51. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Tým, že všetci rozmýšľame úplne rovnako a všetci máme v tejto chvíli rovnaké otázky, na jednej strane súhlas, na druhej strane isté dovysvetlenie toho, čo v návrhu zákona je napísané.
Ja sa budem tiež na to pýtať možno inak, pani ministerka, lebo tam je napísané, teda že spolufinancovanie ministerstva kultúry, najviac však vo výške finančných prostriedkov obcí vyčlenených na pamätník. A tam sú teda tie tri obce.
Prvá otázka je, že ako bude tento mechanizmus pokračovať, keď tie tri, či to bude nejaká suma toho rozpočtu, čo majú tie obce, alebo teda každá obec zvlášť, a ako s týmto teda naloží ministerstvo, ministerstvo kultúry.
A potom tá ďalšia otázka je, že prečo práve iba v tej výške. Či to nemôže byť podľa, zase ministerstvo kultúry bude, ja neviem, teoreticky v dobrej finančnej pohode, prečo tieto finančné prostriedky nemôžu byť, nemôžu byť vyššie ako, ako finančné prostriedky, ktoré do tohto projektu obnovy v podstate, resp. stáleho reštaurovania, nazvime to tak, dajú tie obce. Hovorím, prečo je tá výška tých finančných prostriedkov obmedzená len na výšku finančných prostriedkov obcí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani Laššáková, že tak ste zhodnotili nasledovníčku, ktorá prišla po vás, a myslím si, že tak by to malo fungovať pri takýchto, by som povedal, že našich dejateľoch v minulosti. A keďže ste spomenuli, že vyžaduje si to veľa peňazí, udržiavanie tohto majetku, tak, samozrejme, musíme ten majetok aj identifikovať nejakým spôsobom, a keďže v návrhu zákona je to identifikované cez parcelné čísla, takže ja to teraz beriem zo svojej oblasti, viete, že som pozemkár, takže keby sme na Slovensku už mali iba tak, že stačí zadať parcelné čísla, vieme, ktorá to je parcela, chvalabohu, to by sme chceli mať po pozemkových úpravách, ktoré stále tu ja obmieľam, ale momentálne tento stav neni a v daných územiach, či už Brezová, Priepasné a ďalšie, máme nezjednotený operát takzvaný, to znamená, máme éčkový a céčkový stav.
Keď som si to teraz pozrel, tak prakticky, keď napíšeme do prílohy, že parcela číslo, nevieme, ktorá to je. A poviem konkrétne, keď som si teraz na ZBGIS zistil, tak máme parcelu toho istého čísla v céčku aj véčku, a výmera je rozdielna o... asi 45 %.
To znamená, pani ministerka, dobré by bolo dopracovať, aby tam bolo jasne povedané, či ideme obhospodarovať a udržať parcelu v éčkovom stave, ktorý je obyčajne menšia výmera, alebo v tom céčkovom, veľkom socialistickom, ako my hovoríme. Takže v takomto duchu by som to chcel potom upresniť, aby to tam bolo jasné, lebo nebudú vedieť z toho tí, ktorí budú mať tam na tú parcelu ísť, ktorú hranicu majú brať, lebo tam neni zjednotený operát. Zjednotený znamená, že mám pozemok knižne aj katastrálny tú istú parcelnú... číslo. Tieto oblasti, ktoré tam máme, či už Priepasné, Brezová a ďalšie, nie sú v zjednotenom operáte, takže musíme v tej kategorizácii uviesť, že či to je parcela registra C alebo E, a tým to bude jednoznačné.
Takže toľko, pani kolegyňa, to asi bude treba dopracovať, lebo ináč to bude pre tých, ktorí budú musieť tú parcelu nejakým spôsobom udržiavať, nebudú vedieť ktorú.

Ďakujem pekne za slovo. Oceňujem duch, tú atmosféru pri tejto rozprave, že teda sa pozeráme na to jednotne, a je to naozaj aj správne. A dovolím si využiť teraz túto faktickú poznámku na pani bývalú ministerku v tom, že by som veľmi rád bol, keby sme dokázali sa pozrieť na pamiatku Štefánikovu aj cez takú drobnosť, ako je tabuľa na radnici v Campoformide neďaleko Udine. Je to, tá bola teda na mieste, kde neďaleko je letisko, z ktorého 4. mája 1919 v ten pamätný a zároveň tragický deň Štefánik odletel. Keď som navštívil tamojšiu pani primátorku, tak mi povedala, že áno, tá bola aj tam z iniciatívy aj v spolupráci so zastupiteľstvom v Ríme, akurát mi tam chýbalo, že tá tabuľa je iba v jazyku talianskom, tak som vtedy s ňou rozprával, že bolo by dobré, keby tam teda pribudla aj textácia v slovenskom jazyku, predsa len by sme si aj takto aj uctili aj národnosť Štefánikovu a bolo by to aj veľmi vľúdne z hľadiska návštevníkov zo Slovenska.
Tak ja si myslím, pani ministerka, že túto drobnosť by sme mohli vyriešiť bez toho, aby sme hovorili o nejakých veľkých financiách. Určite by to bolo veľmi milé, keby sme v Campoformido doplnili túto tabuľu na tomto pamätnom mieste aj o obdobný slovenský text, ktorý by bol vhodným doplnkom na budove radnice.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne. Naozaj len veľmi kratučko, pretože, zdá sa, že tí, čo reagovali, tak všimli si v podstate to isté. Áno, všimli sme si to financovanie cez tie obce, aby to nedopadlo tak, ako Národný cintorín v Martine, že niekedy majú peniaze, a ak mesto nie je v kondícii, tak peniaze nemajú, takže verím, že toto sa dotiahne, pani ministerka.
Pán poslanec Fecko, no áno, sú to technikálie, ktoré predpokladám, keď Jurkovič začal navrhovať a pripravovať a stavať túto mohylu, tak nikto nerátal s tým, že bude ju treba aj ošetrovať a bude možno s tým problém, takže toto už ale, bohužiaľ, my tu nevyriešime, takže tiež asi otázka na ministerku kultúry.
No a tam, pán poslanec Mičovský, ja si myslím, že to je záležitosť jednej diplomatickej debaty s naším zastupiteľstvom v Ríme. Z mojich skúseností viem, že oni boli mimoriadne vždy ústretoví, takže verím, že aj toto sa podarí, a urobiť ten slovenský preklad, samozrejme, bude to chcieť novú tabuľu, ale nepredpokladám, že by to boli nejaké horibilné sumy, takže myslím si, že všetko je riešiteľné.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi vyjadriť absolútne úprimné potešenie z toho všetkého, čo som tu mala možnosť počuť, lebo ja dávno hovorím, že milý Štúr, milý Štefánik, takí, akými ste boli vy, dávno nebol nik.
Naozaj tieto dve osobnosti patria neoddeliteľne k histórii nášho národa a to, čo som si vypočula vlastne aj na adresu toho, ako by sme mali pristúpiť k tomu, aby sme Ľudovíta Štúra začali vnímať nielen ako ten nedosiahnuteľný idol a hrdinu a... a toho, čo... toho významného dejateľa, o ktorom sa všetky deti v školách musia povinne učiť, a presne musia vedieť dátum, kedy tá spisovná slovenčina bola kodifikovaná. Ale problém je v tom, že tým deťom už v základe sa nedostávajú tie informácie o týchto významných ľuďoch aj ako o ľuďoch v prvom rade, lebo to je to, čo možno pre ten svet, a pre to vnímanie a budovanie tej hrdosti k tým osobnostiam je základom. A to je to, čo my už vlastne v školstve zanedbávame. Ale to je, samozrejme, vec na úplne inú diskusiu.
Ja len v skratke zareagujem na Ľudovíta Štúra, to miesto, ktoré tu bolo niekoľkokrát skloňované, som sama navštívila. Ja stále hovorím, že nepotrebujem na to pomazanie byť ministerkou, aby som sa o kultúru a históriu zaujímala, keďže mám vyštudovaný slovenský jazyk a históriu. Sú to naozaj moje srdcové záležitosti, a bolo v ubiedenom stave. Musím povedať, že bol to veľmi skľučujúci pohľad. Patrí to do správy mesta Modra.
Takže pani poslankyňa Kozelová otvorila tú otázku toho, že vlastne ako sa majú spravovať či už pietne miesta, vojnové miesta alebo nejaké spomienkové miesta. Tú starostlivosť o vojnové pamätníky má do veľkej miery v správe obec v spolupráci s ministerstvom vnútra. Slavín, napríklad keď si povedzme, mesto Bratislava, ale aj vnútro prispelo teraz na rekonštrukciu tohto monumentálneho pamätníka, takže nie všetko spočíva iba na pleciach ministerstva kultúry.
Čo sa týka tohto samotného nášho návrhu zákona a ja to opäť poviem úplne otvorene a povedala som to aj na začiatku, že vlastne nadviazali sme na dve významné výročia, ktoré boli spojené s osobnosťou Milana Rastislava Štefánika, to bývajú tie príležitosti, kedy sa ako keby pripomínajú významné činy, život, dielo ľudí, ktorí dosahujú to výročie, a vtedy aj vláda pristupuje k špeciálnym investíciám, ktoré dovtedy bežne pri týchto osobnostiach sa nerozdeľujú.
Áno, rozdelilo sa pomerne veľké množstvo finančných prostriedkov, myslím, že už vtedy sa aj pripravoval tento návrh zákona, ale nebol dotiahnutý do konca, takže tu musím povedať, že je fajn, že tá... že sa nadviazalo vlastne na myšlienku, ktorá vznikla už predtým, a bolo to veľmi príjemné na ňu nadviazať, ale treba si aj povedať, že podľa mojich informácií, lebo rovnako kým som nebola ministerkou, tak som bola aj v rodnom dome Milana Rastislava Štefánika, poznáte možno ten priestor, ktorý je absolútne úžasný, pretože na veľmi malom priestore, čo sa týka metrov štvorcových, je tak nádherne zhustený ten jeho život, tá emócia, čo z neho vychádzala, že každý človek, ktorý tadiaľ prejde, hoci v krátkom... krátko krokmi, ale naozaj dlho ostane v úvahách o ňom. A čo bolo pre mňa vtedy veľmi prekvapujúce zistenie, ja som sa pýtala toho vedenia toho múzea, že či vtedy vlastne štát prispel na toto múzeum. A odpoveďou mi bolo, že milión investoval súkromný investor. Bavíme sa o minulosti, pani poslankyňa, áno, pri výročí okrúhlom, samozrejme, investícia prišla, ale tu sa naozaj treba zamyslieť nad tým, aj čo tu niekoľkokrát odznelo.
My si nemôžeme spomínať na osobnosti našich dejín iba v deň ich výročí. My by sme ich mali mať implementovaných v našich mysliach, v našich dušiach a v našich srdciach. To by bol ten úplne najideálnejší prípad. Kým sa k tomu dostaneme, kým tú národnú hrdosť nebudeme musieť budovať nejakým spôsobom umelo a dodatočne, ale bude absolútne úprimná, zo srdca, vtedy aj my ako národ sa dostaneme niekam ďalej, než sme teraz.
Čo sa týka toho samotného príspevku, veľmi správne, ten model vychádza vlastne z dotácie pre cintorín v Martine, takže je to veľmi podobný princíp, ak si to zoberieme v tomto prípade, tri mestá, každé by dalo po 20-tisíc, dohromady je to suma 60-tisíc, ministerstvo kultúry prispeje najviac vo výške 60-tisícov, ale áno, bude mať vplyv na tú čiastku to, v akej kondícii sa nachádza to-ktoré mesto alebo obec, takže nie je, žiaľ, tá suma fixne daná taká, že 60-tisíc to bude každý rok, ani verejné financie nie sú každý rok v takom stave, ž by sa z nich mohlo odčerpávať nad rámec, zase musíme sa zamýšľať aj nad tým, čo tu chceme zanechať pre budúce generácie, čo sa týka štátnej kasy.
Takže toto, toto, žiaľ, nie je zadefinované úplne presne nejakou jednotnou hranicou, ale my sme veľmi radi, že dochádza k tomuto kroku, ktorý bude aspoň do nejakej miery prinášať systém, ktorý tu do teraz nebol. Nejaký systém, nejakú istotu, budú vedieť dobre, toľkoto sme schopní dať my ako obec alebo ako samospráva a budeme vedieť, že tú garanciu z ministerstva máme v tejto výške.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa jedna, páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si vám dovoľujem predložiť media... zákon o mediálnych službách, v skratke nazvaný. Je to zákon, ktorý od nás vyžaduje transponovať európsku smernicu v tejto oblasti. Máme v nej už nejaké to meškanie, takže som veľmi rada, že môže byť predložený tu a teraz.
Hlavne ide o reakciu na mediálny priestor a aj mediálne zákony, ktoré roky neboli doslova prekopávané. My sme si zobrali za svoje to veľké sústo toho mediálneho priestoru zmeniť v tom duchu 21. storočia aj dostať ho, povýšiť ho na európsku úroveň. To znamená, budeme prinášať teraz v najbližšom období balíky, ktoré nám pôvodné zákony menia. Prvým z nich je zákon o mediálnych službách, ktorý sa týka, alebo teda bude nahrádzať zákon o vysielaní a retransmisii a o digitálnom vysielaní. Najdôležitejšie je asi povedať, že doteraz tá naša legislatíva zahŕňala periodickú tlač, vysielanie, rozhlas, ale nepokrývala online priestor. A dnes je práve tento priestor veľmi vypuklý a je potrebné reflektovať na požiadavky doby, ktoré tu sú a na ktoré budeme musieť ako ľudstvo do veľkej miery pružne reagovať.
Čo chceme zaviesť v rámci tej našej mediálnej legislatívy? Vymenujem zopár takých tých ako keby hlavných tém, ktoré tento zákon obsahuje, pretože ide rozsiahly zákon, ktorý má okolo 240 paragrafov, je to naozaj hmotné dielo. Chceme väčšiu ochranu maloletých, najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti či k násiliu. Chceme, aby vysielatelia viac percent svojho vysielacieho času venovali zrakovo a sluchovo znevýhodneným, rovnako ako navyšujeme vlastne percentuálny podiel vysielania pre národnostné menšiny.
Ďalej zavádzame register médií. Znamená to, že médiá by po novom mali byť registrované v rámci novovytvoreného registra, tak ako to už dnes funguje pri firmách, ktoré fungujú alebo obchodujú so štátom. Tento register médií by mal slúžiť na stransparentnenie vlastníckych vzťahov médií, aby sme vedeli, kto je koncovým užívateľom výhod. Zároveň jednáme aj o financovaní médií, to znamená, že tá naša hranica, o ktorej môže byť ešte, samozrejme, diskusia na to, aby sa zverejňovali tí darcovia, je 1 200 eur.
Ten zákon je niečo, čo už tu malo byť skôr. Prichádza teraz, myslím si, že v správnom načasovaní a zároveň je aj napĺňaním programového vyhlásenia vlády, kde doslova uvádzame, že v nadväznosti na aktuálny vývoj práva Európskej únie a v danej oblasti vláda Slovenskej republiky predloží legislatívnu úpravu nového regulačného rámca pre audiovizuálne mediálne služby a elektronické médiá, zahŕňajúc aj úpravu transparentnosti vlastníckych vzťahov v médiách, mechanizmov pre mediálnu pluralitu ako regulácie prostredníctvom samoregulačných vzťahov a procesov v rámci ochrany maloletých a ochrany spotrebiteľa.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, opäť v úvode poviem, tak ako aj pri tom predchádzajúcom návrhu zákona, že tento návrh zákona je namieste, pretože skutočne je nutné kráčať s dobou a zákonne upraviť aj mediálny priestor a služby v ňom.
Tu ale treba povedať, že síce píšete, pani ministerka, tento materiál ako iniciatívny materiál ministerstva kultúry, týmto vás ale zaviazala ešte predchádzajúca vláda svojím uznesením v roku 2019, vychádza z európskych smerníc a hovorí sa tam, že do konca tohto roka musíte prijať zákon o mediálnych službách, pretože jeho neprijatím hrozia státisícové pokuty. Je to viac ako 600-tisíc eur, takže dosť veľa peňazí. Takže áno, iniciatívne povinne bolo treba tento zákon pripraviť.
A kto sa prelúskal tými stovkami strán tohto návrhu zákona a jeho dôvodovej správy, si možno všimol niekoľko nezrovnalostí, na ktoré poukážem, a hlavne chcem na ne aj odpovede.
V § 17 o ochrane zdroja informácií a právo na informácie sa v bode 4 píše, citujem: „Osoba zachovávajúca mlčanlivosť má právo odmietnuť súdu, inému orgánu verejnej moci poskytnutie informácie o pôvode informácie, dokonca aj odoprieť vydať veci, z ktorých by mohol byť zistený pôvod alebo obsah takýchto informácií.“ Podobne je to aj v bode 5 tohto istého paragrafu. To sa mi zdá nie celkom korektné.
Ďalej v návrhu zákona sa hovorí o vytvorení tzv. Rady pre mediálne služby alebo regulátora v počte 17 ľudí a sú tam dokonca už stanovené aj tabuľkové platy týchto ľudí, takže mňa len zarazilo, že váš stranícky šéf likviduje jedným zákonom časť štátnej služby a vy ju druhým zákonom posilňujete v podobe vytvorenia nového úradu.
Jedna z dôležitých oblastí, pre ktorú, predpokladám, tento zákon bol prijatý, alebo aj pre ktorú bol tento zákon vytvorený, pardon, bolo aj zabezpečiť plnú dostupnosť a prístup programov pre nepočujúcich, tak ako káže aj Dohovor Organizácie Spojených národov osôb o právach, teda, pardon, o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Vy ste ale s predstaviteľmi Slovenského zväzu posunkujúcich nekomunikovali a dovolím si zacitovať z listu predsedu tohto zväzu Jaroslava Cehlárika, ktorým sa obrátil na výbor pre kultúru a médiá, takže hneď to bude, citujem:
„Zapojili sme sa do medzirezortného pripomienkového konania tohto zákona a získali sme podporu viac ako 500 podpisov v rámci pripomienky k § 228 a 229 a mali sme sa vďaka tejto aktivite dostať na rozporové konanie, kde by sme chceli nájsť spoločne lepšie znenie zákona. Čakali sme na toto rozporové konanie, avšak sme sa dozvedeli, že celé pripomienkové konanie už bolo uzatvorené bez nášho rozporového konania a zákon sa už aj dal na schválenie vláde Slovenskej republiky. Sme nemilo prekvapení,“ píše pán Cehlárik, „pretože takúto cestu zákona sme nečakali a v skutočnosti len verejnoprávny vysielateľ zvyšuje titulky o 5 %, ostatné súkromné televízie v tomto volebnom období zvyšujú o 3 %. Najhorší prípad sú súkromné televízie. Po desiatich rokoch majú iba 22 % pokrytia titulkami s tlmočením do slovenského posunkového jazyka.“
Ešte si vyberiem jeden odsek z listu pána Cehlárika, kde sa pýta: „Prečo my vyjadrujeme nesúhlas, je ten dôvod, že osoby so sluchovým postihnutím doteraz v tak nízkom pokrytí titulkami nemajú možnosť sledovať plnohodnotne televíziu ako počujúca majoritná spoločnosť a zároveň ma toto dopad aj na nepočujúce deti, ktoré by si vďaka titulkovaniu rozšírili slovnú zásobu, rozvíjala by sa im schopnosť používať slovenský jazyk v správnej gramatickej forme. Treba myslieť na budúcnosť našich detí.“ Toľko z listu pána Cehlárika a ja budem pokračovať, ak dovolíte.
Pri čítaní návrhu tohto zákona o mediálnych službách ma zarazil aj fakt, že stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov, ktorá dáva odporúčania, resp. neodporúčania k zákonom pri tomto zákone, vyjadrila nesúhlasné stanovisko, takže asi tiež má na to svoj dôvod. Žiadam vysvetlenie týchto častí zákona, pretože v opačnom prípade mám pochybnosti, či tento návrh zákona a takýto zákon, ak ho prijmeme, má vôbec s týmito nedostatkami opodstatnenie.
Jedným odsekom by som sa vrátila aj k RTVS, pretože sa na nás obrátila v súvislosti s návrhom zákona Rada RTVS. RTVS vznikla a funguje na základe vlastného zákona, takže je nelogické, ak v návrhu tohto zákona požadujete od RTVS povinnosť o uvádzaní údajov o vlastníckej štruktúre a konečnom užívateľovi výhod. Mám za to, že to nemá logiku, pretože týmto ich zaväzuje ich vlastný zákon, ktorý bol prijatý tu v Národnej rade.
V nedávnej minulosti vás, NKÚ vám vytkol finančnú poddimenzovanosť RTVS, tak sa pýtam, ako si vlastne má plniť svoju funkciu a produkovať kvalitu, ktorú od nej, samozrejme, požadujeme, navyše bez zvyšovania koncesionárskych poplatkov, ak nemá požadované zdroje. A vy ešte v tomto návrhu zákona pripravíte RTVS-ku o 21 mil. eur. Pri ich rozpočte, to určite pochopíte, že bude likvidačná záležitosť.
Ja som si verejnoprávnosť tohto média ctila a poskytla som v rámci možností aspoň zdroje na zmluvu so štátom. A urobila som to aj preto, aby sme vyhli zvyšovaniu koncesionárskych poplatkov. A toto vám v zákone úplne vypadlo. Naopak, zdroje im beriete a požadujete uzákoniť niečo, čo máte jasne dané iným zákonom.
Takže vás prosím, pani ministerka, začnite sa týmito nedostatkami vážne zaoberať a potom nám predložte kompletný a kompetentný návrh zákona o mediálnych službách, pretože zákon v takejto podobe určite za kolegov zo strany HLAS - sociálna demokracia nemôžeme podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, je úplne prirodzené, že narastie počet zamestnancov, ktorí sa budú venovať regulácii médií, ktoré poskytujú audiovizuálne služby, pretože narastie ich úloha, keď veľmi dobre viete, že tento zákon prináša už kontrolu aj internetových portálov, čo doteraz nebolo. To znamená, že tá kontrola sa musí posiliť. A máte pravdu, ten počet zamestnancov narastie približne o 20, 17 zamestnancov bude spadať pod Radu pre vysielanie a retransmisiu, jeden zamestnanec pod Slovenský filmový ústav a ďalší dvaja pod ministerstvo kultúry.
Tu narážate na to, že narastú, tu si trošku protirečíte. Na jednej strane narážate na to, že RTVS stúpnu náklady, a na druhej strane hovoríte o tom, že by sme mali viac priestoru... vyhla... vyradiť titulkovanie pre ľudí, ktorí sú sluchovo postihnutí. A práve to zvyšuje náklady RTVS, pretože chceme zabezpečiť viac programu pre ľudí, ktorí sú hendikepovaní, a preto RTVS-ke a ďalším televíziám, prirodzene, narastú náklady. Preto tie náklady stúpnu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ak ste pozorne počúvali, tak ja som upozornila na to, že tie náklady vzrastú RTVS-ke. A je to fakt. Ja som upozornila na to, že 21 mil. za 5 rokov bude stáť RTVS-ku práve toto titulkovanie a služby s tým spojené.
To znamená, že apelujem, aj keď NKÚ povedalo pri kontrole RTVS, že je poddimenzovaná finančne, veď vy ste sedeli spolu so mnou na tom výbore, to znamená, že skúsme sa týmto smerom obrátiť, a nie ešte jednoducho zaväzovať ich k zákonu, ktorý im zoberie 21 mil., ale žiadnu kompenzáciu nedostanú, takže len na toto som ja chcela poukázať.
Ďakujem.