4. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som naviazal na slová pána Kamenického, ktorý hovoril o financiách. Ja by som sa chcel opýtať pána ministra, veľmi som uvažoval, či to túto otázku dám vám, vážený pán minister, alebo teda pánovi ministrovi vnútra, ale myslím, že vy ste ako minister financií kompetentnejší na túto otázku.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť minulý týždeň nám dala signál primátorom a starostom v rámci celej Slovenskej republiky, že podielové dane vzhľadom na túto krízu budú klesať. Hovorí sa o tom, že pokiaľ táto pandémia bude túto krízu zasahovať teda viac ako jeden mesiac, len také malé okresné mesto ako Rimavská Sobota klesne na podielových daniach cca 530-tisíc eur. Ak to bude viac ako 2 mesiace, pôjdeme dole asi cca, to je 23-tisícové mesto, cca dole 1,2 až 1,3 milióna, ale keď to bude trvať viac ako 3 mesiace, možnože aj 2 milióny. A teraz skutočne sa vás pýtam, akou formou, či máte nejaké, nejakú predstavu alebo teda nejakú informáciu, že by ste poskytli jednak nám ako poslancom Národnej rady, ale v prvom rade pre starostov a primátorov celého Slovenska, ako to vy vidíte ako minister financií, pretože je to fakt kritická situácia. Má to obrovský dopad na zamestnanosť, na pracovníkov. Ja len konkrétne poviem, mesto Trnava, vieme všetci veľmi dobre, minulý týždeň prijali rozhodnutie, že ľudia budú pracovať 8 hodín, ale plat zamestnanci mestského úradu budú dostávať len 80 %. Ja som zvažoval priamo v Rimavskej Sobote, že urobíme tak, že ľudia budú pracovať 6 hodín a dostanú 80-percentný plat, pretože ma to donúti ekonomická situácia. No nenašiel som pochopenie odborárov, tak nakoniec som v poriadku, rešpektoval som organizáciu, ale príde čas, keď už, bohužiaľ, s tým neurobím nič a možnože v budúcnosti chcem-nechcem budem musieť znižovať stav zamestnancov mesta. Takže, prosím vás, skúste na to odpovedať, aký je skutočný stav.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Kamenický, povedali ste, že situáciu je potrebné ukľudniť. No ja sa pýtam, ako sa môže situácia ukľudniť, keď jeden deň sa urobí jedna vec, druhý deň je avizovaná absolútna negácia tej prvej veci, tej prvej záležitosti. Jeden deň sa otvoria obchody, druhý deň blackout. K tomu ešte vymyslené nejaké prieskumy. No neviem, pripadá mi to dosť chaotické, ba priam schizofrenické. Občan nevie, čo si má myslieť a dovolím si povedať, že aj poslanci majú v tom chaos. Pýtam sa, kde sú tie zástupy odborníkov novej vlády a o tých podielových daniach dal dobrú otázku pán Šimko. Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Pán poslanec Grendel.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Kamenický, musím jednu vec uznať, že SMER ide podľa veľmi jasného komunikačného manuálu. Neviem, či vám to poslali do e-mailu kolegovia z tlačového ráno, alebo ako to u vás funguje, ale to neustále opakovanie tých posolstiev od každého vystupujúceho dokolečka dokola, už začína naozaj proste píliť uši. Posolstvo č. 1, že čakali sme viac, tu hovorili skoro všetci od vás, a potom, že to rokovanie s tripartitou, prečo ste nerokovali s tripartitou?
Tak dobre, aj ja vám teraz niečo poviem, že čo sme my čakali od vás. My sme napríklad čakali, kým ste boli vo vláde, že budete viac dbať na verejný záujem a nie na súkromný záujem niektorých podnikateľov. Napríklad, že pripravíte Slovensko na horšie časy a že využijete ekonomický rozmach na to, aby sa budovali dostatočné rezervy na to, že keď prídu časy horšie a všetci avizovali, že raz prídu horšie časy, aj keď sa nečakalo, že to bude kvôli koronavírusu, ale skôr kvôli ekonomickej kríze, ale proste my sme od vás čakali, že pripravíte Slovensko a využijete ten ekonomický rozmach na to, aby sme lepšie zvládli tie kritické časy.
A aby som využil teda tú metaforu, ktorú spomínal pán poslanec Kremský, že my tu hasíme, áno, my tu hasíme, len vy ste tu dvanásť rokov vládli a nezanechali ste nám žiadnu hasičskú techniku. My tu hasíme prázdnymi kýblami a pán minister Heger a ostatní musia chodiť do Dunaja čerpať vodu do tých kýblov a tak sa hasí situácia, ktorá tu nastala. (Potlesk.)

Ďakujem. Pani poslankyňa Kozelová, vy ste sa prihlásila neskoro s faktickou poznámkou. Musíte sa prihlásiť počas toho, ako rečník vystupuje.
Pán Kamenický, chcete reagovať?

No začnem od konca, pán Grendel, prepáčte, neviem, o čom tu hovoríte. Táto krajina znižovala deficity päť rokov po sebe. Máme deficit okolo 1 %. Viete, koľko sa ide teraz vydať na koronavírus, o ktorom tu rozprávate, a nič o tom neviete? Päť až 9 miliárd euro, to je mínus 9 % deficit. To len, aby ste vedeli. Hovoríte o hasení. My sme tu znižovali dlh päť rokov po sebe a neviem, prečo by ste vy mali hovoriť o tom, že my sme tu zadĺžili krajinu. To vôbec nie je pravda. Máme historicky najnižší, najnižšiu nezamestnanosť, akú kedy Slovensko malo a ja nehovorím, že koronavírus tomuto pomôže a nikto vám to nebude dávať za zlé, ak ten deficit stúpne. Ja s tým nebudem mať absolútne žiadny problém. Ale nie ste, prepáčte, lex korona sa pripravoval na ministerstve financií ešte, keď ja som bol minister. Tak nehovorte, pán Kremský, že kto čo pripravil. Úvery pre podnikateľov pripravoval Kamenický na ministerstve ešte predtým, jak pán minister tam nastúpil. Takže o čom hovoríte? Čiže ja si to vyprosujem, že sme nič nepripravili, ale vy hovoríte o siedmich veľkých opatreniach, o ktorých ste urobili minimálne tri tlačové konferencie, ale ja chcem, aby sa prijali v tejto, v tomto, na tomto parlamente. Vy si uvedomujete, že toto, to treba niečo prijať, aby tá ekonomika na to zareagovala. Nehovorte o tom, že čakali sme, neurobili sme. Toto sú všetko kozmetické úpravy. My potrebujeme zásadné ekonomické opatrenia. Tak nehovorte o tom, že čo treba. Zobuďte sa, začnite robiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Toto boli všetci písomne prihlásení. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť, dvaja páni, traja páni poslanci.
Pán poslanec Dostál.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, k predchádzajúcemu návrhu zákona som povedal teda vyjadrenie k trom veciam. Jedno som kritizoval, dve som pochválil a dal do pozornosti možno vylepšenia. V tomto prípade sa chcem vyjadriť iba k jednej veci, ktorá je obsiahnutá v návrhu zákona a chcem ju v zásade pochváliť. Ide o asignáciu 2 %, ktorá je riešená zároveň s odkladom podania daňových priznaní a platenia (zaznievanie gongu), platenia dane, ktoré s tým súvisí. Je to vyriešené tak, že bude aj v takomto termíne možné podávať, teda poukazovať prostriedky 2 %, resp. 3 % zo zaplatenej dane, dane z príjmov. Je tam samostatne riešené vyhlásenia alebo sú tam samostatne riešené vyhlásenia... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, páni poslanci, trošku kľudnejšie.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
... s ktorými, s ktorými teda, ktoré dávajú ľudia, ktorí sú zamestnanci, a nedávajú si samostatne daňové priznanie, ale teda poukazujú 2 % alebo 3 % prostredníctvom samostatných vyhlásení, ktoré v štandardnej forme dávajú do tridsiateho, 30. apríla, aj to je tam ošetrené a ešte, ešte ako plus je tam daná možnosť, že prostriedky získané z asignácie z roku 2018 je možné použiť na zmiernenie negatívnych následkov pandémie počas obdobia pandémie, čo tiež hodnotím pozitívne a ako užitočnú vec.
Tie veci, ktoré by sa podľa môjho názoru na tom, na tej úprave dali vylepšiť, sa týkajú jednak, jednak už teraz spomínaného poukazovania alebo teda využitia prostriedkov z asignácie 2 % na riešenie negatívnych následkov pandémie. V návrhu zákona je to obmedzené iba na obdobie pandémie, pričom tie negatívne následky pandémie budú pretrvávať určite ešte niekoľko mesiacov ďalej. Takže si myslím, že ak štát prostredníctvom zákona uzná, že prostriedky z 2 % je možné použiť na zmierňovanie negatívnych následkov pandémie, tak by sme to nemali obmedzovať iba na obdobie pandémie, ale umožniť použiť ich aj v dlhšom období, povedzme počas celého roka 2020.
Ďalšia vec, ktorá by sa podľa mňa v súvislosti s asignáciou mohla riešiť a mala vyriešiť, je skutočnosť, že prijímatelia 2 % sú povinní použiť tieto prostriedky do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Čiže z daní, ktoré sa týkali roka 2018 a ktoré boli zaplatené v roku 2019, resp. poukázané prijímateľom a príslušným mimovládnym organizáciám v roku 2019, tak tie sú povinné mimovládne organizácie minúť do konca roka 2020. Za štandardných pomerov je to úplne v poriadku, ale teraz nie sme v štandardných pomeroch. Teraz v stave zmrazenia sú nielen obchody, ale aj organizácie a ich aktivity, čiže je možné, že veľkú časť roka 2020 nebudú môcť organizácie, ktoré sú financované aj cez asignáciu 2 %, realizovať svoje aktivity a tým pádom možno niektoré z nich nedokážu minúť tie prostriedky, ktoré mali poukázané z 2 %. V takomto prípade to nebude z ich vlastnej viny, že by niečo zmeškali, ale jednoducho, keď veľkú časť roka niekoľko mesiacov, možno väčšinu roka nebudú môcť realizovať aktivity, ktoré sú financovateľné z 2 %, tak to bude zapríčinené tou situáciou, nie ich vlastnou vinou. Čiže myslím, že by sme mali uvažovať o predĺžení tej lehoty, keď môžu organizácie a prijímatelia 2 % podielu zo zaplatenej dane použiť, použiť tieto prostriedky a predĺžiť to, aby to nekončilo koncom tohto kalendárneho roka. Mohli by sme uvažovať povedzme o tom, že by bolo ich možné použiť aj v nasledujúcom kalendárnom roku.
A posledná vec, ktorá sa týka asignácie, je viacmenej technická, ale ide o lehotu na zverejňovanie špecifikácie použitia prijatého podielu zaplatenej dane v Obchodnom vestníku, ktorá uplynie koncom, koncom mája a aj keď sa teda podáva do vestníka elektronicky a ide teda tam o vykázanie, vykázanie minutia prostriedkov v predchádzajúcom, v predchádzajúcom kalendárnom roku, takže niektoré organizácie to nepochybne dokážu urobiť aj úplne, úplne na diaľku. Ale teda je predpoklad, že sú s tým späté nejaké administratívne úkony, ktoré môžu pre organizácie, ktoré majú túto povinnosť, predstavovať, predstavovať technický problém a v súvislosti s tým, že v množstve iných zákonov, ktoré schvaľujeme, ktoré sme už schválili a ktoré budeme schvaľovať, sa rôznorodé lehoty pre splnenie rôznorodých povinností či už fyzických osôb alebo právnických osôb posúvajú až na čas po skončení krízovej situácie. Tak si myslím, že sa treba zamyslieť aj nad tým, či aj splnenie tejto povinnosti by sa lehota nemala, nemala posunúť až na čas po skončení toho krízového obdobia.
Ďakujem.