51. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni, ako krásne sme sa bavili tuná asi pred pol hodinou o istej národnej hrdosti v súvislosti so Štefánikom, v súvislosti so Štúrom, v súvislosti s dejinami Slovenska, o tom, ako musíme podporovať národnú hrdosť aj u tej ďalšej generácie, ako je tá naša. Hovorili sme o tom všetci rovnako. Bola to jedna výborná debata.
Avšak potom prišiel tento návrh zákona a tento návrh zákona, keby som chcel byť veľmi metaforický, hovorí o celospoločenskej infekcii národnej nehrdosti. Takto to vyplýva z tohto návrhu zákona, akým spôsobom ministerstvo kultúry v tejto chvíli s tou národnou hrdosťou manipuluje, akým spôsobom ju týmto zákonom podporuje, a pritom tá smernica, ktorú, samozrejme, musíme dodržovať, tá smernica o ničom takom nehovorí.
Ale o tom sa budeme baviť asi v tom druhom čítaní. Ja by som teraz chcel hovoriť v rámci tohto návrhu zákona o tom, ako vlastne toto celé vzniklo a vznikalo, a nielen v tomto volebnom období.
Dámy a páni, treba si úplne otvorene povedať, pri ministerstve kultúry alebo pred, alebo pod, alebo nad existuje skupinka nesmierne inteligentných ľudí, ľudí, ktorí majú absolútny prehľad o tom, čo sa v tej mediálnej oblasti deje v Európe, na Slovensku. Využívajú všetky možné fondy, využívajú Fond kultúry napríklad preto, lebo - ešte raz - sú to nesmierne vzdelaní a inteligentní ľudia, ktorí sa touto problematikou zaoberajú.
Títo ľudia sa nacucli vždy na akéhokoľvek ministra kultúry, od Chmela, dokonca aj na Maďariča, skutočne sa nacucli na akéhokoľvek ministra kultúry, ktorý od toho roku ’93 v tejto republike toho ministra kultúry robil. Niekto im podľahol viac, niekto im podľahol menej, pre niekoho to bolo veľmi pohodlné preto, lebo oni naozaj majú pripravené všetky tie návrhy zákonov, ktoré v tej mediálnej oblasti sa takýmto spôsobom môžu prezentovať. Robia to legitímne, robia to svojsky, využívajú všetko, čo sa využiť dá - opäť legitímne, a je to proste skupina ľudí, ktorá v tom má jasno.
Táto skupina ľudí pripravila aj tento návrh zákona. Ministerstvo kultúry si osvojilo tento návrh zákona a tento návrh zákona je len produktom ich myslenia a produktom toho, aby oni takýmto spôsobom na tom mohli - ako inak - nuž zarobiť. Legitímne, legitímne, dámy a páni, ale zarobiť presne tak isto, ako to robia v oblasti kultúry.
Nebudem týchto ľudí menovať, lebo niektorí sú dokonca mojimi priateľmi, preto o tomto môžem hovoriť tak, ako o tom hovorím. Záleží len na sile ministerstva kultúry, na sile osobnosti ľudí, ktorí na tom ministerstve kultúry existujú, aby tieto veci vedeli korigovať, lebo často títo ľudia majú veľmi rozumné nápady. Len keď ich bezbreho pustíte, tak z toho vznikne tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou. Opäť - legitímny návrh zákona, ktorý musíme akceptovať, lebo je tu, a preto sa o ňom aj budeme baviť.
Iste, je to okolo 400 strán v rámci dôvodovej správy a v rámci paragrafového znenia, 400 proste strán, ktoré vy si musíte prelúskať. Toto môžu robiť len mediálni odborníci, ľudia s právnickou praxou, ľudia, ktorí sa zaoberajú aj autorskou, aj autorskou problematikou, čo títo ľudia, táto skopink... skupinka ľudí, ktorá sa vždy nacucne na akékoľvek ministerstvo kultúry, presne majú. A oni si tam potom, samozrejme, dosadzujú tých ľudí, tých ľudí veľmi priateľsky, veľmi kamarátsky, samozrejme, aj do funkcií na ministerstve kultúry. Všetci o tom vieme, každý vie, kto sa problematikou touto zaoberá, o kom hovorím. A dúfam, že ma teraz veľmi presne počúvajú, aby sme si teda nemysleli, že sme už úplne blbí a nevieme, odkiaľ fúka vietor.
No lenže ako sa to prejavuje? Prejavuje sa to tak, že tento zákon je v podstate likvidáciou verejnoprávneho prostredia. Likvidáciou verejnoprávneho prostredia z toho dôvodu, že robí všetko preto, aby to verejnoprávne prostredie v tomto zmysle zaniklo, tak ako ho poznáme, a teraz bez ohľadu na to, či my ako súhlasíme, alebo nesúhlasíme so súčasným riaditeľom, či tú verejnoprávnosť vidíme tak, alebo onak, či nám to vyhovuje programovo, alebo nevyhovuje, ale proste je to jedna verejnoprávna inštitúcia zo zákona. Táto inštitúcia má svoju neoceniteľnú službu a význam preto, lebo v tom konkurenčnom boji duálneho systému má nejaké svoje miesto, ktoré musí byť akceptované a akceptovateľné aj s tým zlým, aj s tým dobrým, to je úplne jedno, proste je, musí byť iná, ako sú tie súkromné médiá. Toto sa stráca, toto sa stráca. Táto inštitúcia, ako keby ste jej odrezali krídla, jednoducho po prijatí tohto návrhu zákona prestane existovať. A vy potom budete vymieňať riaditeľov a rady a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej, ale zatiaľ tie rady tuná máme, tie rady majú nejakú dôveru, keby ju nemali, už by boli asi odvolané, a tie sa vyjadrili veľmi jednoducho, že tento zákon je neprijateľný.
Ja by som mohol v tejto chvíli dôvodiť tým, čo si o tom myslí vedenie RTVS, ale to by sa spochybňovalo, môže to byť a nemusí byť pravda. Ja zakončím tento môj krátky príhovor len tým, aby teda bolo každému jasné, čo si o tom myslí Rada STV, RTVS teda, ktorá zasadala predvčerom alebo včera, či už neviem kedy, a ktorá k tomu prijala patričné uznesenia, veľmi korektné, veľmi korektné. Budem čítať.
Rada prerokovala návrh, uvedomuje si nevyhnutnosť transpozície smerníc Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Konštatuje, že navrhovaný zákon okrem samotnej transpozície smernice EÚ zásadným spôsobom mení mediálnu legislatívu v neprospech verejnoprávneho vysielateľa, pričom predkladateľ zákona – ministerstvo kultúry – neprizval zástupcov RTVS do pracovnej komisie na prípravu tejto legislatívnej normy, čo považuje za neprístup... neprípustné. Môžeme sa o tom baviť, či áno, alebo nie. Jednoducho toto je uznesenie rady, ktoré ja beriem na vedomie, a podľa toho konám a podľa toho tuná stojím a podľa toho tieto veci zdôvodňujem.
Rada konštatuje, že návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet RTVS, a to podľa prepočtov RTVS v predpokladanej výške 21 mil. eur, to už o tom hovorila pani Laššáková, v najbližších piatich rokoch, čo momentálne, čo pri momentálnej finančnej kondícii RTVS môže byť likvidačné.
Po e) žiada generálneho riaditeľa RTVS, aby bezodkladne inicioval rokovanie s predkladateľom zákona, Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, o negatívnych dopadoch tejto právnej úpravy na činnosť verejnoprávneho vysielateľa a finančnej kompenzácii. To je tých 21 mil. A tak ďalej a tak ďalej.
Možno iný spôsob financovania, ale v každom prípade, dámy a páni, prijatím tohto zákona nemôže prísť de facto k zániku verejnoprávnej inštitúcie. Ešte raz - k zániku verejnoprávnej inštitúcie. A ak sa nič iného neprijme do toho druhého čítania, tak to ten zánik podľa toho, čo nám tuná rada, ktorú všetci rešpektujeme, a aspoň teda by sme mali zo zákona, aspoň teda aby sme vedeli, že k takémuto zániku môže prísť, pokiaľ sa niečo za ten mesiac medzi tým prvým a druhým čítaním nestane.
Samozrejme, my tento návrh zákona, pri všetkej úcte k pani ministerke, nemôžeme podporiť. To sa nedá. Akonáhle by sme ho podporili, hovoríme o zániku verejnoprávneho priestoru a tým pádom narušujeme duálny systém, ktorý niekto tu vymyslel pred tými ix rokmi. Takže toľko z mojej strany a ja dúfam, že v tom druhom čítaní príde k rapídnym zmenám. Keď nie, posúdime ďalšie kroky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel len spýtať, nechcem nejak do tohto moc vstupovať, len sa ťa chcem, Duško, spýtať, si hovoril, že teda toto, to robili ľudia, ktorí sú pricucnutí, si použil to slovo, pricucnutí už dlhé roky na ministerstvo kultúry a vždy majú tú šancu a možnosť sa tam pricucnúť a teraz vlastne takýto, si to nazval, teraz nechcem, si tu paškvil alebo ako... vytvorili.
Mňa by len zaujímalo, nehovoril si menovite, veď nehovoríme menovite, len by som sa ťa chcel spýtať, či by si mi tie mená potom niekde vzadu nepovedal. Možnože sú to aj moji známi, kamaráti, neviem, teda že... tak ťa poprosím (povedané so smiechom), keby si mi povedal mená, mňa by to dosť zaujímalo.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za vystúpenie, pán kolega. Vážim si to, že takto na rovinu povedal, aj keď možno by bolo fér, keby zazneli aj tie mená. Ale tak, to už nechám na teba. Hovoril si o skupinke, ktorá ex... o existencii všetci vieme a ktorá sa pricucne na každého ministra kultúry, a že škodí tej kultúre. Tak aj podľa tvojich slov som z toho pochopil, že škodí.
Prečo, moja otázka znie, prečo doteraz žiadna vláda nič s týmto neurobila? V čom alebo kde je problém podľa teba? Ja by som len chcel vedieť, že prečo, keď vieme, že táto skupinka existuje, že škodí, žiadna vláda, ktorá tu doteraz bola, neurobila s touto skupinkou absolútne nič, že kvôli čomu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Jarjabek, ja si z vášho vystúpenia odnášam veľmi cenné poznatky, napríklad, napríklad ten poznatok, že roky existuje skupinka ľudí - podľa vás -, ktorá vyciciava rôzne fondy a peniaze a v minulosti sa nacicli aj na vášho ministra Maďariča.
Neviem, teda že či ste to aj v minulosti spomínali v pléne, alebo teraz to spomínate prvýkrát, ale teda, patrilo sa teda ozvať možno aj vtedy. Zároveň, že vy tých ľudí poznáte, a to je tiež akože celkom zaujímavý moment, a teda to ma akože prekvapuje, že vy ste za tých snáď 100 rokov v politike, a teda, prepáčte, neútočím na váš vek, ale teda na ten politický, na to politické pôsobenie, vy ste s tým nič neurobili. Vy ste tu boli 10, 12 alebo koľko rokov - a absolútne nič. Vy ste vytvorili živnú pôdu, priestor pre naozaj ľudí, ktorí sa tu zrejme pohybujú, vy s nimi máte ešte priateľské vzťahy a možno nejakým pokútnym spôsobom mohli vyciciavať rôzne fondy a možno ešte stále vyciciavajú. A ja verím, že nám sa takéto niečo podarí preťať, a z toho, ja cítim, že z tohto môže byť veľká obava.
K tomu zániku verejnoprávnosti a verejnoprávneho média, ja k tomu pôjdem kľudne aj do rozpravy, ale, ale to je také to vaše tradičné strašenie, že ak náhodou sa niekde v zákone mihne zmienka o RTVS, tak my ideme, tu ide hroziť zánik verejnoprávnosti. Ako? Že sa má navýšiť počet, množstvo vysielania, objem vysielania pre menšiny alebo hendikepovaných? Tie sumy, ktoré tu strieľate, ktoré vystrieľala aj Rada RTVS od brucha, podložte tie sumy. Odkiaľ majú tie sumy? Z toho, že majú vysielať pre národnostné menšiny, čo majú už dlhé roky, ale porušujú zákon, lebo, lebo nevysielajú?
Pozrite sa spätne, ako ste vy ukrátili RTVS zrušením rôznych koncesií a manipuláciim s nimi... manipuláciami.

Pán poslanec Jarjabek, na to, že ste člen výboru pre kultúru a médiá, vaše vystúpenie ma sklamalo, bolo to veľmi povrchné. A tak ako povedal kolega Čekovský, zbytočne strašíte. Najmä ma mrzí to, že ste prezentovali tento zákon, ako keby ho pani ministerka teraz priniesla na poslednú chvíľu.
Neviem, či vy o tom viete, ale že od roku 2017 bola na ministerstve kultúry zriadená pracovná skupina, ktorá v priebehu rokov 2017 až 2019 konzultovala problematiku novej regulácie audiovizuálnych mediálnych služieb, a členmi tejto pracovnej skupiny boli najmä rozhlasoví a televízni vysielatelia vrátane verejnoprávneho vysielateľa, Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorú ste spomínal, Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, Slovenská asociácia pre káblové telekomunikácie, Asociácia regionálnych televízií, Slovenská aliancia pre internetovú ekonomiku, SOZA, LITA a ďalšie, ja by som mohol pokračovať, takže nemôžte vytýkať pani ministerke, že tento zákon tu teraz doniesla na poslednú chvíľu a nikto o ňom nič nevedel.
So všetkými zainteresovanými stranami tento zákon bol konzultovaný, mohli tam vniesť svoje pripomienky, požiadavky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Jarjabek, vo svojom vystúpení si spomenul, že týmto zákonom, resp. prijatím tohto zákona je ohrozená nejaká verejnoprávna konjuktivita v rámci RTVS. No ja si dovolím povedať, že vysielanie v RTVS už asi dávno nie je verejnoprávne, pretože mi to príde také zbrklé, také scestné a také príliš úzkoprsé z ich strany v určitých reportážach alebo v určitých scénach, ktoré sa odohrávajú v rámci týchto RTVS kamier.
Čo sa však týka vysielania pre národnostné menšiny, resp. vysielania pre skupiny, ktoré sú hendikepované, tak to považujem za správne. Áno, národnostné menšiny sú súčasťou Slovenskej republiky, sú súčasťou našej spoločnosti, mali by mať svoj primeraný priestor rovnako ako ľudia, ktorí majú určitý hendikep, pretože aj oni majú právo na informácie, takže ja toto v podstate nijakým spôsobom neodsudzujem, skôr to vítam, že sa to deje.
A to, že si vo svojom vystúpení spomínal, že sa určite nejaké záujmové alebo zaujímavé skupiny, ktoré pripravujú určité druhy zákonov, lepia alebo snažia sa prisať na ministerstvo kultúry, naozaj to považujem za zlé, pretože ministerstvo kultúry nie je až takým bohatým ministerstvom, aby dokázalo nejakým zázračným alebo nejakým úžasným spôsobom financovať ešte aj takéto skupinky, ktoré, ako si správne poznamenal, nerobia oficiálne nič zlé, keďže všetko je v podstate kóšer a je to v rámci, v rámci nejakých, nejakých noriem, ktoré sa tu dejú.
No ale hovorím, určite treba pozerať na to, že ministerstvo kultúry nevytvára také hodnoty, aby vedelo s týmito finančnými prostriedkami nejakým spôsobom veľmi komplikovane šafáriť, takže každá minca má dve strany a môžme mať na to naozaj rôzny pohľad.

Dušan, ešte nikto tak elegantne tento protislovenský mediálny zákon nedefinoval, ako si to práve urobil ty, že to je vlastne, takto správne porozumieť, produkt obyčajných lobistov, ktorí cez svoju ministerku si tu prekladajú návrh.
A chcem sa spýtať, alebo teda môžme dúfam, či sú to tí istí lobisti, ktorí mali záujem na tom, aby sa zrušili kvóty pre slovenskú hudbu, pretože asi niekomu tu vadí, že Slováci mohli počúvať slovenskú hudbu, že ju mohli počúvať aj v čase COVID-u a že tí umelci, a tí umelci mali ešte možnosť vôbec sa dostať k slovenskej nejakej tvorbe a mali možnosť aj na tom niečo zarobiť.
A to, čo je vrchol tohoto zákona, že po prvé zavádza drakonické pokuty, ktoré nie sú zaviazané na obrate, absolútne, oni sú zaviazané úplne plošne, aby likvidovali akúkoľvek, by som povedal, slovenskú mediálnu spoločnosť, a sú výrazne v prospech globálnych hráčov.
Nikde si nikto nedovolí povedať, aby veľký globálni hráči ako Facebook a podobne mali povinnosť, tak ako napríklad v niektorých krajinách, etablovať právnickú entitu, právnickú entitu na Slovensku, ale na druhej strane sa tam dáva celý zoznam kadejakých benevolentných definícií, rôznych akože ťažko vymáhateľných proste povinností, ktoré následne regulátor bude môcť stotisícovými pokutami proste trestať. Toto je len vytvorenie podhubia pre to, aby tu pár hráčov ovládlo kompletne celý trh, a to, že sa vtedy upískli, že sa prezradili tým, že siahli na slovenské kvóty, a potom keď videli tú reakciu, tak sa tvárili, že to je nedorozumenie.
No a to, že tento zákon tu ide na poslednú chvíľu, však o tom sa nebavme, veď to je právo... práve v dôvodovej správe uvedené, že to tu je dané preto, lebo vám hrozia pokuty, a je to naschvál tu dané, aby sme sa k tomu nemohli vyjadrovať. Naschvál ste to tak urobili.

Ďakujem za slovo, aj pánu kolegovi, že nám to takto tuná podal rukolapne všetko. My budeme hlasovať proti návrhu tohto zákona, ale, žiaľ, obávame sa, že bude málo našich hlasov.
Ale tak, ako si tu v rozprave ako spomenul, že v podstate toto je nielen likvidačné, ale aj protislovenský návrh zákona. Spomenul, teda padlo to aj v tej rozprave, tie kvóty pred pár rokmi na slovenskú hudbu, ktoré tento parlament zaviedol, tak toto sa veľmi rýchle poponáhľali, aby sme to zrušili. Slovensko ako také, naša mladá štátnosť potrebuje aj verejnoprávnu inštitúciu. Môžme kriticky pozerať aj na tú RTVS, že či je ešte verejnoprávna, alebo nie je, ale predsa je len stále takou protiváhou pri tých súkromných médiách, ktoré tuná sú. Tie skupinky, ktoré si tu spomínal, ktoré sú pricucnu... pricucnuté na každého ministra, a niektorí kolegovia prejavili záujem, že by ich zaujímali mená, mňa len tak nezaujíma, len skôr položil som si otázku, či je to jediné ministerstvo, na ktoré sú také skupinky pricucnuté, a takto v podstate vyciciavajú peniaze legálnym spôsobom. Žiaľ, je to potom aj na úkor kvality.
Čo sa týka koncesionárskych poplatkov, ja patrím tiež k jedným z tých, z tých občanov, ktorí koncesionársky poplatok, odkedy bol zavedený, stále ako platím, pritom televízor nemám, nemám. Myslím si, že aj to by bolo (povedané so smiechom) dobré ako na zváženie. Ale RTVS ako taká potrebuje jednoz... jednoznačne podporu štátu, ale aj to financovanie, pretože to nie je médium nejaké súkromné, ktoré by zarábalo na reklame alebo na komerčnosti, na bulvárnosti a podobne, ale majú objektívne podávať správy a udalosti, ktoré naozaj sa dejú na Slovensku.

Ďakujem, pán predseda... predsedajúci, za slovo. Ďakujem veľmi pekne všetkým za pripomienky, aj možno trošku provokačne som o týchto veciach hovoril, aby som možno vyprovokoval viacerých, aby sa k tomu vyjadrili, lebo to jednoducho treba.
No, mne ťažko sa bude debatovať s pánom Čekovským, ktorý má červené oči, lebo ho vyrazili zo Slovenskej televízie (povedané so smiechom), a v tejto chvíli nevidí nič iného, len ako by sa tomu riaditeľovi nejako pomstil, alebo tým (povedané so smiechom), čo ho vyhodili. Vidíme to na každom výbore, hej, veď to sú niektoré veci úplne až smiešne, a niekedy sa mu to darí viac, niekedy menej, ale hovorím, jeho vedú k týmto názorom osobné dôvody. Ešte raz, osobné dôvody, aby sa takto vyjadroval o RTVS, o jej vedení, ale pre mňa tento problém nie je otázkou tohto vedenia. Pre mňa je tento problém otázkou inštitúcie, ktorá má verejnoprávny charakter, alebo keď chcete, mala by mať.
Čo sa týka Robovej otázky (povedané so smiechom), áno, Robo, samozrejme, poviem ti tie mená, určite ich poznáš.
Okrem toho chcem povedať ešte jednu vec. Táto skupina, ktorá je pri tom ministerstve kultúry - akomkoľvek, nerobí nič, čo by bolo protizákonné. Nerobí nič, čo by bolo nelegitímne. Áno, často sú to moji priatelia, hoci ideologickí protivníci - no čo už budem s tým robiť, keď ich poznám 20 rokov, hej? Je to proste tak. Oni vedia, o čom hovorím ja, a ja viem, o čom hovoria oni. Je to absolútne normálna výmena názorov, ktorú my medzi sebou máme. Len tu ide o to, kto im podľahne viac a kto im podľahne menej alebo kto im nepodľahne vôbec. To je celý problém týchto ľudí.
Veď my sa tu všetci poznáme aj v rámci divadla, aj verejnoprávneho priestoru. O čom si tu budeme rozprávať? Každý vieme, kto je za 4, kto je za 2 a kto je za nič. A to si treba uvedomiť.
No a nehnevajte sa, treba, niektorí kolegovia sa tuná vyjadrovali o veciach, ktorým nie celkom rozumejú, lebo nie celkom majú s nimi skúsenosti.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som tento široký zákon a naozaj veľmi rozsiahli rozdelil možno do takých troch-štyroch oblastí. Začnem tou najdôležitejšou.
Tou najdôležitejšou oblasťou je transparentnosť. V oblasti médií potrebujeme viac transparentnosti a to sa týka všetkých druhov médií, aj, aj tradičných médií, aj dezinformačných médií. Potrebujeme vedieť, kto za médiom, ktoré sa tvári, že šíri informácie, stojí. Bude snáď vadiť niektorým opozičným politikom, že sa zistí, že, ja neviem, vlastní to médium nejaký ich asistent alebo niečo podobné? To snáď nie. Ale tu hovoríme nielen o dezinformačných médiách - a to by som chcel zdôrazniť - ale hovoríme aj o, o mainstreamových médiách.
Celosvetový problém je oligarchizácia médií a skupovanie veľkých médií oligarchami. Tu by som možno povedal z takej novinárskej praxe, treba rozlišovať medzi veľkými mediálnymi domami, ktoré, ktoré, ktorých primárny cieľ je povedzme tvorba zisku, ale na druhej strane vytvoria priestor pre serióznu žurnalistiku a majú určité miesto v tých-ktorých krajinách a robia dobre svoju prácu, dávajú zamestnanie mnohým ľuďom a novinárom.
Na druhej strane sú veľké skupiny, finančné skupiny, ktoré skupujú médiá za účelom toho, aby v prípade nejakého problému tie médiá o danom probléme neinformovali alebo napríklad aby v prípade potreby informovali o tom, čo tieto skupiny alebo títo oligarchovia potrebujú, a vidíme to aj v európskom priestore. Ako príklad môžeme, môžeme uviesť napríklad Českú republiku, MAFRU a takisto, samozrejme, na Slovensku vidíme veľkú, veľkú finančnú skupinu, ktorá, ktorá vlastní niekoľko mediálnych domov, teda mediálnych domov... vlastní mediálny dom napríklad News and Media Holding a podobne, čiže vydávajú niekoľko, niekoľko periodík, takže myslím si, že tu je veľmi dôležité, aby každý čitateľ, divák, poslucháč vedel, kto za tým-ktorým médiom stojí.
Dnes sa môže spoliehať na to, že to médium zverejní svoju štruktúru alebo, alebo sa nejakým spôsobom k tomu dopátra na internete a z otvorených zdrojov, ale práve tento návrh zákona má ambíciu priniesť to, aby jednoducho tí vlastníci médií boli zapísaní v registri konečných užívateľov výhod. Čiže my budeme presne vidieť aký, či už milionár, ale aj možno skvelý žurnalista vlastní ktoré médium, a teda budeme môcť vyhodnotiť, že či tie záujmy toho-ktorého médiá sú... hop, pardon (rečník zachytil papier padajúci z rečníckeho pultu), dobré, takže toto je veľmi dôležitá časť - transparentnosť médií.
V tomto bode treba pripomenúť alebo treba spomenúť aj to, že sa budú musieť zverejňovať dary pre tie médiá. To znamená, ak niekto sa tvári, alebo že financuje to médium, to je všetko v poriadku. Množstvo médií môže fungovať, ak nechce fungovať práve pod nejakými krídlami oligarchov, tak chce fungovať z príspevkoch svojich, nechcem to nazvať, že donorov, ale normálne ľudí, ktorí chcú to médium financovať. Čiže v prípade, ak tie príspevky presiahnu čiastku, myslím, že je to 1 200 eur v tejto chvíli nastavené, tak, tak budú tieto príspevky zverejnené, aby jednoducho vedeli tí ľudia, že naozaj kto na fungovanie toho média prispieva.
Taká veľmi dôležitá vec a myslím, že to spomínala aj pani ministerka, to je zrovnoprávnenie týchto médií na jednu úroveň, a aby v súčasnosti, keď poviem, povieme to tak, že idú do úzadia povedzme tie klasické tradičné výtlačky novín, ktoré niekedy chodili do schránok, ale skôr v súčasnosti majú, majú vydávať tie médiá svoje články a svoje novinárske prejavy na online platformách a v digitálnej podobe, aby pre nich platili nielen rovnaké povinnosti ako pre médiá, ktoré sú vydávané tradičným spôsobom, ale aby novinári a redaktori prac... ktorí pracujú v týchto médiách, aby im boli zabezpečené aj rovnaké práva. To znamená, aby mali právo sa dožadovať na informácie, aby mali právo si pýtať informácie a zároveň aby na nich, aby sa na nich vzťahovala aj napríklad ochrana zdroja, ktorá je jednoducho nedotknuteľná, a práve tento návrh zákona to prináša, takže v tomto prípade ide o zjednotenie pravidiel, o zjednotenie práv a povinností pre všetky médiá.
Takou treťou oblasťou, ktorú ja som si teda z tohto návrhu vydedukoval, je, je verejnoprávnosť. Ak som tu teraz pred malou chvíľou počul, že toto je ničenie verejnoprávnosti, prosím? Veď ja tu vidím zvýšenie titulkovania, zvýšenie hlasového komentovania, zvýšenie národnostného vysielania, veď to sú povinnosti a to je práve tá verejnoprávnosť, pre ktoré máme verejnoprávne médium. My sme v minulosti aj ako výbor tlačili na to, aby si verejnoprávne médium plnilo svoje povinnosti, ktoré sú dané zákonom, a aby napĺňali limity, ktoré už dnes majú v zákone, a nedodržiavajú tento zákon napríklad v oblasti vysielania pre národnostné menšiny.
To, že si to už nejakým spôsobom vypočítali, ja som si pozeral tie sumy, na základe ktorých oni komunikovali, že tá, tento návrh má im priniesť nejaké zvýšené výdavky. Ja naozaj neviem, odkiaľ k takýmto sumám prišli, jednak je to časovo, jednak tento návrh je rozložený v čase, to je prvá vec a druhá vec, tie sumy mi pripadajú z môjho pohľadu prestrelené, nemám ten podklad, odkiaľ teda niečo takéto majú. Ale ešte raz, zvýšenie komentovania, zvýšenie titulkovania a zvýšenie národnostného vysielania je niečo, čo má práve verejnoprávne médium robiť.
Takže ja si myslím, že toto je posilnenie verejnoprávnosti, súhlasím s tým, že do budúcna sa musí stabilizovať v prvom rade financovanie verejnoprávnej RTVS, s tým absolútne súhlasím. Ukázala to aj kontrola Najvyššieho kontrolného úradu, financovanie RTVS je maximálne rozdrobené, to, že dnes sa tvárime, že jej financovanie verej... zabezpečené len teda z veľkej časti formou, formou koncesií a z peňazí koncesionárov, to je fajn, ale na druhej strane do určitej miery RTVS financuje aj štát, takisto nejaké príjmy sú z reklamy. A tak ako sa ukázalo v uplynulých rokoch, kedy napríklad aj pán Jarjabek, ktorý tu pred malou chvíľou vystupoval a hovoril, že práve pre nejakých povedzme že 20 mil. dôjde k zániku verejnoprávneho média, tak dopady populistického návrhu vášho koaličného partnera spred niekoľkých mesiacov, resp. asi dvoch-troch rokov k zníženiu koncesií bolo možno krokom a sociálnym krokom, to nepochybujem, na druhej strane bol to populistický krok, ktorým ste usekli do výraznej miery desiatky miliónov eur z financovania RTVS, ktoré musí teraz následne riešiť ministerstvo kultúry. A opäť tak ako v takej... v takmer v každej oblasti (povedané so smiechom), ktorú po vás zdedili sme, zdedili, tak treba neja... hasiť nejaký požiar a nejaký problém.
Takže vy ste začali likvidovať financovanie RTVS a my sme si dali do programového vyhlásenia vlády zastabilizovať toto financovanie a napraviť všetky chyby, ktoré ste v minulosti v tejto oblasti urobili.
V tomto prípade mi ostáva už iba jediné a to je tá oblasť ochrany novinárov, tak ako som uviedol, dochádza napríklad k ochrane zdroja, a teda tá ochrana bude platiť aj pre tých, ktorí publikujú svoje texty v online svete. Tu mi nedá spomenúť napríklad aj právo na vyjadrenie, aj v tejto oblasti ste vy v minulosti mali zásadné snahy a v podstate ste predkladali doslova náhubkový zákon, ktorý by dával politikom takmer akékoľvek právo okomentovať takmer všetko, čo sa mihne v mediálnom priestore. Čiže ja som rád, že k takejto politizácii napokon v minulosti nedošlo, a práve tento návrh posilňuje aj práva, práva novinárov a, a zachováva aj to súčasné znenie tak, ako je.
Myslím si, že z tejto oblasti takto stručne je to asi aj všetko a ja som rád, že z takého toho balíka mediálnych zákonov, ktoré sú pripravené, tak tento najširší, najväčší je už v parlamente. Verím, že, že tento návrh prejde, a môžeme sa potom pustiť do ďalších, napríklad do, do zákona aj o RTVS, pretože toto nie je zákon o RTVS, preto ja nevidím dôvodm, prečo sa tu otvárali nejaké diskusie o výške koncesií, o ktorých tu spomínal pán Kuffa, jednoducho tento návrh o tom, o tom nehovorí.
Takže, takže toto sa dotýka veľmi okrajovo RTVS, len naozaj v oblasti tejto verejnoprávnosti, aby, aby do nejakej miery vysielali pre menšiny a pre niektoré komunity, ktoré na Slovensku žijú, a tak je to správne.
Ďakujem veľmi pekne.