51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Ja teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Kataríne Hatrákovej, ktorej zároveň gratulujem k dnešným meninám.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 777. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 807 z 8. novembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Napriek tomu, že sme ešte len v prvom čítaní, tak mám potrebu sa v krátkosti vyjadriť ku duchu zákona, tak ako tomu má byť v prvom čítaní.
V podstate právo na prácu je u nás koncipované tým spôsobom, že predpokladá tak aktívnu snahu toho, kto sa uchádza o prácu, o to, aby si tú prácu našiel a udržal, a ako je tam aj úloha štátu ako regulátora, ktorý má vytvárať podmienky na to, aby bolo čo najľahšie si nájsť prácu, ale zároveň aby ten trh alebo ekonomika ako taká, ktorá je závislá od trhu práce, fungovala zdravo a vyvážene a efektívne. No a preto si myslím, a nie som sám, vyplýva to aj z toho množstva ľudí, ktorí boli ochotní podpísať sa pod návrh zákona, že prehnaná ingerencia štátu do zmluvnej autonómie subjektov pracovnoprávnych vzťahov, teda zamestnanca, zamestnávateľa, nie je zdravá, nie je zdravým prvkom, ani keď je v istej intenzite realizovaná za účelom akejsi ochrany slabšieho účastníka pracovnoprávneho vzťahu.
Ja, samozrejme, nebudem spochybňovať, že osoba so zdravotným postihnutím je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie alebo teda má v pracovnoprávnom vzťahu, keď už sa do neho dostane, slabšie postavenie. To určite nie. Len hovorím, že ak je tá ingerencia príliš silná, a ja si myslím, že 30- až 90-dňová lehota je veľmi silná ingerencia štátu, keď navyše ten zamestnávateľ nemá isté, či môže skončiť pracovný pomer s takouto osobou, tak môže pôsobiť kontraproduktívne.
V podstate prax ukazuje, vyplýva to aj z toho, koľko máme osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú nezamestnané alebo koľko z nich pracuje na dohodu alebo na inú formu pracovnoprávneho vzťahu, že teda takto intenzívna ochrana skôr znižuje konkurencieschopnosť, pretože ten zamestnávateľ zo strachu, že nebude vedieť prepustiť takéhoto zamestnanca, ho radšej na pracovný pomer ani nezoberie. To, že ho nezoberie na pracovný pomer, má, samozrejme, celý rad negatívnych dôsledkov. Jednak sa nám veľmi veľa osôb so zdravotným postihnutím pohybuje na prahu chudoby alebo rovno spadlo do, dovolím si tvrdiť, generačnej chudoby. A chudoba je veľmi rozšírený a častý jav, ktorý sa vyskytuje medzi osobami so zdravotným postihnutím, čo by sa dalo odstrániť, keby bola väčšia časť osôb so zdravotným postihnutím uplatniteľná a uplatnená na trhu práce.
Preto si myslím, že tento druh ochrany pri tejto intenzite tej ochrany pôsobí skôr ako ochrana pred pracovným pomerom, nie ochrana pred výpoveďou. A možno bude so mnou niekto nesúhlasiť, ale ja som naozaj hlboko presvedčený o tom, a mám k tomu aj dáta, realizoval sa prieskum cez portál Profesia.sk, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že zamestnávatelia práve kvôli § 66 v jeho platnom a účinnom súčasnom znení nezamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. A práve preto som presvedčený, že takúto zmenu potrebujeme a že práve táto zmena má potenciál prispieť ku vyššej konkurencieschopnosti osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce, keďže nebude síce tak intenzívne chránený pred výpoveďou, ale na druhú stranu zamestnávateľ nebude môcť hovoriť, že ho nezamestná alebo nebude ho môcť dostať z hry, ako sa povie, cez to, že je príliš ťažké potom s ním skončiť pracovný pomer.
Jednoducho považujem túto zmenu za dobrú a účinnú a dovoľujem si vás touto formou požiadať o podporu návrhu zákona.
Ďakujem.

Pán poslanec Drdul, chcel by som podporiť túto tvoju legislatívnu iniciatívu a som teda aj rád, že si ma oslovil a mám možnosť byť jedným zo spolupredkladateľov. A chcel by som na tom oceniť dve veci a o oboch si hovoril vo svojom vystúpení. Jedna vec je, že riešiš konkrétny problém a táto legislatívna iniciatíva má potenciál pomôcť konkrétnym ľuďom. Tým, že sa odstráni regulácia, ktorá bola prijatá v dobrej viere, že pomôže osobám so zdravotným postihnutím udržať si pracovné miesto, ale vypálilo to nakoniec úplne inak a predstavuje to častokrát prekážku ich uplatnenia sa na trhu práce, a preto je logické, ak sa vyhodnotí takéto opatrenie a ak neprinieslo tie výsledky, ktoré, s ktorými bolo zavádzané, tak sa takáto regulácia odstráni.
Ale druhú vec, ktorú by som na tom chcel oceniť a vyzdvihnúť, je, že táto iniciatíva ukazuje aj širšie, ako je to s reguláciami na trhu práce. Lebo toto nie je regulá... jediná regulácia, ktorá je prijatá s dobrým úmyslom, v záujme chrániť zamestnancov, tých regulácií v Zákonníku práce a v iných právnych predpisoch je oveľa viacej. A opäť netreba pochybovať, že boli vedené dobrými úmyslami, že boli vedené záujmom chrániť zamestnancov ako tú slabšiu stranu, ale v tom konečnom výsledku robia trh práce menej pružným a sťažujú zamestnanie sa práve tým ľuďom, ktorí s tým majú najväčší, najväčší problém. Takže, ako si povedal, niekedy to nie je ochrana pred prepustím, ale ochrana pred prác... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Eduard Kočiš s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, tak ako ste poznamenali vo svojej rozprave, aj osoba s mentálnym, fyzickým alebo aj osoba s kombinovaným druhom postihnutia má naozaj právo na prácu. Ak naozaj pracovať chce, tak netreba hádzať polená pod nohy, ale treba týmto našim spoluobčanom umožniť a podať pomocnú ruku, aby sa dokázali aktívne podieľať na trhu práce, pokiaľ naozaj sú v stave, kedy danú prácu – či už na znížený pracovný úväzok, alebo aj na plnohodnotný pracovný čas – vedia a chcú vykonávať. Čiže ja tento váš návrh zákona naozaj vítam.
Tiež súhlasím s tým, že osoba so zníženou pracovnou schopnosťou alebo osoba s nejakým zdravotným hendikepom nie je nejakým spôsobom odstrkovaná z trhu práce, ale súhlasím, že sú v Zákonníku práce, ale aj v slovenskej spoločnosti určité predsudky a určité takéto dogmy, ktoré často týchto ľudí odsúvajú na nejaký okraj z dôvodov buď niečoho nepoznaného, ale ja ako človek, ktorý naozaj celý život pracujem v sociálnej oblasti a celý život pracujem s ľuďmi, ktorí majú akýkoľvek stupeň postihnutia, tak viem, že títo ľudia sú naozaj uplatniteľní a vedia vykonávať svoje pracovné povinnosti možno kvalitnejšie a lepšie ako zdravý človek. Čiže v tomto vašom návrhu zákona vás určite veľmi rád podporím.
Zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím alebo s iným postihnutím je podľa našej súčasnej legislatívy naozaj prospešné pre obe strany. Osoba so zdravotným postihnutím naozaj prichádza do pracovného prostredia, do normálneho pracovného zaradenia a nežije medzi tými svojimi štyrmi stenami, ale zároveň aj zamestnávateľ má zo zamestnávania osoby so zníženou pracovnou schopnosťou alebo s nejakým znevýhodnením určité benefity. Čiže naozaj považujem zamestnávanie týchto ľudí za veľmi prospešné nielen pre zamestnávateľa, ale aj pre zamestnanca.

Ďakujem pekne. Obom kolegom ďakujem za podporu.
Naozaj je mojím úmyslom odstraňovať byrokratické a iné nezmysly, ktoré máme napriek našim právnym poriadkom, ktoré možno boli prijaté v dobrej viere, ja o tom nepochybujem, ale v konečnom dôsledku vypálili, tak ako povedal Ondrej, absolútne opačne. A toto jednoznačne sleduje aj táto moja legislatívna iniciatíva, kde som nechcel na jednej strane spôsobiť, že bude ľahké vyhadzovať osoby so zdravotným postihnutím, a na strane druhej som chcel znížiť byrokratickú záťaž spojenú s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou, keďže naozaj mám za to, že ten súčasný právny stav vytvára príliš komplikovanú procedúru. A preto ešte raz ďakujem veľmi pekne za podporu a teším sa na hlasovanie a na to, že pomôžeme osobám so zdravotným postihnutím, aby boli konkurencieschopnejšie na otvorenom trhu práce.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja len chcem nadviazať na kolegov a tiež sa ti, Dominik, poďakovať za túto legislatívnu iniciatívu, lebo akákoľvek, akékoľvek uľahčenie pre osoby so zdravotným postihnutím na trhu práce je cestou k integrácii a to je spôsob, ako budeme tu asi všetci a celá spoločnosť lepšie fungovať. Takže vďaka.

Ďakujem pekne.
Milé kolegyne, milí kolegovia, v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024 sa uvádza, že vláda prehodnotí fungovanie a kompetencie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Cieľom tohoto návrhu zákona je opätovne priznať Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí také postavenie a pôsobnosť, ako má od svojho vzniku 1. 1. 2006 až do roku 2012, to jest postavenie štátneho orgánu, ktorý zabezpečuje tvorbu, výkon a koordináciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Tento úrad zostáva napojený na rozpočtovú kapitolu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. No a chceme zveriť kompetencie v oblasti prevencie korupcie Úradu vlády Slovenskej republiky, čím dôjde k zosúladeniu doterajšieho stavu so znením zákona, keďže problematika prevencie, korupcie v súčasnosti nie je formálne v pôsobnosti žiadneho ústredného orgánu štátnej správy.
Tak stručne a ešte potom chcem v rozprave k tomuto tiež niečo povedať, takže...
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Milana Laurenčíka a Jozefa Pročka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákonov č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 781). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležité podmienky rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a zo znení návrhov zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, doporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tomto, tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Zahraničný výbor Národnej rady. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 28. januára 2022 a gestorský výbor do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.