55. schôdza

17.

Neviem nič bližšie v tejto veci.

18.

Ďakujeme. Ďalšia otázka je adresovaná na pána podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Richarda Sulíka od pani poslankyne Jany Majorovej Garstkovej a znie:
„Domácnosti v bytových domoch, ktoré majú vlastné spoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré na vykurovanie používajú plyn, pocítia zdražovanie v desiatkach percent. Bežný je nárast aj o 100 % a viac. Takýchto spoločenstiev sú na Slovensku stovky. Problém sa týka obrovského počtu občanov. Ako sa plánujete s touto skutočnosťou vysporiadať? Aké opatrenia plánujete realizovať?“

Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, úplne prvá otázka by mala byť, že ako sa s týmto vysporiadali tie spoločenstvá bytov. Pred tým, ako dôjdem k odpovedi na túto otázku, mi dovoľte najprv zopakovať niekoľko zásad. A najmä tú, že čo je a čo nie je regulovaný subjekt. Do odberu 30 MWh ročne elektriny a 100 MWh ročne plynu alebo teda tepla, ktoré z tohto plynu ide, sú subjekty regulované. To znamená, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ako už aj názov hovorí, každý rok stanoví maximálnu cenu. V prípade elektrickej energie to stanovil na tento rok na 139 eur za MWh, to je 14 centov za kWh, to je len mierne viac, ako sme mali minulý rok, a prakticky nič, prakticky žiaden nárast oproti tým šialeným nárastom, ktoré sú na neregulovanom trhu.
Ako je možné dodávať za takúto cenu? Alebo iná otázka. Prerába niekto na tej cene, keď regulovaným subjektom dodáva za 14 centov na kWh, teda tých 139 eur na MWh? Neprerába nikto. Dôvod, že toto je možné, je ten, že prúd, ktorý dnes dodávame, dodáva ju napríklad Západoslovenská energetika a podobne, tak tento prúd, táto elektrina bola nakúpená približne pred rokom. Bola nakúpená v období, za ktoré ÚRSO tú regulovanú cenu stanovuje. Konkrétne to znamená, za obdobie január až jún minulého roku, roku 2021, boli nejaké ceny, ÚRSO z týchto cien spravilo priemer a dnes ten priemer platí.
Všetky subjekty, ktoré dodávajú regulovaným odberateľom typu domácnosti alebo malé firmy, toto vedeli. Vedeli a kupovali teda vtedy ten prúd, kedy je to obdobie, ktoré je relevantné pre výpočet tej budúcej ceny. Kúpili 1/6 potrebného množstva na celý rok 2022 v januári, 1/6 kúpili vo februári, 1/6 v marci a tak ďalej. Samozrejme, nemali potom žiaden problém, nemajú žiaden problém, dnes dodržiavajú regulovanú cenu preto, lebo tá regulovaná cena bola vyrátaná práve z toho, čo oni nakúpili, tam majú dokonca nejaký zisk.
Veľmi pekne to vidieť pri plyne. Tam je dnes regulovaná cena, iba tá zložka tej komodity, lebo tie distribučné poplatky nerástli, tie sa nám podarilo udržať alebo dokonca trošku znížiť. Ale ten samotný plyn, on je dnes strašne drahý. Stojí dnes napríklad 70 eur. Ako je možné, že SPP to dokáže dodávať za 21,80? Čo je regulovaná cena. Ten plyn na MWh. Je to tak preto, lebo SPP nakúpilo ten plyn minulý rok, nakúpilo ho dokonca trošku ešte lepšie, nakúpilo ho asi za 19 alebo za 20. SPP aj v tomto ťažkom krízovom roku niečo zarobí, po 6 rokoch obrovských strát, 80 až 100 miliónov ročne.
No a teraz poďme k teplárňam, lebo to je predmet vašej otázky. Na Slovensku máme 334 teplární, z toho 6 najväčších patrí štátu – Bátka, Košice, Martin, Žilina, Trnava a Zvolen. Týchto 6 teplární patrí štátu. Týchto 6 teplární nemá žiaden problém dodávať teplo za tie nízke ceny, lebo včas, vtedy kedy mali, si nakúpili plyn a takto to spravila aj veľká väčšina všetkých ostatných, tých súkromných alebo mestských, alebo akých teplární. Ale z tých 338 všetkých teplární nájdete takých 45, ktoré to nespravili, ktoré si nesplnili úlohu, ktoré to veľakrát, spoliehali sa na to, že budú nižšie ceny a špekulovali s tým alebo sa jednoducho na to zabudlo, alebo sa o to nestarali a tak ďalej.
Výsledok je, že im potom neostalo nič iné, ako kúpiť drahý plyn. Ale keďže ich odberatelia sú domácnosti, sú regulované, tak teraz niektoré teplárne prerábajú. A dobre im tak! Mali si robiť úlohu. Nech sa nehrabú do teplárenského biznisu tí ľudia, ktorí prevádzkujú teplárne, keď to robiť nevedia. Toľkoto k teplárňam. No a teraz... Ja mám limitovaný čas? Ja vám doodpovedám potom. Prepáčte mi.

Ešte môže pani poslankyňa dať doplňujúcu otázku a potom znovu získavate čas.

Mohli by ste sa spýtať, či môžem pokračovať napríklad. Hej?

Pani poslankyňa, trojkou ako s faktickou. Nech sa páči.

Ja rozumiem, pán minister, ja som aj členka dozornej rady vo firmičke v Kežmarku, ktorá sa zaoberala tepelným hospodárstvom. Viem, ako to funguje s nákupom plynu a tak ďalej. Len existujú aj malé spoločenstvá bytov, kde len vlastne, kde sú členmi len, ja neviem, len zopár bytov, zopár ľudí je tam. A v mnohých týchto bytoch bývajú práve starí ľudia, kde sa tá cena vyšplhala možno aj o 100 % viac, ako mali doteraz. Tak preto som sa chcela opýtať, lebo ľudia sa na mňa z Kežmarku obracajú, že je to pre nich neúnosné platiť takéto sumy, že či náhodou ministerstvo neplánuje nejaké dotácie alebo nejakú pomoc aj pre týchto ľudí, lebo niekedy fakt sa jedná možno o 8, 10, 20 bytov, čo sú súčasťou tých menších spoločenstiev. Jasné, tí, čo sú vo veľkých, tak to je okej, ale v tých menších majú problém naozaj. Ďakujem.

Nech sa páči, pán minister.

Koľko mám teraz? (Reakcia z pléna.) Päť minút, výborne. Lebo ja som k tomu chcel dôjsť, len ma ten, sorry, no, tak ideme teraz. Takže vysvetlil som ten zvyšok toho teplárenstva a teraz k tomuto.
Áno, sú spoločenstvá bytov a tie ako keby unikli regulácii. Ale pred tým ešte chcem povedať, ak si nejaké také CZT – centrálny zásobovateľ tepla – teda nejaká tepláreň, nesplní svoje úlohy a nespraví to riadne, tak oni na to doplatia. Lebo nemôžu predať drahšie. Ale chybička v zákone alebo chybička v pravidlách sú práve tieto spoločenstvá, kde alebo napríklad správcovia tých bytových domov, kde za ich chybné rozhodnutia neplatia správcovia alebo tie správcovské firmy, ale platia tí odberatelia. A preto sme si včera na vláde povedali, že toto ideme riešiť.
Najprv hovoríte maličké bytovky, 8 bytov, 10 bytov. Toto by nemal byť problém, lebo priemerná spotreba jedného bytu, keď vykuruje plynom, je 7, 8, 9, MWh ročne, krát, povedzme, 10 bytov v nejakej bytovke, je stále menej ako 100. Čiže tí by mali byť regulovaní. Možno niektorí správcovia to, niektoré správcovské spoločnosti to prehliadajú alebo zámerne im naparia ceny, čiže tam naozaj sa musia pozrieť, aký bol odber.
Ale práve tie veľké že 50 bytov čo sú, tie sú všetky nad 100 MWh a tie už sú neregulované. A tam ideme robiť nasledovné opatrenia, a síce v pondelok na tlačovej besede zverejním pravidlá, ako budeme týmto pomáhať. Pomôžeme im a zverejním pravidlá, plus e-mailovú adresu, kde sa môžu všetci ozývať. To bude nejaká adresa: voľačo@mhsr.sk.
Najprv, aby sme vôbec zmapoval, že koľko ich je, dostanú taký dotazník – koľko bytov, aký odber, kto je dodávateľ. Tieto základné údaje musíme vedieť. A najmä bude otázka, že aký je nárast v tej cene. Keď tam je nárast 10, 20, 30 %, no tak sorry, život je taký. Ale keď tam je nárast 100 %, tak toto budeme riešiť. Pri nejakej hodnote to budú opäť tí, ktorí, akože najväčších lajdákov budeme sanovať, ale nemôžu za to tí ľudia v tých bytoch, preto budeme sanovať, tak ja si viem predstaviť, že nad 50 % nárast by sme zabezpečili dodávky plynu, teda zabezpečili by sme také dodávky plynu, aby ten nárast nebol viac ako 50 %. Možno 40. Práve preto potrebujem vedieť celkové dáta.
Podnik SPP matka, to patrí na 100 % štátu a teší sa celkom dobrej finančnej situácii. Inými slovami, trúfame si toto vykryť z takýchto zdrojov, bude to niečo, čomu sa budem osobne venovať a začneme v pondelok tou adresou. A to reálne riešenie bude vyzerať tak, že, povedzme, od 1. marca by dostali zmluvu s SPP. Tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme, pán minister.
Ďalšia otázka je adresovaná pánovi ministrovi dopravy a výstavby Andrejovi Doležalovi. Je od pána poslanca Jozefa Habánika a znie:
„Vážený pán minister, v akom štádiu prípravy je rekonštrukcia cestného mosta cez rieku Váh v meste Trenčín?“