48. schôdza

Pán Suja, už skončila faktická. (Povedané so smiechom.)
Takže ďalej vystúpi pán Štefan Kuffa v rozprave, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Musíš sa, kolega, znovu prihlásiť faktickou, aby si dopovedal na mikrofón, čo si chcel. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Áno, naťahuje sa tento čas. My to veľmi dobre vieme, lebo ste rozhádaní v rámci koalície. Však, chvalabohu, že to tak je. Dal by Pánboh, aby sa tento návrh zákona neprijal.
Ale predsa len to vnímam ako veľký, veľkú zmenu od prvého čítania po to druhé čítanie, lebo som rád, že aj koaliční, medzi koaličnými poslancami našli sa poslanci, ktorí pochopili tému, uchopili ju, doštudovali si tie veci a pochopili tie veci, o čo tu vlastne ide.
V zásade tak, ako tu už, poviem to takto, myslím si, že nie je tu nikto v pléne Národnej rady, ktorý by bol proti ochrane prírody alebo proti životnému prostrediu. Neviem si to ani dostatočne predstaviť, že by to tak bolo. Ale to, že máme inú predstavu na tú istú vec, veď to je dobre, o tom je parlamentarizmus.
Pán Šíbl, ja som sa aj v tej faktickej vám ospravedlnil, ľudsky ja vás nechcem uraziť, viete, ale to, čo ste vystúpili, ja sa budem k tomu ako vyjadrovať, lebo doposiaľ ja som vás nev... vôbec nevnímal. Keby sa ma pýtali, že či mám takého kolegu, že Šíbl, ja by som pozeral, prosím ťa pekne, to takého človeka ja nepoznám, no nebyť toho tuná, pán Šíbl, čo ste tuná odprezentovali.
Ale viete, ja som tu kolegu Martina Čepčeka povzbudzoval, prihlás sa do rozpravy, a on hovorí, že nevie, nerozumie tej téme. Ale to je výsostne, bytostne školská téma. My, keď raz budeme mať tú možnosť, aby sme aj ovplyvnili vôbec aj to napredovanie Slovenskej republiky - pán predseda, počúvajte aj vy dobre -, zredukujeme vysoké školy o dve tretiny. Nám tu stačí úplne jedna tretina. Toto, čo tu my máme, to už nie sú ani vysoké školy, ale to sú pseudovysoké školy. Potom proste máme aj takýchto v úvodzovkách univerzitných profesorov, ktorí sa takto tvária. Chrlíme tuná jak na mlynčeku vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí idú do ulíc, a oni až sa hrdia, že aké oni majú vzdelanie. Ale keď ich profesor sa pýta, že aká má byť porastová mapa, oni nevedia na to odpovedať. Tak tu je čo, úroveň základnej školy? Tak to kam sme to ako padli?
Alebo ja keď som tak dával pozor, pán Šíbl, vy asi dokážete vytvoriť takú bariéru, a aby ste chránili súkromné pozemky, a to ste povedali, že veď si to pozrite v tom svojom trojhodinovom prejave, že tí škodcovia aby do súkromných lesov nešli. (Ruch v sále.) Mišo, nevyrušuj teraz. Pán predseda... (Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán kolega, poprosím, naozaj je to nedôstojné a nekorektné voči diskutujúcemu. Ďakujem velice pekne.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Dohodnite si tie veci vaše politické mimo toho. Myslím si, že ťahá sa to tu tri dni. Mali ste dosť času na to, aby ste tieto veci si tuná doriešili.
Pán Šíbl, viete, keď ste aj spomenuli Švajčiarsko. Boli ste tam? (Reakcia z pléna.) Koľkokrát? Trikrát. To je málo. Choďte ešte tridsaťkrát, ale obávam sa, že ani to vám nebude stačiť. Viete, Švajčiarsko má jeden národný park. A zaznelo to tuná. Ja sa k tomu ako prikláňam. Ja som to už dávno hovoril, desať rokov dozadu, už veľmi dávno, aby aj Slovensko, taká malá krajina, nech má jeden národný park a nech časť dáme aj bezzásahovú, aby sme videli, ako vyzerajú pralesy. Ale my nemôžeme byť bezzásahová krajina ako celá republika. Jednu veľkú zoologickú záhradu vy chcete vytvoriť? Trikrát ste boli vo Švajčiarsku a čo ste sa tam naučili? Videli ste kravičky tam sa pásť vo výške 2,5-tisíc metrov v nadmorskej výške? A ten národný park začína, viete, v akom rozsahu, od akej nadmorskej výšky? Od 1 400 až do 3 200, presne je 3 147, má rozlohu 17-tisíc hektárov. A my máme 316-tisíc hektárov a vy z toho viac ako 50 %, lebo raz hovoríte 50, potom 70 % chcete urobiť bezzásahové. A vy ste tu povedali, že bezzázah je ekonomicky výhodnejší? A prosím vás pekne, to vy, ako keby ste tvrdili zamestnávateľovi svojmu, že nepracovať je oveľa lepší biznis, ako pracovať. Alebo vytvoríte väčšie hodnoty, ako keď by ste pracovali. No tak asi, keď človek má dve ľavé ruky a robí, no tak narobí, to si viem aj predstaviť, že urobí škodu.
Ja by som vám aj tak odporúčal, a to hovorím, neberte to, prosím, osobne, ale to, čo tu bolo odprezentované z toho vysokého školstva, ako pedagóg odíďte čím skôr. To, čím ste sa odprezentovali, to je úplne hanba. Vy sa tak akurát môžte v tom Gabčíkove ešte dneska tak priviazať. To je tak, vy ste aký odborník, lebo vy chodíte do lesa. Ale vy ste, koľko stromov vy zasadili? Vy máte les? Keby ste vy mali les a ja by som vám ten bezzásah tam ako v tom vašom lese, Mišo, darmo tuná tlieskaš, lebo ani ty ho nemáš, ale keď by si nemohol ani kosiť, ani lúku a podobne. Prosím vás pekne, toto sa hráme na akých odborníkov? To je aká úroveň?
To, čo ste tuná predviedli, tie tri hodiny, čo ste tu rozprávali, veď vy zneužívate v podstate tú pozíciu toho navrhovateľa a vystupujete tuná. Je to v podstate, kvázi je to vládny návrh zákona, ktorý sa skrýva za poslancov Národnej rady. Prečo? Lebo vy sa chystáte, opierajúc sa o zákon, rozkradnúť 1,5 mld. eur. Namiesto toho, aby to išlo do našich lesov, naozaj do ochrany života, vy to dáte mimovládkam. Si pozrite, jak tuná syseľ, kto... na... projekt sysľa, ktorý bol 5,3 mil., ochrana endemických rastlín 5,2 mil., ochrana korytnačky v dvoch obciach 651-tisíc. Prosím vás pekne, to sú aké tunely? A čo majú spoločné tie neziskové organizácie s ochranou lesa? Veď oni veľakrát o tom nevedia nič. Hrajú a vydávajú sa za veľkých ochrancov a podobne.
Mňa sa opýtal jeden z takých ekoaktivistov, aby som neprechádzal do takej tej rovine, tak ako to tuná zaznelo, sme rozprávali. Ja žijem v severovýchode Slovenska, v oblasti TANAP-u a Tatranský národný park, keď som sa rozprával s lesníkom, ktorý 40 rokov pracuje v TANAP-e ako lesník, teda v podstate život celý tomu obetoval, tak som sa ho, tak sme sa voľne rozprávali, tak on hovorí, že za 40 rokov, pán Šíbl, dobre počúvajte, tie žvásty, ktoré tuná čítate a tie vaše štatistiky a podobne, nikdy nerobili, nikdy nerobili zásah do lesa okrem kalamity. Za 40 rokov stále spracovávajú kalamitu.
Viete, tie monokultúry, ktoré ste spomenuli tuná, Filip vám to veľmi odborne tuná povedal. A čo monokultúry vŕby, osiky, topoľa a podobne. To, čo budeme, tiež ako likvidovať? A to čo? Človek to vysadil alebo príroda? Pán Šíbl, vás sa pýtam, vyjadrite sa potom k tomu. Viete, vy tuná lamentujete nad monokultúrami. Monokultúra žije v tatranskom prostredí a smrek, že tam rastie. Áno, starousadlíci Nemci. Oni keď prišli pred stáročiami na na Spiš, vysadili smreky. My teraz budeme nad tým plakať? Ale smrek je vynikajúca drevina. Najväčší dopyt je práve po smreku. Ani o jedľu nemajú, ani o smrekovec, ani o borovicu neni taký záujem, ako je o smreky. To, že v roku 2004 padla takáto kalamita, áno, v tom by som takto súhlasil aj tu s niektorými rečníkmi, že niekedy ten nie dobrý zásah ako do prírody vlastne prináša aj takú vec, ako je kalamita. Alebo nebola to tá ťažba, ktorú vy tuná hovoríte, že aké holoruby a kde čo všetko sa robí. Však keď chodíte do toho lesa v podstate, prepáčte, ale to tak poviem, môžte mu tu nachytať za slovíčka, holorub ani neexistujete. Lebo vy aj keď vypílite tie stromy, vždycky sú podrastové malé stromčeky, už samonálety, ktoré sú, a malé smreky alebo jedle, buky a podobne. A keď vy aj vypílite stromy, tak hneď rastú aj iné stromy. Samozrejme, keď ľudská ruka tam je a vysadíme tie stromčeky organizovane, tak oveľa rýchlejšie vieme ten les v podstate zregenerovať. Ale ten les, ten les postupne dorastie.
Vrátim sa ešte k tomu tatranskému lesu a tej kalamite, ktorá bola, zásah ľudskou rukou tam bol. Ale vytvorila sa tam cesta Slovenského národného povstania, cesta SNP, ktorá tam nikdy nebola. To bola taká široká cesta. Samozrejme, ten les by padol, ale nie možno v takom rozsahu, v akom padol v tom roku 2004. Následne rok na to tam bolo aj zemetrasenie, čo my sme v Tatrách nemali. A, samozrejme, bolo nám to ľúto, že padol ako ten les.
Ale choďte sa pozrieť dnes. Na tom istom mieste, kde vlastne ten, padol ten les, nádherný les zase rastie. Málo tých stromov sme, čo tam vysadili, ale keby sme to všetko nechali len tak, proste bezzásahovo, ten kôrovec, však sa sťažovali lesníci, ktorí povedali, že kôrovec napadá malé stromčeky a ich žerie. Ale vy viete, vy asi vypracujete projekty také, že vypestujete kôrovca takého, ktorý bude len žrať štátne lesy, ale tie súkromné nie, lebo vy ste povedali, že bariéry ako vytvoríte medzi týmito, medzi týmito lesmi.
V skutočnosti vy súkromných vlastníkov chcete obrať o pôdu, o les, aby ste len vy, pán Šíbl, chodili do toho lesa. A turnikety dáte vlastníkom a oni budú platiť.
Vo Švajčiarsku keď ste boli, platili ste tam, keď ste išli do národného parku alebo keď ste išli na výlet ako do hôr a do prírody? Ja vám poviem, takto. Tuná tiež takto zaznelo, že jak nám národné parky poskytujú záštitu a podobne. Takto pred rokom štyria chlapci išli, a to boli vlastne tie pandemické opatrenia, a tak vracali sa späť, polícia ich zastavila, štyria chlapci v jednom aute dostali 4-tisíc eura pokutu. Štyritisíc eura. Koľko ich to stálo, prosím vás pekne? To sú zničujúce pokuty.
Toto ste vy, toto je váš rukopis, pán Šíbl. Hanbite sa za to, že ste vysokoškolský profesor.

Na predrečníka evidujem štrnásť faktických poznámok.
S prvou poznámkou vystúpi faktickou pán poslanec Blcháč, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Štefan Kuffa, priprav sa na atak podobný tomu predošlému vystúpeniu v rozprave, pozerajúc na tabuľu.
A ja chcem povedať len toľko, že si v začiatku svojho vystúpenia upozornil, že či sa má toto, čo sa tu deje aktuálne, volať reforma, alebo nie. Nuž naozaj je to veľmi problematické, lebo ak má mať nejaká reforma zmysel a perspektívu, mal by sa dosiahnuť určitý široký spoločenský aj odborný konsenzus. Ten nie je. Mala by byť jasná a pravdivá komunikácia. Tá nie je. Dneska sme počuli aj z úst koaličných poslancov veľmi vážne argumenty, ak ste dobre počúvali, ohľadne napríklad využitia pozemkov Slovenského pozemkového fondu, o ktoré tiež tu ide. Ale to zrejme funguje tak, že, ako vo všeobecnosti, že pre tých, ktorí sú už dnes rozhodnutí, že hlava-nehlava budú hlasovať za tento návrh, tak také argumenty im jednoducho nepomôžu.
No a tá nezvládnutá komunikácia k tejto refo... tzv. reforme alebo kvázi reforme, čo tu bola v posledných mesiacoch, bola dokonca ešte tak trošku zahmlená komunikáciou o tých územiach európskeho významu, čo tuná nikto nespomína. Viete, aké boli odpory v regiónoch, v Liptovskej Lužnej, Štrbe, proste všade, kde sa jedná o zase ďalšiu tému - územie európskeho významu, čo je niečo iné, ale sa to tak nejako skumulovalo.
Takže ak táto kvázi reforma bude schválená, založí len novú nerovnosť a prehĺbi konflikt, ktorý je už aj tak dnes veľmi výrazný.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou, pán poslanec Linhart.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som ťa, pán poslanec Kuffa, len chcel poopraviť v jednom slovíčku, my nemáme rozpory v koalícii. My sme fungujúca koalícia. My máme iné názory, takže ja som dnes demonštroval svoj iný názor. Demonštroval som spôsobom, akým som ho demonštroval. Sme zoskupenie rôznych poslancov, máme rôzne filozofie, máme rôzne názory, sú tu liberáli, sú tu libertáli, sú tu konzervatívci a tak ďalej, no a jednoducho každý si môže vysloviť svoj názor. A to je tá krása slobody názoru, ktorý si môžeme my vysloviť, takže prosím ťa, ako nedávaj tam slovíčka, nepodsúvaj slovíčka, že máme rozpory v koalícii. My nemáme.
A strana alebo hnutie SME RODINA sa vždy postaví za ľudí, a keď vidí nejakú krivdu niekde, že sa spácha nejaká krivda, no tak sa postavíme za ľudí. To je proste naše právo a náš postoj, pomoc obyvateľstvu a ja by som to teda nenazýval rozpormi v koalícii. Je to náš jednoducho postoj, je to naša filozofia a je to náš názor.
Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Šudík.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Pán Kuffa, vaša rozprava bola k čomu? Akože som bol v nej stratený. Spochybňovali ste tu vzdelanie pána Šíbla, čo, si myslím, že s predkladaným zákonom vôbec nesúvisí, ale myslím, že najprv sa treba pozrieť na svoje vzdelanie a potom kritizovať vzdelanie ďalších ľudí. A zároveň ste nás tu obvinili, že ideme robiť nejaký biznis s pozemkami a tak ďalej a tak ďalej.
No jedno také slovenské príslovie hovorí, že podľa seba súdim teba, a ja keď som si dal vaše meno do takého týždenníka Plus 7 dní, som tam našiel zaujímavé texty, ak vám staršia pani dala facku, pretože ste vstúpili na jej pozemok a ju chceli o ten pozemok okradnúť, a zároveň aj realitná maklérka sa vyjadrovala, že k pozemkom, ktoré ste nadobudli, nebola tá suma reálna v tom, v tom čase, za akú ste tieto pozemky kúpili. A tu citujem zdroj Plus 7 dní, kde to píše.
Takže najprv sa treba pozrieť na seba, až potom na ďalších, keď kritizujete. (Reakcie z pléna.)

Pán kolega, chcem vás poprosiť, aby ste takéto slová nepoužívali tuná v pléne, buďte taký láskavý.
Ďalej vystúpi pán poslanec Zajačik. (Reakcie z pléna.) Prosím? Aha. Je indemnita, takže, bohužiaľ, kolegovia, naozaj môžete všetko, ale trestnoprávnu zodpovednosť tunák nemáme, takže myslím, že je to úplne zbytočné.
Ďalej vystúpi pán poslanec Zajačik.

Pán Kuffa, vašej rozprave naozaj nerozumiem, pretože o zákone, v ktorej, alebo novele zákona sa tam absolútne nič nespomínalo.
Ale mám takú zaujímavú vec. Vy ste sa pýtali pána Šíbla, koľko raz bol vo Švajčiarsku? Môžem sa opýtať ja vás, koľko raz ste tam boli vy? A okrem toho vy ste asi vôbec nepočúvali, čo pán Šíbl hovoril. Áno, hovoril dlho pomerne, ale hovoril veľmi odborne a tak, aby tomu rozumel aj taký človek, ako ste vy. Ale vidím, že ste nerozumeli alebo ste nepočúvali, pretože v spomínanom Švajčiarsku majú síce len jeden národný park, ale viacero veľkoplošných chránených území vyhlasovaným, vyhlasovaných jednotlivými kantónmi, čiže, a ktoré sú ochrany v nich, je porovnateľná s našimi národnými parkami. Toto hovoril pán Šíbl.
A ešte jednu otázku mám ako odborník na vás ako odborníka na Švajčiarsko. Koľko kantónov má Švajčiarsko?
Ďakujem.