51. schôdza

Ďakujem za spresnenie návrhu, ale teda ja som ho pochopil a myslím si, že bolo zrejmé, čo navrhujete. Ale teda, keď ste teraz zopakovali tú tézu, že návrh pána poslanca Baránika je v rozpore so základnými princípmi trestného konania, tak ma zaujímalo, že či si myslíte, že v rozpore so základnými princípmi trestného konania bola aj úprava v § 363 a následných, tak ako bola pôvodne prijatá. Lebo tá pôvodne bola prijatá práve na taký účel, aby generálny prokurátor, keď dôjde k zastaveniu konania, mohol nájsť pochybenie, a teda nariadiť, aby sa pokračovalo v rokovaní, ale nebola využívaná tak, ani to znenie neumožňovalo využívať tak, aby bolo, bola použiteľná na negatívne, de facto negatívne pokyny vo veci, ako je to teraz po tej úprave, ktorú ste urobili, vy smeráci, za vašej, za vašej vlády.
Takže to ma tak čisto teoreticky zaujímalo, či si myslíte, že aj tá pôvodná úprava, ktorá síce nie svojím znením, ale svojím významom bola v podstate taká, ako to, čo teraz navrhuje pán poslanec Baránik, bola v rozpore so základnými princípmi trestného konania.

Pán poslanec Susko, s reakciou na faktickú poznámku.

Ja len veľmi stručne zareagujem. Tá pôvodná úprava § 361 vtedy upravovala iným spôsobom tie kompetencie ako teraz, keď pán poslanec Baránik navrhuje výslovne to, aby sa to, čo je v zásadách trestného konania, že sa má postupovať rovnako pri vyhodnocovaní dôkazov a postupov v prospech, ako aj v neprospech obvineného, aby sa tak mohlo konať. A to, že pán Baránik navrhuje, aby generálny prokurátor mohol využiť toto ustanovenie len v neprospech obvineného, je podľa môjho názoru v zásadnom rozpore s princípmi trestného konania a pôvodné ustanovenie § 363 ods. 1 upravovalo niečo úplné iné, ako čo navrhuje pán poslanec. Čiže nemyslím si, že sa to dá zrovnávať pán poslanec. Ďakujem.

Do rozpravy sa teraz hlási pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem. Nejak sa mi nepodarilo sa včas prihlásiť tak zareagujem takto.
Znova opakujem pre tých, ktorí to zjavne potrebujú. Čo sa tu nazýva základné zásady trestného konania, tak to je niečo, čo je súčasťou zákona. A je úplne jasné, že tie základné zásady sú v takom rozsahu, sa uplatňujú, v akom to opäť stanoví zákon. To znamená, že ten istý zákon, ktorý má takú istú silu ako tie tzv. zásady, čiže tvrdiť tu nejak, že zásady zákona stoja nad samotným znením zákona, to je, samozrejme, účelový výklad, ktorý sa teraz niekomu hodí, a to ani nejdem do podstaty toho, že či taký výklad je, že či také zásady naozaj toto znamenajú. Pretože opäť sa vraciam k tomu, že obžalovací princíp, to znamená, že žaloba, prokuratúra ako jediný orgán oprávnený, bohužiaľ, na Slovensku podať obžalobu v trestnej veci, ten obžalovací princíp znamená, že všade tam, kde existuje sumár dôkazov na to, aby sa vec predložila súdu, tak prokurátor musí urobiť. To znamená, že nesmie vystupovať ako obhajca, nesmie vystupovať ako súd, a teda musí prenechať súdu, aby rozhodol, že či predmetný obžalovaný je, alebo nie je obžalovaný.
A pokiaľ ide o tú minulú úpravu, tak tá minulá úprava smerovala k tomu, aby generálny prokurátor mohol rozhodovať len o tzv. meritórnych rozhodnutiach. To znamená, tú sú tie, kde prokurátor, jeho podriadený, nejako rozhodol, a to, samozrejme, sú v rozhodnutiach ako vznesenie obvinenia alebo niečo také. To znamená, že alebo teda alebo to, že zastavil trestné stíhanie, a to je meritórne rozhodnutie, pretože to už nemá žiadne iné pokračovanie.
Takže v týchto, čiže nejednalo sa to, jednalo sa to v prípade, jednalo sa to, jednalo sa tam o rozhodnutia, ktoré boli v prospech toho obvineného alebo toho, proti komu bolo vedené trestné stíhanie. A vtedy generálny prokurátor mohol zasiahnuť v neprospech toho, proti komu sa viedlo trestné stíhanie. Že takto to bolo nastavené vtedy a nie je teda pravdou, že to bolo tak, ako je to teraz.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi ako ďalší ústne prihlásený... A pán spravodajca sa hlási do rozpravy, nech sa páči.

Ja sa ospravedlňujem. Ja budem iba stručný, ale asi to možno bude dlhšie ako na faktickú poznámku. Nevidím tu pána poslanca Suska, čo mi je ľúto, lebo by som rád naňho zareagoval, lebo mi neodpovedal na otázku, ktorú som mu položil.
Ak tvrdí, že návrh pána poslanca Baránika je v rozpore so základnými princípmi trestného konania, ktoré hovoria o tom, že orgány činné v trestnom konaní majú vyhodnocovať všetky dôkazy aj v prospech, aj v neprospech obvineného. Však to robia tie orgány činné v trestnom konaní, to robí vyšetrovateľ, to robí prokurátor, to je možné robiť v rámci opravných prostriedkov a generálny prokurátor do toho vstupuje mimoriadnym opravným prostriedkom.
A teda tá moja otázka bola, že či aj pôvodné znenie § 363, tak ako bolo v roku 2005 schválené, bolo v rozpore s tou základnou zásadou alebo tými základnými zásadami trestného konania, pretože vtedy § 363 ods. 1 znel: "Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon." Druhá veta: "Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci". Rozhodnutím vo veci je také rozhodnutie, ktoré môžme si, môžme si prečítať v dôvodovej správe, že zámer návrhu zákona spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých ešte súd nekonal, a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie alebo ktoré v takomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor.
Čiže išlo tam o rozhodnutia, je to jasné zo znenia tej druhej vety, a tak sa tá druhá veta aj uplatňovala, tak sa tá druhá veta aj vykladala a je to jasné aj z dôvodovej správy, že išlo o tzv. meritórne rozhodnutia, čiže rozhodnutia o zastavení alebo podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo postúpení veci prokurátorom inému orgánu.
Nuž a keďže trestný poriadok zároveň stanovoval zákaz negatívnych pokynov, tak keď začala Generálna prokuratúra takýmto spôsobom vydávať negatívne pokyny, de facto obchádzala účel zákona, ale Ústavný súd povedal, že to nie je celkom v poriadku. Čo spravili smeráci? Vyhodili odtiaľ tú druhú vetu a odvtedy, odvtedy tam máme § 363 v znení, ktoré je použiteľné aj na zastavovanie trestného konania, aj na de facto vydávanie negatívnych, vydávanie negatívnych pokynov generálnym prokurátorom.
Čiže opakujem, to, čo navrhuje pán poslanec Baránik, síce svojím znením, tou konkrétnou formou, je iné ako to, čo tam bolo pôvodne, ale svojím zmyslom, tým účelom, ktorý potom, ak by sme schválili tú zmenu, ktorú navrhuje, bude plniť § 363 a následné ustanovenia Trestného poriadku sa práve vráti k tomu pôvodnému zmyslu.
Teraz, no zbytočne to asi opakujem, lebo pán poslanec Susko nie je v sále, ale naozaj by ma zaujímalo, či si myslí, že aj tá pôvodná úprava, tak ako bola schválená v roku 2005, bola v rozpore so základnými zásadami trestného konania, lebo ja som hlboko presvedčený, že nie.

S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pán poslanec Alojz Baránik.

Ja budem reagovať len v krátkosti na to, čo si povedal ohľadom toho, čo si myslí pán poslanec Susko a jeho reakciou, na jeho reakciu. Ja si myslím, že pán poslanec Susko veľmi dobre vie, že ako to je, je to človek znalý týchto vecí aj skúsený legislatívec, takže veľmi dobre to vie, lenže zadanie je iné, zadanie je zabezpečiť to, aby jeho spolustraníci mohli byť oslobodzovaní na základe tohto paragrafu ešte skôr, ako sa dostanú pred trestný súd.

V rozprave teraz vstúpi pán poslanec Šeliga, pripraví sa pán poslanec Kyselica.