51. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil (ruch v sále a zaznievanie gongu) stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022, ktoré je vypracované v súlade s § 5 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Jeho základom sú naše skúsenosti z kontrolnej činnosti subjektov verejnej správy i analytickej činnosti verejne dostupných údajov o rozpočtovom procese a jeho výsledkoch, dosahovaní cieľov jednotlivých verejných politík.
Hneď na úvod chcem potvrdiť, že v strednodobý návrh rozpočtu na roky 2022 až 2024 bol vypracovaný v súlade s metodikou ESA 10, ako aj v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2022 rozpočtujú sa sumou 19,974 mld. a určujú sa sumou 25,447 mld., to znamená, že schodok rozpočtu by mal dosiahnuť výšku 5,473 mld.
Dôležitú úlohu v živote krajiny zohráva územná samospráva a regionálna samospráva, ktoré okrem svojich originálnych kompetencií plní aj tie, ktoré na ňu preniesol štát. Dotácie štátu na činnosť samosprávy sú plánované vo výške 1,647 mld. Z tejto sumy predstavujú transfery obciam a mestám takmer 70 % a zvyšok, 507 mil. smeruje do rozpočtov vyšší územných celkov.
Predložený návrh v plnej miere odráža zložitý spoločensko-ekonomický vývoj spôsobený dvojročnou pandémiou, ale aj neistotou jej ďalšieho vývoja v roku 2022. Je zrejmé, že dopad pandémie na ekonomiku je obrovský a nebude jednoduché sa s dôsledkami na plánovaný rozpočet jeho deficitu rýchlo vysporiadať. Platná legislatíva vyžaduje už v roku 2024 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, čo bez prijatia potrebných zmien zákona o rozpočtovej zodpovednosti a uplatňovania výdavkových zdrojov, ale najmä jasne definovanej konsolidačnej stratégie nebude možné.
Na druhej strane je návrh rozpočtu jasným obrazom dlhodobo neriešených problémov udržateľného rozvoja Slovenska a toho, že dobrých rokov alebo toho, ale tá, opačne, z toho, že výsledky dobrých rokov sa viac spotrebovali ako investovali. Napriek vysokému schodku rozpočtu verejnej správy na rok 2022 informácie z rokovania vlády k tomuto dokumentu svedčia o tom, že takmer všetky rezorty prezentovali nedostatok zdrojov, a to i na dosiahnutie veľmi dôležitých cieľov v zdravotníctve, v školstve, v doprave a podobne aj napriek tomu, že aj tu pán minister zvyš... konštatoval, že v porovnaní s minulými rokmi sa investičné zdroje navyšujú.
Hlasno sa ozýva samospráva, že návrh rozpočtu neumožňuje v plnej miere plniť jej originálne a prenesené kompetencie. Je to dôsledok dlhodobo odkladaných podstatných reforiem týchto sektorov, ale aj odkladanie ďalšej etapy reformy celej verejnej správy, nedostatočnej investičnej politiky a ďalších známych problémov s využívaním eurofondov, na čo Najvyšší kontrolný úrad svojou kontrolnou činnosťou dlhodobo poukazuje.
Napriek obrovským zdrojom smerujúcich do oblasti informatizácie verejnej správy nedochádza k jej potrebnému podstatnému zoštíhleniu v počte zamestnancov štátnej správy či subjektov verejnej správy. Za roky 2011 až 2019 vzniklo 42 nových subjektov verejnej správy a do konca volebného obdobia sa ukazuje, že pribudne ďalších 14, a na budúci rok sa má verejná správa navýšiť o počet 1 622 zamestnancov, pričom viac ako 1 500 v súvislosti s Plánom obnovy, Najvyšší kontrolný úrad preto podporuje všetky reformné kroky, ktoré by neboli iba kozmetickými úpravami, presunmi kompetencií, ale skutočnými reformami šetriacimi verejné zdroje tam, kde je to objektívne možné, aj nasmerovanie tam, kde je to objektívne... objektívne potrebné.
Vo svojom vystúpení sa nebudem podrobne zaoberať makroekonomickými rámcami rozpočtu, tie zdôvodnil pán minister financií. Aj v našom predloženom stanovisku im venujeme dostatočnú pozornosť. Zdôrazním však tri poznatky Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré podľa nás sú stále aktuálne a mohli byť skvalitniť a sprehľadniť proces tvorby rozpočtu, tak aby bol zrozumiteľný nielen pre odborníkov, ale aj pre laickú verejnosť.
Už druhý rok je kapitál... je rozpočet kapitálových výdavkov poznačený tzv. nulovým štand... nulovým štartovacím rozpočtom. Jeho filizofo... jeho filozofiou je podporovať z rozpočtu iba pripravené a návratné projekty. Z predloženého návrhu sa však ťažko dozvedieť, ktoré budú projekty, ktorých sektorov sa budú týkať, a kapitálový rozpočet je ťažko čitateľný a málo zrozumiteľný. Najvyšší kontrolný úrad napriek kritike tohto prístupu ho čiastočne aj chápe. Jeho uplatňovanie má do určitej miery redukovať ďalší dlhodobý problém rozpočtového procesu, a to je nedostatočná kvalita programového rozpočtia... rozpočtovania, preto aj vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala snahu posilniť rozpočtovanie zamerané na výsledky a informovanie o cieľoch jednotlivých verejných politík.
V predloženom návrhu rozpočtu tak ako každoročne sú stanovené kľúčové ukazovatele pre jednotlivé ministerstvá, ale o kvalitnom programovom rozpočtovaní je ešte aj stále ťažko hovoriť. Najvyšší kontrolný úrad na túto tému vedie diskusiu s ministerstvom financií, ale je zrejmé, že v istých prípadoch aj samotné ministerstvo má rezervy v programoch svojej kapitoly. Je to napríklad program UNITAS. Nestačí mať iba cieľ v hodnotovom vyjadrení, ale je potrebné vedieť, čo cieľom dosiahneme, ako sa bude monitorovať a hodnotiť. Dôležité je tiež previazané programov s rezortnými stratégiami. Ak sa hodnotenie programov zúži iba na to, či sa peniaze vyložili... vynaložili, alebo nie, nemožno hovoriť o programovom rozpočtovaní ako hlavného nástroja efektívneho, hospodárneho a účelného vynakladania zdrojov. Najvyšší kontrolný úrad preto pozitívne hodnotí aktuálne navrhované opatrenia ministerstva financií v danej oblasti. Avšak bude dôležité, ako sa tieto opatrenia prejavia v praxi, a či bude toto ministerstvo aj dôsledne ich sledovať a hodnotiť.
Tretím problémom, na ktorý už niekoľko rokov poukazujeme, je spôsob rozpočtovania rezerv, najmä na výšku a neúmerné právomoci vlády aj ministerstva financií pri rozhodovaní o použití rezervy.
V našom stanovisku k návrhu rozpočtu venujeme pozornosť rozpočtovým vzťahom Slovenskej republiky a Európskej únie. V tejto súvislosti upozorňujeme na skutočnosť, že v určitom časovom období sa stretávajú tri dôležité formy týchto vzťahov, a to najmä do konca roku 2023 zostáva dočerpať 7,9 mld. z tretieho programového obdobia 2014 - 2020, Plán obnovy do roku 2026 viac ako 6 mld., programové obdobie čerpania európskych fondov roky 2021 - 2027 takmer 13 mld.
Popri všeobecne známych rizikách aktívneho, ale najmä účelného a účinného využitia týchto enormných zdrojov, ako sú nedostatočné a kvalitné personálne kapacity, zložité a nejednoznačné procesy posudzovania obstarávania a ďalšie, chcem zvýraziť... zvýrazniť riziko nedostatočnej horizontálnej spolupráce medzi rezortami. Toto bude mimoriadne dôležité pri Pláne obnovy. Skúsenosti z našich kontrol však poukazujú na silný rezortizmus, často neochotu k spolupráci, k výmene informácií, čo môže podstatne ovplyvniť využitie týchto zdrojov.
V našom stanovisku sa venujeme aj rizikám rozpočtovania pri dosahovaní najvýznamnejších cieľov verejných politík. Zamerali sme sa na najdôležitejšie ciele v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a inovácie, zdravotníctva, zamestnanosti a sociálnych politík, dopravnej infraštruktúry a životného prostredia. Všetky sú podrobne popísané. Chcem upriamiť vašu pozornosť aspoň na niektoré.
Prvým je problematika financovania regionálneho školstva. V rozpočte nie je zohľadnený rast počtu žiakov regionálneho školstva v hodnote okolo 40 mil. eur v roku 2022. Štandardný chod regionálneho školstva je financovaný najmä normatívnymi a nenormatívnymi výdavkami, ktoré oproti roku 2021 klesli takmer o 100 mil., s čím súvisí zníženie nominálnych miezd, možné nominálnych miezd... zníženie nominálnych miezd v regionálnom školstve. Treba počítať aj s výrazným nesúhlasom nielen učiteľov, ale možno aj verejnosti s takýmto krokom.
Dlhodobým rizikom dosahovania cieľov v oblasti verejného zdravia je financovanie zdravotníckej starostlivosti. Navrhovaný rozpočet môže znamenať výrazné problémy v riadnom chode zdravotníctva, prehlbovanie zadlženosti univerzitných a fakultných nemocníc a iné závažné problémy, k čomu pandémia výrazne napomáha. Reforma, ktorá hovorí o... ktorá vytvorí efektívnejší systém poskytovania zdravotníckych služieb, ich zdrojového zabezpečenia vrátane personálnych zdrojov, je nevyhnutná v čo najkratšom období. Ciele zdravotníckej politiky neplia... neplnia iba štátne inštitúcie, ale aj samospráva. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu na plnenie úloh v oblasti zdravotníctva, ktorý štát preniesol na vyššie územné celky, ukázala, že na plnenie tejto kompetencie dlhodobo zo štátneho rozpočtu nesmerujú žiadne alebo len minimálne zdroje. Aj návrh budúceho... budúcoročného rozpočtu ukazuje, že na plnenie týchto prenesených kompetencií nie je v rozpočte plánované ani euro.
V oblasti dopravnej infraštruktúry sú vytýčené ambiciózne plány. Rozpočet na rok 2022 však napĺňa tieto ambície iba čiastočne. Môže ich napĺňať len to tej výšky, nakoľko štátna kasa stačí. Určite nepostačuje na komplexnejšie rekonštrukcie ciest a regionálnych tratí v najhoršom stave. Najvyšší kontrolný úrad preto vidí veľa dôvodov na aktualizáciu strategického plánu rozvoja dopravy, pretože aktuálny nie je reálny a nekorešponduje s pripravenými harmonogramami budovania a rekonštrukcie infraštruktúry.
Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo venuje sa výdavkov napĺňania cieľov v oblasti životného prostredia, ochrana vodných zdrojov, problematike sucha, skládky odpadov, likvidácie plastov a podobne. Každá z kontrol poukazuje na vysokú finančnú náročnosť ochrany všetkých zložiek prostredia. Najvyšší kontrolný úrad preto pozitívne hodnotí nárast rozpočtovaných prostriedkov kapitoly, ktoré však určite nepokryjú potrebu riešenia mnohých naliehavých úloh, napríklad verejné vodovody pre všetkých, keď takmer 500 obcí je ešte dodnes bez vodovodu, čistiarne odpadových vôd, poprípade ochrana ovzdušia a podobne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, napriek vyššie uvedeným pripomienkam k návrhu štátneho rozpočtu, ktoré sú uvedené v predloženom stanovisku, a tým, ktoré som vo svojom vystúpení zdôraznil, chcem opätovne podčiarknuť, že návrh štátneho rozpočtu je zostavený v súlade s platnou legislatívou, preto Najvyšší kontrolný úrad nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2022.
Naše upozornenia na niektoré riziká rozpočtu majú slúžiť predovšetkým k hlbšej diskusii o jednotlivých položkách a cieľoch, ktoré majú byť verejným rozpočtom zabezpečované.
Dámy a páni, skončil som, ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
Vystúpenia
10:10
Vstup predsedajúceho 10:10
Gábor GrendelV rozprave teraz vystúpi za poslanecký klub strany SMER pán poslanec Ladislav Kamenický.
Rozpracované
10:10
Vystúpenie v rozprave 10:10
Ladislav KamenickýTento človek, ktorý už radšej odišiel, aby nemusel počúvať to, čo budem hovoriť, namiesto dobrý deň tu všetkým začne nadávať. Ešte sme tu boli, bolo nás tu len pár (reakcia z pléna) a mne tu nadáva......
Tento človek, ktorý už radšej odišiel, aby nemusel počúvať to, čo budem hovoriť, namiesto dobrý deň tu všetkým začne nadávať. Ešte sme tu boli, bolo nás tu len pár (reakcia z pléna) a mne tu nadáva... (Reakcia z pléna.) Á, kde si. Tu si. Dobre. (Reakcia z pléna.) Dobre, to je výborné, že si tu, lebo (ruch v sále a zaznievanie gongu), lebo rád by som ti nejakých pár slov povedal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán navrhovateľ nemôže odísť zo sály.
Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
... Ak si... (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Dobre. Môžem, môžem hovoriť? Ďakujem. Čiže máme tu vianočný čas a sprá... správanie tohto človeka je absolútne bezprecedentné a ja som si myslel, že sa tu budeme baviť odborne o rozpočte a takisto o tomto, o tejto téme, to znamená náraste dlhu Slovenskej republiky. Mal som pripravené veľmi detailné vystúpenie k tejto téme a myslel som si, že budeme normálne ako slušní ľudia debatovať o tom, čo trápi Slovenskú republiku, a jednou z tých bolestí je aj dlh Slovenskej republiky.
Vidím však, že je nás tu málo, a tomuto človeku tu niečo rozprávať je absolútne zbytočné. On okrem osobných invektív, okrem osobných útočení a toho, že vidí, že sú tu médiá, tak ja som prvý v rozprave. Tak najprv má úvodné slovo, potom dá slovo spravodajcovi predsedajúci a potom sa tu znova postaví Igor Matovič a hodinu tu rozpráva nezmysly, len aby zaujal, len aby zaujal médiá. Ja proti tomuto protestujem a na protest poviem jednu vec, nebudem tu teraz plytvať svojimi slovami, lebo to je ako perly... tomuto človeku niečo rozprávať, to je ako perly sviniam hádzať. Tak sa hovorí na Slovensku.
Ja sa k týmto veciam, čo sa týka dlhu, je to téma aj štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý budeme prejednávať za pár minút, budem vyjadrovať a chcem si ušetriť tie hnusné, nevyberané nadávky tohto človeka, ktorý by sa nemal nechať duševne vyšetriť, aby nás tu neobťažoval svojou prítomnosťou.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
9.12.2021 o 10:10 hod.
Ing.
Ladislav Kamenický
Videokanál poslanca
Dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni. Máme predvianočný čas a chcem sa poďakovať tuto pánu poslancovi Kuffovi, ktorý to všetkým pripomenul, a ja som dnes ráno prišiel do tejto sály s tým, že medzi slušnými ľuďmi sa povie, že dobrý deň.
Tento človek, ktorý už radšej odišiel, aby nemusel počúvať to, čo budem hovoriť, namiesto dobrý deň tu všetkým začne nadávať. Ešte sme tu boli, bolo nás tu len pár (reakcia z pléna) a mne tu nadáva... (Reakcia z pléna.) Á, kde si. Tu si. Dobre. (Reakcia z pléna.) Dobre, to je výborné, že si tu, lebo (ruch v sále a zaznievanie gongu), lebo rád by som ti nejakých pár slov povedal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán navrhovateľ nemôže odísť zo sály.
Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
... Ak si... (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Dobre. Môžem, môžem hovoriť? Ďakujem. Čiže máme tu vianočný čas a sprá... správanie tohto človeka je absolútne bezprecedentné a ja som si myslel, že sa tu budeme baviť odborne o rozpočte a takisto o tomto, o tejto téme, to znamená náraste dlhu Slovenskej republiky. Mal som pripravené veľmi detailné vystúpenie k tejto téme a myslel som si, že budeme normálne ako slušní ľudia debatovať o tom, čo trápi Slovenskú republiku, a jednou z tých bolestí je aj dlh Slovenskej republiky.
Vidím však, že je nás tu málo, a tomuto človeku tu niečo rozprávať je absolútne zbytočné. On okrem osobných invektív, okrem osobných útočení a toho, že vidí, že sú tu médiá, tak ja som prvý v rozprave. Tak najprv má úvodné slovo, potom dá slovo spravodajcovi predsedajúci a potom sa tu znova postaví Igor Matovič a hodinu tu rozpráva nezmysly, len aby zaujal, len aby zaujal médiá. Ja proti tomuto protestujem a na protest poviem jednu vec, nebudem tu teraz plytvať svojimi slovami, lebo to je ako perly... tomuto človeku niečo rozprávať, to je ako perly sviniam hádzať. Tak sa hovorí na Slovensku.
Ja sa k týmto veciam, čo sa týka dlhu, je to téma aj štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý budeme prejednávať za pár minút, budem vyjadrovať a chcem si ušetriť tie hnusné, nevyberané nadávky tohto človeka, ktorý by sa nemal nechať duševne vyšetriť, aby nás tu neobťažoval svojou prítomnosťou.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
10:10
Vstup predsedajúceho 10:10
Gábor GrendelChce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Áno. Nech sa páči.
Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Áno. Nech sa páči.
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Áno. Nech sa páči.
Rozpracované
10:18
Vystúpenie v rozprave 10:18
Igor MatovičSkúste mi nájsť za moje vystúpenie tie hnusné nevyberané nadávky. Povedať zlodejovi, že je zlodej, že miesto toho, aby zodpovedne spravovali verejné...
Skúste mi nájsť za moje vystúpenie tie hnusné nevyberané nadávky. Povedať zlodejovi, že je zlodej, že miesto toho, aby zodpovedne spravovali verejné financie, miesto toho si plnili Kičurove trezory zlatými tehlami, jasné, že pre nich je to nadávka a strašne ťažko sa s tým žije, a videli ste, že bol úplne mentálne rozrušený, tak nebol schopný ani vystupovať bývalý pán minister financií, tak radšej si išiel dať panáka do poslaneckého bufetu. Jasné, keď pomenujete zlodejom direkt do očí, že sú zlodeji, oni to cítia ako nactiutŕhanie, ale v skutočnosti je to len pomenovanie pravdy a pravdu môžete beztrestne pomenovať pred Vianocami, po Vianociach aj na Mikuláša, aj na Deň detí.
A ja som zvyknutý v politike hovoriť zlodejom do očí, že sú zlodeji, a ten človek, čo tu bol, podľa mňa je exemplárny zlodej, lebo minister financií, ktorý dovolí rozkrádať naše spoločné prostriedky verejné a tvári sa, že všetko je v poriadku, všetko je v súlade s kostolným poriadkom, a potom ešte chodí do relácií, mudruje, jako my sme nezodpovední, hoci on nám nechá diery v rozpočte podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 2,5 mld. eur. Takýto človek, keď moralizuje, to naozaj je ako z tej Krylovej pesničky či básničky - ako keď vrah na rohu ulice o morálce káže.
Čiže, páni zlodeji zo SMER-u, keď vy si myslíte, že Matoviča pokoríte, že budete na mňa tu stále sa tváriť, akože budete sa pri mojich rečiach tváriť dotknutí, že si dovolím zlodejov nazvať zlodejmi, že dovolím si nazvať ukladanie našich verejných peňazí do zlatých tehál, zlatých vašich trezoroch za zlodejiny, a budete sa urážať a budete tu mať hlúpe reči okolo toho, mne to je úplne jedno. Ja som na takú politiku zvyknutý veľa rokov, takúto politiku robiť budem a po tých posledných dňoch som naozaj dostal veľkú chuť na to, aby ste tu mali pekne možno raz za mesiac, možno raz za týždeň, myslím si, že tak by sa vám zišlo vždy špeciálnu schôdzu o jednej vašej zlodejine.
Už dnes vidím ten pekný nadpis toho materiálu, ktorý na vláde schválime - Zlodejiny Roberta Fica a Petra Pellegriniho, časť prvá. Časť prvá bude 527 mil. eur colné podvody pri čínskom textile. To sa týka aj pána ministra financií, takže sa mu to bude dobre počí... počúvať, a keď potom budeme mať takúto mimoriadnu schôdzu číslo 88, niektorým to síce to číslo bude pripomínať niečo iné, ale ľudia konečne pochopia a myslím si, že možno až pri takomto čísle po tých všetkých vašich bludoch, čo tu produkujete v stovkách tlačoviek za posledný rok, tak konečne pochopia, že s kým sme to mali dočinenia, a keď vás zbadajú na ulici, tak si budú odpľúvať, lebo ľudia volia politikov preto, aby spravovali verejné financie v ich prospech, a nie v prospech samých seba.
Ďakujem veľmi pekne.
Dominik nesmej sa. Ja ťa vidím. (Povedané so smiechom.) Takto. Ono sa to hovorí, že keď teda sme sa tu začali baviť o, o ľudových múdrostiach, tá jedna tu bola, áno, jasné, že nehádžte perly sviniam, ale ďalšia sa povie, že trafená hus zagágala, a myslím si, že celkom presne bola trafená.
Skúste mi nájsť za moje vystúpenie tie hnusné nevyberané nadávky. Povedať zlodejovi, že je zlodej, že miesto toho, aby zodpovedne spravovali verejné financie, miesto toho si plnili Kičurove trezory zlatými tehlami, jasné, že pre nich je to nadávka a strašne ťažko sa s tým žije, a videli ste, že bol úplne mentálne rozrušený, tak nebol schopný ani vystupovať bývalý pán minister financií, tak radšej si išiel dať panáka do poslaneckého bufetu. Jasné, keď pomenujete zlodejom direkt do očí, že sú zlodeji, oni to cítia ako nactiutŕhanie, ale v skutočnosti je to len pomenovanie pravdy a pravdu môžete beztrestne pomenovať pred Vianocami, po Vianociach aj na Mikuláša, aj na Deň detí.
A ja som zvyknutý v politike hovoriť zlodejom do očí, že sú zlodeji, a ten človek, čo tu bol, podľa mňa je exemplárny zlodej, lebo minister financií, ktorý dovolí rozkrádať naše spoločné prostriedky verejné a tvári sa, že všetko je v poriadku, všetko je v súlade s kostolným poriadkom, a potom ešte chodí do relácií, mudruje, jako my sme nezodpovední, hoci on nám nechá diery v rozpočte podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 2,5 mld. eur. Takýto človek, keď moralizuje, to naozaj je ako z tej Krylovej pesničky či básničky - ako keď vrah na rohu ulice o morálce káže.
Čiže, páni zlodeji zo SMER-u, keď vy si myslíte, že Matoviča pokoríte, že budete na mňa tu stále sa tváriť, akože budete sa pri mojich rečiach tváriť dotknutí, že si dovolím zlodejov nazvať zlodejmi, že dovolím si nazvať ukladanie našich verejných peňazí do zlatých tehál, zlatých vašich trezoroch za zlodejiny, a budete sa urážať a budete tu mať hlúpe reči okolo toho, mne to je úplne jedno. Ja som na takú politiku zvyknutý veľa rokov, takúto politiku robiť budem a po tých posledných dňoch som naozaj dostal veľkú chuť na to, aby ste tu mali pekne možno raz za mesiac, možno raz za týždeň, myslím si, že tak by sa vám zišlo vždy špeciálnu schôdzu o jednej vašej zlodejine.
Už dnes vidím ten pekný nadpis toho materiálu, ktorý na vláde schválime - Zlodejiny Roberta Fica a Petra Pellegriniho, časť prvá. Časť prvá bude 527 mil. eur colné podvody pri čínskom textile. To sa týka aj pána ministra financií, takže sa mu to bude dobre počí... počúvať, a keď potom budeme mať takúto mimoriadnu schôdzu číslo 88, niektorým to síce to číslo bude pripomínať niečo iné, ale ľudia konečne pochopia a myslím si, že možno až pri takomto čísle po tých všetkých vašich bludoch, čo tu produkujete v stovkách tlačoviek za posledný rok, tak konečne pochopia, že s kým sme to mali dočinenia, a keď vás zbadajú na ulici, tak si budú odpľúvať, lebo ľudia volia politikov preto, aby spravovali verejné financie v ich prospech, a nie v prospech samých seba.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
10:18
Vstup predsedajúceho 10:18
Gábor GrendelA pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 632 a je súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, spoločná správa výborov schválená gestorským výborom má tlač 632a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní podpredseda...
A pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 632 a je súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, spoločná správa výborov schválená gestorským výborom má tlač 632a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Igor Matovič, nech sa páči, pán minister.
(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022, tlač 632 a o
návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024.)
Záverečné slovo, pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 632 a je súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024, spoločná správa výborov schválená gestorským výborom má tlač 632a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky pán Igor Matovič, nech sa páči, pán minister.
(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022, tlač 632 a o
návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024.)
Rozpracované
10:18
Vystúpenie v rozprave 10:18
Igor MatovičV koalícii sa, bohužiaľ, nenašla dobrá vôľa a už dlhé,...
V koalícii sa, bohužiaľ, nenašla dobrá vôľa a už dlhé, dlhé, dlhé mesiace, viac ako rok sa nenachádza dobrá vôľa na prijatie zákona o... zúžim to, o dlhovej brzde a... alebo novely zákona o dlhovej brzde, tým pádom nie je dohoda, či na dlhovej brzde, na výdavkových limitoch ani na dôchodkovej reforme.
Čiže áno, ten zákon v tejto podobe pôjde na hlasovanie aj s touto výškou dlhu... a deficitu 4,94, ale tak ako tu stojím, ako minister financií nedovolím čerpať z tých prostriedkov nad 4,3 %, ktoré skončia vo VPS-ke, nedovolím čerpať ani euro bez toho, aby tieto tri ústavné zmeny boli prijaté. Čiže ideme presne v duchu, ako sme sa predtým dohodli, aj keď bude nakoniec, aj keď pôvodná dohoda bola taká, že sa predlží pozmeňujúci návrh, že sa zníži deficit na 4,3 %, teraz akosi tu vôľa na to nie je.
O. K., v pohode. Môže byť aj takto, aj túto hru prijímam. 4,3 deficit a všetko nad tých približne 504 mil. eur, čo tam bude, alebo, lepšie povedané, to je viac ako 700, ale 504 z toho bolo viazané na tie tri ústavné zmeny, bude vo VPS-ke, ktoré ako minister financií neuvoľním na priority jednotlivých ministerstiev bez toho, aby sme ako koalícia sa správali zodpovedne a aby sme si prečítali svoje predvolebné sľuby a povolebné sľuby, aby sme si prečítali programové vyhlásenie vlády a prijali sme tie dôležité ústavné zmeny, ktoré sme ľuďom sľúbili a ktoré sú naozaj mimoriadne dôležité, aby sme ich prijali vzhľadom na to, že vieme, čo nám tu vládlo, a vieme, že musíme nachystať zákony tak, že ak náhodou by niečo nezodpovedné znova niekedy do budúcna vládlo, aby sme vedeli fungovať aj, aj za takej situácie. Čiže to som povedal... považoval dôležité povedať hneď na začiatok.
Príprava návrhu rozpočtu prebiehala v podmienkach pokračujúcej pandémie ochorenia COVID-19 a pokračujúcej neistoty ohľadom jej budúceho vývoja. Návrh rozpočtu bol zostavený so zreteľom na prihlásenie sa Slovenska ku klubu 8 krajín EÚ, ktoré presadzujú, aby členské štáty v prvom rade mysleli na zdravie svojich verejných financií a znižovali verejný dlh, ktorý vznikol počas koronakrízy.
Návrh rozpočtu predpokladá výrazný pokles deficitu z úrovne cca 10 % HDP očakávanej skutočnosti prezentovanej v Programe stability na tento rok na polovičnú úroveň, t. j. pod 5 % HDP v roku 2022. Na druhej strane s ohľadom na pokračujúcu pandémiu ochorenia COVID-19 návrh rozpočtu počíta s financovaním dopadov prebiehajúcej 3. vlny pandémie, ďakujem (rečník sa obrátil k spravodajcovi), ktoré sa sčasti presunú do prvých mesiacov roka ’22, zároveň vytvára priestor na štrukturálne opatrenia a plnenie cieľov, ku ktorým sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení.
Rozpočet tak predstavuje starostlivo vyváženú kombináciu principiálnej rozpočtovej zodpovednosti, dodatočnej zdrojovej bázy na možné presahy pandémie (v podobe rezervy) a zahŕňa aj zdroje pre rozvoj ekonomiky formou investícií (najmä v oblasti európskych zdrojov – ako štrukturálnych fondov, tak aj zdrojov Plánu obnovy a odolnosti) rastúcich na historicky najvyššiu úroveň takmer 6 mld. eur, čo predstavuje zvýšenie na približne 1,5-násobok priemeru rokov ’18 až ’21.
HDP Slovenska v roku ’21 sa po prepade ekonomiky v dôsledku globálnej pandémie čiastočne zotaví a stúpne o 3,7 %. V roku 2022 dosiahne rast HDP cca 4,2 %, hnaný najmä investíciami. Zamestnanosť začne výraznejšie rásť na jar roku 2022, pričom priemerná nominálna mzda sa v roku zvýši... ’21 zvýši, očakávame o cca 5,4 %.
Makroekonomické predpoklady boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na roky 2022 až 2024. Aktuálna prognóza bola 23. septembra ’21 podrobená nezávislému hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy a všetkými členmi výboru bola označená ako realistická. To je zásadný rozdiel voči tomu, čo, čo predkladala vláda SMER-u v roku 2019 pri nekrytých výdavkoch 2,5 mld. eur, o ktorých som hovoril pri predošlom bode.
Schodok rozpočtu verejnej správy sa aktuálne v roku ’21 odhaduje v metodike ESA 2010 na úrovni 7,92 % HDP. Z dôvodu negatívnejšieho priebehu pandémie COVID-19 v súvislosti s jej silnou druhou vlnou bolo potrebné v priebehu roka prijať novelu zákona o štátnom rozpočte a tým umožniť najmä financovanie opatrení vlády v súvislosti s ochorením COVID-19. Zhoršenie hospodárenia oproti pôvodne schválenému rozpočtu verejnej správy predstavuje 0,51 % HDP.
Tí z vás, ktorí si pamätáte tú debatu tu spred pol roka, sme sa bavili tu, áno, aj v rámci koalície, či je treba navyšovať deficit, alebo nie, a vtedy vlastne ten hlavný argument bol taký, že zákon neumožňuje daňové prebytky, aby boli používané na výdavky, takže bolo treba navýšiť deficit rozpočtu a následne, áno, na konci uvidíme, že zrejme z toho niečo ušetríme.
Rozpočtový cieľ na rok ’22 je stanovený na úrovni 4,94 %. V ďalšom roku návrh rozpočtu verejnej správy predpokladá pokles deficitu hospodárenia verejnej správy pod 3 % HDP. V roku ’23 by sa tak mali slovenské verejné financie dostať už mimo kolek... korektívnej časti Paktu stability a rastu pri deficite na úrovni približne 2,7 % HDP.
Na horizonte rozpočtu by mal hrubý dlh kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 % HDP a do roku 2024 klesnúť pod 59 % HDP. Vzhľadom na prognózovanú úroveň dlhu nad všetkými sankčnými pásmami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vyžaduje platná legislatíva na rok 2024 už dosiahnutie nominálne vyrovnaného rozpočtu, čo by si pri súčasných podmienkach fiškálneho rámca vyžadovalo prijatie konsolidačných opatrení na úrovni takmer 4 mld. eur. Rovno tu hovorím ako minister financií, samozrejme, že to nie je reálne, ale musíme sa preto vysporiadať aj so zákonom o dlhovej brzde.
Výdavkové politiky. Výdavky verejnej správy porastú najmä v školstve, kde verejné výdavky medzinárodne zaostávajú, v zdravotníctve, kde Slovensko nedosahuje dobré výsledky, a v sociálnej oblasti, ktorá patrí medzi priority vlády podľa programového vyhlásenia. V súvislosti s nástupom 3. vlny pandémie a jej pretrvávajúcim nepriaznivým vplyvom je v rozpočte zabezpečená rezerva v sume 717 mil. eur. na budúci rok, teda na výdavky súvisiace s pandémiou. K rastu výdavkov významne prispievajú prostriedky Plánu obnovy a odolnosti v rokoch 2022 až 2024 v celkovom objeme 4,59 mld. eur. Toto zvýšenie je zároveň fiškálne neutrálne, keďže výdavky sú kompenzované príjmami. Plán obnovy a odolnosti je komplexnou odpoveďou na dôsledky krízy spojenej s pandémiou ochorenia COVID-19, ako aj reakciou na identifikované hlavné výzvy a systémové nedostatky slovenskej ekonomiky.
Vláda pokračuje v reforme riadenia investícií, ktorá má za cieľ zvýšiť spoločenskú návratnosť projektov a zrýchliť a sprehľadniť investičný proces. Reforma je založená na metodicky podložených investičných plánoch jednotlivých kapitol, ktoré zvyšujú transparentnosť a predvídateľnosť investičného procesu. Jej súčasťou je princíp nulového štartovacieho rozpočtu (tzv. zero-based budgeting) zavedeného od roku 2021. Financované sú iba pripravené a návratné projekty v súlade s priorizovanými investičnými plánmi a v rozsahu dostupných rozpočtových zdrojov v jednotlivých rokoch. V roku 2022 plánuje Slovenská republika investovať približne 5,9 mld. eur vrátane zdrojov Plánu obnovy a odolnosti. Investičná obálka sa v nasledujúcom roku zväčší o približne 2 mld. eur oproti priemeru rokov ’18 až ’21 najmä vďaka novým zdrojom Plánu obnovy a odolnosti a odčerpávaniu európskych fondov do roku ’23. Najväčšie investičné projekty sú plánované v doprave a obrane.
Výdavky na rozvoj a prevádzku dopravy v rokoch ’22 až ’24 oproti minulosti rastú. V roku ’22 sa oproti rozpočtu ’21 zvýšia o 585 mil. eur, pričom najviac prostriedkov bude smerovať:
- na pokračujúce investičné projekty v doprave za 503 mil. eur,
- nové zdroje z Plánu obnovy a odolnosti vo výške 175 mil. eur,
- zvýšenie bežného transferu pre ZSSK v porovnaní so schváleným rozpočtom roku ’21 o 98,6 mil. eur.
Celkové výdavky smerujúce na podporu rozvoja bývania na rok ’22 sa rozpočtujú vo výške 313 mil. eur vrátane výdavkov Štátneho fondu rozvoja bývania.
Výdavky na vzdelávanie, vedu, výskum a šport medziročne rastú o 459 mil. eur. Návrh rozpočtu odzrkadľuje zvýšenie výdavkov z titulu realizovania Plánu obnovy a odolnosti, pokračovania projektov financovaných zo štrukturálnych fondov EÚ vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. Vláda zabezpečuje výdavky najmä na:
- podporu predprimárneho vzdelávania zvýšením výdavkov na príspevok na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách od 5 rokov (10,9 mil. eur),
- úhradu výdavkov súvisiacich s členskými príspevkami v medzinárodných organizáciách a
- financovanie výdavkov na asistentov učiteľa v regionálnom školstve,
- podporu športu prostredníctvom Fondu na podporu športu výdavkami zo štátneho rozpočtu.
Výdavky na zdravotníctvo rastú a zodpovedajú možnostiam ekonomiky. V roku ’22 dosiahnu úroveň 6,4 mld. eur s medziročným rastom 411 mil. eur, t. j. o 6,9 % oproti schválenému rozpočtu 2021. Výdavky sa zabezpečujú najmä - v súvislosti so zrušením doplatkov za lieky pre vybrané skupiny obyvateľstva a zabezpečenie inovatívnej liečby, to je 57 mil. eur,
- dobehom zdravotnej starostlivosti, ktorá bola odložená kvôli reštriktívnym opatreniam a vyťaženosti nemocníc v priebehu pandémie, to je približne 100 mil. eur,
- dofinancovaním zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva 125 mil. eur,
- finančnými prostriedkami z plánu obnovy a odolnosti 219,9 mil. eur,
- plnením opatrení Hodnoty za peniaze, ktoré definovali finančné priority v zdravotníctve, na druhej strane aj optimalizačné opatrenia, ktoré vytvárajú priestor na financovanie priorít vrátane rastu miezd v zdravotníctve.
V oblasti živo... (Rečník si odkašlal.) Pardon. V oblasti životného prostredia budú priority financované zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti v objeme 213 mil. eur, najmä na: dekarbonizáciu priemyslu 105 mil. eur, obnovu budov 84... (rečník si odkašlal), pardon, ... mil. eur, ochranu prírody a krajiny 20,4 mil. eur a renaturáciu vodných tokov a mokradí 3,60 mil. eur.
Návrh rozpočtu na roky ’22 až ’24 významne podporuje financovanie sociálnej oblasti, pričom v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je zaznamenaný medziročný nárast v celkovej výške 171 mil. eur, a to najmä: nárastom výdavkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP o 46,7 mil. eur, najmä v súvislosti so zvýšením príspevku na opatrovanie a sadzby na 1 hodinu osobnej asistencie nariadením vlády SR a valorizáciou jednotlivých príspevkov naviazanú na úpravu súm životného minima, zvýšením výdavkov na podporu rodiny o 33,0 mil. eur, najmä v súvislosti s valorizáciou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, nárastom výdavkov na poistné za osoby, za ktoré poistné do Sociálnej poisťovne a príspevky do II. piliera platí štát, o 19,6 mil. eur, zvýšením výdavkov na nesystémové dávky sociálneho poistenia o 30,1 mil. eur, najmä v súvislosti s vyššími výdavkami na invalidné dôchodky z mladosti, zvýšením finančných príspevkov v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou v sume 14,3 mil. eur, alokáciou výdavkov z Plánu obnovy a odolnosti v sume 39,5 mil. eur.
Sociálna poisťovňa má v rámci svojho rozpočtu zohľadnené zvýšenie o 22,4 mil. eur na celkovú sumu 61,8 mil. eur z dôvodu celoročného vyplácania dávky tehotenskej, ktorá bola zavedená s účinnosťou od 1. apríla ’21. V súvislosti s novoprijatým zákonom o podpore v čase skrátenej práce sa v rozpočte Sociálnej poisťovne uvažuje s výdavkami na daný účel v sume 16,5 mil. eur.
Podpora pôdohospodárstva bude zabezpečovaná naďalej cez kapitolu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, v ktorej sa rozpočtujú prostriedky v sume 30 mil. eur na poskytovanie pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach (tzv. zelená nafta), 8 mil. eur na národné podpory a 27,5 mil. eur najmä na platby poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe, na odstraňovanie a likvidáciu mŕtvych zvierat, na poskytovanie podpory v lesnom hospodárstve na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov podľa schémy minimálnej pomoci a na ďalšie úlohy súvisiace s podporou pôdohospodárstva.
Prostredníctvom rozpočtu kapitoly ministerstva vnútra sa realizuje Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Za týmto účelom sa medziročne zvýšili výdavky o 67,9 mil. eur. V návrhu rozpočtu ministerstva vnútra sú zvýšené kapitálové výdavky na investičnú výstavbu, rekonštrukcie a modernizáciu v sume 7,7 mil. eur.
V rámci výdavkov ministerstva spravodlivosti sú rozpočtované výdavky na Plán obnovy a odolnosti určené na reorganizáciu súdov a renovácie budov, ako aj na digitalizáciu a analytické kapacity a tiež na digitalizáciu procesov insolvenčného konania v sume 66,1 mil. eur.
Slovenská republika si je aj v zhoršených ekonomických podmienkach vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z členstva NATO. Z tohto dôvodu obranné výdavky Slovenskej republiky dosahujú v roku úroveň 1,80 % HDP. Samotné ministerstvo obrany má zabezpečený medziročný nárast výdavkov vo výške 167 mil. eur vrátane výdavkov alokovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa.
Vo výdavkoch ministerstva hospodárstva sú zohľadnené výdavky zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti v celkovej sume 120 mil. eur a zvýšenie výdavkov na útlm uhoľného baníctva v sume 5,82 mil. eur v nadväznosti na Akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra.
V rozpočte ministerstva kultúry sú zabezpečené finančné prostriedky na rekonštrukciu a modernizáciu Slovenskej národnej galérie, na rekonštrukciu Štátnej opery Banská Bystrica, na obnovu a revitalizáciu hradu Krásna Hôrka a na zabezpečenie sanácie havarijného stavu Spišského hradu. Na rok ’22 sú v kapitole rozpočtované výdavky na reformu zvýšenia transparentnosti a efektívnosti... zeefektívno... zefektívnenia rozhodnutí Pamiatkového úradu Slovenskej republiky financované z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti v sume 3,7 mil. eur.
Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2022 je zostavený na predpoklade, že sektor verejnej správy bude zamestnávať 429 000 osôb. Oproti roku 21 zamestnanosť medziročne rastie o 1 622 osôb, z toho na zabezpečenie realizácie Plánu obnovy a odolnosti v Slovenskej republiky o 1 515 osôb. Výdavky na zamestnanosť sú naďalej ovplyvnené realizáciou niektorých opatrení vyplývajúcich z Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe implementovaných už do rozpočtu ’21 až ’23.
Vláda bude v rokoch ’22 až ’24 pokračovať v reformách riadenia verejných financií najmä posilňovaním orientácie na výsledok a zvyšovaním transparentnosti. Orientácia na dosahované výsledky a zvýšenie zrozumiteľnosti rozpočtu pre občanov bude posilnené najmä stanovením kľúčových indikátorov pre vecné oblasti. Identifikované cieľové hodnoty umožnia nastaviť a komunikovať jasnú trajektóriu k splneniu stanovených priorít, ako aj porovnateľnosť výsledkov v čase.
Návrh rozpočtu verejnej správy je predkladaný v čase nastupujúcej 3. vlny pandémie, prognózovanie ekonomických veličín a fiškálne plánovanie sa tak uskutočňujú naďalej v zložitých podmienkach. Napriek tomu predložený dokument možno považovať za vyvážený, ktorý v najlepšej možnej miere zosúlaďuje požiadavky na rozpočtovú zodpovednosť znižovaním deficitu na polovičnú úroveň a vytvára zdrojovú bázu na možné negatívne vplyvy stále prebiehajúcej pandémie ochorenia COVID-19 a zároveň počíta s potrebnými fiškálnymi stimulmi do oslabenej ekonomiky formou investícií rastúcich na približne 1,5-násobok na úroveň 6 mld. eur. Na záver si vás dovolím požiadať o podporu tohto rozpočtu.
Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne. Úplne na samí začiatok si dovolím zdôrazniť jednu vec. Pri predkladaní návrhu rozpočtu na vládu a po ňom som komunikoval, že dlh voči Európskej komisii môže byť 4,3 %, viem si trúfnuť ísť rokovať s Komisiou, že dlh bude vyšší... alebo deficit, že, pardon, že deficit rozpočtu bude vyšší, že nebude 4,3, ale 4,94 % za troch podmienok - a to boli tri ústavné zmeny.
V koalícii sa, bohužiaľ, nenašla dobrá vôľa a už dlhé, dlhé, dlhé mesiace, viac ako rok sa nenachádza dobrá vôľa na prijatie zákona o... zúžim to, o dlhovej brzde a... alebo novely zákona o dlhovej brzde, tým pádom nie je dohoda, či na dlhovej brzde, na výdavkových limitoch ani na dôchodkovej reforme.
Čiže áno, ten zákon v tejto podobe pôjde na hlasovanie aj s touto výškou dlhu... a deficitu 4,94, ale tak ako tu stojím, ako minister financií nedovolím čerpať z tých prostriedkov nad 4,3 %, ktoré skončia vo VPS-ke, nedovolím čerpať ani euro bez toho, aby tieto tri ústavné zmeny boli prijaté. Čiže ideme presne v duchu, ako sme sa predtým dohodli, aj keď bude nakoniec, aj keď pôvodná dohoda bola taká, že sa predlží pozmeňujúci návrh, že sa zníži deficit na 4,3 %, teraz akosi tu vôľa na to nie je.
O. K., v pohode. Môže byť aj takto, aj túto hru prijímam. 4,3 deficit a všetko nad tých približne 504 mil. eur, čo tam bude, alebo, lepšie povedané, to je viac ako 700, ale 504 z toho bolo viazané na tie tri ústavné zmeny, bude vo VPS-ke, ktoré ako minister financií neuvoľním na priority jednotlivých ministerstiev bez toho, aby sme ako koalícia sa správali zodpovedne a aby sme si prečítali svoje predvolebné sľuby a povolebné sľuby, aby sme si prečítali programové vyhlásenie vlády a prijali sme tie dôležité ústavné zmeny, ktoré sme ľuďom sľúbili a ktoré sú naozaj mimoriadne dôležité, aby sme ich prijali vzhľadom na to, že vieme, čo nám tu vládlo, a vieme, že musíme nachystať zákony tak, že ak náhodou by niečo nezodpovedné znova niekedy do budúcna vládlo, aby sme vedeli fungovať aj, aj za takej situácie. Čiže to som povedal... považoval dôležité povedať hneď na začiatok.
Príprava návrhu rozpočtu prebiehala v podmienkach pokračujúcej pandémie ochorenia COVID-19 a pokračujúcej neistoty ohľadom jej budúceho vývoja. Návrh rozpočtu bol zostavený so zreteľom na prihlásenie sa Slovenska ku klubu 8 krajín EÚ, ktoré presadzujú, aby členské štáty v prvom rade mysleli na zdravie svojich verejných financií a znižovali verejný dlh, ktorý vznikol počas koronakrízy.
Návrh rozpočtu predpokladá výrazný pokles deficitu z úrovne cca 10 % HDP očakávanej skutočnosti prezentovanej v Programe stability na tento rok na polovičnú úroveň, t. j. pod 5 % HDP v roku 2022. Na druhej strane s ohľadom na pokračujúcu pandémiu ochorenia COVID-19 návrh rozpočtu počíta s financovaním dopadov prebiehajúcej 3. vlny pandémie, ďakujem (rečník sa obrátil k spravodajcovi), ktoré sa sčasti presunú do prvých mesiacov roka ’22, zároveň vytvára priestor na štrukturálne opatrenia a plnenie cieľov, ku ktorým sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení.
Rozpočet tak predstavuje starostlivo vyváženú kombináciu principiálnej rozpočtovej zodpovednosti, dodatočnej zdrojovej bázy na možné presahy pandémie (v podobe rezervy) a zahŕňa aj zdroje pre rozvoj ekonomiky formou investícií (najmä v oblasti európskych zdrojov – ako štrukturálnych fondov, tak aj zdrojov Plánu obnovy a odolnosti) rastúcich na historicky najvyššiu úroveň takmer 6 mld. eur, čo predstavuje zvýšenie na približne 1,5-násobok priemeru rokov ’18 až ’21.
HDP Slovenska v roku ’21 sa po prepade ekonomiky v dôsledku globálnej pandémie čiastočne zotaví a stúpne o 3,7 %. V roku 2022 dosiahne rast HDP cca 4,2 %, hnaný najmä investíciami. Zamestnanosť začne výraznejšie rásť na jar roku 2022, pričom priemerná nominálna mzda sa v roku zvýši... ’21 zvýši, očakávame o cca 5,4 %.
Makroekonomické predpoklady boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových príjmov verejnej správy na roky 2022 až 2024. Aktuálna prognóza bola 23. septembra ’21 podrobená nezávislému hodnoteniu v rámci Výboru pre daňové prognózy a všetkými členmi výboru bola označená ako realistická. To je zásadný rozdiel voči tomu, čo, čo predkladala vláda SMER-u v roku 2019 pri nekrytých výdavkoch 2,5 mld. eur, o ktorých som hovoril pri predošlom bode.
Schodok rozpočtu verejnej správy sa aktuálne v roku ’21 odhaduje v metodike ESA 2010 na úrovni 7,92 % HDP. Z dôvodu negatívnejšieho priebehu pandémie COVID-19 v súvislosti s jej silnou druhou vlnou bolo potrebné v priebehu roka prijať novelu zákona o štátnom rozpočte a tým umožniť najmä financovanie opatrení vlády v súvislosti s ochorením COVID-19. Zhoršenie hospodárenia oproti pôvodne schválenému rozpočtu verejnej správy predstavuje 0,51 % HDP.
Tí z vás, ktorí si pamätáte tú debatu tu spred pol roka, sme sa bavili tu, áno, aj v rámci koalície, či je treba navyšovať deficit, alebo nie, a vtedy vlastne ten hlavný argument bol taký, že zákon neumožňuje daňové prebytky, aby boli používané na výdavky, takže bolo treba navýšiť deficit rozpočtu a následne, áno, na konci uvidíme, že zrejme z toho niečo ušetríme.
Rozpočtový cieľ na rok ’22 je stanovený na úrovni 4,94 %. V ďalšom roku návrh rozpočtu verejnej správy predpokladá pokles deficitu hospodárenia verejnej správy pod 3 % HDP. V roku ’23 by sa tak mali slovenské verejné financie dostať už mimo kolek... korektívnej časti Paktu stability a rastu pri deficite na úrovni približne 2,7 % HDP.
Na horizonte rozpočtu by mal hrubý dlh kulminovať v rokoch 2021 a 2022 na úrovni 61,5 % HDP a do roku 2024 klesnúť pod 59 % HDP. Vzhľadom na prognózovanú úroveň dlhu nad všetkými sankčnými pásmami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti vyžaduje platná legislatíva na rok 2024 už dosiahnutie nominálne vyrovnaného rozpočtu, čo by si pri súčasných podmienkach fiškálneho rámca vyžadovalo prijatie konsolidačných opatrení na úrovni takmer 4 mld. eur. Rovno tu hovorím ako minister financií, samozrejme, že to nie je reálne, ale musíme sa preto vysporiadať aj so zákonom o dlhovej brzde.
Výdavkové politiky. Výdavky verejnej správy porastú najmä v školstve, kde verejné výdavky medzinárodne zaostávajú, v zdravotníctve, kde Slovensko nedosahuje dobré výsledky, a v sociálnej oblasti, ktorá patrí medzi priority vlády podľa programového vyhlásenia. V súvislosti s nástupom 3. vlny pandémie a jej pretrvávajúcim nepriaznivým vplyvom je v rozpočte zabezpečená rezerva v sume 717 mil. eur. na budúci rok, teda na výdavky súvisiace s pandémiou. K rastu výdavkov významne prispievajú prostriedky Plánu obnovy a odolnosti v rokoch 2022 až 2024 v celkovom objeme 4,59 mld. eur. Toto zvýšenie je zároveň fiškálne neutrálne, keďže výdavky sú kompenzované príjmami. Plán obnovy a odolnosti je komplexnou odpoveďou na dôsledky krízy spojenej s pandémiou ochorenia COVID-19, ako aj reakciou na identifikované hlavné výzvy a systémové nedostatky slovenskej ekonomiky.
Vláda pokračuje v reforme riadenia investícií, ktorá má za cieľ zvýšiť spoločenskú návratnosť projektov a zrýchliť a sprehľadniť investičný proces. Reforma je založená na metodicky podložených investičných plánoch jednotlivých kapitol, ktoré zvyšujú transparentnosť a predvídateľnosť investičného procesu. Jej súčasťou je princíp nulového štartovacieho rozpočtu (tzv. zero-based budgeting) zavedeného od roku 2021. Financované sú iba pripravené a návratné projekty v súlade s priorizovanými investičnými plánmi a v rozsahu dostupných rozpočtových zdrojov v jednotlivých rokoch. V roku 2022 plánuje Slovenská republika investovať približne 5,9 mld. eur vrátane zdrojov Plánu obnovy a odolnosti. Investičná obálka sa v nasledujúcom roku zväčší o približne 2 mld. eur oproti priemeru rokov ’18 až ’21 najmä vďaka novým zdrojom Plánu obnovy a odolnosti a odčerpávaniu európskych fondov do roku ’23. Najväčšie investičné projekty sú plánované v doprave a obrane.
Výdavky na rozvoj a prevádzku dopravy v rokoch ’22 až ’24 oproti minulosti rastú. V roku ’22 sa oproti rozpočtu ’21 zvýšia o 585 mil. eur, pričom najviac prostriedkov bude smerovať:
- na pokračujúce investičné projekty v doprave za 503 mil. eur,
- nové zdroje z Plánu obnovy a odolnosti vo výške 175 mil. eur,
- zvýšenie bežného transferu pre ZSSK v porovnaní so schváleným rozpočtom roku ’21 o 98,6 mil. eur.
Celkové výdavky smerujúce na podporu rozvoja bývania na rok ’22 sa rozpočtujú vo výške 313 mil. eur vrátane výdavkov Štátneho fondu rozvoja bývania.
Výdavky na vzdelávanie, vedu, výskum a šport medziročne rastú o 459 mil. eur. Návrh rozpočtu odzrkadľuje zvýšenie výdavkov z titulu realizovania Plánu obnovy a odolnosti, pokračovania projektov financovaných zo štrukturálnych fondov EÚ vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. Vláda zabezpečuje výdavky najmä na:
- podporu predprimárneho vzdelávania zvýšením výdavkov na príspevok na výchovu a vzdelávanie detí v materských školách od 5 rokov (10,9 mil. eur),
- úhradu výdavkov súvisiacich s členskými príspevkami v medzinárodných organizáciách a
- financovanie výdavkov na asistentov učiteľa v regionálnom školstve,
- podporu športu prostredníctvom Fondu na podporu športu výdavkami zo štátneho rozpočtu.
Výdavky na zdravotníctvo rastú a zodpovedajú možnostiam ekonomiky. V roku ’22 dosiahnu úroveň 6,4 mld. eur s medziročným rastom 411 mil. eur, t. j. o 6,9 % oproti schválenému rozpočtu 2021. Výdavky sa zabezpečujú najmä - v súvislosti so zrušením doplatkov za lieky pre vybrané skupiny obyvateľstva a zabezpečenie inovatívnej liečby, to je 57 mil. eur,
- dobehom zdravotnej starostlivosti, ktorá bola odložená kvôli reštriktívnym opatreniam a vyťaženosti nemocníc v priebehu pandémie, to je približne 100 mil. eur,
- dofinancovaním zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva 125 mil. eur,
- finančnými prostriedkami z plánu obnovy a odolnosti 219,9 mil. eur,
- plnením opatrení Hodnoty za peniaze, ktoré definovali finančné priority v zdravotníctve, na druhej strane aj optimalizačné opatrenia, ktoré vytvárajú priestor na financovanie priorít vrátane rastu miezd v zdravotníctve.
V oblasti živo... (Rečník si odkašlal.) Pardon. V oblasti životného prostredia budú priority financované zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti v objeme 213 mil. eur, najmä na: dekarbonizáciu priemyslu 105 mil. eur, obnovu budov 84... (rečník si odkašlal), pardon, ... mil. eur, ochranu prírody a krajiny 20,4 mil. eur a renaturáciu vodných tokov a mokradí 3,60 mil. eur.
Návrh rozpočtu na roky ’22 až ’24 významne podporuje financovanie sociálnej oblasti, pričom v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je zaznamenaný medziročný nárast v celkovej výške 171 mil. eur, a to najmä: nárastom výdavkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP o 46,7 mil. eur, najmä v súvislosti so zvýšením príspevku na opatrovanie a sadzby na 1 hodinu osobnej asistencie nariadením vlády SR a valorizáciou jednotlivých príspevkov naviazanú na úpravu súm životného minima, zvýšením výdavkov na podporu rodiny o 33,0 mil. eur, najmä v súvislosti s valorizáciou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, nárastom výdavkov na poistné za osoby, za ktoré poistné do Sociálnej poisťovne a príspevky do II. piliera platí štát, o 19,6 mil. eur, zvýšením výdavkov na nesystémové dávky sociálneho poistenia o 30,1 mil. eur, najmä v súvislosti s vyššími výdavkami na invalidné dôchodky z mladosti, zvýšením finančných príspevkov v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou v sume 14,3 mil. eur, alokáciou výdavkov z Plánu obnovy a odolnosti v sume 39,5 mil. eur.
Sociálna poisťovňa má v rámci svojho rozpočtu zohľadnené zvýšenie o 22,4 mil. eur na celkovú sumu 61,8 mil. eur z dôvodu celoročného vyplácania dávky tehotenskej, ktorá bola zavedená s účinnosťou od 1. apríla ’21. V súvislosti s novoprijatým zákonom o podpore v čase skrátenej práce sa v rozpočte Sociálnej poisťovne uvažuje s výdavkami na daný účel v sume 16,5 mil. eur.
Podpora pôdohospodárstva bude zabezpečovaná naďalej cez kapitolu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, v ktorej sa rozpočtujú prostriedky v sume 30 mil. eur na poskytovanie pomoci vo forme úľav na environmentálnych daniach (tzv. zelená nafta), 8 mil. eur na národné podpory a 27,5 mil. eur najmä na platby poistného v poľnohospodárskej prvovýrobe, na odstraňovanie a likvidáciu mŕtvych zvierat, na poskytovanie podpory v lesnom hospodárstve na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov podľa schémy minimálnej pomoci a na ďalšie úlohy súvisiace s podporou pôdohospodárstva.
Prostredníctvom rozpočtu kapitoly ministerstva vnútra sa realizuje Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí. Za týmto účelom sa medziročne zvýšili výdavky o 67,9 mil. eur. V návrhu rozpočtu ministerstva vnútra sú zvýšené kapitálové výdavky na investičnú výstavbu, rekonštrukcie a modernizáciu v sume 7,7 mil. eur.
V rámci výdavkov ministerstva spravodlivosti sú rozpočtované výdavky na Plán obnovy a odolnosti určené na reorganizáciu súdov a renovácie budov, ako aj na digitalizáciu a analytické kapacity a tiež na digitalizáciu procesov insolvenčného konania v sume 66,1 mil. eur.
Slovenská republika si je aj v zhoršených ekonomických podmienkach vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich z členstva NATO. Z tohto dôvodu obranné výdavky Slovenskej republiky dosahujú v roku úroveň 1,80 % HDP. Samotné ministerstvo obrany má zabezpečený medziročný nárast výdavkov vo výške 167 mil. eur vrátane výdavkov alokovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa.
Vo výdavkoch ministerstva hospodárstva sú zohľadnené výdavky zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti v celkovej sume 120 mil. eur a zvýšenie výdavkov na útlm uhoľného baníctva v sume 5,82 mil. eur v nadväznosti na Akčný plán transformácie uhoľného regiónu horná Nitra.
V rozpočte ministerstva kultúry sú zabezpečené finančné prostriedky na rekonštrukciu a modernizáciu Slovenskej národnej galérie, na rekonštrukciu Štátnej opery Banská Bystrica, na obnovu a revitalizáciu hradu Krásna Hôrka a na zabezpečenie sanácie havarijného stavu Spišského hradu. Na rok ’22 sú v kapitole rozpočtované výdavky na reformu zvýšenia transparentnosti a efektívnosti... zeefektívno... zefektívnenia rozhodnutí Pamiatkového úradu Slovenskej republiky financované z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti v sume 3,7 mil. eur.
Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2022 je zostavený na predpoklade, že sektor verejnej správy bude zamestnávať 429 000 osôb. Oproti roku 21 zamestnanosť medziročne rastie o 1 622 osôb, z toho na zabezpečenie realizácie Plánu obnovy a odolnosti v Slovenskej republiky o 1 515 osôb. Výdavky na zamestnanosť sú naďalej ovplyvnené realizáciou niektorých opatrení vyplývajúcich z Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe implementovaných už do rozpočtu ’21 až ’23.
Vláda bude v rokoch ’22 až ’24 pokračovať v reformách riadenia verejných financií najmä posilňovaním orientácie na výsledok a zvyšovaním transparentnosti. Orientácia na dosahované výsledky a zvýšenie zrozumiteľnosti rozpočtu pre občanov bude posilnené najmä stanovením kľúčových indikátorov pre vecné oblasti. Identifikované cieľové hodnoty umožnia nastaviť a komunikovať jasnú trajektóriu k splneniu stanovených priorít, ako aj porovnateľnosť výsledkov v čase.
Návrh rozpočtu verejnej správy je predkladaný v čase nastupujúcej 3. vlny pandémie, prognózovanie ekonomických veličín a fiškálne plánovanie sa tak uskutočňujú naďalej v zložitých podmienkach. Napriek tomu predložený dokument možno považovať za vyvážený, ktorý v najlepšej možnej miere zosúlaďuje požiadavky na rozpočtovú zodpovednosť znižovaním deficitu na polovičnú úroveň a vytvára zdrojovú bázu na možné negatívne vplyvy stále prebiehajúcej pandémie ochorenia COVID-19 a zároveň počíta s potrebnými fiškálnymi stimulmi do oslabenej ekonomiky formou investícií rastúcich na približne 1,5-násobok na úroveň 6 mld. eur. Na záver si vás dovolím požiadať o podporu tohto rozpočtu.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:25
(Rokovanie o Stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k...
(Rokovanie o Stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022, tlač 751.)
Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 prednesie pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík, prosím ho, aby uviedol stanovisko pod tlačou 751.
(Rokovanie o Stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022, tlač 751.)
Rozpracované
10:36
Vystúpenie v rozprave 10:36
Karol MitríkHneď na úvod chcem potvrdiť, že v strednodobý návrh rozpočtu na roky 2022 až 2024 bol vypracovaný v súlade s metodikou ESA 10, ako aj v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2022 rozpočtujú sa sumou 19,974 mld. a určujú sa sumou 25,447 mld., to znamená, že schodok rozpočtu by mal dosiahnuť výšku 5,473 mld.
Dôležitú úlohu v živote krajiny zohráva územná samospráva a regionálna samospráva, ktoré okrem svojich originálnych kompetencií plní aj tie, ktoré na ňu preniesol štát. Dotácie štátu na činnosť samosprávy sú plánované vo výške 1,647 mld. Z tejto sumy predstavujú transfery obciam a mestám takmer 70 % a zvyšok, 507 mil. smeruje do rozpočtov vyšší územných celkov.
Predložený návrh v plnej miere odráža zložitý spoločensko-ekonomický vývoj spôsobený dvojročnou pandémiou, ale aj neistotou jej ďalšieho vývoja v roku 2022. Je zrejmé, že dopad pandémie na ekonomiku je obrovský a nebude jednoduché sa s dôsledkami na plánovaný rozpočet jeho deficitu rýchlo vysporiadať. Platná legislatíva vyžaduje už v roku 2024 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, čo bez prijatia potrebných zmien zákona o rozpočtovej zodpovednosti a uplatňovania výdavkových zdrojov, ale najmä jasne definovanej konsolidačnej stratégie nebude možné.
Na druhej strane je návrh rozpočtu jasným obrazom dlhodobo neriešených problémov udržateľného rozvoja Slovenska a toho, že dobrých rokov alebo toho, ale tá, opačne, z toho, že výsledky dobrých rokov sa viac spotrebovali ako investovali. Napriek vysokému schodku rozpočtu verejnej správy na rok 2022 informácie z rokovania vlády k tomuto dokumentu svedčia o tom, že takmer všetky rezorty prezentovali nedostatok zdrojov, a to i na dosiahnutie veľmi dôležitých cieľov v zdravotníctve, v školstve, v doprave a podobne aj napriek tomu, že aj tu pán minister zvyš... konštatoval, že v porovnaní s minulými rokmi sa investičné zdroje navyšujú.
Hlasno sa ozýva samospráva, že návrh rozpočtu neumožňuje v plnej miere plniť jej originálne a prenesené kompetencie. Je to dôsledok dlhodobo odkladaných podstatných reforiem týchto sektorov, ale aj odkladanie ďalšej etapy reformy celej verejnej správy, nedostatočnej investičnej politiky a ďalších známych problémov s využívaním eurofondov, na čo Najvyšší kontrolný úrad svojou kontrolnou činnosťou dlhodobo poukazuje.
Napriek obrovským zdrojom smerujúcich do oblasti informatizácie verejnej správy nedochádza k jej potrebnému podstatnému zoštíhleniu v počte zamestnancov štátnej správy či subjektov verejnej správy. Za roky 2011 až 2019 vzniklo 42 nových subjektov verejnej správy a do konca volebného obdobia sa ukazuje, že pribudne ďalších 14, a na budúci rok sa má verejná správa navýšiť o počet 1 622 zamestnancov, pričom viac ako 1 500 v súvislosti s Plánom obnovy, Najvyšší kontrolný úrad preto podporuje všetky reformné kroky, ktoré by neboli iba kozmetickými úpravami, presunmi kompetencií, ale skutočnými reformami šetriacimi verejné zdroje tam, kde je to objektívne možné, aj nasmerovanie tam, kde je to objektívne... objektívne potrebné.
Vo svojom vystúpení sa nebudem podrobne zaoberať makroekonomickými rámcami rozpočtu, tie zdôvodnil pán minister financií. Aj v našom predloženom stanovisku im venujeme dostatočnú pozornosť. Zdôrazním však tri poznatky Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré podľa nás sú stále aktuálne a mohli byť skvalitniť a sprehľadniť proces tvorby rozpočtu, tak aby bol zrozumiteľný nielen pre odborníkov, ale aj pre laickú verejnosť.
Už druhý rok je kapitál... je rozpočet kapitálových výdavkov poznačený tzv. nulovým štand... nulovým štartovacím rozpočtom. Jeho filizofo... jeho filozofiou je podporovať z rozpočtu iba pripravené a návratné projekty. Z predloženého návrhu sa však ťažko dozvedieť, ktoré budú projekty, ktorých sektorov sa budú týkať, a kapitálový rozpočet je ťažko čitateľný a málo zrozumiteľný. Najvyšší kontrolný úrad napriek kritike tohto prístupu ho čiastočne aj chápe. Jeho uplatňovanie má do určitej miery redukovať ďalší dlhodobý problém rozpočtového procesu, a to je nedostatočná kvalita programového rozpočtia... rozpočtovania, preto aj vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala snahu posilniť rozpočtovanie zamerané na výsledky a informovanie o cieľoch jednotlivých verejných politík.
V predloženom návrhu rozpočtu tak ako každoročne sú stanovené kľúčové ukazovatele pre jednotlivé ministerstvá, ale o kvalitnom programovom rozpočtovaní je ešte aj stále ťažko hovoriť. Najvyšší kontrolný úrad na túto tému vedie diskusiu s ministerstvom financií, ale je zrejmé, že v istých prípadoch aj samotné ministerstvo má rezervy v programoch svojej kapitoly. Je to napríklad program UNITAS. Nestačí mať iba cieľ v hodnotovom vyjadrení, ale je potrebné vedieť, čo cieľom dosiahneme, ako sa bude monitorovať a hodnotiť. Dôležité je tiež previazané programov s rezortnými stratégiami. Ak sa hodnotenie programov zúži iba na to, či sa peniaze vyložili... vynaložili, alebo nie, nemožno hovoriť o programovom rozpočtovaní ako hlavného nástroja efektívneho, hospodárneho a účelného vynakladania zdrojov. Najvyšší kontrolný úrad preto pozitívne hodnotí aktuálne navrhované opatrenia ministerstva financií v danej oblasti. Avšak bude dôležité, ako sa tieto opatrenia prejavia v praxi, a či bude toto ministerstvo aj dôsledne ich sledovať a hodnotiť.
Tretím problémom, na ktorý už niekoľko rokov poukazujeme, je spôsob rozpočtovania rezerv, najmä na výšku a neúmerné právomoci vlády aj ministerstva financií pri rozhodovaní o použití rezervy.
V našom stanovisku k návrhu rozpočtu venujeme pozornosť rozpočtovým vzťahom Slovenskej republiky a Európskej únie. V tejto súvislosti upozorňujeme na skutočnosť, že v určitom časovom období sa stretávajú tri dôležité formy týchto vzťahov, a to najmä do konca roku 2023 zostáva dočerpať 7,9 mld. z tretieho programového obdobia 2014 - 2020, Plán obnovy do roku 2026 viac ako 6 mld., programové obdobie čerpania európskych fondov roky 2021 - 2027 takmer 13 mld.
Popri všeobecne známych rizikách aktívneho, ale najmä účelného a účinného využitia týchto enormných zdrojov, ako sú nedostatočné a kvalitné personálne kapacity, zložité a nejednoznačné procesy posudzovania obstarávania a ďalšie, chcem zvýraziť... zvýrazniť riziko nedostatočnej horizontálnej spolupráce medzi rezortami. Toto bude mimoriadne dôležité pri Pláne obnovy. Skúsenosti z našich kontrol však poukazujú na silný rezortizmus, často neochotu k spolupráci, k výmene informácií, čo môže podstatne ovplyvniť využitie týchto zdrojov.
V našom stanovisku sa venujeme aj rizikám rozpočtovania pri dosahovaní najvýznamnejších cieľov verejných politík. Zamerali sme sa na najdôležitejšie ciele v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a inovácie, zdravotníctva, zamestnanosti a sociálnych politík, dopravnej infraštruktúry a životného prostredia. Všetky sú podrobne popísané. Chcem upriamiť vašu pozornosť aspoň na niektoré.
Prvým je problematika financovania regionálneho školstva. V rozpočte nie je zohľadnený rast počtu žiakov regionálneho školstva v hodnote okolo 40 mil. eur v roku 2022. Štandardný chod regionálneho školstva je financovaný najmä normatívnymi a nenormatívnymi výdavkami, ktoré oproti roku 2021 klesli takmer o 100 mil., s čím súvisí zníženie nominálnych miezd, možné nominálnych miezd... zníženie nominálnych miezd v regionálnom školstve. Treba počítať aj s výrazným nesúhlasom nielen učiteľov, ale možno aj verejnosti s takýmto krokom.
Dlhodobým rizikom dosahovania cieľov v oblasti verejného zdravia je financovanie zdravotníckej starostlivosti. Navrhovaný rozpočet môže znamenať výrazné problémy v riadnom chode zdravotníctva, prehlbovanie zadlženosti univerzitných a fakultných nemocníc a iné závažné problémy, k čomu pandémia výrazne napomáha. Reforma, ktorá hovorí o... ktorá vytvorí efektívnejší systém poskytovania zdravotníckych služieb, ich zdrojového zabezpečenia vrátane personálnych zdrojov, je nevyhnutná v čo najkratšom období. Ciele zdravotníckej politiky neplia... neplnia iba štátne inštitúcie, ale aj samospráva. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu na plnenie úloh v oblasti zdravotníctva, ktorý štát preniesol na vyššie územné celky, ukázala, že na plnenie tejto kompetencie dlhodobo zo štátneho rozpočtu nesmerujú žiadne alebo len minimálne zdroje. Aj návrh budúceho... budúcoročného rozpočtu ukazuje, že na plnenie týchto prenesených kompetencií nie je v rozpočte plánované ani euro.
V oblasti dopravnej infraštruktúry sú vytýčené ambiciózne plány. Rozpočet na rok 2022 však napĺňa tieto ambície iba čiastočne. Môže ich napĺňať len to tej výšky, nakoľko štátna kasa stačí. Určite nepostačuje na komplexnejšie rekonštrukcie ciest a regionálnych tratí v najhoršom stave. Najvyšší kontrolný úrad preto vidí veľa dôvodov na aktualizáciu strategického plánu rozvoja dopravy, pretože aktuálny nie je reálny a nekorešponduje s pripravenými harmonogramami budovania a rekonštrukcie infraštruktúry.
Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo venuje sa výdavkov napĺňania cieľov v oblasti životného prostredia, ochrana vodných zdrojov, problematike sucha, skládky odpadov, likvidácie plastov a podobne. Každá z kontrol poukazuje na vysokú finančnú náročnosť ochrany všetkých zložiek prostredia. Najvyšší kontrolný úrad preto pozitívne hodnotí nárast rozpočtovaných prostriedkov kapitoly, ktoré však určite nepokryjú potrebu riešenia mnohých naliehavých úloh, napríklad verejné vodovody pre všetkých, keď takmer 500 obcí je ešte dodnes bez vodovodu, čistiarne odpadových vôd, poprípade ochrana ovzdušia a podobne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, napriek vyššie uvedeným pripomienkam k návrhu štátneho rozpočtu, ktoré sú uvedené v predloženom stanovisku, a tým, ktoré som vo svojom vystúpení zdôraznil, chcem opätovne podčiarknuť, že návrh štátneho rozpočtu je zostavený v súlade s platnou legislatívou, preto Najvyšší kontrolný úrad nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2022.
Naše upozornenia na niektoré riziká rozpočtu majú slúžiť predovšetkým k hlbšej diskusii o jednotlivých položkách a cieľoch, ktoré majú byť verejným rozpočtom zabezpečované.
Dámy a páni, skončil som, ďakujem pekne za pozornosť.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložil (ruch v sále a zaznievanie gongu) stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022, ktoré je vypracované v súlade s § 5 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Jeho základom sú naše skúsenosti z kontrolnej činnosti subjektov verejnej správy i analytickej činnosti verejne dostupných údajov o rozpočtovom procese a jeho výsledkoch, dosahovaní cieľov jednotlivých verejných politík.
Hneď na úvod chcem potvrdiť, že v strednodobý návrh rozpočtu na roky 2022 až 2024 bol vypracovaný v súlade s metodikou ESA 10, ako aj v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu na rok 2022 rozpočtujú sa sumou 19,974 mld. a určujú sa sumou 25,447 mld., to znamená, že schodok rozpočtu by mal dosiahnuť výšku 5,473 mld.
Dôležitú úlohu v živote krajiny zohráva územná samospráva a regionálna samospráva, ktoré okrem svojich originálnych kompetencií plní aj tie, ktoré na ňu preniesol štát. Dotácie štátu na činnosť samosprávy sú plánované vo výške 1,647 mld. Z tejto sumy predstavujú transfery obciam a mestám takmer 70 % a zvyšok, 507 mil. smeruje do rozpočtov vyšší územných celkov.
Predložený návrh v plnej miere odráža zložitý spoločensko-ekonomický vývoj spôsobený dvojročnou pandémiou, ale aj neistotou jej ďalšieho vývoja v roku 2022. Je zrejmé, že dopad pandémie na ekonomiku je obrovský a nebude jednoduché sa s dôsledkami na plánovaný rozpočet jeho deficitu rýchlo vysporiadať. Platná legislatíva vyžaduje už v roku 2024 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, čo bez prijatia potrebných zmien zákona o rozpočtovej zodpovednosti a uplatňovania výdavkových zdrojov, ale najmä jasne definovanej konsolidačnej stratégie nebude možné.
Na druhej strane je návrh rozpočtu jasným obrazom dlhodobo neriešených problémov udržateľného rozvoja Slovenska a toho, že dobrých rokov alebo toho, ale tá, opačne, z toho, že výsledky dobrých rokov sa viac spotrebovali ako investovali. Napriek vysokému schodku rozpočtu verejnej správy na rok 2022 informácie z rokovania vlády k tomuto dokumentu svedčia o tom, že takmer všetky rezorty prezentovali nedostatok zdrojov, a to i na dosiahnutie veľmi dôležitých cieľov v zdravotníctve, v školstve, v doprave a podobne aj napriek tomu, že aj tu pán minister zvyš... konštatoval, že v porovnaní s minulými rokmi sa investičné zdroje navyšujú.
Hlasno sa ozýva samospráva, že návrh rozpočtu neumožňuje v plnej miere plniť jej originálne a prenesené kompetencie. Je to dôsledok dlhodobo odkladaných podstatných reforiem týchto sektorov, ale aj odkladanie ďalšej etapy reformy celej verejnej správy, nedostatočnej investičnej politiky a ďalších známych problémov s využívaním eurofondov, na čo Najvyšší kontrolný úrad svojou kontrolnou činnosťou dlhodobo poukazuje.
Napriek obrovským zdrojom smerujúcich do oblasti informatizácie verejnej správy nedochádza k jej potrebnému podstatnému zoštíhleniu v počte zamestnancov štátnej správy či subjektov verejnej správy. Za roky 2011 až 2019 vzniklo 42 nových subjektov verejnej správy a do konca volebného obdobia sa ukazuje, že pribudne ďalších 14, a na budúci rok sa má verejná správa navýšiť o počet 1 622 zamestnancov, pričom viac ako 1 500 v súvislosti s Plánom obnovy, Najvyšší kontrolný úrad preto podporuje všetky reformné kroky, ktoré by neboli iba kozmetickými úpravami, presunmi kompetencií, ale skutočnými reformami šetriacimi verejné zdroje tam, kde je to objektívne možné, aj nasmerovanie tam, kde je to objektívne... objektívne potrebné.
Vo svojom vystúpení sa nebudem podrobne zaoberať makroekonomickými rámcami rozpočtu, tie zdôvodnil pán minister financií. Aj v našom predloženom stanovisku im venujeme dostatočnú pozornosť. Zdôrazním však tri poznatky Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré podľa nás sú stále aktuálne a mohli byť skvalitniť a sprehľadniť proces tvorby rozpočtu, tak aby bol zrozumiteľný nielen pre odborníkov, ale aj pre laickú verejnosť.
Už druhý rok je kapitál... je rozpočet kapitálových výdavkov poznačený tzv. nulovým štand... nulovým štartovacím rozpočtom. Jeho filizofo... jeho filozofiou je podporovať z rozpočtu iba pripravené a návratné projekty. Z predloženého návrhu sa však ťažko dozvedieť, ktoré budú projekty, ktorých sektorov sa budú týkať, a kapitálový rozpočet je ťažko čitateľný a málo zrozumiteľný. Najvyšší kontrolný úrad napriek kritike tohto prístupu ho čiastočne aj chápe. Jeho uplatňovanie má do určitej miery redukovať ďalší dlhodobý problém rozpočtového procesu, a to je nedostatočná kvalita programového rozpočtia... rozpočtovania, preto aj vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala snahu posilniť rozpočtovanie zamerané na výsledky a informovanie o cieľoch jednotlivých verejných politík.
V predloženom návrhu rozpočtu tak ako každoročne sú stanovené kľúčové ukazovatele pre jednotlivé ministerstvá, ale o kvalitnom programovom rozpočtovaní je ešte aj stále ťažko hovoriť. Najvyšší kontrolný úrad na túto tému vedie diskusiu s ministerstvom financií, ale je zrejmé, že v istých prípadoch aj samotné ministerstvo má rezervy v programoch svojej kapitoly. Je to napríklad program UNITAS. Nestačí mať iba cieľ v hodnotovom vyjadrení, ale je potrebné vedieť, čo cieľom dosiahneme, ako sa bude monitorovať a hodnotiť. Dôležité je tiež previazané programov s rezortnými stratégiami. Ak sa hodnotenie programov zúži iba na to, či sa peniaze vyložili... vynaložili, alebo nie, nemožno hovoriť o programovom rozpočtovaní ako hlavného nástroja efektívneho, hospodárneho a účelného vynakladania zdrojov. Najvyšší kontrolný úrad preto pozitívne hodnotí aktuálne navrhované opatrenia ministerstva financií v danej oblasti. Avšak bude dôležité, ako sa tieto opatrenia prejavia v praxi, a či bude toto ministerstvo aj dôsledne ich sledovať a hodnotiť.
Tretím problémom, na ktorý už niekoľko rokov poukazujeme, je spôsob rozpočtovania rezerv, najmä na výšku a neúmerné právomoci vlády aj ministerstva financií pri rozhodovaní o použití rezervy.
V našom stanovisku k návrhu rozpočtu venujeme pozornosť rozpočtovým vzťahom Slovenskej republiky a Európskej únie. V tejto súvislosti upozorňujeme na skutočnosť, že v určitom časovom období sa stretávajú tri dôležité formy týchto vzťahov, a to najmä do konca roku 2023 zostáva dočerpať 7,9 mld. z tretieho programového obdobia 2014 - 2020, Plán obnovy do roku 2026 viac ako 6 mld., programové obdobie čerpania európskych fondov roky 2021 - 2027 takmer 13 mld.
Popri všeobecne známych rizikách aktívneho, ale najmä účelného a účinného využitia týchto enormných zdrojov, ako sú nedostatočné a kvalitné personálne kapacity, zložité a nejednoznačné procesy posudzovania obstarávania a ďalšie, chcem zvýraziť... zvýrazniť riziko nedostatočnej horizontálnej spolupráce medzi rezortami. Toto bude mimoriadne dôležité pri Pláne obnovy. Skúsenosti z našich kontrol však poukazujú na silný rezortizmus, často neochotu k spolupráci, k výmene informácií, čo môže podstatne ovplyvniť využitie týchto zdrojov.
V našom stanovisku sa venujeme aj rizikám rozpočtovania pri dosahovaní najvýznamnejších cieľov verejných politík. Zamerali sme sa na najdôležitejšie ciele v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a inovácie, zdravotníctva, zamestnanosti a sociálnych politík, dopravnej infraštruktúry a životného prostredia. Všetky sú podrobne popísané. Chcem upriamiť vašu pozornosť aspoň na niektoré.
Prvým je problematika financovania regionálneho školstva. V rozpočte nie je zohľadnený rast počtu žiakov regionálneho školstva v hodnote okolo 40 mil. eur v roku 2022. Štandardný chod regionálneho školstva je financovaný najmä normatívnymi a nenormatívnymi výdavkami, ktoré oproti roku 2021 klesli takmer o 100 mil., s čím súvisí zníženie nominálnych miezd, možné nominálnych miezd... zníženie nominálnych miezd v regionálnom školstve. Treba počítať aj s výrazným nesúhlasom nielen učiteľov, ale možno aj verejnosti s takýmto krokom.
Dlhodobým rizikom dosahovania cieľov v oblasti verejného zdravia je financovanie zdravotníckej starostlivosti. Navrhovaný rozpočet môže znamenať výrazné problémy v riadnom chode zdravotníctva, prehlbovanie zadlženosti univerzitných a fakultných nemocníc a iné závažné problémy, k čomu pandémia výrazne napomáha. Reforma, ktorá hovorí o... ktorá vytvorí efektívnejší systém poskytovania zdravotníckych služieb, ich zdrojového zabezpečenia vrátane personálnych zdrojov, je nevyhnutná v čo najkratšom období. Ciele zdravotníckej politiky neplia... neplnia iba štátne inštitúcie, ale aj samospráva. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu na plnenie úloh v oblasti zdravotníctva, ktorý štát preniesol na vyššie územné celky, ukázala, že na plnenie tejto kompetencie dlhodobo zo štátneho rozpočtu nesmerujú žiadne alebo len minimálne zdroje. Aj návrh budúceho... budúcoročného rozpočtu ukazuje, že na plnenie týchto prenesených kompetencií nie je v rozpočte plánované ani euro.
V oblasti dopravnej infraštruktúry sú vytýčené ambiciózne plány. Rozpočet na rok 2022 však napĺňa tieto ambície iba čiastočne. Môže ich napĺňať len to tej výšky, nakoľko štátna kasa stačí. Určite nepostačuje na komplexnejšie rekonštrukcie ciest a regionálnych tratí v najhoršom stave. Najvyšší kontrolný úrad preto vidí veľa dôvodov na aktualizáciu strategického plánu rozvoja dopravy, pretože aktuálny nie je reálny a nekorešponduje s pripravenými harmonogramami budovania a rekonštrukcie infraštruktúry.
Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo venuje sa výdavkov napĺňania cieľov v oblasti životného prostredia, ochrana vodných zdrojov, problematike sucha, skládky odpadov, likvidácie plastov a podobne. Každá z kontrol poukazuje na vysokú finančnú náročnosť ochrany všetkých zložiek prostredia. Najvyšší kontrolný úrad preto pozitívne hodnotí nárast rozpočtovaných prostriedkov kapitoly, ktoré však určite nepokryjú potrebu riešenia mnohých naliehavých úloh, napríklad verejné vodovody pre všetkých, keď takmer 500 obcí je ešte dodnes bez vodovodu, čistiarne odpadových vôd, poprípade ochrana ovzdušia a podobne.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, napriek vyššie uvedeným pripomienkam k návrhu štátneho rozpočtu, ktoré sú uvedené v predloženom stanovisku, a tým, ktoré som vo svojom vystúpení zdôraznil, chcem opätovne podčiarknuť, že návrh štátneho rozpočtu je zostavený v súlade s platnou legislatívou, preto Najvyšší kontrolný úrad nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2022.
Naše upozornenia na niektoré riziká rozpočtu majú slúžiť predovšetkým k hlbšej diskusii o jednotlivých položkách a cieľoch, ktoré majú byť verejným rozpočtom zabezpečované.
Dámy a páni, skončil som, ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
10:40
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Mariánovi Viskupičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Mariánovi Viskupičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Ďakujeme pekne, pán predseda.
Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Mariánovi Viskupičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Rozpracované
10:50
Vstup predsedajúceho 10:50
Marián ViskupičPredseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 777 zo dňa 22. októbra 2021 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov, zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady podali gestorskému výboru stanovisko o prerokovaní predmetného návrhu zákona, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie.
Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 ako tlač 751.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že po
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 11 výborov,
b) platné uznesenie nebolo prijaté v zahraničnom výbore, nakoľko nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov,
c) platné uznesenie taktiež nebolo prijaté vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, nakoľko tento výbor o uznesení nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2 písmeno A a písmeno B spoločnej správy.
Iné odporúčania a požiadavky výborov. Spoločná správa obsahuje v časti IV. aj nasledované odporúčanie a požiadavku výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
1. Celkovo 10 výborov odporúča, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2022. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.
Dovoľte mi teda skonštatovať, že výbor pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade hlasovať o bode spoločnej správy v časti IV s návrhom gestorského výboru predmetný návrh schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 269 dňa 23. novembra tohto roku. Výbor určil poslancov Mariána Viskupiča, Györgya Gyimesiho, Petra Kremského, Milana Kuriaka, Annu Miernu, Erika Ňarjaša, Jozefa Hlinku a Tomáša Lehotského za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady stanovisko NKÚ k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022.
Výbor taktiež poveril spoločného spravodajcu, mňa, preniesť... predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý.
Vstup predsedajúceho
9.12.2021 o 10:50 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážený pán predseda NKÚ, dámy, páni, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca za výbor pre financie a rozpočet predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 (tlač 632a).
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 777 zo dňa 22. októbra 2021 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov, zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky určené výbory Národnej rady podali gestorskému výboru stanovisko o prerokovaní predmetného návrhu zákona, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie.
Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2022 ako tlač 751.
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem, že po
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrilo celkovo 11 výborov,
b) platné uznesenie nebolo prijaté v zahraničnom výbore, nakoľko nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov,
c) platné uznesenie taktiež nebolo prijaté vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, nakoľko tento výbor o uznesení nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2 písmeno A a písmeno B spoločnej správy.
Iné odporúčania a požiadavky výborov. Spoločná správa obsahuje v časti IV. aj nasledované odporúčanie a požiadavku výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
1. Celkovo 10 výborov odporúča, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2022. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.
Dovoľte mi teda skonštatovať, že výbor pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade hlasovať o bode spoločnej správy v časti IV s návrhom gestorského výboru predmetný návrh schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča prípadné schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 269 dňa 23. novembra tohto roku. Výbor určil poslancov Mariána Viskupiča, Györgya Gyimesiho, Petra Kremského, Milana Kuriaka, Annu Miernu, Erika Ňarjaša, Jozefa Hlinku a Tomáša Lehotského za spoločných spravodajcov výboru.
Ďalej navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Karol Mitrík mohol uviesť na schôdzi Národnej rady stanovisko NKÚ k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022.
Výbor taktiež poveril spoločného spravodajcu, mňa, preniesť... predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý.
Rozpracované