51. schôdza

Ja by som takto tiež 18.24 v rámci faktickej poznámky a právnickej debaty položil kolegovi Šeligovi tú istú otázku, ktorú som položil pánovi poslancovi Suskovi, ktorý teda, žiaľ, tu nebol vtedy, keď som sa ho to pýtal, tak sa to spýtam aj teba, možnože aj pána poslanca Suska to bude inšpirovať k nejakej odpovedi.
A či teda aj tá predchádzajúca právna úprava, kde v § 363 bola aj druhá veta, ktorá hovorila o tom, že porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci, čiže to nebolo použiteľné na všetky rozhodnutia, iba na meritórne rozhodnutia.
A v dôvodovej správe bolo jasne napísané, že zámer návrhu spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečné zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v takomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Čiže aj zo znenia toho zákona, aj z tej dôvodovej správy a napokon aj z toho, ako sa to na začiatku uplatňovalo, vyplýva, že tento oprávnený prostriedok bol k dispozícii iba na nápravu takého nezákonného konania, ktorým de facto došlo buď k zastaveniu trestného konania, alebo k jeho postúpeniu na prejednanie inému orgánu, alebo k podmienečnému zastaveniu trestného konania.
Čiže, ak by malo platiť to, čo si, pán poslanec, povedal vo svojom vystúpení, tak vlastne aj takýto výklad by zakladal istú nerovnosť a bol by v rozpore s tým, s tou zásadou trestného konania, takže by ma zaujímalo, či sa domnievaš, že či aj § 363 ods. 1, ako bol pôvodne, je v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vidím, že pán poslanec Baránik sa teší na našu večernú právnickú debatu, ale k pánovi poslancovi Dostálovi.
Ja si myslím, že v tejto súvislosti treba hovoriť o troch veciach a o vývoji toho paragrafu a o aplikačnej praxi. A to, čo ja namietam a to, čo si ty hovoril, je, že si interpretoval to pôvodné ustanovenie § 363 aj s tou druhou vetou, ktoré bolo relatívne jasné. Ale potom sa asi zhodujeme na tom, že my ako právnici, keď navrhujeme určitý právny text, tak musíme byť v ňom úplne jasní. A aj v dôsledku tej novelizácie, ktorá prišla neskôr, sa ten text otvoril pre všetkých. Inými slovami, ten podnet pre generálneho prokurátora mohol v princípe podať ktokoľvek s tým, že to, čo navrhuje dnes pán poslanec Baránik, je limita, že to môže byť len v neprospech obvineného alebo poškodeného. Tá moja, a to, že to nejakým spôsobom doteraz bolo aplikované, je jedna vec.
Druhá vec je tá, že, opakujem, akokoľvek nesúhlasím s ustanovením § 363, myslím si, že to, ako navrhuje to znenie, však bavme sa v druhom čítaní, ak to prejde, o znení, pán poslanec Baránik, je v rozpore s § 2 ods. 10. Ale kľudne ja práve preto som to, to nebola len irónia s tou právnickou debatou a ak ponúknete ako kolegovia argumenty, ja si myslím, že špeciálne takto večer sme všetci otvorení a pripravení o tom diskutovať. Ja hovorím, že mám otáznik pri tom, či to je v súlade s ústavou a či to je, či to je udržateľné aj v tej prizme zásad trestného poriadku, ktoré sú obsiahnuté v tom § 2 ods. 10.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán kolega Šeliga, teda mne sa zdá, že si tu bol, keď som toto hovoril, ale minimálne si nepočul alebo nechcel počuť, alebo nezaregistroval to, keď som povedal, že zásady trestného konania nie je niečo, čo stojí nad inými ustanoveniami toho istého zákona. Toto je fikcia, ktorú si niekto vymyslel, a teraz dokonca to snáď stavia do polohy, že toto je na nejakej ústavnej úrovni že zásady. No, samozrejme, že tie zásady sa použijú rozsahom, ktorý nie je inak, v ktorom tie zásady nie sú inak upravené inde v tom, v tom istom zákone.
Čiže takéto tvrdenie naozaj odmietam. Je to úplne nelogické, to sú sofizmy, ktoré sú vhodné, samozrejme, v parlamente sa môže povedať čokoľvek a ja podporujem vaše právo, aby ste mali právo povedať hocijakú vec a nebudem ju označovať nejakým prívlastkom, ale je to niečo, čo jednoducho odporuje zmyslu toho celého, lebo keby sme museli úplne každé ustanovenie podriadiť pod nejaké zásady, tak neviem, kam by sme sa dostali.
Jednoducho z toho, ako je postavená rola obžalobcu a rola obhajcu, je úplne jasné, že obžalobca musí mať iné kritériá na splnenie svojej úlohy, ako má súd a z toho plynie aj to, že cieľom obžaloby je obžalovať. Je dostať vec na súd. Ak existuje nejaká porucha v systéme v tom zmysle, že niekto tú vec na ten súd v rámci tej prokuratúry nedostal tam, kde ju na súd mal dostať, tak potom je na mieste, aby zasiahol ten generálny prokurátor, vrchnostenský, a povedal, nie, toto bolo zametené pod koberec, a preto to musí na ten súd sa znovu dostať, musíš to otvoriť, urobiť to, ono, aby sa to na ten súd dostalo. Ale tvrdiť, že prokuratúra je súd, ako takéto tvrdenia, tieto sofizmy nás dostali tam, kde sme. Toto je akože nič viac, tí ľudia, ktorí drukujú tomu, aby mali na Generálnej prokuratúre svojho osloboditeľa, tak nič viac nepotrebujú. Lebo je, ako správne povedal kolega Dostál, prečo by, prečo by obvinený podával sťažnosť alebo iný opravný prostriedok proti zrušeniu obvinenia alebo proti zastaveniu trestného stíhania. To nedáva žiadny zmysel, to sú, to sú také veci, ktoré, ak by sme ich v tej úprave mali, tak potom sa, samozrejme, zneužívajú.
Čiže ja by som sa ešte, lebo si sa toho dotkol, ja by som sa ešte vrátil k tomu, k tým šiestim mesiacom. My tu máme situáciu, kedy len na základe príkazu generálneho prokurátora, to znamená, to je nejaký interný predpis, to nie je právny predpis, to je interný predpis, sa vykladá, vykladajú oprávnenia súdu a oprávnenia prokurátorov, však to je úplne zverstvo. To znamená alebo povinnosti prokurátora, zákonné povinnosti prokurátorov. To znamená, že, že ak chce prokurátor obžalovať, ale obhajca podal opravný, návrh na mimoriadny opravný prostriedok alebo podal teda mimoriadny opravný prostriedok, tak odrazu prokurátor nesmie konať. Takže to je úplne popretie celého princípu toho, ako má fungovať prokuratúra a opäť sa vraciame k tomu, že čo si prokuratúra o sebe myslí, že štát v štáte, pretože príkaz generálneho prokurátora, oni si myslia, že je viac ako zákon. Tam sme sa dostali.

Pán poslanec Baránik, ja súhlasím s tvojou reakciou na vystúpenie pána poslanca Šeligu a tiež to vnímam tak, že zásady jak sú obsiahnuté v zákone, tak nie sú nadradené iným explicitným ustanoveniam obsiahnutým v zákone.
Zásady sú nejaký spôsob, akým sa má vykladať zákon a akým sa majú uplatňovať jeho ustanovenia, ale to nevylučuje, že by, že by zákon nejakú konkrétnu vec upravil takým alebo onakým spôsobom.
A druhá vec, ktorú, v ktorej by som ťa chcel doplniť, je, že ak som aj ja hovoril o tom, že predchádzajúca právna úprava bola obsahovo zhodná, no tak ak je argument proti, že podľa tej pôvodnej právnej úpravy je možné, bolo možné, aby napríklad aj obvinený sa teda obrátil na generálneho prokurátora s týmto opravným, žiadosťou o uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, tak síce áno, čisto formálne to bolo možné, len je teda otázka, že aký by mal obvinený dôvod, aby sa na generálneho prokurátora obrátil s tým, aby generálny prokurátor využil § 363 a zrušil rozhodnutie o zastavení konania, ktoré voči nemu bolo, ktoré bolo voči nemu vedené.
Čiže áno, z formálneho hľadiska tam odlišnosť bola proti tomu, čo dnes navrhuje pán poslanec Baránik, ale z hľadiska obsahu toho ustanovenia, z hľadiska toho, ak sa to ustanovenie v pôvodnom znení korektne vykladalo, tak ten obsah bol zhodný, ak platí, že tento návrh je v rozpore so základnými zásadami trestného konania, tak potom bol aj ten z 2005.

Kde začať v tejto ťažkej právnickej debate? Ja, pozrite, nespochybňujem, že máme na to iný názor, trošku sa mi prieči počúvať to, že tu hovorím nejaké sofizmy. Jednoducho tá moja pointa, poviem úplne laicky a rád sa budem v nej mýliť, veď ja nemám patent na rozum a nikdy som sa netváril, že mám patent na rozum.
Pointa je, je tu nejaký mimoriadny opravný prostriedok, ktorý bol alebo resp. je v určitom znení. To, čo hovorí pán poslanec Dostál, beriem, ale vrátim sa späť. Je v určitom znení, nejakým spôsobom ho chceme meniť a dnešné znenie mu umožňuje, umožňuje komukoľvek, či je to v prospech, neprospech, podať podnet na tento opravný prostriedok. To, čo hovorí pán poslanec Baránik, to nejakým spôsobom mení. Keď chcem byť láskavý, počujem tam ten argument, že Generálna prokuratúra má stoj čo stoj stíhať a oslobodzovať má súd. Dobre. To je určitý nejaký interpretačný rámec, ktorý som počul v tom, čo mi hovorí pán poslanec.
Ja nijakým spôsobom nehovorím, že zásady sú písmo Božie alebo niečo také, ale oni v tom zákone pre niečo sú a ten zákon nejakým spôsobom ako celok musí dávať logiku.
Vy tvrdíte, pán poslanec, alebo teda ty tvrdíš, pán poslanec, že toto nie je proti tým zásadám, len ja si myslím, že prinajmenšom tá debata je úplne legitímna a je dôležité sa o tom porozprávať, ak teda chceme, aby tento parlament bol aj odborným miestom a nie iba nejakou politickou arénou. Akokoľvek ďakujem za túto diskusiu, už sa nemôžem opäť prihlásiť, rád by som sa prihlásil znova, ale tak je nastavený rokovací poriadok a zásady, že diskusia a demokracia aj diskusia sa tu nemôžu uplatniť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Baránik, nemôžem s vami absolútne súhlasiť vôbec v tom, čo ste povedali. V prvom rade pokiaľ ide o zásady konania. Z teórie práva vyplýva, že tieto kódexy procesného charakteru, či je to Občiansky poriadok, alebo je to Trestný poriadok, alebo je to Správny poriadok, sa celé tieto kódexy riadia nejakými zásadami, ktoré sú definované a uvedené a výslovne legislatívnym textom zakotvené v úvode týchto kódexov a týmito zásadami by sa mal riadiť celý kódex. Čiže áno, ako povedal pán poslanec Dostál, nemajú nejakú nadradenosť, ale tie zásady sú tam práve preto, aby všetky ďalšie ustanovenia týchto kódexov sa riadili týmito zásadami. Čiže akonáhle sa novelizuje takýto kódex a príjme sa úprava, ktorá je v rozpore s týmito zásadami, tak si myslím, že to, že to nie je v poriadku.
Pokiaľ ide o to, čo ste povedali, že cieľom je obžalovať. No s týmto takisto nemôžem súhlasiť vzhľadom k tomu, že ja chápem, že vy stále chcete vnímať prokuratúru ako štátne zastupiteľstvo ako žalobcu, ale u nás má prokuratúra iné postavenie ako žalobca napríklad, ako štátne zastupiteľstvo v Českej republike. A u nás tá úloha prokuratúry je v prvom rade náležite zistiť skutkový stav a zistiť, či bol spáchaný trestný čin, či sú na to dôkazy, alebo nebol a, samozrejme, že keď bol, keď zistí a keď zdokumentuje, zdokumentujú sa v prípravnom konaní všetky dôkazy k tomu, že bol spáchaný trestný čin, tak to vyústi, samozrejme, k obžalobe, ale práve z tých zásad a z postavenia prokuratúry v ústavnom systéme Slovenskej republiky práve vyplýva to, že prokuratúra má zisťovať jednotlivé a objasňovať jednotlivé dôkazy tak v prospech, ako aj v neprospech trestne stíhanej osoby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tento návrh považujem za legitímny. Treba sa tu baviť o tejto 363. Čo sa týka konkrétneho návrhu, nie je celkom podľa môjho gusta, ale do druhého čítania by som ho pustil a potom by sa dal vyprecizovať. Každopádne som za, aby sa otvorila debata. Prečo? Spravíme si taký konkurz, taký mierny exkurz do minulosti, ako sa vyvíjala táto 363.
Ešte Radičovej vláda prijala pred rokmi tú novelu zákona, ktorá mala zamedziť, aby sa na tých najvyšších miestach, teda na najvyšších poschodiach prokuratúry, zametali nejaké kauzy pod koberec. Priniesla tzv. zrušenie negatívnych pokynov. Teda nadriadený prokurátor nemôže napríklad nepodať obžalobu. Na Generálnej prokuratúre vtedy našli spôsob ako túto novelu v podstate negovať. Vtedajší prvý námestník Ladislav Tichý, ktorý v neprítomnosti vykonával funkciu generálneho prokurátora, vydal nový príkaz o mimoriadnych opravných prostriedkoch, medzi prokurátormi známy ako 363, do neho doplnil, že generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné uznesenie o vznesení obvinenia. Dodatok, ktorý umožňuje rušiť uznesenie o vznesení obvinenia, vlastne spôsobuje problémy najmä v korupčných trestných veciach. Väčšinou sú pri nich kľúčové dva-tri dôkazy, a to najmä odposluchy, obrazovo-zvukové záznamy či použitie agenta, ktorý sa už neskôr nedajú účinne zopakovať. Ak ich účelovo vlastne GP vyhodnotí alebo nehovorím, že účelovo, ale ak ich GP vyhodnotí ako nezákonne, s vecou sa už nepohne a nie je možné usvedčiť páchateľa. Polícia musí tú trestnú vec ukončiť.
Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní ako mimoriadny opravný prostriedok bol do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaný zákonom 301/2005 za účelom zníženia počtu trestných vecí na Najvyššom súde, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy Najvyšší súd v rámci konania o sťažnosti pre porušenie zákona preskúmaval aj zákonnosť rozhodnutí policajtov a prokurátorov vydaných v prípravnom konaní. Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní je jedným z troch mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Trestného poriadku, ktorými možno zrušiť právoplatné rozhodnutie. Je upravený v 363 a v nasledujúcich. Čo tam je, to každý vie.
Aplikácia tohto inštitútu v prípravnom konaní je vylúčená v prípade právoplatného rozhodnutia vydaného sudcom pre prípravné konanie. Voči rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie je minister spravodlivosti oprávnený podať dovolanie, ak sú splnené podmienky upravené 369 (1), 371 (1) alebo (2). Trestný poriadok neupravuje, voči ktorým rozhodnutiam prokurátora alebo policajta možno využiť tento inštitút. Podrobnosti o postupe pri zrušení právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní upravuje príkaz generálneho prokurátora č. 4/2006 o postupe prokurátorov v trestnom konaní, o mimoriadnych opravných prostriedkoch z 31. januára 2006. Podľa čl. 7 ods. 2 tohto príkazu právoplatným rozhodnutím v prípravnom konaní sa rozumie najmä uznesenie, ktorým sa rozhodlo o výške náhrady, o zaistení nároku poškodeného podľa 50-tky, o uloženie, o žiadosti obvineného, navrátenie lehoty, o uložení poriadkovej pokuty. Podľa § 97, 98 o vrátení vecí a tak ďalej a tak ďalej.
Tento príkaz explicitne neuvádzal uznesenie o vznesení obvinenia ako jedno z rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku zrušiť. To sa zmenilo vydaním nového príkazu č. 3/2012, príkaz generálneho prokurátora z februára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa príkaz generálneho prokurátora, kde sa do čl. 7 ods. 2 za písm. g) vkladá nové písm. h), ktoré znie: "Podľa § 206 o uznesení obvinenia." Teda to je to, čo hovorím. Zároveň sa do čl. 7 za ods. 3 vložil nový ods. 4, ktorý znie: "V čase konania podľa 363 nie je možné skončiť prípravné konanie niektorým z rozhodnutí uvedených v piatom diele druhej hlavy, druhej časti Trestného poriadku ani podať obžalobu."
Podľa dôvodovej správy k Trestnému poriadku zámer návrhu ustanovenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené, alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto konaní spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Pôjde jednak o operatívnejšie konanie a jednak o odbremenenie súdov, na ktoré prichádzajú ďalšie nové formy konania a rozhodovania, teda o odklony. Pri tomto opravnom prostriedku sa upravuje, uplatňuje tzv. úplný revízny princíp, nakoľko generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom návrhu na využitie tohto opravného prostriedku. Generálny prokurátor v rámci revízie rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.
K možnosti generálneho prokurátora využiť postup podľa 363 sa vyjadroval aj Ústavný súd vo svojom uznesení, spisová značka 2 ÚS-494/2014 z 22. augusta 2014, tento nález však nezohľadňuje pôvodné znenie Trestného poriadku, kde sa, kde v § 363 bola pridaná aj druhá veta v tomto znení: "Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci." Ústavný súd konštatuje, že princíp nestrannosti rozhodovania ako súčasť záruk základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky vylučuje, aby generálny prokurátor preskúmal na základe návrhu obvineného na postup podľa § 363 zákonnosť rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré sám vydal. To je z uznesenia Ústavného súdu.
Vo vzťahu vtedy k platnému zneniu zákona k celkovej možnosti generálneho prokurátora využíva tento opravný prostriedok proti uznes..., pri uznesení o vznesení obvinenia Ústavný súd uvádza: Navyše využitie mimoriadneho kasačného oprávnenia generálneho prokurátora vo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia sa javí Ústavnému súdu ako otázne. Ústavný súd rešpektujúc právomoc generálneho prokurátora interpretovať 363 Trestného poriadku, zo znenia ktorého výslovne nevyplýva, proti ktorým rozhodnutiam ho možno použiť. Z poslednej vety § 363 ods. 1 však vyplýva, že je určený na nápravu nezákonnosti meritórnych rozhodnutí, ktorými sa rozhodovalo vo veci, a teda ide o rozhodnutia konečné, ktorých nápravu už nemožno zabezpečiť inými prostriedkami. Tento výklad vyplýva aj z dôvodovej správy k 363 v 2005, v ktorom sa uvádza: Treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Uvedený nález však zohľadňuje pôvodné znenie zákona, ktoré počítalo s prieskumom podľa 363 len pri rozhodnutiach vo veci. Novelou Trestného poriadku 401/2015 však táto veta bola odstránená. Takže keď tvrdia, že to zaviedol Lipšic a tak ďalej, tak to sú všetko nesprávnosti.
Dôvodová správa k tomuto kroku uvádza, že je potrebné, aby mal generálny prokurátor možnosť zrušiť akékoľvek rozhodnutia procesné, medzitýmne, meritórne prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme, za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, resp. jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup. Nie je preto podľa názoru možné jeho obsah preniesť priamo aj na znenie a aplikáciu súčasného § 363. Napriek tomu Ústavný súd argumentáciou z tohto nálezu, a teda spochybnenie využitia mimoriadneho kasačného oprávnenia generálneho prokurátora vo vzťahu k uzneseniam o vznesení obvinenia uvádza vo svojich uzneseniach aj v čase po prijatí tejto novely.
Rozmýšľam, mám tu toho viacej, ale čas nemám. Takže už asi budem končiť. Ďakujem. Mám tu toho viacej, ale hovorím, to by bolo ešte aspoň na pol hodinu.

Pán poslanec Kyselica, ďakujem za ten prehľad, ktorý hovorí jasne o tom, že ak by mal byť návrh pána poslanca Baránika v rozpore so základnými zásadami trestného konania, tak by mal byť, tak by bol v rozpore so základnými zásadami trestného konania a aj to, ako bolo v 2005 schválené ustanovenie § 363 a následné. A v podobe, v akej platil až do tej novely, ktorú ste spomínali, ktorá bola v roku 2015, aj z odôvodnenia, aj z toho, ako sa to uplatňovalo a napokon aj z toho, ako v 2015 tá novela bola zdôvodnená, je jasné, že až do novely v roku 2015 sa § 363 neuplatňoval na rozhodnutia, ktoré dnes vyvolali taký rozruch. Ako napríklad rozhodnutie o zrušení obvinenia alebo teda zrušení dokonca uznesenia o začatí, začatí trestného konania. Takto to nebolo myslené. A takto to ani nebolo uplatňované. A teda ešte ma veľmi aj zaujímalo, že čo ešte ďalšie ste mali pripravené. Tak možno niečo poviete vo faktickej, možno niečo potom snáď v rozprave v druhom čítaní.

Ďakujem pekne. Ono sa to v praxi ukazuje, ako to je s tými právnikmi. Že dvaja právnici a päť právnych názorov. Ale z toho, čo povedal pán poslanec Kyselica, lebo tu sa nebavíme o konkrétnom rozhodnutí, konkrétnom prípade alebo konkrétnom generálnom prokurátorovi. A pán poslanec Kyselica za prvé citoval rozhodnutie Ústavného súdu, kde Ústavný súd hovorí: Nechávam na generálnom prokurátorovi, aby toto ustanovenia v aplikačnej praxi interpretoval.
A druhá vec, ktorú hovorí Ústavný súd: Nie je úplne jasné, čo je rozhodnutie vo veci. A ja teraz nejdem nikoho obhajovať, že tak alebo tak mal terajší generálny prokurátor rozhodnúť. Vôbec nie. Tá celá pointa tejto diskusie je v tom, že tak, ako to chce nastaviť pán poslanec Baránik, je to podľa mňa otázne. A argument, ktorý tu zaznieva, a áno, je to argument, o ktorom sa treba baviť, je to, ako má prokuratúra vystupovať. Ale interpretácia, že keď raz môžem podať sťažnosť, podám túto sťažnosť voči obvineniu, táto sťažnosť mi bola odmietnutá, tak mám počkať na súd. Je v niečom v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10. To je môj právny názor. Práve preto, že ma limituje ako obvineného len k tomu, aby som sedel so založenými rukami a nohami a čakal, či si zmyslí prokurátor alebo vyšetrovateľ, že mi zruší obvinenie. A to je základ mojej argumentácie vo vzťahu k tomu, čo navrhuje pán poslanec Baránik. To nie je snaha obhajovať generálneho prokurátora Žilinku, vonkoncom nie. Však to sa zas poznáme. Takže o tomto, o tomto ja hovorím. A som rád, že pán poslanec Kyselica tu vytiahol práve toto rozhodnutie Ústavného súdu. Už len za toto by to malo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja som za to, aby to prešlo do druhého čítania a určite sa prihlásim do písomnej, nech mám viacej času.
Ale každopádne ako z praxe viem povedať, myslím si, že mnohokrát tá 363 pomohla v správnej veci. Naozaj. Ale veľakrát podľa mňa, ale nechcem hodnotiť teraz konkrétne rozhodnutia, lebo je to irelevantné. Ale nastavme si tu mantinely. Pri súčasnom, zase musíme brať do ústavy, teda do úvahy aj zriadenie prokuratúry. Je zriadená v ústave. Je to ako prokuratúra ako monokratický orgán. Je rozdiel, ako to majú upravené v Čechách, kde je štátne zastupiteľstvo.
Ale hovorím, otvorme debatu a poďme sa o tom baviť. Ja si myslím, keď upravíme trestný proces, tak ako majú moderné krajiny, tak žiadnu 363 potrebovať nebudeme. Tu stačí, aby sa vec vyšetrila do pár mesiacov a aby išla na súd. A súd by to v nejakom konaní posúdil. Naozaj. Toto je alfa a omega.
Ďakujem.