48. schôdza

Pán kolega Šimko, ja sa naozaj snažím k tejto téme vystupovať vecne. Nás trápi len to, že v rozpore s tým, čo vy opakovane uvádzate, toto nie je zákon o tom, že čo by mohlo byť, alebo že ako pomôcť ľuďom. Toto je zákon len o tom, ako pomôcť tým starostom a primátorom, ktorí sa dostali do problému preto, že postupovali v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a v dôsledku toho sú povinní uhradiť pokuty, ktoré im právoplatne Úrad pre verejné obstarávanie udelil. Ak chcú spochybniť takéto právoplatné rozhodnutia, tak sa môžu obrátiť na súd, čo nič ale nemení na tom, že tá pokuta musí byť zaplatená a že musia niesť títo starostovia a primátori dôsledky svojich nesprávnych rozhodnutí. To, že prípadne boli nejako zavedení niekým alebo že im niekto takpovediac nabulikal do hlavy, že takýto postup je správny, to je niečo, čím by sa možnože mali zaoberať orgány činné v trestnom konaní.
Ja som si schválne všimol, že ten pán z toho, z tej konzultačnej firmy, ktorý prišiel na výbor vysvetľovať tie svoje, tie stanoviská svoje, že mal veľmi pekné hodinky zlaté. Tak ja si myslím, že to nie je celé náhoda, že to takto nejako fungovalo, a ja si myslím, že ten Úrad pre verejné obstarávanie to vie tiež. Môžem sa mýliť, kľudne, ale realita je taká, že v konečnom dôsledku o tom, že či je toto správne, alebo nie, má rozhodovať súd a nie Národná rada, ktorá omilostí tých, ktorým boli uložené pokuty.

Ja chcem poďakovať za to, že pán poslanec Šimko to vôbec priniesol, preto lebo toto tu riešime už dva roky. Tento problém, vieme o ňom.
Ja musím dať za pravdu aj pánovi Dostálovi a pánovi Baránikovi. Je pravda, že ten zákon bol porušený, že boli do toho jednak omylom zavedení, inakšie to nevedeli urobiť, teraz tie byty stoja, teraz majú tí ľudia problémy a teraz ide na nás, je na nás, či ten gordický uzol rozotneme a nejako to vyriešime, alebo sa zase na to vykašleme a necháme to len na tých starostoch a na tých ľuďoch. Ja si myslím, že niečo musíme urobiť. Niečo musíme urobiť a musíme to napraviť. Ani tie obce to nemajú, tie pokuty, z čoho zaplatiť. Však on to nakoniec bude musieť zaplatiť, ale vypne svetlo, prestane dotovať škôlku, nezaplatí odvoz smetí alebo ja neviem čo. Takže môžeme sa hrať, že sme prísni technokrati, nepomôžeme nikomu, ani tým ľuďom, ani tým starostom, a môžme sa tváriť, že však nás sa to netýka, mali si vyložiť ten zákon inak a teraz sa na nich pekne budeme pozerať zhora, odtiaľto z parlamentu, ako sa v tom boria. V tom sa boria tisíce ľudí. Tisíce ľudí, tisíce ľudí, ktorí konečne mohli mať nejaký normálny byt, lacný nájomný byt a teraz sa ocitli vo veľkých problémoch. Je na nás, na poslancoch, aby sme sa k tomu pragmaticky postavili.
Niekedy proste tá pravda nie je univerzálna. Proste treba sa pozerať na tú, na ten problém z rôznych uhlov pohľadu a zo strany aj tých starostov. Ale zo strany aj tých ľudí, ktorí proste majú týmto pádom problém. Takže ja si myslím, že tunak to vnímať len čisto technokraticky je veľmi neľudské a tí ľudia naozaj v tých regiónoch a tí starostovia majú obrovský problém. Treba, treba im pomôcť.
My sme sa doteraz, bohužiaľ, nevedeli na tom dohodnúť, ako to vyriešiť, lebo je to veľmi veľký, veľmi ťažký problém. Takže aspoň ďakujem tuná pánovi poslancovi, že vôbec s niečím prišiel.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ak by štát a Úrad pre verejné obstarávanie naozaj robil všetky veci transparentne a postupoval v zmysle zákona, tak starostovia a primátori by do takejto kritickej situácie neboli uvedení a jednoducho celá táto situácia sa vôbec nemusela stať. Čiže to je taký môj pohľad ako jednoduchého občana, ktorého sa to bezprostredne netýka, ale vnímam všetky tieto ponosy nielen z obce starostu alebo z obce, primátora mesta, ale jednoducho aj od občanov, ktorí bývajú v týchto nájomných bytoch a majú naozaj reálny strach, čo sa s týmito ich nájomnými bytmi udeje. To je jedna stránka veci.
Druhá stránka veci. V poriadku, môžme sa tu zahrať na vysoký alibizmus alebo budeme pápežskejší ako pápež a necháme všetko to iba na pleciach samosprávy. Dobre, tá samospráva jednoducho pokuty zaplatí, obecné kasy sa vyprázdnia a občan, ktorý naozaj má byť ten, ktorému tá samospráva, ten štát má slúžiť, tomu neslúži.
Čo sa týka vládnej koalície, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chceme sa tu hrať na niečo, čo naozaj nie sme. My sme tuná zákonodarný zbor. To znamená, že my jednoducho zákonom môžme umožniť to, aby sa tieto pokuty týmto obciam a mestám odpustili, pretože nebola to chyba miest a obcí. Bola to chyba štátu, že tieto pokuty vznikli. Pohnevali ste si už lekárov, pohnevali ste si už pekárov, cukrárov, lesníkov, primátorov, starostov si ešte rozhnevajte. Ja už potom neviem, ako chcete vládnuť alebo ako chcete dovládnuť do konca volebného obdobia, keď si už pohneváte všetkých a každého a zároveň budete tvrdiť bohorovne, že len chcete pomáhať, len chcete ľudí chrániť, chcete chrániť zdravie, chcete chrániť verejný poriadok, verejný majetok, súkromný majetok, ale v konečnom dôsledku, ak treba zahlasovať, aby sa tieto financie z miest a obcí neutiekali niekam inam, kde ísť nemajú, tak vy tu budete hľadať všetky možné zákutia alebo všetky možné dôvody prečo nie. Práve naopak, musíme hľadať, ako to spraviť.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade dovoľte, aby som sa poďakoval pánovi predsedovi Národnej rady, pánovi Kollárovi, pánovi Kočišovi, Ďuricovi za podporné názory a stanoviská. Ale musím zareagovať na slová pána Dostála aj pána Baránika.
Dámy a páni, prvoradou úlohou alebo cieľom mojím bolo to, aby sme uvoľnili ruky samosprávam v rámci celej Slovenskej republiky. Súhlasím, pán Dostál, pán Baránik, s tým, že teda zasahuje tento zákon, návrh zákona do minulosti. Ale ja nie som proti. Prosím, tak pustite tento zákon do druhého čítania a to kľudne potom môžeme napríklad bod č. 5, že to bude platiť aj naďalej v tomto duchu. Ja nie som proti tomu. Však ja som presvedčený, že ak zákonodarný zbor, Národná rada Slovenskej republiky, prijme takýto zákon, tak to bude platné. Ale nesúhlasím v žiadnom prípade s tým, aby sme pokuty, ktoré boli uložené, aby tie samosprávy platili, pretože áno, ony to zaplatia, ale niektorí pôjdu do nútenej správy. Ak zoberieme niektoré obce, napríklad Alekšince zaplatia 59-tisíc, Balog nad Ipľom 17-tisíc, Galianovo 23-tisíc, Hosťová 11-tisíc, Hronské Kosy 30-tisíc, Chynorany 42-tisíc, Krnča 44-tisíc, Kunerád 30-tisíc, Modrý Kameň, ako som spomínal, 78-tisíc, Prievidza 63-tisíc, Slepčany 30-tisíc, Svit 201-tisíc a Šaľa 339-. To som len spomenul zopár obcí a miest.
Dámy a páni, ak tento zákon neprijmeme, tieto samosprávy budú mať obrovské problémy v zmysle duchu, ako povedal pán predseda Národnej rady, že niekde im to bude chýbať. Takže ja vás skutočne prosím, prehodnoťte to, neberte to tak, že tento zákon predkladá opozičný politický predstaviteľ. Skúste sa nad tým zamy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne poslankyne, vážení páni kolegovia poslanci, dovoľte, aby som vystúpila k tomuto návrhu zákona.
Skutočne po predchádzajúcej debate z argumentov, faktov, dokonca aj z nejakých takých subjektívnych vyjadrení by som už ani nemala čo dodať, lebo skutočne tá problematika bola odprezentovaná dosť obšírne a nechcem sa opakovať. Ale vysvetlím to na príklade. Obec, ktorá má tisíc obyvateľov alebo 1 029 obyvateľov, kde tridsať rokov sa nepodarilo pohnúť v problematike nájomného bývania, pretože obec v rokoch 1990, keď sa kreovali samosprávy, prešla do stavu, kedy delimitačnými protokolmi boli zahrnuté určité pozemky nie vždy teda do správy obce, ale ostávali aj pod Slovenským pozemkovým fondom, aj pod rôznymi urbármi alebo inými lesnými a pozemkovými spoločenstvami. Takáto obec, ktorá nemá vlastné pozemky, je, bohužiaľ, odkázaná v jej vlastnom rozvoji na vôľu, nevôľu alebo na dohodu v podstate, ako sa vysporiadate s potrebami nájomného bývania. Obec, ktorá má v programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja, v tzv. tom PHSR, opakovane schvaľované výstavby nájomných bytov, opakovane naprieč všetkými obecnými zastupiteľstvami, ktoré v tej obci tridsať rokov boli, vždy sa stotožnili s tým, že potreba bývania v obciach je veľmi nutná, pretože pozemky sú už striktne dané, pozemky, ktoré sú v súkromnom vlastníctve a kde by teda občania mohli realizovať výstavbu rodinných domov. To je nemenné a to sa zmeniť nedá, pretože nevieme rozšíriť tieto pozemky ani nevieme rozšíriť katastre. A keďže obec má záujem na tom, aby bola v rozvoji na dobrom mieste, aby sa jej občania neodsťahovávali z obce a robí všetko pre to, tak proste snaží sa riešiť všetko v súlade so zákonom. Čo je úplne v poriadku, pokiaľ nenarazíme na to, že existuje nesúlad v tzv. zákonoch alebo v tzv. odporúčaniach v zákone, a to sme pri Úrade pre verejné obstarávanie, kde chce obec získať nájomné byty prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania a prostredníctvom dotácie z ministerstva dopravy a výstavby.
Štátny fond rozvoja bývania hovorí o obstaraní bytov, keď si ich chcete napríklad kúpiť, pretože obec, keďže nemá pozemok, nemá na to prostriedky, aby mohla túto výstavbu realizovať. To už nevravím len z titulu rozpočtu, ale aj všetkých ostatných infraštruktúrnych záležitostí, nákladov, financií, no proste je tam strašne veľa vecí, ktoré obce s takýmto počtom obyvateľov a pri rozpočte, ktorý majú, proste nezvládnu. Avšak tam stále tá snaha je, aby sa im občania neodsťahovali. Napríklad v tejto obci, ktorú spomínam, sa za posledné štyri roky odsťahovalo vyše štyridsať obyvateľov. Čiže nie je tu progres a nárast počtu obyvateľov napriek tomu, že je tam súkromná výstavba nemalého počtu, napriek tomu stále mladí ľudia, ľudia, ktorí sa chcú uplatniť v práci, musia opúšťať svoje rodisko, aby teda nejako fungovali.
A tu sa vraciam opäť k tomu nesúladu, že obec sa rozhodne, že teda prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania si chce obstarať nájomné byty pre svojich občanov, aby to bývanie bolo dostupné. Dostupné pre občanov, ktorí jednak finančne nemajú toľko prostriedkov, aby toto zabezpečili, alebo mladé rodiny, ale tzv. aj ten prípad hodný osobitného zreteľa, že potrebujeme do tých našich regiónov priviesť profesie, ako sú zdravotníci, učitelia, takisto pracovníci účtovníci, ekonómovia, rôzne iné profesie, ktoré potrebujeme aj v tej samospráve, aby sme fungovali, aby to boli odborníci, ktorí, samozrejme, nezarábajú životné minimum, ale majú v podstate to životné minimum niekoľkonásobne vyššie.
Opäť sa vrátim ku tomu. Štátny fond rozvoja bývania vo svojich usmerneniach má jednu klauzulu. Pri žiadosti treba mať podpísanú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. A tu sme narazili na problém, pretože, naopak, úrad verejného obstarávania hovorí, že to už je obchádzanie verejného obstarávania, pretože upodozrieva tieto samosprávy, že si vlastne obišli to verejné obstarávanie, to domnelé, máme za to, také to subjektívne z tej strany úradu. A teraz to vysvetlím v praxi.
Obec, ktorá nemá vlastný pozemok, ale sú tam pozemky, ktoré sú zahrnuté do územného plánu obce na výstavbu HBV-čky, pozemky, na ktoré obec nemá dosah, pretože sú majetkom spoločenstva. Spoločenstvo, ktoré je podľa zákona 97/2013 lesné a pozemkové spoločenstvo, ktoré nemôže predávať túto pôdu, pretože jeho súčasťou sú aj podiely vlastníkov neznámych, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, prípadne štát. Takže investor má záujem postaviť byty, ktoré budú z jednej časti komerčného charakteru a z druhej časti by mohlo po rokovaniach alebo po tom, keď v podstate prejde verejným obstarávaním, mohol ponúknuť tieto byty obci. Obec, keďže starosta je iba jeden z orgánov obce, čiže obec, to znamená starosta a obecné zastupiteľstvo, po polemike, rozprave, po tom, ako si schválili program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, sa rozhodne, že teda chcú mať nájomné byty pre svojich občanov nielen z tejto obce, ale aj z blízkeho regiónu, urobí všetky procesné úkony, zastupiteľstvo schváli verejné obstarávanie na to, aby sa mohla vyobstarať aj zmluva o budúcej zmluve, aj prípadné nájomné byty. Obec, ktorá má len zámer, neinvestovala žiadne finančné prostriedky, nepoukázala, má len zámer, že žiada niekoho, kto teda sa na to podujme a tieto byty jej obstará.
Keďže viete, že som starostka obce, a veľmi ma mrzí aj to, že v podstate od koaličných partnerov v takom tom podsúvaní tých jednotlivých vyjadrení je oznámené, že viete, tu robíme niečo, lebo niektorí poslanci, ktorých sa to priamo týka, sú starostovia, tak chcú v podstate si zlegalizovať pokutu alebo chcú riešiť nejakým spôsobom odpustenie pokuty. Skutočne mi verte, že obec, ktorá dodržiava zákony, ktorá bola nepriamo uvedená do omylu, pretože na jednej strane rešpektovala požiadavky Štátneho fondu rozvoja bývania a na druhej strane išla a robila verejné obstarávanie, čiže neobišla nijako podmienky verejného obstarávania, sa dostáva teraz do problému, kde jednak sa kriminalizuje starosta napriek tomu, že starosta iba splnil vôľu obecného zastupiteľstva a plní plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Nemal na tom žiadny krivý úmysel.
Ja sa úplne stotožňujem s tým, pretože naozaj som v hnutí, ktoré je protikorupčné a je za transparentnosť, že starostovia, ktorí naozaj obišli verejné obstarávanie, ktorí ho nerobili, ktorým sa dokázalo, že nejako získali nejaký benefit alebo nedajbože zobrali úplatok, tak takí starostovia majú byť vyšetrovaní a pri preukázaní trestného činu majú byť potrestaní. S tým sa ja úplne stotožňujem. Ale nestotožňujem sa s tým, aby starostovia, ktorí naozaj pre svojich občanov robia maximum, poslúchajú ich volených zástupcov, obecné zastupiteľstvo, a oni sú kriminalizovaní, pretože na jednej strane obecné zastupiteľstvo, kde kolektívna vina neexistuje v našom právnom ponímaní, ale na druhej strane štatutár, ktorý naozaj chce rozvoj obce, ktorý nemá žiadny iný úmysel krivý, tak je potom kriminalizovaný už ako aj persóna. A tam je ten vážny ďalší precedens, pretože ak splníme vôľu obecného zastupiteľstva, nie je kriminalizované obecné zastupiteľstvo, ale priamo štatutár obce. A to je tiež veľmi smutné a dá sa to veľmi zneužívať aj v tom predvolebnom alebo v politickom boji.
Nesúhlasím s mojím kolegom Patrickom Linhartom, kde naozaj v tej rozprave obvinil vlastne svojho primátora alebo proste takým uštipačným podtextom povedal o ňom to, čo povedal, pretože naozaj ten orgán, ktorý rozhoduje v prípade mesta, je takisto to mestské zastupiteľstvo. A ten primátor alebo ten starosta musí poslúchať to obecné zastupiteľstvo alebo ten mestský úrad, ktorý, mestské zastupiteľstvo, má právo, samozrejme, nepodpísať uznesenie. ALE tam je opäť problém, ktorý po troch mesiacoch môže zase prejsť k prelomeniu veta starostu alebo primátora, a sú to zbytočné obštrukcie a vlastne na samotný rozvoj obce to nijak, nijak neprispieva.
Samozrejme, že tie obecné zastupiteľstvá a mestské zastupiteľstvá sú nie jednoliate a nie sú tomu starostovi alebo primátorovi naklonení. Takisto v tých zastupiteľstvách funguje demokracia, že každý jeden poslanec hlasuje sám za seba. Preto sa chcem vyjadriť ku tomu, ako následne potom sa rieši situácia, keď úrad verejného obstarávania vám, začne s vami komunikovať, aby ste vysvetlili problematiku verejného obstarávania pri obstarávaní nájomných bytov. Nájomné byty obec nestavia. Úrad verejného obstarávania vám vyčíta, že máte si to stavať vy. Máte si dať dokumentáciu projektovú, máte si kúpiť pozemok, máte si ten pozemok zabezpečiť alebo nejakým iným spôsobom prenajať a riešiť celú túto infraštruktúru vy ako obec. Ale čo v prípade, keď si chceme kúpiť nájomné byty hotové, iba byty, nie bytové domy? Byty, kde naozaj investor si postavil byty na komerčný predaj, a byty, ktoré vie ponúknuť prostredníctvom nájomného bývania, keďže vyhral verejné obstarávanie. A tu zase Úrad pre verejné obstarávanie povedal, však on je jediný. Však, samozrejme, že vyhral, keď tam ste dali do podmienok, že musíte stavať na parcele, na LV, na liste vlastníctva 890. To sú jediné pozemky, ktoré sú určené v územnom pláne, aby sa na nich stavali aj HBV-čky, ale ten list vlastníctva má 47 hektárov. Čiže ten priestor je otvorený. Naozaj tá trhovosť je tam zabezpečená. Nie je to účelové a nie je to limitované.
Nuž, argument neobstal. Opäť svoje. Opakované komunikácie 10-, 20-, 30-stranových listov, rozhodnutí, argumentácií prostredníctvom elektronickej pošty, kedy dokonca v piatok o štrnástej odošlete list na úrad verejného obstarávania a 14.18 hod. alebo 14.08 hod., už presne neviem tieto časy, vám už príde odpoveď. To jakí sú geniálni pracovníci?! A to som neni zaujatá voči úradníkom úradu verejného obstarávania, pretože sú orgán štátnej správy, avšak tá rýchlosť je až zarážajúca. Mnohým obciam sa stalo to dokonca, že CTRL C, CTRL V, nachystané, namnožené odpovede pre každú jednu obec, len zabudli jednu chybu, teda urobili, a zabudli zmeniť názvy obcí. Čiže obciam prišli úplne iné odpovede v hlavičkách.
Povedzte mi, čo to vzbudzuje v tých štatutároch tých samospráv. Že sa im naozaj niekto venuje, že im chce niekto pomôcť? Konkrétna možnosť tam je, áno, rozviazať zmluvu o budúcej zmluve alebo napríklad urobiť to, že napríklad v našom prípade investor má postavené už v súčasnosti byty, ešte sú neni skolaudované, no a potom sa rozhodne, prečo by on mal ponúkať niečo na verejné obstarávanie alebo prostredníctvom verejného obstarávania dávať niečo na nájomné byty, veď on to môže predať komerčne, lebo taký je veľký dopyt po bytoch. Ale kto si to môže dovoliť? Kto si môže dovoliť, mladí ľudia, ktorí ešte nemajú za sebou pracovnú históriu, ktorí ešte nemajú úspory, ktorí nemajú čo založiť? Kto?
Možnože sa mi čudujete, že prečo vkladám do toho aj také emócie. Emócie vznikajú vždy z toho, keď je na svete nespravodlivosť alebo tá krivota. My sme obec, ktorá naozaj nesúhlasí s touto pokutou a postupujeme v súlade so zákonom a podali sme to na súd. Pretože si myslíme, že súd má rozhodnúť o tom, či sme naozaj pochybili a či naše argumenty v tom, ako sme sa bránili, boli správne, ale nie, aby rozhodoval o tom úrad verejného obstarávania, ktorý v podstate, ich odvolací orgán je rada pre ÚVO, v ktorej sedia tí istí členovia ako predsedníctvo. Nemýľme si zase aj to, že nieže som zaujatá proti úradu verejného obstarávania. Naozaj ja rešpektujem, zúčastnila som sa mnohých stretnutí, ale nikde sme sa nedostali, každý si tvrdil len svoje.
Takisto v koalícii a prepáčte, kolegovia z koaličnej strany, ale argument pre mňa, že to vetujete a nenájdeme riešenie, nie je argument. Pretože je jedna vec, dobre, nezaoberajme sa emóciami, ale zaoberajme sa praktickými riešeniami, pretože naozaj v tých regiónoch tí starostovia a tie zastupiteľské orgány potom radšej nevytvárajú podmienky na to, aby vôbec nájomné bývanie na regiónoch a v obciach a v mestách vôbec sa dialo, aby sa tam vôbec tie byty stavali, pretože tie problémy, ktoré tam vzniknú, a tie, tá kriminalizácia doslova vás odrádzajú od toho. Lenže starosta má mať starosti a nemá mať pokoj. Tak preto, keď sme my v podstate chceli niečo aj riešiť, tak sme sa do toho vrhli, ako sa povie, v súlade so zákonom, aj keď teda jedna regulatíva popiera druhú regulatívu, lebo zákon beriem ako regulatívu.
A teraz tento návrh je proste o tom, že aby sme mohli aj niečo vyriešiť. Keďže mám už dosť málo času, tak z korektného hľadiska chcem pristúpiť k procedurálnemu návrhu, keďže pozmeňujúci návrh v prvom čítaní nemôžeme dávať, a v paragrafe sede... podľa § 73 č. 3 písm. a) by som vlastne požiadala predkladateľa, aby sa vráti... a by som požiadala teda uznesením Národnej rady, aby sme vrátili návrh zákona jeho predkladateľovi, navrhovateľovi na dopracovanie.
Avšak to neznamená, že chceme tento zákon pochovať. Skutočne my ho nechceme pochovať. Ja vítam túto debatu, pretože sme otvorili niečo, čo sa nám v našej koaličnej dohode alebo partnerstve nepodarilo presadiť do tohoto pléna. A myslím si, že to je korektné aj voči našim koaličným partnerom, aby sme dodržiavali dohody. Preto aj zajtrajšie stretnutie na Úrade vlády je o tom, aby sme našli riešenia. Aby sme našli riešenia, aby sme prišli s riešeniami, nie s tým, s odpoveďou vetujeme. Ako to nie je odpoveď. Toto nie je odpoveď pre ľudí, ktorí potrebujú bývať.
Ja sa stotožňujem s tým, že, áno, tí, čo porušili, obišli zákon, aby sa potrestali, aby sme aj naozaj dopracovali do budúcna, aby metodicky nám ÚVO povedalo presne na každú jednu samosprávu, aby ušilo proste tú mustru, ako má postupovať pri verejnom obstarávaní. My sme to urobili pred mesiacom, do dnešného dňa tu ešte nemáme odpoveď. Presne podľa danej lokality, problematiky, podľa stavu, či máme pozemok, či nemáme, tá samospráva, pozemok, ako máme postupovať, keď nejdeme stavať byty, keď chceme vlastne obstarať kúpu, keď tam nemáme investorov. A toto si predstavujem ako riešenie, aby sa tento problém, ale to očakávam aj z Úradu pre verejné obstarávanie, aby prišli s jasnými pravidlami, aby sa tie samosprávy nedostávali do takýchto rozporov.
Preto ešte raz ďakujem za možnosť vystúpenia a ešte raz ďakujem.

Pani poslankyňa Kavecká, pani kolegyňa, veď my sme na jednej lodi, veď to vieš. Chceme rovnakú vec, chceme dosiahnuť rovnaký úspech pre tých, ktorí neporušili zákon, aby neboli jednoducho trestaní. Ale ja mám trošku zmiešané pocity z toho vystúpenia, lebo teraz tomu nerozumiem, ale ja si s tebou sadnem potom a potom si to snáď vysvetlíme tvárou v tvár. Nepotrebujem to tu rozmazávať, ale nerozumiem tomu, prečo sa má vlastne sťahovať návrh zákona, aj keď je to návrh zákona opozičného poslanca, keď je v poriadku. Pokiaľ niečo nie je v poriadku, tak dobre, môžme to zmeniť predsa pozmeňovákom, ja som za to, keď mi to vysvetlíš, ale ja som nepočul žiadnu kritiku, že ktoré body nie sú v poriadku a prečo by sme to mali tak urobiť.
A preto ja hovorím a vyhlasujem, aj keď som koaličný poslanec, pre mňa je to hodnotová záležitosť a vždy sme si povedali na začiatku, že budeme podporovať dobré návrhy. V koaličnej zmluve sa nepíše nič, že by sa nemohli podporovať dobré návrhy, pokiaľ sa jedná o opozičného poslanca, a špeciálne nie v hodnotovej otázke. Lebo toto je hodnotová otázka. Dneska máme hlasovanie pani Záborskej. Veď to je etická hodnotová otázka. To ide o to, že však ľudia sú hodnota, však oni predsa budú vysťahovaní, nebudú mať kde bývať.
Čiže ja vítam tvoju iniciatívu, ja som za. Si aj pani starostka, ja som za to, aby sme si sadli, aby sme si to prebrali, a veľmi pekne ti ďakujem za tvoje vystúpenie.

Pani poslankyňa Kavecká, ja na rozdiel od kolegu opozičného poslanca Linharta, naopak, oceňujem tú úlohu dodržiavať pravidlá dohodnuté v koaličnej zmluve, ktoré hovoria o tom, že môžu, samozrejme, koaliční poslanci podporiť aj opozičný návrh v prípade, že sa na tom dohodneme v rámci vládnej koalície. Žiadna výnimka pre hlasovanie o hodnotových otázkach alebo za to, čo niekto vydáva za hodnotové otázky, tam, samozrejme, nie je. Treba si prečítať koaličnú zmluvu.
A o tom, trošku by som polemizoval s tým tvrdením, že primátor alebo starosta musí poslúchať mestské alebo obecné zastupiteľstvo. No nemusí a často ho neposlúcha. Zastupiteľstvo nemôže žiadne úlohy ukladať starostovi alebo primátorovi a neverím, že by bol na Slovensku obstaraný jeden jediný nájomný byt, ktorý by si želalo obstarať zastupiteľstvo a starosta alebo primátor by bol proti a nesúhlasil s tým. Ak taký prípad sa stal, tak mi, prosím, povedzte, ale ja pri mojich poznatkoch a vedomostiach o fungovaní samosprávy si takéto niečo neviem predstaviť.
Hovorili ste o tom, že sa tu kriminalizujú starostovia a nie poslanci, ktorí o takom niečom rozhodovali. No tak čo teraz, ak sa teraz kriminalizujú, tak dáme na budúcu schôdzu nejaké prechodné ustanovenia do Trestného zákona, že nemajú byť trestne stíhaní starostovia, ak sa dopustili nejakého trestného činu v súvislosti s verejným obstarávaním, ak to súviselo s nájomnými bytmi, lebo však nájomné byty treba stavať, tak prípadne aj nejaký ten trestný čin možno urobiť? Ja viem, že to nie je to isté, ale analogicky, analogicky to platí. Keď bol porušený zákon o verejnom obstarávaní, mala byť udelená pokuta. Ak s tým nesúhlasíte, obrátili ste sa na súd a súd má rozhodnúť.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za faktické poznámky.
Pán poslanec Linhart, určite si sadneme spolu a vysvetlím a dovysvetlím všetky ešte otázky.
Pán poslanec Dostál, ďakujem za pripomienku, ale ja skôr preferujem to, aby sme našli riešenia, nie aby sme si vyslovili svoje názory typu my máme snahu riešiť a niekto tú snahu riešiť nemá. Tak ako ste povedali, že v podstate si vy myslíte, že neexistuje starosta alebo primátor, ktorý poslúcha obecné zastupiteľstvo, tak si zoberte len pri nakladaní s majetkom obce, pri tom, ako obec získava majetok, tak hádam uznáte, že ten starosta je v tomto zmysle úplne bezmocný a neni to na ňom, pretože to je výsostné postavenie obecného alebo mestského zastupiteľstva. Takže tam tie, tam tá analógia je, ale skutočne sa môžeme o tom pobaviť, môžeme sa o tom ešte porozprávať.
A ja oceňujem aj to, že proste ste ochotný prísť s návrhom riešenia zajtra, máme to na úplne inej pôde, tak ako sme sa z koaličnej rady dohodli, že v podstate nájdeme tie riešenia, aby sme sa niekam posunuli. Pretože musíte sám uznať, že vysloviť iba tú jednu vetu, že vetujeme, nie je riešenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som aj ja povedal pár slov k tejto rozprave.
Začnem vami, pani poslankyňa Kavecká, my dvaja sme na opačnej strane politickej barikády, ale naozaj chcem oceniť vaše vystúpenie. Bolo plné faktov, ste starostkou obce, bolo to vidieť, popísali ste tie príklady konkrétne z praxe, že ako sa uzatvára zmluva o budúcej kúpnej zmluve a ako to Úrad pre verejné obstarávanie vyhodnocuje, že je to obchádzanie zákona. Ja sa k tomu dostanem v mojej rozprave, ale priznám sa, že ma veľmi nemilo zaskočil váš záver, keď ste vlastne súhlasili so všetkým, s čím prichádza predkladateľ, že ten návrh zákona vítate, a na druhej strane poviete, aby bol návrh, aby sa vrátil tento návrh zákona späť na dopracovanie. Tým ste popreli všetko, čo ste predtým povedali, pani poslankyňa, a opäť ste dali konkrétny príklad toho, že koaličná zmluva je pre vás nejaký svätý grál. Pán poslanec Dostál predtým hovoril to isté, pán poslanec Cmorej v reakcii na vystúpenie pána poslanca Miloša Svrčeka sa tiež oháňal tým, že verí, že nebude podporovať takýto paškvil zákona a že bude dodržiavať koaličnú zmluvu.
Dámy a páni, jak sa jedná o konkrétnu pomoc pre obce a mestá, tak, prosím vás, netvárte sa, že máte zviazané ruky koaličnou zmluvou.
Ale teraz už k meritu veci. Tento legislatívny návrh novely zákona o verejnom obstarávaní vzišiel ako riešenie situácie, s ktorou sa obce a mestá stretávajú naprieč celým Slovenskom. Prišiel v situácii, kedy sa desiatky samospráv márne domáhajú spravodlivosti zo strany orgánu štátnej správy, konkrétne Úradu pre verejné obstarávanie. Márne boli logické a vecné argumenty, ktoré podľa mňa jednoznačne preukázali opodstatnenie a transparentnosť svojich krokov. Tento návrh vznikol aj na základe diskusie odborníkov a chcem za to poďakovať predkladateľovi pánovi poslancovi Šimkovi, ktorý je zároveň aj primátor Rimavskej Soboty. V tomto prípade naozaj musím konštatovať nadprácu Úradu pre verejnú obstarávanie, ktorou sa za každú cenu snaží preukázať pochybenia obcí a miest. Ak by sme vôbec pripustili možnosť, že obce pochybili, tak by to bolo pochybenie na základe modelu, ktorý im bol viac-menej nanútený zo strany orgánov štátnej správy.
Viacerí povedali konkrétne príklady, ja som tiež typ politika, ktorý má rád jasné, vecné argumenty a fakty, takže spomeniem takisto príklad týkajúci sa výstavby nájomných bytov z môjho okresu, z okresu Zlaté Moravce, kedy ma oslovil jeden starosta, ktorého nebudem menovať. A ide o obec, ktorá ani nepristúpila z objektívnych príčin k podpísaniu kúpnej zmluvy. To znamená, že z verejných financií bolo použitých nula eur, napriek tomu Úrad pre verejné obstarávanie tejto obci vyrubil pokutu približne 28-tisíc eur, to je 5 % z tej obstaranej celkovej sumy.
Dámy a páni, to mi tak pripomína kauzu piešťanského cétečka, pre ktoré bolo, poviem, veľa kriku pre nič, pretože porozprávali sme o tom toľko, viacerých to stálo politické funkcie a my vieme, že žiadne cétečko sa nekúpilo a žiadna štátu, a žiadna škoda štátu spôsobená nebola. Takže 28-tisíc, z nulovej hodnoty vyrubil Úrad pre verejné obstarávanie pokutu 28-tisíc eur. A ešte požiadal obec, aby mu zmluvu zaslala, keď bude podpísaná. Zrejme, aby bol spis kompletný. No ale kompletný tento spis zrejme nikdy nebude, pretože obec vzhľadom na situáciu už ani neplánuje nájomné byty takto nadobudnúť.
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky spolu so Štátnym fondom rozvoja bývania vo veľkom vyzýva samosprávy, aby čerpali zdroje na nájomné bývanie pre občanov. Tieto výzvy, a často sú to aj platené reklamy, sa však míňajú účinkom, pretože predstavitelia miest a obcí majú obavu, opodstatnenú obavu, že môžu byť sankcionovaní. Preto súhlasím, že je nutné a potrebné napraviť chyby z minulosti a upraviť legislatívu tak, aby bola zosúladená. Nielen ja, ale celý poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia tento predložený návrh zákona podporí.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Kéry, ďakujem za vystúpenie k tomuto bodu programu, pretože tento predkladaný návrh zákona, ktorého autorom je pán doktor Šimko, je viac ako potrebný už len z tohto dôvodu, aby ďalej nedochádzalo k nezmyselným obvineniam obcí a miest v rámci údajných pochybení. Ale to, čo chcem naozaj zakvitovať, a to, čo chcem naozaj pochváliť, je váš spôsob prejavu a to, že ste naozaj poukázal len na to, o čo sa tuná snažíme už viac ako rok a pol všetci, ktorým naozaj ide len o úplnú elementárnu slušnosť a v žiadnom prípade sa nechceme pozerať, kto daný návrh zákona predkladá, ale aký návrh zákona predkladá a aký dopad daný návrh zákona môže mať na občanov a obyvateľov Slovenskej republiky.
Nedokážem si naozaj veľmi dobre predstaviť, pretože pôsobím ako opozičný poslanec, ako veľmi majú zviazané ruky vládni poslanci tou nešťastnou koaličnou zmluvou, ale ak Boh dá a niekedy budem vládnym poslancom, tak môžem naozaj zodpovedne povedať, že žiadna koaličná zmluva sa ma týkať nikdy nebude. Pretože iba to, čo je dobré pre ľudí, zaväzuje mňa ako človeka, ako poslanca Národnej rady, aby som hlasoval podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Naozaj nerozumiem, nechápem a je pre mňa takou veľkou záhadou už pri mnohých návrhoch zákona, ktoré pochádzali z opozičných lavíc, že jediná kritika na tento návrh zákona ani v písomnej, ani v ústnej rozprave zatiaľ nepadla a aj tak sa dopracujeme k takej nešťastnej veci, že pani kolegyňa poslankyňa príde a v rozprave povie, že tento návrh je hodný a potrebný jednoducho vrátiť na dopracovanie. S tým nemôžem súhlasiť.