51. schôdza

Dámy a páni, dobrý večer, ja sa priznám, že takto komorne v utorok si dovolím trošku právnu debatu a menšiu polemiku s pánom poslancom Baránikom, pretože kde máme absolútnu zhodu, je, že podľa môjho názoru § 363 je v ostatnej dobe nadužívaný a za mňa, ja by som ho vypustil z nášho Trestného poriadku, lebo je to mimoriadny právny prostriedok, ktorý dokonca v určitých situáciách sa ani nemôže aplikovať vzhľadom na procesné štádium. Sú jednoducho osoby, ktoré nemajú nárok na podnet podľa § 363, a Ústavný súd povedal, že to je úplne v poriadku. Že v takom momente to nijako nevadí a nevytvára to žiadnu, povedzme laicky, nespravodlivosť vo vzťahu k týmto osobám. A to hlavne v prípade, keď podáva obvinená osoba sťažnosť voči obvineniu na Generálnu prokuratúru a rozhoduje o nej generálny prokurátor alebo jeho zástupca, tak tam už nie je možné podať podnet na prehodnotenie zákonnosti procesu podľa § 363.
Ale kde nesúhlasím alebo resp. mám otáznik s pánom poslancom Baránikom je to, či to naozaj nie je v rozpore so zásadami trestného konania. Ja sledujem túto debatu, vidím, že pán poslanec sa už začína usmievať a budem rád, keď potom aj bude na to reagovať, pretože predpokladám, že aj kolegovia a verejnosť, ktorá nás sleduje 18.20 v utorok, ich zaujíma táto právna debata. Takže nebudem politický a nebudem sa vyjadrovať ku generálnemu prokurátorovi, ale dostanem sa k tomu ustanoveniu toho alebo k tomu opravnému, mimoriadnemu opravnému prostriedku, a to v tom rozmere, že, myslím si, že ak by to bolo takto prijaté, ako to navrhuje pán poslanec Baránik, je tam otázka toho, či to je ústavné, alebo nie je.
A to v súvislosti tá otázka mne vzniká, ak mi ju pán poslanec vysvetlí, ja budem veľmi rád. Predpokladám, že aj pán poslanec Susko bude chcieť počuť, ako keby ešte hlbšiu odpoveď na túto otázku, a to je to, že či ak už, opakujem, ak už máme takýto mimoriadny opravný prostriedok v Trestnom poriadku, či nie je potrebné, aby bol prístupný pre všetkých. A ten návrh, ktorý vy podávate, pán poslanec Baránik, ho limituje naozaj len v neprospech obvineného alebo poškodeného. A teda vychádzam aj naozaj z toho ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku, kde tá zásada nie je len niekde mimo Trestného poriadku napísaná, to je napísané v Trestnom poriadku pod § 2, ktorý hovorí, že tie dôkazy a všetky skutočnosti je potrebné vyhodnocovať či už v prospech, alebo v neprospech obvineného.
Podľa mňa my dvaja nemáme určite žiadny spor o tom, že generálny prokurátor môže zastaviť trestné konanie vo veci, to si myslím, že je nadinterpretácia tých ustanovení § 363 a § 364. Ale tuto alebo v tomto prípade si myslím, že by to mohlo zakladať prvok neústavnosti, opakujem, budem rád, ak mi to pán poslanec vysvetlí a pomôžem si, aby som to trošku zlaitizoval takým jednoduchším prípadom, hej. Že my máme v Trestnom poriadku možnosť dovolania. Len tá možnosť dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je otvorená ako pre jednu procesnú stranu, tak pre druhú procesnú stranu. A sú tam rôzne dôvody, kedy je možné podať dovolanie a kto môže podať dovolenie, ale nemáme napísané v Trestnom poriadku koncepciu dovolania takým spôsobom, že ju môže podať napríklad len minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor v neprospech obvineného. Že štát chce mať ešte ako keby, že ďalšie kladivo na obvinených, ktorí boli logicky oslobodení, lebo keby boli odsúdení, tak je málo pravdepodobné, že sa podáva ešte dovolanie.
To je ten otáznik, ktorý ja mám, pán poslanec, ja súhlasím aj s tým skrátením lehoty, to si myslím, že by možno už len to samotné skrátenie lehoty mnoho vecí vyriešilo, že by tam mohlo sa naozaj posudzovať len závažné porušenie. Rovnako súhlasím s tým, čo som povedal, že nie je možné podľa mňa zastavovať začaté trestné konanie vo veci, kde niet obvineného, kde niet poškodeného, kde niet oprávneného subjektu, ktorý by mohol podľa § 364 podať ten podnet. Ale v súvislosti s vaším návrhom je tu podľa mňa táto otázka, ktorú z doterajšej rozpravy sme podľa mňa málo rozanalyzovali, tak preto, opakujem, takto 18.24 si myslím, že si môžme dopriať luxus právnickej debaty v pléne.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Dostál.

Ja by som takto tiež 18.24 v rámci faktickej poznámky a právnickej debaty položil kolegovi Šeligovi tú istú otázku, ktorú som položil pánovi poslancovi Suskovi, ktorý teda, žiaľ, tu nebol vtedy, keď som sa ho to pýtal, tak sa to spýtam aj teba, možnože aj pána poslanca Suska to bude inšpirovať k nejakej odpovedi.
A či teda aj tá predchádzajúca právna úprava, kde v § 363 bola aj druhá veta, ktorá hovorila o tom, že porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci, čiže to nebolo použiteľné na všetky rozhodnutia, iba na meritórne rozhodnutia.
A v dôvodovej správe bolo jasne napísané, že zámer návrhu spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečné zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v takomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Čiže aj zo znenia toho zákona, aj z tej dôvodovej správy a napokon aj z toho, ako sa to na začiatku uplatňovalo, vyplýva, že tento oprávnený prostriedok bol k dispozícii iba na nápravu takého nezákonného konania, ktorým de facto došlo buď k zastaveniu trestného konania, alebo k jeho postúpeniu na prejednanie inému orgánu, alebo k podmienečnému zastaveniu trestného konania.
Čiže, ak by malo platiť to, čo si, pán poslanec, povedal vo svojom vystúpení, tak vlastne aj takýto výklad by zakladal istú nerovnosť a bol by v rozpore s tým, s tou zásadou trestného konania, takže by ma zaujímalo, či sa domnievaš, že či aj § 363 ods. 1, ako bol pôvodne, je v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Šeliga.

Vidím, že pán poslanec Baránik sa teší na našu večernú právnickú debatu, ale k pánovi poslancovi Dostálovi.
Ja si myslím, že v tejto súvislosti treba hovoriť o troch veciach a o vývoji toho paragrafu a o aplikačnej praxi. A to, čo ja namietam a to, čo si ty hovoril, je, že si interpretoval to pôvodné ustanovenie § 363 aj s tou druhou vetou, ktoré bolo relatívne jasné. Ale potom sa asi zhodujeme na tom, že my ako právnici, keď navrhujeme určitý právny text, tak musíme byť v ňom úplne jasní. A aj v dôsledku tej novelizácie, ktorá prišla neskôr, sa ten text otvoril pre všetkých. Inými slovami, ten podnet pre generálneho prokurátora mohol v princípe podať ktokoľvek s tým, že to, čo navrhuje dnes pán poslanec Baránik, je limita, že to môže byť len v neprospech obvineného alebo poškodeného. Tá moja, a to, že to nejakým spôsobom doteraz bolo aplikované, je jedna vec.
Druhá vec je tá, že, opakujem, akokoľvek nesúhlasím s ustanovením § 363, myslím si, že to, ako navrhuje to znenie, však bavme sa v druhom čítaní, ak to prejde, o znení, pán poslanec Baránik, je v rozpore s § 2 ods. 10. Ale kľudne ja práve preto som to, to nebola len irónia s tou právnickou debatou a ak ponúknete ako kolegovia argumenty, ja si myslím, že špeciálne takto večer sme všetci otvorení a pripravení o tom diskutovať. Ja hovorím, že mám otáznik pri tom, či to je v súlade s ústavou a či to je, či to je udržateľné aj v tej prizme zásad trestného poriadku, ktoré sú obsiahnuté v tom § 2 ods. 10.
Ďakujem pekne.

Do rozpravy sa hlási pán navrhovateľ, pán poslanec Baránik. Nech sa páči.

Ďakujem.
Pán kolega Šeliga, teda mne sa zdá, že si tu bol, keď som toto hovoril, ale minimálne si nepočul alebo nechcel počuť, alebo nezaregistroval to, keď som povedal, že zásady trestného konania nie je niečo, čo stojí nad inými ustanoveniami toho istého zákona. Toto je fikcia, ktorú si niekto vymyslel, a teraz dokonca to snáď stavia do polohy, že toto je na nejakej ústavnej úrovni že zásady. No, samozrejme, že tie zásady sa použijú rozsahom, ktorý nie je inak, v ktorom tie zásady nie sú inak upravené inde v tom, v tom istom zákone.
Čiže takéto tvrdenie naozaj odmietam. Je to úplne nelogické, to sú sofizmy, ktoré sú vhodné, samozrejme, v parlamente sa môže povedať čokoľvek a ja podporujem vaše právo, aby ste mali právo povedať hocijakú vec a nebudem ju označovať nejakým prívlastkom, ale je to niečo, čo jednoducho odporuje zmyslu toho celého, lebo keby sme museli úplne každé ustanovenie podriadiť pod nejaké zásady, tak neviem, kam by sme sa dostali.
Jednoducho z toho, ako je postavená rola obžalobcu a rola obhajcu, je úplne jasné, že obžalobca musí mať iné kritériá na splnenie svojej úlohy, ako má súd a z toho plynie aj to, že cieľom obžaloby je obžalovať. Je dostať vec na súd. Ak existuje nejaká porucha v systéme v tom zmysle, že niekto tú vec na ten súd v rámci tej prokuratúry nedostal tam, kde ju na súd mal dostať, tak potom je na mieste, aby zasiahol ten generálny prokurátor, vrchnostenský, a povedal, nie, toto bolo zametené pod koberec, a preto to musí na ten súd sa znovu dostať, musíš to otvoriť, urobiť to, ono, aby sa to na ten súd dostalo. Ale tvrdiť, že prokuratúra je súd, ako takéto tvrdenia, tieto sofizmy nás dostali tam, kde sme. Toto je akože nič viac, tí ľudia, ktorí drukujú tomu, aby mali na Generálnej prokuratúre svojho osloboditeľa, tak nič viac nepotrebujú. Lebo je, ako správne povedal kolega Dostál, prečo by, prečo by obvinený podával sťažnosť alebo iný opravný prostriedok proti zrušeniu obvinenia alebo proti zastaveniu trestného stíhania. To nedáva žiadny zmysel, to sú, to sú také veci, ktoré, ak by sme ich v tej úprave mali, tak potom sa, samozrejme, zneužívajú.
Čiže ja by som sa ešte, lebo si sa toho dotkol, ja by som sa ešte vrátil k tomu, k tým šiestim mesiacom. My tu máme situáciu, kedy len na základe príkazu generálneho prokurátora, to znamená, to je nejaký interný predpis, to nie je právny predpis, to je interný predpis, sa vykladá, vykladajú oprávnenia súdu a oprávnenia prokurátorov, však to je úplne zverstvo. To znamená alebo povinnosti prokurátora, zákonné povinnosti prokurátorov. To znamená, že, že ak chce prokurátor obžalovať, ale obhajca podal opravný, návrh na mimoriadny opravný prostriedok alebo podal teda mimoriadny opravný prostriedok, tak odrazu prokurátor nesmie konať. Takže to je úplne popretie celého princípu toho, ako má fungovať prokuratúra a opäť sa vraciame k tomu, že čo si prokuratúra o sebe myslí, že štát v štáte, pretože príkaz generálneho prokurátora, oni si myslia, že je viac ako zákon. Tam sme sa dostali.

Tri faktické poznámky na vystúpenie pána navrhovateľa. Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Baránik, ja súhlasím s tvojou reakciou na vystúpenie pána poslanca Šeligu a tiež to vnímam tak, že zásady jak sú obsiahnuté v zákone, tak nie sú nadradené iným explicitným ustanoveniam obsiahnutým v zákone.
Zásady sú nejaký spôsob, akým sa má vykladať zákon a akým sa majú uplatňovať jeho ustanovenia, ale to nevylučuje, že by, že by zákon nejakú konkrétnu vec upravil takým alebo onakým spôsobom.
A druhá vec, ktorú, v ktorej by som ťa chcel doplniť, je, že ak som aj ja hovoril o tom, že predchádzajúca právna úprava bola obsahovo zhodná, no tak ak je argument proti, že podľa tej pôvodnej právnej úpravy je možné, bolo možné, aby napríklad aj obvinený sa teda obrátil na generálneho prokurátora s týmto opravným, žiadosťou o uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, tak síce áno, čisto formálne to bolo možné, len je teda otázka, že aký by mal obvinený dôvod, aby sa na generálneho prokurátora obrátil s tým, aby generálny prokurátor využil § 363 a zrušil rozhodnutie o zastavení konania, ktoré voči nemu bolo, ktoré bolo voči nemu vedené.
Čiže áno, z formálneho hľadiska tam odlišnosť bola proti tomu, čo dnes navrhuje pán poslanec Baránik, ale z hľadiska obsahu toho ustanovenia, z hľadiska toho, ak sa to ustanovenie v pôvodnom znení korektne vykladalo, tak ten obsah bol zhodný, ak platí, že tento návrh je v rozpore so základnými zásadami trestného konania, tak potom bol aj ten z 2005.

Pán poslanec Šeliga.