48. schôdza

Posledným rečníkom v rozprave je pán poslanec Marcel Mihalik, ktorému v tejto chvíli odovzdávam slovo. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som aj ja k tejto téme niečo povedal z toho dôvodu, že tiež ma oslovili starostovia a primátori dotknutí, ktorí dostali pokutu od ÚVO, a mal som tú možnosť niekoľko mesiacov spolu s nimi viesť rokovania a takisto stretnutia.
Dlhé roky pôsobím v samospráve a zároveň dbám o dodržiavanie zákonov a predpisov v rámci svojej práce. Každý cent z mestskej či obecnej kasy prechádza pred jeho použitím niekoľkými schvaľovacími procesmi, či už ide o samotný rozpočet v zastupiteľstve, a následne počas dennej operatívy niekoľkými stupňami kontroly. V závere je použitie každého eura zverejnené na webovej stránke. K hospodáreniu sa vyjadruje hlavný kontrolór a nezávislý audítor, rovnako tak i v prípadoch nadobúdania nájomných bytov mestami či obcami.
Postup pri nadobúdaní nájomných bytov je upravený zákonom č. 443/2010 o dotáciách na rozvoj bývania a sociálne bývanie a zákonom č. 150/2013 o Štátnom fonde rozvoja bývania. Okrem tohto bolo nadobudnutie bytov ako investičný zámer schvaľované kolektívnymi orgánmi, zastupiteľstvami miest a obcí. Obce a mestá dostali od štátnych orgánov – ministerstva dopravy, výstavby Slovenskej republiky a Štátneho fondu rozvoja bývania – vzory zmlúv a kompletné pokyny, ako postupovať. Pokiaľ splnili podmienky štátnych orgánov, štát následne uvoľnil prostriedky a priamym transferom boli zo štátu poukázané na účet predávajúcich. Obce a mesta neboli tými, kto rozhodoval, štát rozhodol o použití verejných zdrojov a v tomto zmysle konalo niekoľko desiatok miest a obcí.
Dovolím si citovať primátora jedného z postihnutých miest: "Naše mesto je hrdým držiteľom dvoch ďakovných certifikátov za rozvoj nájomného bývania na Slovensku od ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Štátneho fondu rozvoja bývania a zároveň aj držiteľom pokuty od Úradu pre verejné obstarávanie."
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nemyslím si, že tento postup je správny, keď štát jednou rukou dáva a druhou rukou berie, keď štát doslova vypaľuje svoje základné zložky – mestá a obce – a odoberá tak peniaze regiónov, keď štát ohrozuje jedno zo základných ústavných práv občana – právo na bývanie. Z môjho pohľadu ako človeka, ktorý v samospráve pôsobí, je tento návrh novely zákona opodstatnený, veľmi žiaduci a zaslúži si i podporu. Zložky verejnej správy – mestá a obce – treba podporiť, treba s nimi spolupracovať a treba občanom preukázať, že štát stojí na ich strane. Sám som sa opakovane zúčastnil stretnutí so zástupcami samospráv, právnikmi a odborníkmi na samosprávu, kde sme spoločne hľadali riešenia tohto problému. Upustenie od sankcií voči mestám a obciam považujem za logické a rozumné riešenie. I napriek tomu všetkému si ctím dohody a zmluvy. Samozrejme, podľa tohoto sa zariadim, ale v tomto prípade stojím za starostami a primátormi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Mihalik, tak ako ste správne poznamenali, áno, treba sa zastať všetkých starostov a všetkých primátorov miest, ktorí sa nielen v tejto komplikovanej situácii, ale aj v rokoch minulých pustili do suplovania štátu. Pretože od konca 90. rokov štát na čiare bytovej politiky a na čiare bytovej výstavby zlyhal, ale úplne zlyhal. Ak by nebolo tých odvážnych starostov, ak by nebolo tých odvážnych primátorov, starostiek a primátoriek, ktoré sa pustili do výstavby nájomných bytov, obecných nájomných bytov, tak problém s bývaním v obciach a menších mestách by bol neudržateľný a tieto obce by sa pomaličky, tieto menšie mestá okresné by sa pomaly vyľudňovali a všetky mladé rodiny by hľadali svoje ubytovanie vo väčších mestách alebo by sa sťahovali systematicky do zahraničia, čo sa aj tak deje.
Čiže ešte raz, ak chceme udržať mladých ľudí vo svojom rodisku, musíme vytvárať základné podmienky pre to, aby tieto mladé rodiny tam mohli zostať žiť a bývať. Jednou zo základných podmienok je bývanie, ktoré je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky; každý občan Slovenskej republiky má právo na bývanie. Toho sa musíme držať.
A v žiadnom prípade nemôžem akceptovať to, že Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý má byť v prvom rade úradom, ktorý má kontrolovať a až v tom poslednom, najposlednejšom rade má ukladať sankcie, ten úrad mal nielen možnosť informovať, ale ten úrad mal zasiahnuť už pri prvých pochybeniach, ak nejaké pochybenia mal, pretože nie je obrovské hrdinstvo uvaliť na malú obec alebo na malé mesto sankciu, ale je veľké hrdinstvo upozorňovať a dôjsť, aby došlo k náprave.

Faktickú poznámku má aj pani poslankyňa Monika Kavecká. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, ďakujem takisto môjmu kolegovi pánovi poslancovi Mihalikovi za jeho vystúpenie.
Stále sa tu hovorí o tom možnom trestnom konaní starostov a primátorov, ale my tu dnes prejednávame odpustenie sankcií, čo je teda veľmi dôležité, ktoré nebude platiť samospráva a vlastne občania danej samosprávy a nebudú to platiť ani starostovia, ani primátori, hej, ale presne títo daní občania a z vlastných finančných prostriedkov, teda vlastne z potrieb, ktoré, teda z financií, ktoré by boli pre potreby obce.
A ešte ak hovoríme o odpustení sankcií, nie je to trest, ale ani pomoc pre starostu alebo primátora, ale zlepšenie a udržanie fungovania obcí, miest, čo podľa mňa teda je to primárny záujem štátu.
A ešte keď hovoríme o tom, že nechceme len obhajovať proste toto konanie, ale chceme riešiť situáciu a hlavne teda situáciu so Štátnym fondom rozvoja bývania, keď si zoberiete, že vy musíte rok dopredu požiadať o pridelenie teda bezúročnej pôžičky na nájomné bývanie, takisto o dotáciu z ministerstva dopravy, čiže ten proces je jasne daný, a keď nesplníte základné podmienky, ste vyradený, vyradený z toho, aby ste získali tieto podmienky. Takže my sa tu stále bavíme o tom nesúlade. To treba jednak odpustiť tie sankcie určite, lebo ak títo starostovia a primátori konali na základe toho, že plnili si povinnosti, ktoré im vyplýva z daných ustanovizní, tak nechápem, prečo by mali byť tie mestá, vlastne tí občania sankcionovaní. Stále tu hovoríme o tom, že pochopme sa už konečne, to, že to tu nefunguje v súlade, jeden zákon s druhým zákonom, aby výsledok boli správne obstarané nájomné byty.
Ďakujem.

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Marcel Mihalik, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegovia, ďakujem vám za faktické poznámky.
Osobne si myslím, tak ako to tu bolo už povedané, poďme sa rozprávať o tom, že ako to vyriešiť, pretože ten problém sa valí stále pred nami, ja som povedal niekoľko mesiacov, ale to už je vyše roka, čo sme túto vec riešili a ja si myslím, že tento problém je už omnoho starší, dlhodobejší. Bolo tu spomenuté aj to, že niektoré mestá alebo teda samosprávy vyhrali prvostupňový súd, takže aj tu by som možno poukázal na to, že toto je dosť veľký precedens, lebo tri samosprávy už vyhrali súd prvostupňový a možno budú ďalšie za chvíľočku, takže to budú ďalšie, ďalší precedens, ktorý tuná máme, lebo štát mohol zasiahnuť do tohoto už dávnejšie, ale neurobil to a z toho dôvodu vlastne ten balvan si stále tlačíme pred sebou. Takže poďme sa o tom rozprávať, nechajme si ešte čas na to, aby sme mali možnosť nejaké riešenia nájsť a poďme konečne tu tento problém vyriešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
To bol posledný príspevok vo všeobecnej rozprave, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa, či chce navrhovateľ zaujať stanovisko. Chce.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, áno, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, a chcel by som ešte v závere svojho vystúpenia odpovedať niektorým poslancom, ktorí v rozprave vystúpili. Hneď by som začal s pánom Dostálom.
Pán Dostal tvrdí, že návrh zákona je aj riešenie do budúcnosti? Teda pýta sa. Áno, pán Dostál, ak dovolíte, odcitujem vám ods. 4 tohto navrhovaného zákona, ktorý hovorí: "Vláda Slovenskej republiky môže na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky rozhodnúť o odpustení pohľadávky štátu, ktorá vznikla na základe právoplatného rozhodnutia úradu o uložení pokuty podľa § 182 ods. 1." To znamená, že teda v danom prípade, ak nastane takáto situácia v budúcnosti, tak vláda Slovenskej republiky môže, áno, môže na návrh ministerstva financií Slovenskej republiky rozhodnúť o odpustení tejto pokuty. (Reakcia z pléna.)
Chcem ďalej poznamenať, že, a zdôrazniť, že súdy vo viacerých prípadoch, presne v troch prípadoch, jednoznačne rozhodli a určili, že stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie nie je správne. Ja som osobne presvedčený, že ďalšie samosprávy, ktoré dajú tieto pokuty alebo uloženie týchto pokút na súd na prešetrenie a rozhodnutie, aj tieto ďalšie rozhodnutia jednotlivých súdov budú v tomto duchu.
Vážení priatelia, kolegyne, kolegovia, tento zákon nebude pomáhať starostom a primátorom, ale treba to otvorene povedať, že tento zákon bude pomáhať v prvom rade obciam a mestám, pretože tú pokutu nedostane starosta a primátor, ale dostanú to obce. Však keď sa nad tým zamyslíme, tak v každom prípade rozhodnutie starostu predchádzalo uznesenie poslancov obecného alebo mestského zastupiteľstva. To znamená, že ak obec, ako napríklad Šaľa, dostane 400-tisíceurovú pokutu pomaličky, teda presne 339-tisíceurovú pokutu, tak nakoniec si to odskáču občania, pretože ten starosta a tí poslanci nebudú môcť tieto finančné prostriedky práve použiť na rozvoj svojho mesta.
Takže nadobudnutie schvaľovali jednoznačne poslanci mestského zastupiteľstva, dôsledky budú niesť starostovia, teda nebudú niesť starostovia a primátori, ale ako som povedal, jednotlivé, jednotlivé mestá.
Ak dovolíte, ja by som ešte odpovedal aj pani Kaveckej. Vážená pani kolegyňa Kavecká, vy ste skúsená posla... skúsená starostka obce, ktorú obec dostihla táto pokuta. Vy ste starostkou obce Kunerád a dostali ste takisto pokutu 30-tisíc eur. Zrejme ani vy ste nechceli pre obec zle a mám taký pocit, že ste určite chceli pomôcť mladým rodinám s deťmi, že teda vybudujete zopár teda bytov pre mladé rodiny s deťmi. A ja v danom prípade tento zákon predkladám aj vo váš prospech. A práve zato, zato sa čudujem, že vy pomaličky súhlasíte s mojím návrhom zákona, ale záver svojho vystúpenia trváte na dopracovaní zákona. Ale ja sa vás pýtam, keď pustíte, kolegyne, kolegovia, tento zákon do druhého, resp. tretieho čítania, však nemáme dostatok času na dopracovanie? Tak v tomto duchu uvažujte. Preto ja by som bol veľmi rád, aby tento zákon bol jednoznačne, jednoznačne podporený.
Nezdá sa mi to skutočne, pretože štát jednou rukou dáva a druhou berie. To už odznelo z úst viacerých poslancov, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ale uvedomme si jednu vec, že jednotlivé samosprávy v danom prípade plnia Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. A my ich za to, že plnia toto v podstate, my ich v podstate ideme trestať. Ukladáme im pokuty. Však, preboha, keď sa nad tým zamyslíme, jednotliví starostovia, samosprávy, oni zrejme uzatvárali zmluvy, dostali prísľub od Úradu pre verejné obsta... teda zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Nedalo sa to zastaviť skôr? Však boli jednotlivé obce a mestá, ktoré dostali možnože 8-, 10-, 12-miliónové úvery, bezúročné úvery. Však viem, akou formou sa riešia tieto výstavby týchto domov. A teraz, keď v podstate samosprávy uzavrú zmluvu so Štátnym fondom rozvoja bývania a teraz ich v podstate my ideme trestať. Práve zato som tento zákon predložil.
A verím tomu, že teda, kolegyne, kolegovia, tento zákon schválite a pustíte do druhého čítania a potom by sme mohli, potom debatovať nad tým, pani Kavecká, že by sme, v podstate isté zmeny by sme mohli urobiť v druhom alebo treťom čítaní.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, úplne záverom by som si dovolil prečítať otvorený list pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým list píšu spoluautori tohto návrhu.
"Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby sme sa vám prihovorili ako spoluautori návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorý je taktiež známy ako generálny pardon, ktorého podstatou je odpustenie pohľadávok štátu občanom mesta, vzniknuté na základe právoplatných rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie o uložení pokuty. Priznávame sa, že nad tým, čo by sme vám chceli týmto otvoreným listom povedať, sme dlho premýšľali. Je nepochybné, že celá táto prejednávaná vec vyvolala medzi vami množstvo otázok, polemík, ako aj emócií.
Návrh zákona sme vždy považovali a aj považujeme za spravodlivé riešenie vzniknutých situácií, ktoré výrazne narušili chod miest a obcí a ktoré sú a aj boli, sú a aj boli obrazom nesprávnej, možno až rozporuplnej legislatívy týkajúcej sa nadobúdania nájomných bytov. K dnešnému dňu je to presne 714 dní, odkedy sme sa my dvaja spoločne prvýkrát postavili za obce a mestá v snahe o vyriešenie tejto nepriaznivej situácie. Sme veľmi radi a nesmierne si vážime podporu občanov desiatok miest a obcí, ako aj starostov a primátorov. Zároveň je akousi iróniou, že tento návrh zákona má číslo parlamentnej tlače práve 714.
Dôvod, pre ktorý sme sa spoločne rozhodli postaviť sa za mestá a obce, je veľmi jednoduchý. Sme toho názoru, že obce a mestá sú chrbticou tohto štátu a bez ktorých by nefungovalo, nefungovalo asi nič. Myslíme, že sa dá súhlasiť s myšlienkou, že obce a mestá ako predĺžená ruka štátu sa podujali plniť programové vyhlásenie aj tejto vlády, a to výstavbou nájomných bytov, pričom rád by som vám pripomenul, k čomu sa táto vláda v programovom vyhlásení zaviazala: ,Budeme pokračovať v podpore obecných nájomných bytov a vytvoríme podmienky pre zapojenie súkromného sektora do výstavby nájomných bytov.´ Obce a mestá nadobúdali byty tak, ako je a bola nastavená legislatíva. Žiadne podvody, žiadne vydierania, žiadne tresty. Istota v termíne pre budúcich nájomníkov a žiadne peniaze z rozpočtu miest a obcí.
Nájomné bývanie sa mohlo rozvíjať a Slovensko malo šancu dobiehať zvyšok Európy v pomere nájomného bývania iným formám. Zasiahol Úrad pre verejné obstarávanie, a to tým najnešťastnejším spôsobom, nakoľko začal prenasledovať väčšinu tých, ktorí postupovali v zmysle platnej legislatívy. A teraz nikoho nezaujíma, že obce a mestá zabezpečili dostupné nájomné bývanie bez použitia vlastných financií. Nikoho nezaujíma, že byty boli odovzdané včas a v kvalite, ktorú predpokladá zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania. Nikoho nezaujíma, že neuzavreli desiatky dodatkov, ktoré predtým sprevádzali takmer každú stavbu, pričom ušetrili milióny z verejného rozpočtu, ale nepostupovali vraj podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, resp. podľa jeho výkladu, ktorý im úrad predostrel.
Pokračovanie v tomto boji o falošnú transparentnosť Úradom pre verejné obstarávanie, v ktorom sa kompletne stratil celý ochranný... cieľ ochrany verejných zdrojov pred korupciou, znamená tragédiu pre všetky dotknuté obce, pre obyvateľov, ale najmä pre nájomníkov obecných bytov. Zároveň je to koniec výstavby nájomných bytov." A to, prosím vás, dobre si to vypočujte: "Zároveň je to koniec výstavby nájomných bytov na Slovensku, nakoľko žiadny starosta alebo primátor už nie je ochotný stavať nájomné byty pod hrozbou drakonických pokút, ktoré môžu danú samosprávu dostať až do nútenej správy.
Od niektorých poslancov Národnej rady počas nespočetne veľa stretnutí sme počúvali o údajnom korupčnom správaní starostov a primátorov, ktorí postavili nájomné byty." Je tu pán Baránek a zrejme píšu o ňom. "Nikdy sme neboli zástancami korupčného správania a nikdy by sme ani takéto konanie neospravedlňovali. Každý jednotlivý prípad sme si viackrát prešli, analyzovali s jednoznačným záverom. Korupcia vo vzťahu k výstavbe obecných nájomných bytov je mýtus. Preto aj napriek nevôli niektorých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí aj pri absolútnej dôkaznej núdzi vo vzťahu ku korupčnému správaniu starostov a primátorov naďalej ich za korupčníkov, bohužiaľ, označujú, nikdy sa nepridáme k tým, ktorí bez akéhokoľvek dôkazu kriminalizujú starostov a primátorov, ktorí napriek ich neľahkému údelu dennodenne čelia problémom a ktorí idú proti vetru bez istoty víťazstva, ale s nádejou naň. Necítime potrebu brániť starostov a primátorov alebo niečo týmto listom dovysvetľovať, ale cítime potrebu sa ich zastať a veľmi ofenzívne vám odkázať, je čas sa za nich postaviť.
Vás ako poslancov Národnej rady definuje pocit záväzku, nie nároku. A práve váš záväzok byť tu pre obce a mestá, v ktorých žijú občania tohto štátu, je pre vás, vážené kolegyne, kolegovia, zaväzujúci.
Vždy sme mali a stále máme veľkú úctu k tejto inštitúcii. Vy, volení poslanci, reprezentujete vôľu slovenského národa, ktorý tvoria práve ľudia z miest a obcí. A pevne veríme, že sa pri rozhodovaní o tomto návrhu zákona budete riadiť vlastným pocitom záväzku a nie inými faktormi, ktoré už dávno stratili svoj základ. A nedovoľte, aby sme stratili prehľad o tom, čo štát vlastne je, aký má účel a či sa jeho existencia vzťahuje aj k životom občanov žijúcich v ňom.
S úctou Dr. Michal Luprich a pán Mgr. Juraj Švarc."
Ja vám, dámy a páni, som prečítal tento list týchto dvoch pánov a som rád, že tento list napísali. Sú to páni, s ktorými sme tento návrh zákona pripravili, a som rád, že sú tu medzi nami, tak ich opäť pozdravujem, tu na balkóne. A verím tomu, že sa každý jeden poslanec Národnej rady zamyslí nad týmito slovami týchto našich kolegov a v podstate tento zákon prejde, pustíte do druhého čítania, kde potom, samozrejme, tie zmeny, čo navrhuje pani Kavecká, by sme tam mohli teda skutočne tam zabudovať, zamontovať.
Ďakujem pekne. A ešte raz, ďakujem, že ste si ma vypočuli.