Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne poslankyne, vážení páni kolegovia poslanci, dovoľte, aby som vystúpila k tomuto návrhu zákona.
Skutočne po predchádzajúcej debate z argumentov, faktov, dokonca aj z nejakých takých subjektívnych vyjadrení by som už ani nemala čo dodať, lebo skutočne tá problematika bola odprezentovaná dosť obšírne a nechcem sa opakovať. Ale vysvetlím to na príklade. Obec, ktorá má tisíc obyvateľov alebo 1 029 obyvateľov, kde tridsať rokov sa nepodarilo pohnúť v problematike nájomného bývania, pretože obec v rokoch 1990, keď sa kreovali samosprávy, prešla do stavu, kedy delimitačnými protokolmi boli zahrnuté určité pozemky nie vždy teda do správy obce, ale ostávali aj pod Slovenským pozemkovým fondom, aj pod rôznymi urbármi alebo inými lesnými a pozemkovými spoločenstvami. Takáto obec, ktorá nemá vlastné pozemky, je, bohužiaľ, odkázaná v jej vlastnom rozvoji na vôľu, nevôľu alebo na dohodu v podstate, ako sa vysporiadate s potrebami nájomného bývania. Obec, ktorá má v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja, v tzv. tom PHSR, opakovane schvaľované výstavby nájomných bytov, opakovane naprieč všetkými obecnými zastupiteľstvami, ktoré v tej obci tridsať rokov boli, vždy sa stotožnili s tým, že potreba bývania v obciach je veľmi nutná, pretože pozemky sú už striktne dané, pozemky, ktoré sú v súkromnom vlastníctve a kde by teda občania mohli realizovať výstavbu rodinných domov. To je nemenné a to sa zmeniť nedá, pretože nevieme rozšíriť tieto pozemky ani nevieme rozšíriť katastre. A keďže obec má záujem na tom, aby bola v rozvoji na dobrom mieste, aby sa jej občania neodsťahovávali z obce a robí všetko pre to, tak proste snaží sa riešiť všetko v súlade so zákonom. Čo je úplne v poriadku, pokiaľ nenarazíme na to, že existuje nesúlad v tzv. zákonoch alebo v tzv. odporúčaniach v zákone, a to sme pri Úrade pre verejné obstarávanie, kde chce obec získať nájomné byty prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania a prostredníctvom dotácie z ministerstva dopravy a výstavby.
Štátny fond rozvoja bývania hovorí o obstaraní bytov, keď si ich chcete napríklad kúpiť, pretože obec, keďže nemá pozemok, nemá na to prostriedky, aby mohla túto výstavbu realizovať. To už nevravím len z titulu rozpočtu, ale aj všetkých ostatných infraštruktúrnych záležitostí, nákladov, financií, no proste je tam strašne veľa vecí, ktoré obce s takýmto počtom obyvateľov a pri rozpočte, ktorý majú, proste nezvládnu. Avšak tam stále tá snaha je, aby sa im občania neodsťahovali. Napríklad v tejto obci, ktorú spomínam, sa za posledné štyri roky odsťahovalo vyše štyridsať obyvateľov. Čiže nie je tu progres a nárast počtu obyvateľov napriek tomu, že je tam súkromná výstavba nemalého počtu, napriek tomu stále mladí ľudia, ľudia, ktorí sa chcú uplatniť v práci, musia opúšťať svoje rodisko, aby teda nejako fungovali.
A tu sa vraciam opäť k tomu nesúladu, že obec sa rozhodne, že teda prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania si chce obstarať nájomné byty pre svojich občanov, aby to bývanie bolo dostupné. Dostupné pre občanov, ktorí jednak finančne nemajú toľko prostriedkov, aby toto zabezpečili, alebo mladé rodiny, ale tzv. aj ten prípad hodný osobitného zreteľa, že potrebujeme do tých našich regiónov priviesť profesie, ako sú zdravotníci, učitelia, takisto pracovníci účtovníci, ekonómovia, rôzne iné profesie, ktoré potrebujeme aj v tej samospráve, aby sme fungovali, aby to boli odborníci, ktorí, samozrejme, nezarábajú životné minimum, ale majú v podstate to životné minimum niekoľkonásobne vyššie.
Opäť sa vrátim ku tomu. Štátny fond rozvoja bývania vo svojich usmerneniach má jednu klauzulu. Pri žiadosti treba mať podpísanú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. A tu sme narazili na problém, pretože, naopak, úrad verejného obstarávania hovorí, že to už je obchádzanie verejného obstarávania, pretože upodozrieva tieto samosprávy, že si vlastne obišli to verejné obstarávanie, to domnelé, máme za to, také to subjektívne z tej strany úradu. A teraz to vysvetlím v praxi.
Obec, ktorá nemá vlastný pozemok, ale sú tam pozemky, ktoré sú zahrnuté do územného plánu obce na výstavbu HBV-čky, pozemky, na ktoré obec nemá dosah, pretože sú majetkom spoločenstva. Spoločenstvo, ktoré je podľa zákona 97/2013 lesné a pozemkové spoločenstvo, ktoré nemôže predávať túto pôdu, pretože jeho súčasťou sú aj podiely vlastníkov neznámych, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, prípadne štát. Takže investor má záujem postaviť byty, ktoré budú z jednej časti komerčného charakteru a z druhej časti by mohlo po rokovaniach alebo po tom, keď v podstate prejde verejným obstarávaním, mohol ponúknuť tieto byty obci. Obec, keďže starosta je iba jeden z orgánov obce, čiže obec, to znamená starosta a obecné zastupiteľstvo, po polemike, rozprave, po tom, ako si schválili program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, sa rozhodne, že teda chcú mať nájomné byty pre svojich občanov nielen z tejto obce, ale aj z blízkeho regiónu, urobí všetky procesné úkony, zastupiteľstvo schváli verejné obstarávanie na to, aby sa mohla vyobstarať aj zmluva o budúcej zmluve, aj prípadné nájomné byty. Obec, ktorá má len zámer, neinvestovala žiadne finančné prostriedky, nepoukázala, má len zámer, že žiada niekoho, kto teda sa na to podujme a tieto byty jej obstará.
Keďže viete, že som starostka obce, a veľmi ma mrzí aj to, že v podstate od koaličných partnerov v takom tom podsúvaní tých jednotlivých vyjadrení je oznámené, že viete, tu robíme niečo, lebo niektorí poslanci, ktorých sa to priamo týka, sú starostovia, tak chcú v podstate si zlegalizovať pokutu alebo chcú riešiť nejakým spôsobom odpustenie pokuty. Skutočne mi verte, že obec, ktorá dodržiava zákony, ktorá bola nepriamo uvedená do omylu, pretože na jednej strane rešpektovala požiadavky Štátneho fondu rozvoja bývania a na druhej strane išla a robila verejné obstarávanie, čiže neobišla nijako podmienky verejného obstarávania, sa dostáva teraz do problému, kde jednak sa kriminalizuje starosta napriek tomu, že starosta iba splnil vôľu obecného zastupiteľstva a plní plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Nemal na tom žiadny krivý úmysel.
Ja sa úplne stotožňujem s tým, pretože naozaj som v hnutí, ktoré je protikorupčné a je za transparentnosť, že starostovia, ktorí naozaj obišli verejné obstarávanie, ktorí ho nerobili, ktorým sa dokázalo, že nejako získali nejaký benefit alebo nedajbože zobrali úplatok, tak takí starostovia majú byť vyšetrovaní a pri preukázaní trestného činu majú byť potrestaní. S tým sa ja úplne stotožňujem. Ale nestotožňujem sa s tým, aby starostovia, ktorí naozaj pre svojich občanov robia maximum, poslúchajú ich volených zástupcov, obecné zastupiteľstvo, a oni sú kriminalizovaní, pretože na jednej strane obecné zastupiteľstvo, kde kolektívna vina neexistuje v našom právnom ponímaní, ale na druhej strane štatutár, ktorý naozaj chce rozvoj obce, ktorý nemá žiadny iný úmysel krivý, tak je potom kriminalizovaný už ako aj persóna. A tam je ten vážny ďalší precedens, pretože ak splníme vôľu obecného zastupiteľstva, nie je kriminalizované obecné zastupiteľstvo, ale priamo štatutár obce. A to je tiež veľmi smutné a dá sa to veľmi zneužívať aj v tom predvolebnom alebo v politickom boji.
Nesúhlasím s mojím kolegom Patrickom Linhartom, kde naozaj v tej rozprave obvinil vlastne svojho primátora alebo proste takým uštipačným podtextom povedal o ňom to, čo povedal, pretože naozaj ten orgán, ktorý rozhoduje v prípade mesta, je takisto to mestské zastupiteľstvo. A ten primátor alebo ten starosta musí poslúchať to obecné zastupiteľstvo alebo ten mestský úrad, ktorý, mestské zastupiteľstvo, má právo, samozrejme, nepodpísať uznesenie. ALE tam je opäť problém, ktorý po troch mesiacoch môže zase prejsť k prelomeniu veta starostu alebo primátora, a sú to zbytočné obštrukcie a vlastne na samotný rozvoj obce to nijak, nijak neprispieva.
Samozrejme, že tie obecné zastupiteľstvá a mestské zastupiteľstvá sú nie jednoliate a nie sú tomu starostovi alebo primátorovi naklonení. Takisto v tých zastupiteľstvách funguje demokracia, že každý jeden poslanec hlasuje sám za seba. Preto sa chcem vyjadriť ku tomu, ako následne potom sa rieši situácia, keď úrad verejného obstarávania vám, začne s vami komunikovať, aby ste vysvetlili problematiku verejného obstarávania pri obstarávaní nájomných bytov. Nájomné byty obec nestavia. Úrad verejného obstarávania vám vyčíta, že máte si to stavať vy. Máte si dať dokumentáciu projektovú, máte si kúpiť pozemok, máte si ten pozemok zabezpečiť alebo nejakým iným spôsobom prenajať a riešiť celú túto infraštruktúru vy ako obec. Ale čo v prípade, keď si chceme kúpiť nájomné byty hotové, iba byty, nie bytové domy? Byty, kde naozaj investor si postavil byty na komerčný predaj, a byty, ktoré vie ponúknuť prostredníctvom nájomného bývania, keďže vyhral verejné obstarávanie. A tu zase Úrad pre verejné obstarávanie povedal, však on je jediný. Však, samozrejme, že vyhral, keď tam ste dali do podmienok, že musíte stavať na parcele, na LV, na liste vlastníctva 890. To sú jediné pozemky, ktoré sú určené v územnom pláne, aby sa na nich stavali aj HBV-čky, ale ten list vlastníctva má 47 hektárov. Čiže ten priestor je otvorený. Naozaj tá trhovosť je tam zabezpečená. Nie je to účelové a nie je to limitované.
Nuž, argument neobstal. Opäť svoje. Opakované komunikácie 10-, 20-, 30-stranových listov, rozhodnutí, argumentácií prostredníctvom elektronickej pošty, kedy dokonca v piatok o štrnástej odošlete list na úrad verejného obstarávania a 14.18 hod. alebo 14.08 hod., už presne neviem tieto časy, vám už príde odpoveď. To jakí sú geniálni pracovníci?! A to som neni zaujatá voči úradníkom úradu verejného obstarávania, pretože sú orgán štátnej správy, avšak tá rýchlosť je až zarážajúca. Mnohým obciam sa stalo to dokonca, že CTRL C, CTRL V, nachystané, namnožené odpovede pre každú jednu obec, len zabudli jednu chybu, teda urobili, a zabudli zmeniť názvy obcí. Čiže obciam prišli úplne iné odpovede v hlavičkách.
Povedzte mi, čo to vzbudzuje v tých štatutároch tých samospráv. Že sa im naozaj niekto venuje, že im chce niekto pomôcť? Konkrétna možnosť tam je, áno, rozviazať zmluvu o budúcej zmluve alebo napríklad urobiť to, že napríklad v našom prípade investor má postavené už v súčasnosti byty, ešte sú neni skolaudované, no a potom sa rozhodne, prečo by on mal ponúkať niečo na verejné obstarávanie alebo prostredníctvom verejného obstarávania dávať niečo na nájomné byty, veď on to môže predať komerčne, lebo taký je veľký dopyt po bytoch. Ale kto si to môže dovoliť? Kto si môže dovoliť, mladí ľudia, ktorí ešte nemajú za sebou pracovnú históriu, ktorí ešte nemajú úspory, ktorí nemajú čo založiť? Kto?
Možnože sa mi čudujete, že prečo vkladám do toho aj také emócie. Emócie vznikajú vždy z toho, keď je na svete nespravodlivosť alebo tá krivota. My sme obec, ktorá naozaj nesúhlasí s touto pokutou a postupujeme v súlade so zákonom a podali sme to na súd. Pretože si myslíme, že súd má rozhodnúť o tom, či sme naozaj pochybili a či naše argumenty v tom, ako sme sa bránili, boli správne, ale nie, aby rozhodoval o tom úrad verejného obstarávania, ktorý v podstate, ich odvolací orgán je rada pre ÚVO, v ktorej sedia tí istí členovia ako predsedníctvo. Nemýľme si zase aj to, že nieže som zaujatá proti úradu verejného obstarávania. Naozaj ja rešpektujem, zúčastnila som sa mnohých stretnutí, ale nikde sme sa nedostali, každý si tvrdil len svoje.
Takisto v koalícii a prepáčte, kolegovia z koaličnej strany, ale argument pre mňa, že to vetujete a nenájdeme riešenie, nie je argument. Pretože je jedna vec, dobre, nezaoberajme sa emóciami, ale zaoberajme sa praktickými riešeniami, pretože naozaj v tých regiónoch tí starostovia a tie zastupiteľské orgány potom radšej nevytvárajú podmienky na to, aby vôbec nájomné bývanie na regiónoch a v obciach a v mestách vôbec sa dialo, aby sa tam vôbec tie byty stavali, pretože tie problémy, ktoré tam vzniknú, a tie, tá kriminalizácia doslova vás odrádzajú od toho. Lenže starosta má mať starosti a nemá mať pokoj. Tak preto, keď sme my v podstate chceli niečo aj riešiť, tak sme sa do toho vrhli, ako sa povie, v súlade so zákonom, aj keď teda jedna regulatíva popiera druhú regulatívu, lebo zákon beriem ako regulatívu.
A teraz tento návrh je proste o tom, že aby sme mohli aj niečo vyriešiť. Keďže mám už dosť málo času, tak z korektného hľadiska chcem pristúpiť k procedurálnemu návrhu, keďže pozmeňujúci návrh v prvom čítaní nemôžeme dávať, a v paragrafe sede... podľa § 73 č. 3 písm. a) by som vlastne požiadala predkladateľa, aby sa vráti... a by som požiadala teda uznesením Národnej rady, aby sme vrátili návrh zákona jeho predkladateľovi, navrhovateľovi na dopracovanie.
Avšak to neznamená, že chceme tento zákon pochovať. Skutočne my ho nechceme pochovať. Ja vítam túto debatu, pretože sme otvorili niečo, čo sa nám v našej koaličnej dohode alebo partnerstve nepodarilo presadiť do tohoto pléna. A myslím si, že to je korektné aj voči našim koaličným partnerom, aby sme dodržiavali dohody. Preto aj zajtrajšie stretnutie na Úrade vlády je o tom, aby sme našli riešenia. Aby sme našli riešenia, aby sme prišli s riešeniami, nie s tým, s odpoveďou vetujeme. Ako to nie je odpoveď. Toto nie je odpoveď pre ľudí, ktorí potrebujú bývať.
Ja sa stotožňujem s tým, že, áno, tí, čo porušili, obišli zákon, aby sa potrestali, aby sme aj naozaj dopracovali do budúcna, aby metodicky nám ÚVO povedalo presne na každú jednu samosprávu, aby ušilo proste tú mustru, ako má postupovať pri verejnom obstarávaní. My sme to urobili pred mesiacom, do dnešného dňa tu ešte nemáme odpoveď. Presne podľa danej lokality, problematiky, podľa stavu, či máme pozemok, či nemáme, tá samospráva, pozemok, ako máme postupovať, keď nejdeme stavať byty, keď chceme vlastne obstarať kúpu, keď tam nemáme investorov. A toto si predstavujem ako riešenie, aby sa tento problém, ale to očakávam aj z Úradu pre verejné obstarávanie, aby prišli s jasnými pravidlami, aby sa tie samosprávy nedostávali do takýchto rozporov.
Preto ešte raz ďakujem za možnosť vystúpenia a ešte raz ďakujem.
