51. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teda pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, za politickú stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko.
Cieľom tohto predloženého legislatívneho návrhu je ochrana obyvateľov miest a obcí pred zvýšeným hlukom z diaľnic a rýchlostných ciest a tým zníženie negatívnych dôsledkov dlhodobého pôsobenia hluku cestnej premávky na ľudský organizmus.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, je v súlade s dohovormi aj s inými zákonmi. Má negatívny dopad na štátny rozpočet a viacej uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem, pán poslanec. Je tu ešte jedna poslankyňa medzi predsedami výborov, takže to množné číslo bolo v poriadku.
Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti pani poslankyni Magdaléne Sulanovej.

Vážené panie poslankyne, no, neviem, či tá dáma vpredu, vzadu vlastne je, a, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Martina Beluského a Rastislava Schlosára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
1. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
2. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
3. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
4. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujeme, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto. Pán poslanec Beluský, chcete v rámci rozpravy vystúpiť?
Takže nech sa páči, do rozpravy sa hlási pán navrhovateľ.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som trošku obšírnejšie odôvodnil predložený návrh zákona, ktorým chceme zabezpečiť ochranu obyvateľov miest a obcí pred zvýšeným hlukom z diaľnic a rýchlostných ciest.
Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je to, že súčasný stav v niektorých mestách nie je v súlade s požiadavkami a pretrváva tam stále prostredie, ktoré je zdravie a život ohrozujúce. A keďže orgány, ktoré sú kompetentné alebo povinné tieto veci riešiť, nekonajú, rozhodli sme sa tento návrh zákona predložiť, aby sme urýchlili ten proces odstraňovania tohto zdraviu škodlivého prostredia. A súčasne v platnej legislatíve sa pri povoľovacom konaní stavieb diaľnic a ďalších ciest vyžadujú záväzné stanoviská dotknutých orgánov, medzi ktoré patria aj orgány verejného zdravotníctva, a tie podľa § 13 ods. 5 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia posudzujú hlukovú záťaž, ak ide o stavbu diaľnice a cesty I. triedy, takisto stavbu dráhy, stavbu vodnej cesty a stavbu letiska s prevádzkou motorových lietadiel. Prípustné hodnoty hluku z dopravy upravuje potom vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 549/2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.
V súčasnosti sú prípustné hodnoty stanovené nasledovne: je to kategória 3, to ochranné prostredie je popísané ako priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov, priestor pred oknami chránených miestností školských budov, zdravotníckych zariadení a iných chránených objektov, vonkajší priestor v obytnom a rekreačnom území, v okolí diaľnic, ciest I. a II. triedy, miestnych komunikácií s hromadnou dopravou a železničných dráh a letísk, mestské centrá a referenčné hodnoty. Teda prípustné hodnoty hluku z dopravy v decibeloch sú cez deň a večer 60 decibelov a v noci 50 decibelov.
Samozrejme vieme, že keď sa ešte len nejak projektuje nejaká diaľnica alebo cesta, tak nie je možné odmerať hluk z neexistujúcej dopravy, preto sa tieto stanovujú nejakým meraním alebo nejakou simuláciou a mnohokrát tieto údaje nie sú presné a potom skutočné hodnoty sú oveľa vyššie, ako sú prípustné, stanovené touto vyhláškou, a preto vlastne nie je, nie sú splnené tie podmienky pri výstavbe týchto ciest a diaľnic, ktoré by spĺňali to, že by chránili ľudí pred zvýšeným hlukom.
Problematika hluku je celosvetovo rozšírená. Hluk patrí naozaj medzi závažný faktor aj preto, že jeho hladiny sa stále zvyšujú a poškodenie zdravia ľudí prebieha dlhodobo a skryto. So zvukom a napokon aj samotným hlukom sa človek stretáva denne. Oproti iným faktorom aj tento, je tento faktor o to závažnejší, že pôsobí neustále, a to aj v čase určenom na oddych a relaxáciu a tiež v noci v čase určenom na spánok. Čiže naozaj ak človek býva pri napríklad železnici, tak železničná doprava nie je taká frekventovaná, tie vlaky nechodia neustále, ale naozaj bývať kúsok od diaľnice alebo rýchlostnej cesty, kde tá doprava je stále kontinuálna a prebieha aj počas nočných hodín, naozaj je to veľmi, veľmi nebezpečné pre poškodenie zdravia.
Z fyziologického hľadiska sa zvuk definuje ako mechanické vlnenie vo frekvenčnom rozsahu, ktorý počuje ľudské ucho medzi 16 až 20-tisíc hertzov. Hluk je akýkoľvek nežiaduci zvuk, ktorý pôsobí na človeka rušivo, nepríjemne a v niektorých prípadoch dokonca poškodzuje jeho zdravie. Hluk sa čoraz častejšie stáva stresujúcim faktorom v mnohých situáciách, pritom stres je rizikový faktor až u 90 % ochorení.
Na základe epidemiologických štúdií bolo zistené u obyvateľov zvýšenie celkovej chorobnosti ako dôsledok pôsobenia chronického stresu. Zaznamenané boli poruchy krvného tlaku, ischemická choroba srdca, gastro, gastrointestinálne poruchy, zápalové ochorenia, nižšia odolnosť voči infekciám. Zistilo sa, že k ochoreniam dochádzalo až po dlhšej dobe strávenej v hlučnom prostredí. Pri cievnych ochoreniach po piatich až desiatich rokoch a pri nervových ochoreniach po ôsmich až desiatich rokoch expozície hlukom. Je to práve hluk z cestnej premávky, ktorý pôsobí na ľudský organizmus nepretržite, dlhodobo a vo vyšších hodnotách, ako sú prípustné, a práve preto by mu mala legislatíva venovať väčšiu pozornosť.
Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest cez intravilány obcí je na Slovensku v oblasti ochrany pred hlukom značne podcenená. Viacero prípadov sťažností obyvateľov a nezávislých meraní preukazujú, že mnohé úseky prechádzajúce popri obydlí občanov nespĺňajú zákonom stanovené parametre. Napríklad hluk z rýchlostnej cesty R1 je v úseku medzi mestskými časťami Krškany - Janíkovce úplne nepochopiteľne bez protihlukových clôn odkrytá mestu a úroveň doliehajúceho hluku miestami dosahuje až 90 decibelov, čo je o 30 decibelov viac, ako je prípustné, teda o 50 % viacej.
Nedávno boli, nedávno bol medializovaný aj prípad mesta Žarnovica, ktorý už niekoľko rokov žiada Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Národnú diaľničnú spoločnosť vybudovať protihlukovú bariéru na rýchlostnej ceste R1, ktorá prechádza intravilánom mesta Žarnovica, konkrétne je to ulica Sandrická, Fraňa Kráľa a Lukavica, keďže táto nebola zhotovená v čase budovania rýchlostnej komunikácie. Termínov na vybudovanie protihlukovej bariéry bolo od kompetentných už niekoľko, ktoré uplynuli. Naposledy mestu dňa 4. februára 2021 bolo doručené oznámenie, kde Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (Ministerstvo dopravy a výstavby SR, pozn. red.) vydalo rozhodnutie, ktorým bolo Národnej diaľničnej spoločnosti ako správcovi rýchlostnej cesty nariadené v termíne do 31. 12. 2031 zabezpečiť výstavbu protihlukových opatrení.
Tu naozaj nemožno hovoriť o nejakom rýchlom, nejakom rýchlom riešení a preto aj sme sa rozhodli prísť do parlamentu s týmto návrhom zákona. Z týchto dôvodov predkladatelia navrhujú novelizovať zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v rámci ktorého sa zavedie explicitná podmienka, podľa ktorej úsek diaľnice a rýchlostnej cesty, ktorých os vozovky je vo vzdialenosti kratšia ako 150 metrov od hranice zastavaného územia obce alebo ktoré prechádza cez zastavané územie obce, musia byť vybavené protihlukovým opatrením, ktorého realizovaním sa dosiahne zníženie hlukovej záťaže spôsobenej cestnou dopravou na úroveň prípustnej hodnoty. Takisto sa zavádza povinnosť splnenia podmienky zníženia pre už postavené úseky diaľnic a rýchlostných ciest, a to do dvoch rokov účinnosti tohto zákona.
Viacero štúdií a meraní ukazujú, že vo vzdialenosti od 100 do 150 metrov od diaľnice sa hluk znižuje na prípustnú úroveň okolo 60 decibelov. Ako príklad uvádzame dve merania. Ak bude záujem, tak môžeme, samozrejme, k tomu dať aj nejaké konkrétne zdroje na tieto štúdie. Sú tam grafy, v ktorých môžete vidieť, ako sa mení závislosť tohto hluku od vzdialenosti. Preto sme nastavili tú hranicu 150 metrov, pretože v tejto vzdialenosti podľa týchto štúdií už dochádza k zníženiu hluku na úroveň od 60 decibelov, teda pod úroveň, ktorá je ešte považovaná za zdravú.
Hluk narastá predovšetkým v okolí dopravných ťahov z automobilov a železničnou dopravou. Tieto škodlivé akustické vplyvy, ktoré pôsobia na človeka, možno redukovať správnym nastavením alebo navrhnutím protihlukových opatrení v podobe protihlukových clôn. Rozsah a parametre týchto clôn vyplývajú z výpočtov hlukovej štúdie. Z hľadiska hluku sa v praxi používajú dva typy protihlukových stien, sú buď odrazivé a pohltivé. V mestách a obciach v priamom styku s obyvateľstvom, kde sa protihluková clona stáva súčasťou mestského prostredia, dotvára ho, sa pri návrhu protihlukovej clony kladie dôraz na kritériá hlukovej ochrany. V intraviláne sa preto tvorba protihlukovej clony orientuje na pohltivé materiály. Tieto materiály musia spĺňať hodnoty vzduchovej neprievzdušnosti a zvukovej pohltivosti, pričom hluková štúdia presne udáva výšky v jednotlivých úsekoch clony.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že pre vás všetkých je problematika ochrany zdravia našich občanov aj pred hlukom veľmi dôležitá a že sa rozhodnete prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní, aby sme sa mohli baviť potom o tých technických a procesných nastaveniach lehôt, aby sme naozaj docielili čo najlepší výsledok.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Ako prvý - pán poslanec Rastislav Schlosár.

Kolega Beluský, spomínal si, že bol medializovaný prípad mesta Žarnovica, kde takisto na rýchlostnej ceste R1 chýba protihluková bariéra, chýba tam už naozaj veľmi dlho a Národná diaľničná spoločnosť to neustále odďaľuje. Ja by som chcel len upozorniť alebo teda upriamiť pozornosť Národnej rady aj na to, že v tejto veci prebehla petícia občanov Žarnovice. Podporili sme ju aj my ako predstavitelia našej politickej strany, pretože si naozaj myslíme, že tie problémy s hlukom, ktoré majú či už v Žarnovici alebo na mnohých iných miestach, ktoré si tiež spomínal, tak sú problémom, ktorý treba riešiť v záujme občanov, ktorí tam žijú.
A poslanci Národnej rady, keď už pre nič iné, nie preto, že to dávame my, ale minimálne preto, že takáto petícia prebehla, bola riadne odovzdaná, podpísalo ju veľké množstvo občanov mesta Žarnovica, už len z tohto dôvodu by sa mali touto otázkou zaoberať a mali by podporiť taký návrh zákona, ktorý naozaj efektívne zabezpečí vybudovanie tej protihlukovej bariéry nie za desať rokov, dvadsať, alebo neviem kedy v budúcnosti, ale naozaj v dohľadnom čase tak, aby to tým ľuďom reálne pomohlo.

Pani poslankyňa Sulanová s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela iba poznamenať, že myslím si, že každý občan tejto republiky sa stretol s týmto problémom, či už išlo o hluk železničnej dopravy, nehovorím o leteckej, tam ani nie je možné nejak budovať nejaké zábrany, tá svojím charakterom, jednoducho to musíte, ten hluk musia trpieť blízko bývajúci občania. Železničná doprava detto. Tam sa snažia, samozrejme, o zdokonaľovanie vozňového parku, myslím znižovať tento hluk. Ale prudko sa rozvíja hlavne cestná doprava. Takže s týmto sa, myslím, stretávame všetci a je bez pochyby, že tento zákon prispeje k zlepšeniu životného prostredia a k ochrane zdravia všetkých občanov.
Pán poslanec Beluský to perfektne zdôvodnil, komplexne sa chopil celej problematiky, aj čo sa týka výšky decibelov, tej hlučnosti, vzdialenosti atď. atď. Takže ja si myslím, že ide o veľmi užitočný a, myslím si, až život zachraňujúci zákon a preto by sme ho mali skutočne všetci podporiť.
Ďakujem.

Pán poslanec Beluský, chcete reagovať na faktické? Nie. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želáte si záverečné slovo, pán poslanec? Pani poslankyňa? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Martina Beluského a Andreja Medveckého na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona má tlač 768, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 799.
Dávam slovo pánovi poslancovi Rastislavovi Schlosárovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Martina Beluského a Andreja Medveckého na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov, tlač 768.)