48. schôdza

Pán poslanec Štefan Kuffa.

Pani Zemanová, tie koordinačné rady, vy to tu tak v mantroch stále tu tak opakujete, ale z toho ide príšerný strach. To budú tie ekoteroristické koordinačné rady. Nič sa nepohnú nikde títo ľudia z regiónu. Vy idete ľudí okradnúť o pôdu? Vy idete ľudí vyháňať z vidieka? A vy sa budete hlásiť, že my sme les? Aj ja sa k tomu vyjadrím, ja nie som žiadny les, ale žiaľ, vo vašej koalícii a vašich radoch takých polien je tu veľmi veľa. A fungujete ako len také polená a dvíhate ruky hlava-nehlava. Prosím vás pekne, o čo vám ide? Jeden a pol miliardy vy sa chystáte rozkradnúť cez mimovládne organizácie! Namiesto toho, aby ste to dali naozaj lesníkom a do lesa, tak vy to idete cez mimovládky rozkrádať. Prosím vás pekne, tu o nejakých sysľoch, medveďoch a rozkradnúť to, to vy prejete. Keby ste to aspoň tým sysľom dali alebo tým medveďom alebo tým korytnačkám. Ale vy to miniete, vy to míňate, takto to rafinovane a inštitucionálne idete rozkradnúť jeden a pol miliardy a nehanbíte sa to tuná predkladať.
O predkupnom práve a o tých zmluvách, to sladko tu teraz takto budete rozprávať medové motúziky. Ja už teraz upozorňujem aj tých užívateľov tých pozemkov a poľnohospodárskej pôdy, áno, možnože v tej prvej fáze prejdú tie nájomné práva a budú pokračovať v tých nájomných zmluvách. Ale nie hneď v nasledujúcich. O nasledujúce a v nasledujúcich zmluvách pripravíte tých ľudí na tom vidieku o tú pôdu. Ľudia sa prirodzene bránia tomu. Vy si myslíte, že celé Slovensko je len Bratislava. Všetci sa len tu napcháme.
Prosím vás pekne, ja som vás včera tak aj pozeral a na záver by som vám aj položil a dovolil si položiť otázku, vy ste povedali, že Bratislava má národný park. Ja by som sa rád išiel doňho pozrieť, kde ten národný park je.
Pani Zemanová, vy ani neviete, kde máme národné parky, prosím vás pekne. To je stredné a východné Slovensko. Ja neviem, že Bratislava, že by mala národný park. Ale ak má, veľmi rád pôjdem tam na vychádzku. A keď nemá, zriaďte v Bratislave národný park. To by bolo to najlepšie, to, čo môže byť, pani Zemanová.

Pani poslankyňa Halgašová.

Ďakujem.
Anka, ďakujem za príspevok. Samozrejme, tam, ako sme, ako sme už skonštatovali, tak v programovom vyhlásení vlády je uvedené vlastne presun lesov národných parkov pod rezort životného prostredia. Je to dobrý cieľ. Je to dobrý úmysel upratať a posilniť vlastne postavenie národných parkov, ale ako som už spomenula, ten cieľ nespochybňujem a viem ho podporiť, pokiaľ bude dobrá cesta. To znamená, že ako PIENAP a máme dva národné parky, ktoré sú už zónované, Slovenský raj a PIENAP, a teda ostatné nemám problém, štvorka, päťka okamžite, trojka po zonácii.
Ale ja ešte len chcem povedať k tej poľnohospodárskej pôde, pretože toto sa mňa najviac dotýka, ja som bola sama prekvapená, že prečo v pozmeňovacom návrhu sa ide presúvať pôda nezistených vlastníkov, to znamená v správe Slovenského pozemkového fondu. Nie je najmenší dôvod. Tam sú síce uzatvorené zmluvy, ale ak skončia možno o päť, o desať rokov, tak títo poľnohospodári nemajú, nemajú, to podčiarkujem, právo, aby prednostne bola s nimi uzatvorená opätovne táto zmluva a ide sa to dať aj do zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Síce z iných dôvodov práve preto, aby sa k poľnohospodárskej pôde dostali iní poľnohospodári, možno mladí, aby sa podporili mladí farmári. Ale práve týmto presunom sa s dosť vysokou pravdepodobnosťou oni k tejto pôde nedostanú a jednoznačne si myslím, že ubezpečenie nestačí. Je to potrebné vložiť do zákona.
Ďakujem.

Pán poslanec Karahuta.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Poviem úprimne, som smutný, Anka, som smutný z toho vystúpenia. Na druhej strane som rád, že hnutie SME RODINA sa tak rozhodla a deklarovala, ako sa rozhodlo, že nepodporí tento zákon, pretože teraz bolo povedané na záver to najpodstatnejšie.
Týmto zákonom nejde o ochranu prírody. Týmto zákonom sa ide o to, aby sa získala kontrola nad obrovským množstvom pozemkov. Teraz si to, Anka, povedala, že cieľom novely nie je zonácia, cieľom novely je prístup ku pozemkom. Tak ja, ja teraz budem citovať § 19 zákona 543/2002 o ochrane prírody. Cieľom ochrany národného parku je zachovanie a obnova prirodzených ekosystémov. Tento cieľ sa zabezpečuje zonáciou. Tak keď nie je cieľom zonácia, tak nie je cieľom ochrana národných parkov. Ja, ja som, ja ozaj že (povedané so smiechom) chytám dych, čo nezvyknem, ale ja som z toho veľmi smutný.
Sedíme tu dva dni. Okrem vystúpenia, ktoré si veľmi vážim, ktoré povedal pán kolega Šíbl, ktoré ozaj malo tú, nejakú tú odbornú stránku, ja som nepočul okrem neho ani raz o fotosyntéze, o vodozádržných funkciách lesa, o ukladaní uhlíka, o tom, ako budeme riešiť škody na poľnohospodárskej pôde z titulu premnožených zvierat. Ja som, ja som nepočul o tom, že ako budeme zvyšovať úroveň a kvalitu ochrany životného prostredia. My tu dva dni sedíme a riešime peniaze, pozemky, pozemky, peniaze a dookola jedno a to isté. A už nehovoriac o tých, o ďalších prejavoch, ktoré tu vôbec nepatrili, pretože ochrana prírody nemá rozdeľovať, ale spájať. A ja som z toho vystúpenia veľmi smutný.
Ďakujem.

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda.
Anka, ďakujem aj tebe za vystúpenie. Si mi pripomenula našu spoločnú diskusiu tu neďaleko v redakcii týždňa pred pár mesiacmi, kde bol prítomný aj pán známy ochranár Erik Baláž a ak si spomínaš, vtedy sme sa veľmi jasne dotkli aj tej spoločnej správy všetkých lesov pod rezortom životného prostredia a ak si to dobre pamätám, ani Erik Baláž nemal problém s takýmto riešením. Presne tak, ako s ním nemal problém ani predkladateľ Jaromír Šíbl.
Tak sa spytujem, že kde vlastne je tá príčina tej mojej nešikovnosti, že hovorím o tom toľko mesiacov. Viem, že ľudia sú s tým stotožnení, len voľajako sa to bojíme povedať nahlas a ponúknuť to ako riešenie, ktoré naozaj funguje nie dokonale, ale odstraňuje všetky nedostatky toho, o čom sa tu bavíme tak dlho a ponúka kvalitu pre krajinu a najmä kvalitu pre ľudí tejto krajiny. Je to očividné a ja si vlastne pripúšťam, že je to moja taká politická nešikovnosť, že máme oči a nevidíme, máme uši a nepočujeme, a proste ide to úplne zle, zlým smerom. Ale verím teda, že v tejto sieni zákonnosti, aj keď tento zákon prejde, to dokážeme napraviť, pretože napokon ten boj vždy býva ťažký a možno aj to tak má byť, aby sa teda ten zápas o krajinu vyvŕbil v takýchto rôznych stretnutiach a aby sme našli to najlepšie riešenie. Asi to má zmysel.
Ďakujem.

Pán poslanec Vladimír Faič.

Ďakujem za slovo. Nestačím sa diviť, že čo sa vlastne deje. Inak, pani poslankyňa, ten vecný tón, ktorým ste vystúpili, je dosť vzácny posledné dni v tomto pléne. Som rád, že ste tak vystúpili. Ale ak ste položili otázku, že prečo je tu toľko rozporov, prečo je tu toľko nezhody v mnohých veciach, no tá prvá je, že príspevok pána ministra Budaja do celého tohto úsilia, ktoré tu je, bolo jediné. Prišiel sem, ponadával opozícii do chrapúňov a ja neviem, čo do všetkého možného, čo teda si asi pravdepodobne máloktorý minister v celej Európskej únii dovolí v pléne parlamentu, ale to je Jano Budaj. Ja som inak bol s ním v jednom koaličnom klube v roku 1998 - 2002.
Ak by sme nebrali do úvahy tú politizáciu, ktorá tu je, a išli by sme len na podstatu problému, tak musíme povedať, že preto je to poslanecký návrh, aby nemohol byť posudzovaný v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Pretože to, čo pán poslanec Šíbl povedal, že to bolo v pripomienkovom konaní, to je veľké klamstvo, pretože v tom možno bolo, boli tie dve strany pôvodného návrhu, ale vôbec nie ten dvoj alebo trojhodinový pozmeňujúci návrh, ktorý rieši všetky tie veci, ktoré tu mnohým prekážajú. A to je aj asi problém vášho koaličného sporu, že to ako koalícia neviete posúdiť. A ten hnev netreba obracať na nás.