4. schôdza

Ďakujem za slovo. My sme sa mali možnosť na ústavnoprávnom výbore zaoberať jednotlivými ustanoveniami zákona, už to bolo dneska povedané, že to bola siahodlhá diskusia. Aj pán poslanec Dostál spomenul, že zákony sa nemajú robiť iba do dobrého počasia, ale v prvom rade do zlého počasia, ja to troška parafrázujem a ja s ním súhlasím a naozaj aj vidím snahu zo strany viacerých poslancov, či už je to zo strany opozície alebo koalície, aby tento návrh vylepšili.
Ono aj ten návrh vznikal tak, že bola tu požiadavka zo strany zástupcov miest a obcí, ale ona znela troška inak, dokonca tam ak niektorí ten návrh videli, tak to bolo formulované spôsobom, že by to nemalo ísť, že by to nebolo v prechodných ustanoveniach ako nejaké dočasné opatrenia, ale bolo to formulované ako určitý spôsob trvalého riešenia v prípade pandémií ako takých.
A nakoniec sa ministerstvo rozhodlo, že zvolí určitý svoj spôsob s tým, že sa vedelo dopredu, že je tu množstvo aj medzi nami aktívnych komunálnych poslancov alebo komunálnych starostov a primátorov, ktorí majú podstatne rozdielne názory na to, ako riešiť situáciu či už v čase krízy, pandémie alebo v prípade bežného chodu samosprávy.
Ja si stále myslím, a viacerí sa na to pýtate, že teda kedy chceme niečo také vylepšovať. Tých spôsobov, ako ešte vstúpiť do, v rámci legislatívneho do procesu do toho obsahu, je ešte pár, verím, že niektoré z nich aj nakoniec využijeme. A sám som si písal poznámky z rozhovorov a z diskusií niektorých vás, ktoré aj si myslím, že bude ešte čas využiť pri vylepšovaní tohto návrhu, a verím, že nakoniec schválime návrh, ktorým, s ktorým bude spokojná väčšina... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dostál.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. Teda začnem od konca.
Pán poslanec Vetrák, no, tak ak s tým nebude spokojná väčšina, tak to neschválime. Tak to je dosť logické, že by sme sa mali snažiť hľadať také riešenie, s ktorým bude spokojná väčšina.
Pán poslanec Taraba, no ja som hovoril o dobrom úmysle preto, lebo tu zaznelo, zaznela argumentácia dobrým úmyslom, a ja súhlasím s tým, že, že bez ohľadu na úmysel máme sa pozerať na znenie zákona, na jeho možné, možné riziká. Ja som iba chcel povedať preto, aby bolo jasné, že ja neupodozrievam ani, ani, ani iniciátorov toho, ani, ani navrhovateľa, ani tých, čo tu obhajujú ten systém per rollam, že by to oni robili preto, aby to nejako, nejako mohli, mohli zneužiť. Ale chcú vyriešiť problém a len upozorňujem na to, že to vytvára riziká, ktoré niektorí iní, ktorí nebudú konať v dobrom úmysle, zneužiť môžu a mali by sme s tým počítať.
A ďakujem pánu poslancovi Mizíkovi, že tu predviedol, že ak ako sa môže argumentovať aj spochybňovaním dobrého úmyslu. Lebo my sme tu minulý týždeň hovorili o zákone, ktorý mal pomôcť lokalizovať ľudí prostredníctvom mobilných telefónov v záujme ochrany verejného zdravia, no a on tu zopakoval to, že je, že to bol zákon o špehovaní. No tak keď poviem, že je to zákon o špehovaní, tak spochybňujem dobrý úmysel miesto toho, aby som sa vecne zaoberal tým, čo je v tom zákone, aké sú riziká, ako tie riziká prípadne obmedziť.
Pán poslanec Ferenčák, ja rozumiem, že vy ste vystúpili, aby zaznel apel zo strany ZMOS-u, ja som zase vystúpil, aby zaznel apel zo strany ZOMOS-u, je legitímne, keď tu zaznie hlas starostov, ale rovnako legitímne je, keď tu zaznie hlas aj zo strany komunálnych poslancov alebo občianskej verejnosti.

Ďakujem.
O slovo požiadala pani spravodajkyňa, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozumiem obavám aj pána Dostála, aj vás niektorých poslancov, ale my stále zabúdame, že sme v mimoriadnej situácii, keď tu panuje nepriateľ COVID-19, ktorý je, je vlastne tu medzi nami, a bojíme sa všetci.
Z technických dôvodov sa nahrala pôvodná verzia spoločnej správy, akurát zmena bola vyznačená na poslednej strane, opravená verzia je zverejnená na webe a za technickú chybu sa ospravedlňujeme.
Chcela by som vlastne upozorniť a myslím, pani Pivková, pani primátorka Lučenca, presne povedala, § 11, § 12 stále platí. My chceme doplniť do zákona o obecnom zriadení nový paragraf, ktorý platí iba počas mimoriadnej situácie COVID-19. A, samozrejme, keby sme mali viac času, možno by sme vedeli došperkovať každý aj jeden bod vlastne tohto zákona, ktorý v tejto mimoriadne ťažkej situácii chceme prijať, môžem vás ubezpečiť, že včera sme sedeli niektorí členovia nášho klubu s pánom Vetrákom a sme pripravovali taký pozmeňovací návrh, ktorý, myslím si, že predložil aj v ústavnoprávnom výbore, kde bol nakoniec akože prijatý. A preto sme sa aj v gestorskom výbore vlastne týmto pozmeňujúcim návrhom, kde sme vlastne stanovili, že kedy nie je možné hlasovanie per rollam uskutočniť.
Ale skutočne sa ospravedlňujeme, je tu vlastne fakt ten časový priestor taký, vidíme, ako rokujeme, že sme vlastne stále v takom časovom strese a nedokážeme urobiť všetko tak perfektne, ako, ako by sme si to možno priali.
Možno otázka toho bodu dva. Na Slovensku je 1 133 malých obcí do 500 obyvateľov. Ja viem, že technika je úžasná, je perfektná. Viem, že teoretici povedia, že ten zákon o obecnom zriadení je taký, že sa to vlastne dá všetko spraviť, ale zase sme v mimoriadnej situácii a možno ja v obci, kde je 1 000 obyvateľov, dokážem spraviť techniku. Však donedávna sme vlastne nesledovali omše z jednotlivých farností prostredníctvom videokamery, že sa spájame vlastne aj takýmto spôsobom, že aj keď kolegovia hovoria, že nie sme vlastne na omšiach, ale my sme prostredníctvom vlastne týchto prostriedkov ako prítomní. Takže vieme to spraviť.
Ale opäť je tu mimoriadna situácia, kde možno starostovia nedokážu to urobiť. Preto vlastne bola tá snaha v bode 2 hlasovať tak, ako gestorský výbor hlasoval.
My kolegovia, ja viem, že tu možno upodozrievame, ale myslíte si, že starostovia, župani, primátori miest, ktorí sa boja o zdravie svojich občanov, šijú rúšky, roznášajú obedy dôchodcom, znižujú si platy, aby finančne pomáhali zmierniť ťažkú situáciu svojich občanov počas tejto pandémie, mali by ešte na mysli, že by mali úmysel vlastne niečo urobiť, čo je problematické? Ja možno, sú alebo existujú vlastne takí starostovia a primátori, ktorí by to chceli urobiť. Ale ja verím, že takých je len veľmi málo.
A chcela by som vyzdvihnúť a veľmi vyzdvihnúť ústretovosť pána ministra, ktorý vypočul vlastne nielen nás ako zákonodarcov, ale rokoval aj s predstaviteľmi miest, župy, Únie miest, čiže to nebolo len nejaké rozhodnutie od zeleného stola, ale bolo to rozhodnutie na základe požiadavok vlastne starostov a primátorov miest, ktorí chcú, aby tie obce fungovali, aby aj z hľadiska vlastne tých problémov nenastalo, nenastal vlastne nejaký útlm.
Sú napríklad situácie, keď sa realizujú peniaze, štrukturálne fondy. Čiže sú projekty v rámci obcí. A oni nedokážu možno spraviť, lebo potrebujú vlastne si to prerokovať so zastupiteľstvami. A ja som už včera vo svojom vystúpení povedala, že samozrejme, keď na obci sú traja, štyria, piati poslanci, dá sa urobiť vlastne to zastupiteľstvo. Ale keďže máme vlastne požiadavku, že tí ľudia, ktorí sa vracajú zo zahraničia, sú v karanténe, takže môže sa stať aj taká okolnosť, že vlastne poslanci toho zastupiteľstva sú v karanténe a nemôžu prísť. A nemôže si ani starosta zobrať na zodpovednosť, že nejako tú karanténu preruší, lebo tým pádom by tu bol vlastne problém voči tým ostatným obyvateľom, ktorí sú.
Žijem vlastne v obci, kde skoro 300 ľudí pracovalo v zahraničí, 300 mužov a 50 žien a postupne sa tí ľudia vracajú domov. Čiže tu sa nedá vlastne predvídať, že, že vlastne je problém alebo nejaká situácia, ktorá by tu nenastala.
Čiže tu nie je snaha, možno, ja neviem, zjednodušiť ten proces, ale utvoriť vlastne pre samosprávu alternatívnu možnosť, že aj takéto riešenie vlastne existuje. Samospráva sa riadi sama. Už aj v názve vlastne samosprávy je vlastne toto povedané a úlohou nás zákonodarcov je, aby sme vytvorili rámec, aby mohla naplniť samospráva vlastne svoje poslanie.
Teším sa vlastne, že sme mali takúto možnosť, tú debatu a vlastne tie názory, a tak som sa tak potešila, že konečne na pôde Národnej rady je vecná diskusia a cieľom a snahou každého poslanca je pomôcť. Pomôcť svojej obci, pomôcť svojmu mestu, pomôcť kraju, kde žije. Ja verím, že sa nám podarí prijať vlastne aj také riešenie, ktoré vlastne bude dobré pre všetkých občanov, pre starostov aj pre nás zákonodarcov. Nikdy nič nie je dokonalé, ale verím, že aj táto diskusia mi dáva nádej, že sa to podarí.
Keďže boli vlastne také snahy a problémy v rámci rozpravy, tak na základe dohody štyroch poslaneckých klubov navrhujem, aby hlasovanie o tomto bode bolo na nasledujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S reakciou pán poslanec Kotleba.

Ďakujem za slovo. Vážená pani kolegynka, túto poslednú otázku, tú poslednú myšlienku by som sa chcel spýtať, že či naozaj, že na nasledujúcej schôdzi Národnej rady, lebo my nevieme, kedy bude nasledujúca schôdza, najbližšia schôdza zvolaná, takže aby ten odklad, ktorý celý čas tu počúvame, aké je nutné rýchlo prijať tieto opatrenia a potom možne mať odklad v zmysle zákona aj veľmi dlho.
Ale inú vec som chcel povedať. Úlohou opozície je aj v mimoriadnej situácii, na ktorú ste sa opakovane odvolávali vo svojom vystúpení, upozorňovať na nedostatky v navrhovaných zákonoch. To je asi nespochybniteľné a nik sa nebude o to hádať, že tak nie je.
A ja chcem zdôrazniť, že druhá vec, na ktorú ste sa viackrát vo svojom vystúpení odvolávali, bolo, bol čas. Čas, potrebujeme čas. Čas nás tlačí, čas je veličina a tak ďalej a tak ďalej. Ale my dnes sme tu v druhom čítaní už takmer tri hodiny a za tie tri hodiny mohli vládni legislatívci úplne s prehľadom pripraviť pozmeňovák, ktorý by riešil všetky problémové a tie, tie zmieňované nedostatky a obavy, ktoré tu zazneli nielen zo strany opozície, ale aj zo strany koaličných poslancov, a mohlo to byť úplne elegantne vybavené a mohol, mohol ten návrh získať jednohlasnú a jednoznačnú podporu v Národnej rade.
A ja neviem, prečo ste práve vy koaliční poslanci a predstavitelia vlády nevyužili tento čas aj tieto tri hodiny na to, aby ste spravili jeden jednoduchý, ale dokonalý pozmeňovák, ktorý by túto situáciu komplexne riešil.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dostál.

No, ja si na rozdiel od predrečníka nemyslím, že existujú jednoduché a dokonalé riešenia, a myslím to, čo navrhla pani spravodajkyňa vo svojom vystúpení, teda aby sme to odložili na najbližšiu schôdzu, je, je racionálne a že vytvorí priestor pre to, aby sme ešte mohli rokovať a prípadne sa aj dohodnúť na nejakej, na nejakom pozmeňováku, ktorý v čo najväčšej miere bude zohľadňovať pohľady jednej aj druhej strany v tomto vecnom spore. Lebo je to iba vecný spor, nie je to nejaký osobný ani politický, ani, ani nič podobné.
Pani, pani poslankyňa, vy ste teda hovorili o tom, o tom bode 2. Ja som celkom nerozumel, že v čom je problém pri malých obciach v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som navrhol a ktorý si osvojil ústavnoprávny výbor, ktorý rieši videokonferencie, akurát hovorí, že tie videokonferencie, záznam z nich, obrazový a zvukový záznam má byť, má byť zverejnený. Čiže bude to videokonferencia alebo telekonferencia, tam predsa nie je nejaký, nejaký reálny praktický problém, keď majú kapacitu spraviť, cez mobily si budeme telefonovať siedmi poslanci, tak sa to nahrá, a keď sa to už nebude vysielať v priamom prenose v miestnom rozhlase, tak sa to môže, tak sa to môže, môže nahrať a zverejniť zvukový záznam z toho na webe. To by bolo v súlade s tým, čo som navrhol. Takže naozaj ešte stále nerozumiem, že v čom konkrétne je tam problém v tom, v tom bode 2.
A jasné, jasné, že ja nechcem, opäť sa vrátim k dobrému úmyslu, spochybňovať dobré úmysly, množstvá starostov a poslancov, ktorí si poctivo robia, robia svoju robotu a počítajú s týmto iba s nejakou záložnou situáciou, ale nesúhlasím s vami v tom, že, že až tak málo je tých, ktorí tie zlé úmysly majú. Ja jak tak poznám množstvo prípadov, keď je to problém.

Pán poslanec Vetrák.