48. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Od vás, pán poslanec, ma to, ma to osobne teší, lebo ako hovoria, ako hovoria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Karahuta, poprosím vás, vráťte sa na svoje miesto. (Pozn. red. : predsedajúci mylne označil protestujúceho poslanca, správne: „Patrick Linhart“. Smiech a ruch v sále.)
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Už to všetci videli, už to môžte zvesiť. Ako, ako hovoria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
No, ospravedlňujem sa.
Dobre, prerušujem schôdzu do 11.00 hodiny, kedy budeme pokračovať hlasovaním.
(Reakcie z pléna, protestujúci poslanec komunikuje pred rečníckym pultom.)
Áno, v poriadku. (Reakcie z pléna a neutíchajúci ruch v sále.) Dobre, máme prerušenú schôdzu, takže nech sa páči.
Ešte raz, pán poslanec? (Reakcia z pléna.) Neviedol som vtedy schôdzu, pán poslanec, asi si to pamätáte.
(Prestávka.)
Rozpracované
Vystúpenia
16:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:44
Patrick LinhartTakže poprosím vás, aby ste ma nenazývali opozičným poslancom len preto, že mám iný názor ako vy, liberál z SaS. Iný názor neznamená byť opozičný, iný názor znamená, že sme v sieni, v parlamentnej sieni, kde sa tieto názory môžu vyjadrovať. Preto to parlé, ten parlament, to slovo, môžem vám dať aj prednášku o parlamente, aby ste ako chápali, že kde sa teraz momentálne nachádzate.
Ja poprosím pani Zemanovú, ktorá je predsedkyňou klubu SaS, ktorá strašne rada rieši poslancov na koaličnej rade, aby si zapísala a pripomenula mi potom, že máme riešiť pána poslanca Kazdu, ktorý nevie rozdiel medzi opozičnými a koaličnými poslancami. A ja ho potom osobne na tej koaličnej rade preskúšam z tejto brožúrky.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.11.2021 o 16:44 hod.
BSc.
Patrick Linhart
Videokanál poslanca
Ja by som dal do pozornosti pánovi Kazdovi z SaS takú brožúrku, tá brožúrka je mená a tváre poslancov a v tej brožúrke máte tvár aj poslanca, ja viem, že to máte teraz ťažké s tými rúškami a tam máte pod tým menom a k akému hnutiu alebo strane sa hlási, alebo k akému je členom klubu. Ja som členom klubu, nie straníkom, ale som členom klubu SME RODINA. Len a pre vašu informáciu SME RODINA je váš koaličný partner, viem, že to môže znieť pre vás ako momentálne ako prekvapenie, ale dám vám základnú lekciu, aby ste pochopili rozdiel medzi opozičným a koaličným poslancom.
Takže poprosím vás, aby ste ma nenazývali opozičným poslancom len preto, že mám iný názor ako vy, liberál z SaS. Iný názor neznamená byť opozičný, iný názor znamená, že sme v sieni, v parlamentnej sieni, kde sa tieto názory môžu vyjadrovať. Preto to parlé, ten parlament, to slovo, môžem vám dať aj prednášku o parlamente, aby ste ako chápali, že kde sa teraz momentálne nachádzate.
Ja poprosím pani Zemanovú, ktorá je predsedkyňou klubu SaS, ktorá strašne rada rieši poslancov na koaličnej rade, aby si zapísala a pripomenula mi potom, že máme riešiť pána poslanca Kazdu, ktorý nevie rozdiel medzi opozičnými a koaličnými poslancami. A ja ho potom osobne na tej koaličnej rade preskúšam z tejto brožúrky.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:45
Ján BlcháčPán poslanec Kazda, som rád, že ste citovali výsledky analýzy alebo nejakej práce inštitútu environmentálnej politiky. Ja si to rád vyhľadám, pretože som si prečítal Parlamentný inštitút, čo hovorí o tej porovnávacej analýze s inými národnými parkami a možno, neviem, či vás počúval pán kolega Potocký, ktorý vystupoval pred vami, ale aj ďalší, ktorí pravidelne so železnou pravidelnosťou hovoria, že sa udrží zamestnanosť....
Pán poslanec Kazda, som rád, že ste citovali výsledky analýzy alebo nejakej práce inštitútu environmentálnej politiky. Ja si to rád vyhľadám, pretože som si prečítal Parlamentný inštitút, čo hovorí o tej porovnávacej analýze s inými národnými parkami a možno, neviem, či vás počúval pán kolega Potocký, ktorý vystupoval pred vami, ale aj ďalší, ktorí pravidelne so železnou pravidelnosťou hovoria, že sa udrží zamestnanosť. No tak napríklad Inštitút environmentálnej politiky, teraz ste to mali potvrdené, hovorí o tom, že pokiaľ bude 50-percentná bezzásahovosť, že tam príde k zníženiu zamestnanosti a z toho sú následne tie náklady v tej výške 11,5 mil. euro ročne. Takže som rád, že táto informácia zaznela, dúfam, že si ju osvoja všetci, ktorí doteraz snívajú o tom, že sa zamestnanosť nezníži.
A som rád tiež tomu, že ste nastolili ďalšie otázky, ktoré sú otvorené, a ktoré by bolo treba pri serióznom prístupe k reforme správy národných parkov prípade ich redukcii, zlučovaniu a podobne nastoliť vrátane financovania. A mňa by naozaj zaujímala kalkulácia tých 11,5 mld. eur, na čo všetko ide sa použiť tento balík z plánu obnovy a odolnosti, pretože zatiaľ sme to nikde nevideli a zdá sa, že je to zahmlené rúškom tajomstva. Takže v tomto naozaj bol váš príspevok hodnotný informačne a fakticky, dáta boli dané na stôl. A dúfam, že aj tí, ktorí tu sedia, resp. ktorí to počúvajú niekde v kanceláriách, že si to dobre zapamätajú.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.11.2021 o 16:45 hod.
Ing. PhD.
Ján Blcháč
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kazda, som rád, že ste citovali výsledky analýzy alebo nejakej práce inštitútu environmentálnej politiky. Ja si to rád vyhľadám, pretože som si prečítal Parlamentný inštitút, čo hovorí o tej porovnávacej analýze s inými národnými parkami a možno, neviem, či vás počúval pán kolega Potocký, ktorý vystupoval pred vami, ale aj ďalší, ktorí pravidelne so železnou pravidelnosťou hovoria, že sa udrží zamestnanosť. No tak napríklad Inštitút environmentálnej politiky, teraz ste to mali potvrdené, hovorí o tom, že pokiaľ bude 50-percentná bezzásahovosť, že tam príde k zníženiu zamestnanosti a z toho sú následne tie náklady v tej výške 11,5 mil. euro ročne. Takže som rád, že táto informácia zaznela, dúfam, že si ju osvoja všetci, ktorí doteraz snívajú o tom, že sa zamestnanosť nezníži.
A som rád tiež tomu, že ste nastolili ďalšie otázky, ktoré sú otvorené, a ktoré by bolo treba pri serióznom prístupe k reforme správy národných parkov prípade ich redukcii, zlučovaniu a podobne nastoliť vrátane financovania. A mňa by naozaj zaujímala kalkulácia tých 11,5 mld. eur, na čo všetko ide sa použiť tento balík z plánu obnovy a odolnosti, pretože zatiaľ sme to nikde nevideli a zdá sa, že je to zahmlené rúškom tajomstva. Takže v tomto naozaj bol váš príspevok hodnotný informačne a fakticky, dáta boli dané na stôl. A dúfam, že aj tí, ktorí tu sedia, resp. ktorí to počúvajú niekde v kanceláriách, že si to dobre zapamätajú.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
16:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:47
Anna ZemanováRado, myslím si, že asi musím si zobrať takú domácu úlohu a trošičku aj vo vnútri nášho klubu debatovať o niektorých veciach v ochrane prírody viacej. No s tou legislatívou to nie je celkom také jednoduché, že by sme si mali mohli urobiť legislatívu podľa seba, zlučovať nejaké kategórie alebo stupne ochrany. No myslím si, že to bolo v roku 2019, kedy bola urobená veľká novela zákona o ochrane prírody, ktorá v...
Rado, myslím si, že asi musím si zobrať takú domácu úlohu a trošičku aj vo vnútri nášho klubu debatovať o niektorých veciach v ochrane prírody viacej. No s tou legislatívou to nie je celkom také jednoduché, že by sme si mali mohli urobiť legislatívu podľa seba, zlučovať nejaké kategórie alebo stupne ochrany. No myslím si, že to bolo v roku 2019, kedy bola urobená veľká novela zákona o ochrane prírody, ktorá v podstate implementovala smernicu Európskej únie, kde vlastne roztriedenie, nová kategorizácia chránených území bola urobená. Z tohto titulu aj v súčasnosti proces, cez vládu prechádzajú prekategorizácie chránených území ako národných prírodných rezervácií a podobne.
Čiže od toho 2019 je rad takých nových krokov, čiže nie je to celkom len na nás. Čo sa týka samotných národných parkov alebo prehodnotenia kvalitatívnych ukazovateľov, áno, to je pravda, máme to aj v programovom vyhlásení vlády, ale v podstate dá sa povedať, že sa to postupne deje. Nie je to jednoduché, v roku 1998, kedy sme robili prístupové dokumenty pred vstupom do Európskej únie, kedy sa robil zoznam takých cenných území, tak naozaj to bolo urobené na základe nejakých vedeckých štúdií a predpokladov, hlavne čo sa týkalo hraničných oblastí, kde bolo neprístupný, neprístupné pre vstup človeka, tak mnohé územia spĺňali vysoké kritériá. Otvorením hraníc sa to trošku zmenilo.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.11.2021 o 16:47 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo.
Rado, myslím si, že asi musím si zobrať takú domácu úlohu a trošičku aj vo vnútri nášho klubu debatovať o niektorých veciach v ochrane prírody viacej. No s tou legislatívou to nie je celkom také jednoduché, že by sme si mali mohli urobiť legislatívu podľa seba, zlučovať nejaké kategórie alebo stupne ochrany. No myslím si, že to bolo v roku 2019, kedy bola urobená veľká novela zákona o ochrane prírody, ktorá v podstate implementovala smernicu Európskej únie, kde vlastne roztriedenie, nová kategorizácia chránených území bola urobená. Z tohto titulu aj v súčasnosti proces, cez vládu prechádzajú prekategorizácie chránených území ako národných prírodných rezervácií a podobne.
Čiže od toho 2019 je rad takých nových krokov, čiže nie je to celkom len na nás. Čo sa týka samotných národných parkov alebo prehodnotenia kvalitatívnych ukazovateľov, áno, to je pravda, máme to aj v programovom vyhlásení vlády, ale v podstate dá sa povedať, že sa to postupne deje. Nie je to jednoduché, v roku 1998, kedy sme robili prístupové dokumenty pred vstupom do Európskej únie, kedy sa robil zoznam takých cenných území, tak naozaj to bolo urobené na základe nejakých vedeckých štúdií a predpokladov, hlavne čo sa týkalo hraničných oblastí, kde bolo neprístupný, neprístupné pre vstup človeka, tak mnohé územia spĺňali vysoké kritériá. Otvorením hraníc sa to trošku zmenilo.
Rozpracované
16:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:49
Radovan KazdaPán Blcháč, ďakujem, o financiách považujem za veľmi potrebné hovoriť a táto analýza Inštitútu environmentálnej politiky je naozaj, považujem ju za veľmi dobrú. Mám...
Pán Blcháč, ďakujem, o financiách považujem za veľmi potrebné hovoriť a táto analýza Inštitútu environmentálnej politiky je naozaj, považujem ju za veľmi dobrú. Mám len malú výhradu, že teda nevenovali sa viac porovnaniu bezzásahových území v iných krajinách, ale to je len taká malá výhrada, ona je naozaj, naozaj dosť vecná.
Pani kolegyňa Zemanová, smeroval som teda predovšetkým k tomu, že zlučovanie, teda že v súčasnosti v režime CHKO máme mnoho ďalších lesných, veľkých lesných celkov a nelesných máme Biele Karpaty, Malé Karpaty a tak ďalej. Ja si viem predstaviť, že by aj tam mohla byť nejaká miera bezzásahových území a, samozrejme, nehovorím, aká miera, hovorím, že nejaká miera by tam mohla byť, ale v súčasnosti vlastne riešime len národné parky, a preto som myslel, že tá prekategorizácia by mohla viesť k tomu, že by sme vedeli nejaké tie bezzásahové územia vytvoriť aj napríklad v chránených krajinných oblastiach.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.11.2021 o 16:49 hod.
Ing.
Radovan Kazda
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán poslanec Linhart, pardon, tak ja som si naozaj nevšimol, že vy ste, vy ste koaličný poslanec, nepretržite porušujete koaličnú zmluvu a hrubo urážate a hrubo útočíte na koaličných partnerov. Takto sa koaličný poslanec nespráva, takže netušil som, že takto to je.
Pán Blcháč, ďakujem, o financiách považujem za veľmi potrebné hovoriť a táto analýza Inštitútu environmentálnej politiky je naozaj, považujem ju za veľmi dobrú. Mám len malú výhradu, že teda nevenovali sa viac porovnaniu bezzásahových území v iných krajinách, ale to je len taká malá výhrada, ona je naozaj, naozaj dosť vecná.
Pani kolegyňa Zemanová, smeroval som teda predovšetkým k tomu, že zlučovanie, teda že v súčasnosti v režime CHKO máme mnoho ďalších lesných, veľkých lesných celkov a nelesných máme Biele Karpaty, Malé Karpaty a tak ďalej. Ja si viem predstaviť, že by aj tam mohla byť nejaká miera bezzásahových území a, samozrejme, nehovorím, aká miera, hovorím, že nejaká miera by tam mohla byť, ale v súčasnosti vlastne riešime len národné parky, a preto som myslel, že tá prekategorizácia by mohla viesť k tomu, že by sme vedeli nejaké tie bezzásahové územia vytvoriť aj napríklad v chránených krajinných oblastiach.
Rozpracované
16:51
Vystúpenie v rozprave 16:51
Patrick LinhartPáni a dámy, poviem to asi ako prvý, nieže asi, ale určite, ako prvý koaličný poslanec na rovinu. Tu nemusí ísť o ochranu prírody, tu môže ísť aj o kšeft. Ja neviem, či som tu ako jediný koaličný poslanec, čo to vie vysloviť nahlas, ja naozaj neviem, či ste si to tu nikdy nevšimli a či tu všetci len sedíme takto a budeme tu pritakávať a budeme počúvať, ako iný názor, ako podľa pána poslanca Kazdu,...
Páni a dámy, poviem to asi ako prvý, nieže asi, ale určite, ako prvý koaličný poslanec na rovinu. Tu nemusí ísť o ochranu prírody, tu môže ísť aj o kšeft. Ja neviem, či som tu ako jediný koaličný poslanec, čo to vie vysloviť nahlas, ja naozaj neviem, či ste si to tu nikdy nevšimli a či tu všetci len sedíme takto a budeme tu pritakávať a budeme počúvať, ako iný názor, ako podľa pána poslanca Kazdu, napríklad iný názor koaličného poslanca znamená hrubé porušenie koaličnej zmluvy a hrubé urážanie koaličných poslancov. No pokiaľ sa názor momentálne počíta za hrubým porušením koaličnej zmluvy, ktorú nazval pán poslanec Kazda, keďže si len vyslovím svoj názor, a preto som v tomto parlamente. A znova vám vyslovím, hovorím to slovo parlé, nie parlament. Ja len vysvetlím, o čom parlament je a základy. Tak potom naozaj ukazujete kultúru SaS a naozaj hanbite sa za to. No dobre, poďme nato.
Vypočul som si a to, bohužiaľ, až dnes tu v pléne odbornú diskusiu a všetkým opozičným a koaličným aj vám, pán Kazda ste koaličný, koaličným a kolegom som za túto diskusiu veľmi vďačný. A som vám vďačný a akceptujem všetky názory, bohužiaľ, táto diskusia sa skutočne nemala odohrať až tu pred hlasovaním o samotnej novele zákona. V parlamente mala odznieť medzi ľuďmi, ktorí dnes stoja pred bránami parlamentu, keď táto reforma vznikala.
Mám vážne obavy nielen o to, že skupina ľudí, ktorí pracujú v lesoch celý život, i napriek veľkým sľubom a o ich hladkom prechode pod iné ministerstvo predsa len prídu o prácu, ale mám aj obavy o tom, že vyše dvom miliónom obyvateľom, ktorí žijú na vidieku, a sú s lesmi v priamom spojení, nebudú zodpovedané základné otázky, ktoré sa právom nás parlamentu, ako aj vlády pýtajú. Títo ľudia majú právo na istotu, ktorú táto novela neponúka. Absencia odbornej diskusie sa aj preniesla do tejto neprofesionálnej podoby novely zákona, čoho sú následkom pozmeňovacie návrhy dlhšie ako samotný zákon. To iba pripomínam, že iba pozmeňovací návrh poslanca Šíbla sme museli opakovane počúvať, pričom nás to stálo v Národnej rade Slovenskej republiky vyše dvoch hodín nášho času. To je len pozmeňovák. Aj keď som si v kresle náhradného spravodajcu bol nútený vypočuť pozmeňujúci návrh, takýto pozmeňovák jednoducho ja nepodporím. Nereflektuje totiž stanoviská a požiadavky o doplnenie, a to ako moje, tak aj požiadavky hnutia SME RODINA. Nakoniec novelu by mal predložiť skutočný predkladateľ, a to je ministerstvo životného prostredia, a ja osobne vám poviem, že ja budem hlasovať proti takejto novele, ako aj proti pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Jaromíra Šíbla z OĽANO.
No a teraz dajme veci na poriadok a poďme ich volať pravým menom. Zákon predkladaný akože skupinou poslancov, no v skutočnosti ministerstvom životného prostredia, má viacero nedostatkov. V prvom rade neboli vypracované potrebné podklady a neboli vypracované žiadne dopadové štúdie a na tom si nechá záležať pani Zemanová, podklady a dopadové štúdie. Toto nie je profesionálny prístup a absencia týchto štúdií v minulosti vadila aj pani Zemanovej, no teraz ako spolupredkladateľke sa už táto skutočnosť jej nevadí. Ja neviem, pani Zemanová z SaS, neviem, kde ste teraz ušli, ale vy máte akosi na tie veci vždycky dvojaký meter. Takúto neprofesionalitu ja však nebudem akceptovať. To vám hovorím tu a teraz a rovno.
V druhom rade má Slovensko v porovnaní s inými krajinami Európy obrovské a to 7,5-percentné plochy národných parkov. V Európskej únii je to v priemere 1,8 %. Nemám nič proti ochrane prírody, ale keď navýšenie o 10 % pokladám ako člen parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za doslova prehnané. Samozrejme, som za to, aby chránené územia boli naozaj chránené, ale chránené nielen pred vplyvom ľudí, ale aj pred vplyvom škodcov, akým je napríklad lykožrút. A tu sa dostávam k ďalšej problematike, keďže týmto návrhom novely zákona nie je jednoznačne riešená otázka lykožrúta, ako spomínal aj predseda Národnej rady Boris Kollár pri návštevách oblastí na východnom Slovensku.
Ďalšími problémami sú zonácia, ako aj prednostné právo vlastníctva v ochranných pásmach tri, no najviac ma však trápi podozrenie, ktoré som získal na základe viacerých podkladov, ktoré som obdržal a následne analyzoval. Je tu totiž riziko, že tu môže ísť aj o miliardový biznis mimovládiek akože občianskych združení, pán Kazda, toto je pre vás, počúvajte pozorne! Akože občianskych združení. Vydávajú sa za tzv. profesionálnych environmentalistov. Mám podozrenie, ktoré mi nebolo doteraz vyvrátené, že títo ľudia si cez rôznorodé programy EÚ na úkor občanov Slovenska vytvoria prijatím tejto novely akýsi prírodný skanzen, cez ktorý budú vyťahovať jeden a pol miliardy eur. (Reakcie z pléna.) Toto moje podozrenie, toto moje podozrenie nebolo doteraz ministerstvom životného prostredia vyvrátené. Pokiaľ sa znížite na úroveň pána Pročka len preto, že hovorí niečo, čo sa mu nepáči, tak mi je naozaj ľúto. Tých problémov je viac, a preto budem hlasovať proti.
Na záver poskytujem krátke znenie jedného z mnohých listov, ktoré som osobne ako člen výboru obdržal od uznávaných kapacít a spolupracovníkov Národného lesníckeho centra. Citujem: "Nie všetko zlato, nie všetko je zlato, čo sa ligoce. Nie je všetko, za čím je výborný piár marketing, dobrá vec. Nedajte sa oklamať. Tu vôbec nejde o ochranu prírody, tu ide o peniaze. Národné lesnícke centrum je špičková vedecká inštitúcia so špičkovými expertmi na lesné ekosystémy a ekológiu. Majte dôveru vo vedecké inštitúcie, nie v pochybné mimovládne organizácie, ktoré si na rozkradnutých eurofondoch zarábajú stovky, tisícky až milióny eur."
Takže ešte raz pre rekapituláciu, pre pána Kazdu, ktorý by si mal preštudovať teda príručku poslancov, že ktorí sú tí opoziční a koaliční. Ja sa nachádzam medzi koaličnými poslancami, som za hnutie SME RODINA, som v klube, nie som straník, ale som za hnutie v klube SME RODINA a ja vás poprosím, aby nie každý, kto teraz vysloví nejaký iný názor, ktorý by sa vám nepáčil a je proti vášmu názoru, bol nazývaný opozičným poslancom. Som koaličným poslancom, ale s vlastným názorom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
3.11.2021 o 16:51 hod.
BSc.
Patrick Linhart
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Páni a dámy, poviem to asi ako prvý, nieže asi, ale určite, ako prvý koaličný poslanec na rovinu. Tu nemusí ísť o ochranu prírody, tu môže ísť aj o kšeft. Ja neviem, či som tu ako jediný koaličný poslanec, čo to vie vysloviť nahlas, ja naozaj neviem, či ste si to tu nikdy nevšimli a či tu všetci len sedíme takto a budeme tu pritakávať a budeme počúvať, ako iný názor, ako podľa pána poslanca Kazdu, napríklad iný názor koaličného poslanca znamená hrubé porušenie koaličnej zmluvy a hrubé urážanie koaličných poslancov. No pokiaľ sa názor momentálne počíta za hrubým porušením koaličnej zmluvy, ktorú nazval pán poslanec Kazda, keďže si len vyslovím svoj názor, a preto som v tomto parlamente. A znova vám vyslovím, hovorím to slovo parlé, nie parlament. Ja len vysvetlím, o čom parlament je a základy. Tak potom naozaj ukazujete kultúru SaS a naozaj hanbite sa za to. No dobre, poďme nato.
Vypočul som si a to, bohužiaľ, až dnes tu v pléne odbornú diskusiu a všetkým opozičným a koaličným aj vám, pán Kazda ste koaličný, koaličným a kolegom som za túto diskusiu veľmi vďačný. A som vám vďačný a akceptujem všetky názory, bohužiaľ, táto diskusia sa skutočne nemala odohrať až tu pred hlasovaním o samotnej novele zákona. V parlamente mala odznieť medzi ľuďmi, ktorí dnes stoja pred bránami parlamentu, keď táto reforma vznikala.
Mám vážne obavy nielen o to, že skupina ľudí, ktorí pracujú v lesoch celý život, i napriek veľkým sľubom a o ich hladkom prechode pod iné ministerstvo predsa len prídu o prácu, ale mám aj obavy o tom, že vyše dvom miliónom obyvateľom, ktorí žijú na vidieku, a sú s lesmi v priamom spojení, nebudú zodpovedané základné otázky, ktoré sa právom nás parlamentu, ako aj vlády pýtajú. Títo ľudia majú právo na istotu, ktorú táto novela neponúka. Absencia odbornej diskusie sa aj preniesla do tejto neprofesionálnej podoby novely zákona, čoho sú následkom pozmeňovacie návrhy dlhšie ako samotný zákon. To iba pripomínam, že iba pozmeňovací návrh poslanca Šíbla sme museli opakovane počúvať, pričom nás to stálo v Národnej rade Slovenskej republiky vyše dvoch hodín nášho času. To je len pozmeňovák. Aj keď som si v kresle náhradného spravodajcu bol nútený vypočuť pozmeňujúci návrh, takýto pozmeňovák jednoducho ja nepodporím. Nereflektuje totiž stanoviská a požiadavky o doplnenie, a to ako moje, tak aj požiadavky hnutia SME RODINA. Nakoniec novelu by mal predložiť skutočný predkladateľ, a to je ministerstvo životného prostredia, a ja osobne vám poviem, že ja budem hlasovať proti takejto novele, ako aj proti pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Jaromíra Šíbla z OĽANO.
No a teraz dajme veci na poriadok a poďme ich volať pravým menom. Zákon predkladaný akože skupinou poslancov, no v skutočnosti ministerstvom životného prostredia, má viacero nedostatkov. V prvom rade neboli vypracované potrebné podklady a neboli vypracované žiadne dopadové štúdie a na tom si nechá záležať pani Zemanová, podklady a dopadové štúdie. Toto nie je profesionálny prístup a absencia týchto štúdií v minulosti vadila aj pani Zemanovej, no teraz ako spolupredkladateľke sa už táto skutočnosť jej nevadí. Ja neviem, pani Zemanová z SaS, neviem, kde ste teraz ušli, ale vy máte akosi na tie veci vždycky dvojaký meter. Takúto neprofesionalitu ja však nebudem akceptovať. To vám hovorím tu a teraz a rovno.
V druhom rade má Slovensko v porovnaní s inými krajinami Európy obrovské a to 7,5-percentné plochy národných parkov. V Európskej únii je to v priemere 1,8 %. Nemám nič proti ochrane prírody, ale keď navýšenie o 10 % pokladám ako člen parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za doslova prehnané. Samozrejme, som za to, aby chránené územia boli naozaj chránené, ale chránené nielen pred vplyvom ľudí, ale aj pred vplyvom škodcov, akým je napríklad lykožrút. A tu sa dostávam k ďalšej problematike, keďže týmto návrhom novely zákona nie je jednoznačne riešená otázka lykožrúta, ako spomínal aj predseda Národnej rady Boris Kollár pri návštevách oblastí na východnom Slovensku.
Ďalšími problémami sú zonácia, ako aj prednostné právo vlastníctva v ochranných pásmach tri, no najviac ma však trápi podozrenie, ktoré som získal na základe viacerých podkladov, ktoré som obdržal a následne analyzoval. Je tu totiž riziko, že tu môže ísť aj o miliardový biznis mimovládiek akože občianskych združení, pán Kazda, toto je pre vás, počúvajte pozorne! Akože občianskych združení. Vydávajú sa za tzv. profesionálnych environmentalistov. Mám podozrenie, ktoré mi nebolo doteraz vyvrátené, že títo ľudia si cez rôznorodé programy EÚ na úkor občanov Slovenska vytvoria prijatím tejto novely akýsi prírodný skanzen, cez ktorý budú vyťahovať jeden a pol miliardy eur. (Reakcie z pléna.) Toto moje podozrenie, toto moje podozrenie nebolo doteraz ministerstvom životného prostredia vyvrátené. Pokiaľ sa znížite na úroveň pána Pročka len preto, že hovorí niečo, čo sa mu nepáči, tak mi je naozaj ľúto. Tých problémov je viac, a preto budem hlasovať proti.
Na záver poskytujem krátke znenie jedného z mnohých listov, ktoré som osobne ako člen výboru obdržal od uznávaných kapacít a spolupracovníkov Národného lesníckeho centra. Citujem: "Nie všetko zlato, nie všetko je zlato, čo sa ligoce. Nie je všetko, za čím je výborný piár marketing, dobrá vec. Nedajte sa oklamať. Tu vôbec nejde o ochranu prírody, tu ide o peniaze. Národné lesnícke centrum je špičková vedecká inštitúcia so špičkovými expertmi na lesné ekosystémy a ekológiu. Majte dôveru vo vedecké inštitúcie, nie v pochybné mimovládne organizácie, ktoré si na rozkradnutých eurofondoch zarábajú stovky, tisícky až milióny eur."
Takže ešte raz pre rekapituláciu, pre pána Kazdu, ktorý by si mal preštudovať teda príručku poslancov, že ktorí sú tí opoziční a koaliční. Ja sa nachádzam medzi koaličnými poslancami, som za hnutie SME RODINA, som v klube, nie som straník, ale som za hnutie v klube SME RODINA a ja vás poprosím, aby nie každý, kto teraz vysloví nejaký iný názor, ktorý by sa vám nepáčil a je proti vášmu názoru, bol nazývaný opozičným poslancom. Som koaličným poslancom, ale s vlastným názorom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
9:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:36
Radovan KazdaKoaličná zmluva sa dodržiava práve hlasovaním. A keďže ju nepretržite porušuje, tak som si dovolil oslo... osloviť ho ako pána opozičného poslanca.
To je celé.
Koaličná zmluva sa dodržiava práve hlasovaním. A keďže ju nepretržite porušuje, tak som si dovolil oslo... osloviť ho ako pána opozičného poslanca.
To je celé.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.11.2021 o 9:36 hod.
Ing.
Radovan Kazda
Videokanál poslanca
Ďakujem. Chcel som zareagovať na pána Linharta, lebo pán, spravodajcu Linharta, ktorý tu teraz nie je. Pán spravodajca hovoril o tom, že on predsa neporušuje koaličnú zmluvu, lebo on prejavuje iba svoj názor. No nie je to tak.
Koaličná zmluva sa dodržiava práve hlasovaním. A keďže ju nepretržite porušuje, tak som si dovolil oslo... osloviť ho ako pána opozičného poslanca.
To je celé.
Rozpracované
9:37
Vystúpenie 9:37
Jaromír ŠíblAle na úvod by som sa rád poďakoval všetkým kolegom profesionálnym ochrancom prírody z rezortu životného prostredia od pána...
Ale na úvod by som sa rád poďakoval všetkým kolegom profesionálnym ochrancom prírody z rezortu životného prostredia od pána ministra cez pracovníkov sekcie, ktorá to má najviac v náplni práce, ale aj ostatných sekcií až po pracovníkov Štátnej ochrany prírody, jednotlivých správ chránených území národných parkov a chránených krajinných oblastí vrátane dobrovoľných strážcov prírody, všetci tí, ktorí vykonávajú tú praktickú ochranu prírody v teréne, a nielen v teréne, ale aj na tej úrovni riadenia a potrebných legislatívnych, prípravy legislatívnych predpisov a naozaj verím tomu, že spoločnými úsilím túto reformu národných parkov skôr či neskôr dotlačíme do úspešného konca.
Takže k reforme národných parkov, ktorá je hlavným predmetom predkladanej novely zákona by som povedal na úvod aspoň toľko. Karpatská príroda s množstvom jedinečných druhov, ktoré nie je možné nájsť nikde inde na svete, je naším skutočným bohatstvom, z ktorého si čoraz viac ukrajujeme. Produkcia dreva je často to jediné, čo v lesoch vidíme. Za vidinou jediného možného využívania zdroja príjmu sme schopní prehliadať, že pri exploatácií zdrojov ostáva po ťažbe dreva pre nás minimum z hodnoty konečných produktov. Ostávajú po nás holiny s minimálnou biodiverzitou, odteká nám spolu s vodou aj pôda z týchto holín, ktorá napĺňa naše toky a priehrady vo forme bahna, spôsobuje na jednej strane v prípade zrážok extrémne povodňové stavy, na druhej strane, keď dlhší čas neprší, spôsobuje sucho. A namiesto toho, aby sme relaxovali v tôni stromov a počúvali spievajúce vtáky a zurčiace potoky, tak čoraz prechádzame okolo rozpálených holín so zvyškami po ťažbe.
Nastávajú tu otázky, že kam chceme v budúcnosti vodiť naše deti, čomu ich chceme učiť, čo im necháme po nás, po tejto našej pažravej fáze, keď sa táto pominie, a čo im chceme zachovať do doby, ktorá na ne čaká, či im chceme zachovať extrémy počasia, extrémne teploty, sucho, povodne. Z čoho budú tieto regióny žiť, keď drevo bude vyťažené na desiatky rokov dopredu? Je potrebné si uvedomiť, že len ťažba dreva tieto regióny nerozvíja. Zisky z dreva v nich nezostávajú zvyčajne, zostáva len riziková, ťažká práca, ktorá spôsobuje množstvo úrazov s trvalými následkami na zdravé, na zdraví či na živote tých, ktorí celý život ťažia drevo pre iných. Môžme sa opýtať, či je teda nejaká alternatíva.
Myslím si, že alternatíva určite existuje. Alternatívou je trvalý les, ktorý sa nespráva podľa prísnych štandardov hospodárskych kritérií s orientáciou na maximalizáciu zisku z predaja dreva, ktorý sa vyznačuje nestabilnými vysokými stromami, ktoré majú mimoriadne nízku odolnosť najmä voči vetrovým kalamitám, ktoré majú koruny, kde ich vrcholce zápasia o ten kúsok svetla, a v týchto hustých, môžme to volať monokultúry alebo plantáže, alebo ako chcete, ale určite je to dosť vzdialené od lesa, v týchto hustých porastoch nerastie takmer nič iné, pretože celá, celý svetelný pôžitok vlastne pripadá na produkciu dreva. Trvalý les naproti tomu, v takom sa nachádzajú stromy mladé i staré, odumierajúce aj klíčiace, nachádza sa v ňom množstvo živočíchov, rastlín, húb, mikroorganizmov, ktoré sú jedinečné. Okrem toho, že sú užitočné pre nás, sú aj krásne. Sú súčasťou nášho prírodného dedičstva. A toto prírodné dedičstvo s istotou môže pomôcť ďalším generáciám nachádzať riešenia problémov, ktoré ich isto čakajú práve v oblasti zachovania prostredia, zdravia, klímy a celkovo života na zemi.
Trvalý les každému, kto ho navštívi, poskytne priestor pre relax, poskytne mu úkryt pred horúčavou, pred dažďom, poskytne mu priestor pre psychohygienu, miesto, kde sa dá slobodne dýchať, miesto, kde sa dá emočne relaxovať, miesto, kde sa dá športovať v krásnom prostredí, a možnosť doživotne sa vzdelávať a vzdelávať aj svoje deti. Trvalý les, ktorý tak radi navštevujú ľudia z dotknutých regiónov aj zo vzdialenejších oblastí, turisti, vedci, školáci, školské výlety, zahraniční turisti aj exkurzie odborníkov, aj laikov, zo Slovenska aj zo zahraničia, a pritom tento trvalý les stále dokáže produkovať drevo, no nie ako jedinú a v prípade chránených území dokonca nie ako hlavnú prioritu. Zdroje naproti tomu, ktoré dokážu vygenerovať turizmus v okolitých krajinách, ostávajú v dotknutých regiónoch pre ľudí, ktorí v nich žijú a sú na rozvoj turizmu tieto regióny naviazané.
Keďže takýto prístup v národných parkoch v iných krajinách je štandardom, u nás zatiaľ ešte veľmi nie, naskytá sa otázka, že prečo je to u nás inak. A naskytajú sa otázky, že či chceme žiť v území, na ktoré budeme hrdí, či chceme byť hrdí na naše národné parky, alebo chceme pozerať na nich ako na niečo, čo určite nie je dôvodom hrdosti, alebo či sa chceme stať pestovateľom dreva pre krajiny, ako sú Čína alebo iné krajiny, ktoré si svoje lesy chránia a dovážajú drevo z iných, napríklad zo Slovenska.
Prečo je dôležité v tomto období začať sa zaoberať zmenou prístupu k využívaniu našej krajiny a prvým miestom, kde by sme s touto zmenou prístupu mali začať sú práve naše národné parky? Najnovšie vedecké poznatky dokazujú, že život na Zemi je už v súčasnosti ohrozený. A nachádzame sa na bode zlomu, pokiaľ nie už za týmto bodom zlomu. Proces ohrozenia života na zemi sa už začal a predpokladá sa, že bude naďalej pokračovať s narastajúcou rýchlosťou, so stále viditeľnejšími a rozsiahlejšími následkami. Všetko, na čo sme sa ako ľudstvo dlhodobo spoliehali, všetky služby, ktoré nám donedávna zem prakticky zadarmo poskytovala, začínajú v súčasnosti ubúdať, prípadne celkom zlyhávať. A tento trend s vysokou pravdepodobnosťou bude pokračovať aj v najbližšej budúcnosti. Táto negatívna zmena nám neprináša len zaplavené domovy či silné veterné smršte, dlhotrvajúce suchá a ďalšie extrémy počasia, táto už prebiehajúca klimatická zmena môže nevzletne znížiť kvalitu života každého, kto by ju dokázal prežiť, ako aj nasledujúcich generácií ľudstva. V rámci vývoja systémov sa nachádzame vo fáze exponenciá... exponencio... exponenciálneho rastu, ktorá sa nevyhnutne končí krachom týchto systémov.
Myslím si, že je dôležité pripomenúť, že strate biodiverzity a významu tohoto procesu, procesov, ktoré súvisia s biodiverzitou pre zachovanie života na zemi, sa venuje aj pápež František vo svojej encyklike Laudato si, kde zdôrazňuje, citujem: „Je chvályhodná angažovanosť medzinárodných organizácií a občianskych združení, ktoré zvyšujú informovanosť obyvateľstva a aj s použitím legitímnych donucovacích prostriedkov kriticky spolupracujú na tom, aby si každá vláda plnila svoju nezastupiteľnú povinnosť chrániť životné prostredie a prírodné zdroje svojej krajiny bez toho, aby sa zapredala pochybným miestnym alebo medzinárodným záujmom.“ Špeciálne kolegom, ktorí tu v pléne občas (zaznievanie gongu) spochybňujú, či priam démonizujú pôsobnosť mimovládnych organizácií občianskych združení a podobných prejavov aktivity verejnosti, by som tento citát dal do hlbokej pozornosti.
Naším príspevkom pre naplnenie tejto úlohy vlády v zmysle uvedeného citátu bolo zadefinovanie úlohy v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 28. apríla 2021 na obdobie 2021 - 2024, a to: „Vláda Slovenskej republiky zabezpečí jednotnú správu chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.“
Žiaľ, v súčasnosti jedným z posledných útočísk pestrosti života v našej krajine sú chránené územia, a to najmä národné parky. Žiaľ, musíme konštatovať, že naše parky v súčasnosti absolútne nespĺňajú túto svoju úlohu, a to najmä z dôvodu ich priam schizofrénneho, dvojcestného manažmentu. Na jednej strane tu máme v národných parkoch organizáciu, ktorá je zriadená pre zabezpečenie tejto ich hlavnej úlohy, a tou je aj v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. ochrana prírody. Tou organizáciou je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. V súčasnosti jednotlivé správy národných parkov spadajú pod túto organizáciu, nakoľko nemajú právnu subjektivitu. Žiaľ, národné parky a ich správy teda bez, sú momentálne bez akýchkoľvek rozhodovacích právomocí a bez akejkoľvek možnosti priamo riadiť manažment územia, v ktorom sú zodpovedné za kvalitu ochrany prírody.
Na druhej strane v tom istom území národného parku sú tu iné štátne organizácie, ktoré spravujú toto územie po hospodárskej stránke, najmä z hľadiska lesného hospodárstva, a to sú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a Štátne lesy Tatranského národného parku. Úlohou týchto štátnych organizácií nie je ochrana prírody, ale dosahovanie zisku.
Štátna organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku je síce príspevkovou organizáciou, ktorá by mala plniť aj verejnoprospešné funkcie, ale, žiaľ, z jej doterajšej činnosti vyplýva, že verejnoprospešnosť tejto organizácie spočíva najmä v čistení a údržbe turistických chodníkov, čo je síce chvályhodné, ale určite to nestačí. Je tam niečo málo vzdelávania a potom už len ťažba drevnej hmoty. A je smutnou skutočnosťou, že správa, teda, pardon, Štátne lesy TANAP-u venujú značnú časť svojich kapacít a energie, a to dokonca aj v pracovnom čase, boju proti ochrany prírody a nikam nevedúcim bojom so svojom sesterskou organizáciou Správou Tatranského národného parku.
V nedávnej minulosti aj vďaka manažmentu lesov týmito hospodárskymi organizáciami došlo v našich národných parkoch k výraznej strate plochy lesných ekosystémov. V analýze vývoja lesov v národných parkoch medzi rokmi 2000 - 2016 za využitia satelitných snímok, ktorú spracoval Inštitút environmentálnej politiky v roku 2017 s názvom V národných parkoch bola strata lesa oproti iným územiam dvojnásobná. Opakujem, dvojnásobná. Vyplýva, že kým strata lesa bola na Slovensku podľa satelitných snímok porovnateľná s inými krajinami Európy, v národných parkoch bola v porovnaní s ostatným územím lesov Slovenska v priemere takmer dvojnásobná. Kým vo všetkých národných parkoch sme prišli o 12,2 % lesných porastov, mimo národných parkov bola táto strata - v úvodzovkách - len 6,4 %.
Podľa oficiálnych údajov niektorých inštitúcií plochy lesov na Slovensku rastú. Podľa satelitných snímok a tejto analýze je to naopak. V čom spočíva hlavný rozdiel? Hlavný rozdiel vyplýva z odlišností metodík a z odlišnosti v samotnom chápaní lesa. Na rozdiel od iných oficiálnych štatistík, ktoré vychádzajú z katastrálnych zápisov, satelit, satelitná snímka a jej vyhodnotenie považuje za les ľubovoľnú zalesnenú plochu vyššiu ako 5 metrov pokrytú aspoň na 30 % lesom. Čiže v rámci možností sa jedná o skutočný les, nielen les, ktorý je na papieri. Obe metodiky používané používajú odlišnú definíciu lesa a majú, samozrejme, ako to býva pri metodikách, svoje silné aj svoje slabé stránky.
Tu by som sa trochu pristavil. Naozaj ja nespochybňujem definíciu lesa ako, keď je to v katastri uvedené ako les, dá sa to vnímať ako les, ale treba si uvedomiť, že laická verejnosť vníma les ako, ako, teda časť územia pomerne husto porastené stromami a najmä očakáva, že v tom lese sa budú nachádzať aj veľké stromy, a nielen stromčeky, ktoré pomaly ani nevidno od zeme. Ale dá sa, samozrejme, o tom diskutovať, že či lesov pribúda alebo ubúda, ale čo je neoddiskutovateľná skutočnosť za posledných 30 rokov je, že ak sa nepozeráme len na kvantitu, ale pozeráme sa aj na kvalitu, tak v prvom rade ubúda kvalitných lesov. Kvalitných lesov, ktoré sa vyznačujú alebo vyšším vekom, alebo sa v nich nachádzajú stromy rôznych vekových kategórií. A ubúda prírodných lesov, ubúda pralesov, pralesových zvyškov a, naopak, čoho pribúda, pribúdajú najmä teda lesy, ktorých kvalita z hľadiska biodiverzity, z hľadiska schopnosti plniť mimoprodukčné funkcie alebo môžme to nazývať aj ekosystémové služby, sa výrazne znižuje oproti tým lesom, ktoré boli na ich mieste a ktoré ubudli, čiže boli vyrúbané.
V období rokov 2017 - 2020 sa strata lesov v národných parkoch Slovenskej republiky oproti predchádzajúcemu obdobiu mierne zvýšila na 0,56 % ročne. Výrazne zvýšené odlesnenie bolo identifikované najmä v štyroch národných parkoch, a to: Slovenský raj, Muránska planina, Malá Fatra a Veľká Fatra. Môžte, samozrejme, namietať, že za sledované obdobie došlo najmä k spracovaniu, spracovaniu náhodnej ťažby, ktorá napr. v období rokov 2012 - 2019 tvorila až 77-percentný podiel.
Tu by som sa pristavil pri samotnom pojme náhodná ťažba, ktorý, samozrejme, kolegom, alebo teda kolegovi, pardon, je vás tu viacej kolegov, ktorí majú lesnícke vzdelanie, netreba vysvetľovať. Pre laickú verejnosť je to trošku zavádzajúci pojem, keďže náhodná ťažba je, budem to voľne parafrázovať zo zákona, v zásade definovaná ako ťažba, ktorá na rozdiel od tzv. plánovanej, čiže úmyselnej ťažby, tú ťažbu nenájdete v Programe starostlivosti o les, ktorý sa predtým volal Lesný hospodársky plán, a preto takpovediac s ňou lesný hospodár neráta a ľudovo sa týmto ťažbám hovorí kalamity alebo kalamitné ťažby. A keď sa vrátime, keď sa vrátime teda k tej zákonnej definícii náhodnej ťažby, tak ide o ťažbu, ktorá je vyvolaná poškodením lesa v dôsledku nepriaznivých faktorov prostredia, čo môže byť sucho, vietor, snehové kalamity, kalamity lykožrútové alebo iného, iného hmyzu, a používa sa na to tento eufemizmus, že náhodná ťažba.
Je tu vidím, áno, je tu pán, je tu pán kolega poslanec Štefan Kuffa, takže spomínal včera moje pôsobenie na univerzitnej pôde, takže pripomeniem, pripomeniem mu teraz jeden taký moment z môjho pôsobenia, jeden z predmetov, ktorý som prednášal okrem iného, samozrejme, bola aj ochrana prírody a v kontexte, samozrejme, vzťahov medzi ochranou prírody a lesného hospodárstva, a keď som dával študentom a študentkám na skúške otázky, už tí čo boli viackrát na skúške, tak poznali moje obľúbené otázky a medzi mojimi obľúbenými otázkami boli dve.
Schválne, kolegovia, ktorí nemáte lesnícke vzdelanie, či by ste vedeli odpovedať, ale nebudem sa na vás hnevať, keď nebudete vedieť, lebo to ani študenti nevedia častokrát. Prvá otázka bola, že akú farbu má porastová mapa. Porastová mapa je jedným zo základných mapových diel, ktoré sú súčasťou tých, vtedy sa to ešte volalo lesné hospodárske plány a dnes sa to volá Program starostlivosti o les alebo Plán starostlivosti o les v skratke PSOL alebo PSL. Ak študent začal rozmýšľať, že zelená, čierna, biela, tak vedel som, že si to ani nekukol. Boli len dve správne odpovede. Mohol povedať, že porastová mapa je pestrofarebná, to som bral, lebo naozaj taká je. A v prípade, že počas štúdia, vtedy ešte neboli farebné kopírky, neboli ani v začiatkoch teda mojej, mojej pedagogickej kariéry, neboli ani tieto digitálne technológie takto rozvinuté, ako sú dnes, takže pokiaľ odpovedal, že mapa je čiernobiela, bol som ochotný to akceptovať, lebo som predpokladal, že počas štúdia sa stretol len s čiernobielou kópiou porastovej mapy.
A druhá moja obľúbená otázka bola, že kto plánuje náhodnú ťažbu. Zase boli dve správne odpovede podľa náboženskej orientácie. Ak mi, ak mi študent povedal, že náhodnú ťažbu plánuje ministerstvo pôdohospo... pôdohospodárstva, vtedy sa to tuším ešte volalo inak, alebo že ju plánuje okresný lesný úrad, alebo že ju plánuje odborný lesný hospodár, alebo po dohode so Štátnou ochranou prírody, všetko to boli zlé odpovede. Boli len dve správne odpovede. Veriaci študenti mohli povedať, že náhodnú ťažbu plánuje Pán Boh, lebo nikto nevie, kedy zafúka, kedy nezafúka, kedy napadne sneh, kedy príde sucho, kedy príde lykožrút. No a bola, samozrejme, aj univerzálna správna odpoveď, a tá nezávislá od, od toho, či to bol veriaci študent, alebo ateista, vtedy ten ateizmus bol taký trošku modernejší ako dnes, a povedal, tá správna odpoveď znela: „Náhodnú ťažbu naplánovali tie generácie lesníkov, čo tie lesy vypestovali.“
A platí to stopercentne v prípade smrekových monokultúr, v prípade borovicových monokultúr a v prípade listnatých monokultúr, najmä bukových alebo porastov s dominanciou buka. Tieto porasty na rozdiel od prirodzených lesov sa vyznačujú tým, že či už hovoríme o smrekových monokultúrach, môžeme ich volať aj plantáže, keď to vyzerá veľmi zle, o borovicových monokultúrach, takisto nemusíme ich volať les, môžeme ich volať plantáž, o bukových monokultúrach, ktoré sú síce tvorené prevažne bukmi, niekedy sú tam aj iné listnaté dreviny, samozrejme, ale čo je pozoruhodné, keď si porovnáte túto bukovú monokultúru alebo prevažne bukovú monokultúru s prirodzeným lesom, tak všetky buky sú plus-mínus rovnako staré, rovnako hrubé, rovnako vysoké a extrémne husto pri sebe.
Čo to spôsobí? Spôsobí to to, že keď zafúka trochu silnejší vietor (ruch v sále a zaznievanie gongu), nebodaj keď je ešte predtým podmočená pôda, tak takáto buková monokultúra na rozdiel od prirodzeného lesa, ktorý ani, ani nezaregistruje, že zafúkalo, sa vám poskladá ako domček z karát, alebo keď hráte kolky, tak tie kolky, keď do toho hodíte tú guľu, tak sa vám jednoducho poskladá. A teraz príde ten lesník, ten, ja, ja ako mám lesníkov rád, aj ich si proste chovám v úcte, ale niektoré eufemizmy mi trošku, trošku režú uši, a on teraz povie: „No zafúkalo, zafúkalo a padlo nám to.“ V smrečinách je to ináč sakumprásk to isté, to isté ako v tých bučinách, len tie bučiny mám tu trochu bližšie, tam chodím ako veľmi často, do tých smrečín nechodím až tak často, ale je to to isté.
Zafúka vietor, bučina, smrečina alebo iný porast padne a teraz ten lesný hospodár miesto toho, aby si spytoval svedomie aj svojich predchodcov, že: „Chlapi, no nemohli ste to vypestovať v trošku rozumnejších tvaroch, trošku širšie koruny, trochu lepší pomer výšky a šírky?“ Lebo možno chodíte do lesa a dáte mi za pravdu, že pomer šírky a výšky a šírka koruny je jednou nehovorím, že jedinou, ale rozhodujúcou veličinou z hľadiska fyzickej stability toho stromu a jeho fyzickej odolnosti proti vetru. A, samozrejme, že čím je ten strom vyšší, tým je menej stabilný, a čím je širší, tým je stabilnejší. A my naše hospodárske lesy z dôvodov, ktoré, ktoré, samozrejme, hneď uvediem, ospravedlňujem sa kolegom s lesníckym vzdelaním, že to sú, samozrejme, známe veci, ale väčšina tohoto cteného pléna nemala tú možnosť to vzdelanie získať, tak ja to teraz týmto spôsobom sa snažím trošku vysvetliť.
Takže kolegovia lesníci naozaj majú pred sebou veľké výzvy a jedna z tých výziev je pestovať lesy, ktoré budú odolné alebo podstatne odolnejšie ako tie, čo vypestovali doteraz, proti nepriaznivým faktorom, ktoré som už vymenoval. A nie je to len vietor, samozrejme, tá odolnosť sa dá zvýšiť aj voči všetkým ostatným faktorom vrátane toho obávaného lykožrúta.
Ale zase musím sa kolegov lesníkov na tomto mieste a pri tejto príležitosti aj zastať, že tak ako vedia pestovať lesy so stromami husto pri sebe vysokými, štíhlymi, s malými korunami, tak, samozrejme, vedia vypestovať, alebo keď to nechajú bez zásahu, sa to vypestuje samé, vedia vypestovať aj prírodné lesy alebo pralesy.
Ale dôležité je tu povedať, že konali vždy v najlepšom svojom presvedčení a konali na základe spoločenskej objednávky, ktorá v tých časoch bola a ktorá sčasti pretrváva aj dodnes. To by som chcel dvakrát zopakovať a podčiarknuť. Vždy konali najlepšie, ako vedeli, a na základe spoločenskej objednávky.
Čo je ovšem potrebné zdôrazniť, že táto spoločenská objednávka, ktorá tu platila niekoľko storočí, a to znamená vypestovať v našich lesoch čo najviac dreva, čo najlepšie sortimenty a za čo najnižšie náklady, tak tá dnes už pomaly prestáva platiť, lebo súčasťou tejto spoločenskej objednávky bolo aj akceptácia rizík, ktoré sa dodnes spochybňujú, a tie riziká práve sa teraz prejavujú a dôsledkom týchto rizík je práve zvýšený podiel náhodnej ťažby. Môžete ju volať náhodná, kalamitná, môžeme polemizovať o tom, kto plánuje náhodnú ťažbu. Správne odpovede som povedal, ktoré ja považujem za správne, a budem veľmi rád, keď v diskusii odznejú (ruch v sále a zaznievanie gongu) aj iné názory, ak si myslíte, že hlavným činiteľom, hlavným, nechcem povedať, že škodlivým činiteľom, by som sa mohol negatívne dotknúť práce lesníkov, to by som naozaj nechcel, ale hlavným činiteľom, ktorý je zodpovedný za vysoký podiel náhodných ťažieb, a to nielen v národných parkoch, ale na celom území slovenských lesov, je doterajšia spoločenská objednávka a svojím spôsobom spoluzodpovední sú aj lesníci, ktorí avšak nemali možnosť odmietnuť túto objednávku, lebo, viete, systém hierarchie a systém disciplíny v lesnom hospodárstve veľmi pripomína mne osobne silové zložky, takže myslím si, že táto situácia by mala byť dnes každému jasná, prečo to tak je, ako to tak je, a najmä ako z toho von.
Takže keď si pozrieme stručný prehľad vykonanej ťažby v lesných porastoch na území národných parkov v období rokov 2012 až 2020 bez ohľadu na vlastníctvo, tak za roky 2012 až 2015 bola, bol podiel náhodnej ťažby 76 %, pritom priemerná ročná ťažba v národných parkoch bola spolu vyše 1 mil. metrov kubických. Za obdobie rokov 2016 až 2019 bol podiel náhodnej ťažby 81 %, pričom priemerná ročná ťažba bola opäť vyše 1 mil. metrov kubických. A za rok 2020 bol podiel náhodnej ťažby v našich národných parkoch 60 %, pričom ročná ťažba bola takmer 600-tisíc kubíkov, presne 591 124 podľa oficiálnych údajov z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
Čiže na základe vedeckých poznatkov možno dnes tvrdiť, že spôsob spracovania náhodnej ťažby formou totálneho odlesnenia, čiže tzv. holorubov. Tu by som sa chcel pristaviť pri tom pojme holorub, zase pre poučenie laickej verejnosti, nie všetko, čo vyzerá ako holorub, hej, je v našich lesoch holorubom. Tu sa zase musím zastať našich lesníkov, pretože ak ich laická verejnosť obviňuje z toho, že robia holoruby, z čiste terminologického hľadiska vo väčšine prípadov to nie je pravda. Tak ako nie všetko, čo sa tvári ako les, vyzerá ako les, platí to, samozrejme,. aj naopak, keď si zoberieme napríklad biele plochy, tak takisto nie všetko, čo na prvý pohľad laicky vyzerá ako holorub, je holorubom v zmysle lesníckej terminológie alebo v zmysle definícií uvedených v zákone a vo vyhláške.
Čiže holorubná ťažba, ako isto viete, zo zákona je na Slovensku zakázaná už dlhší čas a môže s používať táto forma holorub len v zákonom špecifikovaných prípadoch. Uvediem aspoň tie najvýznamnejšie. Môže sa používať v prípadoch drevín, ktoré, ktorých obnova si vyžaduje nejaké špeciálne, špeciálne podmienky, čiže sú to najmä dreviny lužného lesa, vŕbovo-topoľové porasty, plantáže borovice lesnej na Záhorí, agátové porasty. A jedným z tých prípadov, kedy sa môže explicitne zo zákona používať holorubná ťažba, je aj spracovanie náhodnej ťažby.
No, čiže verejnosť to, samozrejme, nerozlišuje, takže nakoniec, či sa tam spraví holorub, alebo spracujeme náhodnú ťažbu, vyzerá to ale úplne rovnako v tých národných parkoch. A v prípade, že sa to robí týmto spôsobom bez ponechania dostatočného množstva odumretých stromov na mieste, bez ponechania mŕtveho dreva, s vytváraním porastových stien, ktoré sú potom ďalším zdrojom šírenia podkôrneho hmyzu a takisto sa stávajú nárazovou stenou pre nejaké ďalšie veterné kalamity, tak tento spôsob spracovania náhodnej ťažby jednoducho bol a je zlý. Spôsobuje len ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Je to pomerne dokonale zacyklený systém, že takýmto dôsledným vykonaním náhodnej ťažby formou holorubu spôsobujete len ďalšie a ďalšie, akcelerujete pôsobenie škodlivých činiteľov a vyvoláva to ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Až na konci tohto procesu naozaj môžete mať celý národný park, aspoň tú časť, ktorej sa to dotýka, s dominanciou smreka, zdevastovaný náhodnou ťažbou.
Zo skúseností manažmentu lesných ekosystémov v chránených územiach v zahraničí vyplýva množstvo poučných faktov. V národných parkoch je prvoradé zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov a prirodzených procesov s cieľom zachovania alebo dokonca zlepšenia najmä biodiverzity. Je potrebné akceptovať vedecky potvrdenú skúsenosť, že bezzásah v lesnom prostredí nemá deštrukčný charakter, nemá deštrukčný dopad na lesné ekosystémy, ale práve naopak, napĺňa tie hlavné ciele, pre ktoré národné parky boli zriadené.
Pri tejto príležitosti opäť opakujem a budem to asi opakovať v tejto rozprave ešte veľakrát, za to sa ospravedlňujem, ale je to veta, ktorú, myslím si, že každý by si mal nejako uvedomiť, že ochrana prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý platí u nás, je v národných parkoch nadradená, opakujem, zdôrazňujem, nadradená nad ostatné činnosti. Zatiaľ to tak v našich národných parkoch za tie roky nevyzerá. Takže, samozrejme, v národných parkoch budú aj územia, v ktorých bude prebiehať hospodárska činnosť v lesoch, budú slúžiť najmä na postupnú prebudovu lesov, ktoré v súčasnosti majú nepôvodnú drevinovú skladbu a priestorovú štruktúru, a to hlavne v prípade smrečín, ktorých sa to najviac dotýka.
Takisto by mali byť vytvorené tzv. nárazníkové zóny v týchto lesoch, ktoré budú slúžiť na aktívne zásahy proti šíreniu podkôrneho hmyzu do susediacich neštátnych lesov, čiže lesov neštátnych vlastníkov. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Takisto by sa mali začať používať najmodernejšie spôsoby obranných opatrení, najmä s dôrazom na odkôrňovanie napadnutých stromov, v minulosti pomerne bežnom spôsobe obrany. Pre ilustráciu, v Slovenskej republike sa podľa údajov zo Zelenej správy za rok 2020 odkôrnilo len 700 metrov kubických kmeňov zo stromov poškodených biotickými škodlivými činiteľmi, čo bolo v porovnaní oproti roku 2019 len 7 %. A napríklad, pre porovnanie, v Národnom parku Šumava v Českej republike sa v roku 2020 odkôrnilo až 97-tisíc metrov kubických. Takže porovnajme si Šumava – 97-tisíc metrov kubických, všetky národné parky Slovenska – dokopy 700 metrov kubických.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, prihláste sa s faktickou.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, včera z dôvodu limitovaného časového priestoru, mal som priestor len na prednesenie pozmeňovacieho návrhu, dnes by som chcel tento čas využiť a predniesť taký stručnejší úvodný príspevok k tejto problematike.
Ale na úvod by som sa rád poďakoval všetkým kolegom profesionálnym ochrancom prírody z rezortu životného prostredia od pána ministra cez pracovníkov sekcie, ktorá to má najviac v náplni práce, ale aj ostatných sekcií až po pracovníkov Štátnej ochrany prírody, jednotlivých správ chránených území národných parkov a chránených krajinných oblastí vrátane dobrovoľných strážcov prírody, všetci tí, ktorí vykonávajú tú praktickú ochranu prírody v teréne, a nielen v teréne, ale aj na tej úrovni riadenia a potrebných legislatívnych, prípravy legislatívnych predpisov a naozaj verím tomu, že spoločnými úsilím túto reformu národných parkov skôr či neskôr dotlačíme do úspešného konca.
Takže k reforme národných parkov, ktorá je hlavným predmetom predkladanej novely zákona by som povedal na úvod aspoň toľko. Karpatská príroda s množstvom jedinečných druhov, ktoré nie je možné nájsť nikde inde na svete, je naším skutočným bohatstvom, z ktorého si čoraz viac ukrajujeme. Produkcia dreva je často to jediné, čo v lesoch vidíme. Za vidinou jediného možného využívania zdroja príjmu sme schopní prehliadať, že pri exploatácií zdrojov ostáva po ťažbe dreva pre nás minimum z hodnoty konečných produktov. Ostávajú po nás holiny s minimálnou biodiverzitou, odteká nám spolu s vodou aj pôda z týchto holín, ktorá napĺňa naše toky a priehrady vo forme bahna, spôsobuje na jednej strane v prípade zrážok extrémne povodňové stavy, na druhej strane, keď dlhší čas neprší, spôsobuje sucho. A namiesto toho, aby sme relaxovali v tôni stromov a počúvali spievajúce vtáky a zurčiace potoky, tak čoraz prechádzame okolo rozpálených holín so zvyškami po ťažbe.
Nastávajú tu otázky, že kam chceme v budúcnosti vodiť naše deti, čomu ich chceme učiť, čo im necháme po nás, po tejto našej pažravej fáze, keď sa táto pominie, a čo im chceme zachovať do doby, ktorá na ne čaká, či im chceme zachovať extrémy počasia, extrémne teploty, sucho, povodne. Z čoho budú tieto regióny žiť, keď drevo bude vyťažené na desiatky rokov dopredu? Je potrebné si uvedomiť, že len ťažba dreva tieto regióny nerozvíja. Zisky z dreva v nich nezostávajú zvyčajne, zostáva len riziková, ťažká práca, ktorá spôsobuje množstvo úrazov s trvalými následkami na zdravé, na zdraví či na živote tých, ktorí celý život ťažia drevo pre iných. Môžme sa opýtať, či je teda nejaká alternatíva.
Myslím si, že alternatíva určite existuje. Alternatívou je trvalý les, ktorý sa nespráva podľa prísnych štandardov hospodárskych kritérií s orientáciou na maximalizáciu zisku z predaja dreva, ktorý sa vyznačuje nestabilnými vysokými stromami, ktoré majú mimoriadne nízku odolnosť najmä voči vetrovým kalamitám, ktoré majú koruny, kde ich vrcholce zápasia o ten kúsok svetla, a v týchto hustých, môžme to volať monokultúry alebo plantáže, alebo ako chcete, ale určite je to dosť vzdialené od lesa, v týchto hustých porastoch nerastie takmer nič iné, pretože celá, celý svetelný pôžitok vlastne pripadá na produkciu dreva. Trvalý les naproti tomu, v takom sa nachádzajú stromy mladé i staré, odumierajúce aj klíčiace, nachádza sa v ňom množstvo živočíchov, rastlín, húb, mikroorganizmov, ktoré sú jedinečné. Okrem toho, že sú užitočné pre nás, sú aj krásne. Sú súčasťou nášho prírodného dedičstva. A toto prírodné dedičstvo s istotou môže pomôcť ďalším generáciám nachádzať riešenia problémov, ktoré ich isto čakajú práve v oblasti zachovania prostredia, zdravia, klímy a celkovo života na zemi.
Trvalý les každému, kto ho navštívi, poskytne priestor pre relax, poskytne mu úkryt pred horúčavou, pred dažďom, poskytne mu priestor pre psychohygienu, miesto, kde sa dá slobodne dýchať, miesto, kde sa dá emočne relaxovať, miesto, kde sa dá športovať v krásnom prostredí, a možnosť doživotne sa vzdelávať a vzdelávať aj svoje deti. Trvalý les, ktorý tak radi navštevujú ľudia z dotknutých regiónov aj zo vzdialenejších oblastí, turisti, vedci, školáci, školské výlety, zahraniční turisti aj exkurzie odborníkov, aj laikov, zo Slovenska aj zo zahraničia, a pritom tento trvalý les stále dokáže produkovať drevo, no nie ako jedinú a v prípade chránených území dokonca nie ako hlavnú prioritu. Zdroje naproti tomu, ktoré dokážu vygenerovať turizmus v okolitých krajinách, ostávajú v dotknutých regiónoch pre ľudí, ktorí v nich žijú a sú na rozvoj turizmu tieto regióny naviazané.
Keďže takýto prístup v národných parkoch v iných krajinách je štandardom, u nás zatiaľ ešte veľmi nie, naskytá sa otázka, že prečo je to u nás inak. A naskytajú sa otázky, že či chceme žiť v území, na ktoré budeme hrdí, či chceme byť hrdí na naše národné parky, alebo chceme pozerať na nich ako na niečo, čo určite nie je dôvodom hrdosti, alebo či sa chceme stať pestovateľom dreva pre krajiny, ako sú Čína alebo iné krajiny, ktoré si svoje lesy chránia a dovážajú drevo z iných, napríklad zo Slovenska.
Prečo je dôležité v tomto období začať sa zaoberať zmenou prístupu k využívaniu našej krajiny a prvým miestom, kde by sme s touto zmenou prístupu mali začať sú práve naše národné parky? Najnovšie vedecké poznatky dokazujú, že život na Zemi je už v súčasnosti ohrozený. A nachádzame sa na bode zlomu, pokiaľ nie už za týmto bodom zlomu. Proces ohrozenia života na zemi sa už začal a predpokladá sa, že bude naďalej pokračovať s narastajúcou rýchlosťou, so stále viditeľnejšími a rozsiahlejšími následkami. Všetko, na čo sme sa ako ľudstvo dlhodobo spoliehali, všetky služby, ktoré nám donedávna zem prakticky zadarmo poskytovala, začínajú v súčasnosti ubúdať, prípadne celkom zlyhávať. A tento trend s vysokou pravdepodobnosťou bude pokračovať aj v najbližšej budúcnosti. Táto negatívna zmena nám neprináša len zaplavené domovy či silné veterné smršte, dlhotrvajúce suchá a ďalšie extrémy počasia, táto už prebiehajúca klimatická zmena môže nevzletne znížiť kvalitu života každého, kto by ju dokázal prežiť, ako aj nasledujúcich generácií ľudstva. V rámci vývoja systémov sa nachádzame vo fáze exponenciá... exponencio... exponenciálneho rastu, ktorá sa nevyhnutne končí krachom týchto systémov.
Myslím si, že je dôležité pripomenúť, že strate biodiverzity a významu tohoto procesu, procesov, ktoré súvisia s biodiverzitou pre zachovanie života na zemi, sa venuje aj pápež František vo svojej encyklike Laudato si, kde zdôrazňuje, citujem: „Je chvályhodná angažovanosť medzinárodných organizácií a občianskych združení, ktoré zvyšujú informovanosť obyvateľstva a aj s použitím legitímnych donucovacích prostriedkov kriticky spolupracujú na tom, aby si každá vláda plnila svoju nezastupiteľnú povinnosť chrániť životné prostredie a prírodné zdroje svojej krajiny bez toho, aby sa zapredala pochybným miestnym alebo medzinárodným záujmom.“ Špeciálne kolegom, ktorí tu v pléne občas (zaznievanie gongu) spochybňujú, či priam démonizujú pôsobnosť mimovládnych organizácií občianskych združení a podobných prejavov aktivity verejnosti, by som tento citát dal do hlbokej pozornosti.
Naším príspevkom pre naplnenie tejto úlohy vlády v zmysle uvedeného citátu bolo zadefinovanie úlohy v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 28. apríla 2021 na obdobie 2021 - 2024, a to: „Vláda Slovenskej republiky zabezpečí jednotnú správu chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.“
Žiaľ, v súčasnosti jedným z posledných útočísk pestrosti života v našej krajine sú chránené územia, a to najmä národné parky. Žiaľ, musíme konštatovať, že naše parky v súčasnosti absolútne nespĺňajú túto svoju úlohu, a to najmä z dôvodu ich priam schizofrénneho, dvojcestného manažmentu. Na jednej strane tu máme v národných parkoch organizáciu, ktorá je zriadená pre zabezpečenie tejto ich hlavnej úlohy, a tou je aj v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. ochrana prírody. Tou organizáciou je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. V súčasnosti jednotlivé správy národných parkov spadajú pod túto organizáciu, nakoľko nemajú právnu subjektivitu. Žiaľ, národné parky a ich správy teda bez, sú momentálne bez akýchkoľvek rozhodovacích právomocí a bez akejkoľvek možnosti priamo riadiť manažment územia, v ktorom sú zodpovedné za kvalitu ochrany prírody.
Na druhej strane v tom istom území národného parku sú tu iné štátne organizácie, ktoré spravujú toto územie po hospodárskej stránke, najmä z hľadiska lesného hospodárstva, a to sú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a Štátne lesy Tatranského národného parku. Úlohou týchto štátnych organizácií nie je ochrana prírody, ale dosahovanie zisku.
Štátna organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku je síce príspevkovou organizáciou, ktorá by mala plniť aj verejnoprospešné funkcie, ale, žiaľ, z jej doterajšej činnosti vyplýva, že verejnoprospešnosť tejto organizácie spočíva najmä v čistení a údržbe turistických chodníkov, čo je síce chvályhodné, ale určite to nestačí. Je tam niečo málo vzdelávania a potom už len ťažba drevnej hmoty. A je smutnou skutočnosťou, že správa, teda, pardon, Štátne lesy TANAP-u venujú značnú časť svojich kapacít a energie, a to dokonca aj v pracovnom čase, boju proti ochrany prírody a nikam nevedúcim bojom so svojom sesterskou organizáciou Správou Tatranského národného parku.
V nedávnej minulosti aj vďaka manažmentu lesov týmito hospodárskymi organizáciami došlo v našich národných parkoch k výraznej strate plochy lesných ekosystémov. V analýze vývoja lesov v národných parkoch medzi rokmi 2000 - 2016 za využitia satelitných snímok, ktorú spracoval Inštitút environmentálnej politiky v roku 2017 s názvom V národných parkoch bola strata lesa oproti iným územiam dvojnásobná. Opakujem, dvojnásobná. Vyplýva, že kým strata lesa bola na Slovensku podľa satelitných snímok porovnateľná s inými krajinami Európy, v národných parkoch bola v porovnaní s ostatným územím lesov Slovenska v priemere takmer dvojnásobná. Kým vo všetkých národných parkoch sme prišli o 12,2 % lesných porastov, mimo národných parkov bola táto strata - v úvodzovkách - len 6,4 %.
Podľa oficiálnych údajov niektorých inštitúcií plochy lesov na Slovensku rastú. Podľa satelitných snímok a tejto analýze je to naopak. V čom spočíva hlavný rozdiel? Hlavný rozdiel vyplýva z odlišností metodík a z odlišnosti v samotnom chápaní lesa. Na rozdiel od iných oficiálnych štatistík, ktoré vychádzajú z katastrálnych zápisov, satelit, satelitná snímka a jej vyhodnotenie považuje za les ľubovoľnú zalesnenú plochu vyššiu ako 5 metrov pokrytú aspoň na 30 % lesom. Čiže v rámci možností sa jedná o skutočný les, nielen les, ktorý je na papieri. Obe metodiky používané používajú odlišnú definíciu lesa a majú, samozrejme, ako to býva pri metodikách, svoje silné aj svoje slabé stránky.
Tu by som sa trochu pristavil. Naozaj ja nespochybňujem definíciu lesa ako, keď je to v katastri uvedené ako les, dá sa to vnímať ako les, ale treba si uvedomiť, že laická verejnosť vníma les ako, ako, teda časť územia pomerne husto porastené stromami a najmä očakáva, že v tom lese sa budú nachádzať aj veľké stromy, a nielen stromčeky, ktoré pomaly ani nevidno od zeme. Ale dá sa, samozrejme, o tom diskutovať, že či lesov pribúda alebo ubúda, ale čo je neoddiskutovateľná skutočnosť za posledných 30 rokov je, že ak sa nepozeráme len na kvantitu, ale pozeráme sa aj na kvalitu, tak v prvom rade ubúda kvalitných lesov. Kvalitných lesov, ktoré sa vyznačujú alebo vyšším vekom, alebo sa v nich nachádzajú stromy rôznych vekových kategórií. A ubúda prírodných lesov, ubúda pralesov, pralesových zvyškov a, naopak, čoho pribúda, pribúdajú najmä teda lesy, ktorých kvalita z hľadiska biodiverzity, z hľadiska schopnosti plniť mimoprodukčné funkcie alebo môžme to nazývať aj ekosystémové služby, sa výrazne znižuje oproti tým lesom, ktoré boli na ich mieste a ktoré ubudli, čiže boli vyrúbané.
V období rokov 2017 - 2020 sa strata lesov v národných parkoch Slovenskej republiky oproti predchádzajúcemu obdobiu mierne zvýšila na 0,56 % ročne. Výrazne zvýšené odlesnenie bolo identifikované najmä v štyroch národných parkoch, a to: Slovenský raj, Muránska planina, Malá Fatra a Veľká Fatra. Môžte, samozrejme, namietať, že za sledované obdobie došlo najmä k spracovaniu, spracovaniu náhodnej ťažby, ktorá napr. v období rokov 2012 - 2019 tvorila až 77-percentný podiel.
Tu by som sa pristavil pri samotnom pojme náhodná ťažba, ktorý, samozrejme, kolegom, alebo teda kolegovi, pardon, je vás tu viacej kolegov, ktorí majú lesnícke vzdelanie, netreba vysvetľovať. Pre laickú verejnosť je to trošku zavádzajúci pojem, keďže náhodná ťažba je, budem to voľne parafrázovať zo zákona, v zásade definovaná ako ťažba, ktorá na rozdiel od tzv. plánovanej, čiže úmyselnej ťažby, tú ťažbu nenájdete v Programe starostlivosti o les, ktorý sa predtým volal Lesný hospodársky plán, a preto takpovediac s ňou lesný hospodár neráta a ľudovo sa týmto ťažbám hovorí kalamity alebo kalamitné ťažby. A keď sa vrátime, keď sa vrátime teda k tej zákonnej definícii náhodnej ťažby, tak ide o ťažbu, ktorá je vyvolaná poškodením lesa v dôsledku nepriaznivých faktorov prostredia, čo môže byť sucho, vietor, snehové kalamity, kalamity lykožrútové alebo iného, iného hmyzu, a používa sa na to tento eufemizmus, že náhodná ťažba.
Je tu vidím, áno, je tu pán, je tu pán kolega poslanec Štefan Kuffa, takže spomínal včera moje pôsobenie na univerzitnej pôde, takže pripomeniem, pripomeniem mu teraz jeden taký moment z môjho pôsobenia, jeden z predmetov, ktorý som prednášal okrem iného, samozrejme, bola aj ochrana prírody a v kontexte, samozrejme, vzťahov medzi ochranou prírody a lesného hospodárstva, a keď som dával študentom a študentkám na skúške otázky, už tí čo boli viackrát na skúške, tak poznali moje obľúbené otázky a medzi mojimi obľúbenými otázkami boli dve.
Schválne, kolegovia, ktorí nemáte lesnícke vzdelanie, či by ste vedeli odpovedať, ale nebudem sa na vás hnevať, keď nebudete vedieť, lebo to ani študenti nevedia častokrát. Prvá otázka bola, že akú farbu má porastová mapa. Porastová mapa je jedným zo základných mapových diel, ktoré sú súčasťou tých, vtedy sa to ešte volalo lesné hospodárske plány a dnes sa to volá Program starostlivosti o les alebo Plán starostlivosti o les v skratke PSOL alebo PSL. Ak študent začal rozmýšľať, že zelená, čierna, biela, tak vedel som, že si to ani nekukol. Boli len dve správne odpovede. Mohol povedať, že porastová mapa je pestrofarebná, to som bral, lebo naozaj taká je. A v prípade, že počas štúdia, vtedy ešte neboli farebné kopírky, neboli ani v začiatkoch teda mojej, mojej pedagogickej kariéry, neboli ani tieto digitálne technológie takto rozvinuté, ako sú dnes, takže pokiaľ odpovedal, že mapa je čiernobiela, bol som ochotný to akceptovať, lebo som predpokladal, že počas štúdia sa stretol len s čiernobielou kópiou porastovej mapy.
A druhá moja obľúbená otázka bola, že kto plánuje náhodnú ťažbu. Zase boli dve správne odpovede podľa náboženskej orientácie. Ak mi, ak mi študent povedal, že náhodnú ťažbu plánuje ministerstvo pôdohospo... pôdohospodárstva, vtedy sa to tuším ešte volalo inak, alebo že ju plánuje okresný lesný úrad, alebo že ju plánuje odborný lesný hospodár, alebo po dohode so Štátnou ochranou prírody, všetko to boli zlé odpovede. Boli len dve správne odpovede. Veriaci študenti mohli povedať, že náhodnú ťažbu plánuje Pán Boh, lebo nikto nevie, kedy zafúka, kedy nezafúka, kedy napadne sneh, kedy príde sucho, kedy príde lykožrút. No a bola, samozrejme, aj univerzálna správna odpoveď, a tá nezávislá od, od toho, či to bol veriaci študent, alebo ateista, vtedy ten ateizmus bol taký trošku modernejší ako dnes, a povedal, tá správna odpoveď znela: „Náhodnú ťažbu naplánovali tie generácie lesníkov, čo tie lesy vypestovali.“
A platí to stopercentne v prípade smrekových monokultúr, v prípade borovicových monokultúr a v prípade listnatých monokultúr, najmä bukových alebo porastov s dominanciou buka. Tieto porasty na rozdiel od prirodzených lesov sa vyznačujú tým, že či už hovoríme o smrekových monokultúrach, môžeme ich volať aj plantáže, keď to vyzerá veľmi zle, o borovicových monokultúrach, takisto nemusíme ich volať les, môžeme ich volať plantáž, o bukových monokultúrach, ktoré sú síce tvorené prevažne bukmi, niekedy sú tam aj iné listnaté dreviny, samozrejme, ale čo je pozoruhodné, keď si porovnáte túto bukovú monokultúru alebo prevažne bukovú monokultúru s prirodzeným lesom, tak všetky buky sú plus-mínus rovnako staré, rovnako hrubé, rovnako vysoké a extrémne husto pri sebe.
Čo to spôsobí? Spôsobí to to, že keď zafúka trochu silnejší vietor (ruch v sále a zaznievanie gongu), nebodaj keď je ešte predtým podmočená pôda, tak takáto buková monokultúra na rozdiel od prirodzeného lesa, ktorý ani, ani nezaregistruje, že zafúkalo, sa vám poskladá ako domček z karát, alebo keď hráte kolky, tak tie kolky, keď do toho hodíte tú guľu, tak sa vám jednoducho poskladá. A teraz príde ten lesník, ten, ja, ja ako mám lesníkov rád, aj ich si proste chovám v úcte, ale niektoré eufemizmy mi trošku, trošku režú uši, a on teraz povie: „No zafúkalo, zafúkalo a padlo nám to.“ V smrečinách je to ináč sakumprásk to isté, to isté ako v tých bučinách, len tie bučiny mám tu trochu bližšie, tam chodím ako veľmi často, do tých smrečín nechodím až tak často, ale je to to isté.
Zafúka vietor, bučina, smrečina alebo iný porast padne a teraz ten lesný hospodár miesto toho, aby si spytoval svedomie aj svojich predchodcov, že: „Chlapi, no nemohli ste to vypestovať v trošku rozumnejších tvaroch, trošku širšie koruny, trochu lepší pomer výšky a šírky?“ Lebo možno chodíte do lesa a dáte mi za pravdu, že pomer šírky a výšky a šírka koruny je jednou nehovorím, že jedinou, ale rozhodujúcou veličinou z hľadiska fyzickej stability toho stromu a jeho fyzickej odolnosti proti vetru. A, samozrejme, že čím je ten strom vyšší, tým je menej stabilný, a čím je širší, tým je stabilnejší. A my naše hospodárske lesy z dôvodov, ktoré, ktoré, samozrejme, hneď uvediem, ospravedlňujem sa kolegom s lesníckym vzdelaním, že to sú, samozrejme, známe veci, ale väčšina tohoto cteného pléna nemala tú možnosť to vzdelanie získať, tak ja to teraz týmto spôsobom sa snažím trošku vysvetliť.
Takže kolegovia lesníci naozaj majú pred sebou veľké výzvy a jedna z tých výziev je pestovať lesy, ktoré budú odolné alebo podstatne odolnejšie ako tie, čo vypestovali doteraz, proti nepriaznivým faktorom, ktoré som už vymenoval. A nie je to len vietor, samozrejme, tá odolnosť sa dá zvýšiť aj voči všetkým ostatným faktorom vrátane toho obávaného lykožrúta.
Ale zase musím sa kolegov lesníkov na tomto mieste a pri tejto príležitosti aj zastať, že tak ako vedia pestovať lesy so stromami husto pri sebe vysokými, štíhlymi, s malými korunami, tak, samozrejme, vedia vypestovať, alebo keď to nechajú bez zásahu, sa to vypestuje samé, vedia vypestovať aj prírodné lesy alebo pralesy.
Ale dôležité je tu povedať, že konali vždy v najlepšom svojom presvedčení a konali na základe spoločenskej objednávky, ktorá v tých časoch bola a ktorá sčasti pretrváva aj dodnes. To by som chcel dvakrát zopakovať a podčiarknuť. Vždy konali najlepšie, ako vedeli, a na základe spoločenskej objednávky.
Čo je ovšem potrebné zdôrazniť, že táto spoločenská objednávka, ktorá tu platila niekoľko storočí, a to znamená vypestovať v našich lesoch čo najviac dreva, čo najlepšie sortimenty a za čo najnižšie náklady, tak tá dnes už pomaly prestáva platiť, lebo súčasťou tejto spoločenskej objednávky bolo aj akceptácia rizík, ktoré sa dodnes spochybňujú, a tie riziká práve sa teraz prejavujú a dôsledkom týchto rizík je práve zvýšený podiel náhodnej ťažby. Môžete ju volať náhodná, kalamitná, môžeme polemizovať o tom, kto plánuje náhodnú ťažbu. Správne odpovede som povedal, ktoré ja považujem za správne, a budem veľmi rád, keď v diskusii odznejú (ruch v sále a zaznievanie gongu) aj iné názory, ak si myslíte, že hlavným činiteľom, hlavným, nechcem povedať, že škodlivým činiteľom, by som sa mohol negatívne dotknúť práce lesníkov, to by som naozaj nechcel, ale hlavným činiteľom, ktorý je zodpovedný za vysoký podiel náhodných ťažieb, a to nielen v národných parkoch, ale na celom území slovenských lesov, je doterajšia spoločenská objednávka a svojím spôsobom spoluzodpovední sú aj lesníci, ktorí avšak nemali možnosť odmietnuť túto objednávku, lebo, viete, systém hierarchie a systém disciplíny v lesnom hospodárstve veľmi pripomína mne osobne silové zložky, takže myslím si, že táto situácia by mala byť dnes každému jasná, prečo to tak je, ako to tak je, a najmä ako z toho von.
Takže keď si pozrieme stručný prehľad vykonanej ťažby v lesných porastoch na území národných parkov v období rokov 2012 až 2020 bez ohľadu na vlastníctvo, tak za roky 2012 až 2015 bola, bol podiel náhodnej ťažby 76 %, pritom priemerná ročná ťažba v národných parkoch bola spolu vyše 1 mil. metrov kubických. Za obdobie rokov 2016 až 2019 bol podiel náhodnej ťažby 81 %, pričom priemerná ročná ťažba bola opäť vyše 1 mil. metrov kubických. A za rok 2020 bol podiel náhodnej ťažby v našich národných parkoch 60 %, pričom ročná ťažba bola takmer 600-tisíc kubíkov, presne 591 124 podľa oficiálnych údajov z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
Čiže na základe vedeckých poznatkov možno dnes tvrdiť, že spôsob spracovania náhodnej ťažby formou totálneho odlesnenia, čiže tzv. holorubov. Tu by som sa chcel pristaviť pri tom pojme holorub, zase pre poučenie laickej verejnosti, nie všetko, čo vyzerá ako holorub, hej, je v našich lesoch holorubom. Tu sa zase musím zastať našich lesníkov, pretože ak ich laická verejnosť obviňuje z toho, že robia holoruby, z čiste terminologického hľadiska vo väčšine prípadov to nie je pravda. Tak ako nie všetko, čo sa tvári ako les, vyzerá ako les, platí to, samozrejme,. aj naopak, keď si zoberieme napríklad biele plochy, tak takisto nie všetko, čo na prvý pohľad laicky vyzerá ako holorub, je holorubom v zmysle lesníckej terminológie alebo v zmysle definícií uvedených v zákone a vo vyhláške.
Čiže holorubná ťažba, ako isto viete, zo zákona je na Slovensku zakázaná už dlhší čas a môže s používať táto forma holorub len v zákonom špecifikovaných prípadoch. Uvediem aspoň tie najvýznamnejšie. Môže sa používať v prípadoch drevín, ktoré, ktorých obnova si vyžaduje nejaké špeciálne, špeciálne podmienky, čiže sú to najmä dreviny lužného lesa, vŕbovo-topoľové porasty, plantáže borovice lesnej na Záhorí, agátové porasty. A jedným z tých prípadov, kedy sa môže explicitne zo zákona používať holorubná ťažba, je aj spracovanie náhodnej ťažby.
No, čiže verejnosť to, samozrejme, nerozlišuje, takže nakoniec, či sa tam spraví holorub, alebo spracujeme náhodnú ťažbu, vyzerá to ale úplne rovnako v tých národných parkoch. A v prípade, že sa to robí týmto spôsobom bez ponechania dostatočného množstva odumretých stromov na mieste, bez ponechania mŕtveho dreva, s vytváraním porastových stien, ktoré sú potom ďalším zdrojom šírenia podkôrneho hmyzu a takisto sa stávajú nárazovou stenou pre nejaké ďalšie veterné kalamity, tak tento spôsob spracovania náhodnej ťažby jednoducho bol a je zlý. Spôsobuje len ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Je to pomerne dokonale zacyklený systém, že takýmto dôsledným vykonaním náhodnej ťažby formou holorubu spôsobujete len ďalšie a ďalšie, akcelerujete pôsobenie škodlivých činiteľov a vyvoláva to ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Až na konci tohto procesu naozaj môžete mať celý národný park, aspoň tú časť, ktorej sa to dotýka, s dominanciou smreka, zdevastovaný náhodnou ťažbou.
Zo skúseností manažmentu lesných ekosystémov v chránených územiach v zahraničí vyplýva množstvo poučných faktov. V národných parkoch je prvoradé zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov a prirodzených procesov s cieľom zachovania alebo dokonca zlepšenia najmä biodiverzity. Je potrebné akceptovať vedecky potvrdenú skúsenosť, že bezzásah v lesnom prostredí nemá deštrukčný charakter, nemá deštrukčný dopad na lesné ekosystémy, ale práve naopak, napĺňa tie hlavné ciele, pre ktoré národné parky boli zriadené.
Pri tejto príležitosti opäť opakujem a budem to asi opakovať v tejto rozprave ešte veľakrát, za to sa ospravedlňujem, ale je to veta, ktorú, myslím si, že každý by si mal nejako uvedomiť, že ochrana prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý platí u nás, je v národných parkoch nadradená, opakujem, zdôrazňujem, nadradená nad ostatné činnosti. Zatiaľ to tak v našich národných parkoch za tie roky nevyzerá. Takže, samozrejme, v národných parkoch budú aj územia, v ktorých bude prebiehať hospodárska činnosť v lesoch, budú slúžiť najmä na postupnú prebudovu lesov, ktoré v súčasnosti majú nepôvodnú drevinovú skladbu a priestorovú štruktúru, a to hlavne v prípade smrečín, ktorých sa to najviac dotýka.
Takisto by mali byť vytvorené tzv. nárazníkové zóny v týchto lesoch, ktoré budú slúžiť na aktívne zásahy proti šíreniu podkôrneho hmyzu do susediacich neštátnych lesov, čiže lesov neštátnych vlastníkov. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Takisto by sa mali začať používať najmodernejšie spôsoby obranných opatrení, najmä s dôrazom na odkôrňovanie napadnutých stromov, v minulosti pomerne bežnom spôsobe obrany. Pre ilustráciu, v Slovenskej republike sa podľa údajov zo Zelenej správy za rok 2020 odkôrnilo len 700 metrov kubických kmeňov zo stromov poškodených biotickými škodlivými činiteľmi, čo bolo v porovnaní oproti roku 2019 len 7 %. A napríklad, pre porovnanie, v Národnom parku Šumava v Českej republike sa v roku 2020 odkôrnilo až 97-tisíc metrov kubických. Takže porovnajme si Šumava – 97-tisíc metrov kubických, všetky národné parky Slovenska – dokopy 700 metrov kubických.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, prihláste sa s faktickou.
Rozpracované
10:15
Vystúpenie v rozprave 10:15
Jaromír ŠíblGrendel, Gábor, podpredseda NR SR
Dobre, tak nekomentujte počas rozpravy.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
... že výhradne len na štátnych pozemkoch v národných parkoch, opakujem, štátnych pozemkoch, ktorých sa reforma týka, nedôjde k úplnému zastaveniu ťažobnej činnosti. Tu by som sa pristavil.
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Dobre, tak nekomentujte počas rozpravy.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
... že výhradne len na štátnych pozemkoch v národných parkoch, opakujem, štátnych pozemkoch, ktorých sa reforma týka, nedôjde k úplnému zastaveniu ťažobnej činnosti. Tu by som sa pristavil.
V dôsledku prijatia tejto reformy nedôjde k žiadnemu obmedzeniu ani zastaveniu ťažobnej činnosti. Tá sa tohto netýka. Ak sa budeme tuná baviť o obmedzení ťažbovej činnosti v národných parkoch, je to striktne naviazané na prípadné prebiehajúce alebo v budúcnosti prebiehajúce procesy zonácie týchto národných parkov, čiže ešte raz a budem to ešte veľakrát opakovať, tento návrh novely zákona č. 543/2002 Z. z. nijako neovplyvní aktuálnu výšku ťažby v národných parkoch, či už ide o ťažbu úmyselnú, čiže plánovanú, alebo náhodnú, kalamitnú. Výška úmyselnej ťažby je daná predpisom v Programe starostlivosti o les, výška náhodnej ťažby je daná pôsobením tzv. škodlivých činiteľov a následnými procesmi, ktoré kolegovia lesníci poznajú, kolegovia ochranári tiež, a môžem sa im neskôr detailnejšie venovať v prípade, že vznikne takáto potreba v tejto rozprave. Čiže nedôjde k úplnému zataveniu ťažbovej činnosti následne, ale bude aj naďalej vykonávaná, pričom jej objem odhadujeme dnes, že môže byť znížený na území národných parkov približne o 30 %, prednostne na štátnych pozemkoch, podčiarkujem.
Na vykonávanie všetkých lesníckych činností bude potrebný, nevyhnutne potrebný všetok lesnícky personál, čiže všetok lesnícky personál zo Štátnych lesov, ktoré, ktorí v súčasnosti títo ľudia na tomto území národných parkov pracujú, budú potrební na to, aby mohli naďalej túto činnosť vykonávať pod novou hlavičkou Správy národného parku, pod novým zamestnávateľom.
Títo pracovníci sa nepochybne po schválení tejto novely stanú cennou súčasťou správ národných parkov. Budú plniť množstvo úloh, ktoré súvisia s manažmentom zameraným na ochranu prírody a krajiny. Lesníci budú realizovať ochranné činnosti, okrem iného budú zrejme aj sprevádzať a vzdelávať návštevníkov národných parkov, tak ako je to bežné, bežné v zahraničí. Určite ste mnohí navštívili národné parky, či už v blízkom zahraničí, alebo vzdialenejšom zahraničí, a videli ste, že veľa strážcov, v zahraničí to volajú rangeri, v národných parkoch sú svojím odborným vzdelaním lesníci, niektorí sú biológovia, niektorí zoológovia, ale mnohí sú lesníci a plnia si svoje úlohy v súvislosti so správou národného parku s hrdosťou, hrdo nosia označenie na svojich rovnošatách a zvyčajne sú aj primerane tomu rešpektovaní širokou verejnosťou aj návštevníkmi. Majú autoritu, ktorá, o ktorej sa, žiaľ, v súčasnosti pri súčasných nevyhovujúcich podmienkach môže mnohým profesionálnym alebo profesionálnym štátnym ochranárom, alebo dobrovoľnej stráži prírody len snívať.
Takisto títo lesníci môžu byť plnohodnotne zapojení do vykonávania monitoringu druhov, ktoré sú predmetom ochrany, ako aj pri sledovaní stavu a hodnotení priaznivého stavu vzácnych a chránených biotopov. Takisto externí dodávatelia prác v pestovnej a ťažobnej činnosti budú môcť aj naďalej vykonávať svoje služby, pričom je tu predpoklad zamestnania všetkých, čo sú týmto spôsobom v týchto činnostiach zamestnaní aj v súčasnosti.
Hlavným dôvodom je zavedenie princípov prírode blízkeho obhospodarovania lesov na celej výmere národných parkov ihneď po prevzatí ich správy, pričom je všeobecne známe a akceptované, že tieto postupy prírode blízkeho obhospodarovania lesov sú podstatne náročnejšie na prácnosť, ale aj na kvalifikáciu, zručnosť a skúsenosti. Čiže šikovných lesníkov a lesných robotníkov budeme potrebovať, kvalifikovaných, ak minimálne v rovnakej miere ako v súčasnosti, ak nie vo väčšej.
Súčasná legislatíva predpisuje ako povinný tento spôsob hospodárenia, prírode blízkeho hospodárenia v národných parkoch, ale ráta s jeho postupným zavádzaním v priebehu rokov 2020 a 2030. Opakujem, ambícia rezortu životného prostredia je okamžite po prevzatí správy týchto pozemkov, ak sa nedá okamžite, tak v najkratšom možnom termíne, čiže dá sa predpokladať, že to zavedenie do praxe prírode blízkeho obhospodarovania lesov v národných parkov dosiahneme podstatne skôr ako časový horizont 2030.
Financovanie tohto spôsobu hospodárenia by malo byť podporené z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rozsahu, ktorý v súčasnosti pri súčasnom nastavení pravidiel je pre Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, nedosiahnuteľný. Na druhej strane prínosom pre tento štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je to, že im tak ostane viac prostriedkov zo spoločnej pôdohospodárskej politiky.
Organizácie ochranu prírody... organizácie ochrany prírody, to znamená, správy jednotlivých národných parkov budú príspevkové organizácie a pre tieto príspevkové organizácie je podstatne jednoduchšie využívať tieto prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Takisto sa budú podstatne viacej zameriavať títo zamestnanci na svojich nových pracoviskách, správach národných parkov, na podstatne väčší rozsah odkôrňovania napadnutých stromov, ktoré sú napadnuté podkôrnym hmyzom, ako aj citlivejším spôsobom spracovania náhodnej ťažby, na čo bude zase potrebný značný počet externých dodávateľov prác. Takisto je prísľubom a ambíciou pána ministra Budaja vyťažené drevo primárne ponúkať na spracovanie v regiónoch, čím sa podporia aj menšie lokálne spracovateľské kapacity.
Pokiaľ ide o poľovné právo, opakujem, bolo to tu už viackrát povedané, prijatím tohto poslaneckého návrhu, tejto novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa na výkone práva poľovníctva nič nezmení na území národných parkov. Poľovné právo bude pokračovať tak, ako je nastavené, podľa platných zmlúv a tieto automaticky prejdú na nového správcu pozemkov. Čiže je mi ľúto, že aj mnohí poľovníci sa obávajú toho, že štátna ochrana prírody alebo rezort životného prostredia, alebo neviem, orgány ochrany prírody, kto im bude zakazovať poľovať v národných parkoch, vyháňať ich z lesov.
Ja si myslím, že každý, koho sa to týka, vie čítať s porozumením, pozná platnú legislatívu, vie, že výkon práva poľovníctva na území chránených území od II. po IV. stupeň ochrany nie je nejako ovplyvňovaný touto ochranou prírody, právo poľovníctva sa nevykonáva len na územiach, chránených územiach s piatym stupňom ochrany a v prípade, že je tam nejaký záujem, napríklad môže byť záujem aj z dôvodov ochrany prírody toto právo poľovníctva istým spôsobom v istom rozsahu vykonávať, tak rieši sa to štandardne výnimkami a môžeme otvoriť aj túto diskusiu, samozrejme. Ja verím tomu, že ešte v tomto volebnom období príde do tohto parlamentu aj návrh nového zákona o poľovníctve, ale skutočnosť všeobecne známa je, že viaceré druhy raticovej zveri, tuto na juhozápadnom Slovensku je to najmä daniel a sčasti muflón, ale aj, aj ďalšie druhy, diviak, samozrejme, sú natoľko premnožené aj vďaka nevhodnému spôsobu poľovného obhospodarovania, že spôsobujú závažné škody na lesných porastoch, a v niektorých regiónoch, nie je to našťastie úplne, úplne rovnomerne na celom Slovensku, ale v niektorých regiónoch je to premnoženie tak, tak závažné, teraz hovorím o danielej zveri, napríklad neďaleko Bratislavy v úseku zhruba od Stupavy po Rohožník, že spôsobujú škody aj na lesných porastoch priamo v prírodných rezerváciách. Čiže v takýchto prípadoch naozaj je odôvodnená diskusia o tom, že či sa umožní výnimka z výkonu práv poľovníctva aj na území s najvyšším stupňom ochrany. Ale nechcem túto diskusiu teraz otvárať, lebo naozaj zase nechcem až toľko zdržiavať.
Takže zopakujem, výkon práva poľovníctva sa prijatím tejto novely nijako nezmení na území národných parkov a poľovné právo bude pokračovať v rozsahu podľa platných zmlúv, tak ako sú nastavené teraz.
Ďalej. Prechodom správy štátnych pozemkov na organizáciu ochrany prírody sa vytvoria podmienky pre náležité a efektívne plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie v oblasti ochrany prírody na zachovanie, resp. dosiahnutie priaznivého stavu predmetov ochrany území sústavy NATURA 2000.
Tu by som sa opäť trochu krátko pristavil, keďže naozaj niektorí kolegovia tu pomerne účelovo a nesprávne, čo mi je veľmi ľúto, interpretujú spôsob, aký vzťah má Brusel, resp. európska legislatíva, k tomu, čo sa bude diať alebo malo by sa diať na území Slovenska v oblasti ochrany prírody alebo v oblasti vzťahu medzi lesným hospodárstvom a ochrany prírody. Ja napriek tomu, že predpokladám, že všetci sme si toho vedomí, ale predsa len cítim potrebu to tu pripomenúť, že od tej chvíle, kedy sa Slovenská republika dobrovoľne, na základe vlastného rozhodnutia v súlade so všetkými pravidlami hry stala platnou členskou krajinou Európskej únie, začala na našom území platiť aj európska legislatíva, či sa to niekomu ľúbi, alebo neľúbi. Samozrejme, ak niektorí kolegovia majú názor, že by nemala platiť tá legislatíva, asi vedia, ako to chcú dosiahnuť, však dá sa to, neboli by sme prví, ale zatiaľ, zatiaľ platí a tie smernice v oblasti ochrany prírody, je ich viacero, ale najviac relevantné vo vzťahu k téme, ktorú tu dnes diskutujeme, sú dve, a to je tzv. smernica o biotopoch a druhá tzv. smernica o vtákoch.
Keď to veľmi stručne zhrniem, predmetom smernice o vtákoch sú všetky druhy vtákov európskeho významu uvedené v prílohách a ich ochrana a zachovanie, prípadne dosiahnutie priaznivého stavu v ich populácii, voľne žijúcich, ktoré sa na území členského štátu, v tomto prípade Slovenskej republiky, vyskytujú, a v prípade tej druhej smernice, smernice o biotopoch, to je taká zrkadlová smernica, ktorá vznikla o niečo neskôr, a jej predmetom je ochrana druhov európskeho významu všetkých ostatných taxonomických skupín s výnimkou vtákov, ktoré už mali skôr svoju vlastnú smernicu, a biotopov európskeho významu, ktoré takisto sú uvedené v prílohách tejto smernice.
Čiže je to pomerne, pomerne zložitý systém, ako Európska komisia kontroluje dodržiavanie týchto smerníc na Slovensku, ako Slovenská republika preukazuje, či tieto smernice dodržiavame, alebo, alebo nedodržiavame, nejdem vás tu s tým teraz zaťažovať, ale jedna skutočnosť je teda, je potrebné ju zdôrazniť, že naozaj Európska komisia na základe informácií, ktoré jej poskytuje či už Slovenská republika priamo, alebo z iných zdrojov, vie pomerne presne zhodnotiť, či tieto záväzky v prípade týchto dvoch smerníc plníme alebo neplníme. A takisto je to aj v prípade všetkých ostatných smerníc, ktoré sú pre nás záväzné.
Takže prechod správy pozemku na organizáciu ochrany prírody je nevyhnutným predpokladom na to, aby sa uskutočnili zonácie národných parkov, preto možno len ťažko akceptovať, aby prechod správy pozemkov národných parkov bol podmienený zonáciou. Možno bude pre vás prekvapivá alebo nová skutočnosť, pre niekoho možno nie, že so zonáciami v národných parkov meškáme už vyše 20 rokov a hlavnou príčinou tohoto meškania je práve neschopnosť, či skôr neochota dohodnúť sa medzi jednotlivými štátnymi organizáciami, ktorých sa to najviac týka. V tomto prípade ide teda o organizácie, ktoré zastupujú organizáciu, ktorá zastupuje záujmy ochrany prírody, čiže je to ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody a na druhej strane je teda rezort pôdohospodárstva a organizácie Štátnych lesov, ktorých sa to dotýka.
Podmienka častokrát tuná diskutovaná uskutočnenia zonácie, ktorá by mala teda najprv sa uskutočniť, zonácia podľa týchto predstáv a potom až previesť pozemky, by znamenala len toľko, že už teraz meškajúce zonácie by sa ešte viacej pribrzdili a tým pádom vlastne by sa pribrzdil alebo úplne zastavil prechod správy týchto pozemkov, resp. došlo by k jeho odkladu na bližšie nešpecifikované obdobie. Opakujem, v prípade našich národných parkov jeden z primárnych problémov, prečo sa tie zonácie nedaria, je to neochota, neschopnosť, nemožnosť dosiahnuť zhodu so správcom štátnych pozemkov, čiže či už sú to Lesy Slovenskej republiky, alebo Štátne lesy Tatranského národného parku.
Tieto lesohospodárske subjekty v prvom rade vychádzajú zo svojich podnikateľských záujmov, čiže maximalizovať, maximalizovať zisky, minimalizovať náklady. Tento prístup ale, aby som sa ich zastal, hej, kolegov, zase však oni robia, čo robia, lebo im je to určené priamou právnou formou tejto organizácie, to znamená je to štátny podnik ako podnikateľský subjekt, čiže oni sú tu na to, aby, aby dosahovali zisk, a nie na to, aby chránili prírodu, pričom zvyčajne donedávna ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa stavalo rovnako ako štátny podnik, ktorý je v jeho pôsobnosti.
No pokiaľ pretrvávajú tieto spory medzi štátnymi subjektami, tak ťažko si viem predstaviť, že zabezpečíme dohodu s dotknutými obcami, ktorých sa to dotýka, a, samozrejme, aj dotknutými neštátnymi vlastníkmi pozemkov. Tieto subjekty neštátne logicky očakávajú, že štát sa najprv dohodne sám so sebou a potom sa bude usilovať a bude mať podstatne lepšiu východiskovú pozíciu pri dohode s neštátnymi vlastníkmi. Čiže ak by sme to zhrnuli, je veľmi pravdepodobné, nehovorím, že isté, ale veľmi pravdepodobné, že ak to nespravíme v opačnom poradí, že bez prechodu správy pozemkov vo vlastníctve štátu tie zonácie národných parkov, sa ich tak skoro nedočkáme.
Realizácia zonácií národných parkov, ktorá by sa vedela v pomerne veľmi v krátkom časom horizonte, ktorá by sa dala v krátkom časovom horizonte zrealizovať po odstránení súčasnej dvojko... dvojkoľajnosti správy na štátnych pozemkoch, potom môže umožniť, že prípadné obmedzenia vyplývajúce z dôvodov ochrany prírody by sa mohli realizovať primárne na štátnych pozemkoch, čo by, samozrejme, následne odbremenilo od týchto obmedzení pozemky neštátnych vlastníkov. Aspoň do značnej miery. Štát v prvom rade by si mal vedieť stanoviť priority na svojich pozemkoch, chránených územiach, v tomto prípade národných parkoch, a postarať sa o ich naplnenie. Tu by som chcel povedať, naozaj že je tu dosť veľký rozdiel medzi literou zákona a implementačnou praxou, lebo tá priorita, ako som už spomínal a budeme ešte asi viackrát spomínať, tá priorita v národných parkoch je zákonom jasne stanovená. Je to ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. V praxi zatiaľ táto priorita v našich národných parkoch nebola naplnená.
Takže pokiaľ príde k schváleniu novely zákona a prechodu, následnému prechodu správy pozemkov v národných parkoch, takisto sa uvažuje so zriadením rady národného parku, v každom národnom parku bude vlastná rada národného parku, ktorá bude poradným orgánom pre spravovanie a rozvoj národného parku, v tejto rade budú zastúpené aj mestá a obce z regiónu národného parku, ako aj zástupcovia miestnych podnikateľských subjektov, či záujmových združení, prípadne podľa potreby aj ďalšie dotknuté subjekty. Zriadenie národných parkov je súčasťou reformy národných parkov a cez tieto rady si budú môcť dotknuté subjekty presadzovať svoje predstavy o rozvoji a spolupráci na území jednotlivých národných parkov.
Teraz trochu štatistiky, aby sme teda si uvedomili, vlastne o akých, akých plochách sa vyprávame. Výmera Slovenskej republiky približne 4,9 mil. ha. Výmera lesných pozemkov je 2,02 mil. ha, výmera štátnych lesných pozemkov je 764-tisíc ha a výmera národných parkov 317-tisíc ha a z toho výmera preberaných štátnych lesných pozemkov v národných parkoch je 162-tisíc ha. Čiže tie čísla, ktoré tu rôzne zaznievali, či už v rozprave, alebo mimo rozpravy, mimo parlamentu, by som chcel naozaj uviesť na pravú mieru, opakujem ešte raz, výmera preberaných štátnych pozemkov, ktorých sa táto novela zákona dotýka, v národných parkoch je 162-tisíc ha zaokrúhlene. Štátnych nelesných pozemkov pritom v národných parkoch je približne 9-tisíc ha, čiže podiel preberaných pozemkov z celkovej výmery Slovenskej republiky je 3,7 % a z výmery lesných pozemkov Slovenskej republiky je to 8 % a z výmery kmeňových lesných pozemkov vo vlastníctve štátu je to 21 %.
V posledných desaťročiach sa významne zmenilo vnímanie chránených území vo verejnosti a očakávania od nich. Hlavným, principiálnym cieľom ostáva ochrana biodiverzity, ale čoraz viac sú zvýrazňované aj ďalšie benefity od plnenia mnohých ekosystémových služieb. Pri tých ekosystémových službách v lesníckej terminológii sa tomu, sa to nazýva aj mimoprodukčné funkcie, ale ide svojím spôsobom o to isté. Sú to najmä zdroje pitnej vody, ochrana pred rôznymi živelnými pohromami, najmä prívalové dažde, povodne z dlhotrvajúcich dažďov, sucho, víchrice, potom podpora opeľovačov a vlastne benefitov, ktoré spôsobujú svojou činnosťou, opeľovaním, v neposlednom rade, samozrejme, zachytávania, zachytávanie uhlíka, potenciál pre rekreáciu a poskytovanie zdravého prostredia pre život. A popri tom, samozrejme, tieto ekosystémové služby majú aj svoj ekonomický rozmer, vytváranie pracovných miest, podpora turizmu a regionálneho rozvoja napríklad.
Stratégia Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030 zvýrazňuje spoločensko-ekonomický význam zachovania biodiverzity a uvádza napríklad tieto konštatovania, čo v kontexte toho, čo sa na Slovensku v tomto období deje, myslím si, že zaslúži si istú pozornosť. Čiže opakujem, konštatovania zo stratégie Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030, citujem: „Investovanie do ochrany a obnovy prírody bude mať zásadný význam aj pre hospodárske zotavenie Európy z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Preto povinne každý plán obnovy a odolnosti musí obsahovať aj časť venovanú biodiverzite.“
Ďalej ekonomický záujem na ochrane biodiverzity sa stáva čoraz naliehavejším. Ochrana biodiverzity môže predstavovať pre mnohé ekonomické odvetvia priame ekonomické prínosy. Napríklad biodiverzita má okrem iného zásadný význam aj pre zaistenie potravinovej bezpečnosti. Príroda je naším životne dôležitým spojencom v boji proti zmene klímy. A rozširovanie chránených území je aj z tohoto hľadiska ekonomickou nevyhnutnosťou. Kolegovia, opakujem, rozširovanie chránených území je ekonomickou nevyhnutnosťou. Ja, samozrejme, rozumiem tomu, že môžte spochybňovať aj stratégiu Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030, ale minimálne by som sa na vašom mieste nad tým trochu zamyslel, že nie sú tam asi úplne hlúpi ľudia, čo takéto stratégie pripravujú. Ďalej táto stratégia obsahuje aj tézu, že strata biodiverzity a kolaps ekosystémov patria medzi najväčšie hrozby, ktorým ľudstvo ako celok bude v nasledujúcom desaťročí čeliť. Ohrozujú aj základy našej ekonomiky a náklady, ktoré vznikajú v dôsledku nečinnosti, sú vysoké a podľa všetkých očakávaní a reálnych predpovedí budú tieto náklady ešte ďalej narastať.
V návrhu zákona sa v súlade Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 - 2024 zabezpečí jednotná správa chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a počíta sa s prevodom správy pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu v národných parkoch, z rezortu pôdohospodárstva do rezortu životného prostredia.
Organizácia ochrany prírody musí v chránených územiach zabezpečovať komplexnú a integrovanú ochranu prírody. Toto poslanie bude možné naplniť len vtedy, ak bude v chránených územiach spravovať a užívať štátne pozemky, a to lesné aj nelesné, a súčasne zabezpečovať ochranu prírody na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. V súčasnosti funkcia určenia jednotlivých organizácií v území národných parkov, ktoré sú často protichodné, plynú konflikty, pričom ochrana prírody zvyčajne musí ustupovať iným záujmom, najmä už spomenutých hospodárskych organizácií.
Návrhom zákona sa teda sleduje prijatie takej právnej úpravy, ktorou sa zabezpečí účinnejšie uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny v národných parkoch vo vzťahu k aktivitám spôsobujúcim poškodzovanie ich prírodných hodnôt, ako aj zabezpečenie ich efektívnej správy prechodom správy pozemkov vo vlastníctve štátu pod rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
Prechod správy na organizácie o ochrane prírody, čiže po novom zriadené správy národných parkov, umožní realizovať reformné kroky, ktorými sa priblížime k modelom národných parkov, tak ako fungujú v prevažnej väčšine európskych krajín. V týchto národných parkoch konečne budeme mať odolnejšie lesy pripravené na zmenu klímy, bohaté na biodiverzitu a v okolí národných parkov začneme mať prosperujúce regióny.
V encyklike Svätého Otca Františka Laudato si sa pri starostlivosti o náš spoločný domov uvádza, citujem:
„Bod 36. Starostlivosť o ekosystémy si vyžaduje pohľad, ktorý ide ponad to, čo je bezprostredné, lebo ak sa chce dosiahnuť iba rýchly a ľahký ekonomický profit, nikoho ich ochrana nezaujíma. Avšak výška škôd spôsobených egoistickou nedbalosťou je omnoho vyššia ako dosiahnuteľný ekonomický zisk. V prípade zániku alebo vážneho poškodenia niektorých druhov hovoríme o hodnotách, ktoré presahujú každý výpočet, preto sa môžeme stať nemými svedkami závažných nerovností, keď sa chcú dosiahnuť vysoké zisky, pričom zaplatenie vysokých účtov za poškodenie životného prostredia sa prenechá zvyšku ľudstva súčasného i budúceho.
Bod 37. Niektoré krajiny dosiahli pokrok v účinnej ochrane určitých miest a zón na zemi a v oceánoch, kde je zakázaný každý ľudský zásah, ktorý by modifikoval ich fyziognómiu alebo menil ich pôvodnú konštitúciu. V starostlivosti o biodiverzitu odborníci naliehajú na nevyhnutnosť venovať osobitnú pozornosť zónam, ktoré sú najbohatšie na rozmanité, ohrozené, vzácne a menej chránené druhy. Sú miesta, ktoré si vzhľadom na mimoriadnu dôležitosť svetového ekosystému vyžadujú osobitnú starostlivosť alebo ktoré sú dôležitými rezervoármi vody, a tak zabezpečujú iné formy života.“
Vzorovým príkladom, ako je možné skĺbiť ochranu prírody so záujmami spoločnosti, netreba chodiť ďalek... netreba chodiť ďaleko. Príkladom pre nás môže byť napríklad, môžu byť napr. národné parky Šumava v Českej republike a Národný park Bavorský les v Nemecku. Národný park Šumava prevádzkuje osem informačných stredísk, stredisko environmentálnej výchovy, dve návštevnícke centrá, porovnajme si to s možnosťami, kapacitami a technickým vybavením našich národných parkov v súčasnosti. Majú tu v týchto návštevníckych centrách výbehy pre vlkov, rysov, jeleňov, ku ktorým vedú náučné chodníky, poskytujú lektorované sprievody, ponúkajú 80 výučbových programov pre školy, škôlky, laickú verejnosť i rodiny s deťmi. Tento národný park spolu zamestnáva približne 300 ľudí vrátane lesníkov.
Systémom atraktívnych ponúk pre školy dosahujú to, že o im... o ponúkané programy, ktoré ponúkajú v oblasti environmentálnej výchovy, majú celoročný záujem, pričom partnerským prevádzkam v regióne ide o, najmä o ubytovacie a reštauračné služby a dopravcov. Týmto spôsobom zabezpečujú klientov. Niektoré programy majú obsadené aj na vyše rok dopredu a... vopred a záujem stále rastie o tieto programy. Ponuku programov neustále dopĺňajú a región v oblasti Národného parku Šumava neustále buduje ďalšie kapacity v spolupráci so samosprávami a obcami na pokrytie služieb a nevyhnutnej infraštruktúry.
V prípade týchto dvoch národných parkov, Národného parku Šumava a Národného parku Bavorský les, žiadosť na vznik národného parku prišla zdola, opakujem, zdola, od miestnych ľudí a samospráv, ktorí si toto všetko uvedomili vopred, vydobyli si to a už by sa nikdy nechceli vrátiť späť do obdobia pred vznikom týchto národných parkov. Ako príklad, napr. obec Kvilda v Národnom parku Šumava má 135 obyvateľov, no ročná návštevnosť je vyše milión ľudí. Neviem, či až takto ďaleko by sme sa chceli dostať v niektorých lokalitách Slovenska, ale môžem upokojiť kolegov, ktorí by s tým mohli mať problém, že v moderných národných parkoch a chránených územiach vo svete existujú aj pomerne osvedčené a praxou preverené mechanizmy na reguláciu návštevnosti v prípade, že návštevnosť by mohla presahovať alebo začala dosahovať hodnoty, kde by mohlo dochádzať ku konfliktom so záujmami ochrany prírody. Takže zatiaľ si myslím, že s niektorými výnimkami, okrem niektorých lokalít netreba sa toho v tejto chvíli nejako obávať.
Obec spolu s Národným parkom Šumava poskytuje návštevníkom spoplatnené parkoviská, náučné programy, návštevnícke centrá. Majú tam upravovanú vychýrenú bežkársku trasu, ktorá je známa v celej Českej republike, za ktorou sem prichádza množstvo turistov a športov z celej krajiny. Miestni ľudia v okolí národného parku chovajú hospodárske zvieratá, poskytujú návštevníkom ubytovanie, stravovanie, starajú sa o udržiavanie biotopov, varia miestne pivo, prevádzkujú požičovne výstroje pre športové aktivity. V informačných centrách realizujú, vykonávajú svoje praxe študenti pedagogiky, lesníctva, zdôrazňujem - aj lesníctva, ekológie, iných prírodných vied, mnohí tu po skončení svojich štúdií sa sem vracajú, ostávajú tu pracovať alebo sa do týchto aktivít ďalej zapájajú ako brigádnici či dobrovoľníci.
Všetci títo ľudia sú na značku svojho národného parku hrdí. Považujú to za svoj národný park, nie ako národný park, ktorým vnútila nejaká vyššia moc, nejaký zlý štát zhora. Nie, oni si ho vydobyli.
Nemusíme chodiť ani na Šumavu, v tesnom susedstve hlavného mesta, keď sa dobre vykloníte z terasy parlamentu v jedálni, tak dovidíte na hranicu Národného parku Donau-Auen. Tento národný park, trochu odbočím od Šumavy, ale je to dôležité si to pripomenúť pri tejto príležitosti, tento národný park má veľmi poučnú históriu, ktorá v mnohom nám môže byť inšpiráciou. V tom období, keď na slovenskom úseku Dunaja v lužných lesoch, po podpise medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom, v tom čase, pardon, medzi Československom a Maďarskou republikou v tom čase, v roku 1977 sa začala výstavba tzv. Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a bezprecedentná devastácia nášho prírodného bohatstva lužných lesov na území tzv. vnútrozemskej delty na spoločnom slovensko-maďarskom úseku Dunaja. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) V tom istom čase, kedy po našich lužných lesoch, mimochodom, v tom čase, jedných z najkrajších v Európe, sa pohybovali čaty lesných robotníkov, vykonávali tzv. mimoriadnu ťažbu, to znamená totálne odlesnenie na ploche vyše 5-tisíc hektárov, pohybovali sa tu ťažké mechanizmy, buldozére, buldozéry, nákladné autá. (Pred rečníka sa postavil poslanec s ručne napísaným transparentom: „Zakladateľ ekoteroristickej mimovládky“, potlesk.)
Ukážte aj mne, pán poslanec, nech si prečítam, ako hodnotne.... (Poslanec s transparentom sa obrátil k rečníkovi.) Ďakujem za toto ocenenie od vás. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím vás, pán poslanec Karahuta, aby ste si sadli naspäť na miesto.
Vystúpenie v rozprave
4.11.2021 o 10:15 hod.
RNDr. PhD.
Jaromír Šíbl
Videokanál poslanca
... že výhradne... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Dobre, tak nekomentujte počas rozpravy.
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
... že výhradne len na štátnych pozemkoch v národných parkoch, opakujem, štátnych pozemkoch, ktorých sa reforma týka, nedôjde k úplnému zastaveniu ťažobnej činnosti. Tu by som sa pristavil.
V dôsledku prijatia tejto reformy nedôjde k žiadnemu obmedzeniu ani zastaveniu ťažobnej činnosti. Tá sa tohto netýka. Ak sa budeme tuná baviť o obmedzení ťažbovej činnosti v národných parkoch, je to striktne naviazané na prípadné prebiehajúce alebo v budúcnosti prebiehajúce procesy zonácie týchto národných parkov, čiže ešte raz a budem to ešte veľakrát opakovať, tento návrh novely zákona č. 543/2002 Z. z. nijako neovplyvní aktuálnu výšku ťažby v národných parkoch, či už ide o ťažbu úmyselnú, čiže plánovanú, alebo náhodnú, kalamitnú. Výška úmyselnej ťažby je daná predpisom v Programe starostlivosti o les, výška náhodnej ťažby je daná pôsobením tzv. škodlivých činiteľov a následnými procesmi, ktoré kolegovia lesníci poznajú, kolegovia ochranári tiež, a môžem sa im neskôr detailnejšie venovať v prípade, že vznikne takáto potreba v tejto rozprave. Čiže nedôjde k úplnému zataveniu ťažbovej činnosti následne, ale bude aj naďalej vykonávaná, pričom jej objem odhadujeme dnes, že môže byť znížený na území národných parkov približne o 30 %, prednostne na štátnych pozemkoch, podčiarkujem.
Na vykonávanie všetkých lesníckych činností bude potrebný, nevyhnutne potrebný všetok lesnícky personál, čiže všetok lesnícky personál zo Štátnych lesov, ktoré, ktorí v súčasnosti títo ľudia na tomto území národných parkov pracujú, budú potrební na to, aby mohli naďalej túto činnosť vykonávať pod novou hlavičkou Správy národného parku, pod novým zamestnávateľom.
Títo pracovníci sa nepochybne po schválení tejto novely stanú cennou súčasťou správ národných parkov. Budú plniť množstvo úloh, ktoré súvisia s manažmentom zameraným na ochranu prírody a krajiny. Lesníci budú realizovať ochranné činnosti, okrem iného budú zrejme aj sprevádzať a vzdelávať návštevníkov národných parkov, tak ako je to bežné, bežné v zahraničí. Určite ste mnohí navštívili národné parky, či už v blízkom zahraničí, alebo vzdialenejšom zahraničí, a videli ste, že veľa strážcov, v zahraničí to volajú rangeri, v národných parkoch sú svojím odborným vzdelaním lesníci, niektorí sú biológovia, niektorí zoológovia, ale mnohí sú lesníci a plnia si svoje úlohy v súvislosti so správou národného parku s hrdosťou, hrdo nosia označenie na svojich rovnošatách a zvyčajne sú aj primerane tomu rešpektovaní širokou verejnosťou aj návštevníkmi. Majú autoritu, ktorá, o ktorej sa, žiaľ, v súčasnosti pri súčasných nevyhovujúcich podmienkach môže mnohým profesionálnym alebo profesionálnym štátnym ochranárom, alebo dobrovoľnej stráži prírody len snívať.
Takisto títo lesníci môžu byť plnohodnotne zapojení do vykonávania monitoringu druhov, ktoré sú predmetom ochrany, ako aj pri sledovaní stavu a hodnotení priaznivého stavu vzácnych a chránených biotopov. Takisto externí dodávatelia prác v pestovnej a ťažobnej činnosti budú môcť aj naďalej vykonávať svoje služby, pričom je tu predpoklad zamestnania všetkých, čo sú týmto spôsobom v týchto činnostiach zamestnaní aj v súčasnosti.
Hlavným dôvodom je zavedenie princípov prírode blízkeho obhospodarovania lesov na celej výmere národných parkov ihneď po prevzatí ich správy, pričom je všeobecne známe a akceptované, že tieto postupy prírode blízkeho obhospodarovania lesov sú podstatne náročnejšie na prácnosť, ale aj na kvalifikáciu, zručnosť a skúsenosti. Čiže šikovných lesníkov a lesných robotníkov budeme potrebovať, kvalifikovaných, ak minimálne v rovnakej miere ako v súčasnosti, ak nie vo väčšej.
Súčasná legislatíva predpisuje ako povinný tento spôsob hospodárenia, prírode blízkeho hospodárenia v národných parkoch, ale ráta s jeho postupným zavádzaním v priebehu rokov 2020 a 2030. Opakujem, ambícia rezortu životného prostredia je okamžite po prevzatí správy týchto pozemkov, ak sa nedá okamžite, tak v najkratšom možnom termíne, čiže dá sa predpokladať, že to zavedenie do praxe prírode blízkeho obhospodarovania lesov v národných parkov dosiahneme podstatne skôr ako časový horizont 2030.
Financovanie tohto spôsobu hospodárenia by malo byť podporené z európskych štrukturálnych a investičných fondov v rozsahu, ktorý v súčasnosti pri súčasnom nastavení pravidiel je pre Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, nedosiahnuteľný. Na druhej strane prínosom pre tento štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je to, že im tak ostane viac prostriedkov zo spoločnej pôdohospodárskej politiky.
Organizácie ochranu prírody... organizácie ochrany prírody, to znamená, správy jednotlivých národných parkov budú príspevkové organizácie a pre tieto príspevkové organizácie je podstatne jednoduchšie využívať tieto prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Takisto sa budú podstatne viacej zameriavať títo zamestnanci na svojich nových pracoviskách, správach národných parkov, na podstatne väčší rozsah odkôrňovania napadnutých stromov, ktoré sú napadnuté podkôrnym hmyzom, ako aj citlivejším spôsobom spracovania náhodnej ťažby, na čo bude zase potrebný značný počet externých dodávateľov prác. Takisto je prísľubom a ambíciou pána ministra Budaja vyťažené drevo primárne ponúkať na spracovanie v regiónoch, čím sa podporia aj menšie lokálne spracovateľské kapacity.
Pokiaľ ide o poľovné právo, opakujem, bolo to tu už viackrát povedané, prijatím tohto poslaneckého návrhu, tejto novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny sa na výkone práva poľovníctva nič nezmení na území národných parkov. Poľovné právo bude pokračovať tak, ako je nastavené, podľa platných zmlúv a tieto automaticky prejdú na nového správcu pozemkov. Čiže je mi ľúto, že aj mnohí poľovníci sa obávajú toho, že štátna ochrana prírody alebo rezort životného prostredia, alebo neviem, orgány ochrany prírody, kto im bude zakazovať poľovať v národných parkoch, vyháňať ich z lesov.
Ja si myslím, že každý, koho sa to týka, vie čítať s porozumením, pozná platnú legislatívu, vie, že výkon práva poľovníctva na území chránených území od II. po IV. stupeň ochrany nie je nejako ovplyvňovaný touto ochranou prírody, právo poľovníctva sa nevykonáva len na územiach, chránených územiach s piatym stupňom ochrany a v prípade, že je tam nejaký záujem, napríklad môže byť záujem aj z dôvodov ochrany prírody toto právo poľovníctva istým spôsobom v istom rozsahu vykonávať, tak rieši sa to štandardne výnimkami a môžeme otvoriť aj túto diskusiu, samozrejme. Ja verím tomu, že ešte v tomto volebnom období príde do tohto parlamentu aj návrh nového zákona o poľovníctve, ale skutočnosť všeobecne známa je, že viaceré druhy raticovej zveri, tuto na juhozápadnom Slovensku je to najmä daniel a sčasti muflón, ale aj, aj ďalšie druhy, diviak, samozrejme, sú natoľko premnožené aj vďaka nevhodnému spôsobu poľovného obhospodarovania, že spôsobujú závažné škody na lesných porastoch, a v niektorých regiónoch, nie je to našťastie úplne, úplne rovnomerne na celom Slovensku, ale v niektorých regiónoch je to premnoženie tak, tak závažné, teraz hovorím o danielej zveri, napríklad neďaleko Bratislavy v úseku zhruba od Stupavy po Rohožník, že spôsobujú škody aj na lesných porastoch priamo v prírodných rezerváciách. Čiže v takýchto prípadoch naozaj je odôvodnená diskusia o tom, že či sa umožní výnimka z výkonu práv poľovníctva aj na území s najvyšším stupňom ochrany. Ale nechcem túto diskusiu teraz otvárať, lebo naozaj zase nechcem až toľko zdržiavať.
Takže zopakujem, výkon práva poľovníctva sa prijatím tejto novely nijako nezmení na území národných parkov a poľovné právo bude pokračovať v rozsahu podľa platných zmlúv, tak ako sú nastavené teraz.
Ďalej. Prechodom správy štátnych pozemkov na organizáciu ochrany prírody sa vytvoria podmienky pre náležité a efektívne plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie v oblasti ochrany prírody na zachovanie, resp. dosiahnutie priaznivého stavu predmetov ochrany území sústavy NATURA 2000.
Tu by som sa opäť trochu krátko pristavil, keďže naozaj niektorí kolegovia tu pomerne účelovo a nesprávne, čo mi je veľmi ľúto, interpretujú spôsob, aký vzťah má Brusel, resp. európska legislatíva, k tomu, čo sa bude diať alebo malo by sa diať na území Slovenska v oblasti ochrany prírody alebo v oblasti vzťahu medzi lesným hospodárstvom a ochrany prírody. Ja napriek tomu, že predpokladám, že všetci sme si toho vedomí, ale predsa len cítim potrebu to tu pripomenúť, že od tej chvíle, kedy sa Slovenská republika dobrovoľne, na základe vlastného rozhodnutia v súlade so všetkými pravidlami hry stala platnou členskou krajinou Európskej únie, začala na našom území platiť aj európska legislatíva, či sa to niekomu ľúbi, alebo neľúbi. Samozrejme, ak niektorí kolegovia majú názor, že by nemala platiť tá legislatíva, asi vedia, ako to chcú dosiahnuť, však dá sa to, neboli by sme prví, ale zatiaľ, zatiaľ platí a tie smernice v oblasti ochrany prírody, je ich viacero, ale najviac relevantné vo vzťahu k téme, ktorú tu dnes diskutujeme, sú dve, a to je tzv. smernica o biotopoch a druhá tzv. smernica o vtákoch.
Keď to veľmi stručne zhrniem, predmetom smernice o vtákoch sú všetky druhy vtákov európskeho významu uvedené v prílohách a ich ochrana a zachovanie, prípadne dosiahnutie priaznivého stavu v ich populácii, voľne žijúcich, ktoré sa na území členského štátu, v tomto prípade Slovenskej republiky, vyskytujú, a v prípade tej druhej smernice, smernice o biotopoch, to je taká zrkadlová smernica, ktorá vznikla o niečo neskôr, a jej predmetom je ochrana druhov európskeho významu všetkých ostatných taxonomických skupín s výnimkou vtákov, ktoré už mali skôr svoju vlastnú smernicu, a biotopov európskeho významu, ktoré takisto sú uvedené v prílohách tejto smernice.
Čiže je to pomerne, pomerne zložitý systém, ako Európska komisia kontroluje dodržiavanie týchto smerníc na Slovensku, ako Slovenská republika preukazuje, či tieto smernice dodržiavame, alebo, alebo nedodržiavame, nejdem vás tu s tým teraz zaťažovať, ale jedna skutočnosť je teda, je potrebné ju zdôrazniť, že naozaj Európska komisia na základe informácií, ktoré jej poskytuje či už Slovenská republika priamo, alebo z iných zdrojov, vie pomerne presne zhodnotiť, či tieto záväzky v prípade týchto dvoch smerníc plníme alebo neplníme. A takisto je to aj v prípade všetkých ostatných smerníc, ktoré sú pre nás záväzné.
Takže prechod správy pozemku na organizáciu ochrany prírody je nevyhnutným predpokladom na to, aby sa uskutočnili zonácie národných parkov, preto možno len ťažko akceptovať, aby prechod správy pozemkov národných parkov bol podmienený zonáciou. Možno bude pre vás prekvapivá alebo nová skutočnosť, pre niekoho možno nie, že so zonáciami v národných parkov meškáme už vyše 20 rokov a hlavnou príčinou tohoto meškania je práve neschopnosť, či skôr neochota dohodnúť sa medzi jednotlivými štátnymi organizáciami, ktorých sa to najviac týka. V tomto prípade ide teda o organizácie, ktoré zastupujú organizáciu, ktorá zastupuje záujmy ochrany prírody, čiže je to ministerstvo životného prostredia a Štátna ochrana prírody a na druhej strane je teda rezort pôdohospodárstva a organizácie Štátnych lesov, ktorých sa to dotýka.
Podmienka častokrát tuná diskutovaná uskutočnenia zonácie, ktorá by mala teda najprv sa uskutočniť, zonácia podľa týchto predstáv a potom až previesť pozemky, by znamenala len toľko, že už teraz meškajúce zonácie by sa ešte viacej pribrzdili a tým pádom vlastne by sa pribrzdil alebo úplne zastavil prechod správy týchto pozemkov, resp. došlo by k jeho odkladu na bližšie nešpecifikované obdobie. Opakujem, v prípade našich národných parkov jeden z primárnych problémov, prečo sa tie zonácie nedaria, je to neochota, neschopnosť, nemožnosť dosiahnuť zhodu so správcom štátnych pozemkov, čiže či už sú to Lesy Slovenskej republiky, alebo Štátne lesy Tatranského národného parku.
Tieto lesohospodárske subjekty v prvom rade vychádzajú zo svojich podnikateľských záujmov, čiže maximalizovať, maximalizovať zisky, minimalizovať náklady. Tento prístup ale, aby som sa ich zastal, hej, kolegov, zase však oni robia, čo robia, lebo im je to určené priamou právnou formou tejto organizácie, to znamená je to štátny podnik ako podnikateľský subjekt, čiže oni sú tu na to, aby, aby dosahovali zisk, a nie na to, aby chránili prírodu, pričom zvyčajne donedávna ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa stavalo rovnako ako štátny podnik, ktorý je v jeho pôsobnosti.
No pokiaľ pretrvávajú tieto spory medzi štátnymi subjektami, tak ťažko si viem predstaviť, že zabezpečíme dohodu s dotknutými obcami, ktorých sa to dotýka, a, samozrejme, aj dotknutými neštátnymi vlastníkmi pozemkov. Tieto subjekty neštátne logicky očakávajú, že štát sa najprv dohodne sám so sebou a potom sa bude usilovať a bude mať podstatne lepšiu východiskovú pozíciu pri dohode s neštátnymi vlastníkmi. Čiže ak by sme to zhrnuli, je veľmi pravdepodobné, nehovorím, že isté, ale veľmi pravdepodobné, že ak to nespravíme v opačnom poradí, že bez prechodu správy pozemkov vo vlastníctve štátu tie zonácie národných parkov, sa ich tak skoro nedočkáme.
Realizácia zonácií národných parkov, ktorá by sa vedela v pomerne veľmi v krátkom časom horizonte, ktorá by sa dala v krátkom časovom horizonte zrealizovať po odstránení súčasnej dvojko... dvojkoľajnosti správy na štátnych pozemkoch, potom môže umožniť, že prípadné obmedzenia vyplývajúce z dôvodov ochrany prírody by sa mohli realizovať primárne na štátnych pozemkoch, čo by, samozrejme, následne odbremenilo od týchto obmedzení pozemky neštátnych vlastníkov. Aspoň do značnej miery. Štát v prvom rade by si mal vedieť stanoviť priority na svojich pozemkoch, chránených územiach, v tomto prípade národných parkoch, a postarať sa o ich naplnenie. Tu by som chcel povedať, naozaj že je tu dosť veľký rozdiel medzi literou zákona a implementačnou praxou, lebo tá priorita, ako som už spomínal a budeme ešte asi viackrát spomínať, tá priorita v národných parkoch je zákonom jasne stanovená. Je to ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. V praxi zatiaľ táto priorita v našich národných parkoch nebola naplnená.
Takže pokiaľ príde k schváleniu novely zákona a prechodu, následnému prechodu správy pozemkov v národných parkoch, takisto sa uvažuje so zriadením rady národného parku, v každom národnom parku bude vlastná rada národného parku, ktorá bude poradným orgánom pre spravovanie a rozvoj národného parku, v tejto rade budú zastúpené aj mestá a obce z regiónu národného parku, ako aj zástupcovia miestnych podnikateľských subjektov, či záujmových združení, prípadne podľa potreby aj ďalšie dotknuté subjekty. Zriadenie národných parkov je súčasťou reformy národných parkov a cez tieto rady si budú môcť dotknuté subjekty presadzovať svoje predstavy o rozvoji a spolupráci na území jednotlivých národných parkov.
Teraz trochu štatistiky, aby sme teda si uvedomili, vlastne o akých, akých plochách sa vyprávame. Výmera Slovenskej republiky približne 4,9 mil. ha. Výmera lesných pozemkov je 2,02 mil. ha, výmera štátnych lesných pozemkov je 764-tisíc ha a výmera národných parkov 317-tisíc ha a z toho výmera preberaných štátnych lesných pozemkov v národných parkoch je 162-tisíc ha. Čiže tie čísla, ktoré tu rôzne zaznievali, či už v rozprave, alebo mimo rozpravy, mimo parlamentu, by som chcel naozaj uviesť na pravú mieru, opakujem ešte raz, výmera preberaných štátnych pozemkov, ktorých sa táto novela zákona dotýka, v národných parkoch je 162-tisíc ha zaokrúhlene. Štátnych nelesných pozemkov pritom v národných parkoch je približne 9-tisíc ha, čiže podiel preberaných pozemkov z celkovej výmery Slovenskej republiky je 3,7 % a z výmery lesných pozemkov Slovenskej republiky je to 8 % a z výmery kmeňových lesných pozemkov vo vlastníctve štátu je to 21 %.
V posledných desaťročiach sa významne zmenilo vnímanie chránených území vo verejnosti a očakávania od nich. Hlavným, principiálnym cieľom ostáva ochrana biodiverzity, ale čoraz viac sú zvýrazňované aj ďalšie benefity od plnenia mnohých ekosystémových služieb. Pri tých ekosystémových službách v lesníckej terminológii sa tomu, sa to nazýva aj mimoprodukčné funkcie, ale ide svojím spôsobom o to isté. Sú to najmä zdroje pitnej vody, ochrana pred rôznymi živelnými pohromami, najmä prívalové dažde, povodne z dlhotrvajúcich dažďov, sucho, víchrice, potom podpora opeľovačov a vlastne benefitov, ktoré spôsobujú svojou činnosťou, opeľovaním, v neposlednom rade, samozrejme, zachytávania, zachytávanie uhlíka, potenciál pre rekreáciu a poskytovanie zdravého prostredia pre život. A popri tom, samozrejme, tieto ekosystémové služby majú aj svoj ekonomický rozmer, vytváranie pracovných miest, podpora turizmu a regionálneho rozvoja napríklad.
Stratégia Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030 zvýrazňuje spoločensko-ekonomický význam zachovania biodiverzity a uvádza napríklad tieto konštatovania, čo v kontexte toho, čo sa na Slovensku v tomto období deje, myslím si, že zaslúži si istú pozornosť. Čiže opakujem, konštatovania zo stratégie Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030, citujem: „Investovanie do ochrany a obnovy prírody bude mať zásadný význam aj pre hospodárske zotavenie Európy z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Preto povinne každý plán obnovy a odolnosti musí obsahovať aj časť venovanú biodiverzite.“
Ďalej ekonomický záujem na ochrane biodiverzity sa stáva čoraz naliehavejším. Ochrana biodiverzity môže predstavovať pre mnohé ekonomické odvetvia priame ekonomické prínosy. Napríklad biodiverzita má okrem iného zásadný význam aj pre zaistenie potravinovej bezpečnosti. Príroda je naším životne dôležitým spojencom v boji proti zmene klímy. A rozširovanie chránených území je aj z tohoto hľadiska ekonomickou nevyhnutnosťou. Kolegovia, opakujem, rozširovanie chránených území je ekonomickou nevyhnutnosťou. Ja, samozrejme, rozumiem tomu, že môžte spochybňovať aj stratégiu Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030, ale minimálne by som sa na vašom mieste nad tým trochu zamyslel, že nie sú tam asi úplne hlúpi ľudia, čo takéto stratégie pripravujú. Ďalej táto stratégia obsahuje aj tézu, že strata biodiverzity a kolaps ekosystémov patria medzi najväčšie hrozby, ktorým ľudstvo ako celok bude v nasledujúcom desaťročí čeliť. Ohrozujú aj základy našej ekonomiky a náklady, ktoré vznikajú v dôsledku nečinnosti, sú vysoké a podľa všetkých očakávaní a reálnych predpovedí budú tieto náklady ešte ďalej narastať.
V návrhu zákona sa v súlade Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 - 2024 zabezpečí jednotná správa chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a počíta sa s prevodom správy pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu v národných parkoch, z rezortu pôdohospodárstva do rezortu životného prostredia.
Organizácia ochrany prírody musí v chránených územiach zabezpečovať komplexnú a integrovanú ochranu prírody. Toto poslanie bude možné naplniť len vtedy, ak bude v chránených územiach spravovať a užívať štátne pozemky, a to lesné aj nelesné, a súčasne zabezpečovať ochranu prírody na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni. V súčasnosti funkcia určenia jednotlivých organizácií v území národných parkov, ktoré sú často protichodné, plynú konflikty, pričom ochrana prírody zvyčajne musí ustupovať iným záujmom, najmä už spomenutých hospodárskych organizácií.
Návrhom zákona sa teda sleduje prijatie takej právnej úpravy, ktorou sa zabezpečí účinnejšie uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny v národných parkoch vo vzťahu k aktivitám spôsobujúcim poškodzovanie ich prírodných hodnôt, ako aj zabezpečenie ich efektívnej správy prechodom správy pozemkov vo vlastníctve štátu pod rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
Prechod správy na organizácie o ochrane prírody, čiže po novom zriadené správy národných parkov, umožní realizovať reformné kroky, ktorými sa priblížime k modelom národných parkov, tak ako fungujú v prevažnej väčšine európskych krajín. V týchto národných parkoch konečne budeme mať odolnejšie lesy pripravené na zmenu klímy, bohaté na biodiverzitu a v okolí národných parkov začneme mať prosperujúce regióny.
V encyklike Svätého Otca Františka Laudato si sa pri starostlivosti o náš spoločný domov uvádza, citujem:
„Bod 36. Starostlivosť o ekosystémy si vyžaduje pohľad, ktorý ide ponad to, čo je bezprostredné, lebo ak sa chce dosiahnuť iba rýchly a ľahký ekonomický profit, nikoho ich ochrana nezaujíma. Avšak výška škôd spôsobených egoistickou nedbalosťou je omnoho vyššia ako dosiahnuteľný ekonomický zisk. V prípade zániku alebo vážneho poškodenia niektorých druhov hovoríme o hodnotách, ktoré presahujú každý výpočet, preto sa môžeme stať nemými svedkami závažných nerovností, keď sa chcú dosiahnuť vysoké zisky, pričom zaplatenie vysokých účtov za poškodenie životného prostredia sa prenechá zvyšku ľudstva súčasného i budúceho.
Bod 37. Niektoré krajiny dosiahli pokrok v účinnej ochrane určitých miest a zón na zemi a v oceánoch, kde je zakázaný každý ľudský zásah, ktorý by modifikoval ich fyziognómiu alebo menil ich pôvodnú konštitúciu. V starostlivosti o biodiverzitu odborníci naliehajú na nevyhnutnosť venovať osobitnú pozornosť zónam, ktoré sú najbohatšie na rozmanité, ohrozené, vzácne a menej chránené druhy. Sú miesta, ktoré si vzhľadom na mimoriadnu dôležitosť svetového ekosystému vyžadujú osobitnú starostlivosť alebo ktoré sú dôležitými rezervoármi vody, a tak zabezpečujú iné formy života.“
Vzorovým príkladom, ako je možné skĺbiť ochranu prírody so záujmami spoločnosti, netreba chodiť ďalek... netreba chodiť ďaleko. Príkladom pre nás môže byť napríklad, môžu byť napr. národné parky Šumava v Českej republike a Národný park Bavorský les v Nemecku. Národný park Šumava prevádzkuje osem informačných stredísk, stredisko environmentálnej výchovy, dve návštevnícke centrá, porovnajme si to s možnosťami, kapacitami a technickým vybavením našich národných parkov v súčasnosti. Majú tu v týchto návštevníckych centrách výbehy pre vlkov, rysov, jeleňov, ku ktorým vedú náučné chodníky, poskytujú lektorované sprievody, ponúkajú 80 výučbových programov pre školy, škôlky, laickú verejnosť i rodiny s deťmi. Tento národný park spolu zamestnáva približne 300 ľudí vrátane lesníkov.
Systémom atraktívnych ponúk pre školy dosahujú to, že o im... o ponúkané programy, ktoré ponúkajú v oblasti environmentálnej výchovy, majú celoročný záujem, pričom partnerským prevádzkam v regióne ide o, najmä o ubytovacie a reštauračné služby a dopravcov. Týmto spôsobom zabezpečujú klientov. Niektoré programy majú obsadené aj na vyše rok dopredu a... vopred a záujem stále rastie o tieto programy. Ponuku programov neustále dopĺňajú a región v oblasti Národného parku Šumava neustále buduje ďalšie kapacity v spolupráci so samosprávami a obcami na pokrytie služieb a nevyhnutnej infraštruktúry.
V prípade týchto dvoch národných parkov, Národného parku Šumava a Národného parku Bavorský les, žiadosť na vznik národného parku prišla zdola, opakujem, zdola, od miestnych ľudí a samospráv, ktorí si toto všetko uvedomili vopred, vydobyli si to a už by sa nikdy nechceli vrátiť späť do obdobia pred vznikom týchto národných parkov. Ako príklad, napr. obec Kvilda v Národnom parku Šumava má 135 obyvateľov, no ročná návštevnosť je vyše milión ľudí. Neviem, či až takto ďaleko by sme sa chceli dostať v niektorých lokalitách Slovenska, ale môžem upokojiť kolegov, ktorí by s tým mohli mať problém, že v moderných národných parkoch a chránených územiach vo svete existujú aj pomerne osvedčené a praxou preverené mechanizmy na reguláciu návštevnosti v prípade, že návštevnosť by mohla presahovať alebo začala dosahovať hodnoty, kde by mohlo dochádzať ku konfliktom so záujmami ochrany prírody. Takže zatiaľ si myslím, že s niektorými výnimkami, okrem niektorých lokalít netreba sa toho v tejto chvíli nejako obávať.
Obec spolu s Národným parkom Šumava poskytuje návštevníkom spoplatnené parkoviská, náučné programy, návštevnícke centrá. Majú tam upravovanú vychýrenú bežkársku trasu, ktorá je známa v celej Českej republike, za ktorou sem prichádza množstvo turistov a športov z celej krajiny. Miestni ľudia v okolí národného parku chovajú hospodárske zvieratá, poskytujú návštevníkom ubytovanie, stravovanie, starajú sa o udržiavanie biotopov, varia miestne pivo, prevádzkujú požičovne výstroje pre športové aktivity. V informačných centrách realizujú, vykonávajú svoje praxe študenti pedagogiky, lesníctva, zdôrazňujem - aj lesníctva, ekológie, iných prírodných vied, mnohí tu po skončení svojich štúdií sa sem vracajú, ostávajú tu pracovať alebo sa do týchto aktivít ďalej zapájajú ako brigádnici či dobrovoľníci.
Všetci títo ľudia sú na značku svojho národného parku hrdí. Považujú to za svoj národný park, nie ako národný park, ktorým vnútila nejaká vyššia moc, nejaký zlý štát zhora. Nie, oni si ho vydobyli.
Nemusíme chodiť ani na Šumavu, v tesnom susedstve hlavného mesta, keď sa dobre vykloníte z terasy parlamentu v jedálni, tak dovidíte na hranicu Národného parku Donau-Auen. Tento národný park, trochu odbočím od Šumavy, ale je to dôležité si to pripomenúť pri tejto príležitosti, tento národný park má veľmi poučnú históriu, ktorá v mnohom nám môže byť inšpiráciou. V tom období, keď na slovenskom úseku Dunaja v lužných lesoch, po podpise medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom, v tom čase, pardon, medzi Československom a Maďarskou republikou v tom čase, v roku 1977 sa začala výstavba tzv. Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a bezprecedentná devastácia nášho prírodného bohatstva lužných lesov na území tzv. vnútrozemskej delty na spoločnom slovensko-maďarskom úseku Dunaja. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) V tom istom čase, kedy po našich lužných lesoch, mimochodom, v tom čase, jedných z najkrajších v Európe, sa pohybovali čaty lesných robotníkov, vykonávali tzv. mimoriadnu ťažbu, to znamená totálne odlesnenie na ploche vyše 5-tisíc hektárov, pohybovali sa tu ťažké mechanizmy, buldozére, buldozéry, nákladné autá. (Pred rečníka sa postavil poslanec s ručne napísaným transparentom: „Zakladateľ ekoteroristickej mimovládky“, potlesk.)
Ukážte aj mne, pán poslanec, nech si prečítam, ako hodnotne.... (Poslanec s transparentom sa obrátil k rečníkovi.) Ďakujem za toto ocenenie od vás. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím vás, pán poslanec Karahuta, aby ste si sadli naspäť na miesto.
Rozpracované
10:45
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Karahuta, poprosím vás, vráťte sa na svoje miesto. (Pozn. red. : predsedajúci mylne označil protestujúceho poslanca, správne: „Patrick Linhart“. Smiech a ruch v sále.)
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Už to...
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Karahuta, poprosím vás, vráťte sa na svoje miesto. (Pozn. red. : predsedajúci mylne označil protestujúceho poslanca, správne: „Patrick Linhart“. Smiech a ruch v sále.)
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Už to všetci videli, už to môžte zvesiť. Ako, ako hovoria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
No, ospravedlňujem sa.
Dobre, prerušujem schôdzu do 11.00 hodiny, kedy budeme pokračovať hlasovaním.
(Reakcie z pléna, protestujúci poslanec komunikuje pred rečníckym pultom.)
Áno, v poriadku. (Reakcie z pléna a neutíchajúci ruch v sále.) Dobre, máme prerušenú schôdzu, takže nech sa páči.
Ešte raz, pán poslanec? (Reakcia z pléna.) Neviedol som vtedy schôdzu, pán poslanec, asi si to pamätáte.
(Prestávka.)
Od vás, pán poslanec, ma to, ma to osobne teší, lebo ako hovoria, ako hovoria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Karahuta, poprosím vás, vráťte sa na svoje miesto. (Pozn. red. : predsedajúci mylne označil protestujúceho poslanca, správne: „Patrick Linhart“. Smiech a ruch v sále.)
Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Už to všetci videli, už to môžte zvesiť. Ako, ako hovoria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
No, ospravedlňujem sa.
Dobre, prerušujem schôdzu do 11.00 hodiny, kedy budeme pokračovať hlasovaním.
(Reakcie z pléna, protestujúci poslanec komunikuje pred rečníckym pultom.)
Áno, v poriadku. (Reakcie z pléna a neutíchajúci ruch v sále.) Dobre, máme prerušenú schôdzu, takže nech sa páči.
Ešte raz, pán poslanec? (Reakcia z pléna.) Neviedol som vtedy schôdzu, pán poslanec, asi si to pamätáte.
(Prestávka.)
Rozpracované
11:05
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:05
Miloš SvrčekVystúpenie s procedurálnym návrhom
4.11.2021 o 11:05 hod.
JUDr. Bc. PhD., LL.M.
Miloš Svrček
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov, SME RODINA, OĽANO, SaS, dávam procedurálny návrh, aby sme bod 72 (tlač 619) presunuli na program nasledujúcej riadnej schôdze so začiatkom 23. novembra. Ďakujem.
Rozpracované