55. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda, že nemusíme čakať do utorka ešte po bodoch pani ministerky spravodlivosti.
Ja som si ešte donedávna myslel, že asi by sme ťažko hľadali nejakého poslanca alebo poslankyňu, ktorý by verejne povedal, že on odmieta referendum ako také alebo že si myslí, že by ľudia nemali mať právo rozhodnúť aj o tom, či súhlasia s vládou alebo so svojím parlamentom, a až keď som tu nepočul pána poslanca Benčíka, ktorý k podobnému návrhu zákona verejne vystúpil, že podľa neho by referendum nemalo byť vôbec, že to vlastne by malo úplne zmiznúť z našej ústavy. Ale myslím si, že drvivá väčšina poslancov, ktorá tu v parlamente je, nemá žiadny problém s referendom a možnože by aj reálne chceli, aby tento inštitút bol posilnený.
Teda jediný dôvod, prečo by niekto nezahlasoval za tento návrh, nie kvôli tomu, že by boli proti tomu, aby mali ľudia takúto možnosť odvolávať parlament, ale jediný vlastne dôvod je to, že sa proste boja o svoje mandáty a vedia, že by reálne mohli o tie mandáty prísť, čiže je to naozaj veľmi sebecké rozhodovanie. A v konečnom dôsledku uvidíme hlasovanie v utorok o jedenástej či už o jednom návrhu zákona, alebo o druhom návrhu zákona.
Za náš klub chcem povedať, že podporíme obidva návrhy, považujeme obidva za dobré, tento je určite lepší, pretože tam nerieši účinnosť po skončení tohto volebného obdobia, a chcem teda pánovi poslancovi Tarabovi poďakovať za túto iniciatívu, určite podporíme.
Ďakujem.

Chcete reagovať, pán poslanec? Nie. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Záverečné slovo, pán navrhovateľ? Takisto nie. Pán spravodajca? Tiež nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem schôdzu Národnej rady do utorka do deviatej hodiny ráno.

(Prerušenie rokovania o 14.02 hodine.)

Poznámka:
V súvislosti s celosvetovou pandémiou nového koronavírusu COVID-19 počas rokovania NR SR všetci účastníci mali povinnosť mať na tvári respirátor typu FFP2 a po vstupe do rokovacej sály boli povinní ošetriť si ruky dezinfekčným prostriedkom umiestneným pri dverách. (Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 111 z 11. 03. 2021. Rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2680/2020 zo 17. 03. 2020.)

Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, prajem vám pekné ráno. Otváram ôsmy rokovací deň 55. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovaní o ospravedlnenie požiadali títo páni poslanci, pani poslankyne: Vladimír Baláž, Ján Blcháč, Martin Borguľa, Dominik Drdul, Eva Horváthová, Eva Hudecová, Jaroslav Karahuta, Stanislav Kubánek, Ľubica Laššáková, Ján Mičovský, Erik Ňarjaš, Marián Saloň, Boris Susko, Romana Tabák a Vladimír Zajačik.
Podľa schváleného programu pristúpime k bodom, ktoré boli naplánované, časované, na dnešný deň o deviatej hodine a prvý je vládny návrh zákona o riešení hospodárskeho úpadku a zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to prvé čítanie, parlamentná tlač 821. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 854. Pozerám sa, že máme k dispozícii pani ministerku, navrhovateľku, rovnako pána spravodajcu, takže môžeme začať.
Takže udeľujem slovo pani ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky Márii Kolíkovej, aby tento vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 821.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľujem si uviesť vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je to návrh zákona, ktorý okrem toho, že je vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh, je to dôležitá transpozícia európskej smernice o reštrukturalizácii a insolvencii Dopravného poriadku Slovenskej republiky. Táto právna úprava, treba povedať, že okrem toho, že je rozsiahla, tak je naozaj aj veľmi náročná, a preto pri jej príprave bola veľmi dôsledná spolupráca s Európskou komisiou. Tento návrh zákona vychádza aj z odporúčania a analýzy, ktorá bola vypracovaná nielen za súčinnosti ministerstva spravodlivosti, ale aj s dotknutými subjektami, či už osobitne Slovenskou bankou, asociáciou, súdami, súdmi, správcami, ale aj subjektom, ktorý vybrala Európska komisia, ktorý nám všetky konzultácie a činnosti pomáhal zrealizovať pri príprave tohto návrhu zákona.
Je to právna úprava, ktorá má riešiť situáciu podnikateľa, právnickej osoby, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Táto právna úprava rieši inštitút tzv. verejnej, preventívnej reštrukturalizácie, ako aj neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Cieľom týchto preventívnych konaní je poskytnúť dlžníkom priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy mu hrozí úpadok. Riešenie takejto situácie práve prostredníctvom týchto inštitútov má za cieľ, aby sme zabránili úpadku a riešili a aby nedošlo k tomu, že musíme riešiť dlžníka niektorej z insolvenčných konaní.
S ohľadom na rozsiahlosť tejto právnej úpravy, vypúšťame aj inštitút dočasnej ochrany, ktorý bol upravený zákonom o dočasnej ochrane, pretože v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie je samostatný osobitný právny inštitút dočasnej ochrany. To znamená, dočasná ochrana podnikateľov už nebude na základe právnej úpravy z roku 2020 potrebná. V súlade s odporúčaniami a požiadavkou aj na špecializáciu súdnych orgánov sa upravila aj kauzálna príslušnosť súdov pre tieto preventívne konania, a to konkrétne Okresný súd Košice I, Okresný súd Žilina, Okresný súd Nitra a odvolací súd Krajský súd v Banskej Bystrici. Tieto súdy boli vybrané dôsledne na základe analýzy práve v súlade s tými subjektmi, ktoré som uviedla.
Účinnosť predkladaného vládneho návrhu zákona navrhujeme od 1. mája 2022, a to preto, pretože potrebujeme vyriešiť aj zabezpečenie procesu pre výber špeciálnych správcov, ktorí budú v zozname správcov a inak vládny návrh zákona navrhujeme, aby jeho účinnosť nadobudol 17. júla 2022 s ohľadom aj na transpozičnú lehotu.
Dovoľujem si vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona.

Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie tohto návrhu. Teraz udeľujem slovo spravodajcovi za gestorský ústavnoprávny výbor pánovi poslancovi Alojzovi Baránikovi, aby uviedol spravodajskú informáciu.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona do 30 dní v gestorskom výbore a do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedom Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden pán poslanec ako poverený člen poslaneckého klubu Ľudová strana Naše Slovensko, pán poslanec Martin Beluský, ktorému udeľujem slovo. A potom dám prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Beluský.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, tomuto návrhu zákona, ktorý predstavila pani ministerka spravodlivosti, sa nedá veľa vytknúť, je to naozaj dobrý návrh zákona, zaslúži si rokovanie v druhom čítaní. Aj cieľ zákona privítajú asi, či už samotní podnikatelia, alebo veritelia, teda riešenie situácie podnikateľov, ktorým hrozí úpadok z dôvodu, že sa dostali do platobnej neschopnosti v tzv. preventívnom konaní. Tento zákon však podľa aj môjho názoru, aj podľa teda názoru iných organizácií alebo iných odborníkov bude bezzubý, pokiaľ sa nebude novelizovať aj zákon o dani z príjmov. On novelizuje osem ďalších zákonov, okrem teda toho samotného zákonu, ktorý je teda nový. Je tam ďalších osem novelizácii, avšak chýba tam teda, ako som spomenul, novela zákona o dani z príjmov a skúsim to aj vysvetliť na konkrétnom príklade, prečo bude potrebné túto novelu dopracovať, aby naozaj ten zákon v praxi bol vykonateľný a dával aj pre tých veriteľov zmysel.
Teraz vlastne v tomto súčasnom znení v § 35 ods. 2 sa hovorí o reštrukturalizačných opatreniach, kde v bode A je napísané, že reštrukturalizácia záväzkov dlžníka voči dotknutým veriteľom, najmä odklad ich splatnosti alebo ich čiastočne odpustenie, ich zabezpečenie alebo úprava ich zabezpečenia, alebo ich uspokojenie inak ako peniazmi. A skúsim to teda povedať na konkrétnom príklade. V prípade, že ste dodali nejakému podniku napríklad nejaké služby alebo tovar v hodnote, dajme tomu, 5-tisíc eur a kvôli tomu, že podnik sa dostal do finančných ťažkostí, váš, vaša vlastne táto požiadavka nebola splnená, tak v tomto návrhu zákona vlastne dôjde teda k preventívnej reštrukturalizácii a vy počas toho samotného procesu odpustíte napríklad čas toho samotného dlhu, avšak nemá to žiadne daňové efekty, čo sa týka napríklad nejakého odpisovania podobne.
V súčasnom znení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v súčasnosti platný od roku 2005, ak pri, ak výsledkom právoplatného uznesenia súdu je, že konkurzné konanie skončilo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhového výťažku a pohľadávka daňového subjektu nebola uhradená vôbec alebo bola z nej uhradené iba časť, daňovník celú hodnotu pohľadávky alebo jej neuhradenú časť odpíše, čo bude zároveň daňovo uznaným nákladom podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 zákona o dani z príjmov. To znamená, že pokiaľ ste teda veriteľom, napríklad pohľadávky vo výške 5-tisíc eur, otázka je, že akú budete mať motiváciu odpustiť napríklad časť toho dlhu v tejto preventívnej reštrukturalizácii, keď vlastne následne zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v súčasnosti platný, ktorý nerieši preventívnu reštrukturalizáciu, ale už reštrukturalizáciu alebo konkurz ako taký, tak tam vám zákon o dani z príjmov umožňuje si tú nesplatenú časť vašej pohľadávky odpísať ako daňovo uznaní náklad.
A budem teraz konkrétnejší, § 595 z roku 2003 Z. z. zákona o dani z príjmov v časti daňové výdavky v § 19 ods. 2, daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú, v bode h) je napísané, že výdavok do výšku odpisu nadobudnutej hodnoty pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov vrátane istiny nesplateného úveru daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov, ako aj neuhradenej časti vrátane úroku z omeškania a poplatkov z omeškania iných služieb a tak ďalej a tak ďalej. A potom bod 2 hovorí, a to vyplýva, ak to vyplýva z výsledku konkurzného konania reštrukturalizácie, reštrukturalizačného konania alebo výsledku oddlženia splátkovým kalendárom.
A takisto v § 20 rezervy a opravné položky v ods. 2. Opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f), za podmienok ustanovených týmto zákonom sú opravné položky k... A v písmene c) sa píše, pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v pohľadávkach voči dlžníkom, ktorí boli, sú tam určený splátkový kalendár. Tento zákon teda neumožňuje daňovo uznateľné odpisovanie pohľadávok a bez úpravy daňových predpisov veritelia budú mať naďalej povinnosť odvádzať štátu daň z pôvodnej výšky pohľadávky, ako keby svojmu dlžníkovi finančnú úľavu vôbec neposkytli. Tento nedostatok pravdepodobne povedie, ako som už spomenul, k nižšej ochote veriteľov podieľať sa na ozdravovaní podniku dlžníka, aby bolo o preventívnu reštrukturalizáciu záujem, je treba upraviť daňové predpisy tak, aby na základe preventívnej reštrukturalizácie dlžníka vznikla možnosť urobiť daňovo uznateľné odpisy pohľadávok a to už od potvrdenia plánu. Dlžník by mal byť oslobodený od dani z príjmu v časti záväzku, ktorý sa potvrdením plánu odpúšťa, resp. uznáva veriteľmi za nevymáhateľný.
Už v súčasnosti existuje v zákone o dani z príjmov úprava, ktorá reflektuje tieto požiadavky, tak ako som spomenul. Na základe riadne vykonanej a súdom potvrdenej preventívnej reštrukturalizácie by malo teda dôjsť k daňovému oslobodeniu, odpustenia záväzku na strane dlžníka a prislúchajúci odpis pohľadávky na strane veriteľa by mal byť daňovým výdavkom. V opačnom prípade bude prakticky, prakticky využitie inštitútu preventívnej reštrukturalizácie minimálne, či dokonca žiadne. Keďže veriteľ uprednostní odpustenie pohľadávky až pri úpadku dlžníka práve z dôvodu menších negatívnych finančných dopadov na samotného veriteľa.
Návrhom, ktorý teda ja predkladám, je dopracovať príslušné úpravy a prijať ich súčasne s celým balíkom zmien. Teda novela zákona o dani z príjmov ako bežne uplatňované opatrenie v preventívnej reštrukturalizácii sa teda očakáva odpustenie časti pohľadávky alebo uznanie časti pohľadávky za nevymáhateľnú. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné doriešiť daňové aspekty preventívnej reštrukturalizácie, t. j. príslušných predpisov zohľadniť odpisovanie pohľadávok, resp. časti pohľadávok.
Keďže tento uvedený zákon bude mať zásadný vplyv na vzťahy medzi veriteľmi, tak teda konkrétne sú to dve zmeny, ktoré by sa mali prijať. Na základe preventívnej reštrukturalizácie dlžníka vznikla možnosť urobiť daňovo uznateľné odpisy už od potvrdenia plánu a dlžník bol oslobodený od dane z príjmu v časti záväzku, ktorý sa potvrdením plánu odpúšťa, resp. uznáva veriteľnosť za nevymáhateľný.
Ja teda nenavrhujem, aby sme navrhli tento zákona vrátiť navrhovateľovi na prepracovanie. Ale bol by som veľmi rád, keby tu vznikla nejaká debata medzi prvým a druhým čítaním o tom, že je naozaj veľmi potrebné túto ďalšiu novelu prijať, buď už pozmeňovacím návrhom cez výbor, alebo potom cez plénum to schváliť spolu ako balík, aby tento zákon bol naozaj vykonateľný, aby pomohol podnikom riešiť ich finančné problémy.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, jedna faktická poznámka. Pán predseda výboru finančného Viskupič. Poprosím technikov, keby opätovne sa pokúsili. Pán poslanec, môžete sa presunúť vedľa, lebo pravdepodobne máte problém s mikrofónom vo svojom mieste. Skúste teraz sa prihlásiť. A už vás počuť. Nech sa páči.