51. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teda pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, za politickú stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko.
Cieľom tohto predloženého legislatívneho návrhu je ochrana obyvateľov miest a obcí pred zvýšeným hlukom z diaľnic a rýchlostných ciest a tým zníženie negatívnych dôsledkov dlhodobého pôsobenia hluku cestnej premávky na ľudský organizmus.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, je v súlade s dohovormi aj s inými zákonmi. Má negatívny dopad na štátny rozpočet a viacej uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážené panie poslankyne, no, neviem, či tá dáma vpredu, vzadu vlastne je, a, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Martina Beluského a Rastislava Schlosára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
1. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
2. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
3. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
4. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som trošku obšírnejšie odôvodnil predložený návrh zákona, ktorým chceme zabezpečiť ochranu obyvateľov miest a obcí pred zvýšeným hlukom z diaľnic a rýchlostných ciest.
Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je to, že súčasný stav v niektorých mestách nie je v súlade s požiadavkami a pretrváva tam stále prostredie, ktoré je zdravie a život ohrozujúce. A keďže orgány, ktoré sú kompetentné alebo povinné tieto veci riešiť, nekonajú, rozhodli sme sa tento návrh zákona predložiť, aby sme urýchlili ten proces odstraňovania tohto zdraviu škodlivého prostredia. A súčasne v platnej legislatíve sa pri povoľovacom konaní stavieb diaľnic a ďalších ciest vyžadujú záväzné stanoviská dotknutých orgánov, medzi ktoré patria aj orgány verejného zdravotníctva, a tie podľa § 13 ods. 5 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia posudzujú hlukovú záťaž, ak ide o stavbu diaľnice a cesty I. triedy, takisto stavbu dráhy, stavbu vodnej cesty a stavbu letiska s prevádzkou motorových lietadiel. Prípustné hodnoty hluku z dopravy upravuje potom vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 549/2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.
V súčasnosti sú prípustné hodnoty stanovené nasledovne: je to kategória 3, to ochranné prostredie je popísané ako priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov, priestor pred oknami chránených miestností školských budov, zdravotníckych zariadení a iných chránených objektov, vonkajší priestor v obytnom a rekreačnom území, v okolí diaľnic, ciest I. a II. triedy, miestnych komunikácií s hromadnou dopravou a železničných dráh a letísk, mestské centrá a referenčné hodnoty. Teda prípustné hodnoty hluku z dopravy v decibeloch sú cez deň a večer 60 decibelov a v noci 50 decibelov.
Samozrejme vieme, že keď sa ešte len nejak projektuje nejaká diaľnica alebo cesta, tak nie je možné odmerať hluk z neexistujúcej dopravy, preto sa tieto stanovujú nejakým meraním alebo nejakou simuláciou a mnohokrát tieto údaje nie sú presné a potom skutočné hodnoty sú oveľa vyššie, ako sú prípustné, stanovené touto vyhláškou, a preto vlastne nie je, nie sú splnené tie podmienky pri výstavbe týchto ciest a diaľnic, ktoré by spĺňali to, že by chránili ľudí pred zvýšeným hlukom.
Problematika hluku je celosvetovo rozšírená. Hluk patrí naozaj medzi závažný faktor aj preto, že jeho hladiny sa stále zvyšujú a poškodenie zdravia ľudí prebieha dlhodobo a skryto. So zvukom a napokon aj samotným hlukom sa človek stretáva denne. Oproti iným faktorom aj tento, je tento faktor o to závažnejší, že pôsobí neustále, a to aj v čase určenom na oddych a relaxáciu a tiež v noci v čase určenom na spánok. Čiže naozaj ak človek býva pri napríklad železnici, tak železničná doprava nie je taká frekventovaná, tie vlaky nechodia neustále, ale naozaj bývať kúsok od diaľnice alebo rýchlostnej cesty, kde tá doprava je stále kontinuálna a prebieha aj počas nočných hodín, naozaj je to veľmi, veľmi nebezpečné pre poškodenie zdravia.
Z fyziologického hľadiska sa zvuk definuje ako mechanické vlnenie vo frekvenčnom rozsahu, ktorý počuje ľudské ucho medzi 16 až 20-tisíc hertzov. Hluk je akýkoľvek nežiaduci zvuk, ktorý pôsobí na človeka rušivo, nepríjemne a v niektorých prípadoch dokonca poškodzuje jeho zdravie. Hluk sa čoraz častejšie stáva stresujúcim faktorom v mnohých situáciách, pritom stres je rizikový faktor až u 90 % ochorení.
Na základe epidemiologických štúdií bolo zistené u obyvateľov zvýšenie celkovej chorobnosti ako dôsledok pôsobenia chronického stresu. Zaznamenané boli poruchy krvného tlaku, ischemická choroba srdca, gastro, gastrointestinálne poruchy, zápalové ochorenia, nižšia odolnosť voči infekciám. Zistilo sa, že k ochoreniam dochádzalo až po dlhšej dobe strávenej v hlučnom prostredí. Pri cievnych ochoreniach po piatich až desiatich rokoch a pri nervových ochoreniach po ôsmich až desiatich rokoch expozície hlukom. Je to práve hluk z cestnej premávky, ktorý pôsobí na ľudský organizmus nepretržite, dlhodobo a vo vyšších hodnotách, ako sú prípustné, a práve preto by mu mala legislatíva venovať väčšiu pozornosť.
Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest cez intravilány obcí je na Slovensku v oblasti ochrany pred hlukom značne podcenená. Viacero prípadov sťažností obyvateľov a nezávislých meraní preukazujú, že mnohé úseky prechádzajúce popri obydlí občanov nespĺňajú zákonom stanovené parametre. Napríklad hluk z rýchlostnej cesty R1 je v úseku medzi mestskými časťami Krškany - Janíkovce úplne nepochopiteľne bez protihlukových clôn odkrytá mestu a úroveň doliehajúceho hluku miestami dosahuje až 90 decibelov, čo je o 30 decibelov viac, ako je prípustné, teda o 50 % viacej.
Nedávno boli, nedávno bol medializovaný aj prípad mesta Žarnovica, ktorý už niekoľko rokov žiada Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Národnú diaľničnú spoločnosť vybudovať protihlukovú bariéru na rýchlostnej ceste R1, ktorá prechádza intravilánom mesta Žarnovica, konkrétne je to ulica Sandrická, Fraňa Kráľa a Lukavica, keďže táto nebola zhotovená v čase budovania rýchlostnej komunikácie. Termínov na vybudovanie protihlukovej bariéry bolo od kompetentných už niekoľko, ktoré uplynuli. Naposledy mestu dňa 4. februára 2021 bolo doručené oznámenie, kde Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky (Ministerstvo dopravy a výstavby SR, pozn. red.) vydalo rozhodnutie, ktorým bolo Národnej diaľničnej spoločnosti ako správcovi rýchlostnej cesty nariadené v termíne do 31. 12. 2031 zabezpečiť výstavbu protihlukových opatrení.
Tu naozaj nemožno hovoriť o nejakom rýchlom, nejakom rýchlom riešení a preto aj sme sa rozhodli prísť do parlamentu s týmto návrhom zákona. Z týchto dôvodov predkladatelia navrhujú novelizovať zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v rámci ktorého sa zavedie explicitná podmienka, podľa ktorej úsek diaľnice a rýchlostnej cesty, ktorých os vozovky je vo vzdialenosti kratšia ako 150 metrov od hranice zastavaného územia obce alebo ktoré prechádza cez zastavané územie obce, musia byť vybavené protihlukovým opatrením, ktorého realizovaním sa dosiahne zníženie hlukovej záťaže spôsobenej cestnou dopravou na úroveň prípustnej hodnoty. Takisto sa zavádza povinnosť splnenia podmienky zníženia pre už postavené úseky diaľnic a rýchlostných ciest, a to do dvoch rokov účinnosti tohto zákona.
Viacero štúdií a meraní ukazujú, že vo vzdialenosti od 100 do 150 metrov od diaľnice sa hluk znižuje na prípustnú úroveň okolo 60 decibelov. Ako príklad uvádzame dve merania. Ak bude záujem, tak môžeme, samozrejme, k tomu dať aj nejaké konkrétne zdroje na tieto štúdie. Sú tam grafy, v ktorých môžete vidieť, ako sa mení závislosť tohto hluku od vzdialenosti. Preto sme nastavili tú hranicu 150 metrov, pretože v tejto vzdialenosti podľa týchto štúdií už dochádza k zníženiu hluku na úroveň od 60 decibelov, teda pod úroveň, ktorá je ešte považovaná za zdravú.
Hluk narastá predovšetkým v okolí dopravných ťahov z automobilov a železničnou dopravou. Tieto škodlivé akustické vplyvy, ktoré pôsobia na človeka, možno redukovať správnym nastavením alebo navrhnutím protihlukových opatrení v podobe protihlukových clôn. Rozsah a parametre týchto clôn vyplývajú z výpočtov hlukovej štúdie. Z hľadiska hluku sa v praxi používajú dva typy protihlukových stien, sú buď odrazivé a pohltivé. V mestách a obciach v priamom styku s obyvateľstvom, kde sa protihluková clona stáva súčasťou mestského prostredia, dotvára ho, sa pri návrhu protihlukovej clony kladie dôraz na kritériá hlukovej ochrany. V intraviláne sa preto tvorba protihlukovej clony orientuje na pohltivé materiály. Tieto materiály musia spĺňať hodnoty vzduchovej neprievzdušnosti a zvukovej pohltivosti, pričom hluková štúdia presne udáva výšky v jednotlivých úsekoch clony.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že pre vás všetkých je problematika ochrany zdravia našich občanov aj pred hlukom veľmi dôležitá a že sa rozhodnete prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní, aby sme sa mohli baviť potom o tých technických a procesných nastaveniach lehôt, aby sme naozaj docielili čo najlepší výsledok.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Kolega Beluský, spomínal si, že bol medializovaný prípad mesta Žarnovica, kde takisto na rýchlostnej ceste R1 chýba protihluková bariéra, chýba tam už naozaj veľmi dlho a Národná diaľničná spoločnosť to neustále odďaľuje. Ja by som chcel len upozorniť alebo teda upriamiť pozornosť Národnej rady aj na to, že v tejto veci prebehla petícia občanov Žarnovice. Podporili sme ju aj my ako predstavitelia našej politickej strany, pretože si naozaj myslíme, že tie problémy s hlukom, ktoré majú či už v Žarnovici alebo na mnohých iných miestach, ktoré si tiež spomínal, tak sú problémom, ktorý treba riešiť v záujme občanov, ktorí tam žijú.
A poslanci Národnej rady, keď už pre nič iné, nie preto, že to dávame my, ale minimálne preto, že takáto petícia prebehla, bola riadne odovzdaná, podpísalo ju veľké množstvo občanov mesta Žarnovica, už len z tohto dôvodu by sa mali touto otázkou zaoberať a mali by podporiť taký návrh zákona, ktorý naozaj efektívne zabezpečí vybudovanie tej protihlukovej bariéry nie za desať rokov, dvadsať, alebo neviem kedy v budúcnosti, ale naozaj v dohľadnom čase tak, aby to tým ľuďom reálne pomohlo.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela iba poznamenať, že myslím si, že každý občan tejto republiky sa stretol s týmto problémom, či už išlo o hluk železničnej dopravy, nehovorím o leteckej, tam ani nie je možné nejak budovať nejaké zábrany, tá svojím charakterom, jednoducho to musíte, ten hluk musia trpieť blízko bývajúci občania. Železničná doprava detto. Tam sa snažia, samozrejme, o zdokonaľovanie vozňového parku, myslím znižovať tento hluk. Ale prudko sa rozvíja hlavne cestná doprava. Takže s týmto sa, myslím, stretávame všetci a je bez pochyby, že tento zákon prispeje k zlepšeniu životného prostredia a k ochrane zdravia všetkých občanov.
Pán poslanec Beluský to perfektne zdôvodnil, komplexne sa chopil celej problematiky, aj čo sa týka výšky decibelov, tej hlučnosti, vzdialenosti atď. atď. Takže ja si myslím, že ide o veľmi užitočný a, myslím si, až život zachraňujúci zákon a preto by sme ho mali skutočne všetci podporiť.
Ďakujem.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na úvod chcem povedať, že tento náš návrh ústavného zákona tu v Národnej rade, či už v minulom volebnom období, ale aj v tomto, nepredkladáme po prvýkrát a budeme ho opakovane predkladať až dovtedy, kým nám s definitívnou, kým sa nám s definitívnou platnosťou nepodarí odstrániť z Ústavy Slovenskej republiky, teda z toho základného zákona nášho štátu to, a povedzme si otvorene, hanebné a ponižujúce otrocké ustanovenie článku 7 ods. 2 druhej vety ústavy, podľa ktorej právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, milá kolegyňa, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 31. januára 2022. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Panie poslankyne, páni poslanci, začnem tak možno trocha z ostra, ale načo si, načo chodiť okolo horúcej kaše?
Jednoducho ja hovorím, že nikto z nás nemá právo nazývať sa poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ak tu na tejto pôde nemá na prvom mieste záujmy svojho vlastného štátu, záujmy svojej vlastnej vlasti a teda záujmy Slovenskej republiky. Nikto z nás nemá právo nazývať sa poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ak pred záujmy Slovenskej republiky kladie akékoľvek cudzie záujmy, ak chce Slovenskú republiku a jej právny poriadok podriadiť akejkoľvek cudzej moci a je jedno, či tá moc pochádza z Bruselu, z Moskvy, z Prahy, z Washingtonu, odkiaľkoľvek, jednoducho je to vždy neprijateľné. Pretože ten, kto by nás takejto cudzej moci chcel podriadiť, ide proti samotným základom našej republiky, proti princípu zvrchovanosti alebo, ak chcete, proti suverenite Slovenskej republiky. Či sa nám to páči alebo nie, tak fakt je taký, že odkedy máme v Ústave Slovenskej republiky zakotvený spomínaný článok 7, osobitne odsek 2, druhú vetu, podľa ktorej právne a záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, a odkedy sme členmi Európskej únie, v ktorej sa tento článok realizuje, tak Slovenská republika už viac nie je ani suverénny, ani zvrchovaný štát, a to aj napriek tomu, že po formálnej stránke stále máme v ústave aj článok 1, podľa ktorého sme naopak zvrchovaným štátom. Ale tento druhý článok 7 to zasa popiera.
Každý, kto je aspoň trocha znalý štátneho práva, totiž vie, že suverenita štátu znamená nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci vo vnútri štátu aj navonok. To je jednoduchá definícia, jednoduchá poučka, o ktorej sa učia už študenti na právnických fakultách. V našom prípade je ale štátna moc Slovenskej republiky úplne závislá od cudzej moci, od moci Európskej únie alebo, ak chcete, od moci Bruselu, ktorá čoraz viac a viac zasahuje do našich životov. Ak Európska únia vydá nejaké nariadenie, tak toto nariadenie má na Slovensku automatickú platnosť. Nemusí k nemu zasadnúť ani Národná rada Slovenskej republiky. Má automatickú platnosť a zároveň prednosť pred našimi vlastnými zákonmi. Tými zákonmi, o ktorých aj tu v parlamente rozhodujeme. Ak Európska únia vydá nejakú smernicu, tak Slovenská republika má v zmysle práva Európskej únie povinnosť túto smernicu premietnuť do našich vlastných zákonov a vidíme to, že sa to naozaj častokrát realizuje tu v parlamente, kde mnohé zákony, ktoré sa nám tu dostávajú na stôl, sa nám tu dostávajú na stôl nie preto, že by si to vymyslela súčasná vláda Slovenskej republiky alebo nejakí poslanci, ktorí tu sedíme v Národnej rade, ale jednoducho preto, lebo máme povinnosť implementovať tie smernice Európskej únie do nášho právneho poriadku. Len preto, lebo Európska únia to schválila, tak my potom musíme tieto zákony, naše vlastné, upravovať, preberať atď. Jednoducho musíme sa im podriaďovať, či sa nám to páči, alebo nie. Tak je nastavené právo Európskej únie a tak je, bohužiaľ, nastavená aj naša ústava, pretože obsahuje spomínaný článok 7 odsek 2, druhú vetu.
Európsku úniu pritom absolútne nezaujíma, či tieto nariadenia, smernice sú v národnom záujme Slovenskej republiky, či sú v záujme našich vlastných občanov, či s nimi občania Slovenskej republiky, od ktorých pochádza aj naša moc tu v Národnej rade, či s nimi súhlasia, či s nimi súhlasia nimi volení zástupcovia, teda my, ale jednoducho automaticky musia platiť. Európska únia nám dáva tak v podstate len dve možnosti, buď sa celkom podriadime, alebo nás v tom druhom prípade zažaluje na Európskom súdnom dvore a dá nám obrovskú pokutu, ktorá navyše bude narastať až dovtedy, dokým sa Bruselu absolútne nepodvolíme.
Aby som bol konkrétnejší, tak národnú slobodu a suverénne správanie nás zákonodarcov potrestá Európska únia v prípade, že nebudeme chcieť implementovať tieto smernice paušálnou pokutou v minimálnej výške viac ako 800-tisíc euro a penále v rozpätí od vyše 1 000 eur až do výšky 64-tisíc eur za každý jeden deň omeškania s podriadením sa predpisom Európskej únie.
Ak tento diktát podľa vás nijakým spôsobom nelikviduje a nijakým spôsobom nenarušuje štátnu suverenitu, tak naozaj musíte byť asi celkom slepí alebo hluchí, pretože je viac ako očividné, že Slovenská republika za takýchto podmienok v praxi nie je suverénnym a zvrchovaných štátom. Samozrejme, aj dnes možno bude niekto namietať, že Európska únia nepredstavuje cudziu moc, pretože v jej orgánoch sú zastúpení aj občania Slovenskej republiky, aj predstavitelia Slovenskej republiky, ktorí môžu spolurozhodovať o európskej legislatíve.
Lenže, dámy a páni, viete, aká je váha nášho hlasu, nášho slovenského hlasu v tom byrokratickom obrovskom kolose, ktorý sa nazýva Európska únia? Absolútne, absolútne zanedbateľná. V Európskom parlamente, keď si zoberieme, koľko tam máme europoslancov a aký celkový počet europoslancov, tak sú to len 2 %. V Rade Európskej únie pri rozhodovaní v závislosti od počtu štátov má náš hlas necelých 4 % a pri rozhodovaní v závislosti od počtu obyvateľov dokonca len 1 %. V Európskej komisii sú to necelé 4 % a na Európskom súdnom dvore rovnako. To znamená, že o kľúčových otázkach financií, ekonomiky a hospodárstva Slovenskej republiky môžeme spolurozhodovať, ale náš hlas je maximálne 4 % zo sto. Štyri percentá zo 100. To je náš podiel, podiel Slovenska na moci Európskej únie, z ktorého je celkom zrejmé, že nie my tu na Slovensku, tu v našom parlamente o niečom rozhodujeme v týchto kľúčových otázkach, ale nie my tu riadime náš štát. Ale naopak, rozhodujú o ňom cudzí, rozhodujú o ňom tí, čo získajú v orgánoch Európskej únie väčšinu.
A navyše, a to treba zdôrazniť, v Európskej únii sme znevýhodňovaní oproti mnohým iným štátom tým, že máme menej hlasov. Jednoducho Slovensko nemá toľko hlasov, ako má napríklad veľké Nemecko alebo Francúzsko, a to platí aj v Európskom parlamente, aj v Rade Európskej únie. Teda v tých najdôležitejších orgánoch, ktoré schvaľujú predpisy Európskej únie. Všetky tieto väčšie štáty, ktoré majú väčšiu rozlohu, väčší počet obyvateľov, majú tým pádom aj väčší počet hlasov a ľahko nás môžu prehlasovať.
Kým v minulosti sme mali v mnohých oblastiach právo veta a mohli sme teda aspoň našim hlasom zastaviť niektoré pre nás nevýhodné rozhodnutia a teda mohli sme to riešiť výlučne iba na našej úrovni, tak odkedy bola prijatá Lisabonská zmluva, sme toto právo takmer celkom stratili a takmer vo všetkých oblastiach už rozhoduje Európska únia väčšinovým systémom, čiže ako som povedal, môžu nás ľahko prehlasovať.
Napríklad taký klasický príklad. Do prijatia Lisabonskej zmluvy patrila napríklad oblasť azylovej a prisťahovaleckej politiky v oblastiach, v ktorých sa prijímali rozhodnutia jednomyseľne. To znamená, každý štát mal právo veta a každý štát mohol rozhodnutie Európskej únie v tejto oblasti zablokovať. Teraz to už ale neplatí. Pretože pri hlasovaní, či už o povinných kvótach na emigrantoch či iných nezmysloch, ak si Európska únia povie, že to presadí, tak to jednoducho môže presadiť. Tak je nastavené právo Európskej únie.
Či sa nám to páči alebo nie, Európska únia, a vidíme to všetci, sa čoraz viac centralizuje, čoraz viac obmedzuje suverenitu členských štátov a čoraz viac smeruje k tomu, čo si snáď od začiatku prajú niektorí tzv. európski federalisti, a to k vytvoreniu jedného veľkého federálneho superštátu - Spojených štátov európskych. K tomu superštátu, o ktorom otvorene hovoria už mnohí významní európski politici, netaja sa tým, že aj ich cieľ to je. K tomuto smeruje celá Európska únia. To je práve to jadro, to jadro Európskej únie, o ktorom sa hovorí, že by sme sa mu mali, nejakým spôsobom sa snažiť do neho začleniť.
Ja hovorím, že my sa nepotrebujeme ani nechceme začleňovať do nejakého jadra Európskej únie, pretože by znamenalo už definitívnu a konečnú likvidáciu aj tých posledných zvyškov našej samostatnosti.
Ak tu teda niektorí blúznia o príslušnosti Slovenska k tomu jadru Európskej únie, tak ako som povedal, tým jadrom v konečnom dôsledku nie je nič iné ako tento federálny superštát, ktorý si ale, bohužiaľ, niektorí svetoobčania, niektorí stúpenci multikulturalizmu tak veľmi túžia vybudovať.
Panie poslankyne, páni poslanci, zoberme si v tomto príklad z Poľska a z nedávneho rozhodnutia poľského ústavného súdu, ktorý nielenže spochybnil nadradenosť práva Európskej únie nad poľským národným právom, ale ani takéto otrocké ustanovenia, aké máme my v našej ústave, nemalo Poľsko nikdy vo svojej vlastnej ústave. Pretože to jednoducho ani nebola povinnosť, ktorá by z niečoho vyplývala, a ani nehovorím len o Poľsku, môžem spomenúť aj mnohé iné štáty, ktoré takýto článok jednoducho v ústave nemajú a častokrát sa správajú omnoho suverénnejšie a samostatnejšie, ako sa správa, bohužiaľ, Slovenská republika ovládaná takou vládou, akú tu máme.
Ak by to znamenalo, ak by obnovenie tejto našej nezávislosti a vypustenie tohto článku malo znamenať odchod z Európskej únie, ak sa inak nedá obnoviť naša nezávislosť, naša suverenita, tak potom hovorím jednoznačne áno. Preč, preč z Európskej únie! Preč s týmto diktátom Bruselu, pretože Slovensko musí byť za každých okolností vždy na prvom mieste!

Ďakujem za slovo. Áno, Rasťo, od zakotvenia článku 7 odsek 2 nie sme prakticky suverénnych štát. Však logicky, ako môže byť niekto suverénny, keď sám seba, svoju hlavu dobrovoľne strčí do chomúta a povie: "Len poriadne šibaj, pane, pôjdem, kam chceš.". Všetky vlády, vrátanej tej, kedy to začalo, sú zodpovedné za toto poníženie. A to v historickej časovej osi tých vlád bolo požehnane už. Či boli modré, či červené, všetky sa pchali do toho čertovho spolku, ktorý sa volá Európska únia. Im to nevadilo, ten odsek, ani tento odsek, článok. Im to nevadí a nebude vadiť. Oni, červení a modrí, sú jedna minca a keď si, Rasťo, spomenul tých našich europoslancov, no ja by som radšej o nich pomlčal. Aj naši poslanci v Európskom parlamente sú jedna minca. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Schlosár spomínal v rozprave Lisabonskú zmluvu, ktorou sa naozaj veľmi výrazným spôsobom zmenilo to rozhodovanie a tam treba to naozaj zdôrazniť a chcem to doplniť, že Slovenská republika, keď vstupovala do Európskej únie, tak bolo referendum. Teraz môže polemizovať o tom, či to bolo alebo nebolo legitímne, ale bolo proste referendum a ľudia teda schválili, že áno, že teda súhlasia s tým, aby Slovenská republika bola členom tejto Európskej únie za nastavených určitých pravidiel, avšak to, čo je oveľa horšie, a to treba naozaj pri tej Lisabonskej zmluve pripomínať, je, že bola, alebo teda bola najprv tá snaha o prijatie tej ústavy, to neprešlo, tak potom spravili túto Lisabonskú zmluvu, tak úplne zmenili to nastavenie a na Slovensku sme tiež, tak ako aj v iných štátoch, mali mať referendum o tom, aby sme, aby sa ľudia vyjadrili, že áno, súhlasia s tým, že teraz budeme ako keby členmi ako keby iného v podstate iného zväzku s inými pravidlami, pretože sa to naozaj veľmi výrazne zmenilo. A našiel som správu, ktorá bola vydaná pred desiatimi rokmi v roku, v decembri 2011, kde tiež sa rokovalo o tom, že by tie zmeny v Lisabonskej zmluve, ktoré mali oslabiť kompetencie členských štátov, mali byť predmetom rokovania referenda, ale s návrhom, prišla s tým návrhom SaS-ka, to je zaujímavé, aby o týchto otázkach rozhodli občania, ale súhlasila s tým iba SNS-ka a nezaradený poslanec Igor Matovič.
Tak ja teda dúfam, že SaS-ka aj poslanci okolo Igora Matoviča budú súhlasiť s naším návrhom zákona, aby sme túto nadradenosť, tak ako je napísané v ústave, odstránili, aby sme navrátili naspäť aspoň niektoré kompetencie.
Ďakujem pekne.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Magdaléna Sulanová.