51. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
S procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Žiak, nech sa páči, máte slovo.
Rozpracované
Vystúpenia
10:37
Pýtali ste sa na, na odklady splátok úverov. My naozaj považujeme teda to celé cvičenie v prípade odkladov za úspešné, aj keď musím povedať, že historicky sme sa najprv na začiatku obávali. Obávali sme sa naozaj toho, že, že celá krajina z pohľadu, z pohľadu úverovania vošla ako keby do nejakej hmly a keďže proste bol nárok retailu si požiadať, ale aj malých podnikateľov o odklady splátok, to, to obdobie bolo relatívne dlhé. To znamená, my sme ako keby stratili - nielen my, ale aj komerčné banky - dáta o tom, akým spôsobom z toho vyjdú naši, naši dlžníci a takisto aj občania.
Tie prieskumy, ktoré spomenul pán predseda výboru Viskupič, nám veľmi pomohli v tom, aby sme sa mohli lepšie orientovať, aj keď sme stále tápali, ale tie čísla z prieskumov, ktoré boli reprezentatívne, potvrdili realitu. Boli oveľa lepšie, ako sme očakávali. Ak si pamätáte tú komunikáciu v priebehu toho moratória, naozaj tie výsledky sú, sú prekvapujúce. A je to vlastne aj, jeden zo spôsobov vysvetlenia, hovorí o tom, že síce bolo tu veľmi nepríjemné obdobie prvého, druhého lockdownu, ale lockdown so sebou doniesol aj tzv. vynútené úspory, to znamená, ľudia ako keby vynútene sporili peniaze a potom veľmi zodpovedne si ich v podstate odložili aj na splátky úverov. Tu to ´zodpovedne´ nie je úplne samozrejmá záležitosť a bol tu veľký otáznik vo vzduchu, ktorý ale proste nenaplnil sa nejaký krízový scenár.
Či zaviesť odklad splátok opäť. Tu si treba uvedomiť, že v prípade regulácie zlyhaných úverov podliehame aj istej aj európskej regulácii cez EBU, cez európsky regulačný orgán, ktorý v období pred, v istom období pre celú Európsku úniu ako keby zvoľnil, zvoľnil pravidlá pre komerčné banky, ako majú klasifikovať odklad splátok. To znamená, všetci tí, ktorí požiadali o odklad v danom období takého voľnejšieho režimu, nemali záznam v registri dlžníkov, že sú po lehote splatnosti, čo je veľmi dôležité pri opätovnej žiadosti o úvery z hľadiska ich skóringu a potom následne aj, aj úrokovej sadzby.
To znamená, každý, kto požiadal, dostal na to obdobie, ktoré bolo stanovené zákonom a európskou reguláciou, akési mäkšie podmienky na to, že aj keď nesplácal a potom sa proste opäť naštartoval, nebol za to žiadnym spôsobom sankcionovaný. Hovorím o tom preto tak podrobne, lebo rozhodnutie na národnej úrovni môžeme alebo môžete urobiť ako Národná rada, ale je otázne, či k tomu pristúpi aj európska regulácia a s tým sa potom musia vysporiadať komerčné banky. To znamená, my v danom momente nevidíme potrebu nejakého všeobecného moratória. Skôr si myslíme, že komerčné banky sa osvedčili v tom, že sú schopné veľmi mäkko a empaticky ako rokovať so svojimi klientami, pretože logicky nemajú záujem o zlyhania, zlyhanie svojich klientov z titulu lockdownu alebo trvajúcej pandémie.
Ak ste sa pýtali na garantované úvery, ten nábeh bol naozaj veľmi problematický a tu treba aj povedať, že nemali sme úplný rovnaký názor aj s niektorými rezortmi z pohľadu toho, ako tie garancie vyzerajú. Treba si, treba si uvedomiť, že garancie, štátne garancie, tak ako sú postavené, neznamenajú neodvolateľnú záruku, hej, to je veľké špecifikum. To znamená, ani pre samotné banky nie sú veľmi zaujímavé. Sú tam aj isté limity z hľadiska, z hľadiska úrokov. Treba si preto uvedomiť, že mnohé, hlavne, hlavne nadnárodné firmy, ktoré pôsobia na Slovensku, sa už aj predtým, aj teraz, aj potom financujú mimo slovenského komerčného bankovníctva.
Potom tu máte veľké a stredné podniky, ktoré, ktoré v podstate nepotrebovali ísť do garantovaných úverov, ktoré boli pre nich relatívne drahé, ešte napriek tým, tým, tým limitom, ktoré boli stanovené v zákone. To znamená, vedeli sa lepšie financovať cez klasické, klasické úverovanie. A ak si pamätáte, pôvodný zámer vlády bol, že garancie poskytne asi v objeme pol miliardy mesačne. Mesačne. Ten celkový záver za celé obdobie je necelá miliarda, ale aj za to pánboh zaplať, evidentne to pomohlo tým, ktorým to pomôcť malo. Ak bola požiadavka o informáciu, ako je to v momentálnom aktuálnom kvartáli, tak ale posledné informácie, ktoré máme za tretí kvartál 2021, a tých úverov bolo poskytnutých iba 30 miliónov eur. To znamená, štátom garantovaných úverov 30 miliónov eur. Ale je to otázka aj dopytu, aj ponuky. Nie je to len otázka proste na strane momentálnej regulácie.
Dôchodcovia. Ak sa bavíme o dôchodcoch, je to vec, ktorú komunikujeme veľmi jasne. Ten, ten jav nepovažujeme za zdravý. Naozaj až tretina možných refinancovaných hypoték sa dostáva za dôchodkový vek, to znamená, niekde až na hranicu k sedemdesiatke a za sedemdesiatku. A je nám asi úplne jasné, že to predstavuje isté riziko pre, pre finančný systém, pretože dostanem sa k inej téme, aj otázka udržateľnosti nášho dôchodkového systému je otázna, hej, a dúfam, že strednodobo bude s ňou treba zrejme pracovať zastrením dôchodkového systému ako takého. To znamená, toto môže byť istá, istý ´black box´, istá čierna skrinka, do ktorej sa, by sme sa radi pozreli.
Ak sa pýtate, ako by sme chceli zasiahnuť, neuvažujeme o tom. Ak sa tento trend nezmení, a obávam sa, že sa nezmení, pretože ho ženie dopredu niekedy až bratovražedný komerčný súboj, istá proste snaha o získanie väčšieho trhového podielu jednotlivými komerčnými bankami, to znamená, ak sa tento trend neotočí, máme za to, že by sme vstúpili do regulácie, ale nie formou tou takou, že by sme stanovili, že za takýto vek sa napríklad nedá ísť. Ale budeme zrejme pracovať s povinnosťou robiť skóring pre klientov, ktorí sa budú refinancovať, lebo dnes ak klient má hypotekárny úver a raz už na neho je vytvorený skóring, tak pri refinancovaní ten skóring, ten test už nie je povinný. Robí ho veľa komerčných bánk dobrovoľne, ale niektorí ho možno nerobia úmyselne, aby si klienta neodplašili. To znamená, jedna, jedno z možných mäkkých opatrení je to, že bude povinnosť banky v prípade refinancovania hypotéky až za dôchodkový vek povinne ešte raz si proste urobiť skríning toho klienta, či vyhovie tým ďalším našim makropotenciálnym požiadavkám a či budú, bude vlastne schopný splácať.
A bola tu otázka od pána poslanca Pellegriniho ohľadom upozorňovania klientov, čo sa stane pri možnom zvýšení úrokových sadzieb. K zvýšeniu úrokových sadzieb tu raz v budúcnosti určite dôjde. To je proste realita. Kedy, o tom vám (povedané so smiechom) tu teraz hovoriť nebudem, nebude to ani zajtra, ani o mesiac a zrejme ani budúci rok, ale strednodobo musíme uvažovať o návrate do normálu. Je ale pravdou, že tak ako to, na to reagoval pán poslanec Beluský a má pravdu, že v rámci skóringu je povinná banka testovať, urobiť tzv. stresové testovanie. Pokiaľ viem, tak sa v podstate, testuje sa každý klient na možné, na možnú úroveň úroku dvoch percent, ale to je informácia pre banku. To znamená, on ten klient prejde cez skóring, musí prejsť aj cez stresové testovanie pri úrokovej sadzbe dvoch percent, ale je pravda, že túto informáciu zrejme automaticky nedostáva klient z hľadiska toho, aby si mohol uvedomiť a mal uvedomiť, do čoho vstupuje.
Takže toto je oblasť, ktorej, ktorá môže byť zaujímavým podnetom v oblasti ale ochrany spotrebiteľa a hlavne finančného vzdelávania, kde máme obrovské, obrovské medzery a kde, kde za to nezodpovedáme len my ako Národná banka Slovenska, ale v prvom rade náš vzdelávací systém, s ktorým ale dúfam, že strednodobo budeme schopní viac a lepšie spolupracovať. Takže to je téma, ktorej sa určite dá, dá venovať.
Zlyhanosť úverov. Ak ste spomínali v májovej správe hranicu 0,9 % zlyhanosti úverov, tak toto číslo zahŕňalo aj úvery, ktoré nemali odklad, hej? To znamená, to boli, to je celkový, celkový odhad objemu zlyhaných úverov z pohľadu májového. Teraz podľa nás tá situácia je lepšia a my nemáme informácie o tom, že by, že by mal, že by mala byť zlyhanosť úverov v najbližšom období, byť nejakým spôsobom ohrozená.
Ak sa pýtate na infláciu, tak (povedané s úsmevom) to je, samozrejme, na možno osobitné vystúpenie, ale treba si uvedomiť, prečo sa tak deje, hej? Sú tu kľúčové asi tri hlavné dôvody. Je to jednak rýchle znovu otváranie ekonomiky. To je úplne prirodzená reakcia zatvoriť-otvoriť, potom sú tu obrovské tlaky z vyšších cien energií, ktoré sú, samozrejme, spojené aj s tým rýchlym otváraním ekonomiky, ale hlavne nerovnomerným otváraním ekonomiky v rôznych globálnych centrách sveta. A potom sú tu tzv. bázické efekty. Taký jeden až možno smiešny bázický efekt máme aj v našom, v našej štatistike a volajú sa ´obedy zadarmo´, pretože to nemá žiadny politický podtón, čo teraz tu idem spomenúť, ale, ale zrušenie obedov zadarmo proste spravilo búrku v pohári vody a spôsobilo navýšenie inflácie, medziročnej, september-september asi o pol percentuálneho bodu. Prečo? To sa opýtajte Štatistického úradu, nie mňa. Ale predtým nulová hodnota a potom je zavedenie opačné, je tzv. bázický efekt, ktorý v roku, v septembri budúceho roku úplne vyprší.
Oveľa väčší bázický efekt je, o ktorom hovorí celá Európa, je tzv. dočasné zníženie DPH v Nemecku z 20 na 10 % ako protipandemické opatrenie, ktoré platilo do konca decembra minulého roku, a ten spätný chod spôsobil obrovský medziročný nárast inflácie. A to je opäť bázický efekt, ktorý robí šarapatu vo vykazovaní inflácie.
Ale poďme aj domov. Bázický efekt ohľadom regulovaných cien energií. Málo občanov a málo ľudí vôbec na Slovensku si uvedomuje, že regulované ceny energií na Slovensku začiatkom tohto roka klesli. Medziročne klesli. V 21. roku boli nižšie regulované ceny energií ako v roku ´20. Úplne opačná situácia bude v januári - februári budúceho roku, keď už vieme, že náš systém je vlastne, sa pozerá dozadu na základe cien energií, plynu, ropy v danom roku, teda T mínus 1, to znamená regulačné orgány, ÚRSO bude musieť v podstate zohľadniť výšku týchto komodít do regulovaných cien a preto ten nárast, a tu vám už hovorím niečo dopredu, lebo o nejaké dva-tri týždne prídeme s našou novou prognózou a inflácie a tá teda bude naozaj o niečo vyššia, ako sme ju videli posledne. Nebudem prezrádzať čísla, ale budú, nebudú úplne príjemné, ale bude sa s nimi dať logicky vysporiadať, lebo sú vrchol v podstate inflačných tlakov, očakávame na začiatku budúceho roku hlavne kvôli rastu regulovaných cien energií.
Potom sú tu, samozrejme, tie úspory nevyžiadané, ktoré majú ľudia. Tým pádom, že tí ľudia majú viac peňazí, tak sú ochotní vlastne ako keby aj strpieť vyššie ceny v oblasti služieb. Oblasť služieb je v celej Európe vyhladovaná, hej, to znamená, je úplne normálne, že ak si opäť otvoril niekto, ja neviem, reštauráciu alebo servilných služieb a chcel sanovať svoje straty, tak zvýšil časť týchto cien. Na druhej strane boli klienti, návštevníci, ktorí boli ochotní tieto ceny akceptovať. To všetko sa prenáša, samozrejme, do inflačných tlakov ako takých. Ak hovoríme o dočasnosti, hovoríme o dočasnosti hlavne kvôli dôvodom, ktoré som spomenul na začiatku. Čo je ale veľkou neznámou, je, je výška, výška cien energií, ktoré nesúvisia s menovou politikou, ale často súvisia napríklad aj s logistickými problémami, napríklad s neprechodením Suezského prieplavu na pár týždňov. To sú proste problémy, ktoré sa nám z pohľadu histórie zdajú neuveriteľné, ale dneska hýbu, hýbu celým svetom.
Zelená ekonomika. Veľmi problematická téma z pohľadu toho, kto sa tomu má venovať. Určite centrálne banky nie sú tie, ktoré na prvom mieste sa tejto téme majú venovať, ale, ale centrálne banky si uvedomujú, že svoj mandát si nie sú schopné plniť bez toho, že by monitorovali ten proces, pretože práve prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku, ktorá bude mimochodom spôsobovať vyššie ceny, čo je dneska už úplne jasné, vyššie ceny v mnohých oblastiach, hlavne v energiách. Toto znamená, že centrálne banky nebudú schopné plniť svoj mandát bez toho, aby vnímali realitu väčšieho a väčšieho, väčších nákladov spojených s transformáciou na nízkouhlíkovú ekonomiku. Takže. A v ďalšom sú, samozrejme, finančný sektor ako poistné udalosti. Zoberte si obrovské záplavy v Belgicku, v Nemecku, posledné roky problémy v Českej republike, naše občasné problémy. Toto sú proste veci, ktoré, ktoré potrebujeme lepšie, lepšie chápať.
A posledná otázka od pána predsedu hospodárskeho výboru. My naozaj vnímame to tak, že banky, je pravda, že zaznamenávame menší, menší objem úverovania pre veľké podniky, ale je to, nie je to problém, ten problém nie je na strane, podľa nás na strane bánk, pretože banky sú veľmi dobre kapitálovo vybavené, držia kapitál nad regulačnou požiadavkou viac ako 5 %. Sú, sú teda pripravené na zhoršovanie situácie. Vnímame to tak, že znižovanie kontokorektných úverov bolo skôr spojené so znižovaním zo strany podnikov, hej, z hľadiska, z hľadiska, máme komunikáciu s mnohými veľkými firmami na Slovensku a tie sú naozaj zaskočené logistickými problémami z hľadiska plynulého, dodávky, dodávky náhradných dielov. To sú témy, o ktorých počúvate, a ony sú úplne reálne so stavom, s obrovským nárastom stavu zásob v týchto firmách. Takže vnímame, takže úvery podnikov majú pomerne silný rast a stále vyšší ako dokonca pred krízou, ale je tam rôzna, rôzna štruktúra tej masy a pri veľkých-veľkých podnikoch naozaj vnímame pokles ako keby záujmu o financovanie. Rozhodne, pán poslanec, to nie je z dôvodu nejakej regulácie zo strany národnej banky, Národnej banky Slovenska alebo regulácie zo strany ECB.
Je pravdou, že v prípade kondície podnikov, a to je posledná vec, pri ktorej sa zastavím, aj keď hovoríme, že z krízy vychádzajú zatiaľ zdravé, nedá sa to hovoriť o oblasti služieb, o ktorej veľmi dobre viete, ako je zasiahnutá tými niekoľkými vlnami lockdownov, a potom je tu otázka vyššej ceny energií, ktorú som tu proste spomenul aj pri tých inflačných tlakoch, ktorá, kde sa bude treba veľmi podrobne venovať (zaznievanie gongu) analýze dopadov na ich životaschopnosť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán guvernér. Páni poslanci, prosím, kľud, nech pán guvernér dokončí.
Kažimír, Peter, guvernér Národnej banky Slovenska
Ja by som týmto, pán predsedajúci, aj skončil.
Ďakujem veľmi pekne za vaše otázky a prajem vám pekný deň ešte.
No ja, páni, ja vám jednak veľmi pekne ďakujem za, za veľmi, pripomienky k veci a chcel by som jednak v reakcii na pána poslanca Beluského vysvetliť teda, že ja som sa snažil už v úvodnom slove aktualizovať to vystúpenie. Takže naozaj správa, ktorá k novembru bola zverejnená a medializovaná len včera Národnou bankou Slovenska, tak v tomto aktualizovanom úvodnom slove ste mali už tie časti už tejto správy, tak aby sme proste nehovorili len o tej májovej. Z tohto pohľadu myslím si, že formálne kroky nie sú až tak dôležité, ten obsah je, je kľúčový.
Pýtali ste sa na, na odklady splátok úverov. My naozaj považujeme teda to celé cvičenie v prípade odkladov za úspešné, aj keď musím povedať, že historicky sme sa najprv na začiatku obávali. Obávali sme sa naozaj toho, že, že celá krajina z pohľadu, z pohľadu úverovania vošla ako keby do nejakej hmly a keďže proste bol nárok retailu si požiadať, ale aj malých podnikateľov o odklady splátok, to, to obdobie bolo relatívne dlhé. To znamená, my sme ako keby stratili - nielen my, ale aj komerčné banky - dáta o tom, akým spôsobom z toho vyjdú naši, naši dlžníci a takisto aj občania.
Tie prieskumy, ktoré spomenul pán predseda výboru Viskupič, nám veľmi pomohli v tom, aby sme sa mohli lepšie orientovať, aj keď sme stále tápali, ale tie čísla z prieskumov, ktoré boli reprezentatívne, potvrdili realitu. Boli oveľa lepšie, ako sme očakávali. Ak si pamätáte tú komunikáciu v priebehu toho moratória, naozaj tie výsledky sú, sú prekvapujúce. A je to vlastne aj, jeden zo spôsobov vysvetlenia, hovorí o tom, že síce bolo tu veľmi nepríjemné obdobie prvého, druhého lockdownu, ale lockdown so sebou doniesol aj tzv. vynútené úspory, to znamená, ľudia ako keby vynútene sporili peniaze a potom veľmi zodpovedne si ich v podstate odložili aj na splátky úverov. Tu to ´zodpovedne´ nie je úplne samozrejmá záležitosť a bol tu veľký otáznik vo vzduchu, ktorý ale proste nenaplnil sa nejaký krízový scenár.
Či zaviesť odklad splátok opäť. Tu si treba uvedomiť, že v prípade regulácie zlyhaných úverov podliehame aj istej aj európskej regulácii cez EBU, cez európsky regulačný orgán, ktorý v období pred, v istom období pre celú Európsku úniu ako keby zvoľnil, zvoľnil pravidlá pre komerčné banky, ako majú klasifikovať odklad splátok. To znamená, všetci tí, ktorí požiadali o odklad v danom období takého voľnejšieho režimu, nemali záznam v registri dlžníkov, že sú po lehote splatnosti, čo je veľmi dôležité pri opätovnej žiadosti o úvery z hľadiska ich skóringu a potom následne aj, aj úrokovej sadzby.
To znamená, každý, kto požiadal, dostal na to obdobie, ktoré bolo stanovené zákonom a európskou reguláciou, akési mäkšie podmienky na to, že aj keď nesplácal a potom sa proste opäť naštartoval, nebol za to žiadnym spôsobom sankcionovaný. Hovorím o tom preto tak podrobne, lebo rozhodnutie na národnej úrovni môžeme alebo môžete urobiť ako Národná rada, ale je otázne, či k tomu pristúpi aj európska regulácia a s tým sa potom musia vysporiadať komerčné banky. To znamená, my v danom momente nevidíme potrebu nejakého všeobecného moratória. Skôr si myslíme, že komerčné banky sa osvedčili v tom, že sú schopné veľmi mäkko a empaticky ako rokovať so svojimi klientami, pretože logicky nemajú záujem o zlyhania, zlyhanie svojich klientov z titulu lockdownu alebo trvajúcej pandémie.
Ak ste sa pýtali na garantované úvery, ten nábeh bol naozaj veľmi problematický a tu treba aj povedať, že nemali sme úplný rovnaký názor aj s niektorými rezortmi z pohľadu toho, ako tie garancie vyzerajú. Treba si, treba si uvedomiť, že garancie, štátne garancie, tak ako sú postavené, neznamenajú neodvolateľnú záruku, hej, to je veľké špecifikum. To znamená, ani pre samotné banky nie sú veľmi zaujímavé. Sú tam aj isté limity z hľadiska, z hľadiska úrokov. Treba si preto uvedomiť, že mnohé, hlavne, hlavne nadnárodné firmy, ktoré pôsobia na Slovensku, sa už aj predtým, aj teraz, aj potom financujú mimo slovenského komerčného bankovníctva.
Potom tu máte veľké a stredné podniky, ktoré, ktoré v podstate nepotrebovali ísť do garantovaných úverov, ktoré boli pre nich relatívne drahé, ešte napriek tým, tým, tým limitom, ktoré boli stanovené v zákone. To znamená, vedeli sa lepšie financovať cez klasické, klasické úverovanie. A ak si pamätáte, pôvodný zámer vlády bol, že garancie poskytne asi v objeme pol miliardy mesačne. Mesačne. Ten celkový záver za celé obdobie je necelá miliarda, ale aj za to pánboh zaplať, evidentne to pomohlo tým, ktorým to pomôcť malo. Ak bola požiadavka o informáciu, ako je to v momentálnom aktuálnom kvartáli, tak ale posledné informácie, ktoré máme za tretí kvartál 2021, a tých úverov bolo poskytnutých iba 30 miliónov eur. To znamená, štátom garantovaných úverov 30 miliónov eur. Ale je to otázka aj dopytu, aj ponuky. Nie je to len otázka proste na strane momentálnej regulácie.
Dôchodcovia. Ak sa bavíme o dôchodcoch, je to vec, ktorú komunikujeme veľmi jasne. Ten, ten jav nepovažujeme za zdravý. Naozaj až tretina možných refinancovaných hypoték sa dostáva za dôchodkový vek, to znamená, niekde až na hranicu k sedemdesiatke a za sedemdesiatku. A je nám asi úplne jasné, že to predstavuje isté riziko pre, pre finančný systém, pretože dostanem sa k inej téme, aj otázka udržateľnosti nášho dôchodkového systému je otázna, hej, a dúfam, že strednodobo bude s ňou treba zrejme pracovať zastrením dôchodkového systému ako takého. To znamená, toto môže byť istá, istý ´black box´, istá čierna skrinka, do ktorej sa, by sme sa radi pozreli.
Ak sa pýtate, ako by sme chceli zasiahnuť, neuvažujeme o tom. Ak sa tento trend nezmení, a obávam sa, že sa nezmení, pretože ho ženie dopredu niekedy až bratovražedný komerčný súboj, istá proste snaha o získanie väčšieho trhového podielu jednotlivými komerčnými bankami, to znamená, ak sa tento trend neotočí, máme za to, že by sme vstúpili do regulácie, ale nie formou tou takou, že by sme stanovili, že za takýto vek sa napríklad nedá ísť. Ale budeme zrejme pracovať s povinnosťou robiť skóring pre klientov, ktorí sa budú refinancovať, lebo dnes ak klient má hypotekárny úver a raz už na neho je vytvorený skóring, tak pri refinancovaní ten skóring, ten test už nie je povinný. Robí ho veľa komerčných bánk dobrovoľne, ale niektorí ho možno nerobia úmyselne, aby si klienta neodplašili. To znamená, jedna, jedno z možných mäkkých opatrení je to, že bude povinnosť banky v prípade refinancovania hypotéky až za dôchodkový vek povinne ešte raz si proste urobiť skríning toho klienta, či vyhovie tým ďalším našim makropotenciálnym požiadavkám a či budú, bude vlastne schopný splácať.
A bola tu otázka od pána poslanca Pellegriniho ohľadom upozorňovania klientov, čo sa stane pri možnom zvýšení úrokových sadzieb. K zvýšeniu úrokových sadzieb tu raz v budúcnosti určite dôjde. To je proste realita. Kedy, o tom vám (povedané so smiechom) tu teraz hovoriť nebudem, nebude to ani zajtra, ani o mesiac a zrejme ani budúci rok, ale strednodobo musíme uvažovať o návrate do normálu. Je ale pravdou, že tak ako to, na to reagoval pán poslanec Beluský a má pravdu, že v rámci skóringu je povinná banka testovať, urobiť tzv. stresové testovanie. Pokiaľ viem, tak sa v podstate, testuje sa každý klient na možné, na možnú úroveň úroku dvoch percent, ale to je informácia pre banku. To znamená, on ten klient prejde cez skóring, musí prejsť aj cez stresové testovanie pri úrokovej sadzbe dvoch percent, ale je pravda, že túto informáciu zrejme automaticky nedostáva klient z hľadiska toho, aby si mohol uvedomiť a mal uvedomiť, do čoho vstupuje.
Takže toto je oblasť, ktorej, ktorá môže byť zaujímavým podnetom v oblasti ale ochrany spotrebiteľa a hlavne finančného vzdelávania, kde máme obrovské, obrovské medzery a kde, kde za to nezodpovedáme len my ako Národná banka Slovenska, ale v prvom rade náš vzdelávací systém, s ktorým ale dúfam, že strednodobo budeme schopní viac a lepšie spolupracovať. Takže to je téma, ktorej sa určite dá, dá venovať.
Zlyhanosť úverov. Ak ste spomínali v májovej správe hranicu 0,9 % zlyhanosti úverov, tak toto číslo zahŕňalo aj úvery, ktoré nemali odklad, hej? To znamená, to boli, to je celkový, celkový odhad objemu zlyhaných úverov z pohľadu májového. Teraz podľa nás tá situácia je lepšia a my nemáme informácie o tom, že by, že by mal, že by mala byť zlyhanosť úverov v najbližšom období, byť nejakým spôsobom ohrozená.
Ak sa pýtate na infláciu, tak (povedané s úsmevom) to je, samozrejme, na možno osobitné vystúpenie, ale treba si uvedomiť, prečo sa tak deje, hej? Sú tu kľúčové asi tri hlavné dôvody. Je to jednak rýchle znovu otváranie ekonomiky. To je úplne prirodzená reakcia zatvoriť-otvoriť, potom sú tu obrovské tlaky z vyšších cien energií, ktoré sú, samozrejme, spojené aj s tým rýchlym otváraním ekonomiky, ale hlavne nerovnomerným otváraním ekonomiky v rôznych globálnych centrách sveta. A potom sú tu tzv. bázické efekty. Taký jeden až možno smiešny bázický efekt máme aj v našom, v našej štatistike a volajú sa ´obedy zadarmo´, pretože to nemá žiadny politický podtón, čo teraz tu idem spomenúť, ale, ale zrušenie obedov zadarmo proste spravilo búrku v pohári vody a spôsobilo navýšenie inflácie, medziročnej, september-september asi o pol percentuálneho bodu. Prečo? To sa opýtajte Štatistického úradu, nie mňa. Ale predtým nulová hodnota a potom je zavedenie opačné, je tzv. bázický efekt, ktorý v roku, v septembri budúceho roku úplne vyprší.
Oveľa väčší bázický efekt je, o ktorom hovorí celá Európa, je tzv. dočasné zníženie DPH v Nemecku z 20 na 10 % ako protipandemické opatrenie, ktoré platilo do konca decembra minulého roku, a ten spätný chod spôsobil obrovský medziročný nárast inflácie. A to je opäť bázický efekt, ktorý robí šarapatu vo vykazovaní inflácie.
Ale poďme aj domov. Bázický efekt ohľadom regulovaných cien energií. Málo občanov a málo ľudí vôbec na Slovensku si uvedomuje, že regulované ceny energií na Slovensku začiatkom tohto roka klesli. Medziročne klesli. V 21. roku boli nižšie regulované ceny energií ako v roku ´20. Úplne opačná situácia bude v januári - februári budúceho roku, keď už vieme, že náš systém je vlastne, sa pozerá dozadu na základe cien energií, plynu, ropy v danom roku, teda T mínus 1, to znamená regulačné orgány, ÚRSO bude musieť v podstate zohľadniť výšku týchto komodít do regulovaných cien a preto ten nárast, a tu vám už hovorím niečo dopredu, lebo o nejaké dva-tri týždne prídeme s našou novou prognózou a inflácie a tá teda bude naozaj o niečo vyššia, ako sme ju videli posledne. Nebudem prezrádzať čísla, ale budú, nebudú úplne príjemné, ale bude sa s nimi dať logicky vysporiadať, lebo sú vrchol v podstate inflačných tlakov, očakávame na začiatku budúceho roku hlavne kvôli rastu regulovaných cien energií.
Potom sú tu, samozrejme, tie úspory nevyžiadané, ktoré majú ľudia. Tým pádom, že tí ľudia majú viac peňazí, tak sú ochotní vlastne ako keby aj strpieť vyššie ceny v oblasti služieb. Oblasť služieb je v celej Európe vyhladovaná, hej, to znamená, je úplne normálne, že ak si opäť otvoril niekto, ja neviem, reštauráciu alebo servilných služieb a chcel sanovať svoje straty, tak zvýšil časť týchto cien. Na druhej strane boli klienti, návštevníci, ktorí boli ochotní tieto ceny akceptovať. To všetko sa prenáša, samozrejme, do inflačných tlakov ako takých. Ak hovoríme o dočasnosti, hovoríme o dočasnosti hlavne kvôli dôvodom, ktoré som spomenul na začiatku. Čo je ale veľkou neznámou, je, je výška, výška cien energií, ktoré nesúvisia s menovou politikou, ale často súvisia napríklad aj s logistickými problémami, napríklad s neprechodením Suezského prieplavu na pár týždňov. To sú proste problémy, ktoré sa nám z pohľadu histórie zdajú neuveriteľné, ale dneska hýbu, hýbu celým svetom.
Zelená ekonomika. Veľmi problematická téma z pohľadu toho, kto sa tomu má venovať. Určite centrálne banky nie sú tie, ktoré na prvom mieste sa tejto téme majú venovať, ale, ale centrálne banky si uvedomujú, že svoj mandát si nie sú schopné plniť bez toho, že by monitorovali ten proces, pretože práve prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku, ktorá bude mimochodom spôsobovať vyššie ceny, čo je dneska už úplne jasné, vyššie ceny v mnohých oblastiach, hlavne v energiách. Toto znamená, že centrálne banky nebudú schopné plniť svoj mandát bez toho, aby vnímali realitu väčšieho a väčšieho, väčších nákladov spojených s transformáciou na nízkouhlíkovú ekonomiku. Takže. A v ďalšom sú, samozrejme, finančný sektor ako poistné udalosti. Zoberte si obrovské záplavy v Belgicku, v Nemecku, posledné roky problémy v Českej republike, naše občasné problémy. Toto sú proste veci, ktoré, ktoré potrebujeme lepšie, lepšie chápať.
A posledná otázka od pána predsedu hospodárskeho výboru. My naozaj vnímame to tak, že banky, je pravda, že zaznamenávame menší, menší objem úverovania pre veľké podniky, ale je to, nie je to problém, ten problém nie je na strane, podľa nás na strane bánk, pretože banky sú veľmi dobre kapitálovo vybavené, držia kapitál nad regulačnou požiadavkou viac ako 5 %. Sú, sú teda pripravené na zhoršovanie situácie. Vnímame to tak, že znižovanie kontokorektných úverov bolo skôr spojené so znižovaním zo strany podnikov, hej, z hľadiska, z hľadiska, máme komunikáciu s mnohými veľkými firmami na Slovensku a tie sú naozaj zaskočené logistickými problémami z hľadiska plynulého, dodávky, dodávky náhradných dielov. To sú témy, o ktorých počúvate, a ony sú úplne reálne so stavom, s obrovským nárastom stavu zásob v týchto firmách. Takže vnímame, takže úvery podnikov majú pomerne silný rast a stále vyšší ako dokonca pred krízou, ale je tam rôzna, rôzna štruktúra tej masy a pri veľkých-veľkých podnikoch naozaj vnímame pokles ako keby záujmu o financovanie. Rozhodne, pán poslanec, to nie je z dôvodu nejakej regulácie zo strany národnej banky, Národnej banky Slovenska alebo regulácie zo strany ECB.
Je pravdou, že v prípade kondície podnikov, a to je posledná vec, pri ktorej sa zastavím, aj keď hovoríme, že z krízy vychádzajú zatiaľ zdravé, nedá sa to hovoriť o oblasti služieb, o ktorej veľmi dobre viete, ako je zasiahnutá tými niekoľkými vlnami lockdownov, a potom je tu otázka vyššej ceny energií, ktorú som tu proste spomenul aj pri tých inflačných tlakoch, ktorá, kde sa bude treba veľmi podrobne venovať (zaznievanie gongu) analýze dopadov na ich životaschopnosť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán guvernér. Páni poslanci, prosím, kľud, nech pán guvernér dokončí.
Kažimír, Peter, guvernér Národnej banky Slovenska
Ja by som týmto, pán predsedajúci, aj skončil.
Ďakujem veľmi pekne za vaše otázky a prajem vám pekný deň ešte.
Rozpracované
10:40
Vstup predsedajúceho 10:40
Milan LaurenčíkNech sa páči.
Nech sa páči.
Vstup predsedajúceho
30.11.2021 o 10:40 hod.
Ing.
Milan Laurenčík
Videokanál poslanca
To som nechcel spôsobiť, ale ďakujem veľmi pekne. Pýtam sa, či chce záverečné slovo pán spravodajca.
Nech sa páči.
Rozpracované
10:55
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:55
Marián ViskupičVystúpenie spoločného spravodajcu
30.11.2021 o 10:55 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja už len chcem veľmi pekne poďakovať všetkým zúčastneným za odbornú diskusiu, pánovi guvernérovi za odborné zodpovedanie našich otázok a ďakujem pekne, to je všetko. Hlasujeme teraz aktuálne. Ďakujem.
Rozpracované
10:55
Kolegyne, kolegovia, teraz by mali nasledovať body, ktoré by mal predložiť pán minister zdravotníctva Slovenskej republiky Vladimír Lengvarský. Mám informáciu, že listom požiadal predsedu Národnej rady, aby jeho body boli presunuté na koniec schôdze z dôvodu, že niektoré neboli prerokované ešte vo výboroch. Takže budeme o tomto zrejme hlasovať teraz o 11. hodine. A aby sme...
Kolegyne, kolegovia, teraz by mali nasledovať body, ktoré by mal predložiť pán minister zdravotníctva Slovenskej republiky Vladimír Lengvarský. Mám informáciu, že listom požiadal predsedu Národnej rady, aby jeho body boli presunuté na koniec schôdze z dôvodu, že niektoré neboli prerokované ešte vo výboroch. Takže budeme o tomto zrejme hlasovať teraz o 11. hodine. A aby sme zbytočne neprepadávali ďalšie body, tak vyhlasujem štvorminútovú prestávku a o jedenástej budeme hlasovať.
(Prestávka.)
(Po prestávke. Zaznievanie gongu.)
Ďakujem vám obom a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Kolegyne, kolegovia, teraz by mali nasledovať body, ktoré by mal predložiť pán minister zdravotníctva Slovenskej republiky Vladimír Lengvarský. Mám informáciu, že listom požiadal predsedu Národnej rady, aby jeho body boli presunuté na koniec schôdze z dôvodu, že niektoré neboli prerokované ešte vo výboroch. Takže budeme o tomto zrejme hlasovať teraz o 11. hodine. A aby sme zbytočne neprepadávali ďalšie body, tak vyhlasujem štvorminútovú prestávku a o jedenástej budeme hlasovať.
(Prestávka.)
(Po prestávke. Zaznievanie gongu.)
Rozpracované
10:55
S procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Žiak, nech sa páči, máte slovo.
Rozpracované
11:04
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:04
Miroslav ŽiakVystúpenie s procedurálnym návrhom
30.11.2021 o 11:04 hod.
Ing.
Miroslav Žiak
Videokanál poslanca
Ďakujem krásne. Vážený pán predseda, podávam procedurálny návrh, aby Národná rada vyjadrila uznanie poslancovi Milanovi Mazurekovi za to, že sa ako zodpovedný občan nechal očkovať, lebo je to jediná možnosť, ako tu dnes s nami môže sedieť. Poslanec Mazurek bol cez víkend v Poľsku, o čom robil rozsiahlu dokumentáciu na sociálnej sieti. Ak by tak nebolo, tak poslanec Mazurek mal byť v karanténe, inak by porušil protipandemické opatrenia. A poslanec Národnej rady Slovenskej republiky predsa nie je taký nezodpovedný. Ak poslanec Mazurek nie je očkovaný, poprosím hlavného hygienika a Úrad verejného zdravotníctva, aby konali.
Rozpracované
11:04
Ďalej budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu, vás chcem informovať, že minister zdravotníctva požiadal o prerokovanie bodov 68 až 71 a 73, tlače 704, 705, 758, 706 a 791 na záver 51. schôdze pred body ministra financií. Preto v mene troch poslaneckých...
Ďalej budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu, vás chcem informovať, že minister zdravotníctva požiadal o prerokovanie bodov 68 až 71 a 73, tlače 704, 705, 758, 706 a 791 na záver 51. schôdze pred body ministra financií. Preto v mene troch poslaneckých klubov za OĽANO, SME RODINA a SaS podávam návrh na prerokovanie týchto bodov v termíne, ako som uviedol, teda na záver schôdze. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Dávam o tom hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Presunutie bodov.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za 83, proti 42, 1 nehlasoval.
Uvedený návrh sme chválili a presúvame tieto body na záver 51. schôdze, ako som hovoril.
Pristúpime k hlasovaniu o bode 60 programu. Je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, tlač 785.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Alojzovi Baránikovi, aby hlasovanie uviedol.
(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 785.)
Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, v rozprave vystúpilo sedem poslancov. Poslanec Pčolinský navrhol vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, najprv hlasovať o návrhu poslanca Pčolinského vrátiť návrh zákona na dopracovanie.
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128, za 123, proti 1, zdržali sa 3, 1 nehlasoval.
Uvedený návrh sme schválili a vraciame ho na dopracovanie.
Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet poslankyňu Annu Miernu, aby uvádzala hlasovanie o bode 66 programu. Je to druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, tlač 663.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov, tlač 663.)
Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, pani Halgašová, pričom boli podané dva pozmeňujúce návrhy. V rozprave požiadala pani poslankyňa Halgašová o vyňatie bodov 1, 3, 6, 7, 8 a 9 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Tieto body majú odporúčanie gestorského výboru schváliť. Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 2, 4, 5 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 89, proti 1, zdržalo sa 37, 1 nehlasoval.
Uvedený návrh sme schválili.
Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o bodoch 1, 3, 6, 7, 8 a 9 spoločnej správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Odporúčanie gestorského výboru k uvedeným bodom je schváliť, avšak v rozprave boli podané návrhy, ktoré sa vylučujú s uvedenými bodmi a riešia uvedenú problematiku komplexnejšie.
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 1, proti 88, zdržalo sa 39.
Uvedený návrh sme neschválili.
Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Jarmily Halgašovej. Doporučenie je schváliť.
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 87, zdržalo sa 39, nehlasovali 2.
Uvedený návrh sme schválili.
Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Halgašovej.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za 87, proti žiadny, zdržalo sa 38, nehlasovali 2.
Uvedený návrh sme schválili.
Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný poslanecký návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 89, proti 1, zdržalo sa 38.
Uvedený návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.
Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru.
Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za 88, proti 1, zdržalo sa 38.
Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 530/2001 Z. z. (č. 530/2011 Z. z., pozn. red.) o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.
Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Šebovej, Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, tlač 773, bod 46 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Markovi Šefčíkovi, aby hlasovanie uviedol.
Nech, sa páči, máte slovo, pán poslanec.
(Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Šebovej a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, tlač 773.)
Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. K návrhu v rozprave okrem predkladateľky návrhu Zuzany Šebovej vystúpila poslankyňa Vladimíra Marcinková. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 124, proti žiadny, zdržali sa 4, nehlasoval: žiadny.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.
Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za 126, zdržal sa 1.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Petrovi Cmorejovi, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2022, tlač 696.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
(Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2022 a rozpočtový výhľad na roky 2023 a 2024, tlač 696.)
Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia v znení, ako je uvedené v prílohe k správe, tlač 696.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 85, proti 8, zdržalo sa 35.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne.
Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Tomáša Lehotského, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2022 až 2024, tlač 743.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
(Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2022 až 2024, tlač 743.)
Lehotský, Tomáš, poslanec NR SR
Ospravedlňujem sa za chvíľkové meškanie. Takže, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie správu o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2022 až 2024, tlač 743.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 85, proti 7, zdržalo sa 36.
Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.
Ďalej budeme hlasovať o návrhu uznesenia k správe o finančnej stabilite - máj 2021, tlač 605. Prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Mariána Viskupiča, aby uviedol hlasovanie.
(Hlasovanie o návrhu uznesenia k správe o finančnej stabilite, tlač 605.)
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov berie na vedomie správu o finančnej stabilite - máj 2021.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za 119, proti žiadny, zdržali sa 8.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o finančnej stabilite.
Teraz vyhlasujem dvojminútovú prestávku.
S procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Baláž.
Pán poslanec Žiak, asi bude treba doštudovať (potlesk), doštudovať rokovací poriadok. O tomto nemôžem dať hlasovať.
Ďalej budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Skôr ako pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu, vás chcem informovať, že minister zdravotníctva požiadal o prerokovanie bodov 68 až 71 a 73, tlače 704, 705, 758, 706 a 791 na záver 51. schôdze pred body ministra financií. Preto v mene troch poslaneckých klubov za OĽANO, SME RODINA a SaS podávam návrh na prerokovanie týchto bodov v termíne, ako som uviedol, teda na záver schôdze. Je všeobecný súhlas? (Reakcie z pléna.) Dávam o tom hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Presunutie bodov.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za 83, proti 42, 1 nehlasoval.
Uvedený návrh sme chválili a presúvame tieto body na záver 51. schôdze, ako som hovoril.
Pristúpime k hlasovaniu o bode 60 programu. Je to prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, tlač 785.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Alojzovi Baránikovi, aby hlasovanie uviedol.
(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 785.)
Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, v rozprave vystúpilo sedem poslancov. Poslanec Pčolinský navrhol vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, najprv hlasovať o návrhu poslanca Pčolinského vrátiť návrh zákona na dopracovanie.
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128, za 123, proti 1, zdržali sa 3, 1 nehlasoval.
Uvedený návrh sme schválili a vraciame ho na dopracovanie.
Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet poslankyňu Annu Miernu, aby uvádzala hlasovanie o bode 66 programu. Je to druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, tlač 663.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov, tlač 663.)
Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, pani Halgašová, pričom boli podané dva pozmeňujúce návrhy. V rozprave požiadala pani poslankyňa Halgašová o vyňatie bodov 1, 3, 6, 7, 8 a 9 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Tieto body majú odporúčanie gestorského výboru schváliť. Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 2, 4, 5 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 89, proti 1, zdržalo sa 37, 1 nehlasoval.
Uvedený návrh sme schválili.
Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, teraz budeme hlasovať o bodoch 1, 3, 6, 7, 8 a 9 spoločnej správy, ktoré boli vyňaté na osobitné hlasovanie. Odporúčanie gestorského výboru k uvedeným bodom je schváliť, avšak v rozprave boli podané návrhy, ktoré sa vylučujú s uvedenými bodmi a riešia uvedenú problematiku komplexnejšie.
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 1, proti 88, zdržalo sa 39.
Uvedený návrh sme neschválili.
Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Jarmily Halgašovej. Doporučenie je schváliť.
Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 87, zdržalo sa 39, nehlasovali 2.
Uvedený návrh sme schválili.
Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Halgašovej.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za 87, proti žiadny, zdržalo sa 38, nehlasovali 2.
Uvedený návrh sme schválili.
Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a hlasovali sme aj o podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný poslanecký návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 89, proti 1, zdržalo sa 38.
Uvedený návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.
Pani spoločná spravodajkyňa, prosím, uveďte odporúčanie gestorského výboru.
Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za 88, proti 1, zdržalo sa 38.
Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 530/2001 Z. z. (č. 530/2011 Z. z., pozn. red.) o spotrebnej dani z alkoholických nápojov.
Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankýň Šebovej, Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, tlač 773, bod 46 schváleného programu. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Markovi Šefčíkovi, aby hlasovanie uviedol.
Nech, sa páči, máte slovo, pán poslanec.
(Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Šebovej a Evy Horváthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, tlač 773.)
Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. K návrhu v rozprave okrem predkladateľky návrhu Zuzany Šebovej vystúpila poslankyňa Vladimíra Marcinková. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 124, proti žiadny, zdržali sa 4, nehlasoval: žiadny.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pristúpime k hlasovaniu o pridelení návrhu výborom a o určení gestorského výboru, ako aj lehoty na jeho prerokovanie. Prosím spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.
Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v druhom čítaní do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za 126, zdržal sa 1.
Konštatujem, že sme tento návrh schválili.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Petrovi Cmorejovi, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2022, tlač 696.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
(Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2022 a rozpočtový výhľad na roky 2023 a 2024, tlač 696.)
Cmorej, Peter, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia v znení, ako je uvedené v prílohe k správe, tlač 696.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 85, proti 8, zdržalo sa 35.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie, ktorým sme schválili návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne.
Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Tomáša Lehotského, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2022 až 2024, tlač 743.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
(Hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2022 až 2024, tlač 743.)
Lehotský, Tomáš, poslanec NR SR
Ospravedlňujem sa za chvíľkové meškanie. Takže, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie správu o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2022 až 2024, tlač 743.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 85, proti 7, zdržalo sa 36.
Konštatujem, že sme navrhnuté uznesenie schválili.
Ďalej budeme hlasovať o návrhu uznesenia k správe o finančnej stabilite - máj 2021, tlač 605. Prosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Mariána Viskupiča, aby uviedol hlasovanie.
(Hlasovanie o návrhu uznesenia k správe o finančnej stabilite, tlač 605.)
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov berie na vedomie správu o finančnej stabilite - máj 2021.
Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 127 poslancov, za 119, proti žiadny, zdržali sa 8.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie k správe o finančnej stabilite.
Teraz vyhlasujem dvojminútovú prestávku.
S procedurálnym návrhom vystúpi pán poslanec Baláž.
Rozpracované
11:21
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:21
Vladimír BalážĎakujem pekne.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
30.11.2021 o 11:21 hod.
MUDr. PhD.
Vladimír Baláž
Videokanál poslanca
Ospravedlňujem sa, že vás zdržujem, ale pri tlači 663 som sa pomýlil a hlasoval som za, chcel som sa zdržať.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:21
(Prestávka.)
(Po prestávke. Zaznievanie gongu.)
(Prestávka.)
(Po prestávke. Zaznievanie gongu.)
Prosím pre záznam, opravte hlasovanie pána poslanca Baláža.
(Prestávka.)
(Po prestávke. Zaznievanie gongu.)
Rozpracované
11:25
Pristúpim k druhému čítaniu návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým...
Pristúpim k druhému čítaniu návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/98 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a slovenskej polície (Železničnej polície, pozn. red.) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 709, spoločná správa výborov má tlač 709a.
Dávam slovo poslancovi Jurajovi Krúpovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.
(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, tlač 709.)
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslanca Miloša Svrčeka, na vydanie zákona o podpore štátneho nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 619, spoločná správa výborov má tlač 619a. Dávam slovo poslancovi Milošovi Svrčekovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nakoľko nie je v pléne prepadá na koniec schôdze.
Pristúpim k druhému čítaniu návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/98 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a slovenskej polície (Železničnej polície, pozn. red.) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 709, spoločná správa výborov má tlač 709a.
Dávam slovo poslancovi Jurajovi Krúpovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.
(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, tlač 709.)
Rozpracované