48. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega Mičovský, mne vŕta v hlave jedna vec, že vy ako bývalý minister, vo vašom klube určite najväčší odborník na túto problematiku, a vŕta mi v hlave, prečo vás nepočúvajú vaši súputníci v klube. Hej, toto mi nejde do hlavy. Však dobre, ešte keby sme si povedali, že z opozície, že taký Kuffa, alebo ja neviem, kto tu vystupuje a kritizuje ten návrh zákona, tak z princípu veľa, hej, opozičného nebudeme počúvať, proste jedným uchom dnu, druhým von, ale však vy ste vládny poslanec, ste odborník, boli ste minister, dáte návrhy, dáte dobré návrhy, viete ich aj obhájiť. Prečo vás nechcú počúvať? Nejde mi to do hlavy.
Druhý ešte taký bod, čo vo mne zarezonoval. Vyzdvihli ste poslanca Šíbla, že je dlhoročný ochranár. Je to pravda, že je dlhoročný ochranár, a v roku 1990 mi chlapi vraveli, keď sa budovalo vodné dielo Gabčíkovo - Nagymaros, tiež sa tam chodil vtedy priväzovať k priehrade, keď to tak obrazne, asi mi to obrazne trochu povedali, že sa tam priväzovali, a tiež vtedy bežala petícia Osloboďme spútané rieky. Ja v tom vidím úplne analógiu proste o 30 rokov neskôr obdobná petícia, hej, obdobný útok na lesy.
Takže to ochranárstvo, s tým sa ja veľmi nestotožňujem. Možnože je dlhoročný ochranár, ale to razenie, ktoré tam ja vidím, to neni, neni po mojom guste.

Pán poslanec Jozef Pročko.

No vidím, že nepočúvajú ťa ani iní opoziční poslanci, pretože si povedal, že poznáš Jara Šíbla. Vieš, aký je to čestný a slušný človek, a vieš, že ide mu o dobrú vec, že ťa nepočúvajú tí, ktorí o ňom rozprávajú, že to tu ide rozkradnúť, že to tu ide zdevastovať, a ja som si ťa pozorne vypočul aj teraz. Ja ťa pozorne počúvam stále.
Ty si povedal jednu zásadnú vec, že ty s týmto nemáš žiaden problém. Najväčší je to, aby to teda išlo všetko pod to životné prostredie a tieto malé veci aby sa dali do poriadku. No ja s tým absolútne súhlasím. Ale jeden základný problém tu je a to je to, že tento zákon nerieši celé Slovensko, ale tento zákon rieši naozaj len tieto chránené územia. A ja si myslím, že... tak ako povedal pán Karahuta, že to sú veci, ktoré sú veľmi dôležité, a musíme sa pozrieť aj na to a ja verím, že teraz sa Jaro prihlási a vysvetlí aj to, aj, aj tie pozemky a vysvetlí to, že sa ešte raz prihlási do rozpravy, lebo je dôležité to vysvetliť.
A pre mňa je u teba dôležitá jedna vec a to je to, čo sme sa aj včera rozprávali, aj dneska, že ty s tým nemáš problém, len nech sa doriešia tieto drobné úpravy. Takže ja, ja ťa počúvam, ja počúvam, čo hovoríš. Mám aj svoj názor. Tak ako ty som dennodenne v lese a vidím, čo sa tu s lesom stalo a čo tu s lesom urobili, ako nám voda odteká z lesa.
Takže ja budem rád, keď životné prostredie alebo lesníci začnú zachraňovať náš les, ktorý je úplne na kolenách.

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Mičovský.

Ďakujem vám všetkým. No, či ma počúvajú. Nuž vždy sme sa chválili, že v našom klube je sloboda a že máme právo mať vlastný názor. Ešte v minulosti, keď sme boli v opozícii, sme sa smiali, že nie sme tí, ktorých nakľúčikujú a robia podľa pokynov zhora. Nuž tak vidíte, že je to naozaj pravda. Nemám žiadny problém obhajovať svoj názor, aj keď je v menšine, aj keď som bol bývalý alebo som bývalý minister, takže je to úplne v poriadku, je to potvrdenie tej slobody, ktorú máme.
Čo sa týka, pán predseda Karahuta, toho, čo majú Poliaci. Áno, viem, že to majú tak. Mohli by sme sa ísť pozrieť do Poľska alebo aj možno do Slovinska, kde pani prezidentka tak nedávno prišla s nadšením, jeden národný park, jedno ministerstvo a ešte aj veľký podiel, tomu sa tak nezdôraznila, prírode blízkeho hospodárenia. Slovinsko môže byť pre nás výborným vzorom.
No a, kolega Jožko Pročko, čo sa týka toho, áno, potrebujem možno úplne jednoducho, aj keď som nikoho tým nezaťažoval, ten pozmeňovací návrh mám napísaný. Moja šikovná asistentka, právnička ho napísala bez toho, aby som išiel na nejaké právne poradenstvo. Veľmi jednoducho by sa to dalo prijať, ale nechodil som, nelanáril som, lebo som si bol vedomý istej atmosféry, ktorá tu je. Tak ten návrh, preto ho spomínam, je tak jednoduchý, že presun, keby sme sa na tom chceli dohodnúť, ešte na tejto schôdzi by bol možný. Ja viem, že to už sa teraz nedá, asi je trocha na to neskoro, ale môžme to robiť už na budúcej, my naozaj, teda začať tento proces, my naozaj nemáme problém, jednoduchým spôsobom dosiahnuť, všetky pozitíva tohto návrhu aby vstúpili do života, všetky negatíva aby boli odstránené, a ešte ho obohatiť o ďalšie prvky, ktoré pomôžu všetkým, a upozorňujem, nielen nám, ale našim deťom. My sme povinní tú našu krajinu nechať v poriadku.
A posledná poznámka na vodu, čo teraz povedal kolega Pročko. Veľmi dôležité, aby sme pracovali s tým, že voda je na ministerstve životného prostredia, nech tam idú aj lesy, pa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Vladimír Zajačik. Nevidím ho v sále, takže stráca poradie. Pani poslankyňa Anna Zemanová, takisto nie je v sále.
Pán poslanec Ján Blcháč tu je, takže nech sa páči.
Po ňom sa pripraví pán poslanec Suja. A o 17.00 hod. budeme, kolegovia, hlasovať o interpeláciách.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim byť stručný, lebo mám taký pocit, že sa tu niečo nekalé deje (ruch v sále a zaznievanie gongu), ale začnem jedným posolstvo a potom sa k nemu ešte vrátim.
Absolútne nekorektný prístup k takejto vážnej reforme v úvodzovkách. Nazývame to reforma. Je to návrh na zmenu zákona o ochrane, tak takýto nekorektný prístup tým, že sa predkladá ako poslanecký návrh, je naozaj zlý vo vzťahu ku všetkým tým ľuďom, ktorých sa do budúcnosti všetky tieto zmeny majú a budú týkať. Určite ste dostali viacerí z vás tak ako ja list 13 organizácií ešte v júni t. r., Slovenskej lesníckej komory, Rady združení vlastníkov neštátnych lesov a tak ďalej a tak ďalej, ktorí tu nakoniec aj včera boli, a títo všetci nesúhlasia.
Chýba tu jasná vízia Správy národných parkov a presvedčenie a nádej. Je tu zlá komunikácia tohto problému a je to spojené určite aj s tým, že je tu nedôvera k tejto vládnej moci ako takej. To všetci dobre vieme, a preto sa za všetkými takýmito návrhmi hľadajú aj nejaké možno iné úmysly, ako by sa patrilo.
Chcem ešte najskôr upresniť moju včerajšiu poznámku k presune vôd na ministerstvo životného prostredia. Asi som bol zle pochopený, pán kolega Mičovský, ja zasa nemám taký názor, že by sa aj lesy mali presunúť, pretože pri lesoch ide o pozemky o, o výmeru, u vody je to niečo iné. Voda patrí pod životné prostredie, lesy, myslím, že nie. Ale to je vec názoru.
Taktiež nemôžem súhlasiť s poznámkou pána kolegu Pročku, že ľudové poľovníctvo zaniklo. To nie je jednoducho pravda. Ja som členom poľovníckeho združenia, kde 35 ľudí a sú to väčšinou ľudoví... ľudia z ľudu.
Chcem povedať, že ja 50 rokov žijem v regióne, ktorý je obklopený tromi národnými parkami TANAP, NAPANT aj nakoniec Veľká Fatra. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí spravujú národné parky. Poznám starších aj mladších správcov. Registrujem zmeny, ktoré sa dejú v súvislosti so zmenou klímy, a aj tie posledné, ten známy vietor v Tatrách z 19. novembra 2004. Taktiež registrujem to, že keď sa preve... keď sa preveziete cez Čertovicu a je dobrá viditeľnosť vidíte, ako krásne je obnovený les, ktorý medzičasom padol, a dneska je už krásny mladý les napríklad. A takých príkladov by som mohol predstaviť omnoho viac. Ale registrujem tiež to, čo tu už bolo povedané, že po... v minulosti pred ix desiatkami rokov možno takýmto istým politickým zásahom, keď sa zmenili, zmenilo využitie národných parkov napríklad na Liptovských holiach alebo vo Vysokých Tatrách, alebo v Nízkych Tatrách, následkom tohoto bolo to, že sa strácala tá schopnosť, schopnosť nasávať vodu. A voda odtiekla po tých neobrobených, nespasených lúkach a potom boli rýchle povodne, ale priemerný prietok vody išiel dolu.
Ja som zachytil aj vo vystúpení pána Šíbla, doslova sa vyjadril tak akože, kam budeme potom tie naše deti, aby sme mali niekam zmysluplne tie naše deti vodiť do tých budúcich národných parkov, ktoré budú také perfektné, a súhlasím s tým, že pravdepodobne by sme sa mali pozrieť aj na ten počet. Do roku ’90 boli 4, potom ešte ďalších 5 bolo vyhlásených. V tomto s pánom Mičovským súhlasím, že keď nejaký vzorový národný park ako príklad urobiť, tak možnože jeden alebo dva, tak ako sa to aj možnože uvádza. Takže poznáte iste skanzeny rôzne, my máme tiež originálny skanzen v Pribyline ako, ako niečo, kde sa chodíme pozerať, ako to kedysi bolo pod vodným dielom Liptovská Mara, ako tam prebiehal život. Tak takto sa možno budeme za vstupenku, budeme chodiť ukazovať deťom, ako by to, ako by to malo byť, takže skanzen.
V histórii sa územie Slovenska menilo, čo sa týka lesov, mnohokrát. Možno niektorí viete, možno neviete, ale ešte v 15. storočí nebyť dubov zo Slanských vrchov, tak ani Krištof Kolumbus nedocestuje do, sa nedoplaví do Ameriky, pretože jeho tri lode Santa Maria, Pinta a Nina boli vybudované práve zo slovenských dubov. Potom prišlo baníctvo, lesy sa čiastočne degradovali, ale potom prišiel Jozef Dekret Matejovie, prišiel na južné Slovensko pán Tešedík, ktorý začal s veľkou výsadbou agátových lesov, a vždy to nejako prebiehalo. Chcem pripomenúť, že to číslo, keď hovoríme, že 7,5 % územia Slovenskej republiky je súčasťou národných parkov, tak to číslo je mimoriadne vysoké. Priemer v Európe podľa porovnávacej štúdie parlamentného inštitútu je 2,8 a okolité krajiny majú dokonca aj pod 2 %, takže tu by som ja sústredil svoju pozornosť, keby sme sa chceli trošku seriózne zaoberať, ak chceme, ak máme naozaj seriózny záujem nejaký jeden alebo dva národné parky naozaj urobiť také, ako by mali byť, a nehľadať za tým niečo iné.
Chcem upozorniť na memorandum, ktoré podpísali ministri životného prostredia a minister pôdohospodárstva, a ak ste si ho trošku bližšie všimli, tak je to trojstranový dokument. Mne osobne tam chýba to, čo sa komunikuje, medializuje, sľubuje, že tie IV. a V. stupne ochrany budú teda dočasne vyňaté z týchto vecí. Akurát mi tam chýba TANAP. Všetky ostatné národné parky tam sú. TANAP tam nie je, to je zaujímavé. Možno ste si to všimli, možnože nie.
Chcem tiež poukázať na to, že Plán obnovy a odolnosti je na stole. Máme prisľúbených vyše 6 mld. eur... (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Tu je diskusný klub. (Povedané so smiechom, odmlčanie sa rečníka.)
... a my sme si z... ja... my sme si z finančného výboru nechali vypracovať filozofiu ako Slovensko pristupuje k čerpaniu týchto peňazí. Dostali sme odpoveď z ministerstva financií, že vyslovene sa orientujeme na získanie grantov, nie pôžičiek, ale to neznamená, že aj tie granty, ktoré budeme používať, že sú peniaze, ktoré nám padnú z neba, a netreba s nimi nič robiť. To si Únia tak či tak požičala a my prostredníctvom príjmov Európskej únie, z ciel, z daní a nových daní, ktoré prídu, budeme tak či tak tieto prostriedky splácať. To nie sú prostriedky, ktoré by boli k dispozícii nenávratne. Mal som ešte niektoré ďalšie poznámky, ale vzhľadom k tomu, že nechcem naťahovať čas, a vzhľadom aj k tomu, že je (ruch v sále a zaznievanie gongu) v sále atmosféra diskusných krúžkov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Môžme to prerušiť, pán poslanec, ak vás to vyrušuje, a vrátiť sa.

Nie, ja by som to už len uzavrel tým, že to, čo navrhol pán Mičovský, by som dal na, na koniec takú, taký procedurálny návrh, aby sa v rokovaní o tomto návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, viac nepokračovalo.
Prosím, spravodajcu, aby si osvojil.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Kazda.