 mil. hektárov. Čiže u nás každý rok, každý rok zhruba o nejakých pár sto alebo pár tisíc hektárov sa plocha lesov zvyšuje, takže ja si myslím, že naše lesy vedia plniť tú funkciu. A tá funkcia nielen krajinotvorná, lebo oči kupujú, ale tá funkcia je hlavne v otázke prebiehajúcich klimatických zmien, aj keď keby sme chceli zodpovedne riešiť klimatické zmeny, určite nie na Slovensku, lebo Slovensko môže byť príkladom pre ostatné štáty. A mala by sa riešiť niekde tam, kde sa likvidujú tie amazonské pralesy. Tam je tých 97 % pľúc tohto sveta.
A mám vážne výhrady aj voči len takému bezbrehému a nepremyslenému bezzásahu, pretože to, čo najviac ovplyvní klimatickú zmenu, nie sú, nie je to, že koľko vypúšťame, pretože keby bolo toto pravda, tak v období, keď boli, keď boli tie krízy ekonomické, tak by nám CO2 klesala. Ale ja sledujem v médiách tie informácie o CO2 a nám stále stúpa. Kríza-nekríza, 2007. rok kríza, stúpala. Teraz mali sme koronakrízu, vypnuté ekonomiky, stúpala. Čiže ten problém nie je v produkcii hlavný. Ten hlavný problém je v spotrebe. A tú spotrebu nám robia stromy. Tie stromy, na ktoré by sme mali byť pyšní.
A teraz poviem prečo a už nebudem dlho rozprávať a budem čítať hodinu pozmeňovák, je to, že hmota stromu sa skladá z troch častí. Z troch častí, a to je koreň, kmeň a lístie. To sú tri časti. Povedzme jeden strom môže mať tri kubíky dreva, povedzme, hej? Máme, vieme si vyrátať, koľko je vlhkosť dreva, 30, 40, 50 %, z toho si vieme vyrátať, vlastne sušina, koľko je dreva. Vieme, koľko zhruba je obsah uhlíka v dreve. A drevo je najlepší u-lo-ži-teľ, také zvláštne slovo som použil, uhlíka v prírode, aké vôbec existuje.
Toto, čo máme pred sebou, pokiaľ je to drevené, tak tu sme zakonzervovali uhlík na koľko? 20, 30, 40 alebo 50 rokov. Keď vyrobíme drevodom, zakonzervujeme uhlík na 100 rokov. A viete, v čom je drevo dôležité? Pretože 30 % hmoty stromu sú lístie. Strom rastie 100 rokov, to je jedna tretina, jedna tretina stromu. 100 krát 30 rokov je 3 000 % hmoty sa obnoví, čo sa týka lístia. Vďaka tomuto padnutému lístiu my ukladáme uhlík do pôdy, vďaka padnutému lístiu organický uhlík vo vhodných chelátových formách podporuje mikrobiálnu činnosť v pôde a tam sú tie procesy, ktoré majú prebiehať.
Čiže nie som presvedčený a zatiaľ som sa, a ozaj som sa intenzívne venoval posledné mesiace, že bezzásah je všeliek na všetko. Podľa mňa, podľa mňa malo by to byť kombinácia, presne ako to bolo v Slovinsku. Mne sa páčil príspevok pani prezidentky, jedna tretina, jedna tretina, jedna tretina. Toto je asi ten správny prístup v prírode. Preto to Slovinsko je pekné a vyzerá to, ako vyzerá.
A preto sa ešte vrátim, sa vrátim k tomu plánu obnovy. Ak chceme aj naplniť časti plánu obnovy, tak ho naplňme. Tak ideme prvá etapa.
Novelizácia zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorej cieľom je zabezpečiť účinnejšie uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny v chránených územiach vo vzťahu k aktivitám spôsobujúcich poškodenie prírodných hodnôt, ako aj zabezpečenie efektívnej a jednotnej správy chránených území vrátane vyhodnocovania efektivity opatrení. Termín, tretí kvartál 2021, spravíme to v štvrtom kvartáli. Ja v tom návrhu zákona nevidím vyhodnocovanie efektivity ani kopu ďalších vecí, ktoré sú v tom bode. Ja tam stále vidím len prechod správy majetku z jednej organizácie na inú organizáciu. Prepáčte, ale ja to ináč takto neviem čítať.
Viete, keď bol predložený prvý návrh zákona a keď som videl, že sa bavíme nie o 300-tisíc, ale o 600-tisíc hektárov a keď sme, sa nebavíme o dosahu na 300-tisíc, ale bavíme sa o 1,2 miliónoch a čítať a písať viem, lebo toto ma v škole naučili, tak človek je vtedy opatrný. Čo sa týmto zákonom potom sleduje? Ľudia takýto zásah, takýto zásah, a spýtajte sa ľudí, čo žijú na vidieku, hlavne ten, severnejšiu časť Slovenska, tí sú najviac postihnutí, že kam pôjdu. No musia ísť do miest. Sme pripravení v mestách prijať polovicu z 2 mil. 700-tisíc obyvateľov, ktorých určite postihne táto reforma? Kde dáme 1,5 mil. ľudí?
Takže ozaj vás všetkých chcem poprosiť, nerobme z toho, nerobme z toho akciu na míňanie peňazí, ale míňajme peniaze preto, aby tá akcia bola v prospech ľudí, ekosystémov, v zmysle pravidiel, my sme členmi Európskej únie, pravidiel, ktoré nás viaže naše členstvo v Európskej únii, ako je napríklad aj smernica Rady 92/43 EHS z roku ´92.
A ja som tam pozeral, ja som tam nikde nenašiel, že by nám táto smernica kázala robiť nejaké drastické opatrenia. Veď tu sa doslova píše v odseku 3: "Opatrenia prijaté podľa tejto smernice berú do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne a regionálne a miestne charakteristiky." Brusel od nás nevyžaduje zmeny v správe pozemkov v chránených oblastiach ani 50- alebo 75-percentný bezzásah. Toto od nás Brusel nechce.
A viete, teraz, keď som bol doma, viete, čo mi ľudia povedali? To ten Brusel nám spôsobuje, že tie národné parky presúvame. Nie Brusel, my to robíme, nie Brusel, nikde to v bruselských nariadeniach nie je. Takže ja by som len chcel poprosiť, ozaj, aby sme boli zodpovední, aby sme prehodnotili každý krok, ktorý je spojený s najväčšou, najväčšou zmenou vidieckej krajiny od roku 1989, lebo tu nejde teraz o politiku a o voľby. Takto vážny zásah bude trvať desiatky rokov, pokiaľ sa stabilizuje. Všetci, čo dobre poznáte poľnohospodárstvo, viete dobre, keď raz vyženieš kravu z maštale, už druhýkrát ju tam nedostaneš. Keď raz vyčistíš chliev, málokto do toho chlieva to prasa vráti. Takže keď raz vyľudníme vidiek zlým rozhodnutím, tak tí ľudia sa budú veľmi ťažko vracať naspäť na vidiek. A zodpovednosť za tento, za to vyľudňovanie, ktoré nám tu potencionálne hrozí, máme my v svojich rukách, lebo sme poslanci Národnej rady.
A ešte iba poznámka k tomu, pani Kozelovej, ona tu nie je, k hlucháňovi. Je to trošku ináč. Skúsme sledovať predátorov. Hlucháň hniezdi na zemi a nie na strome a skúsme, skúsme upraviť cenu nábojov, nech nestojí 70 eur alebo najlacnejší 20 eur dvadsať nábojov na líšku. Lebo tá líška nemá hodnotu ani jedného náboja. Pred tým jasné, že tých hlucháňov bolo aj viac, pretože ľudia strieľali líšky. Tie zvieratá sa úplne ináč, ináč sa lovili. Ale dnes tí prirodzení predátori sa množia, je ich neúmerne veľa, takže pri všetkých aktivitách, ktoré urobíme v prospech hlucháňa, tie vajíčka nakoniec skončia u prirodzených predátorov a určite nie, nebudú z nich kurčatá. A už keď tie kurčatá budú, tak máme krkavce, ktoré nám ich ľahko zoberú a zožerú a máme aj po tých kurčatách. Toto je realita, toto je realita vidieckeho života.
A teraz, ak dovolíte, ak dovolíte, prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 591).
1. Čl. I znie:
"Čl. I
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 525/2003 Z. z., zákona č. 205/2004 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 454/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z., zákona č. 117/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 408/2011 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 207/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 506/2013 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 198/2014 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 324/2014 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 240/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 284/2018 Z. z., zákona č. 310/2018 Z. z., zákona č. 150/2019 Z. z., zákona č. 221/2019, zákona č. 356/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z. a zákona č. 74/2020 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 5 ods. 7 sa za slovami "podľa § 65 ods. 1 písm. k)" vkladá čiarka a slová "§ 65a a § 65b".
2. V § 19 odsek 2 znie:
"(2) Cieľom ochrany národného parku je zachovanie alebo postupná obnova prirodzených ekosystémov. Tento cieľ sa zabezpečuje zonáciou národného parku (§ 30 ods. 3)."
3. V § 63 odsek 1 znie:
"(1) K pozemkom nachádzajúcim sa za hranicami zastavaného územia obce v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu, má štát predkupné právo."
4. V § 65a ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem úloh, ktoré sú v pôsobnosti správy národného parku podľa § 65b ods. 3".
5. V § 65a ods. 2 písm. s) sa na konci pripájajú tieto slová: "a osobitných predpisov⁹⁹⁾".
Poznámka pod čiarou k odkazu 99 znie:
"⁹⁹⁾ Napríklad § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, § 51 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov."
6. V § 65a ods. 2 písmeno t) znie:
"t) užíva pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach, ktoré sú predmetom nájmu podľa § 30 ods. 8 a § 61b, ako aj iné pozemky, ktoré má v nájme alebo výpožičke alebo v správe, ak nie sú predmetom nájmu alebo výpožičky,".
7. Za § 65a sa vkladá § 65b, ktorý znie:
"§ 65b
Správa národného parku
(1) Zriaďujú sa
a) Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici,
b) Správa Pieninského národného parku so sídlom v Spišskej Starej Vsi,
c) Správa Národného parku Malá Fatra so sídlom vo Varíne,
d) Správa Národného parku Veľká Fatra so sídlom v Martine,
e) Správa Národného parku Nízke Tatry so sídlom v Banskej Bystrici,
f) Správa Národného parku Slovenský raj so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
g) Správa Národného parku Muránska planina so sídlom v Revúcej,
h) Správa Národného parku Slovenský kras so sídlom v Brzotíne,
i) Správa Národného parku Poloniny so sídlom v Stakčíne.
(2) Správa národného parku je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov, 98b), na území národného parku a jeho ochranného pásma. Správa národného parku je príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva.
(3) Správa národného parku vo svojej územnej pôsobnosti plní úlohy podľa § 65a ods. 2 písm. a) až c), f) až ze) a ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v druhej až štvrtej časti tohto zákona. Na činnosti vykonávané alebo obstarávané správou národného parku pri zabezpečení plnenia jej úloh podľa tohto zákona sa ustanovenia § 65a ods. 4 a 5 vzťahujú rovnako.
(4) Pri správe národného parku pôsobí rada národného parku ako kontrolný, odborný a iniciačný orgán pre záležitosti národného parku (ďalej len „rada"). Radu zriaďuje do 30 dní odo dňa zriadenia správy národného parku ministerstvo. Členov rady menuje a odvoláva minister.
(5) Členmi rady sú zástupcovia vlastníkov, subjektov hospodáriacich a pôsobiacich na území parku v oblasti lesného hospodárstva, pôdohospodárstva, vodného hospodárstva a cestovného ruchu. Členmi rady sú aj zástupcovia obcí, na území ktorých sa národný park a jeho ochranné pásmo nachádza, a v horských oblastiach zástupcovia Horskej záchrannej služby. Členovia rady si spomedzi seba volia predsedu rady. Činnosť rady sa riadi rokovacím poriadkom, ktorý schvaľuje rada. Organizačne zabezpečuje činnosť rady správa národného parku.
(6) Rada
a) kontroluje hospodárenie s prostriedkami národného parku,
b) posudzuje členenie národného parku do zón ochrany prírody,
c) posudzuje odborné a vedecké podklady na vyhlásenie bezzásahových území na území parku,
c) vyjadruje sa k dokumentácii ochrany prírody a krajiny (§ 54) vypracovanej pre územie parku, jeho ochranného pásma, dokumentácii ochrany prírody a krajiny vypracovanej pre chránené územia prekrývajúce sa s národným parkom,
d) vyjadruje sa k zámerom iných subjektov, ktoré plánujú realizovať svoje zámery na území parku,
e) schvaľuje rokovací poriadok rady,
f) volí predsedu rady.
(7) Návrh programu starostlivosti o národný park a návrh zón národného parku musí byť odsúhlasený radou národného parku. Ak nedôjde k súhlasu, predloží správa parku návrh zón a návrh programu starostlivosti na ministerstvo so žiadosťou o dosiahnutie dohody. Ak sa dohoda nedosiahne, ministerstvo predloží návrh programu starostlivosti a návrh zón na rozhodnutie vláde.
(8) Správa národného parku spravuje pozemky mimo zastavaného územia obce a územia určeného na zastavanie^21a), vo vlastníctve štátu vrátane podielov vo vlastníctve štátu na pozemkoch, ktoré sa v celosti nachádzajú v národnom parku, okrem podielov na spoločných nehnuteľnostiach, ako aj na nehnuteľnostiach a majetok, ktorého správu nadobudla podľa § 104i, a plní úlohy súvisiace so správou tohto majetku; správa národného parku spravuje aj podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch, ktoré sa sčasti nachádzajú v národnom parku, ak ide o väčšinový podiel, okrem podielov na spoločných nehnuteľnostiach.
(9) Správa národného parku vykonáva podľa osobitných predpisov^100aab) práva vlastníka^100aac) k pozemkom mimo zastavaného územia obce a územia určeného na zastavanie, ktorých vlastník nie je známy alebo ktorých vlastník je známy, ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe^100aad) (ďalej len „nezistený vlastník") vrátane podielov nezistených vlastníkov na pozemkoch, ktoré sa v celosti nachádzajú v národnom parku, okrem podielov na spoločných nehnuteľnostiach, ak právo nakladania k nim nadobudla podľa § 104i ods. 8, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo nezistených vlastníkov je sporné; správa národného parku spravuje aj podiely nezistených vlastníkov na pozemkoch, ktoré sa sčasti nachádzajú v národnom parku, ak ide o väčšinový podiel, okrem podielov na spoločných nehnuteľnostiach."
Poznámky pod čiarkou k odkazom 21a až 100aad znejú:
"^21a) Napríklad § 11 ods. 5 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z., § 139a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
^100aab) Napríklad zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 330/1991 Zb., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, zákon č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 9712013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
^100aac) § 123 Občianskeho zákonníka.
^100aad) § 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov."
8. Za § 104h sa vkladá § 104i, ktorý znie:
㤠104i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1) Správy národných parkov podľa § 65b ods. 1 sa zriaďujú 31. marca 2022. Na správy národných parkov prechádza 1. apríla 2022 majetok vo vlastníctve štátu v správe Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, ktorý je potrebný na zabezpečenie plnenia ich úloh podľa tohto zákona, ako aj súvisiace práva a povinnosti; vymedzenie majetku, ktorý prechádza do správy správ národných parkov, a s tým súvisiace práva a povinnosti Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky a správy národných parkov upravia v protokole o prechode správy majetku.
(2) Pozemky vo vlastníctve štátu v národnom parku v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany, okrem zastavaného územia obce a územia určeného na zastavanie a menšinových podielov vo vlastníctve štátu na pozemkoch, ktoré sa sčasti nachádzajú v národnom parku v správe príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, prechádzajú 1. apríla 2022 do správy príspevkovej organizácie Správa Tatranského národného parku, ak odsek 3 neustanovuje inak.
(3) Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch v národných parkoch v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany, okrem zastavaného územia obce a územia určeného na zastavanie a menšinových podielov vo vlastníctve štátu na pozemkoch, ktoré sa sčasti nachádzajú v národnom parku v správe príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, v Pieninskom národnom parku prechádzajú 1. apríla 2022 do správy príspevkovej organizácie Správa Pieninského národného parku.
(4) Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch vymedzené v § 65b ods. 8 a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu, mimo zastavaného územia obce a územia určeného na zastavanie v Národnom parku Slovenský raj, ktorý je v správe právnických osôb v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva, ktoré vykonávajú správu majetku podľa osobitného predpisu¹²⁹⁾ (ďalej len „správca lesného majetku vo vlastníctve štátu") prechádzajú 1. apríla 2022 do správy príspevkovej organizácie Správa Národného parku Slovenský raj. Na príspevkovú organizáciu Správa Národného parku Slovenský raj prechádzajú 1. apríla 2022 aj práva a povinnosti správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu súvisiace so správou tohto majetku vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávajú činnosť vo vzťahu k územiu Národného parku Slovenský raj.
(5) Pozemky vo vlastníctve štátu. Na pozemkoch vymedzené v § 65b ods. 8 a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu, mimo zastavaného územia obce a územia určeného na zastavanie v národných parkoch v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany, ktorý je v správe správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu, okrem pozemkov, podielov na pozemkoch a iného nehnuteľného majetku podľa odsekov 1 až 4, prechádzajú 1. apríla 2022 do správy správ národných parkov, v územnej pôsobnosti ktorých je príslušný národný park. Na správy národných parkov prechádzajú 1. apríla 2022 aj práva a povinnosti správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu súvisiace so správou majetku podľa prvej vety.
(6) Pozemky vo vlastníctve štátu a podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch vymedzené v § 65b ods. 8 a iný nehnuteľný majetok vo vlastníctve štátu, mimo zastavaného územia obce a územia určeného na zastavanie v národných parkoch, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu a správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu, okrem pozemkov, podielov na pozemkoch a iného nehnuteľného majetku podľa odsekov 1 až 5, prechádzajú do správy správ národných parkov, v územnej pôsobnosti ktorých je príslušný národný park tri mesiace odo dňa nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného predpisu, ktorým boli zóny národného parku vyhlásené. V uvedenom termíne prechádzajú do správy správ národných parkov podľa prvej vety aj pozemky vo vlastníctve štátu a spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve štátu na pozemkoch, ktoré sa sčasti nachádzajú v národných parkoch, ak ide o väčšinový podiel, okrem podielov na spoločných nehnuteľnostiach.
(7) Správy národných parkov vstupujú dňom nadobudnutia správy podľa odsekov 2 až 6 do práv a povinností správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu a Slovenského pozemkového fondu vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov a záväzkových vzťahov, najmä do práv a povinností
a) správcu poľnohospodárskeho a lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitných predpisov¹³⁰⁾ vrátane zastupovania štátu pred súdmi a orgánmi verejnej moci¹³¹⁾ a to aj v konaniach začatých pred prechodom správy podľa odsekov 2 až 6,
b) zástupcu štátu ako vlastníka nehnuteľností v konaniach o obnovenej evidencii pozemkov¹³²⁾ a v konaniach o pozemkových úpravách¹³³⁾,
c) správcu zdrojov lesného reprodukčného materiálu¹³⁵⁾,
d) vyplývajúcich z nájomných vzťahov a obdobných právnych vzťahov¹³⁶⁾ k pozemkom a inému majetku, ktorého správa je predmetom prechodu podľa odsekov 2 až 6,
e) vyplývajúcich z čerpania štrukturálnych fondov Európskej únie¹³⁷⁾,
f) v oblasti múzeí podľa osobitného predpisu¹³⁸⁾,
g) povinnej osoby správcu poľnohospodárskeho a lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitných predpisov¹³⁹⁾,
h) doterajšieho užívateľa podľa osobitných predpisov¹⁴⁰⁾,
i) obhospodarovateľa lesa podľa osobitného predpisu¹⁴¹⁾,
j) osoby vykonávajúcej činnosti s lesným reprodukčným materiálom¹⁴²⁾,
k) vyplývajúcich zo správy majetku štátu, úloh poľovníckej organizácie a užívateľa poľovných pozemkov podľa osobitného predpisu¹⁴³⁾,
l) hospodárskeho subjektu alebo prepravcu dreva podľa osobitných predpisov¹⁴⁴⁾,
m) vyplývajúcich z obchodnoprávnych vzťahov týkajúcich sa pozemkov, ktorých správa je predmetom prechodu správy.
(8) Odseky 2 až 7 sa primerane vzťahujú na prechod práv a povinností správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu a Slovenského pozemkového fondu podľa osobitných predpisov^100aaa), vzťahujúcich sa na pozemky nezistených vlastníkov vrátane podielov nezistených vlastníkov na pozemkoch vymedzené v § 65b ods. 9.
(9) Správca lesného majetku vo vlastníctve štátu, Slovenský pozemkový fond a správy národných parkov v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky do dátumu prechodu správy pozemkov upravia podrobnosti o prechode správy majetku a s tým súvisiacich práv a povinností podľa odsekov 2 až 8 vrátane práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov zamestnancov v protokole o prechode správy majetku, ktorý obsahuje najmä vymedzenie majetku, ktorý prechádza do správy správ národných parkov, s tým súvisiace práva a povinnosti a spôsob rozdelenia pozemkov vo výlučnom vlastníctve štátu sčasti zasahujúcich do územia národného parku. Ministerstvo a ministerstvo pôdohospodárstva spoločne koordinujú a určujú postup správcov lesného majetku vo vlastníctve štátu, Slovenského pozemkového fondu, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a správ národných parkov podľa prvej vety."
Poznámky pod čiarou k odkazom 128 až 144 znejú:
"¹²⁸⁾ Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
¹²⁹⁾ § 17 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 50 a § 50a zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
¹³⁰⁾ Napríklad zákon č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 97/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
¹³¹⁾ § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
¹³²⁾ Prvá časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
¹³³⁾ Zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
¹³⁴⁾ Zákon č. 97/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
¹³⁵⁾ § 3 písm. a) zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení neskorších predpisov.
¹³⁶⁾ Napríklad § 13 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 51b zákona č. 326/2005 Z. z., § 12 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. v znení zákona č. 110/2018 Z. z.
¹³⁷⁾ Zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
¹³⁸⁾ Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
¹³⁹⁾ Napríklad druhá a tretia časť zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 15b ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, § 50 až 50b zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
¹⁴⁰⁾ Napríklad tretia a štvrtá časť zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 15b ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
¹⁴¹⁾ § 2 písm. p) a § 4 až 4g zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
¹⁴²⁾ § 2 písm. y) zákona č. 138/2010 Z. z.
¹⁴³⁾ Zákon č. 274/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
¹⁴⁴⁾ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12. 11. 2010) v platnom znení.
Zákon č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
2. Za čl. I sa vkladajú nové články II až IV, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení zákona č. 42/1992 Zb., zákona č. 93/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 186/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 205/1996 Z. z., zákona č. 64/1997 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 175/1999 Z. z., zákona č. 456/2002 Z. z., zákona č. 172/2003 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 12/2004 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 595/2006 Z. z., zákona č. 523/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 285/2008 Z. z., zákona č. 396/2009 Z. z., zákona č. 139/2010 Z. z., zákona č. 359/2010 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 140/2014 Z. z., zákona č. 122/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 158/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 17 ods. 1 písm. a) bode 6 sa za slovami „republiky, štátny podnik" vypúšťa čiarka a slová „Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici".
2. V § 17 ods. 1 písm. a) sa dopĺňa bodom 7, ktorý znie:
„7. ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a krajiny.^16ab)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 16ab znie:
^„16ab) § 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
3. V § 18 sa za slovami „pozemkový fond" vkladá čiarka a za slová „organizácia ochrany prírody a krajiny" a za slovom „fondu" sa vkladá čiarka a slová „organizácie ochrany prírody a krajiny".
Čl. III
Zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 256/2001 Z. z., zákona č. 420/2002 Z. z., zákona č. 518/2003 Z. z., zákona č. 217/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 285/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 499/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 139/2010 Z. z., zákona č. 559/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 145/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 115/2014 Z. z., zákona č. 363/2014 Z. z., zákona č. 122/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 153/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 119/2019 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z. a zákona č. 151/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 ods. 2 druhej vete sa slová „správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu^5a)" nahrádzajú slovami „správcom, ktorým je správca lesného majetku vo vlastníctve štátu^5a) a organizácia ochrany prírody,^5aa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 5aa znie:
„^5aa) § 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
2. V § 34 ods. 3 druhej vete sa slová „lesnými pozemkami,^22c)" nahrádzajú slovami „lesnými pozemkami^22c) a pozemkov, s ktorými nakladá organizácia ochrany prírody a krajiny,^22d)".
3. V § 34 ods. 14 sa na konci vety pripájajú tieto slová „a organizácia ochrany prírody a krajiny vo veciach pozemkov, podľa osobitného predpisu^23haa)''.
Poznámka pod čiarou k odkazu 23haa znie:
"^23haa) § 65a ods. 2 písm. s) a § 65b ods. 5 a 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. .../2021 Z. z."
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 219/2000 Z. z., zákona č. 193/2001 Z. z., zákona č. 419/2002 Z. z., zákona č. 503/2003 Z. z., zákona č. 549/2004 Z. z., zákona č. 218/2005 Z. z., zákona č. 537/2006 Z. z., zákona č. 396/2009 Z. z., zákona č. 139/2010 Z. z., zákona č. 241/2012 Z. z., zákona č. 57/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 34/2014 Z. z., zákona č. 115/2014 Z. z., zákona č. 24/2015 Z. z., zákona č. 122/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 153/2017 Z. z. a zákona č. 180/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4 ods. 3 veta za bodkočiarkou znie: „ak ide o lesný pozemok alebo pozemok nachádzajúci sa v národnom parku, aj správca, ktorým je správca lesného majetku vo vlastníctve štátu^7aa) a organizácia ochrany prírody a krajiny^7ab) (ďalej len „správca")".
Poznámky pod čiarou k odkazu 7aa a 7ab znejú:
"^7aa) § 2 písm. q) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
^7ab) § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
2. V § 7 ods. 1 štvrtej vete sa za slovami „lesné pozemky" vkladajú slová „alebo pozemky podľa osobitného predpisu, 13a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:
„^13a) § 65b ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení zákona č. .../2021 Z. z."
3. V § 13 veta za bodkočiarkou znie: „obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky alebo pozemky podľa osobitného predpisu, 13a)".
4. V § 16 ods. 1 písm. c) sa za slovami „lesné pozemky" vkladajú slová „a pozemky podľa osobitného predpisu, 13a)''.
5. V § 16 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 3 sa vypúšťa odkaz „30aa)" vrátane poznámky pod čiarou."
3. Čl. II znie:
„Čl. II
Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona č. 275/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 360/2007 Z. z., zákona č. 540/2008 Z. z., zákona č. 499/2009 Z. z., zákona č 117/2010 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 115/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 153/2017 Z. z., zákona č. 110/2018, zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 158/2019 Z. z., zákona č. 355/2019 Z. z., zákona č. 120/2021 Z. z. a zákona č. 310/2021 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa citácia „v § 65 ods. 1 písm. k) devätnásty bod zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny" nahrádza citáciou „§ 65 ods. 1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov".
2. V § 16 ods. 4 písm. e) sa slová „organizácia ochrany prírody" nahrádzajú slovami „organizácia ochrany prírody a krajiny^25a)" (ďalej len „organizácia ochrany prírody").
Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie:
"^25a) § 65 ods.1 písm. k), § 65a a § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov".
3. V § 16a ods. 2 sa nad slovom „prírody" vypúšťa odkaz 27a a poznámka pod čiarou k odkazu 27a.
4. V § 28 ods. 4 a 5 sa vypúšťajú slová „a krajiny".
5. V § 50 ods. 3 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „a lesných pozemkov a iného lesného majetku vo vlastníctve štátu v národných parkoch, ktorých správa bezodplatne prechádza na organizáciu ochrany prírody".
6. V § 50 ods. 7 sa slová „zriadenej ministerstvom" nahrádzajú slovami „v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva".
7. V § 50 sa za odsek 18 vkladá nový odsek 19, ktorý znie:
„(19) Správca v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky uvádza na trh drevo a výrobky z dreva pochádzajúceho z národného parku prostredníctvom organizácie lesného hospodárstva v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva v rozsahu, ktorý upravia zmluvou."
Doterajší odsek 19 sa označuje ako odsek 20.
4. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
„Čl. III
Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 ods. 2 sa za slová „pozemkový fond" vkladá čiarka a slová „štátna organizácia ochrany prírody a krajiny^7a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:
"^7a) § 65b zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
5. Čl. III znie:
„Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2022 okrem čl. II až VI, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2022."
Pán predseda, skončil som. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Na včerajšieho predrečníka chcem reagovať.
Veľmi pekne si to ako zhodnotil aj povedal, že ochrana prírody, súhlasím s tým, sa stala politickou témou, žiaľ, hej, nemala by byť, ale stala sa. Pozri sa, pán kolega, poviem ti takto. Letné prázdniny, ktoré tuná boli, tak boli poslanci, Filip Kuffa chodil do regiónov, stretával sa s týmito ľuďmi. A vo všeobecnosti tie stretnutia, ktoré ako prebiehali, tí súkromní vlastníci a vlastníci ako takí bránili sa tejto reforme, ktorá je tuná.
Tak ako si to v rozprave spomenul, že bezzásah nie je všeliekom. My v zásade nie sme proti bezzásahovým územiam, ale v akej výmere, a to je podstatný rozdiel. Tu keď sa ma pýtali minule, tak boli tuná protestujúci, že aký mám ako na to názor, na ten bezzásah alebo proste na tie národné parky. Tak som im odpovedal, prosím vás pekne, pýtali sa na vzdelanie. Hovorím, že čo vy chcete, ja som rozprával s lesníkom, ktorý v TANAP-e robí 40 rokov. On hovorí, za 40 rokov nič iné okrem kalamity nespracovali, nijaká ťažba sa nerealizovala. To nie je pravda, že my máme vydrancované lesy a podobne. Máme tuná veterné kalamity ale aj škodcov, ktorí nám ničia lesy, a lesníci sú predovšetkým tí, ktorí sanujú ako toto drevo. A podstate čo je lepšie? Nechať, zachovať, zanechať tú uhlíkovú stopu, ktorá zostane priamo v lese a to drevo zhnije a sa znehodnotí? Alebo máme snáď z toho nejaké benefity.
Nehovoriac o tom, že prijatím tohto zákona my vyháňame ľudí z vidieku. Kde pôjdu pracovať? No nepôjdu len do Bratislavy, oni pôjdu rovno do Rakúska alebo do Nemecka, alebo do sveta ako pracovať. A čo majú ľudia prácu v lese, v poľnohospodárstve, tu im ešte aj ten zbytok zlikvidujeme.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, ja som si všimol, že vy ste vo svojom prejave povedali, že opatrne s tými zmenami na vidieku. Symbolom súčasného vidieka je stagnácia a úpadok v mnohých prípadoch. A túto stagnáciu môže zmeniť len reforma. Vidíte sám, že ja som bol na stretnutí s občanmi v obci Stakčín v Národnom parku Poloniny a tam naozaj k tomu vyľudňovaniu vidieka už dochádza. Tam máte opustené domy na pohraničí a vieme, že tá bezbrehá ťažba to nezmenila, a to že ľudia s reformami nie sú spokojní, to nie je výsledok len týchto reforiem.
To je tým, že mali sme tu vládu Mečiara, sľuboval Švajčiarsko, ľudia sa Švajčiarska nedočkali, sú sklamaní a frustrovaní. Potom tu prišiel Dzurinda, sľuboval uťahovanie opaskov, ľudia sa lepšieho života nedočkali a aj preto sú sklamaní. Potom prišiel pán Fico, sľuboval sociálny štát a vieme, ako to dopadlo, takže preto ľudia veľmi so strachom a bojazlivo reagujú na akúkoľvek reformu. Preto je ten strach, to je dlhodobá frustrácia, ktorá je v tejto spoločnosti, nie len výsledok týchto posledných mesiacov. Ja hovorím, že práveže reforma môže naštartovať zmenu na tomto vidieku a je to jedna z posledných šancí, ako tento vidiek oživiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Karahuta, pri odôvodňovaní toho rozsiahleho pozmeňujúceho návrhu si uviedol niekoľko veľmi podstatných vecí, na ktorých ten pozmeňujúci návrh vlastne stojí. Ja sa musím stotožniť s mnohými z nich.
Predovšetkým si upozornil na to, že ochrana prírody má hlavne spájať a nie rozdeľovať, čo sa teraz vlastne deje. Aj táto téma rozdeľuje národ, že reforma má byť zameraná na človeka a ja by som súhlasil aj s pánom kolegom Potockým, pokiaľ by bolo na konci tejto reformy vidieť, čo sa vlastne na tom vidieku ide také pozitívne urobiť, čo tam tí ľudia idú vlastne robiť, keď vlastne naopak sa obávame alebo obávajú sa tí, ktorých sa to najviac týka, že mnohí práve prídu ešte o prácu. Tak čo to vlastne na konci toho, budete to ten prírode blízky turizmus a ten zabezpečí rozvoj toho vidieka? Práve naopak, tak ako si správne uviedol, podľa mňa je tu nebezpečenstvo tendencie, že sa ľudia budú sťahovať ďalej do miest, že sa prispôsobíme tomu celosvetovému trendu, ktorému zatiaľ odolávame.
U nás je, vieme dobre, že je tendencia skôr z miest sa sťahovať naspäť na vidiek. Mestá sa zmenšujú a niektoré obce sa zväčšujú, ale po takejto reforma, ak to tak môžme nazvať, budem asi skôr k tomu celosvetovému trendu, že mestá sa budú zväčšovať a vidiek sa nám bude ešte viacej vyľudňovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Pán predseda výboru, ja ťa vnímam veľmi pozitívne, ale ja keď som si mal možnosť vypočuť dva pozmeňovacie návrhy a aj tvoj, ktorý si tu skoro hodinu čítal, pri zákone, ktorý bol na začiatku v máji na dve strany a teraz máme 13 -14 stranové pozmeňovacie návrhy, kde nevie vládna koalícia, vládni poslanci zodpovedať základné otázky, ako to v skutočnosti dopadne s touto reformou, povedali á, nepovedali bé. Taký príklad aj toho, ty si o tom hovoril, ak sa bezzásahovo za tie všetky veci, ako všetci dobre vidíme to zneužívanie tej situácie zo strany mimovládnych organizácií a tretieho sektora, kde ukážu holinu niekde na kopci a povedia, ako tí zlí lesníci to všetko tam vyťažili a nepovedia bé, že sa to vyťažilo preto, lebo tam padla napríklad veterná kalamita, že to všetko sfúklo, popadali tie stromy jak zápalky, ale oni to zneužívajú túto situáciu. Je veľmi zneužívané toto celé.
A mňa mrzí, že sme sa dostali až do tohto štádia. Ja za chvíľku idem vystupovať. Poviem viacej k tomu, ale myslím si, že jediná cesta pri tejto tzv. reforme, ktorá sa spravila bez akejkoľvek odbornej širokej komunikácie s verejnosťou, tak jediná cesta je túto novelizáciu stiahnuť. To je jediná cesta. Žiaden pozmeňovací návrh nepomôže tomu, lebo od začiatku je to nastavené úplne zle. A mali vládni poslanci a hlavne vláda nastaviť komunikáciu tak, aby to bolo spoločensky odkomunikované. Opozícia... (Prerušené vystúpenie časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán Karahuta, my tu teraz zažívame naozaj bizarnú situáciu, kedy sme mali možnosť počuť dva pozmeňujúce návrhy. My sme včera reagovali na ten pozmeňujúci návrh, že tí neštátni vlastníci boli oklamaní tou novelou. Že sa tvrdilo im, že sa ich to nedotkne. Následne nás tu pán kolega Šíbl vysmial a povedal nám, že máme čítať v podstate s porozumením a odcitoval nám, že dotýka sa iba štátnych pozemkov a stále tie reči dokola bla, bla, bla. Následne si ty vystúpil s tvojím pozmeňujúcim návrhom a potvrdil si v podstate naše výčitky, čo sme vytýkali. Váš pozmeňujúci návrh je v tomto smere lepší, jemnejší, ide viac v ústrety tým neštátnym vlastníkom. Lebo tie menšinové podiely štátu na spoločných nehnuteľnostiach vlastne zostanú tak, ako sú. A kde má štát väčšinový podiel, tak to prejde pod správu MŽP, keď teda prejde ten pozmeňujúci návrh.
Každý tu hovorí o tej reforme, že potrebujeme ju, že bez nej sa proste nezaobídeme a my sme tu vtláčaní do nejakej takej pozície, že sme proti reforme. Nie sme proti reforme. Keď sa tuná v pléne hocikoho spýtate z poslancov, či je proti reformám, no nie je, ale sme proti takýmto reformám, ktoré v podstate nič neriešia a v konečnom dôsledku majú za následok to, že sa to dotýka neštátnych vlastníkov. A tu sa nebavíme o nejakej ťažbe dreva. Kto to tu pletie ťažbu dreva. Tu sú jednoducho dotknuté vlastnícke práva a ožobračovanie človeka žijúceho na vidieku. A s tým my súhlasiť nikdy nebudeme.

Môžem. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som asi takto globálne všetkým najprv poďakoval za príspevky. A ono sa vlastne všetky príspevky točili okolo jedného - o zachovanie života na vidieku.
Vyľudňovanie vidieka, vyľudňovanie vidieka, a to je jedno, či ju spôsobil Mečiar, alebo neviem kto, to teraz nie je podstatné. Povedzme si pravdu, je to genocída. Genocída znamená zničenie genetického materiálu. Ak človek odíde stade z východu, veď z Prešovského kraja odchádza ročne 8-tisíc ľudí do stratena. Či už zomrie alebo potom trošku vulgárne to poviem alebo odíde niekde vonku, ten genetický materiál odíde. Veď to je základ všetkého. A my nesmieme dovoliť, aby pod vplyvom hocijakej reformy sme stratili to najcennejšie, a to je kvalitný ľudský genetický materiál, ktorý naši rodiča, prarodiča budovali roky.
A čo sa týka tej reformy. V čom ja mám obavy, prečo sme pripravili ten pozmeňovací návrh, je v tom, že ozaj nechceme dovoliť, aby sa porušili ústavné práva vlastníkov. Robme reformy, ale neporušujme tie ústavné práva. My nemáme pozemkové úpravy urobené tak, že 20-hektárový podnik je štátny a 20-hektárový je súkromný. To je ako mak s cukrom porosypované. Akonáhle spravíme zásah do štátneho, okamžite sa to týka aj súkromného. Veď každý, kto pozná trošku situáciu a spoluvlastnícke vzťahy na Slovensku, vie dobre, že je to striedačka. Mak - cukor, mak - cukor. Tak buďme zodpovední! Nenechajme tých ľudí, aby doslova nahnevaní, aby nám opúšťali vidiek. Pretože odchodom z vidieka nekončí len tá práca. Odchádzajú nám tradície, všetky zvyky, odchádza nám kultúra, to ideme do miest a tam sa budeme kŕmiť v supermarketoch? Toto chceme? To nechceme. Preto budeme trvať na to, aby tie ústavné práva neboli porušované na vidieku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Kolegyne (reakcia z pléna), prosím? Kolegyne, kolegovia, milí priatelia, hlavné tí, čo to počúvate aj v rámci celého Slovenska, ja by som úplne na začiatku možno tak na uvoľnenie atmosféry povedal. Dámy a páni, takto sa to nerobí, do psej matere. Takto sa to nerobí, kolegyne, kolegovia z vládnej koalície. Vidíte samotný postoj aj pána predsedu výboru zo SME RODINA. Takto sa takéto reformy nerobia. Presne to povedal aj Filip Kuffa. Ani my v opozícii nie sme proti reformám, ale nie takýmto spôsobom.
Na začiatku poviem, že taký postoj strany SMER - sociálna demokracia, také vyhlásenie možnože aj pre koaličných poslancov a pre širokú verejnosť. Dámy a páni, v prípade, že by prešla táto novelizácia tak, ako je nastavená aj s týmto pozmeňovacím návrhom, ktorý predložil pán Šíbl, tak dávam také verejné vyhlásenie, že, a to si kľudne môžte aj poznačiť, strana SMER - sociálna demokracia vyhrá najbližšie voľby či budú o rok, o rok a pol alebo v riadnom termíne, tak táto novelizácia, ktorú keď schválite, bude jedna z prvých, ktorú zmeníme do pôvodného režimu. A nastavíme proces takým spôsobom, aby sa táto reforma spravila tak, aby s ňou súhlasili všetci, aby bola nastavená tak, aby sa neničil vidiek po celom Slovensku. Je to v prvom rade úlohou nás všetkých. Nikto z nás nechce ísť tou cestou, ktorú tu niektorí popísali. Sme za reformu. Aj my súhlasíme s tým, aby tá správa, to všetko vlastníctvo, správa išlo pod jednu strechu. Ale nie takýmto spôsobom. Takže dávam také verejné vyhlásenie. Ak toto prejde, tak to bude jeden z prvých zákonov.
Keby ste išli do tejto reformy správy národných parkov takým spôsobom, že to komunikujete s odbornou verejnosťou, že nemáte, nechcem povedať v uliciach, ale nemáte oponentov z hľadiska lesníkov, poľovníkov, rybárov, súkromných vlastníkov lesov, urbariátov, pozemkových spoločenstiev, všetkých dotknutých, ktorí proste poukazujú, že sú tam chyby, zlé veci, lebo to prinesie práveže opačný efekt. Tak keby ste to nastavili normálne, tak by s tým súhlasila aj opozícia, súhlasili by s tým dotknuté organizácie. A mali by sme túto reformu nastavenú tak, aby sa v budúcnosti nemusela rušiť. Ale vy ste to tak nespravili. Obišli ste akýkoľvek proces, obišli ste ho tým, že ste to na hulváta položili poslaneckým návrhom. Nedal to ani minister, aby sa vyhol akejkoľvek diskusii.
A už tu aj spomínané pánom Šíblom a stále omieľané niektorými koaličnými poslancami, však sme zabezpečili medzirezortné pripomienkové konanie v duchu troch týždňov. Pri tak zásadnej reforme, ktorú idete robiť, dáte tri týždne. To sa robí rok, rok a pol. Ste mohli na začiatku volebného obdobia začať o tom hneď diskutovať a niekde po roku a pol sa to mohlo úplne v inom procese schváliť a nastaviť. Hovoríte o tom, že ste robili cez leto alebo po lete nejakých deväť pripomienkových konaní, resp. deväť stretnutí po Slovensku. No, bohužiaľ, videli sme tu realitu tých stretnutí, kde ste sa možnože prvýkrát na prvom, druhom ešte ako tak snažili aj s odbornou a širokou verejnosťou v tých dotknutých regiónoch komunikovať a potom ste sa začali zatvárať za dvere a utekať zadnými vchodmi, lebo ste sa báli akejkoľvek odbornej diskusie s týmito dotknutými. Nehovoriac o 134 námietkach, ktoré boli vznesené, a z toho ste akceptovali iba 25.
Dámy a páni, myslím si, že už viacerí to tu povedali, nikto z nás nie je proti ochrane prírody, lesa, pôdy a všetkého toho, čo tu na Slovensku máme. Každý je za tú ochranu, každý z nás. Ale nie takým spôsobom, ako to chcete nastaviť touto novelizáciou zákona o ochrane a nezmyselným, podľa mňa úplne zlou novelizáciou ešte a 14-stranovým pozmeňovacím návrhom. Hovorím, myslím si, že pozrite si fotky, dokumentácie z roku napríklad 1900, ako vyzerala lesnatosť na Slovensku a kde sa nachádzame teraz - 10, 20, 30 % navyše lesnatosti na Slovensku, a to vďaka tým lesníkom, tým generáciám lesníkov, ktorí na Slovensku fungovali. Tí, ktorí teraz hovoria, že to, čo teraz idete spraviť, je veľmi zlé. Hovoríme o tom, že koľko tu ťažíme my na Slovensku. No pokiaľ ja mám dobré čísla, tak viacej nám prirastie tej drevnej hmoty, ako vyťažíme, takže to je plusové. Je to stále také zneužívanie tým tretím sektorom a mimovládnymi organizáciami.
Veľmi v krátkosti ešte pripomeniem kolegom a kolegyniam, že samotný poslanecký návrh, ktorý tu je, a to že v dôvodovej správe ste hovorili o tom, že to nemá negatívny vplyv na financie, nemá to negatívny vplyv na sociálne prostredie, na verejnú správu, je úplný opak. Práveže to bude mať veľmi negatívne, veľmi negatívne vplyvy. A, samozrejme, aj samotné ministerstvo financií hovorí o tom, že nie sú riešené finančné zdroje, nie je to kryté. Všetci teraz argumentujete plán obnovy a odolnosti, potom argumentujete nejakým novým programovacím obdobím z hľadiska eurofondov. Ale čo potom, keď toto skončí? Kto to bude ďalej financovať? Nemáte vôbec finančne nastavené tieto veci. Samozrejme, nehovoriac o ďalších veciach a že už tu viackrát bolo aj spomenuté, že sa to dotkne množstva pracovných miest v tých regiónoch. Samotný, samotný vidiek bude dotknutý. V určitých analýzach došlo k tomu, že až 7-tisíc pracovných miest je priamo alebo nepriamo ohrozených. Nehovoriac o tom, že to má aj dopad z hľadiska samospráv na dane z nehnuteľností, výpadok podielových daní, zníženie odvodu daní, sociálnych, zdravotných odvodov, čo budú mať tiež miliónové výpadky. No a nehovoriac o tom, že vôbec nie je predložená a nikto z nás nevidel žiadnu dopadovú štúdiu k presunu týchto lesov a, samozrejme, aj pozemkov.
Pritom vieme, že napríklad podnik Lesy Slovenskej republiky podlieha režimu hospodárenia podľa zákona o štátnom podniku, to je 111/1990 Z. z. a rozdelenie podniku podlieha jeho § 14. Preto napríklad v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a životného prostredia mali byť pripravené ekonomické, sociálne a ekologické dopady štúdie tohto celého. Podnik Lesy v súčasnosti má nepriaznivú ekonomickú situáciu. Áno, viacerí to vnímame, ale treba si položiť otázku, že prečo. Najjednoduchšie vysvetlenie je kvôli tomu, že ceny dreva ovplyvňované kalamitou, kalamitnou situáciou veľmi klesli. Skutočnosť je ale fakt, že napríklad obdobný štátny podnik v Českej republiky v tomto období dokázal spracovať a u nich vzniknutú kalamitu a dokonca vyvážať drevo aj do Slovenska. To je ten príklad toho, že u nás padne kalamita na Slovensku a rôzne organizácie, tretí sektor, mimovládne, Štátna ochrana prírody začnú blokovať a robiť všetko preto, aby sa táto kalamita nevyťažila. Nechajú to tam, však ten les sa s tým vysporiada. Áno, vysporiada za tristo rokov. A inde v Čechách, kúsok tu hneď vedľa, to vyťažia, spracujú, prídu lesníci a úplne inak to funguje. Samozrejme, ako som povedal, v Čechách ten podnik je ekonomicky stabilný a zisky mu rástli. Ale v slovenských lesných podnikoch sa neustále bojuje v prípade kalamity a najmä s povoleniami na spracovanie ťažby a hlavne teda zo strany životného prostredia.
Dámy a páni, skúsme si pripomenúť a povedať ešte, už to tu viackrát odznelo aj v prvom čítaní, ale my hovoríme stále o chránených územiach, národných parkoch na Slovensku a keď si pozrem takú tú základnú analýzu v rámci určitých krajín Európskej únie, kde Slovensko je top v rámci rozlohy podielu národných parkov, na v porovnaní s rozlohou štátu. My sme na 7,5 percentách a krajiny, ako je napríklad Česko, ktoré má 1,5 % rozlohu národných parkov, Bulharsko 1,7 %, Chorvátsko 1,8 %, Nemecko 2,7 %, Rumunsko 1,3 %, Švédsko 1,6 %. Takže už z tohto vidieť, kde sa my v skutočnosti nachádzame. Ten systém alebo ten, to naštartovanie tých národných parkov a toho celého, ako to tu chcete teraz spraviť, malo byť úplne inak. Mala sa začať riešiť samotná zonácia a by som povedal tak, že prehodnotenie veľkosti týchto jednotlivých národných parkov, ktoré máme. Však sme mali možnosť vidieť, ja neviem, mesiac, dva mesiace dozadu to bolo, keď sa začala zase diskusia po regiónoch, ako sa idú vyhlasovať chránené územia, ktoré začali, chvalabohu, sa to zastavilo, ale vďaka tým ľuďom z tých regiónov, kde bez nich sa na hulváta začali zase robiť rôzne prerokovania, kde sa začali tieto územia vyhlasovať. Len vyhlasujeme, vyhlasujeme, vyhlasujeme.
Ja mám niekedy taký pocit, že my chceme, my sa chceme, tak ako sme teraz z hľadiska potravinovej sebestačnosti na úrovni niekde, ja neviem, 38 - 39 %, kde v prípade dreva, drevnej hmoty sme sebestační, lebo sme, patríme medzi top krajiny z hľadiska lesnatosti v rámci Európskej únie, tak mi to pripadá tak, už som to tu viackrát aj povedal v tomto pléne, že ten tretí sektor a mimovládne organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia, ktoré sú financované aj z tých eurofondov nezmyselne na rôzne projekty, tak vytvoríme zo Slovenska jeden veľký národný park, budeme všetko na Slovensku chrániť a budeme zo zahraničia dovážať drevo sem na Slovensko. Budeme ho sem dovážať. Však už vidíme, ako to aj teraz funguje. Že sa sem vyvezie slovenské drevo, dovezú sa sem zo slovenského dreva stoličky, stoly, skrine a neviem čo všetko. A mne to niekedy pripadá tak, jak keby toto bol zámer tých mimovládnych organizácií a tretieho sektora.
Chcel by som, musím tak troška preskočiť. Včera som mal možnosť si prečítať také vyjadrenia, stanovisko na facebooku ministerstva životného prostredia, dámy a páni. Neviem, či ste to čítali, ale akože som otváral oči. A ja by som začal k tomu tak, že viete, jak sa hovorí, že: keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. A to je presne príklad toho, čo včera ministerstvo životného prostredia napísalo na sociálnu sieť. A musím to tu povedať a odznieva to z celého Slovenska. Minister Budaj sa stal hovorcom a predĺženou rukou environmentálnych aktivistov, občianskych združení a mimovládnych organizácií, ktoré už skoro 20 rokov za cudzie peniaze obmedzujú a bránia obhospodarovať lesné pozemky pod zámienkou ochrany medveďa, hlucháňa, vlka a podobne. Viete, ako sa hovorí: projekty, projekty, projekty rovná sa peniaze, peniaze, peniaze.
Ja by som vám, kolegyne, kolegovia, povedal taký úryvok z jedného článku o tom, čo som teraz povedal, že peniaze, peniaze, peniaze rovná sa projekty, projekty, projekty. A to je presne príklad tých environmentálnych aktivistov, občianskych združení a mimovládnych organizácií, ktoré cez rôzne tie projekty získali niekoľkomiliónové granty. Zo získaných rôznych týchto financií si kúpili terénne autá, počítačové vybavenie, telefóny, kamery, rôzne webstránky si povytvárali, vyúčtujú si cestovné príkazy, ubytovanie, administratívu. Ja keď som sa rozprával s lesníkmi po celom Slovenku a tí mi hovoria, že: my keď stretneme týchto ochranárov v lese, najkvalitnejšie oblečenie, najkvalitnejšie, najdrahšie stotisícové autá, technika za niekoľko miliónov eur.
Toto chceme na Slovensku? Takto chceme využívať finančné prostriedky? A podľa mňa toto je celý zámer zo strany ministerstva životného prostredia, zo strany ministra Budaja, ktorý nechcel ako minister to predložiť, tak to dal cez poslancov, aby obišiel určitý legislatívny proces. A tu je cieľ prostredníctvom, za chvíľu ponúknutých finančných stoviek miliónov eur, ktoré majú ísť cez plán obnovy a odolnosti a cez nové programovacie obdobie, nové programovacie eurofondy, naliať tieto finančné prostriedky do tretieho sektora mimovládnych organizácií. Ja to tak vnímam. Lebo keby ste mali fakt úprimný záujem v rámci tých národných parkov spraviť nejakú zmenu a nastaviť tento proces, tak to robíte úplne iným spôsobom. Robíte to tak, že to komunikujete s tou širokou odbornou verejnosťou. Komunikujete aj s tou opozíciou, aby sa nestalo to, že potom, keď prídeme po vás, tak sa to celé zruší a zmení tak, aby sa to nastavilo správne.
A teraz, mi dovoľte, k tomu včerajšiemu statusu ministerstva životného prostredia. Zhromaždenie, minister a resp. stránka ministerstva životného prostredia sa vyjadruje k zhromaždeniu, ktoré pravdepodobne sa, teda asi malo na mysli to, ktoré sa má dnes konať pred Národnou radou o pol štvrtej, je to zhromaždenie, ktoré chce šíriť klamstvá a nenávisť. Dámy a páni, po prerokovaní zámerov ministerstva životného prostredia v regiónoch v jednotlivých parkoch je podľa mňa už nad slnko jasné, najjasnejšie, že nie práveže protestujúci, ale práveže ministerstvo životného prostredia chce šíriť klamstvá a nenávisť medzi občanmi. Práve ministerstvo životného prostredia. A myslím si, že diskreditácia slušných poľnohospodárov, poľovníkov, lesníkov, ľudí pracujúcich v týchto regiónoch po celom Slovensku v tomto procese nemala dosiaľ v histórii obdobu. A to napriek skutočnosti, že práve tieto skupiny obyvateľstva, ktoré som vymenoval, vytvárali pre nás krajinu, ktorú dnes v niektorých regiónoch voláme národné parky.
Áno, boli to práve tí ľudia, o ktorých, o ktorých hovorím. Vlna odporu voči zamýšľaným zmenám sa zodvihla až vtedy, keď práve predstavitelia rezortu vycestovali medzi ľudí a musím povedať, neviem, či ste mali možnosť vypočuť si niektoré tie diskusie alebo tie stretnutia, ktoré tam boli, musím povedať, že práve vďaka ich neprofesionalite, neznalosti, neodbornosti, rôzne lacné sľuby ukazovali obyčajným ľuďom to, o čo im v skutočnosti ide.
Po ďalšie. Začal, teda rokujeme tu dnes o tejto novele zákona, kde teda aj ministerstvo životného prostredia hovorí o tom, že je účelné tu vystupovania, teda aj ten tlak týchto ľudí, hlavne kvôli tomu, že chcú zamedziť čerpaniu finančných prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti a v tejto situácii sa chystajú pritom nejaké politické protesty, dámy a páni, ja som nevidel tam nejaké politické protesty. Ja môžem povedať sám za seba, za stranu SMER - sociálna demokracia, ja neviem, že by sme sa my zúčastňovali týchto stretnutí alebo takéhoto niečoho. To len taká, taká lacná argumentácia. A, samozrejme, že chcú zmariť užitočné a ľuďom prospešné reformy, nátlakové praktiky, šírenie klamstiev, nejaký tu ministerstvo dá na stránku, že extrémisticky huckajúcich slušných ľudí proti reforme legislatíve a že oni chcú dať viac peňazí a nové šance.
Dámy a páni, však ja neviem, či ako to ministerstvo životného prostredia na čele s ministrom Budajom ide popierať nejaké stretnutia ľudí niekde, ktorí chcú prejaviť svoj názor? To on práveže ide hovoriť? Však myslím si, že práve on by ich mal podporiť v tomto. A budem reagovať na to.
Práveže podľa mňa ministerstvo životného prostredia šíri v tejto súvislosti dezinformácie, akoby správcovia a vlastníci nemohli čerpať prostriedky z plánu obnovy a odolnosti a akoby sa regióny ani nemohli ďalej rozvíjať bez údajnej reformy národných parkov. Dámy a páni, pravdou však je, že tieto subjekty ich čerpať môžu, ich čerpať môžu. Ak, samozrejme, ministerstvo životného prostredia v príslušných výzvach určí, že tieto subjekty sú oprávnenými žiadateľmi. To je úplne jednoduchá, myslím si, že každý to chápe. V takomto prípade budú zdroje z plánu obnovy s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vynaložené účelne priamo do prírodného prostredia na jeho zlepšenie. A, samozrejme, prinesú aj potrebný rozvoj regiónu. Ale na druhej strane je pravdou aj to, že ministerstvo životného prostredia nechce reálne finančné prostriedky poukázať priamo oprávneným žiadateľom, preto potrebuje vytvoriť inštitúcie na presmerovanie týchto finančných tokov na neadresné a vo väčšine prípadov aj na nezmyselné fiktívne projekty ochranárskych odborných organizácií spolu s mimovládnymi ochranárskymi organizáciami, ktoré tak ako doteraz reálne zlepšenie stavu prírodného prostredia pri uplatňovaní bezzásahu, napríklad, napríklad v tých Smrečinách, treba sa ísť pozreť, nedocielili. Spomenúť môžem, tak ako sa to tu viackrát hovorilo, nedávno minuté miliónové projekty na sysle, hlucháne, vlky či monitoring medveďa. Dámy a páni, myslím si, že ani Európska únia nedokáže poskytnúť toľko zdrojov, koľko dokážu títo ochranári prírody nezmyselne minúť. A to je, to je realita, dámy a páni.
Zvlášť ďalší odsek, ktorý tam píše ministerstvo životného prostredia, na stránke: "Zvlášť poľutovaniahodné je konanie čelných predstaviteľov týchto súkromných vlastníkov pozemku a predstaviteľov Slovenskej lesníckej komory." Protivládne akcie?! Protivládne akcie! Protivládne, neviem, ja som to nevidel nejaké protivládne akcie, ale ministerstvo životného prostredia píše, že: "Protivládne akcie organizujú tieto organizácie spolu s politickými pohnútkami, pričom ochrana slovenského vidieka je iba falošnou zámienkou. Snaha zmariť prílev financií do zaostalých regiónov a poškodzovanie záujmov občanov a sociálny rozvoj slovenských regiónov." Dámy a páni, myslím si, že práve na tom, na tom statuse toho ministerstva životného prostredia je evidentne vidieť, kto a ako to vníma. Oni hovoria o tých politických tu nejakých protestoch, oni tu hovoria o tom, že niekto chce niečo zmariť a podľa mňa práveže je úplný opak a všetci, všetci dobre vieme, čo ministerstvo životného prostredia týmto všetkým sleduje.
Ďalej. Hovorí o klamstve, ktoré nastane vraj vyhlásenie avšak samo..., nastane vraj vyhlásenie, avšak, samozrejme, ako aj doposiaľ bez akejkoľvek kompenzácie. Skutočnosť je taká, píše ministerstvo životného prostredia z hľadiska súkromných vlastníkov, že: "... si ctí súkromné vlastníctvo. Neuskutoční sa žiadne vyvlastnenie. Zmena sa nebude týkať pozemkov v správe neštátnych vlastníkov. Nebude zavádzať ani žiadne obmedzenie na neštátnych pozemkoch, ani ináč sa ich nedotýka. Vyvlastnenie neprichádza do úvahy." Čiže to už tu spomínané viackrát je, že poslanci, ktorí to predložili, a ministerstvo životného prostredia hovorí o tom, že sa to nedotýka súkromných vlastníkov. A predseda výboru pre pôdohospodárstvo vo svojom pozmeňováku hovorí o tom, že sa to dotýka a to vyníma z hľadiska podielov v rámci spoločných nehnuteľností, kde sa to dotýka aj súkromných vlastníkov, podielnikov v rámci spoločnej nehnuteľnosti.
Dámy a páni, ja neviem ako. Na jednej strane hovoríte, že nedotýka, hovorí to aj ministerstvo životného prostredia, a na druhej strane predseda výboru dáva pozmeňovací návrh, kde to dáva preč. Však vy klamete tú celú verejnosť! A to je jednoznačne preukázateľné. A vy chcete od tých ľudí z tých regiónov, aby s tým súhlasili, keď to takto robíte?! Ja tomu nerozumiem, dámy a páni. Nerozumiem tomu. A takto sa to, takto sa to nesmie robiť.
Dovoľte mi, aby som, aby som aj stihol. Pán spravodajca, chcel by som, chcel by som dať procedurálny návrh, a to podľa rokovacieho paragrafu, podľa rokovacieho poriadku § 83 ods. 1, aby sa ďalej nepokračovalo o rokovaní o tomto, o tejto novelizácii tohto zákona, čiže dávam takýto procedurálny návrh. Chcem, aby ste dali potom o tom hlasovať, aby sa ďalej nepokračovalo. Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a páni, ja viem, teda máme to zakázané, ale ja som tu videl ministra hospodárstva Sulíka, ktorý to tu veľkolepo ukazoval minulý týždeň. Ja by som vám chcel ukázať, len tí, ktorí to vidíte, dva obrázky. (Rečník ukazuje materiál s fotkami.) Dva obrázky - jeden je pustatina, vysušený les a na druhom je krásny les. (Reakcia z pléna.) Pán kolega, no super.
No a to je obrázok vrchný a obrázok dolný. Samozrejme, že my chceme, aby ten les produkoval kyslík, ukladal uhlík, zmierňoval výkyvy mikroklímy, zabraňoval, samozrejme, erózii pôdy, aby spĺňal vodohospodársku funkciu, rôzne úkrytové a pobytové podmienky pre rôzne živočíchy, aby bola vyššia biodiverzita. Aby sa zmierňovalo vysúšanie vetrov, vytváranie chládku, zachytávanie prachových častíc vo vzduchu a rôzne ďalšie veci. To chceme od toho lesa. A keď som vám ukázal ten obrázok á a obrázok bé, tak, samozrejme, ten obrázok bé to spĺňa, resp. vrchný, dolný. No a, bohužiaľ, ten, resp. super, ten spodný obrázok, ktorý je krásny a presne plní všetky tie funkcie lesa. Ide o obhospodarovaný les lesníkmi v dnešnom Národnom parku Muránska planina, ktorý je, samozrejme, prebudovaný aktívnym manažmentom prírode blízkeho hospodárenia práve tými lesníkmi, tí lesníci. A ten vrchný obrázok, ktorý je totálne vysušený, úplný les, tam kde by mal akože žiť ten hlucháň, a to všetko by malo fungovať, je spôsobený vo vysokohorských smrečinách tzv. samovývojom v Belianskych Tatrách, ktoré chcú tí mimovládne organizácie a tretí sektor. Toto je presne príklad toho, ako to vnímajú a toto podľa mňa chce ministerstvo životného prostredia.
Dámy a páni, ja by som ešte sa dotkol aj toho, že máme tu pozmeňovací návrh jeden, druhý. Jeden pozmeňovací návrh predložil predseda výboru SME RODINA pán Karahuta, ktorý nejakým spôsobom do veľkej miery upravuje to, čo predkladá zase pán Šíbl svojím pozmeňovacím návrhom. V máji sme dostali zákon na dve strany, teraz máme pozmeňovacie návrhy na štrnásť a trinásť strán. Ja nerozumiem, toto keď vidí široká verejnosť a hlavne tí ľudia, tých možnože 7-tisíc ľudí, ktorých sa to priamo dotýka aj nepriamo dotýka v tých regiónoch z hľadiska vidieka, tak sa musia chytať za hlavu, povedať, že to čo tí naši zákonodarcovia v tom pléne v Národnej rade robia. To takýmto spôsobom idú o nás rozhodovať? Idú rozhodovať o vidieku?
Jediná cesta, akým spôsobom to nastaviť rozumne a nastaviť to tak, aby sa to prediskutovalo, koalícia, opozícia, všetky dotknuté organizácie, lesníci, poľovníci, vlastníci súkromných lesov, to musí prebiehať rok, rok a pol a nastaviť to tak, aby to fungovalo ďalej. Nemôžete to teraz, možnože o pár poslancov alebo verím, že to neprejde v pléne. Verím, že aj niektorí z koalície pochopia, že to je zle nadstavené, že to nesleduje ten cieľ, ktorý niektorí tu o tom hovoria, že nebudeme môcť čerpať finančné, my v skutočnosti chceme tým regiónom pomôcť a tak ďalej.
To vôbec tak nie je. Však som vám to povedal na úplne jednoduchom príklade. Vy hovoríte, že sa to nedotýka súkromných vlastníkov v tých regiónoch a predseda výboru predkladá pozmeňovací návrh, kde hovorí o tom, že to musí zrušiť, musí to zmeniť, lebo sa to dotýka súkromných vlastníkov.
Takže, dámy a páni, ja pevne verím, že tá snaha a myslím si, že každého z nás, ktorý tu sedí a ktorý to aj počúva, je chrániť, byť ekologickejší, chceme chrániť našu prírodu, naše bohatstvo, našu pôdu, naše lesy, ale nie takýmto spôsobom, nie takýmto, takýmito aj tými pozmeňovacími návrhmi. Pán Šíbl predloží pozmeňovací návrh, ktorý akože chcel to narýchlo zmeniť. Budaj v televízii prizná, resp. na tlačovej konferencii, že cez víkend sme niečo zbúchali, že štrnásť strán sme zbúchali cez víkend. Malo sa to dotýkať všetkých národných parkov, teraz to dajú akože na dva národné parky. Tam, kde je zonácia spravená, ale aj tak sa to, aj tak sa to potom bude budúci rok riešiť. Čiže teraz sa príjme tento pozmeňovací návrh pri tom zákone, tvárime sa, že sa idú iba robiť iba dva, tam kde je tá zonácia. Ale už potom podľa mňa po schválení tohto zákona s týmto pozmeňovacím návrhom, už potom sa nebude nikto pýtať poslancov v Národnej rade a nikoho sa, lebo už to bude tak, že budú to môcť riešiť na základe toho, ak ten zákon bude schválený. Presne tak.
Takže, dámy a páni, dal som procedurálny návrh a chcem poprosiť všetkých poslancov, že nech sa nad tým troška zamyslia, aby sme, nespravili chybu a nemuseli to potom dlhé roky naprávať.
Ďakujem veľmi pekne.

Uzatváram trinásť faktických poznámok na vaše vystúpenie.
Ako prvý pán spravodajca Karahuta.