48. schôdza

Dobré, pokojné popoludnie prajem. Ďakujem, vážený pán podpredseda, za slovo, ďakujem vám aj za vašu neutíchajúcu aktivitu v smere zjednať takú základnú disciplínu v tejto sieni zákonnosti, ktorí by sme mali vysielať lúče istého príkladu pre celú spoločnosť, lebo najlepší spôsob riadenia všetkého, rodiny, firmy aj štátu je osobný príklad.
Je mi ľúto, že niektorí poslanci stále nerozumejú, že máme byť príkladom a že z hľadiska protiepidemických opatrení by sme mali byť ozaj vzorom pre túto krajinu. Mrzí ma to a možno to treba naozaj riešiť tento problém trošinka razantnejšie... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Ďakujem za upozornenie. Mal som za to, že pán poslanec si priniesol fľašku, z ktorej sa napije, a potom si nasadí rúško tak ako všetci ostatní.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem. Prepáčte, ja viem, že to nepatrí do tejto časti, patrí sem reakcia na to, čo tu ozaj veľmi podrobne vysvetľuje pán poslanec Šíbl, ktorého si ja úprimne vážim.
A ja vždy oceňujem ľudí, ktorí dokážu svoju vieru v isté hodnoty obhajovať aj vtedy, keď to nie je jednoduché, ani on nie je v jednoduchej situácii. Určite je to človek, ktorý nevyrástol ako ochranár včera a neprišiel tu teraz za moderného človeka, ktorý sa venuje práve tejto problematike. Viem, že to má zažité v sebe, viem, že to je človek, ktorý ctí aj nie slovom, ale aj svojím životom princípy ochrany prírody, a možno na úvod aj poďakujem za to isté historické poobhliadnutie za lesníckou činnosťou.
Bola tu debata o histórii lesníkov, odkiaľ teda ich môžme počítať. Myslím, že si zareagoval, Jaro, na otázku histórie lesníckeho školstva. Tam sa zhodneme, 1770 alebo až 1807, ale predsa len považujem za dôležité pripomenúť, že lesníci naozaj neprišli pred sto, dvesto ani tristo rokmi, že ten lesnícky stav vznikal dlhodobo a možno ešte dávnejšie, ako pán predkladateľ spomenul, hovoril o lesnom poriadku kráľa Maximiliána z roku 1565.
Ja si dovolím povedať, že ani táto hĺbka nestačí. Môžme hovoriť o lesnom poriadku kráľa Žigmunda z 1426 alebo môžme hovoriť ešte o opatreniach na plavenie a vyťaženie dreva v oblasti Hronského Beňadiku, takže keby sme išli do histórie Sloven... na Slovensku lesníctva, pokojne môžme rozprávať o 600 až 700 rokov.
A nie je dôležité, aby sme sa tu bavili o rokoch, je dôležité povedať to, že lesy na Slovensku, tak ako dnes ich poznáme, ako ich chceme chrániť a ako sa posúva naše poznanie a rozhodnutie byť lepší, ako boli možno naši predkovia, a odovzdať deťom ešte lepší majetok, ako sme ho zdedili my, je založené práve na tom dlhodobom pôsobení lesníkov, ktorí museli odolávať množstvu rôznych výhrad, a poviem tú vetu, rád ju opakujem. Lesy na Slovensku nie sú napriek lesníkom, že tu ťažili, lesy na Slovensku sa zachovali vďaka lesníkom, ktorí ich stvorili, aj keď sa možno nazývali hájnici a nemali ešte také pomenovanie, stvorili múdri panovníci, ktorých sme mali našťastie na území Slovenska, ktorí dokázali naozaj tie lesné poriadky zaviesť, a my sme ich dedičmi a mali by sme byť dedičmi, ktorí ich zveľaďujú.
No ale teraz tá podstata. Ja v závere veľmi presne navrhnem, aká je moja predstava o ďalšom pokračovaní, lebo myslím, že pri prvom vystúpení som to nepovedal dostatočne jasne. Alebo poviem to radšej hneď teraz, aby som to nezabudol.
V zmysle rokovacieho poriadku § 83 odsek 1 navrhujem, aby sa tento návrh novely zákona 543 vrátil na dopracovanie.
A možno, aby som aj nezabudol ešte povedať aj to, na čo sa spytoval pri mojom prvom vystúpení v písomnej rozprave pán spravodajca predseda výboru Karahuta. Ja som sa vtedy zmienil o takej síce nenápadnej, ale veľmi dôležitej vetičke, ktorá hovorí o tom, že podľa tohto zákona je možné, aby sa istej časti územia lesov, ktoré budú spadať do území, ktoré sú pod kuratelou životného prostredia, mohli prenajať bez súhlasu ministerstva. A ja som tam vyslovil istú obavu, teda takýto nájom by mohol zaváňať niečím, čo by teda mohlo prihrať lesné územie, jeho užívanie nejakej nadácii, nejakému združeniu, nejakej skupine oligarchov, proste niekomu. Myslím si, že je to nesprávne, a, pán spravodajca, ak sa nemýlim, je to teda čl. 2 tohto návrhu ods. 5, kde sa hovorí o § 50, o bode 50 a § 8 zákona tohto, takže áno, zákona o lesoch. Takže tento moment je taký, ktorý viem, že niektorí analytici to pomenovali tak, že takúto odvahu ešte nemal nikto v histórii Slovenska, aby takýmto ľahtikárskym spôsobom bez súhlasu štátu, že by štátny pozemok išiel do užívania nejakej skupine ľudí. Ja a priori netvrdím, že by to muselo byť zneužité, ale sme povinní robiť zákony tak, aby zneužité veci mohli byť čo najmenej a aby sme rátali s tým zlým počasím, že ľudské vlastnosti nie sú vždycky tie najkrajšie.
No a teraz tá podstata, kde veľmi stručne zareagujem na to, že existuje riešenie tejto situácie, riešenie, ktoré považujem za správne, za realizovateľné a za doslova efektívne. Riešenie, ktoré umožní všetky dobré veci, ktoré v tomto návrhu sú, zachovať, uplatniť ich, ktoré umožní všetky tie veci, ktoré sú spojené s týmto zákonom, teda tie dobré sú ten presun, ja ho nepopieram, že má svoj význam, ale poznáš môj názor, poznáte môj názor, je to nedostatočné. Tento návrh je spojený s množstvom záťaží z hľadiska delimitácie. Tú som nespomínal pri svojej ústnej rozprave. Ten proces delimitácie môže byť katastrofálne problematický, zdĺhavý a skoro nerealizovateľný. Takže aj toto vieme odstrániť, tieto negatíva tohto návrhu.
No a vieme najmä urobiť to tým návrhom, ktorý pomenujem v závere, že sa pripravíme veľmi dôsledne na to, čo nás čaká. Tu naozaj sme vystrieľali množstvo munície, poobviňovali sme sa z kadečoho, ale nás musí spájať to, čo možno v tejto chvíli necítime ešte, len čítame, len sa o tom hovorí, ale tá realita môže byť o to krutejšia. Klimatické zmeny dokážu takéto diskusie veľmi rýchlo vyčiarknuť z akademického prostredia a donútiť nás k sťahovaniu, možno k smädu, k hladu, možno k vojnám. To sú naozaj vážne veci. Tá malá gulička menom Zem je preťažená ľudskou činnosťou. Dospeli sme do kritického bodu, do bodu varu, aj keď iba o zatiaľ poldruha stupňa Celzia, ale to sú Celzie, ale var v spoločenskom dianí, resp. v dianí v prírode je už na stovke. A my máme ako bohatý štát na lesy obrovskú možnosť povedať zásadné slovo pre našich občanov, ale aj pre Európu, musíme vidieť dopredu. To je vlastnosť múdrych a zákonodarcovia by mali byť múdri a vidieť dopredu dovidieť a musíme sa pripraviť na tieto zmeny. A tá šanca je tu obrovská a ja som rád a vieš, Jaro, ja som ťa na to upozornil, že to poviem v rozprave, že si s ňou stotožnený.
Tá šanca na to, aby sme všetky pozitívne veci tohto návrhu zachovali, aby sme jeho negatíva odstránili a aby sme sa dôsledne pripravili skôr, ako to bude kruté a nezvratné, na klimatické zmeny, sa volá presun všetkých lesov - chránených, nechránených, štátnych, neštátnych, poľovných, nepoľovných revírov - všetko pod rezort životného prostredia. To neslobodno personifikovať, to neslobodno hovoriť, že kto dneska kde je. Tam sa treba pozerať dopredu a ja som rád, že množstvo lesníkov, naozaj mnohí, aj tí, ktorí možno požívajú až nie celkom dobré meno ale vo... sme rôzni, množstvo ochranárov. A ja ti ďakujem, pán predkladateľ, že patríš medzi nich. Ja viem, že je to tak trocha možno na tejto otvorenej scéne nie odo mňa celkom kóšer, ale vyšší záujem mi velí to povedať, že predkladateľ tohto návrhu pán poslanec Jaromír Šíbl je zástancom tohto riešenia. Ja poznám jeho názory. Len kdesi ešte nad nami tu putuje akési politické rozhodnutie-nerozhodnutie a hovorí sa o tom, že nie je vôľa, že to neni realizovateľné.
Kto iní ako poslanci Národnej rady, keď zasadnú do týchto lavíc v sieni zákonnosti, môžu rozhodnúť o čomkoľvek, o dobrom aj o zlom? Poznáte to okrídlené vyjadrenie, že keď zasadá parlament, tak je národ v ohrození. Je to irónia, ale svojím spôsobom je v tom istá múdrosť. Nie je nikto vyšší z hľadiska administratívneho riadenia štátu tu, aby nám mohol zabrániť uplatniť akékoľvek riešenie. A ja veľmi prosím, veľmi sa prihováram za to, aby sme toto riešenie uplatnili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mičovský, to sú... to je jeden z dvoch bodov, ktorý, ktorý mi nedal kľudne spávať, keď ten zákon sa objavil na tomto, tomto svete, a to bolo presne ten § 50, nový zákon o lesoch a druhý bol čl. 1 bod 1, kde, kde sa, kde som čítal, a čítať viem, si myslím, kde sa jedná nie o 300, ale 1,2 mil. hektárov.
A keď niekto takýto zákon predloží, napíše, tak prvé, čo v každom začne vŕtať v hlave, že veď to nemôže byť náhoda. Je možné, aby niekto vzdelaný, vysokoškolsky vzdelaný, predpokladám, že právnik alebo s právnym vzdelaním, alebo tím ľudí, aby takúto náhodu urobili, že z dvojstranného pozmeňováku sú dva body tak zásadné, že každý, ktorý má len trošku vzťah k vidieku, tak začne pochybovať. To je, to je presne, ako, ako je to v manželstve, ako je to v partnerstve. Akonáhle sa niečo nahlodá, je to ťažko spojiť naspäť dohromady. Takže s týmto absolútne súhlasím.
Čo sa týka spojenia týchto dvoch, prepojenia lesov pod ministerstvo životného prostredia, tento model funguje v Poľsku. Ja som sa o tom rozprával s kolegom predsedom výboru pre pôdohospodárstvo. On hovorí, že nie je to zlé, len oni zase to chcú dať naspäť, ale takým spôsobom, ako teraz chceme to urobiť my, to znamená národné parky pod ministerstvom životného prostredia, hospodárske lesy pod ministerstvom pôdohospodárstva a snažia sa to už tri roky, myslím. Stále to... oni to schvália v parlamente a dolná komora to zruší, že vraj to je lepšie oddeliť, hospodársku činnosť od ochrany životného prostredia, takže asi by stálo za to ísť možno na týždeň do Poľska si to s nimi vydiskutovať, ale pokiaľ je to v záujme spoločnosti, tak ja si myslím, každý nápad je dobrý.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Mičovský, mne vŕta v hlave jedna vec, že vy ako bývalý minister, vo vašom klube určite najväčší odborník na túto problematiku, a vŕta mi v hlave, prečo vás nepočúvajú vaši súputníci v klube. Hej, toto mi nejde do hlavy. Však dobre, ešte keby sme si povedali, že z opozície, že taký Kuffa, alebo ja neviem, kto tu vystupuje a kritizuje ten návrh zákona, tak z princípu veľa, hej, opozičného nebudeme počúvať, proste jedným uchom dnu, druhým von, ale však vy ste vládny poslanec, ste odborník, boli ste minister, dáte návrhy, dáte dobré návrhy, viete ich aj obhájiť. Prečo vás nechcú počúvať? Nejde mi to do hlavy.
Druhý ešte taký bod, čo vo mne zarezonoval. Vyzdvihli ste poslanca Šíbla, že je dlhoročný ochranár. Je to pravda, že je dlhoročný ochranár, a v roku 1990 mi chlapi vraveli, keď sa budovalo vodné dielo Gabčíkovo - Nagymaros, tiež sa tam chodil vtedy priväzovať k priehrade, keď to tak obrazne, asi mi to obrazne trochu povedali, že sa tam priväzovali, a tiež vtedy bežala petícia Osloboďme spútané rieky. Ja v tom vidím úplne analógiu proste o 30 rokov neskôr obdobná petícia, hej, obdobný útok na lesy.
Takže to ochranárstvo, s tým sa ja veľmi nestotožňujem. Možnože je dlhoročný ochranár, ale to razenie, ktoré tam ja vidím, to neni, neni po mojom guste.

No vidím, že nepočúvajú ťa ani iní opoziční poslanci, pretože si povedal, že poznáš Jara Šíbla. Vieš, aký je to čestný a slušný človek, a vieš, že ide mu o dobrú vec, že ťa nepočúvajú tí, ktorí o ňom rozprávajú, že to tu ide rozkradnúť, že to tu ide zdevastovať, a ja som si ťa pozorne vypočul aj teraz. Ja ťa pozorne počúvam stále.
Ty si povedal jednu zásadnú vec, že ty s týmto nemáš žiaden problém. Najväčší je to, aby to teda išlo všetko pod to životné prostredie a tieto malé veci aby sa dali do poriadku. No ja s tým absolútne súhlasím. Ale jeden základný problém tu je a to je to, že tento zákon nerieši celé Slovensko, ale tento zákon rieši naozaj len tieto chránené územia. A ja si myslím, že... tak ako povedal pán Karahuta, že to sú veci, ktoré sú veľmi dôležité, a musíme sa pozrieť aj na to a ja verím, že teraz sa Jaro prihlási a vysvetlí aj to, aj, aj tie pozemky a vysvetlí to, že sa ešte raz prihlási do rozpravy, lebo je dôležité to vysvetliť.
A pre mňa je u teba dôležitá jedna vec a to je to, čo sme sa aj včera rozprávali, aj dneska, že ty s tým nemáš problém, len nech sa doriešia tieto drobné úpravy. Takže ja, ja ťa počúvam, ja počúvam, čo hovoríš. Mám aj svoj názor. Tak ako ty som dennodenne v lese a vidím, čo sa tu s lesom stalo a čo tu s lesom urobili, ako nám voda odteká z lesa.
Takže ja budem rád, keď životné prostredie alebo lesníci začnú zachraňovať náš les, ktorý je úplne na kolenách.

Ďakujem vám všetkým. No, či ma počúvajú. Nuž vždy sme sa chválili, že v našom klube je sloboda a že máme právo mať vlastný názor. Ešte v minulosti, keď sme boli v opozícii, sme sa smiali, že nie sme tí, ktorých nakľúčikujú a robia podľa pokynov zhora. Nuž tak vidíte, že je to naozaj pravda. Nemám žiadny problém obhajovať svoj názor, aj keď je v menšine, aj keď som bol bývalý alebo som bývalý minister, takže je to úplne v poriadku, je to potvrdenie tej slobody, ktorú máme.
Čo sa týka, pán predseda Karahuta, toho, čo majú Poliaci. Áno, viem, že to majú tak. Mohli by sme sa ísť pozrieť do Poľska alebo aj možno do Slovinska, kde pani prezidentka tak nedávno prišla s nadšením, jeden národný park, jedno ministerstvo a ešte aj veľký podiel, tomu sa tak nezdôraznila, prírode blízkeho hospodárenia. Slovinsko môže byť pre nás výborným vzorom.
No a, kolega Jožko Pročko, čo sa týka toho, áno, potrebujem možno úplne jednoducho, aj keď som nikoho tým nezaťažoval, ten pozmeňovací návrh mám napísaný. Moja šikovná asistentka, právnička ho napísala bez toho, aby som išiel na nejaké právne poradenstvo. Veľmi jednoducho by sa to dalo prijať, ale nechodil som, nelanáril som, lebo som si bol vedomý istej atmosféry, ktorá tu je. Tak ten návrh, preto ho spomínam, je tak jednoduchý, že presun, keby sme sa na tom chceli dohodnúť, ešte na tejto schôdzi by bol možný. Ja viem, že to už sa teraz nedá, asi je trocha na to neskoro, ale môžme to robiť už na budúcej, my naozaj, teda začať tento proces, my naozaj nemáme problém, jednoduchým spôsobom dosiahnuť, všetky pozitíva tohto návrhu aby vstúpili do života, všetky negatíva aby boli odstránené, a ešte ho obohatiť o ďalšie prvky, ktoré pomôžu všetkým, a upozorňujem, nielen nám, ale našim deťom. My sme povinní tú našu krajinu nechať v poriadku.
A posledná poznámka na vodu, čo teraz povedal kolega Pročko. Veľmi dôležité, aby sme pracovali s tým, že voda je na ministerstve životného prostredia, nech tam idú aj lesy, pa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim byť stručný, lebo mám taký pocit, že sa tu niečo nekalé deje (ruch v sále a zaznievanie gongu), ale začnem jedným posolstvo a potom sa k nemu ešte vrátim.
Absolútne nekorektný prístup k takejto vážnej reforme v úvodzovkách. Nazývame to reforma. Je to návrh na zmenu zákona o ochrane, tak takýto nekorektný prístup tým, že sa predkladá ako poslanecký návrh, je naozaj zlý vo vzťahu ku všetkým tým ľuďom, ktorých sa do budúcnosti všetky tieto zmeny majú a budú týkať. Určite ste dostali viacerí z vás tak ako ja list 13 organizácií ešte v júni t. r., Slovenskej lesníckej komory, Rady združení vlastníkov neštátnych lesov a tak ďalej a tak ďalej, ktorí tu nakoniec aj včera boli, a títo všetci nesúhlasia.
Chýba tu jasná vízia Správy národných parkov a presvedčenie a nádej. Je tu zlá komunikácia tohto problému a je to spojené určite aj s tým, že je tu nedôvera k tejto vládnej moci ako takej. To všetci dobre vieme, a preto sa za všetkými takýmito návrhmi hľadajú aj nejaké možno iné úmysly, ako by sa patrilo.
Chcem ešte najskôr upresniť moju včerajšiu poznámku k presune vôd na ministerstvo životného prostredia. Asi som bol zle pochopený, pán kolega Mičovský, ja zasa nemám taký názor, že by sa aj lesy mali presunúť, pretože pri lesoch ide o pozemky o, o výmeru, u vody je to niečo iné. Voda patrí pod životné prostredie, lesy, myslím, že nie. Ale to je vec názoru.
Taktiež nemôžem súhlasiť s poznámkou pána kolegu Pročku, že ľudové poľovníctvo zaniklo. To nie je jednoducho pravda. Ja som členom poľovníckeho združenia, kde 35 ľudí a sú to väčšinou ľudoví... ľudia z ľudu.
Chcem povedať, že ja 50 rokov žijem v regióne, ktorý je obklopený tromi národnými parkami TANAP, NAPANT aj nakoniec Veľká Fatra. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí spravujú národné parky. Poznám starších aj mladších správcov. Registrujem zmeny, ktoré sa dejú v súvislosti so zmenou klímy, a aj tie posledné, ten známy vietor v Tatrách z 19. novembra 2004. Taktiež registrujem to, že keď sa preve... keď sa preveziete cez Čertovicu a je dobrá viditeľnosť vidíte, ako krásne je obnovený les, ktorý medzičasom padol, a dneska je už krásny mladý les napríklad. A takých príkladov by som mohol predstaviť omnoho viac. Ale registrujem tiež to, čo tu už bolo povedané, že po... v minulosti pred ix desiatkami rokov možno takýmto istým politickým zásahom, keď sa zmenili, zmenilo využitie národných parkov napríklad na Liptovských holiach alebo vo Vysokých Tatrách, alebo v Nízkych Tatrách, následkom tohoto bolo to, že sa strácala tá schopnosť, schopnosť nasávať vodu. A voda odtiekla po tých neobrobených, nespasených lúkach a potom boli rýchle povodne, ale priemerný prietok vody išiel dolu.
Ja som zachytil aj vo vystúpení pána Šíbla, doslova sa vyjadril tak akože, kam budeme potom tie naše deti, aby sme mali niekam zmysluplne tie naše deti vodiť do tých budúcich národných parkov, ktoré budú také perfektné, a súhlasím s tým, že pravdepodobne by sme sa mali pozrieť aj na ten počet. Do roku ’90 boli 4, potom ešte ďalších 5 bolo vyhlásených. V tomto s pánom Mičovským súhlasím, že keď nejaký vzorový národný park ako príklad urobiť, tak možnože jeden alebo dva, tak ako sa to aj možnože uvádza. Takže poznáte iste skanzeny rôzne, my máme tiež originálny skanzen v Pribyline ako, ako niečo, kde sa chodíme pozerať, ako to kedysi bolo pod vodným dielom Liptovská Mara, ako tam prebiehal život. Tak takto sa možno budeme za vstupenku, budeme chodiť ukazovať deťom, ako by to, ako by to malo byť, takže skanzen.
V histórii sa územie Slovenska menilo, čo sa týka lesov, mnohokrát. Možno niektorí viete, možno neviete, ale ešte v 15. storočí nebyť dubov zo Slanských vrchov, tak ani Krištof Kolumbus nedocestuje do, sa nedoplaví do Ameriky, pretože jeho tri lode Santa Maria, Pinta a Nina boli vybudované práve zo slovenských dubov. Potom prišlo baníctvo, lesy sa čiastočne degradovali, ale potom prišiel Jozef Dekret Matejovie, prišiel na južné Slovensko pán Tešedík, ktorý začal s veľkou výsadbou agátových lesov, a vždy to nejako prebiehalo. Chcem pripomenúť, že to číslo, keď hovoríme, že 7,5 % územia Slovenskej republiky je súčasťou národných parkov, tak to číslo je mimoriadne vysoké. Priemer v Európe podľa porovnávacej štúdie parlamentného inštitútu je 2,8 a okolité krajiny majú dokonca aj pod 2 %, takže tu by som ja sústredil svoju pozornosť, keby sme sa chceli trošku seriózne zaoberať, ak chceme, ak máme naozaj seriózny záujem nejaký jeden alebo dva národné parky naozaj urobiť také, ako by mali byť, a nehľadať za tým niečo iné.
Chcem upozorniť na memorandum, ktoré podpísali ministri životného prostredia a minister pôdohospodárstva, a ak ste si ho trošku bližšie všimli, tak je to trojstranový dokument. Mne osobne tam chýba to, čo sa komunikuje, medializuje, sľubuje, že tie IV. a V. stupne ochrany budú teda dočasne vyňaté z týchto vecí. Akurát mi tam chýba TANAP. Všetky ostatné národné parky tam sú. TANAP tam nie je, to je zaujímavé. Možno ste si to všimli, možnože nie.
Chcem tiež poukázať na to, že Plán obnovy a odolnosti je na stole. Máme prisľúbených vyše 6 mld. eur... (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Tu je diskusný klub. (Povedané so smiechom, odmlčanie sa rečníka.)
... a my sme si z... ja... my sme si z finančného výboru nechali vypracovať filozofiu ako Slovensko pristupuje k čerpaniu týchto peňazí. Dostali sme odpoveď z ministerstva financií, že vyslovene sa orientujeme na získanie grantov, nie pôžičiek, ale to neznamená, že aj tie granty, ktoré budeme používať, že sú peniaze, ktoré nám padnú z neba, a netreba s nimi nič robiť. To si Únia tak či tak požičala a my prostredníctvom príjmov Európskej únie, z ciel, z daní a nových daní, ktoré prídu, budeme tak či tak tieto prostriedky splácať. To nie sú prostriedky, ktoré by boli k dispozícii nenávratne. Mal som ešte niektoré ďalšie poznámky, ale vzhľadom k tomu, že nechcem naťahovať čas, a vzhľadom aj k tomu, že je (ruch v sále a zaznievanie gongu) v sále atmosféra diskusných krúžkov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Nie, ja by som to už len uzavrel tým, že to, čo navrhol pán Mičovský, by som dal na, na koniec takú, taký procedurálny návrh, aby sa v rokovaní o tomto návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, viac nepokračovalo.
Prosím, spravodajcu, aby si osvojil.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec Blcháč, hovorili ste o tom prevode lesov pod ministerstvo životného prostredia celkovo. Prikláňam sa v tejto veci viac k vášmu názoru a menej teda k názoru pána poslanca Mičovského, s ktorým vo veľa názoroch súhlasím. Vnímam tam isté riziká a tie riziká vnímam podobne také isté aj teraz v tom samotnom návrhu na prevod týchto pozemkov pod Štátnu ochranu prírody, vysvetlím prečo.
Lesy Slovenskej republiky sú štátne lesy, nie sú riadené súkromným manažmentom, sú riadené, v podstate rozhodnutia, ktoré sa tam robia, sú politické väčšinou, je to naozaj byrokratický aparát a samotné takéto riadenie je veľmi nešťastné, ale keďže sú štátny podnik tak minimálne sú, minimálne sú motivovaní tým, že musia dosiahnuť hospodársky výsledok plusový. V prípade, že by teda prešli tieto pozemky pod Štátnu ochranu prírody, ktorá je príspevková organizácia, vnímam tam dosť veľké riziká, ako, ako budú motivovaní, práve tento manažment, robiť zásadné rozhodnutia, a v prípade napríklad, že by chceli väčšinu tých pozemkov lesov teda spravovať blízkemu hospodáreniu, prírode blízkemu hospodáreniu, ktoré nemá, nemá, ktorým nevedia dosiahnuť, konkurovať na trhu, pretože keby vedeli konkurovať na trhu s drevom takýmto spôsobom hospodárenia, tak, samozrejme, už je zavedené všade, tak keby sa dostali do tejto situácie, naozaj si neviem predstaviť, akým spôsobom by boli manažované tieto lesy.
Vidím tam naozaj veľmi veľké riziká, že v podstate veľké hospodárske lesy by boli manažované byrokratickým aparátom navyše v organizácii, ktorá nemusí mať zisk.

Pán kolega Blcháč, dotkol si sa tu toho percenta, ktoré zaberajú národné parky, naozaj na Slovensku je to 7,5 % z výmery územia, neni to 6,5, jak predkladateľ chybne tu hovoril. Keď to porovnáme s inými krajinami v Európskej únii, to porovnanie si povedal, tak ten priemer je 1,5 % z výmery krajiny.
Mohol by ešte niekto namietať, že napríklad také Maďarsko má 5 % výmery národných parkov. Keď sa pozreme ale na tú štruktúru tých národných parkov, o aké pozemky sa jedná, zistíme, že Maďari tam majú napríklad mokrade, slatiniská, rašeliniská, proste plochy, kde vy reálne neviete produkovať nič.
Chcete vidieť Nemecko, koľko má výmeru? Majú veľký morský národný park, majú tam pobrežia skalnaté, kde hniezda maximálne čajky. To je aké produkčné územie? Žiadne. Oni nám tu idú dačo diktovať? Tak my Slovensko máme 7,5 % z výmery krajiny, zaberáme si produkčné plochy a každý kričí, že ale však Nemci majú 400-tisíc hektárov, no majú, ale z výmery krajiny je to čo, 1,5 %, hej. A toto už nikto nepovie a nikto nepovie tu štruktúru národných parkov, no tak majú morské národné parky, majú skaly, neplodné plochy. Preto tie percentá, to tu bolo veľké zavádzanie aj zo strany predkladateľa a dokonca Parlamentný inštitút nám všetkým poslal tú štúdiu, povedal, nie je pravda, že v rámci Európskej únie, že je iba jeden správa tých pozemkov. Sú napríklad Chorvátsko, Litva, Nemecko, Rumunsko, Slovinsko, kde sú dvaja správcovia, tak potom, čo tu hovoria, že pozrime sa na tú Európsku úniu, no tak keď sa máme na nich pozrieť na tie ostatné štáty tak sa pozrime potom aj na tú výmeru na tie percentá.
Tak keď majú 1,5, tak prečo my máme 7,5? A keby sme dokonca brali do toho ochranného pásma, tak to je vyše 11 % až.

Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Pán poslanec Kazda, ďakujem pekne, ja som sa už vo faktickej poznámke vyjadril, že nakoniec Štátne lesy TANAP-u nie je štátny podnik, Štátne lesy TANAP-u sú príspevková organizácia, a teda keď budúca príspevková organizácia, ak bude nebodaj Štátna ochrana prírody, s tými svojimi pozemkami môže čerpať peniaze, tak môže čerpať aj táto príspevková organizácia a mohli by sa aj v iných národných parkoch takéto príspevkové, takže, a ďakujem pekne, myslím si, že tie lesy patria do pôdohospodárstva.
Aby som nezdržiaval, chcem potvrdiť to, čo povedal pán kolega Kuffa, aj na príklade napríklad Francúzska, kde sa do týchto území, ktorých majú podstatne menej ako Slovensko, zaratúvajú aj územia, kde sú moria, resp. oni však sú obklopení oceánom a moriami, takže dokonca aj takéto územia sú vo Francúzsku.
A odporúčam kolegom, ktorí nečítali analýzu Parlamentného inštitútu k tejto problematike, aby si ju prečítali, naozaj sú tam upozornenia na to, čo aj hovoril pán kolega Kuffa, a informácie veľmi dôležité, kým sa budeme, budete rozhodovať. Ja už som rozhodnutý, samozrejme, takýto návrh aj naša skupina poslancov za stranu HLAS - sociálna demokracia nemôže podporiť, lebo je to nepripravené, mal by to byť vládny návrh, malo by to byť prediskutované s príslušnými inštitúciami, záujmovými skupinami.
Takže ďakujem pekne za možnosť vystúpiť.