55. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení kolegovia, tento predložený návrh zákona, ako to uviedol predkladateľ, má veľmi ambiciózny cieľ, aj keď, samozrejme, my nemáme nejaké vzdušné zámky. On teoreticky by mohol ušetriť naozaj aj dve až tri miliardy eur ročne v štátnom rozpočte, reálne možnože tie čísla by boli menšie, ale každopádne to, čo vieme potvrdiť, a to, čo si chceme vysvetliť pánom poslancom a paniam poslankyniam, je, že tento návrh zákona výrazným spôsobom pomôže ušetriť výdavky v štátnom rozpočte. A tým môže to pomôcť buď k tomu, že sa tie prostriedky potom môžu ušetriť napríklad formou zníženia daní alebo sa tie prostriedky investujú alebo minú niekde inde.
Slovenská republika od svojho vzniku hospodárila iba so schodkovým rozpočtom, prebytkový, respektíve aspoň vyrovnaný rozpočet sa stáva čím ďalej, tým viac nerealizovateľným plánom. Hospodárenie všetkých vlád vrátane tejto súčasnej bolo nezodpovedné a bez ohľadu na ďalšie generácie, ktoré obrovský nahromadený dlh – dnes na úrovni 60 miliárd eur – budú musieť splácať. Každé euro z verejných zdrojov by sa malo vynaložiť hospodárne, efektívne, účinne a účelne. Preto cieľom vlády, ako aj ostatných a najmä kontrolných orgánov je zabezpečiť a vymáhať, aby sa verejné prostriedky vynakladali iba na také výdavky, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre fungovanie a dosahovanie stanovených cieľov, a zároveň, aby zákazky neboli predražené.
Plytvanie s verejnými prostriedkami má mnoho rôznych príčin. Tento návrh zákona sa zameriava na plytvanie, ktoré sa pravidelne opakuje v posledný mesiac každého kalendárneho roka, preto sa nazýva tzv. decembrový efekt.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy možno verejné prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok použiť do konca rozpočtového roka. Toto pravidlo každoročne spôsobuje, že jednotlivé kapitoly štátneho rozpočtu sa snažia nevyčerpané prostriedky na poslednú chvíľu minúť, aby neprepadli. Navrhovatelia tohto zákona si dovoľujú tvrdiť, že vo väčšine prípadov sa jedná o zbytočné a často aj predražené nákupy.
A dovolím si doplniť ešte jeden dôvod, ktorý sme do dôvodovej správy nespomenuli, a to je ten, že ak by niektoré kapitoly tie finančné prostriedky nevyužili v daný rozpočtový rok, teda by ich neminuli do konca roka, tak by im pravdepodobne ministerstvo financií tie prostriedky na ďalší rok znížilo. To znamená, že aj to je dôvodom, prečo sa snažia tie financie pridelené na daný rok do konca roka aj minúť.
Pre presnejšiu ilustráciu uvádzame čísla z minulého roka: v júli 2021 boli celkové výdavky štátneho rozpočtu na úrovni 12,7 mld. eur, čo predstavujú priemernú, pardon... (rečník odišiel od rečníckeho pultu k miestu spravodajcu) ospravedlňujem sa, nevypol som si zvonenie. Teda v júli boli výdavky na úrovni 12 mld. eur, čo predstavuje priemernú sumu výdavkov na úrovni 1,8 mld. eur mesačne, čiže za priemerne každý mesiac sa minulo zhruba 1,8 mld. eur. V novembri boli celkové výdavky na úrovni už 19 mld. eur, teda kumulované od novembra, od januára do novembra, a teda priemerne boli na úrovni 1,7, osem, teda zhruba na úrovni 1,8 mld. eur mesačne. Teda môžeme povedať, že za minulý rok sa od januára do novembra priemerne každý mesiac minulo 1,8 mld. eur.
Analyticky by teda výdavky k decembru 2021 mali predstavovať sumu zhruba 21,5 mld. eur, pretože 19,7 k novembru plus 1,8 priemerné výdavky, avšak skutočné výdavky boli vo výške 24,2 mld. eur, čo predstavuje navýšenie až o 2,7 mld. eur oproti predchádzajúcej spotrebe alebo oproti predchádzajúcim výdavkom. Navrhovatelia zákona preto predkladajú jednoduchý, ale účinný nástroj, ktorý takémuto nehospodárnemu plytvaniu zabráni. Skutočné výdavky štátneho rozpočtu podľa navrhovateľov v poslednom kalendárnom mesiaci nebudú môcť prekročiť jednu desatinu celkových skutočných výdavkov štátneho rozpočtu za prvých desať kalendárnych mesiacov v aktuálnom rozpočtovom roku. Ministerstvo financií upraví záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok všetkým správcom kapitol tak, aby sa v decembri nemohlo minúť nadbytočne viac.
Tento návrh zákona bude mať teda výrazne pozitívny vplyv na znižovanie deficitu, dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ušetrené prostriedky sa budú môcť použiť na znižovanie napríklad dlhu alebo zvyšovanie dôchodkov, prípadne sa môžu investovať do zdravotníctva alebo sa môžu výrazným spôsobom znížiť dane.
Pre ilustráciu, o aké veľké finančné prostriedky sa jedná, ak by bol tento návrh zákona schválený, mohla by sa sadzba DPH znížiť až na 12 % a štátny rozpočet by neprišiel o žiadne ďalšie príjmy. Občanom Slovenska, ako aj podnikateľom a ekonomike by to však výrazne pomohlo.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške okolo 2,7 mld. eur, žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Účinnosť návrhu zákona sa so zohľadnením dostatočnej legisvakančnej lehoty navrhuje od 1. júla 2022.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Martin, práve si ukázal, v akom totálnom rozklade sú verejné financie. Ani 20 rokov vlády SMER-u by nestihli urobiť ten deficit, čo urobili oni pri všetkých tých kauzách, ktoré nám tu opozícia vtedajšia spomínala. Práve preto je tento návrh zákona jeden z tých správnych krokov, ale pri tých číslach 24 mld. je ako neskutočne úsmevné teraz počúvať, že oni prídu s návrhom na zdanenie elektrární vo výške 50 mil. euro, a tvárime sa, že to je branie bohatým a dávanie chudobným. To je zdaňovať firmu, ktorá ohlasuje už teraz de facto bankrot, takýmito, takýmito smiešnymi peniazmi, nemajú žiaden iný cieľ, len maximálne to, že zrejme sa rozhodol minister hospodárstva cez takéto umelé zásahy zmeniť vlastnícku štruktúru v Slovenských elektrárňach. Keby tu naozaj šlo o to, že chcú brať bohatým a dávať chudobným, tak by museli zdaniť tie banky. A práve bankám dali prvé daňové úľavy, ktoré urobili hneď, ako prišli k moci. Takže presne na tomto to je vidieť. Ak platí tento príbeh, že chcú brať bohatým a dávať chudobným, prídeme s návrhom, s poslaneckým návrhom na to, aby nielen elektrárne, ale teda banky museli platiť, a potom uvidíme, že ako to myslia správne.
Takže ja absolútne s tebou súhlasím, že ak sa neprijme poriadok do tých výdavkových stropov a kedy si to tu budú brať ako nejaký proste kalendár na trhanie a rozhadzujú tu naľavo, napravo, a potom Lengvarský, potom Lengvarský nemá problém povedať v SME, denníku v rozhovore, že áno, rozflákali sme stovky miliónov eur na veci, ktoré nefungovali. A tak sa pousmeje, že však pomaly neni toho politického teraz vinníka za to, veď on pri tých rozhodnutiach nebol. Presne takto, takto to tu spravujú.
Takže plne podporujem tento návrh zákona.

Ďakujem za slovo. Ďakujem poslancovi Tarabovi.
Otvoril si tému, ktorá tu bude asi dosť diskutovaná v utorok, kedy sa odhlasuje skrátené konanie a potom pristúpime k prvému čítaniu. Ja tiež k tomu budem vystupovať, pretože tiež mám k tomu pripomienky. A tiež si mi zobral moju myšlienku, že ak chceme niekoho zdaniť, tak v prvom rade banky, pretože tieto majú stomiliónové zisky. A hlavne banky si teraz budú rozpúšťať opravné položky, ktoré si vytvorili kvôli tomu, že hrozilo alebo bolo riziko toho, že by ľudia mohli nesplácať hypotéky kvôli tomu, že boli odložené tie splátky. To sa vôbec nestalo.
Čiže teraz tie opravné položky tie banky budú rozpúšťať, to znamená, že ten zisk narastie ešte, ešte výraznejšie, ako to bolo doteraz, ale o tom sa viacej budeme potom rozprávať v utorok.
Čo sa týka tohto návrhu zákona, tak treba ešte raz zdôrazniť a povedať, že tento decembrový efekt, to nie je len niečo, čo vidíme za tejto súčasnej vlády, ale v podstate hocikde do minulosti sa pozrieme, tak tento decembrový efekt sa vždy ukázal. Ale funguje to aj na komunálnej úrovni alebo na úrovni vyšších územných celkov alebo hocijaký iný úrad. Kto má skúsenosti, kto pracoval na ministerstve alebo na úrade, nejakom úrade, tak vie, ako to proste chodí. Ale tento návrh zákona má tomu pomôcť a verím, že sa budeme môcť o tom rozprávať potom aj v ďalšom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Andrej Medvecký, Rastislav Schlosár a Magdaléna Sulanová predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 840). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Cieľom uvedenej novely zákona je zefektívniť triedenie odpadov na cintorínoch, na ktorých sa vyprodukuje veľká časť odpadov. Len v hlavnom meste cintoríny vyprodukujú tisíc ton odpadu ročne. Aj v malých cintorínoch na obciach sa priemerne ročne vyprodukuje okolo 6 ton odpadu. Ide pritom o odpad, ktorý sa dá vytriediť a nemusí tak skončiť v skládke.
Spoločnosť JRK v októbri 2021 vypracovala analýzu odpadu na cintoríne Vrakuňa v Bratislave, pričom zistila, že až 86 % odpadu sa dal vytriediť a až 57 % tvoril zelený kompostovateľný odpad. Keďže nemôžem používať žiadne tabuľky, prečítam vám tú analýzu: 0,5 % tvoril elektroodpad, 0,5 % tvorili kovy, 1 % tvoril papier, 2,3 % tvoril textil, 11,6 % tvorilo sklo, 13,7 % tvorili plasty a až 57,3 % tvoril biologicky rozložiteľný kompostovateľný komunálny odpad. Toto bola, bolo 86,8 % odpadu, ktorý sa dal vytriediť. Len 13,2 % z tohto množstva bol zvyškový odpad.
Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch už ukladá samosprávam povinnosť triediť na cintorínoch kompostovateľný odpad. V praxi sa však zvykne vyskytnúť problém, kedy veľkokapacitné kontajnery na kompostovateľný odpad ľudia naplnia aj odpadom iným, čím namiesto triedeného odpadu vznikne odpad zmesový. Samosprávy potom musia vynaložiť ďalšie prostriedky na vytriedenie odpadu alebo často odpad skončí v zmesových skládkach. Tento problém by mohlo vyriešiť umiestnenie kontajnerov na separovanie odpadu na cintorínoch. Aby však ľudia triedili odpad správne, súčasťou návrhu zákona je aj umiestnenie usmernenia zloženia jednotlivých častí odpadu na daných kontajneroch.
Návrh zákona má okrem zefektívnenia separovania odpadu na cintorínoch taktiež výchovnú úlohu. Triedenie odpadov na cintorínoch môže ešte viac motivovať ľudí odpady triediť a ísť príkladom mladej generácii, ktorá triedenie odpadov začne chápať ako samozrejmosť v každom aspekte života. Je na vás, ako budete hlasovať, ale životné prostredie by nemalo byť nejakou roztržkou nejakých politických názorov a politických tričiek. Životné prostredie, pani poslankyňa a páni poslanci, máme len jedno, a preto by sme, preto by sme ho mali chrániť všetci.
Preto žiadam o podporu zákona všetkých poslancov, ktorým fakt záleží na životnom prostredí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja si myslím, že efektívnosť tohoto zákona je nesporná. Myslím, že nikto nemôže ho spochybniť. V súčasnej dobe, keď sa diskutuje o odpadoch, máme už aj nové zákony a hlavne v súvislosti hromadenia a úplne zahltenia zemegule práve plastovým odpadom, tento zákon považujem za mimoriadne dôležitý. Mali by sme každý začať od seba. Nielen v domácnostiach separovať, ale aj tie cintoríny. Skutočne vidíme to všetci, chodíme na cintoríny. Sú tam veľkokapacitné obrovské kontajnery, kde sa hádže všetko. A je to presne tak, ako to povedal náš kolega. Samozrejme, keby sa to, minimálne keby sa len plasty oddeľovali, keby dali cintoríny, správa cintorínov dala k dispozícii aspoň dva kontajnery vedľa seba, tak určite spočiatku menej a postupne, jak si ľudia zvyknú, bolo by to veľmi užitočné pre naše životné prostredie. Preto si myslím a prosím o podporu tohoto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, Andrej, za tvoju rozpravu. Triedenie odpadu je nevyhnutnou podmienkou tohoto storočia. Je nevyhnutnou podmienkou, jednou z mnohých nevyhnutných podmienok udržania normálneho životného prostredia. Ďakujem za tento návrh zákona.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Medvecký, veľmi dobrý návrh a musíme si povedať, že niektoré cintoríny to už tak majú. Tam, kde si zachovali nejakú súdnosť a sú aspoň trošku ekologickí, tak na takýchto cintorínoch je to, ale je to ich dobrovoľná vec. A mrzí ma to, že týmto tzv. ekológom alebo ekoteroristom, ktorí sú aj vo vládnej koalícii, všetko ekologické vyhovuje iba vtedy, keď sa im to hodí, pretože úplne je jasné, že takýto zákon nepodporia, aj keď nerozumiem prečo, pretože tam o nič také závažné nejde, ale sú ekológovia, keď im ide o národné parky, chytajú sa za všetko, keď ide o recykláciu plastových fliaš, tak tam je to už trošku iné, ale keď sa podpisuje zmluva s americkou armádou, tak tam sa ani jeden ekológ k tomuto nevyjadril. Pretože vieme, že takáto armáda tu môže spôsobovať ekologické katastrofy a vôbec nebude za to zodpovedná. Preto ja žiadam týchto ekológov, aby za tento zákon zahlasovali a nech sú ekológovia po celý čas, nielen vtedy, keď im to vyhovuje.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za pozitívne stanovisko a tým chcel by som aj vyzvať ďalších kolegov z liberálnych strán, ktorí tu síce nesedeli, ale verím, že tento návrh zákona si prečítali a ho podporia, pretože ekológia je nosnou témou všetkých liberálnych strán a mali by tento zákon jednoznačne podporiť, ak im nejde predovšetkým len o politiku, ale ide im fakt o životné prostredie.
Ďakujem.