51. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, je to tlač 808. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Povedal som 808, alebo iné?

Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Áno, 888. Ďakujem pekne za slovo. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
To som sa len asi tak zakoktal, 808 mám napísané.

Mierna, Anna, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. (Povedané so smiechom.) Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som rada zhrnula túto debatu, ktorú k tomuto zákonu vedieme už piaty deň. Rada by som sa vyjadrila k tomu, že k akýmkoľvek opatreniam k pandémii my sa tu vyjadrujeme už jeden a tri štvrte roka, a nie vyjadrujeme, my hodiny a hodiny sa hádame o tom, či sú opatrenia dostatočné, či vôbec existujú, či vôbec COVID existuje, či pandémia celosvetová je.
Ja som primátorka okresného mesta s dlhou tradíciou, s dlhou históriou, viac ako 800 rokov nám hovorí o všetkom tom, čo ľudia pred nami zažili. Historické kroniky hovoria o tom, že epidémia aj v našom meste, a určite ako vo veľa mestách Slovenska, sa prehnala niekoľkokrát. Ja poviem napríklad o epidémii moru, ktorá bola v rokoch 1645 až ’46, keď v našom meste zahynulo 5-tisíc, teda zomrelo 5-tisíc ľudí, niektoré kroniky hovoria, že možno viac ako 7-tisíc. Vtedy bol počet obyvateľov Skalice 5-tisíc. Boli tam vojaci, boli tam ľudia z iných miest, pretože sme pohraničné mesto. Tie pandémie a epidémie prehnali sa celým Slovenskom stáročia. A ľudia vtedy dodržiavali nejaké opatrenia, ktoré im vtedy na základe toho, čo vtedy ľudia vedeli, dodržiavali. Opatrenia, ktoré boli vtedy, boli napríklad to, že teda, samozrejme, separácia nakazených, potom to bolo to, že čistili, či teda dezinfikovalo sa vínom, octom, ale dôležité bolo aj to, že tí ľudia pálili po sebe oblečenie, ktorí boli nakazení.
Ja si myslím, že teda toto obdobie bolo pre nich veľmi náročné, a myslím si, že tí ľudia, ktorí sa na nás by teraz pozerali po 400 rokoch, keď my máme vedecké poznatky, máme poznatky od lekárov, vedcov, Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorí nám doporučujú opatrenia, že by sme ich mali jednoducho počúvať a rešpektovať. Dokonca si nemyslím, že patrí na politickú pôdu, aby sme spochybňovali toto a robili z toho politikárčenie. To asi je akože k tej histórii.
A teraz poviem k tomu, ako to prebieha na našom meste, ale teda predpokladám aj v iných mestách, v iných samosprávach v terajšej dobe. Za jeden a tri štvrte roka my sedíme na krízových štáboch mesta, riešime všetky opatrenia, aby sme ochránili našich občanov pred chorobou a zabezpečili im ochranu zdravia. Nehádame sa o tom, čo máme urobiť, ale jednoducho opatrenia, ktoré sú doporučené od začiatku, sa snažíme aplikovať v našom meste. Posledne, vlastne od začiatku sme mali: ruky - rúška - rozostupy. My to všetko spochybňujeme. My spochy... Teda nie my, ale teda sú tu poslanci, politici, ktorí spochybňujú rúška, ktorí spochybňujú respirátory, vidíme to, teda tak ako tu fungujeme, takže toto je pre mňa také, že absolútne nepredstaviteľné, a sú to vedec... výsledky vedeckých poznatkov a snažíme sa tých občanov našich miest ochrániť.
Pred rokom na Vianoce sme dostali ďalšiu, ďalšiu možnosť ochrániť našich občanov, a to vakcináciou. Myslím si, že... tak ako skutočne akože skláňam hold pred vedcami, lekármi, epidemiológmi, ktorí nám hovoria, že toto je najúčinnejší spôsob ochrany našich občanov. Ja by som chcela povedať, že v našom meste máme zariadenie sociálnych služieb, kde máme viac ako 240 klientov, z toho 60 klientov je ležiacich, 97-percentnú zaočkovanosť, dodržiavajú všetky opatrenia a áno, majú, majú aj teraz tam nejakú nákazu, ale separáciou klientov a dodržiavaním opatrení majú ľahký priebeh a jednoducho majú, sú v domácej, teda tam v tej liečbe a v tom zariadení, podarilo sa nám túto pandémiu tam mať pod kontrolou. To je message pre mňa, pretože sú tam ľudia od 60 do 95 rokov a aj tí ležiaci klienti sú, samozrejme, s inými ochoreniami, a zvládame túto pandémiu.
Takže pre mňa vlastne to, čo robíme, že či robíme rúška, rozostupy, vakcináciu, je veľmi dôležité. Chcem poďakovať aj všetkým predstaviteľom samospráv a teraz na začiatku sme to boli my ako mestá, obce, ktoré sme testovali našich občanov, a pokladám to za veľmi dôležité, aby sme zistili, kto je vlastne nakazený. Ja sama som zistila antigénovým testovaním, že mám COVID a zariadila som sa podľa toho. Chcem poďakovať teda ešte raz všetkým tým, ktorí toto robili. Teraz nastúpili vyššie územné celky, pomáhajú nám s očkovaním, nespochybňujeme toto a skutočne sa asi s údivom na nás pozerajú, v parlamente ako my toto dokážeme, tu niektoré, teda niektorí poslanci spochybniť. Takže to je určite message pre občanov, že to považujeme, očkovanie, za veľmi dôležitý nástroj na to, aby sme pandémiu na Slovensku zvládli.
Vzhľadom na súčasný vývoj záujmu o očkovanie proti ochoreniu COVID-19 a v snahe zabrániť ďalšiemu šíreniu pandémie ochorenia COVID-19 je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na zvýšenie záujmu seniorov o očkovanie. Seniori predstavujú z hľadiska ochorenia COVID-19 jednu z najohrozenejších skupín obyvateľstva. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zaviesť finančnú motiváciu prostredníctvom poskytovania finančnej pomoci pre seniorov. Ide o finančné opatrenie, ktoré sleduje legitímny cieľ. Keďže štát má pozitívny záväzok chrániť verejné zdravie, toto opatrenie možno považovať za opatrenie prijímané vo verejnom záujme. Navrhované opatrenie prispeje nielen k záchrane mnohých ľudských životov, ale má potenciál priniesť aj výrazné finančné efekty súvisiace s úsporou výdavkov na zdravotnú starostlivosť a zabrániť negatívnym vplyvom na finančné hospodárenie republiky.
Preto mi dovoľte, aby som predložila pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anny Miernej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, je to tlač 808.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem túto zmenu:
V čl. 1 bod 1 znie:
„1. Za §30s sa vkladá § 30t, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠30t
Finančná pomoc pre seniorov
(1) Na podporu protipandemických opatrení poskytuje ministerstvo financií finančnú pomoc pre seniorov vo výške podľa odseku 2 pre jednu fyzickú osobu, ktorá spĺňa tieto podmienky:
a) do konca roka 2021 dovŕšila vek aspoň 60 rokov,
b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky,
c) absolvovala očkovanie na území Slovenskej republiky proti ochoreniu COVID-19 spôsobenú koronavírusom SARS-CoV-2
1. posilňovacou dávkou očkovacej látky do 31. decembra 2021 alebo sa do tohto termínu na takéto očkovanie registrovala, a ak toto očkovanie absolvuje do 15. januára 2022, alebo
2. druhou dávkou očkovacej látky od 30. júna 2021 do 31. decembra 2021, alebo sa do 31. decembra 2021 na takéto očkovanie registrovala, a ak toto očkovanie absolvuje do 15. januára 2022, alebo
3. prvou dávkou očkovacej látky od 25. novembra 2021 do 31. decembra 2021, alebo sa do 31. decembra 2021 na takéto očkovanie registrovala, a ak toto očkovanie absolvuje do 15. januára 2022, alebo
4. jednodávkovou očkovacou látkou do 31. decembra 2021, ak do 1. marca 2022 absolvovala očkovanie posilňovacou dávkou očkovacej látky.
(2) Ak ide o fyzickú osobu, ktorá absolvovala očkovanie
a) podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu, poskytne sa jej finančná pomoc pre seniorov vo výške 300 eur,
b) podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu, poskytne sa jej finančná pomoc pre seniorov vo výške 200 eur,
c) podľa odseku 1 písm. c) tretieho bodu, poskytne sa jej finančná pomoc pre seniorov vo výške 200 eur,
d) podľa odseku 1 písm. c) štvrtého bodu, poskytne sa jej finančná pomoc pre seniorov vo výške 200 eur.
(3) Na účely poskytnutia finančnej pomoci pre seniorov možno používať údaje z databázy fyzických osôb zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19 spôsobenému koronavírusom SARS-CoV-2, ktorú vedie Národné centrum zdravotníckych informácií. Národné centrum zdravotníckych informácií je povinné poskytnúť ministerstvu financií údaje v rozsahu podľa odseku 4. Pre posúdenie splnenia podmienok podľa odseku 1 sú záväzné údaje uvedené v databáze Národného centra zdravotníckych informácií.
(4) Pre účely poskytnutia finančnej pomoci pre seniorov ministerstvo financií môže získavať a spracovávať údaje o fyzickej osobe podľa odseku 1 v rozsahu meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, dátum narodenia, rodné číslo, telefónne číslo, dátum absolvovania príslušnej dávky očkovacej látky potrebnej na poskytnutie finančnej pomoci pre seniorov a dátum registrácie na očkovanie na účely posúdenia splnenia podmienok podľa odseku 1 písm. c).
(5) Finančnú pomoc pre seniorov môže poskytovať ministerstvo financií prostredníctvom poskytovateľa univerzálnej služby^51as); na tento účel ministerstvo financií uzatvorí s poskytovateľom univerzálnej služby dohodu o spolupráci.
(6) Poskytnutie finančnej pomoci pre seniorov sa považuje za podporu poskytovanú z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu.^51ae)
(7) Vláda môže nariadením na účely splnenia podmienok podľa odseku 1 ustanoviť predĺženie lehôt na absolvovanie očkovania proti ochoreniu COVID-19 spôsobenému koronavírusom SARS-CoV-2 alebo predĺženie lehôt na registráciu na takéto očkovanie, najviac však o osem týždňov vrátane ustanovenia podmienok predĺženia lehôt na absolvovanie takéhoto očkovania alebo na takúto registráciu.
(8) Ministerstvo financií je oprávnené činnosti súvisiace s poskytovaním finančnej pomoci pre seniorov zabezpečiť prostredníctvom poverenej osoby, ktorou môže byt' len právnická osoba v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti ministerstva financií; na tieto účely je poverená osoba oprávnená získavať a spracovávať údaje v rozsahu podľa odseku 4.
(9) Finančnú pomoc pre seniorov podľa odseku 2 nemožno poskytovať v súbehu.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 51af znie:
„51af) § 3 ods. 1 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

Ďakujem za slovo. Kolegynka, dovoľte mi, aby som na vás reagoval, hlavne na ten úvod, ma to tak zaujalo, ako primátorka ste hovorili mesta Skalice, ste spomenuli, že v rokoch 1645 až ’46 ste no vašom meste zažili mor a zomrelo tam podľa tých štatistických údajov, ste uviedli, 5-tisíc, resp. 7-tisíc ľudí. Chcem naviazať na ten úvod, ktorý ste spomenuli, možno ste už naňho zabudli, ale ja vám to pripomeniem. A ste povedali, že celé dni a celé hodiny sa tu hádame.
Aj ja dnes ráno, ale aj včera večer, aj minulý týždeň tiež som sa nad tým zamýšľal s tiež mi je to tak ľúto, ale ja to tak doplním. My sa tu len nehádame, ale my si tu hnusne nadávame, perverzne. Nechcem to ani opakovať, aké slovné invektíva tu padli z jednej, druhej strany. Nechcem teraz, aby to vyznelo tak (povedané so smiechom), že ja som ten, ktorý je ideálny. Aj mne sa stalo, že my ten jazyk uletel a ušmykol, ale nebolo to cielene, ale proste človek niekedy v tom návale emócií zareaguje tak.
Ale ja sa ospravedlňujem za nás za všetkých aj za tie invektívy, ktoré tu vzájomne ako padali.
A viete, kolegynka, blížia sa vianočné sviatky a my takto nevražilo na seba útočíme a to je jedno, či sme opozícia a koalícia. Je mi to veľmi ľúto. Ako primátorka mesta, viete, magistrát mesta Trnavy dal svätú omšu v roku 1710 obetovať za to, aby sa odvrátil mor v Trnave. Zo dňa na deň z 21. na 22. novembra ten mor zmizol.
Duchovné, duchovný rozmer nám tu stále chýba.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Mňa to včera aj za zamrzelo, keď tu po mne, teda nielen po mne, ale keď tu neuveriteľným spôsobom sme na seba, nie my, ale teda sme kričali. Sedela som tu - koľko to je odtiaľto, 50 cm - a mňa to potom tak trošku urazilo, keď odchádzal kolega a povedal mužovi, ktorý tuto išiel, že mu to vadí. Mňa si tu jednoducho ani nevšimol. Mne to pripadá už v tomto pléne také, že jednoducho slušné správanie, alebo teda také tie základné normy chovania sa občanov, my nastavujeme pravidlá aj pre našich ľudí. A veľmi ma to mrzí, určite takéto chovanie nepodporujem.
Ja som proti tomu, aby sme to robili, a ako hovoríte, pán kolega, som za to, aby sme pred Vianocami ukázali tým občanom, že dokážeme sa aspoň slušne baviť, aj keď máme iný názor, máme iné argumenty. Ale som za to, aby sme jednoducho normálne sa chovali v tomto pléne. Takže to k tomu.
A chcela aj ako poslankyňa koaličná poprosiť našu koaličnú radu, našich koaličných predstaviteľov, lebo teda tento moment, že sa dokázali zjednotiť a dali jednotné stanovisko vo vzťahu k občanom, je pre mňa veľmi dôležitý. Akceptujem to, že opozícia má iný názor, ale vyzývam teda aj našu koalíciu, aby sme znova postupovali tak, lebo ja si to neviem predstaviť jednoducho na našom meste, aby sme vo vzťahu k občanom tých nezjednocovali a nechránili. To je veľmi dôležité. Ja si, tak ako sa hovorí, vždycky vypočujme si aj iný názor, ale zachovajme aspoň základné zásady slušnosti. Sme vzorom pre celé Slovensko. A toto mi veľmi vadí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Na úvod si dovolím povedať, že dnes je 17. deň odvtedy, odkedy som s touto ideou prišiel na koaličnú radu. Za tých 17 dní zomrelo viac ako 1 200 ľudí. Mrzí ma, že 150 ľudí, ktorí majú rozhodovať o kľúčových veciam, a myslím si, že najmä v čase pandémie a krízových situáciách veľmi rýchlo a s jediným, prvoradým cieľom - ochrana zdravia, a najmä teda životov, že nám trvá 17 dní prijať rozhodnutie, ktoré tie životy budú chrániť. Tých 17 dní odsuna... odsunutia prijatia takéhoto rozhodnutia spôsobí, samozrejme, približne taký počet úmrtí, o akom som hovoril, lebo ak by sme pred 17, 16, 15 dňami možno po rýchlej rozprave v parlamente túto tému uzavreli, tak už dva týždne tento nástroj motivácie pre najzraniteľnejších ľudí mohol očkovať.
Možno niektorí z vás sa utešujete správami takými kusými zatiaľ o tom, že ako, ako vyzerá omikron v Južnej Afrike a že zatiaľ sa to rysuje tak, že síce bude výrazne viacej infekčnejší, ale bude mať miernejšie príznaky. Lenže my máme nemocnice napnuté na maximum alebo veľmi tesne pod maximum, a ak na Slovensko príde omikron, tak nič nám nepomôže, že to budú miernejšie príznaky, lebo ten počet nakazených prevalcuje, poviem tak obrazne, tie miernejšie príznaky a dokopy ten nával nových pacientov do nemocníc môže byť tak výrazný, že ešte sme taký počet pacientov v nemocniciach s COVID-om ani nezažili, a možno dnes si to nevieme ani predstaviť. Práve preto je veľmi dôležité dnes urobiť konečne toto rozhodnutie. Som veľmi rád, že dnes o 11.00 hod. toto rozhodnutie už urobiť môžme definitívne a môže začať platiť, aj keď som rád z tých prvých správ zo včerajška, že záujem seniorov sa výrazne zvýšil za posledné dni, to znamená, že ľudia 60+ už sa zariaďujú tak a že dôverujú, že ich nehodíme cez palubu a tento návrh nakoniec schválime.
Opakoval by som sa, ale v stručnosti na záver sa patrí povedať alebo možno aj zhodnotiť trošku rozpravu. Čakal som trošku viac, priznám sa, zo strany opozície a okrem takého bohapustého populizmu. Prísť a postaviť sa pri návrhu, ktorý má motivovať očkovaných, prísť čisto s populizmom, že však dajme všetkým 500 eur, ale to nemá nič s väčšou motiváciou očkovať sa starších ľudí, tých najzraniteľnejších, to nemá nič s väčšou ochranou alebo snahou pomôcť zdravotníkom v nemocniciach, lebo dať všetkým a nezvýšiť zaočkovanosť znamená len viacej pacientov v nemocniciach, že to je taký danajský dar. No síce dáme, budeme sa tváriť, jako sme strašne sociálne cítiaci a jak myslíme na tých zdravotníkov, ale v skutočnosti im absolútne ničím nepomôžeme.
Na druhej strane očakávať od nejakej mafiánskej strany s názvom SMER - sociálna demokracia, že príde s niečím zmysluplným, čo by riešilo problém, ktorá najmä oni spôsobili a ich predseda spôsobil tým, že ako, doslova jako masový, krvilačný vrah si pozýval dôchodcov z celého Slovenska a zvážal ich autobusmi s vedomím, že v tých autobusom sa nakazia, na tých námestiach budú bez rúšok a respirátorov a nakoniec mnohí z nich zomrú, a to spôsobí to, čo tu na Slovensku spôsobilo, od týchto ľudí očakávať, že dnes si príde, prídu spytovať svedomie a povedia, že je im ľúto to peklo, čo tu, čo tu zapálili, a podporia tento návrh, by bolo asi naozaj naivné.
Ale myslím si, že týmto ľuďom som sa venoval dosť v svojich vystúpeniach a určite sa im budem venovať aj v ďalších. Priznám sa, že dostal som chuť na tie mimoriadne schôdze, aby sme vám urobili odpočet, páni a dámy.
Aj tu sedí bývalý minister financií. Minister financií, pod ktorého a jeho kolegov spadali tí zlodeji, ktorí ukradli len v jednom jedinom prípade Slovenskej republike 527 mil. eur na podvodnom preclievaní čínskeho tovaru, 527 mil. eur! Každému jednému dôchodcovi 480 eur. A bez hanby sa sem postavia a hovoria, že dajme každému dôchodcovi 500 eur. No vy ste ich ukradli. Vyberte si ich z tých trezorov v tých zlatých tehličkách ako Kičura, váš kamarát, váš nominant, chránenec Roberta Fica, predsedu vašej politickej strany, odtiaľ zoberte, predajte tehličky, rozdajte dôchodcom, peniažky máte - len ste presmerovali na svoje účty a do svojich trezorov.
Takže k podstate, návrh, ktorý aj teraz pred chvíľkou kolegyňa predstavila ako pozmeňujúci návrh, dovolím si vysvetliť jeho obsah. Je tam jemná zmena voči tomu, čo sme prezentovali na tlačovej konferencii, práve preto, že sa to rokovanie naťahovalo, nechceli sme dostať pani prezidentku pod tlak, že jej tam nebude zostávať tá zákonná 15-dňová lehota na posúdenie, aj keď pevne verím, že v Prezidentskom paláci tento návrh zákona bude podpísaný obratom, lebo zase až taký komplikovaný nie je na to, aby sa študoval niekoľko dní. A, božechráň, dva týždne. Napriek tomu sme považovali za slušné ten termín predložiť tak, aby ani teoretická kritika Prezidentského paláca voči návrhu nebola. Preto termín, ktorý bol komunikovaný, že do Vianoc, sme posunuli do konca roka, na 31. decembra.
Čiže o čom ten návrh presne hovorí, čo kolegyňa Mierna predložila, je, že presne, ako bolo komunikované, tí ľudia, ktorí už doteraz sú zaočkovaní treťou dávkou, 300 eur automaticky majú nárok a ich dostanú. Tí, ktorí sú zatiaľ zaočkovaní druhou dávkou a môžu sa už očkovať treťou dávkou, tak keď do konca roka sa minimálne zaregistrujú na očkovanie treťou dávkou a následne do 15. januára toto očkovanie absolvujú, budú mať nárok na 300 eur finančnú pomoc. Tí ľudia, ktorí majú prvú dávku a druhú dávku, absolvovali od 30. júna do konca tohto roku, čiže buď absolvovali, alebo ešte len absolvujú do 31., pardon, do 31. decembra. Ale ešte raz, tí, ktorí od 30. júna už druhú dávku majú alebo do 31. decembra sa minimálne registrujú a do 15. januára ju absolvujú, tak tí budú mať nárok na 200 eur.
Prečo je tu táto kategória? To sú ľudia, ktorí síce majú prvú dávku, ale ešte nemôžu ísť na tretiu dávku, povedzme si, lebo plynie im tá... majú druhú dávku, pardon, ale ešte nemôžu ísť na tretiu, lebo ešte je tam odstup tých 6 mesiacov.
Ďalšia skupina je ľudí, tí, ktorí nemali doteraz žiadnu dávku, tak ak sa od 25. novembra, ten 25. november, ten dátum preto, lebo vtedy to bolo prvýkrát nejak tak komunikované, takže odvtedy sa im to ráta. Ak sa od 25. novembra do 31. decembra zaočkovali prvou, tak majú nárok na 200 eur.
A tí, ľudia, ktorí, je tam samostatná kategória v prípade jednodávkovej očkovacej látky, a to je Janssenu, čiže v prípade Janssena, ak do 31. decembra sú zaočkovaní jednou dávkou jednodávkovej, teda očkovacej látky Janssen, tak získajú odmenu 200 eur až vtedy, keď absolvujú preočkovanie do 1. marca budúceho roku. To je z dôvodu toho, že už verejne aj štúdie sú známe, kde veľmi prudko klesá účinnosť tejto vakcíny. A už viaceré krajiny pristúpili k povinnému preočkovaniu už po dvoch mesiacoch v prípade jednodávkovej očkovacej látky Janssen. Vieme, že Rakúsko od Nového roka aj očkovanie Janssenom vôbec už nebude uznávať a ľudia musia byť preočkovaní, ak chcú do Rakúska ísť. To znamená, je to, je to v súlade s novými poznatkami, preto táto samostatná kategória. Čiže áno, ľudia, ktorí či už absolvovali očkovanie Janssenom, alebo absolvujú do konca roku, budú potrebovať preočkovanie do konca, de facto februára. Čiže tieto také spresňujúce zmeny, ale presne v súlade s tým, ako bolo komunikované. Najdôležitejšia zmena - posun termínu, že registrovať sa ľudia môžu až do konca tohto roku, do 31. 12., ale všetko ostatné viac-menej zostáva zachované a potom malá zmena v prípade Janssena. Zmena v prospech tých ľudí, ktorí budú zaočkovaní, aby naozaj boli chránení.
A ešte dovoľte pár viet na koniec, alebo možno si dovolím jeden citát, prepáčte.
Keď sa niektorí ľudia pýtali a spochybňovali, že na základe čoho, akože kto povedal, že vlastne takéto niečo je správne alebo postupovať, postupovať týmto smerom je správne, tak si dovolím citát z článku Útvaru hodnoty za peniaze ešte z 31. mája tohto roku, ešte z 31. mája, čiže ešte aj pred očkovacou lotériou, aj pred týmto rozhodnutím. Nadpis článku - Očkovanie je najvyššia hodnota za peniaze, a citácia, podnadpis - Štát musí zvýšiť motivácie:
„Niektorí odborníci odporúčajú finančnú odmenu pre všetkých ľudí, ktorí sa dajú zaočkovať. Prestížni ekonómovia ako Mankiw alebo Litan hovoria, že najlepšia možnosť, ako vytvoriť pozitívnu motiváciu pre ľudí, je zaplatiť im. Podľa štúdie U.C.L.A.“ (alebo jú-sí-el-ej), „môže príspevok 100 dolárov výrazne zvýšiť ochotu dať sa zaočkovať. Až 34 % nezaočkovaných respondentov povedalo, že keby dostali príspevok, pravdepodobne by sa dali zaočkovať. Podobný efekt sa dal pozorovať aj pri 50 dolároch, tam to bolo 31 % ľudí, a 25 dolároch, tam to bolo 28 % ľudí. Niektoré štáty už s podobnou intervenciou experimentujú, napríklad Maryland dáva štátnym zamestnancom 100 dolárov. Srbsko je prvou európskou krajinou, ktorá ponúka 25 dolárov každému, kto bude do konca mája zaočkovaný. Niektoré štáty a súkromné spoločnosti ponúkajú menej tradičné odmeny za očkovanie. Ohio, New York, Maryland a Oregon ponúkajú vakcíny ako lístok do lotérie. Prvé odhady naznačujú, že lotéria v Oregone pomáha zvýšiť zaočkovanie“ a tak ďalej a tak ďalej.
Ak budete hľadať možno iné motivácie alebo iné argumentácie a nebudete pozerať na to, kto tento návrh predkladá, tak určite nájdete dostatok faktov a dôkazov o tom, že motivácia tohto typu zaberá. A ako som teda citoval z článku Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý teda pracuje na ministerstve financií, ešte z mája tohto roku, aj oni hovorili o tom, že je to jedna z legitímnych ciest. Ten istý Útvar hodnoty za peniaze ocenil hodnotu, spoločenskú hodnotu očkovania seniora nad 60 rokov v priemere na 12 700 eur. Preto hovorím v priemere, lebo, samozrejme, že čím starší človek, tak tá spoločenská hodnota očkovania rastie, čím, čím mladší človek po 60, tak, tak jemne klesá.
Som veľmi rád, že nakoniec sme v koalícii dokázali nájsť tento kompromis. Som veľmi rád, že aj strana SaS ustúpila v odmietaní motivácie za očkovanie. Myslím si, že je to správna vec, a dovolím si aj z tohto miesta uzatvoriť verejnú stávku so všetkými tými mudrlantami, komentátormi, ktorí spochybňovali, opľúvali toto riešenie, či už 500 eur, alebo 300 eur, a ktorí hovoria, že to vôbec fungovať nebude. Zaočkujú sa len tí, čo sa zaočkovať chceli, a finančné motivácie na ľudí nefungujú, tak z tohto miesta s nimi chcem uzatvoriť a takto uzatváram verejnú stávku, dúfam, že sa potom k nej alebo k tým svojim názorom prihlásia, že sa zaočkuje výrazne viac ľudí, ako to, čo hovoríte vy, že je maximum, a kde hovoríte o tom, že vlastne 50,9 % ľudí z dôchodcov, ktorí sú zaočkovaní dvomi dávkami, sú ochotní sa zaočkovať treťou dávku a finančná motivácia s týmito ľuďmi nepohne.
Ja pevne verím, že zaočkujeme výrazne viac jako polovičku ľudí, čo už dnes sú zaočkovaní teda dvomi dávkami, čiže nebudete mať pravdu. A rovnako verím tomu, že nebudete mať pravdu ani v tom, že nepohneme s očkovaním dodnes nezaočkovaných dôchodcov. Tam aj Útvar hodnoty za peniaze alebo jeden ekonóm z Útvaru hodnoty za peniaze kvantifikoval ten počet nových ľudí, ktorých by sme mali získať pre očkovanie, aby táto investícia bola návratná. A to kvantifikoval pri 500 eurách, o ktorých sme hovorili, tak predpokladám, o tých 40 % tak kvantifikácia bude teraz nižšia. A tam hovoril to rozpätie, že potrebujeme na základe tejto operácie získať, aby to bolo pre štát niečo, čo sa oplatí, od 18- do 26-tisíc zaočkovaných ľudí.
Keďže vieme, že pri ľuďoch, ktorí absolvovali dve dávky očkovania, a čím starší človek, tým rýchlejšie účinnosť klesá, predpokladám, že aj títo preočkovaní ľudia treťou dávkou majú v očiach týchto ekonómov rovnakú spoločenskú hodnotu zaočkovania. Trúfnem si povedať, že dokážeme touto operáciou získať rádovo viacej ľudí ako 18- alebo 26-tisíc ľudí, ktorých vypočítali pri 500-eurovom odmeňovaní alebo motivovaní. Skôr si myslím, že tie počty budeme rátať na státisíce, a nie na desiatky tisíc ľudí.
Áno, riskujem tým, čo teraz hovorím, ale jednoducho verím, že sme urobili správny krok. Verím, že sme urobili správny krok na ochranu, alebo urobíme o 11.00 hod., urobíte (povedané so smiechom), aby som bol úplne presný, správny krok na ochranu najzraniteľnejších ľudí na zmiernenie stresu v nemocniciach, veľmi efektívny a nevyhnutný krok v čase nástupu omikronu a urobíme zároveň veľmi efektívny krok na ušetrenie verejných financií v štátnej kase, lebo investovať teraz do vyššej zaočkovanosti ľudí, ktorí následne by nám zapĺňali nemocnice, ktorí by spôsobovali lockdowny a uzatváranie ekonomiky, zatváranie škôl by malo nedozierne následky v rádovo vyšších sumách, preto si myslím, že je omnoho lepšie investovať teraz, jako potom splácať mnohonásobne vyššie škody.
Ďakujem všetkým, čo sa do rozpravy zapojili. Verím, že robíme dobré rozhodnutie. Síce úplne v poslednej chvíli a trošku chytáme zajaca za chvost, ale verím, že ho chytíme a zachránime spoločne tisíce ľudských životov, miliardy eur vo verejnom rozpočte a kopu, kopu, kopu nervov a zúfalstva zdravotných sestier, sanitárov a lekárov v nemocniciach.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja takisto verím, že tento návrh zákona bude mať efekt pre našich občanov, že ich ochránime. A ja chcem poprosiť mojich kolegov, že aj ako členka finančného výboru si uvedomujem, že sa bavíme o financiách. Takisto mám na stole každý deň financie nášho mesta a je to veľmi dôležité.
Ale chcem vám povedať, že za 400 rokov budú naše mená tam napísané. Už tie financie sa spomínať nebudú a našou prvoradou povinnosťou je ochraňovať zdravie a životy našich občanov. Takže toto aj v budúcnosti, keď sa budeme baviť vlastne o opatreniach, veľmi dôležité je, koľko to bude stáť, ale tá naša historická zodpovednosť je za to, ako ochránime občanov.
Ďakujem pekne a budeme dnes hlasovať o 11.00 hod.

Ďakujem veľmi pekne. K zdôvodneniu výšky hrubého dlhu Slovenskej republiky a návrhu opatrení na jeho zníženie na rokovanie v pléne Národnej rady pre financie a rozpočet si dovolím uviesť nasledovné.
Návrh, ktorý v zmysle ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti zdôvodňuje výšku hrubého dlhu verejnej správy v minulom roku a predstavuje návrhy opatrení na jeho zníženie. Materiál sa predkladá na rokovanie výboru z dôvodu, že hrubý dlh, na rokovanie v pléne Národnej rady z dôvodu, že hrubý dlh v minulom roku presiahol najvyššie sankčné pásma dlhovej brzdy, pričom súčasne aktivovaná úniková klauzula pre novú vládu požaduje v takomto prípade uplatniť sankcie len spodných dvoch pásiem.
Hrubý dlh verejnej správy v roku 2020 predovšetkým pod vplyvom pandémie vzrástol na 59,7 % HDP - nad všetky sankčné pásma ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Pod rast zadlženia v minulom roku o necelých 12-percentuálnych bodov sa najviac podpísala pandémia koronavírusu. Zvýšenie dlhu ovplyvnila poklesom ekonomiky, jej vplyvom na výpadok daňovo-odvodových príjmov a najmä prijatými výdavkovými opatreniami vlády na boj s COVID-om-19.
Výrazným nepriamym vplyvom pandémie na rast hrubého dlhu v minulom roku bolo predzásobenie sa hotovosťou verejnej správy.
Ostatné faktory predstavovali predovšetkým riziká pôvodného rozpočtu na rok 2020 a sčasti k nárastu hrubého dlhu prispeli aj politiky novej vlády. Súčasná úroveň zadlženia je však výsledkom aj málo ambiciózneho znižovania pomeru dlhu k HDP počas dobrých rokov do roku 2019.
Priaznivé ekonomické prostredie v období 2015 až 2019 charakterizované stavom ekonomiky nad svojím potenciálom a výrazne pozitívnymi prekvapeniami vo vývoji daňovo-odvodových príjmov sa nevyužil na razantnejšie zníženie hrubého dlhu. Dlh v priebehu piatich rokov klesol len o 5,6 percentuálneho bodu HDP, znižovanie dlhu v tomto období sa javí ako málo ambiciózne aj v porovnaní s vývojom dynamiky dlhu v ostatných krajinách V4 a v eurozóne.
Zníženie zadlženia si bude vyžadovať konsolidáciu verejných financií, ktorej kredibilitu posilnia výdavkové limity a novelizovaná dlhová brzda. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 predpokladá znižovanie štrukturálneho deficitu o 1 % ročne od roku ’23.
Súčasťou návrhu sú plánované úspory v mzdovom balíku štátnej správy a medzispotrebe ostatných subjektov verejnej správy. Rozpočtové ciele si vyžadujú dodatočné konsolidačné opatrenia za približne 0,7 HDP v roku ’23, resp. ’24. Bližšia špecifikácia všetkých konsolidačných opatrení bude predstavená v roku ’22 po schválení finálnej podoby novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Dlhodobá udržateľnosť si však bude žiadať pokračovanie v konsolidácii aj po roku 2024 vrátane prijatia štrukturálnych reforiem dôchodkového systému, školstva, zdravotníctva či justície. Bez reforiem a pokračujúcej konsolidácie by dlh vplyvom rastúceho deficitu po roku ’24 začal opäť narastať a do roku 2040 by mohol dosiahnuť takmer 100 % HDP.
Dovoľte, aby som hneď na úvod, alebo teda aby som povedal trošku inými a vlastnými slovami to, čo som tu teraz prečítal tak oficiálne, čo mi prichystali z ministerstva financií. Áno, samozrejme, dlh za rok 2020 nám narástol, lebo narástol všetkým krajinám na svete, nielen v Európe, nielen v Slovensku, ale všetkým krajinám na svete a narástol veľmi výrazne vzhľadom na to, že áno, prišiel COVID, prišla pandémia a každá krajina bojovala, ako vedela.
Poviem hneď na úvod, Slovensko dostalo od Európskej komisie a od Eurostatu medailu, bronzovú medailu, že sme boli tretí najlepší v spravovaní verejných financií za minulý rok. Tretí najlepší z 27 európskych krajín, najlepší, keď si porovnávame nárast deficitu z roka na rok, lebo to je to zadlženie, ktoré vláda spôsobí povedzme si svojimi politikami, a ten rozdiel, keď teda vznikne deficit, krajina, ktorá nemá, nemá odložené v špajzi, tak automaticky si to musí požičať. To znamená o ten rozdiel, ktorý za ten daný rok v hospodárení vláde nevyjde, musí zvýšiť dlh. Čiže dostali sme bronzovú medailu, vstúpili sme na stupienok víťazov, že sme sa správali tretí najzodpovednejší v celej Európskej únii, a dostali sme to od Európskej komisie hodnotenie aj od Európskeho štatistického úradu, čiže Eurostatu.
Zároveň ale platí (rečník si odkašľal), pardon, že vzhľadom na to, že my sme mali aj teda voľby začiatkom minulého roku a mali sme tu vládu mafiánsku, ktorá tu 12 rokov rozkrádala, a videli, ako sa im vyvíjajú prieskumy, tak pol roka pred voľbami začali veľmi intenzívne za šéfovania ministerstva financií tohto človeka, čo tam teraz sedí a ktorý tu za chvíľku bude mudrovať o tom, jakí sme nezodpovední, tak začali extrémne zvyšovať zadlženie, budúce zadlženie v roku 2022 a v rokoch... ’21 a v rokoch ďalších, a to tým, že prijímali také opatrenia, ktoré nemali vôbec kryté v rozpočte. Čiže sľubovali, inak povedané, hore... hory-doly dôchodcom, svojim voličom, len aby zvrátili ten trend v prieskumoch, kde sa báli toho, že prehrajú voľby a príde na nich alebo doľahne na nich spravodlivosť.
Takýmto spôsobom tento minister financií porozdával 1,7 mld. eur z rozpočtu 2021 bez toho, aby mal na to akékoľvek krytie v rozpočte. Čiže narobil nové dlhy, nové sľuby, napríklad, keď to tak chcete vedieť, o čom hovorím, sú to tie známe 13. dôchodky, že sľúbiť tri dni pred voľbami namiesto 150 mil., čo sme vám, dôchodci, dávali, my vám naozaj už teraz dáme to, čo sme vám sľubovali, dáme vám 600 mil., dáme vám štyrikrát viac, len nás, prosím vás, voľte, aby sme neskončili v base. Týchto 450 mil. sľúbiť, jasné, toho holuba na streche bez toho, aby zároveň do rozpočtu tento minister financií, zatiaľ historicky zrejme najnezodpovednejší po Počiatkovi, tak bez toho, aby dal krytie do rozpočtu, že z čoho sa tie peniaze zaplatia, tak nám vlastne nechali do vienka, novej vláde, 1,7 mld. eur dlhov, ktoré vôbec neboli v zákone roka kryté. Čiže napísali si síce ľúbivé čísielka do rozpočtu, ale v skutočnosti poprijímali také zmeny, logicky, keď sa vieme, čo, aký je teraz mesiac, december, keď v decembri 2019 sa prijímal rozpočet, jasné, že tie ich predvolebné bludy tam neboli vykryté, že tri dni pred voľbami zvýšia o 0,5 mld. 13. dôchodky, lepšie povedané, sľúbia, že to vyplatia v roku 2021, že narobili nám takéto sekery za 1,7 mld. eur nekrytých.
Áno, my sme korigovali z toho tých 300-tisíc... či 300 mil., na konci sme vyplatili, aj keď teda oni to sľúbili, vyplatili sme dvakrát vyššie 13. dôchodky. Ale teda, samozrejme, že keď peniaze neboli v rozpočte, prázdnu kasu nechali, prvé dva týždne sme boli normálne takí, že pomaly ten štát skrachuje. Neboli sme schopní sa financovať, lebo presne tam sa pri tom prejavuje, že keď zlodeji vládnu, rozkradnú špajzu a príde kríza, tak zrazu neni z čoho.
Tak keď odpočítame si tento efekt, čo nám nechali to veno, to veno, danajské (povedané so smiechom) veno sľubov voči svojim voličom, len aby teda v base neskončili, tak sme boli najzodpovednejšie hospodáriaca krajina zo všetkých 27 krajín v Európskej únii. Čiže ak tam sa tvárime, že to veno bolo kryté, tie dlhy, čo tam narobili iba pred voľbami, 1,7 mld., napriek tomu sme skončili tretí najlepší v celej EÚ. Podľa Eurostatu, nie podľa Matoviča, podľa Európskeho štatistického úradu.
A keď odpočítame to veno, lebo takýchto mafiánov nezodpovedných, čo si kupujú pred voľbami za 1,7 mld. voličov, druhých v tých ďalších dvoch krajinám pred nami nemali, keď toto odpočítame, tento efekt, ktorý sme zároveň teda museli riešiť, tak sme skončili ako číslo jedna. Napriek tomu, že COVID, napriek tomu, že nikto z nás nejako s vládnutím skúsenosť nemal, napriek tomu, že tu vládla banda mafiánov a dostali sme do vienka totálne zdecimovaný štát a že sme dostali do vienka - opäť podľa Eurostatu - verejné financie s najhoršou dlhodobou udržateľnosťou verejných financií zo všetkých 27 krajín v Európskej únii. A toto je vizitka ministrovania tohto pána. Hanba celoeurópska, že ten človek, keď prišiel za ministra financií, povedal, on si trúfa do konca roka mať vyrovnaný rozpočet. Jasné, macher. Bác, 1,2 mld. na konci roka! Rozdiel medzi slovami a skutkami, ale nie v čase krízy, v čase, keď sa celej ekonomike v celej Eurozóne mimoriadne darilo, keď sa Slovensku mimoriadne darilo a keď o COVID-e nebolo na Slovensku ani chýru, ani slychu.
Čiže áno, vyfasovali sme verejné financie v katastrofálnom stave, rozkradnutú špajzu, prázdnu, že ako hovorím, pár prvých týždňov sme naozaj išli na knap, žiadne predzásobenie sa so zdrojmi a úplne s plnou vážnosťou tu hovorím, boli sme v situácii, že sme rozmýšľali, že nebude na výplatu dôchodkov. To je vizitka tohto človeka. Vyfasovali sme do vienka COVID, vyfasovali sme do vienka 1,7 mld. sľubov, ktorými si kupovali voličov, nekrytých v rozpočte, a napriek tomu sme skončili ako číslo jedna na konci roka - s pečiatkou Európskeho štatistického úradu.
Takže takto sa to, do psej matere, robí, pán minister financií bývalý. A tak sa to, do psej matere, nerobí, ako ste to robili vy, že v čase hojna ste v tých sýpkach neodložili absolútne nič, a keď si použijem teda ten biblický obraz, tých 7 dobrých rokov ste neodkladali do sýpok nič, a potom keď prišla kríza, tak sme otvorili sýpky a zrazu boli prázdne.
Ale kde je ten obsah, si dajme otázky, že kde je ten obsah tých sýpok, čo tam malo byť? No obsah je úplne krásny, ten obraz toho Kičurovho trezoru, tie zlaté tehly, trezor plný zlatých tehál. Verejné statky si sprivatizovali, natlačili do svojich trezorov, premenili na zlaté tehly, presmerovali na svoje bankové účty na Belize a v podobných krajinách a tam sú naše miliardy eur. To, čo tu ľudia horko-ťažko za tých 12 rokov vlád SMER-u a HLAS-u, lebo však to je jedna strana, čo tu za tých dvanásť rokov horko-ťažko do verejných rozpočtov platili na svojich daniach, odvodoch, pokutách, poplatkoch, títo ľudia vo veľkom tunelovali, rozkrádali miliardy eur ročne, a keď prišla kríza najväčšia od 2. svetovej vojny, naše sýpky boli prázdne.
Ale ešte raz hovorím, zvládli sme tú situáciu, veľmi ťažké to bolo a na konci sme dostali pečiatku, že sme to robili najlepšie v Európe, najzodpovednejšie v Európe. A čo viac by sme chceli pri správe vecí verejných a financií spoločných verejných, jako správať sa k nim najzodpovednejšie v Európe? Mať lepšie výsledky ako Nemecko, Holandsko, Dánsko, krajiny, ktoré dlhodobo spravujú svoje verejné financie lepšie. Na druhej strane možno niekto tak cynicky povie, že však po zlodejoch sa vždy dá byť lepší, ale my sme naozaj prebrali, to sú záväzky, ktoré keď niekto narobí, tak jednoducho neviete zrušiť zrazu dávky, neviete zrušiť zrazu dôchodky alebo podobné, podobné záväzky, ktoré tá nezodpovedná vláda porobila veľakrát iba s cieľom, aby si pokupovala svojich voličov, a preto tá konsolidácia a rýchlo dostať pod kontrolu verejné financie, samozrejme, že bola veľmi dôležitá, bol to stres. Ale ako som povedal, zvládli sme to.
Dobre. Každopádne prekročili sme hranice, ktoré hovorí zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý pred desiatimi alebo koľkými rokmi sme spolu vtedy prijali. Ono doteraz to nemalo nejaký zásadný zmysel, lebo stále tie hranice boli tak nadstavené, že k tejto situácii nemohlo dôjsť. V podstate k nej prichádza prvýkrát, a to preto, lebo áno, lebo prišla pandémia, a keď niekto tu za týmto pultom dnes bude kritizovať, že sme sa správali nezodpovedne, ako sme len zvýšili dlh, a zároveň nebude hovoriť, že iné krajiny v EÚ výrazne viacej zvýšili dlh v tom istom čase, ako sme zvýšili my, že výrazne horšie hospodárili, ako sme hospodárili my, tak jednoducho bude bohapusto klamať a bude tým preukazovať to, čo si myslí o svojich voličoch, a bude s tým v podstate ukazovať, že predpokladá, že jeho voliči sú natoľko hlúpi, že tie klamstvá neprekuknú.
Takže bol to ťažký rok, veľmi ťažký rok, mali sme ale dobrého ministra financií, dnes máme z neho premiéra a z tohto miesta ho chcem pochváliť, ale zvládli sme ho na jednotku, zvládneme aj tento rok, zvládneme aj na budúci. Je to ťažké obdobie, mať takúto opozíciu, mať takých zlodejov v predošlých vládach, ktorí vám takéto sekery zanechajú, je pre každého ministra financií potom následne náročné. Napriek tomu, k tej konsolidácii a ochrane verejného záujmu v prípade verejných financií pristupujeme veľmi zodpovedne, každé euro otáčime, otáčame štyrikrát. V súlade s tým je aj predošlý návrh, ktorý som predkladal. Radšej investujme teraz na očkovanie dôchodcov, ako by sme potom trikrát-štyrikrát viacej zaplatili či už na ich liečenie, alebo škody s tým súvisiace. Jednoducho toto je naša politika. Staviame sa k verejným financiám ako k verejným statkom, k verejnému záujmu, správame sa ako dobrí hospodári, nekradneme, za celý čas roka aj trištvrte nemáme jednu jedinú korupčnú kauzu, čo hentí vagabundi by rozkradli 20 mld. za ten čas. A pre nich je, akože si ani len neviem predstaviť, jaká katastrofa by to bola pre Slovensko, ak by títo ľudia, ktorí kradli v dobrých časoch, ak by dostali možnosť vlastne spravovať verejné financie v čase, v čase COVID-u a krízy. Všetko by obhájili tým, že zase tie biznisy a tie zlaté tehly, ešte aj tie by napísali ako, ako epide... protiepidemické opatrenie, že treba do tých súkromných trezorov tie zlaté tehly rýchlo nakúpiť, a tvárili by sa, že sú to FFP2 respirátory. Jednoducho vagabundi, mafiáni, ktorí pristupovali k našim spoločným peniazom tak, ako by boli ich vlastné.
Bohužiaľ, dnes máme preto taký dlh, aký máme. Keď mali, preberali vládu v 2008., ’7., boli na dlhu 27 % HDP. Potom ho vybičovali viac ako na 50 % napriek tomu, že druhé krajiny sa správali omnoho, omnoho zodpovednejšie. Stačí sa porovnať Slovensko s Čechmi za to celé obdobie. Tak ako som aj v tomto materiáli na začiatku čítal, tak kým ostatné krajiny v EÚ počas toho predcovidového obdobia, naozaj keď sa aj slovenskej ekonomike, európskej ekonomike darilo, tak dramatickým spôsobom znižovali svoje dlhy - oni nie. Pár bodíkov dole, ako by sa nechumelilo, lebo však trezory bolo treba plniť, súkromné trezory pána Kičuru, pána Fica a pánov podobných, takže urobme, prosím vás, v koalícii všetko preto, aby sa mafiáni k moci už viacej nedostali, aby sa nedostali k našim spoločným peniazom, lebo katastrofu potom, ktorú tu nechajú pre naše deti a vnúčatá, bude veľmi, veľmi náročné splácať.
Zároveň platí, že bavíme sa dnes o náraste hrubého dlhu. Hrubý dlh, aby sme teda boli úplne v obraze, máme tzv. čistý a hrubý dlh. Veľmi jednoduchý rozdiel medzi nimi je, keď si domácnosť, keď má dlh, povedzme si, 10-tisíc eur, ale keď 9-tisíc z toho má doma v trezore alebo v peňaženkách tých členov domácnosti, tak čistý dlh má iba 1 000 eur. My sme nárast dlhu za rok 2020 vzhľadom aj na predzásobenie sa v čase krízy, tak ten nárast dlhu bol jasne, že vyšší, ale hrubý dlh, ale podstatná časť je, že sme výrazným spôsobom zvýšili predzásobenie sa hotovosťou, aby sme sa nedostali do situácie, do akej sme sa dostali po prebratí vlády, že sme mali prázdne účty a nemali sme z čoho platiť dôchodky.
Takže podstatná časť z toho navýšenia hrubého dlhu je to predzásobenie sa hotovosťou. Čiže to boli peniaze, ktoré sme na účte mali. Účtovne nám to ukazuje, ako kebyže sme skočili výrazne s dlhom, ale to je tzv. teda ten hrubý dlh. Z pohľadu čistého dlhu sme boli úplne v poriadku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu výboru výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania zdôvodnenia výšky hrubého dlhu a návrhu opatrení na jeho zníženie.
Zdôvodnenie výšky hrubého dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 839 zo dňa 2. decembra 2021 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 8. decembra 2021. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, a teda dovoľte mi teda poinformovať o výsledku rokovania výboru.
Výbor prerokoval zdôvodnenie výšky hrubého dlhu a prijal k nemu uznesenie č. 273 zo dňa 7. decembra 2021. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 274 zo dňa 8. decembra 2021. Zároveň ma výbor poveril za spravodajcu výboru, a teda výbor ma poveril predniesť správu, výb... pardon, výbor poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Chcem vám teda ešte niektoré dáta presnejšie povedať. Keď porovnáme si finančnú krízu 2008 - 2009 a pandémiu, tak tí páni, čo pred nami vládli, vtedy v podstate vybičovali dlh z 28,6 - koncový stav v roku 2008 - následne na 54,8. To je nárazovo viac ako 90 %. Čiže hrubý dlh zvýšili o viac ako 90 % v priebehu pár rokov.
Plán podľa aj tohto materiálu, ktorý vám predkladám, je, že napriek najväčšej kríze, akú zažívame od druhej svetovej vojny, si trúfame my navýšiť dlh - a potom postupne nám bude klesať - o nie... ani nie o 30 % voči východziemu stavu, rok 2019. Čiže vtedy finančná kríza, ktorú ostatné krajiny zvládli úplne bravúrne, relatívne s malým nárastom dlhu, naši predchodcovia navýšili dlh o viac ako 90 %, my si trúfame ísť, momentálne teda sme o niečo viac ako 24 % a je maximálne, že navýšime dlh o 30 % voči, voči tomu východziemu stavu roku 2019. Čiže aj tento parameter ukazuje, že si trúfame spravovať verejné financie trikrát lepšie ako tí pred nami, a to sami vieme, že pomoc, ktorú sme venovali ekonomike alebo poskytli na pomoc ekonomike kvôli COVID-u, bola drasticky väčšia. Počas ich finančnej krízy to bolo okolo nejakých 80 mil. eur a my sme dali ekonomike dokopy viac ako 5,6 mld. eur, takže to sa nedá ani len porovnávať, ale hovorím, však tam je najdôležitejšie to, že aké sú úmysly, aké sú motivácie, či to končí v tých trezoroch v zlatých tehlách, alebo naozaj peniaze sa používajú na verejné statky.
Pod nárast dlhu v roku 2020 sa najviac podpísala, samozrejme, teda pandémia koronavírusu, ktorej vplyv predstavoval približne 4 percentuálne body HDP, ale teda hrubý dlh v priebehu roka 2020 medziročne vzrástol o 11,6 %. Tu ešte si dovolím upozorniť na, na jeden, jednu tiež ako účtovnú operáciu, účtovnú operáciu. Je to v podstate normálny výpočet, ale akože je to taký zvláštny efekt, že sa vám zvyšuje dlh bez toho, aby ste akokoľvek ho nejako zvýšili, a teda to je, že hlavný faktor tak výrazného vlastne navýšenia bolo to, že nám klesol samotný HDP. Čiže hrubý domáci produkt keď vám klesne, a vy počítate dlh v pomere k HDP, tak logicky, že keď HDP klesne, a dlh, aj keď by sa nezvýšil, tak automaticky percentuálne voči poklesu HDP je väčší bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom narástol. Čiže tento, tento efekt bol veľmi výrazný. Čiže ide o tzv. efekt menovateľa, ktorý v dôsledku HDP prispel k zvýšeniu zadlženia o 1 percentuálny bod.
Ďalšími faktormi nárastu zadlženia boli výdavkové opatrenia vlády súvisiace s pandémiou a vplyvom na deficit, to bolo 1,8 % HDP, približne 2 mld. eur teda v minulom roku, a výpadok daňovo-odvodových príjmov a vybraných nedaňových príjmov štátu v dôsledku poklesu ekonomiky, čo bolo približne 1,3 mld. eur. Čiže logicky, keď firmám sa nedarilo kvôli, kvôli koronakríze, tak poklesli aj ich preddavky, poklesli odvody za zamestnancov, takže tu bol výpadok voči, voči rozpočtu viac, a to 1,2 percentuálneho bodu, alebo teda približne 1,3 mld. eur.
Výpadok príjmov, výdavkové opatrenia a vplyv koronakrízy na dlh prostredníctvom poklesu HDP tak v roku 2020 celkovo predstavovali približne 4 %.
Špecifickým faktorom, ktorý ovplyvnil výšku zadlženia mimo priamych vplyvov pandémie bolo navýšenie hotovosti, čiže to, čo som hovoril predtým, rozdiel medzi hrubým a čistým dlhom, čiže navýšenie hotovosti verejnej správy o 5,2 percentuálneho bodu HDP, približne 5 mld. eur.
Čiže my sme navýšili, áno, to sú presne tie sýpky. Do tých sýpok sme dali 5 mld. eur, lebo sme boli schopní lacno tie peniaze nakúpiť na trhu, čiže požičať si ich lacno, odložiť na budúce výdavky, na budúce splátky úverov a toto bola vlastne operácia ku koncu roku 2020 alebo priebežne v roku 2020, aby sme, nikto nevedel, v akom, aký priebeh pandémia nebude mať, aby sme sýpky mali plné, aby sme sa nedostali do tej situácie, akú sme, keď sme preberali vládu, že neboli v sýpkach peniaze na, na dôchodky.
Na jar 2020 po prepuknutí pandémie výrazne klesol záujem o štátne dlhopisy na finančných trhoch. Tlak na rast objemu emisií a potreby hotovosti vlády navyše v polovici roka ovplyvnil pôvodne vysoký očakávaný deficit verejnej správy až na úrovni 9,7 % HDP, ktorý súvisel s vysokou mierou neistoty a výhľadom nástupu druhej vlny pandémie.
S rastúcou neistoty počas roka preto Agentúra pre riadenie dlhu (tzv. ARDAL) a likvidity zvolila stratégiu predzásobenia sa hotovosťou priebežne tak, aby nebola nútená realizovať emisie dlhopisov ku koncu roku 2020. Deficit verejnej správy nakoniec dosiahol úroveň... (rečník si odkašľal), pardon, 5,5 % HDP a zdroje získané emisiami v podobe likvidných finančných aktív štátu, tých 5,2 % HDP, približne tých 5 mld. v sýpkach, ktoré sa v plnej miere nepoužili na financovanie očakávaného schodku, sú súčasťou hrubého dlhu a znížia tlak na financovanie potrieb štátu v nasledujúcich rokoch, čiže v tomto, v tomto roku.
Všetko toto máte aj napísané vlastne v tom materiáli, ale myslím si, že je to dôležité si povedať, lebo naozaj veľmi dôležité pozerať najmä na rasť čistého zadlženia štátu, nie na rast hrubého, v ktorom sa skrýva tých odložených 5 mld. navyše na účtoch v štátnych, v štátnych aktívach.
Treťou skupinou príspevkov k nárastu dlhu boli ostatné vplyvy, tie boli 2,5 percentuálneho bodu HDP. Rozpočet na rok 2020 pripravený na jeseň 2019 predošlou vládou mal ambíciu dosiahnuť deficit 0,5 % HDP. V priebehu roka 2020 sa však materializovali riziká schváleného rozpočtu.
Poznámka. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v hodnotení hospodárenia rozpočtu verejnej správy kvantifikovala objem rizík pre rok 2020 vyplývajúci z hospodárskej politiky pred voľbami, z hospodárskej politiky pred voľbami vo výške 2,5 % HDP, čiže Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako nezávislá inštitúcia povedala, že SMER nám odovzdal vládu alebo rozpočet v takom stave, že tam neboli kryté dokopy výdavky okrem tých, čo som ja povedal, že tých 1,7 mld., čo prijali opatrenia, tie rôzne sľuby a medové motúze voličom, že dokopy tam nebolo krytie za 2,5 % HDP. To znamená za 2,5 mld. eur, že narobili účty dopredu, čo všade kam jako pôjde, aby si ľudí nakúpili, ale príjmy na to v rozpočte nemali. Predložil predošlý minister financií fiktívny rozpočet, ktorý sa tváril, že na to máme. V skutočnosti jednoducho sme na to nemali a potom toto boli, potom toto boli tie prekvapenia.
Ďalej by som sa opakoval, hovorím, v tom predloženom materiáli máte, máte podrobnosti. Možno ešte dnes tu bude o tom, o tom viacej reči. Samozrejme, že najdôležitejšie z pohľadu verejných financií je teraz, poviem tak, že využiť ústavnú väčšinu, ktorú k dispozícii zatiaľ v tejto sále máme, na to, aby sme splnili to, čo sme ľuďom sľubovali pred voľbami, že spravíme také zmeny zákonom na ochranu verejných financií na, o daňovej brzde, o výdavkových stropoch, o dôchodkoch, aby do budúcna sme nemali najhoršie, najhoršiu udržateľnosť verejných financií z pohľadu dlhodobého, ako, ako nám odovzdala predošlá vláda, ale, aby sme sa posunuli práve medzi tie lepšie krajiny v rámci EÚ, keďže vieme, že sme zase zároveň krajina v rámci celej EÚ s najväčšou.... -ším demografickým problémom, ktorý nás v budúcich desaťročiach čaká.
Bohužiaľ, stovky tisíc detí sa nám nenarodilo v porovnaní s tým, ak by sme mali pôrodnosť z roku ’89 aj predošlých 30 rokov. Tieto deti nám chýbať veľmi budú na pracovnom trhu, inak povedané, výrazným spôsobom narastie počet dôchodcov a výrazným spôsobom klesne počet ich detí a vnúčat, ktorí budú robiť na ich dôchodky. To nám bude spôsobovať extrémny tlak na udržateľnosť verejných financií, preto nevyhnutne potrebujeme zmeny či už zákona o dlhovej brzde, ale najmä prijať zákon o výdavkových stropoch, ktorý nedovolí také nezodpovedné správanie sa, ako tu predvádzala vláda SMER-u počas 12 rokov, a práve zabezpečí to biblické pravidlo, že počas siedmich hojných rokov sa budú prebytky odkladať do sýpok a v čase krízy sa z tých sýpok vyberú na to, aby sme práve ekonomike pomohli.
Čiže pre mňa osobne výdavkové stropy najdôležitejšie, potom teda dlhová brzda a, samozrejme, udržateľné zmeny v dôchodkových pravidlách, lebo tak ako to urobil SMER za poslednej doby, platí to, čo som už povedal už trikrát dnes, odovzdali nám financie alebo spravili zo slovenských financií najmenej udržateľné financie z dlhodobého hľadiska v celej EÚ, s dlhom v horizonte 50 rokov viac jako 400 % HDP. To je tak asi trikrát krach.
Takže keď nechceme našim deťom nachystať do vienka republiku, ktorá bude v krachu a ktorej krach len bude otázkou času, využime, prosím vás, ústavnú väčšinu na to, aby sme tie dôležité ústavné zmeny prijali a ochránili verejné financie pred prípadnými budúcimi zlodejmi, ktorí by sa, pevne verím, že nie, ale ak by sa náhodou k moci ešte raz dostali, aby znova tie verejné financie nerozhumplovali, nezlikvidovali, neznížili ich dlhodobú udržateľnosť a neplnili si svoje trezory zlatými tehličkami ako ich verný druh to Kajetán Kičura.

Dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni. Máme predvianočný čas a chcem sa poďakovať tuto pánu poslancovi Kuffovi, ktorý to všetkým pripomenul, a ja som dnes ráno prišiel do tejto sály s tým, že medzi slušnými ľuďmi sa povie, že dobrý deň.
Tento človek, ktorý už radšej odišiel, aby nemusel počúvať to, čo budem hovoriť, namiesto dobrý deň tu všetkým začne nadávať. Ešte sme tu boli, bolo nás tu len pár (reakcia z pléna) a mne tu nadáva... (Reakcia z pléna.) Á, kde si. Tu si. Dobre. (Reakcia z pléna.) Dobre, to je výborné, že si tu, lebo (ruch v sále a zaznievanie gongu), lebo rád by som ti nejakých pár slov povedal... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán navrhovateľ nemôže odísť zo sály.

Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
... Ak si... (Povedané súbežne s predsedajúcim.) Dobre. Môžem, môžem hovoriť? Ďakujem. Čiže máme tu vianočný čas a sprá... správanie tohto človeka je absolútne bezprecedentné a ja som si myslel, že sa tu budeme baviť odborne o rozpočte a takisto o tomto, o tejto téme, to znamená náraste dlhu Slovenskej republiky. Mal som pripravené veľmi detailné vystúpenie k tejto téme a myslel som si, že budeme normálne ako slušní ľudia debatovať o tom, čo trápi Slovenskú republiku, a jednou z tých bolestí je aj dlh Slovenskej republiky.
Vidím však, že je nás tu málo, a tomuto človeku tu niečo rozprávať je absolútne zbytočné. On okrem osobných invektív, okrem osobných útočení a toho, že vidí, že sú tu médiá, tak ja som prvý v rozprave. Tak najprv má úvodné slovo, potom dá slovo spravodajcovi predsedajúci a potom sa tu znova postaví Igor Matovič a hodinu tu rozpráva nezmysly, len aby zaujal, len aby zaujal médiá. Ja proti tomuto protestujem a na protest poviem jednu vec, nebudem tu teraz plytvať svojimi slovami, lebo to je ako perly... tomuto človeku niečo rozprávať, to je ako perly sviniam hádzať. Tak sa hovorí na Slovensku.
Ja sa k týmto veciam, čo sa týka dlhu, je to téma aj štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý budeme prejednávať za pár minút, budem vyjadrovať a chcem si ušetriť tie hnusné, nevyberané nadávky tohto človeka, ktorý by sa nemal nechať duševne vyšetriť, aby nás tu neobťažoval svojou prítomnosťou.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dominik nesmej sa. Ja ťa vidím. (Povedané so smiechom.) Takto. Ono sa to hovorí, že keď teda sme sa tu začali baviť o, o ľudových múdrostiach, tá jedna tu bola, áno, jasné, že nehádžte perly sviniam, ale ďalšia sa povie, že trafená hus zagágala, a myslím si, že celkom presne bola trafená.
Skúste mi nájsť za moje vystúpenie tie hnusné nevyberané nadávky. Povedať zlodejovi, že je zlodej, že miesto toho, aby zodpovedne spravovali verejné financie, miesto toho si plnili Kičurove trezory zlatými tehlami, jasné, že pre nich je to nadávka a strašne ťažko sa s tým žije, a videli ste, že bol úplne mentálne rozrušený, tak nebol schopný ani vystupovať bývalý pán minister financií, tak radšej si išiel dať panáka do poslaneckého bufetu. Jasné, keď pomenujete zlodejom direkt do očí, že sú zlodeji, oni to cítia ako nactiutŕhanie, ale v skutočnosti je to len pomenovanie pravdy a pravdu môžete beztrestne pomenovať pred Vianocami, po Vianociach aj na Mikuláša, aj na Deň detí.
A ja som zvyknutý v politike hovoriť zlodejom do očí, že sú zlodeji, a ten človek, čo tu bol, podľa mňa je exemplárny zlodej, lebo minister financií, ktorý dovolí rozkrádať naše spoločné prostriedky verejné a tvári sa, že všetko je v poriadku, všetko je v súlade s kostolným poriadkom, a potom ešte chodí do relácií, mudruje, jako my sme nezodpovední, hoci on nám nechá diery v rozpočte podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 2,5 mld. eur. Takýto človek, keď moralizuje, to naozaj je ako z tej Krylovej pesničky či básničky - ako keď vrah na rohu ulice o morálce káže.
Čiže, páni zlodeji zo SMER-u, keď vy si myslíte, že Matoviča pokoríte, že budete na mňa tu stále sa tváriť, akože budete sa pri mojich rečiach tváriť dotknutí, že si dovolím zlodejov nazvať zlodejmi, že dovolím si nazvať ukladanie našich verejných peňazí do zlatých tehál, zlatých vašich trezoroch za zlodejiny, a budete sa urážať a budete tu mať hlúpe reči okolo toho, mne to je úplne jedno. Ja som na takú politiku zvyknutý veľa rokov, takúto politiku robiť budem a po tých posledných dňoch som naozaj dostal veľkú chuť na to, aby ste tu mali pekne možno raz za mesiac, možno raz za týždeň, myslím si, že tak by sa vám zišlo vždy špeciálnu schôdzu o jednej vašej zlodejine.
Už dnes vidím ten pekný nadpis toho materiálu, ktorý na vláde schválime - Zlodejiny Roberta Fica a Petra Pellegriniho, časť prvá. Časť prvá bude 527 mil. eur colné podvody pri čínskom textile. To sa týka aj pána ministra financií, takže sa mu to bude dobre počí... počúvať, a keď potom budeme mať takúto mimoriadnu schôdzu číslo 88, niektorým to síce to číslo bude pripomínať niečo iné, ale ľudia konečne pochopia a myslím si, že možno až pri takomto čísle po tých všetkých vašich bludoch, čo tu produkujete v stovkách tlačoviek za posledný rok, tak konečne pochopia, že s kým sme to mali dočinenia, a keď vás zbadajú na ulici, tak si budú odpľúvať, lebo ľudia volia politikov preto, aby spravovali verejné financie v ich prospech, a nie v prospech samých seba.
Ďakujem veľmi pekne.